• Nebyly nalezeny žádné výsledky

Produkcia Talianska na začiatku pandémie COVID-19

2. Vplyv ochorenia COVID-19 na obchod

2.2 Produkcia Talianska na začiatku pandémie COVID-19

Kríza COVID-19 si vyžiadala veľké ľudské obete a nevyhnutné opatrenia na potlačenie dopadov na ekonomiky. Našťastie digitálne technológie, obchodné modely a pracovné postupy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri predchádzaní úplnému zastaveniu

54 PESOLE, Dino. Il sole 24 ore: Pil 2020, il rimbalzo del terzo trimestre non eviterà la flessione [online]. Miláno, 1965-, 06.08.2020 [cit. 2021-03-26]. ISSN 0391-786X. Dostupné z:

https://www.ilsole24ore.com/art/pil-2020-rimbalzo-terzo-trimestre-non-evitera-flessione-1011percento-ADuB0Di

55 OECD: Quarterly GDP [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z: https://data.oecd.org/gdp/quarterly-gdp.htm#indicator-chart

56 PESOLE, Dino. Il sole 24 ore: Pil 2020, il rimbalzo del terzo trimestre non eviterà la flessione [online]. Miláno, 1965-, 06.08.2020 [cit. 2021-03-26]. ISSN 0391-786X. Dostupné z:

https://www.ilsole24ore.com/art/pil-2020-rimbalzo-terzo-trimestre-non-evitera-flessione-1011percento-ADuB0Di

činnosti. To urýchľuje prebiehajúce procesy šírenia a prijímania technológií v podnikoch, ako aj intenzitu a rozsah, v akom podniky používajú digitálne technológie na udržanie prevádzky. Ekonomické hrozby krízy je potrebné zmierniť, aby sa počas oživenia zabránilo poškodeniu obchodnej dynamiky, a tým aj zamestnanosti a inovácií. Široké a reprezentatívne prieskumy o využívaní ICT (ICT- Informačné a komunikačné technológie) v podnikaní neprinesú údaje pokrývajúce obdobie pandémie až do roku 2021. Rôzne dôkazy však naznačujú, že mnoho firiem využíva digitálne nástroje alebo ich naďalej zavádza a viac využíva. To im umožňuje pôsobiť počas pandémie. Ak sú podniky schopné rýchlo zmeniť spôsob práce, aby zamestnancom umožnili prácu z domu. Odhady pre rôzne krajiny OECD naznačujú, že významná menšina pracovných miest, medzi zhruba jednou štvrtinou a jednou tretinou, sa dá vierohodne vykonávať z domu.57 Odhaduje sa, že v roku 2019 bolo doma iba 10% až 15% alebo menej pracovníkov v krajinách OECD.58 V dôsledku toho je pravdepodobné, že obmedzenia pohybu týkajúce sa COVID podnietili významnú ďalšiu časť pracovníkov k teleworkingu, ak to mohli. Informácie o tom, koľko z tohto potenciálu práce z domu sa využilo počas krízy COVID-19, sú obmedzené. Odhady pre Taliansko však ukazujú veľký relatívny nárast práce na diaľku vo všetkých priemyselných odvetviach medzi januárom až februárom 2020 a marcom až aprílom aj keď platil prísny lockdown. Teleworking skutočne dosiahol zhruba odhadovanú potenciálnu úroveň vo väčšine priemyselných odvetví. Toto zistenie je založené na predchádzajúcich odhadoch podielu zamestnancov firmy, ktorí môžu vykonávať práce na diaľku. Nadpriemerom sa vykonávala práca na diaľku, spojená s informáciami a komunikáciou, technické a vedecké práce, priemysel s elektrinou, plynom, parou a klimatizáciou. Tým, že bol lockdown, vzdelávanie bolo tiež dištančnou formou a vzdelávanie sa dostalo na 4. miesto. Ďalej nasledovala práca spojená s financiami a poisťovníctvom, trh s nehnuteľnosťami a nakoniec nad priemerom bola aj práca v cestovných kanceláriách, podporných službách a s nájmami.

