Hlavní práce73715_neme05.pdf, 1.5 MB Stáhnout

(1)

VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAHE

FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

Študijný obor Medzinárodný obchod

Ako COVID-19 ovplyvnil taliansky export do Českej republiky

Bakalárska práca

Autor práce: Erik Nemec

Vedúci bakalárskej práce: PhDr. Miroslava Ferrarová 2021

(2)

Čestné prehlásenie:

Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Ako COVID-19 ovplyvnil taliansky export do Českej republiky“ vypracoval samostatne a vyznačil všetky citácie použitých literárnych zdrojov.

V Prahe dňa ... ...

Podpis študenta

(3)

Poďakovanie

Chcel by som poďakovať vedúcej mojej bakalárskej práce, pani PhDr. Miroslave Ferrarovej, za cenné a odborné rady, trpezlivosť, úprimnosť a pomoc pri vedení mojej práce. Ďalej by som chcel poďakovať obchodným zástupcom maloobchodných reťazcov, ktorý boli ochotný poskytnúť relevantné informácie a taktiež svojej rodine za podporu pri písaní.

(4)

Obsah

Obsah ... 4

Úvod ... 5

1. Zahraničný obchod ... 6

1.1 Globálny vplyv pandémie COVID-19 na obchod ... 7

1.2 Obchodné styky medzi Českou republikou a Talianskom ... 10

1.3 Vývoj obchodu a produkcie v Taliansku ... 12

2. Vplyv ochorenia COVID-19 na obchod ... 20

2.1 Vývoj pandémie v Taliansku ... 20

2.2 Produkcia Talianska na začiatku pandémie COVID-19 ... 27

3. Vplyv ochorenia COVID-19 na maloobchodné reťazce ... 40

3.1 Export z Talianska do maloobchodov ... 41

3.2 Porovnanie exportu z Talianska do Českej republiky v rokoch 2019 a 2020 ... 44

Záver ... 49

Zoznam grafov ... 51

Zoznam tabuliek ... 52

Zoznam obrázkov ... 53

Zoznam literatúry ... 54

(5)

Úvod

Hlavným cieľom tejto bakalárskej práce je zistiť vplyv pandémie COVID-19 na taliansky export do Českej republiky medzi rokmi 2019 a 2020. Súčasnou situáciou, počas pandémie COVID-19 boli ovplyvnené mnohé odvetvia, sektory, či ľudia. Koronavírus mal vplyv na medzinárodný obchod, ale aj na bežného človeka v spoločnosti. Táto téma bola vybratá na základe vlastného záujmu o Taliansko a vplyvov COVID-19 na export z Talianska do Českej republiky.

Táto bakalárska práca je zložená z troch kapitol, ktoré sa delia na ďalšie podkapitoly. V prvej kapitole je predstavený zahraničný obchod a jeho tradičné formy. Ďalej je popísaný vplyv pandémie COVID-19 na obchod. V časti obchodných stykov medzi Českou republikou a Talianskom sú popísané najviac vyvážané produkty a služby z Talianska a následne je popísaný vývoj obchodu a produkcie v Taliansku.

Druhá kapitola sa už konkrétne zameriava vplyvom ochorenia COVID-19 na obchod.

Ďalej je tu popísaný vývoj pandémie v Taliansku a aký to malo vplyv na zamestnanosť, platobnú bilanciu, hrubý domáci produkt. Ako boli nastavené opatrenia spojené s pandémiou, aký bol vplyv na export Talianska a aké boli nejaké riešenia talianskej vlády.

Potom nasledovala časť zaoberajúca sa produkciou Talianska na začiatku pandémie COVID-19 a v tejto podkapitole je , ako sa zmenilo využívanie digitálnych technológií a s tým spojená práca na diaľku. Ďalej tam je popis produkcie v priemysle a agropotravinárskom priemysle.

