Obnova konania

Prvým z mimoriadnych opravných prostriedkom je obnova konania podľa ustanovení § 62 aţ § 64 správneho poriadku. Inštitút obnovy konania neguje zauţívanú zásadu zásadnej nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatného rozhodnutia. Prostredníctvom obnovy konania sa opätovne rozhoduje o rozhodnutiach správnych orgánov, ktoré sú z taxatívne uvedených dôvodov nesprávne alebo nespravodlivé. Účelom inštitútu je rozšíriť moţnosti vymoţiteľnosti práva vo verejnej správe o dôvody, ktoré vyjdú najavo v čase, keď je rozhodnutie právoplatné, a to stanovením práva správneho orgánu vydať nové meritórne rozhodnutie a zaloţením právneho nároku účastníka pôvodného konania.

Zákon tieto dôvody vymenúva v § 62 ods.1 správneho poriadku. Správny orgán konanie obnoví na návrh účastníka ak:

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;

b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;

c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;

d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;

e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

Okrem takto taxatívne stanovených dôvodov, je podmienkou obnovy konania viacero formálnych podmienok. Napadnuté rozhodnutie musí byť právoplatné, zároveň platí, ţe nie je nutné, aby boli vyčerpané riadne opravné prostriedky. Návrh na obnovu

22

konania podáva účastník pôvodného konania (alebo jeho právny nástupca), u ktorého sa vyskytol dôvod obnovy konania podľa § 62 ods.1 správneho poriadku. V predmetnom návrhu treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, ţe návrh je podaný včas. V zmysle § 62 ods.2 je oprávneným subjektom aj orgán verejnej správy a to v prípade, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Účastník konania je povinný dodrţať procesnú lehotu na podanie návrhu, inak právo na obnovu konania zaniká. Procesná lehota je stanovená ad.1 subjektívnou lehotou 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, ad.2 objektívnou lehotou v trvaní 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nemoţno odpustiť, s výnimkou prípadu, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. V neposlednom rade, je potrebné splnenie podmienky prípustnosti obnovy konania podľa § 62 ods.3 správneho poriadku.

Podľa daného ustanovenia je obnova konania neprípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konania, alebo sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

Prvým dôvodom obnovy je existencia nových dôkazov a skutočností, ktoré účastník pôvodného konania v čase rozhodovania v riadnom konaní nemal k dispozícii s objektívnych dôvodov. Správny orgán preto nebude prihliadať na dôkazy a skutočnosti, o ktorých účastník konania vedel a neuplatnil ich, alebo ktoré vznikli aţ po vzniku právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Zákon stanovuje aj podmienku podstatného vplyvu uvedených dôkazov a skutočností na rozhodnutie pôvodného konania, nestanovuje ale jej výklad ani definíciu. Povaţujem to za legislatívnu medzeru, v rámci ktorej môţe dochádzať k negovaniu vymoţiteľnosti práva, skrze voľnú úvahu správneho orgánu pri posudzovaní tejto podmienky.

Na rozhodnutie správneho orgánu môţe mať vplyv aj posúdenie predbežnej otázky iným orgánom verejnej správy alebo súdu. V prípade nekompatibility posudku a rozhodnutia, ktorá sa prejavuje v podstatnej miere, je prípustná obnova konania.

Tretí dôvod obnovy konania sa viaţe na nesprávny postup správneho orgánu, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní. Nesprávnosť spočíva v odopretí práva účastníka zúčastniť sa na konaní, čo sa prejavuje hlavne v nepriznaní právneho statusu účastníka konania alebo v neposkytnutí moţnosti uplatniť práva účastníka. Podmienkou je, ţe nesprávny postup mal podstatný vplyv na rozhodnutie a náprava uvedeného nedostatku nemohla byť dosiahnutá v odvolacom konaní.

Dôvodom negácie vymoţiteľnosti práva je taktieţ rozhodnutie orgánu, ktorý bol vylúčený z prejedávania a rozhodovania veci podľa §9 správneho poriadku. V tejto

23

súvislosti povaţujem za dôleţité priblíţiť aj samotný inštitút vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho orgánu, podľa § 9 a násl. správneho poriadku. Zákonné vymedzenie inštitútu znie: „ Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.“ Inštitút vylúčenia zamestnancov a členov správneho orgánu, je jedným z menej zásadnejších nástrojov vymoţiteľnosti práva. Zákon týmto spôsobom rieši situáciu, keď existuje dôvodná obava, ţe k prejednávaniu a rozhodovaniu veci, bude pristupovať neobjektívne a zaujato. Dôvody vylúčenia a následné vylúčenie samotné, nastáva buď obligatórnou alebo fakultatívnou cestou. Obligatórne vylúčenie nastáva v prípade, ak sa zamestnanej správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom iného stupňa. Naopak moţnosť vylúčenia je daná v prípade, ak pre pomer zamestnanca správneho orgánu k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom moţno pochybovať o jeho nepredpojatosti. Zatiaľ čo v prvom prípade dochádza k vylúčeniu ex offo, v druhom prípade správny orgán skúma či predpojatosť existuje alebo nie. K vylúčeniu dochádza na základe podania námietky účastníkom konania alebo jeho zástupcom, a v prípade rozhodnutia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu v prospech účastníka je tento zamestnanec vylúčený so všetkých procesne dôleţitých úkonov. Prípadné protiprávne konanie vylúčeného zamestnanca skrze vykonávanie procesných úkonov je dôvodom pre obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. d. Obnova konania je v danom prípade moţná len ak sa o vylúčení zamestnanca rozhodlo procesným rozhodnutím. Dôvody vylúčenia sami o sebe nezakladajú právny nárok účastníka konania na jeho obnovu. Následne je potrebné splnenie podmienky podstatného vplyvu konania vylúčeného zamestnanca na rozhodnutie, a skutočnosť, ţe náprava nemohla byť urobená v odvolacom konaní.

Posledným dôvodom obnovy konania sú dve samostatné skutočnosti, a to tie, ţe v konaní boli predloţené dôkazy, ktoré neboli pravdivé alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Obe spomínané skutočnosti nevyhnutne súvisia s trestným právom.

V zmysle zásady prezumpcie neviny je potrebné preukázať, ţe sa trestný čin skutočne stal a z toho dôvodu je zaloţený dôvod obnovy konania. Je preto potrebné preukázať dôvod právoplatným rozhodnutím súdu. ²³

23 Najmä § 326 - §328,§332,§336,§347,§352 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.

24

Ak sú splnené všetky zákonné podmienky, vzniká účastníkovi pôvodného konania právny nárok na obnovu konania, resp. by sa tak v podmienkach právneho štátu a dobrej správy malo stať. Obnovu konania povolí alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Ak ta neurobí, je proti rozhodnutiu o obnove konania prípustný rozklad. V prípade, ţe je obnova konania povolená alebo nariadená, má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

Nové konanie uskutočňuje orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak je orgánov inštančne viac a pôvodné rozhodnutie sa týka oboch orgánov, vo veci bude rozhodovať orgán prvého stupňa. Príslušný orgán koná automaticky, bez ďalšieho návrhu, na základe rozhodnutia o obnove konania. Správny orgán koná v zásade odznova, prihliada na skutkové a právne otázky zistené v pôvodnom konaní, ale aj novom. Prejednaním veci a rozhodnutím vo veci samej, sa pôvodné rozhodnutie zruší a je nahradené novým. Nové rozhodnutie môţe byť zmenené z časti, celkom, ale aj vôbec. Aj v tomto prípade je prípustné odvolanie, čo posilňuje systém nástrojov vymoţiteľnosti práva v podmienkach Slovenskej republiky.