Úroveň práce na diaľku ustúpila, pretože obmedzenia sa v máji a júni postupne zmierňovali. Stále však zostali mnohonásobne nad predkrízovou úrovňou. Potenciál pre

57 IDC and Lisbon Council, 2018, “Updating the European data market monitoring tool”, a report commissioned for the European Commission, Brussels, [cit. 2021-02-07]. Dostupné z:

https://datalandscape.eu/study-reports/first-report-facts-and-figures-updating-european-%20data-market-monitoring-tool

58Casalini, F. and J. López González, 2019, “Trade and Cross-Border Data Flows”, OECD Trade Policy Papers, No. 220, OECD Publishing, Paríž, [cit. 2021-02-07]. Dostupné z: https://dx.doi.org/10.1787/b2023a47-en

prácu na diaľku a rozsah práce na diaľku dosiahnutý počas pandémie sa v jednotlivých odvetviach značne líšia. V Taliansku bola takmer polovica pracovníkov v informačnom a komunikačnom sektore schopná počas COVID-19 pracovať na diaľku. Približne tretina zamestnancov v iných relatívne vysoko digitalizovaných odvetviach medzitým mohla pracovať na diaľku. Patrili sem činnosti v odborných, vedeckých a technických činnostiach, v oblasti financií a poisťovníctva. Úrovne práce na diaľku boli nižšie o 5 % až 10 % v odvetviach, ktoré sa spoliehajú na špeciálne stroje a zdroje, ku ktorým nie je možné získať prístup na diaľku. Patria sem odvetvia ako doprava a skladovanie, ťažba a dobývanie, výroba a stavebníctvo. Najnižšia miera práce na diaľku sa v Taliansku vyskytla v ubytovacích a stravovacích službách. V tomto sektore bol dopyt, rovnako ako ponuka obzvlášť obmedzený opatreniami, ktoré obmedzili takmer všetky cesty mimo domov. 59

Niektoré podniky predtým váhali s prijatím práce na diaľku. Kríza COVID-19 však zaujala podniky, ktoré mali priamy záujem o postup udržiavania prevádzky a znižovania vystavenia zamestnancov vírusu. Vláda podporovala túto zmenu, najmä medzi malými a strednými podnikmi, a pomáhala im rýchlo rozvíjať schopnosti teleworkingu. Taliansko tiež zriadilo webovú stránku, ktorá pomáha podnikom a vzdelávacím inštitúciám pochopiť a zvoliť si medzi správnymi webovými nástrojmi.60

Nasledovný graf ukazuje priemyselné štatistiky o produkcií. Súbory údajov prezentované v rámci tohto subjektu boli vybrané ako najrelevantnejšie priemyselné štatistiky. Pokiaľ ide o výrobu, údaje zahŕňajú indexy priemyselnej výroby (IIP) za celkový priemysel, výrobu, energetiku a ropu. Údaje sa uvádzajú sa ako index, kde základným rokom rok 2015 alebo ako úroveň v závislosti od toho, ktoré opatrenie sa v kontexte ekonomickej analýzy považuje za najvhodnejšie.

59 OECD, 2020, OECD Digital Economy Outlook 2020, OECD Publishing, Paríž, [cit. 2021-02-07], ISBN 978-92-64-74044-0. Dostupné z: https://doi.org/10.1787/bb167041-en

60 Ibid.

Graf č. 9 - Produkcia celkového priemyslu (verejných spoločností) a produkcia celkovej výroby, vyjadrená indexom, kde rok 2015=100

Zdroj: OECD: Production and Sales [online]. 2021 [cit. 2021-02-10]. Dostupné z:

https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=MEI_REAL, vlastný graf.