Tretia kapitola je o vplyve ochorenia COVID-19 na maloobchodné reťazce. Ako pandémia vplývala na predaj a využívanie online nákupov. Nasledujúca časť sa zaoberá exportom z Talianska do maloobchodov. V tejto časti je popísaný objem celkového maloobchodu v Taliansku, SWOT analýza Českej republiky a je tam popísaný vývoz podľa komoditných skupín. V poslednej podkapitole je porovnaný export z Talianska do Českej republiky medzi rokmi 2019 a 2020. Nachádza sa tam výskum maloobchodných reťazcov nachádzajúcich sa v Českej republike, ktorým som sa zaoberal. Tento výskum bol realizovaný počas roku 2021 a bolo oslovených približne 40 maloobchodných reťazcov a z toho odpovedalo 7 retailových reťazcov.

(6)

1. Zahraničný obchod

Pred tým ako bude zadefinovaný zahraničný obchod je dôležité vysvetliť obchod vo všeobecnosti. Obchod je možné definovať ako finančné a reálne hospodárske transakcie vzťahujúce sa ku výmene tovaru a služieb. Zahraničný obchod je definovaný ako obchod jednej národnej ekonomiky so svojím okolím.¹

V posledných rokoch globálna ekonomika zaznamenala obrovský nárast medzinárodného pohybu faktorov a tovaru, pričom medzinárodný obchod a toky faktorov rástli oveľa rýchlejšie ako produkcia.² Medzi tradičné formy zahraničného obchodu patrí export a import. Export je charakterizovaný ako prechod tovaru a služieb z domácej ekonomiky do zahraničia. Na rozdiel od toho import je prechod tovaru a služieb zo zahraničia do domácej ekonomiky.³ Obchod je teda súčet vývozu a dovozu výrobkov a služieb meraný ako podiel hrubého domáceho produktu. Od roku 1970 do roku 2019 vzrástol svetový obchod približne 27-krát, čo je 3-krát viac ako svetový HDP, a ak v roku 1970 predstavoval obchod 27,3 %, v roku 2019 predstavoval až 60,27 % svetového HDP viď graf č. 1.⁴

1 ŠTĚRBOVÁ, Ludmila. Mezinárodní obchod ve světové krizi 21. století. Praha: Grada, 2013, str. 13-15. ISBN 978-80- 247-4694-4.

2 ZHANG, Wei-Bin. International Trade Theory. Berlín: Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 2008, 415 s. ISBN 978-3-540- 78264-3.

3 ŠTĚRBOVÁ, Ludmila. Mezinárodní obchod ve světové krizi 21. století. Praha: Grada, 2013, str. 16. ISBN 978-80-247- 4694-4.

4 World Bank national accounts data, and OECD National Accounts data files.: Trade (% of GDP) [online]. 2021 [cit.

2021-01-22]. Dostupné z: https://data.worldbank.org/indicator/NE.TRD.GNFS.ZS

(7)

Graf č. 1 – Percentuálny podiel hrubého domáceho produktu na obchode medzi rokmi 1970 - 2019

Zdroj: World Bank national accounts data, and OECD National Accounts data files.: Trade (% of GDP) [online]. 2021 [cit.

2021-02-19]. Dostupné z: https://data.worldbank.org/indicator/NE.TRD.GNFS.ZS, vlastný graf.

1.1 Globálny vplyv pandémie COVID-19 na obchod

Rovnako ako všetky katastrofy, aj pandémie predstavujú katastrofu iba vo vzťahu k človeku a jeho formám sociálnej agregácie v rôznych historických obdobiach a v rôznych geografických a ekonomických kontextoch.⁵

Rok 2020 bol z veľkej miery ovplyvnený pandémiou COVID-19. Čína pocítila ako prvá tento vplyv, pretože práve tam sa vyskytol 1. prípad koronavírusu už v roku 2019.

