Hľadanie riešenia s ohľadom na zisk

V tejto časti sme riešili situáciu s ohľadom na zisk. Z výsledkov optimalizácie prvej situácie sa pokúsime nájsť model výroby piatich šácht. Väčší počet vzhľadom na nastavené obmedzujúce podmienky nepripadá do úvahy. Vzhľadom na fakt, ţe súčet piatich časov rezania a jedného merania nám vyplní celý pracovný čas, rozhodli sme sa, ţe u jedného výkonného pracovníka bude činnosť preddefinovaná. Uvaţovali sme, ţe môţe dôjsť aj k nadčasom zamestnancov, ale dôleţitým ukazovateľom pre nás bol maximálny zisk pri obmedzujúcej podmienke : nadčas nesmie presiahnuť 2 hodiny.

Nastavenie cieľovej bunky a oblasti menacich sa buniek je analogické s prvou situáciou.

Následne sme si mohli zadať obmedzenia, ktoré sme si pred spustenm Riešiteľa definovali (Obr. 16):

- hodnoty v bunke D3 aţ E4, kde sú počty opakovaní vykonania jednotlivých fáz výroby prvým aj druhým výkonným pracovníkom, sme zadefinovali, ţe musia byť

>= 1,

- hodnota v bunke D9, ktorá predstavuje pracovný čas prvého výkonného pracovníka musí byť <= ako hodnota v bunke D8, čo je 600 minút, takto sme zadefinovali, ţe nadčas prvého výkonného pracovníka nesmie presiahnuť 120 minút,

- hodnota v bunke D9 musí byť >= ako hodnota v bunke D7, čo predstavuje pracovný čas,

- hodnota v bunke E9, ktorá musí byť <= ako hodnota v bunke E8, čo predstavuje 600 minút, takto sme zadefinovali, ţe nadčas druhého výkonného pracovníka nesmie presiahnuť 600 minút,

- definovali sme obmedzenie, ţe F9 = F8, čo je obmedzenie pre tretieho výkonného pracovníka, ktorý pracuje iba v rámci pracovnej doby (480 minút),

- ak posledné obmedzenie sme si špecifikovali, ţe hodnoty x_1, x_2, x_3a x_4sa musia rovnať a okrem toho sa hodnoty x_13 = 1, x_23 = 0, x_43 = 0.

Obr. 16 Riešiteľ pre druhú situáciu

Pre lepšie pochopenie optimalizačného modelu sme vytvorili tabuľku cieľových buniek, v ktorej sa nachádzajú jednotlivé vzťahy (tab. 7).

Cieľová bunka Vzťah Poznámka

G3 x_11 + x_12 + x_13

kde x_11 aţ x_13 je počet opakovaní prvej fázy (príprava) všetkými tromi

pracovníkmi

G4 x_21 + x_22 + x_23

kde x_21 aţ x_23 je počet opakovaní druhej fázy (meranie) všetkými tromi

pracovníkmi

G5 x_31 + x_32 + x_33

kde x_31 aţ x_33 je počet opakovaní tretej fázy (rezanie) všetkými tromi

pracovníkmi

G6 x_41 + x_42 + x_43

kde x_41 aţ x_43 je počet opakovaní štvrtej fázy (zváranie) všetkými tromi hodnoty t_1 aţ t_4 teda časy trvania jednotlivých fáz a v bunkách D3 aţ D6 sú hodnoty t_1 aţ t_4 teda časy trvania jednotlivých fáz a v bunkách E3 aţ E6 sú hodnoty t_1 aţ t_4 teda časy trvania jednotlivých fáz a v bunách F3 aţ F6 sú

Tab.7. Tabuľka cieľových buniek pracovného hárku pre druhú situáciu

Výpočtom sme zistili, ţe traja výkonní pracovníci sú pri dobre rozvrhnutej organizácii práce schopní vyrobiť päť šácht. Pri takejto organizácii ale dochádza ku nadčasom zamestnancov, ktoré sú nákladovou poloţkou pre spoločnosť. Z uvedenej tabuľky je zrejmé, ţe počty opakovaní jednotlivých fáz nie sú vyjadrené v celých číslach.