Na grafe č. 9 je možno vidieť dátový súbor obsahujúci priemerné ročné a prevažne mesačné štatistiky a s nimi súvisiace štatistické metodické informácie. Na tomto grafe je stabilita produkcie celkového priemyslu v Taliansku, počas rokov 2017 - 2019, kedy sa index pohyboval medzi 105 - 106,2. V roku 2017 to bolo 105,5, v 2018 to bolo 106,2 a v 2019 len 105. Pandémia COVID-19 znížila produkciu oproti roku 2019 v marci o približne 29,05 %, no k najväčšiemu prepadu došlo v apríli, kedy sa index znížil dokonca o takmer 43,25 %. Tým, že v máji sa začali zmierňovať pravidlá, hodnota indexu bola znížená len o 19,7 %. V ďalších mesiacoch tento index mal rastúcu tendenciu a dokonca v auguste dosiahol hodnotu vyššiu ako bola priemerná za rok 2019 a to 105,1. Avšak situácia v Taliansku sa začiatkom septembra znovu začala zhoršovať a produkcia začala mierne klesať a v novembri klesla o približne 4,95 % a môžeme sledovať postupné upokojenie situácie. Stabilitou sa vyznačovala aj celková produkcia výroby počas obdobia 2017-2019. V roku 2017 index 104,8, v 2018 - 106,7, čo bola vyššia hodnota oproti produkcií celkového priemyslu. V roku 2019 dosiahol index 105,4. Vývoj produkcie celkovej výroby mal podobný priebeh ako produkcia celkového priemyslu, ale v marci a apríli bol prepad vyšší. V marci to bolo o 30,83 % a v apríli dokonca 46,2 %. Pokračovanie vývoja tejto krivky bol rovnaký ako u predchádzajúcej.

V tabuľke č. 5 môžeme vidieť dáta produkcie energie za obdobie medzi 2017 až 2020, kde jasne vidno pokles indexu. Tento pokles bol zapríčinený korona krízou, kedy

počas marca až mája bola produkcia energie nižšia. Produkcia energie bola znížená, pretože mnohé podniky s pásovou výrobou museli v marci prestať vyrábať alebo znížiť produkovanie tovaru, čiže viac energie nebolo potrebné vyrobiť. V marci produkcia energie činila 89,7, čo bolo o 8,75 % menej ako vo februári. V apríli bola situácia podobná s poklesom približne o 7,63 % voči februáru. V máji sa kvôli postupnému uvoľňovaniu reštrikcií a obnoveniu výroby, zvýšila produkcia energie o 3,52 % voči aprílu.

Vo všeobecnosti môžeme vidieť zníženie produkcie energie počas celého roku 2020 o 5,08% s porovnaním roku 2019.

Tabuľka č. 5 – Produkcia energie, vyjadrená indexom, kde rok 2010=100

2017 2018 2019 2020

101,6 99,9 100,4 95,3

Zdroj: Production of total energy [online]. 2021 [cit. 2021-03-02]. Dostupné z:

https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=MEI_REAL#, vlastná tabuľka.

V grafe č. 10 je uvedený index priemyselnej výroby a ten zobrazuje výkon a aktivitu priemyselného sektoru. Mesačne meria zmeny v objeme produkcie. Údaje sa zostavujú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve.

Priemyselná výroba sa zostavuje ako „objemový index Laspeyresovho typu v pevnom bázickom roku“. Aktuálny základný rok je 2015 (index 2015 = 100). Index je uvedený v kalendárnej a sezónne očistenej podobe.61 Ďalej tento graf popisuje vývoj výroby predmetov dlhodobej spotreby a medziproduktov. Graf č. 9 má podobný chod ako predchádzajúci graf. COVID-19 veľmi ovplyvnil výrobu hlavne predmetov dlhodobej spotreby. Zatiaľ čo vo februári tento index dosahoval 110,1 v marci to bolo o 62,5 a v apríli dokonca o ďalších 31,6. Následne tento index začal rásť. Počas celého roku 2020 Taliansko sa umiestnilo na 18. mieste v EÚ z hľadiska výroby premetov dlhodobej spotreby (ak v EÚ nebude započítané Spojené kráľovstvo).62 Koronavírus spôsobil pokles aj u výroby medziproduktov. Vo februári index činil 110,7 v marci sa táto hodnota znížila o 26,812 % a v apríli o ďalších 18,968 %. Potom tento index postupne rástol. Za rok 2020 Taliansko