Vypuknutie COVID-19 bolo spustené v decembri 2019 v meste Wu-chan, ktoré sa nachádza v čínskej provincii Hubei. Uprostred spomalenia čínskej ekonomiky s prerušením výroby bolo narušené fungovanie globálnych dodávateľských reťazcov. Následne sa vírus začal šíriť ďalej do celého sveta.⁶ Ako prvé krajiny, ktorých ovplyvnil COVID-19 boli krajiny Ázie až následne to postihlo Európu a zvyšok planéty. Ekonomiky sveta pocítili tento vplyv už v 1. kvartáli v roku 2020. Spoločnosti na celom svete, bez ohľadu na veľkosť, ktoré sú závislé na vstupoch z Číny, začali zaznamenávať problémy vo výrobe. Obmedzená a dokonca zastavená doprava medzi krajinami ďalej spomalila globálne ekonomické aktivity. Na zmeny reagovali aj globálne finančné trhy a globálne akciové indexy sa prepadli.

5 FRISCH M., 1979, Der Mensch erscheint im Holozän. Eine Erzählung, Frankfurt am Main. ISBN 3-518-02850-2.

6 Baldwin, R. and Tomiura, E., 2020. Thinking ahead about the trade impact of COVID-19. Economics in the Time of COVID-19, 59. Londýn: CEPR Press, str. 45. ISBN: 978-1-912179-28-2.

(8)

Čína má v posledných dvoch desaťročiach veľký význam pre svetové hospodárstvo, a to podľa svojej pozície hlavného dodávateľa medziproduktov pre výrobcov v zahraničí, pretože svetový obchod závisí od výroby 20 % ich medziproduktov v Číne. Mnohé spoločnosti závisia od objednávok. Nedostatočné dodávky, viedli k poklesu výrobných kapacít, v konečnom dôsledku to spôsobilo negatívny dopad na celkový vývoz. Správa UNCTAD naznačila, že najviac postihnutými ekonomikami budú krajiny Európskej únie, Spojené štáty americké, Japonsko a mnohé iné.7

Pandémia COVID-19 je jednou z najvážnejších globálnych hospodárskych kríz po hospodárskej kríze v 30. rokoch. Krajiny na celom svete, čelia poklesu hospodárskeho rastu, spomalenia obchodu, narastajúcej globálnej nevyrovnanosti a oslabenia finančných trhov. Na základe dát z Medzinárodného menového fondu z októbra 2020 reálny hrubý domáci produkt v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 poklesol o 4,4 %. Predpovede do ďalších rokov avšak očakávajú nárast viď tabuľka č. 1. Globálny obchod v roku 2020 výrazne poklesol.⁸ Po výraznom poklese v roku 2020 sa predpokladá, že HDP vzrastie o 4,3 % v roku 2021 a o 3,2 % v roku 2022 viď tabuľka č. 1. Lockdowny a neistota majú vplyv na činnosť, hoci vládna podpora zmiernila dopady na firmy a domácnosti. Podstatné vytváranie pracovných miest, najmä pre osoby s nízkou kvalifikáciou, ženy a mládež, sa vrátia asi až v roku 2022, kedy sa očakáva, že účinnú vakcínu bude mať väčšina populácie, ktorá stimuluje spotrebu a uľahčí preventívne úspory. Očakáva sa, že investície a vývoz sa budú postupne zotavovať popri výrobnom sektore. Výsledkom podpornej fiškálnej politiky je zvyšovanie úrovne verejného dlhu, predpokladá sa však, že úrokové sadzby zostanú nízke. Na zlepšenie fiškálnej situácie v strednodobom horizonte je ale potrebný vyšší rast.⁹

7 UAE: Ministry of Economy issues study on UNCTAD report about the impacts of COVID-19 on global trade. UAE Government News [online]. May 04, . 2020 ProQuest Central. [cit. 2021-01-19] Dostupné z: https://search-proquest-

com.zdroje.vse.cz/wire-feeds/uae-ministry-economy-issues-study-on-unctad/docview/2398434135/se- 2?accountid=17203

8 VIDYA, C. T. a K. P. PRABHEESH. Implications of COVID-19 Pandemic on the Global Trade Networks. Emerging Markets Finance [online]. 2020, 56(10), 2408-2421 [cit. 2021-01-18], str. 2408-2415. ISSN 1540496X.

