Ekonomické súvislosti zamestnanosti

1.7.1 Ekonomický rast

Ekonomický rast predstavuje zvyšovanie hrubého domáceho produktu v čase, resp.

znamená také zmeny v národnom hospodárstve, ktoré sa prejavujú prírastkom makroekonomických veličín v určitom časovom období.

1.7.2 Vzťah ekonomického rastu k vývoju zamestnanosti

Na zvyšovanie zamestnanosti v ekonomike ktoréhokoľvek štátu je potrebný ekonomický rast, čiţe nárast hrubého domáceho produktu. Ako náhle nastane zvýšený dopyt po tovaroch a sluţbách ekonomiky daného štátu, je to prvý predpoklad pre zvyšovanie zamestnanosti v štáte. Na druhej strane ekonomický rast nemusí automaticky znamenať nárast zamestnanosti. Časť nárastu výkonu ekonomiky môţe totiţ pokryť rast produktivity práce. Platí preto, ţe nárast zamestnanosti v ekonomike býva niţší ako je rast HDP. Táto skutočnosť je kľúčová pre rast reálnych miezd, t.j. percento nárastu miezd je vyššie ako percento inflácie. Vtedy tieţ môţeme hovoriť o zvyšovaní ţivotnej úrovne obyvateľstva. V ekonomike platí, ţe rast HDP o 1% nemá vplyv na rast zamestnanosti keďţe je tento pokrytý zvýšenou produktivitou práce. Rovnako platí, ţe rast zamestnanosti neprichádza okamţite s nárastom hrubého domáce produktu, ale aţ trochu neskôr. Existuje tu teda istá zotrvačnosť. Táto je spôsobená skutočnosťou, ţe potenciálni zamestnávatelia prikročia k vytváraniu nových pracovných miest aţ vtedy, keď je nárast objemu práce stabilný v časovom období a nie je ho moţné naďalej pokryť zvyšovaním produktivity práce. To isté ale platí aj v negatívnom význame, t. j . najskôr klesá ekonomika a aţ potom s istým časovým odstupom resp. minimálne s odstupom pol roka dochádza k zniţovaniu zamestnanosti.

K skokovému nárastu zamestnanosti môţe dôjsť vtedy, ak do ekonomiky vstúpia noví významní investori, ktorí vytvoria pracovné miesta tzv. investíciou na zelenej lúke.

Zamestnanosť je moţné istý čas umelo udrţiavať investičnými stimulmi zo strany štátu, ktoré majú zamestnávateľov motivovať k zachovaniu pracovných miest. Takáto politika ale vytvára tlak na verejné financie a nie je dlhodobo udrţateľná. Rovnako môţe štát umelo vytvoriť pracovné miesta v štátnej správe, čo má ale rovnaký efekt ako investičné stimuly. V ekonomike existujú odvetvia, kde môţe rásť produktivita práce takmer aţ do nekonečna a to vzhľadom na napredovanie vedy a vedeckého pokroku. Sú ale aj odvetvia, kde táto téza neplatí a zvyšovanie produktivity práce je o nie čo zloţitejšie. Týka sa to napríklad sektoru sluţieb (napr. jeden turistický sprievodca nemôţe sprevádzať po pamiatkach 100 ľudí), poľnohospodárstva (hektárové výnosy napríklad obilnín nie sú

neobmedzené), zdravotníctva (jeden chirurg denne nezoperuje 50 pacientov). V takýchto prípadoch je v prípade poţiadavky trhu potrebné vytvoriť nové pracovné miesta. Sú to ale sektory ekonomiky, ktoré nie sú ťahúňmi hospodárskeho rastu. Na zamestnanosť v ekonomike má značný vplyv aj hodnota národnej, či nadnárodnej meny.

Hodnota kaţdej meny by mala odzrkadľovať silu danej ekonomiky a veľmi potrebná je aj menová stabilita. Výrazná zmena kurzu či uţ smerom k zhodnocovaniu, alebo k znehodnocovaniu meny je neţiaduca. Pokiaľ je mena silnejšia ako je sila ekonomiky , hovoríme o nadhodnotenej mene. Takýto stav ohrozuje exportérov pouţívajúcich nadhodnotenú menu vzhľadom na to, ţe predraţuje ich tovar alebo sluţby v zahraničí, a tým ohrozuje zamestnanosť. Súčasne sú tu ale i zvýhodnení importéri tovarov a sluţieb, ktorým sa naopak zniţujú náklady na dovoz. Vzniká tu nesúlad medzi dovozom a vývozom v neprospech vývozu a tým hrozba negatívnej obchodnej bilancie. V prípade podhodnotenej meny, t. j. keď je hodnota meny niţšia ako sila ekonomiky majú naopak exportéri výhodu v tom, ţe pokiaľ inkasujú platby za tovar alebo sluţby v zahraničnej mene, po ich výmene za menu domácu nízky kurz meny spôsobuje zvýšený profit exportu.