61 Eurostat: Production in industry [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teiis130/default/table?lang=en

62 Eurostat: Production in industry - consumer durables [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teiis130/default/table?lang=en

obsadilo až 23. miesto s pomedzi krajín EÚ (ak v EÚ nebude započítané Spojené kráľovstvo).63

Graf č. 10 - Výroba v priemysle - predmety dlhodobej spotreby a medziprodukty, kde index 2015=100

Zdroj: Eurostat: Production in industry - consumer durables [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teiis130/default/table?lang=en a Eurostat: Production in industry - intermediate goods [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teiis110/default/table?lang=en, vlastný graf.

V tabuľke č. 6 je vidno, že počas marca a apríla rapídne sa znížil aj index výroby medziproduktov. Zatiaľ čo vo februári roku 2020 bol index 100,7 v marci to bolo už len 73,7, čo je o 26,81 % menej a v apríli bol tento skoro o ďalších 19 % nižší. Následne vďaka uvoľňovaniu pravidiel spojených s koronavírusom sa tento index začal ustaľovať a postupne sa vracal do pôvodných čísel.64 Medziprodukt je produkt používaný na výrobu konečného tovaru alebo aj hotového výrobku označujeme ho tiež aj ako spotrebný tovar.

Medziprodukty sa používajú vo výrobnom procese na výrobu iného tovaru, ktorý sa nakoniec predáva spotrebiteľom, často krát sa predávajú z jedného odvetvia na ďalší predaj alebo na výrobu ďalších výrobkov. Tieto výrobky sa tiež nazývajú aj polotovary, pretože sa používajú ako vstupy, aby sa stali súčasťou hotového výrobku. Niektoré

63 Eurostat: Production in industry - intermediate goods [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teiis110/default/table?lang=en

64 Ibid.

medziprodukty môžu byť už tiež aj hotovým výrobkom, pretože ho spotrebujú priamo spotrebitelia a výrobcovia ho používajú na výrobu iných potravinárskych výrobkov.65

Tabuľka č. 6 - Výroba v priemysle – medziprodukty, kde index 2015=100

2020-02 2020-03 2020-04 2020-05 2020-06 2020-07 2020-08 2020-09 2020-10 2020-11 2020-12

100,7 73,7 54,6 80,4 87,3 95,6 99,8 98,4 100,2 100,5 101,5

Zdroj: Eurostat: Production in industry - intermediate goods [online]. 2021 [cit. 2021-03-16]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teiis110/default/table?lang=en, vlastná tabuľka.

Na základe prieskumu z marca 2020, kde sa zapojilo 526 respondentov - spoločnosti v poľnohospodárskom priemysle, kvôli pandémii koronavírusu 57 % z nich čelilo výraznému poklesu predaja. Tento prieskum tiež odhalil, že outsourcing externých služieb bol zložitý, keď 23 % spoločností nebolo schopných nájsť poskytovateľov externých služieb, najmä dopravy. 14 % talianskych spoločností malo ťažkosti s hľadaním surovín, zatiaľ čo zrušenie všetkých veľtrhov bolo problémom pre 12 % opýtaných podnikateľov.66

Taliansko má približne 1,1 milióna fariem a má 12,6 milióna ha poľnohospodárskej pôdy a priemernú veľkosť farmy 11 ha. V roku 2019 Taliansko potvrdilo svoju prvú pozíciu v EÚ 28 s pridanou poľnohospodárskou hodnotou 31,9 miliárd EUR. Vďaka rýchlemu technologickému rozvoju, ktorý sa udial v posledných rokoch, zažíva poľnohospodárstvo revolúciu.67 V roku 2020 sa poľnohospodárska výroba znížila o približne 3,3 %. Hrubá pridaná hodnota v základných cenách klesla objemovo o 6,1% a jednotky práce poklesli o 2,4 %. Pandémia COVID-19 výrazne ovplyvnila druhotné činnosti (-18,9 %), ktoré zahŕňajú agroturistiku, služby spojené s poľnohospodárstvom o 3,8 % a kvetinárstvo o 8 %.