9 OECD, 2020, OECD Economic Outlook, Volume 2020 Issue 2, No. 108, OECD Publishing, Paríž, [cit. 2021-02-10], ISBN 978-92-64-86175-6. Dostupné z: https://doi.org/10.1787/39a88ab1-en

(9)

Tabuľka č. 1 - Rast reálneho HDP (medziročná zmena v percentách)

Rok 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025

Svet 3,4 3,3 3,8 3,5 2,8 -4,4 4,3 3,2 3,8 3,6 3,5

Zdroj: Real GDP growth [online]. 2021 [cit. 2021-01-18]. Dostupné z:

https://www.imf.org/external/datamapper/NGDP_RPCH@WEO/WEOWORLD, vlastná tabuľka

Krajiny ako Čína, Kórea, Taliansko, Japonsko, USA a Nemecko boli v marci 2020 svedkami významného nárastu prípadov COVID-19. Bola vykonaná blokáda s cieľom zabrániť šíreniu infekcie. V dôsledku blokády sa výrobný sektor v týchto ekonomikách úplne zastavil, pretože veľkovýrobná výroba v týchto krajinách je prepojená s globálnou obchodnou sieťou. Pandémia COVID-19 spôsobila narušenie dodávateľského reťazca.

Došlo k zníženiu objemu kontajnerovej dopravy v dôsledku zmenšenia globálneho obchodu ako je možné vidieť v grafe č.2.

Graf č. 2 – Globálna kontajnerová doprava - Index obratu kontajnerov, kde index 2010=100

Zdroj: RWI/ISL-Containerumschlag-Index: Erholung des Welthandels schwächt sich ab [online]. 2020 [cit. 2021-01-18].

Dostupné z: https://www.rwi-essen.de/containerindex, vlastný graf.

Dopad koronavírusu bol na svetový obchod značný. Medzi krajinami ako Nemecko, Taliansko, Francúzsko, USA, Veľká Británia existuje prepojenosť a pandémia COVID-19 vážne zasiahla obchodné vzájomné prepojenie, pretože tieto krajiny vykazujú prudké

(10)

zníženie stupňa centrálnosti. V 1. štvrťroku 2020 došlo v porovnaní s rokom 2019 k zníženiu hustoty obchodu medzi krajinami v sieti o viac ako 50 %.¹⁰

Koronavírus ovplyvnil tiež aj mnohé zahraničné obchodné cesty, ktoré boli dôvodom prenosu vírusu zrušené. Znížila sa mobilita ľudí a zistilo sa, že množstvo vecí sa dá vybaviť pomocou internetu, teda pomocou video hovorov. Letecká doprava utrpela a stále trpí kvôli nedostatku cestujúcich, avšak letecké Cargo začalo viac profitovať, nakoľko je efektívnym a rýchlym transportom. Leteckou Cargo - dopravou sa momentálne prevážajú hlavne lieky a vakcíny proti koronavírusu, pretože množstvo z nich potrebuje mať špeciálne podmienky pri preprave a krajiny ich potrebujú rýchlo, aby sa spomalilo šírenie vírusu.

1.2 Obchodné styky medzi Českou republikou a Talianskom

Taliansko je veľmi dobrým partnerom pre Českú republiku vo všetkých sektoroch:

obchod, priemysel, veda, kultúra a dokonca aj v športe. To vyplynulo z konferencie „L’Italia partner strategico della Repubblica Ceca“ (Taliansko je strategickým partnerom Českej republiky), ktorá sa uskutočnila v roku 2018 v Českej poslaneckej snemovni z iniciatívy taliansko-českej obchodnej a priemyselnej komory (CAMIC - Camera di Commercio e dell'Industria italo-ceca), talianskeho veľvyslanectva v Prahe a českej poslaneckej snemovne.¹¹

Za prvých šesť mesiacov roku 2020 sa objem zahraničného obchodu medzi Talianskom a Českou republikou blížil k šiestim miliardám eur. Naznačujú to údaje zverejnené Českým štatistickým úradom.