Toto môţeme upraviť tak, ţe si v okne parametrov zadefinujeme, ţe v hodnoty bunkách D3 aţ F6, ktoré sú počty opakovaní jednotlivých fáz, musia byť celé čísla.

Nakoľko sme hľadali optimálne riešenie s ohľadom na zisk, z uvedných výpočtov je jasné, ţe zisk sa zvýšil zo sumy z prvej situácie 1404 € na sumu 1755 € .

3.2.4 Zhodnotenie

V tejto kapitole sme sa venovali optimalizácii konkrétnemu výrobného procesu. Na začiatku sme analyzovali súčasný stav výrobného procesu, charakterizovali sme si spoločnosť a vytvorili model výrobného procesu za pomoci Data Flow Diagramu.

Následne na to sme podrobnejšie opísali daný proces a jeho súčasný stav. V ďalšej časti sme sa venovali praktickému návrhu optimalizácie, kde sme za pomoci Riešiteľa vytvorili dve situácie návrhu. Prvá situácia s ohľadom na dodrţanie pracovného času a druhá situácia s ohľadm na zisk. Pri prvej situácii sme dospeli k záveru, ţe pri dodrţaní pracovného času vyrobia výkonní pracovníci 4 šachty a zisk spoločnosti predstavuje 1404

€. Pri druhej situácii vyrobili výkonní pracovníci aţ päť šácht, ale u dvoch výkonných pracovníkov bol presiahnutý pracovný čas. Zisk spoločnosti pri druhej situácii dosiahol výšku 1755 €.V záverečnej časti sme si stručne zhodnotili tieto varianty a navrhli moţné zmeny v spoločnosti, ktoré by z tohto modelu mohli následne vyplynúť.

4 Zhodnotenie výsledkov optimalizácie

Táto kapitola bude venovaná zhodnoteniu výsledkov optimalizácie vybraného podnikového procesu, ktorým bola v našom prípade výroba šachty. Hľadali sme riešenia s ohľadom na dodrţanie pracovného času a s ohľadom na zisk.

V prvej situácii sme sa zamerali na hľadanie riešenia s ohľadom na pracovnú dobu zamestnancov, ktorá je 8 hodín (480 minút). Výsledok optimalizácie prvej situácie ukázal, ţe počas pracovnej doby a pri rozvrhnutí počtu opakovaní jednotlivých fáz, vyrobia traja výkonní pracovníci štyri šachty. To je po prepočítaní výnosov suma 1404 €. Vzhľadom na náklady, ktoré sú spojené s výrobou šachty, je celková suma nákladov na výrobu za štyri vyrobené šachty 1160 € (viď tab. 3 a 4). Rozdiel medzi nákladmi a výnosmi pri tejto situácii predstavuje sumu 244 €. Pri výpočte sme ďalej zistili, ţe výroba týchto šácht nebude trvať pracovníkom plný pracovný čas. Týmto vzniká nákladová poloţka pre spoločnosť a to v podobe hodinovej mzdy zamestnanca, kde sa predpokladá, ţe má zaplatených celých 480 minút. Na elimináciu tohto stavu je vhodné zmeniť hodnotenie zamestnancov a zo súčasnej hodinovej mzdy prejsť na mzdu úkolovú.

V druhej situácii sme sa zamerali na hľadanie riešenia s ohľadom na zisk. Pri tejto situácii bolo u jedného pracovníka navrhnuté obmedzenie, a to v podobe dodrţania pracovnej doby, t.j 480 minút. U ostatných pracovníkov sme pracovnú dobu neobmedzili, ale obmedzili sme jej prekročenie maximálne o 120 minút. Výsledok optimalizácie ukázal, ţe traja výkonní pracovníci vyrobia za jeden pracovný deň aţ päť šácht. Tatieţ sme zistili, ţe dvaja z týchto výkonných pracovníkov na dosiahnutie výroby piatich šácht musia pracovať nadčas. Celkový pracovný čas u prvého výkonného pracovníka bol 600 minút, u druhého výkonného pracovníka 510 minút a u tretieho 480 minút. Pri tomto výpočte je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi spojenými s výrobou piatich šácht suma 305 €.