Produkcia olivového oleja poklesla o 18 %, priemyselných plodín o 2,2 % a vína o 1,9 %.

Pozitívny trend zaznamenal sektor živočíšnej výroby a to o 0,3 %.68

65 KENTON, Will. Intermediate Good [online]. 2020 [cit. 2021-03-16]. Dostupné z:

https://www.investopedia.com/terms/i/intermediate-good.asp

66 Statista: Coronavirus (COVID-19) issues affecting agriculture Italy 2020 [online]. 2020 [cit. 2021-03-16]. Dostupné z:

https://www.statista.com/statistics/1109961/coronavirus-issues-affecting-agriculture-italy/

67 Food and Agriculture Organisation of the United Nations: Impacts of COVID-19 on agriculture: Italy's response [online]. 2020 [cit. 2021-03-16]. Dostupné z:

http://www.fao.org/sustainable-agricultural-mechanization/resources/news/detail-events/en/c/1305799/

68 Istituto Nazionale di Statistica: PRELIMINARY ESTIMATE OF THE ECONOMIC ACCOUNTS OF AGRICULTURE [online].

2021 [cit. 2021-03-16]. Dostupné z: https://www.istat.it/en/archivio/252933

Šírenie COVID-19 a opatrenia prijaté na obmedzenie infekcie hlboko zasiahli všetky hospodárske odvetvia v Taliansku. Keďže hotely, reštaurácie, kaviarne a školy boli zatvorené, výrobcom potravín hrozilo, že budú penalizovaní kvôli nadmerným počtom zásob - najmä rýchlo sa kaziacich potravín a nízkej likvidite. Potravinový systém ako celok bol silno zasiahnutý. Opatrenia lockdownu a uzavretie hraníc tiež narušili obvyklú organizáciu práce a tok pracovných síl, čo spôsobilo riziko nedostatku sezónnych pracovníkov v súvislosti s jarnou úrodou. Vidiecky turizmus bol ovplyvnený zrušením všetkých ubytovacích kapacít na farmách. Taliansky agropotravinársky reťazec však preukázal veľkú odolnosť, pokiaľ ide o zabezpečenie dodávok potravín spotrebiteľom. 69

Medzi osobitné opatrenia pre agropotravinársky sektor okrem opatrení poskytnutých na riešenie finančného vplyvu programu COVID-19 na všetky výrobné odvetvia vláda ustanovila osobitné režimy pre agropotravinársky sektor, v ktorých sa vyčlenilo viac ako 1,1 miliardy eur. Cieľom týchto intervencií bolo zabezpečiť likviditu a flexibilitu a pomôcť znovu nastoliť najviac zasiahnuté dodávateľské reťazce. Celková investícia vo výške 500 miliónov eur bola pridelená prioritným odvetviam ako kvetinárstvo, mliekarenstvo, chov zvierat, víno, olej, ovocie, zelenina, rybolov a akvakultúra. Vláda ďalej vyčlenila 300 miliónov EUR na riešenie potravinovej núdze. Pokiaľ ide o sektor obilnín, ministerstvo poľnohospodárstva podporovalo zmluvy o dodávateľskom reťazci medzi ministerstvom poľnohospodárstva, výživy a lesného hospodárstva a rôznymi subjektmi zo súkromného sektora v hodnotovom reťazci na celoštátnej úrovni. Cieľom týchto zmlúv bolo podporiť investície a zmeniť sociálno-ekonomické výsledky na rôznych miestach hodnotového reťazca. V sektore vína bolo 50 miliónov eur investovaných do krízovej destilácie a boli pridelené aj dotácie vo výške 100 miliónov eur na vyrovnanie strát pri výrobe hrozna pre vysoko kvalitné vína. S cieľom pomôcť agroturistike zotaviť sa z COVID-19 poskytnú talianske regióny finančnú podporu vďaka mimoriadnym opatreniam navrhnutým Európskou komisiou prostredníctvom programov rozvoja vidieka.70