Importéri musia naopak nakupovať tovar v zahraničí drahšie. Vzhľadom na to, ţe väčšina svetových ekonomík nevyhnutné nerastné suroviny (ropa, zemný plyn a iné) dováţa, podhodnotenú menu ekonomika pocíti v podobe drahších vstupov do prakticky všetkých odvetví národného hospodárstva. Z krátkodobého hľadiska podhodnotená mena môţe podporiť rast ekonomiky, a tým aj zamestnanosti cez podporu exportu. Ako náhle začne ekonomika posilňovať, začne rásť aj hodnota meny. Slovensko túto situáciu zaţilo krátko pred prijatím eura v roku 2009. Centrálna banka kaţdého štátu má viacero nástrojov na ovplyvňovanie kurzu vlastnej meny, v prípade eurozóny je to Európska centrálna banka.

Kvalitatívne faktory ekonomického rastu k zamestnanosti patrí:

úroveň a rast produktivity práce, kvalita ľudského kapitálu,

efektívnosť vyuţívania kapitálu, prírodných zdrojov krajiny, osobitne pôdy, pokles materiálovej a energetickej náročnosti výroby,

uplatňovanie výsledkov vedy a techniky vo výrobe, systém organizácie a riadenia výroby.

Medzi kvantitatívne faktory ekonomického rastu k zamestnanosti zaraďujeme:

celkový objem a štruktúra výrobných faktorov v krajine (Celkové zvýšenie mnoţstva práce, kapitálu a prírodných zdrojov vo výrobe vyvolá rast HDP),

mnoţstvo a úroveň techniky a technológie

Medzi zdroje ekonomického rastu patria vedecko-technický pokrok, technické a technologické zlepšenia, efektívne vyuţívanie prírodných zdrojov, veľkosť kapitálu a jeho kvalita a taktieţ mnoţstvo pracovnej sily a jej kvalifikácia. Hranice ekonomického rastu nútia krajiny hľadať moţnosti prechodu z extenzívneho na intenzívny ekonomický rast. (Kubíček, 2006, s. 80). Extenzívny rast je výsledkom zvyšovania vstupov výrobných faktorov. Ak zvyšujeme produkciu na jednotku vstupu, ide o intenzívny rast.

1.7.3 Ekonomická úroveň

Ekonomická úroveň je v podstate základným indikátorom konkurencieschopnosti.

Vyššia konkurencieschopnosť znamená aj vyššiu schopnosť akumulácie vonkajších podnetov pre jej rozvoj .V Európskej únii sa ukazovateľ regionálneho HDP v prepočte podľa kúpnej sily pouţíva ako indikátor pre alokáciu dotácií v rámci regionálnej a štrukturálnej politiky podľa stanoveného cieľa. Cieľom spomínanej politiky je vyrovnávanie ekonomických rozdielov jednotlivých regiónov v rámci Európskej únie.

Na túto dotáciu majú nárok vybrané regióny pričom ich HDP je menej neţ 75%

priemeru EÚ. V súčasnosti sa z rozpočtu EÚ vyčleňuje na regionálnu politiku viac ako jedna tretina prostriedkov rozpočtu EÚ. Prostredníctvom tejto politiky Únia prispieva k rozvoju zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii priemyselných oblastí, ktoré sa ocitli v ťaţkej situácii, k ekonomickej diverzifikácii vidieckych oblastí, kde je poľnohospodárstvo na ústupe, či k revitalizácii zanedbaných mestských štvrtí. Pomoc z rozpočtu EÚ smeruje priamo k národným, alebo regionálnym orgánom, ktoré sú zodpovedné za riadenie rozvojových programov. (http://www.edotacie.sk, 15. 2 2013) . Z poskytovania dotácií na podporu zamestnanosti je na Slovensku vylúčený bratislavský región, kde uţ niekoľko rokov dosahuje nezamestnanosť historické minimá. Z tohto dôvodu sa podporujú slabšie regióny, kde je nezamestnanosť vysoká a to predovšetkým výstavbou priemyselných parkov. Štátnymi stimulmi a rôznymi podporami sa Slovenská republika snaţí prilákať zahraničných investorov.