Je na rozhodnutí vedenia spoločnosti, či ostane pri prvej situácii a vyuţije doporučenie zmeny odmeňovania zamestnancov, alebo si vyberie druhú situáciu, ktorá síce zvýši mzdové náklady, ale na druhej strane tieto náklady je moţné pokryť práve časťou zisku, ktorý by dosiahla výrobou väčšieho mnoţstva výrobkov. Ďalšou výhodou je zvýšenie objemu výroby, ktorý by určite uspokojil zákazníkov a zvýšil tak konkurencieschopnosť podniku na trhu.

5 Záver

Autor diplomovej práce sa zaoberal návrhom modelu na optimalizáciu podnikových procesov. Bol vybraný reálny proces výroby vodomerných šácht.

Za hlavný prínos diplomovej práce sa povaţuje práve model, ktorý umoţní vedeniu spoločnosti optimalizovať výrobu a byť tak konurencieschopnejší na trhu, nakoľko bude spoločnosť schopná uspokojiť väčšie mnoţstvo zákazníkov.

Vzhľadom na zloţitosť riešenej úlohy sme pre túto diplomovú prácu vyuţili len dve varianty riešenia. Nástroj Riešiteľ však ponúka oveľa väčšie moţnosti. Aj napriek tomu sme dospeli k uţitočným záverom a to, ţe v prípade, ţe spoločnosť vyuţije navrhovanú optimalizáciu môţe za minimálne náklady zvýšiť zisk.

Autor si na základe spracovania tejto práce uvedomil, ţe pomocou nástrojov Excelu je moţné vytvoriť oveľa komplexnejší model, ktorý by dokázal optimalizovať výrobu viacerých typov výrobkov naraz.

6 Použitá literatúra

[ 1 ] BROŢ, M,: Excel pro manažery a ekonomy, Computer Press, 2006, ISBN:80-251-1307-8, s.430,

[ 2 ] FIALA, J., MINISTR, J.: Prúvodce analýzou a modelováním procesú, Technická univerzita Ostrava, 2003, ISBN 80-248-0500-6, s.109,

[ 3 ] HAMMER, M., CHAMPY, J.: Reengineering – radikální proměna firmy, Management Press, 2000, ISBN 80-726-1028-7, s.214,

[ 4 ] HARVAN, J.: Technológia BPM umožňuje riadiť a optimalizovať procesy, INFOWARE 5/2006.

Dostupný z http://www.digirevue.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=

43987

[ 5 ] KLIMEŠ, C., Drlík, M.: Informačné systémy, Univerzita Konštantína filozora, Katedra informatiky, 2007, ISBN:978-80-8094-115-4, s.224

[ 6 ] KRYŠPÍN, L.: Ekonomika procesne řízených organizací, Praha, Oeconomica, 2005, ISBN 80-245-0965-2, s.53,

[ 7 ] ŘEPA, V.: Podnikové procesy. Procesní řízení a modelování, Grada Publishing, 2007, ISBN 80-247-2252-8, s.288,

[ 8 ] ŠEBEK, V. : Řzení projektú a podnikových procesú : 4 podnikové procesy, Praha 2006, Bankovní institut vysoká škola

Dostupný

z http://download.bivs.cz/public/Benes_vbPú4%20_Podnikove%20procesy_2new.p df

[ 9 ] TOPFER A. a kolektív: Six Sigma, Praha, Computer Press, 2008, ISBN : 80-25117-668, s.508,

[ 10 ] TRUNEČEK, J.: Znalostní podnik ve znalostní společnosti, Praha : Professional Publishing, 2004, ISBN: 80-86419-67-3, s.312,

[ 11 ] ZÁVADSKÝ, J.: Procesný manažment v praxi manažéra, Trnava, SP Synergia, 2001, ISBN : 80-968734-8-2, s.237,