Počas roku 2020 klesla produkcia mäsa z hovädzieho dobytku a z kôz a oviec.

S porovnaním roku 2019 výroba hovädzieho dobytku poklesla o 6,096 % s tým, že

69 Food and Agriculture Organisation of the United Nations: Impacts of COVID-19 on agriculture: Italy's response [online]. 2020 [cit. 2021-03-16]. Dostupné z:

http://www.fao.org/sustainable-agricultural-mechanization/resources/news/detail-events/en/c/1305799/

70 Ibid.

v rebríčku EÚ si Taliansko udržalo 3.miesto.71 Výroba mäsa z kôz a oviec poklesla až o 8,7 %, ale Taliansko bolo schopné sa udržať v EÚ na 4. mieste.72 Rok 2020 mal aj pozitívny trend a to v produkcií ošípaných a hydiny. Výroba mäsa z hydiny vzrástla o 1,729 % oproti roku 2019 a Taliansko sa zaradilo na 5. miesto medzi krajinami EÚ.73 Nakoniec produkcia mäsa z ošípaných sa tiež zvýšila a to o 5,756 % a tam sa medzi krajinami EÚ Taliansko umiestnilo na 7. mieste.74

Rastlinná výroba v EÚ pri štandardnej vlhkosti bola ovplyvnená COVID-19. Talianska produkcia sa počas celého roku 2020 znížila o približne 2,003 % oproti roku 2019. V EÚ sa je Taliansko na 7. mieste za rok 2020.75

Produkcia vína v Taliansku v roku 2020 bola ako celok stabilná v porovnaní s rokom 2019 na úrovni 49,9 milióna hektolitrov a 9% nad desaťročným priemerom. Produkcia bieleho vína sa zvýšila o 2 %, ale u červených vín došlo k poklesu o 3 % s priemerom.

Z hľadiska kvalitatívnych kategórií nastal v roku 2020 mierny posun smerom k stolovým vínam.76

Index dôvery v poľnohospodárstvo klesol o 26,4 bodu, čo bolo o 43 menej ako v 1. štvrťroku 2019 a 27 bodov pod úrovňou 4. štvrťroka 2019. V kritickom období počas druhého mesiaca od vypuknutia COVID-19 pozitívny trend zaznamenali údaje o výdavkoch domácností na potraviny. Maloobchodný predaj balených potravinárskych výrobkov zaznamenal dvojciferný nárast počas 1. štvrťroku 2020. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 vzrástol o 18 %. Hlavnými trendami rastu počas 2. mesiaca lockdownu bol výrazný nárast dodávok do domácnosti až o 160 %. Mohlo to byť aj vyššie, ale nestíhali sa

71 Eurostat: Production of meat: cattle [online]. 2021 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tag00044/default/table?lang=en

72 Eurostat: Production of meat: sheep and goats [online]. 2021 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tag00045/default/table?lang=en

73 Eurostat: Production of meat: poultry [online]. 2021 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tag00043/default/table?lang=en

74 Eurostat: Production of meat: pigs [online]. 2021 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tag00042/default/table?lang=en

75 Eurostat: Crop production in EU standard humidity [online]. 2021 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/apro_cpsh1/default/table?lang=en

