Druhy pracovných pomerov

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávanie funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako poţiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou aţ po jeho zvolení alebo vymenovaní (Illášová, 2008, s. 73).

Agentúra práce môţe svojho zamestnanca dočasne prideliť k výkonu práce k inému zamestnávateľovi len na základe písomného dojednania v pracovnej zmluve, alebo v dohode o pracovnej činnosti medzi zamestnancom a agentúrou práce. V prípade pracovnej zmluvy agentúra práce uzavrie s agentúrnym zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú, pracovný pomer na dobu neurčitú, alebo agentúra uzavrie niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré rozdeľujeme na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov.

Medzi podstatné obsahové zloţky pracovnej zmluvy „podľa § 43 Zákonníka práce patria:

32

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce ( obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.“

Podľa § 43 Zákonníka práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náleţitosti aj ďalšie pracovné podmienky a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺţku výpovednej doby. V pracovnej zmluve moţno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

V nasledujúcom grafickom znázornení je moţné vidieť právny vzťah všetkých troch účastníkov – agentúry práce, uţívateľa a zamestnanca.

Graf 3 Znázornenie právnych vzťahov pri agentúrnom zamestnávaní

Agentúra práce

Zdroj: Šubrt, 2008, s. 25.

2.3.1 Pracovný pomer na dobu určitú

Pracovný pomer na určitú dobu môţeme dohodnúť najviac na tri roky. Tento pracovný pomer sa môţe predĺţiť alebo opätovne dohodnúť len v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

pracovná zmluva alebo DPČ +

písomný pokyn agentúry

dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca agentúry práce

zamestnanec užívateľ

| žiadna zmluva

sa neuzatvára

33

Opakovane dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Ďalšie predĺţenie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je moţné len z dôvodu

a) zastupovania zamestnanca,

b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,

c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, kaţdý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),

d) vykonávania opatrovateľskej sluţby podľa osobitného predpisu, e) vykonávania prác, pre ktoré sa vyţaduje vzdelanie umeleckého smeru, f) vykonávania prác tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja, g) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

„Aj bez uvedených dôvodov je moţné takýto pracovný pomer predĺţiť alebo opätovne dohodnúť:

a) s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti toho vedúceho zamestnanca,

b) s tvorivým zamestnancom vedy, výskumu, vývoja,

c) so zamestnancom na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru,

d) so zamestnancom, ktorý vykonáva opatrovateľskú sluţbu,

e) so zamestnancom, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,

f) so zamestnancom u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov,

g) so zamestnancom, o ktorom to stanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva,

h) s vysokoškolským učiteľom“ (Thurzová, 2004, s. 47).

34

Dôvodom na ďalšie predĺţenie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru je nutné uviesť písomne v pracovnej zmluve.

Ďalšie predĺţenie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je moţné aj len z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4, ak ide o zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.

Zamestnancov ktorí majú pracovný pomer na dobu určitú nemoţno zvýhodňovať či obmedzovať, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný informovať, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.

Tieto obmedzenia sa však nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

Špecifická analýza pracovného pomeru na dobu určitú v porovnaní s PP na dobu neurčitú. Pracovný pomer na dobu určitú je vymedzený obdobím, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu pre zamestnávateľa. Je platný len v písomnej forme, t.j. v pracovnej zmluve musí byť dohodnuté obdobie jasne uvedené, inak sa pracovný pomer automaticky uzatvára ma dobu neurčitú.

Pracovný pomer na dobu určitú je moţné v pracovnej zmluve vymedziť viacerými spôsobmi:

- kalendárnym dňom alebo mesiacom ( konkrétne časové vymedzenie) - ukončením konkrétnych vykonávaných prác ( ale s trvaním do troch rokov) - ukončením materskej dovolenky – návratom zastupovanej zamestnankyne - vymedzením účelom na dobu vykonávania určitých prác. Ukončenie

pracovného pomeru na dobu určitú

35

Pracovný pomer na dobu určitú je oproti pracovnému pomeru na dobu neurčitú atypický v tom, ţe je automaticky ukončený bez toho , aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov. To znamená, ţe po uplynutí doby dohodnutej v pracovnej zmluve sa pracovný pomer na dobu určitú ukončí.

„Podľa § 59 Zákonníka práce hovoríme, ţe pracovný pomer na dobu určitú sa dá ukončiť aj pred uplynutím doby uvedenej v zmluve, a to štandardnými spôsobmi ukončenia pracovného pomeru, aké ukladá.“

Uplynutím doby dohodnutej v pracovnej zmluve sa pracovný pomer skončí, a to aj v prípade, ak je zamestnanec napríklad práceneschopný. To je porovnateľné s ukončením pracovného pomeru dohodou, pri ktorom sa dohodne termín ukončenia pracovného pomeru oboma stranami a týmto termínom sa pracovný pomer končí, aj v tomto prípade ochranná lehota neplatí.

Zamestnanec, ktorému končí pracovný pomer na dobu určitú, nemá nárok na ţiadne odstupné a to ani ak u zamestnávateľa prebiehajú organizačné zmeny.

2.3.2 Pracovný pomer na dobu neurčitú

V súčasnej dobe pracovný pomer na dobu určitú upravuje § 48 Zákonníka práce, na základe ktorého pracovný pomer môţe byť uzatvorený na dobu určitú a neurčitú.

„Pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Nedodrţanie písomnej formy nemá za následok neplatnosť právneho úkonu (pracovnej zmluvy), pracovný pomer sa však povaţuje za uzatvorený ne neurčitý čas“

(Barancová, Schronk, 2009, s. 355).

V súčasnej dobe je pracovný pomer na dobu neurčitú najpouţívanejšou formou pracovnoprávneho vzťahu v organizáciách, no vo forme agentúrneho zamestnávania je táto forma zriedkavá, nakoľko v agentúre práce je potrebné mať flexibilnú formu uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov ako je dočasné pridelenie zamestnanca.

36