1.7.3.1 Metódy hodnotenia ekonomickej úrovne regiónov

Jednotlivé regióny je moţné porovnať pomocou rôznych ekonomických ukazovateľov:

HDP – hrubý domáci produkt predstavuje súhrn finálnych statkov a sluţieb vytvorený na území daného štátu, vyjadrený v beţných cenách za jeden rok t. z. ţe nezahrňuje ţiadny produkt. Rozdeľuje sa na spotrebu, hrubé investície, vládne výdavky na tovary a sluţby a čistý export. (Gúčik, 2010, s.104) Hrubý domáci produkt ako objem tovarov a sluţieb vyprodukovaný na území daného štátu za jeden rok. Zahŕňa nielen tovary a sluţby na export, ale časť z neho sa spotrebuje v danej krajine, hovoríme tomu tieţ domáca spotreba.

Domáca spotreba ovplyvňuje výšku HDP. Slovensko ako aj ostatné malé krajiny, má len malú moţnosť ovplyvniť HDP prostredníctvom vnútornej spotreby a je teda viac odkázané na export. Naopak väčšie ekonomiky môţu vnútornou spotrebou ekonomiky ovplyvniť dosť výrazne. Príkladom je poľská ekonomika, ktorá rástla aj počas krízy. Vnútorná spotreba preto môţe pomôcť zachovať zamestnanosť v ekonomike. Niektoré ekonomické teórie hovoria, ţe štát počas krízy môţe udrţať zamestnanosť aj vysokými štátnymi investíciami do niektorých sektorov ekonomiky. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína stavebníctvo. V tejto oblasti môţe štát dočasne udrţať zamestnanosť výstavbou cestnej infraštruktúry, napríklad diaľnic a zároveň rýchlejšie vybudovať cestnú a diaľničnú sieť.

Sektor stavebníctva je špecifický tým, ţe vytvorenie, alebo udrţanie jedného pracovného miesta v tejto oblasti na seba viaţe vytvorenie, alebo udrţanie aţ troch pracovných miest u subdodávateľov. Rizikom je ale hrozba vysokého zadĺţenia. Tento spôsob stimulácie ekonomiky bol výrazne pouţitý napríklad v Nemecku po nástupe nacistov k moci v roku 1933. Účinnosť, alebo neúčinnosť spomínanej metódy ovplyvňujú aj podmienky za akých si štát na investície poţičia. V poslednom období sa od takéhoto spôsobu podpory ekonomiky upúšťa. Diskriminácia je moţnosť alebo nemoţnosť uplatnenia jednotlivých uchádzačov na trhu práce môţu ovplyvniť aj rôzne druhy znevýhodnenia, či dokonca diskriminácie niektorých uchádzačov.

Miera nezamestnanosti – je percentuálny podiel nezamestnaných, t.j. ľudí, ktorí si hľadajú prácu na celkovom ekonomicky aktívnom obyvateľstve.

Demografické ukazovatele - údaje o obyvateľstve a prírastkoch obyvateľstva ( mortalita, natalita ), migrácia, hustota obyvateľstva, vekové skupiny obyvateľstva

Výška príjmu - priemerná hodnota príjmu v regióne (okrese, kraji) v porovnaní s celoslovenským priemerným príjmom

Podiel jednotlivých odvetví v regióne zastúpenie priemyslu, poľnohospodárstva, sluţieb

Úroveň infraštruktúry faktory pre lokalizáciu investícií- investori ţiadajú určitý štandard

Kvalita životného prostredia

Hodnotenie inovačného potenciálu – výdaje na výskum, vývoj a iné. Väčšinu údajov sa dajú nájsť v štatistických údajoch. Spracúva ich Slovenský štatistický úrad, alebo regionálne štatistické úrady.

Faktory pre prilákanie investorov súvisia s ekonomickou úrovňou regiónu:

obchodné – blízkosť trhu, zákazníkov, zahraničných firiem, podporné sluţby infraštrukturálne – doprava, blízkosť letísk, telekomunikácie, a iné

pracovné – dostupnosť prac. síl, ich kvalita a flexibilita lokálne, regionálne – ponuka rozvojových plôch, limity, nákladové – cena práce a nehnuteľností

environmentálne – kvality ţivota