76 La produzione di vino in Italia nel 2020 [online]. 2021 [cit. 2021-03-19]. Dostupné z:

http://www.inumeridelvino.it/2021/01/la-produzione-di-vino-in-italia-nel-2020-dati-provvisori-istat.html

dodávky domov, tak tento nárast bol zastavený na tých 160 %. Ďalej došlo k oživeniu miestnych podnikov, ktoré sa rýchlo prispôsobili dodávkam domov. K určitému oživeniu došlo aj pri nákupe vína a to predovšetkým pri stredne alebo stredne nízkom umiestnení na trhu. Podstatná zmena bola v nákupných preferenciách spotrebiteľov, ktorí prešli od skladovateľných výrobkov k prísadám ako sú napríklad vajcia, múka, olej, mozzarella.77

Graf č. 11 - Výroba dopravných prostriedkov, index 2015=100

Zdroj: Istituto Nazionale di Statistica: Indice della produzione industriale (fabbricazione di mezzi di trasporto) [online].

2021 [cit. 2021-03-29]. Dostupné z: http://dati.istat.it/Index.aspx?lang=it&SubSessionId=8f3ff968-a2db-487f-bef1-917107c9e98e#, vlastný graf.

V grafe č. 11 môžeme vidieť index výroby dopravných prostriedkov za rok 2019 a 2020. Počas prvých dvoch mesiacov 2020 produkcia štandardne rástla, avšak prvá vlna tento rast zastavila. Prepad indexu výroby všetkých dopravných prostriedkov sa znížil až na 57,6 v marci a neuveriteľných 30,7 v apríli, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 70,65 % menej. Tento pokles bol spôsobený opatreniami spojenými s COVID-19. Následne index začal znovu rásť a ako býva v tomto odvetví zvykom, v auguste čerpá množstvo pracovníkov voľno, čiže produkcia sa opäť znížila. Oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenal tento index medzi augustom a decembrom do konca roka nárast, okrem septembra, kedy tento index zaznamenal zanedbateľný pokles o 0,4. Čiže, keď porovnáme celý rok 2019 a 2020, tak počas roku 2020 výroba dopravných prostriedkov klesla o približne 17,5 %.

77 Ismea Mercati: Speciale Emergenza COVID-19 [online]. 2020 [cit. 2021-03-19]. Dostupné z:

http://www.ismeamercati.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/10460

Kvôli pandemickej hospodárskej kríze a následným zastavením výroby, predaj automobilov v Taliansku v marci 2020 klesol až o 85 % a zaregistrovaných bolo iba 28 326 nových vozidiel.78 Čo sa týka sektoru automobilového priemyslu, ten ako celok zaznamenal pokles výroby o 2,1 % v januári, o 1,2 % vo februári a o neuveriteľných 55,3 % v marci. Prvý štvrťrok uzavrel s poklesom o 11,4 %. Kvôli opatreniam museli zavrieť mnohé fabriky. Dotklo sa to takmer dvoch tretín priemyselných spoločností a viac ako 59 % zamestnancov. Opätovné otváranie výrobných závodov uzavretých v takzvanej fáze 1 sa začalo 27. apríla a pre časť obchodných aktivít vrátane predajcov vozidiel až 4. mája.

V druhom štvrťroku bol zaznamenaný tendenčný pokles priemyselnej výroby o 25,4 %, čo v automobilovom priemysle predstavovalo až 56,6 %. Avšak ak by sme sa pozreli na obdobie medzi májom a júlom, kedy sa opätovne začali otvárať firmy a fabriky, sezónne upravený index priemyselnej výroby vzrástol o 15 % v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi. V automobilovom priemysle počas druhého kvartálu výroba motorových vozidiel

V druhom štvrťroku bol zaznamenaný tendenčný pokles priemyselnej výroby o 25,4 %, čo v automobilovom priemysle predstavovalo až 56,6 %. Avšak ak by sme sa pozreli na obdobie medzi májom a júlom, kedy sa opätovne začali otvárať firmy a fabriky, sezónne upravený index priemyselnej výroby vzrástol o 15 % v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi. V automobilovom priemysle počas druhého kvartálu výroba motorových vozidiel