Talianske Ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce vydalo správu z obdobia medzi januárom až septembrom 2020, kde je Taliansko 8. českým exportným cieľovým trhom s 3,8 % trhovým podielom a zároveň je šiestym dodávateľom pre Českú republiku s 3,9 % trhovým podielom a Česká republika je 16. talianskym exportným cieľovým trhom s 1,4 % trhovým podielom a je 14. talianskym dodávateľom s 1,7 % trhovým

10 VIDYA, C. T. a K. P. PRABHEESH. Implications of COVID-19 Pandemic on the Global Trade Networks. Emerging Markets Finance [online]. 2020, 56(10), 2408-2421 [cit. 2021-01-18], str. 2408-2415. ISSN 1540496X.

11 Ambasciata d’Italia in Repubblica Ceca: Italia partner strategico in tutti i settori [online]. 2018 [cit. 2021-01-21].

Dostupné z:

https://ambpraga.esteri.it/ambasciata_praga/resource/doc/2018/10/rs_italia_partner_strategico_per_rep_ceca.pdf

(11)

podielom.¹² Obchodné styky medzi Českou republikou a Talianskom mali medzi rokmi 2017 až 2019 rastúcu tendenciu. Avšak v roku 2020 sa export aj import znížili vplyvom COVID-19 viď graf č. 3.

Graf č. 3 - Dovozný a vývozný obchod s Talianskom (hodnoty v miliónoch EUR)

Zdroj: Ministero degli Affari Esteri e della Cooperazione Internazionale: OSSERVATORIO ECONOMICO [online]. 2020 [cit.

2021-01-21]. Dostupné z: https://www.infomercatiesteri.it/public/osservatorio/schede-sintesi/repubblica- ceca_86.pdf, vlastný graf.

Hlavné talianske produkty vyvážané do Českej republiky tvoria hlavne kovové výrobky, stroje a prístroje, dopravné prostriedky, chemikálie, elektrické spotrebiče, textil, koža a doplnky viď. tabuľka č. 2. Taliansko exportuje do Českej republiky vo veľkom aj živé zvieratá, ovocie, zeleninu, tabak, medicínske a farmaceutické produkty, papier, plasty, topánky, autá, nábytok zariadenia pre potrubia, bojlery, nádrže a mnoho ďalších.¹³

12 Ministero degli Affari Esteri e della Cooperazione Internazionale: OSSERVATORIO ECONOMICO [online]. 2020 [cit.

2021-01-21]. Dostupné z: https://www.infomercatiesteri.it/public/osservatorio/schede-sintesi/repubblica-ceca_86.pdf

13 United Nations Conference on Trade and Development: Merchandise trade matrix – exports of individual economies [online]. 2020 [cit. 2021-01-21]. Dostupné z:

https://unctadstat.unctad.org/wds/TableViewer/tableView.aspx?ReportId=195183

(12)

Tabuľka č. 2 - Hlavné talianske produkty vyvážané do Českej republiky počas JAN.-SEPT. 2020

Produkty mil. eur % celkový vývoz do ČESKEJ REPUBLIKY

Základné kovy a kovové výrobky 772 18,2%

Stroje a prístroje 671 15,8%

Dopravné prostriedky 434 10,2%

Chemické látky a produkty 341 8,0%

Elektrické spotrebiče 332 7,8%

Textil, odevy, koža a doplnky 324 7,6%

Ostatné 1377,5 32,4%

2021-01-21]. Dostupné z: https://www.infomercatiesteri.it/public/osservatorio/schede-sintesi/repubblica- ceca_86.pdf, vlastná tabuľka.

Taliansko tiež vyváža aj obchodné služby do Českej republiky. Podľa sektorov prvé miesto drží cestovný sektor, potom nasleduje dopravný a business sektor, telekomunikačné, počítačové a informačné služby, technické, obchodné a iné obchodné služby, stavebné, inžinierske, vedecké a mnohé iné služby.¹⁴

Pokiaľ ide o prítomnosť Talianska v Českej republike, v tejto oblasti je aktívnych viac ako 3 000 talianskych spoločností. Medzi najznámejšie patria: Generali, Beghelli, Brembo, Mapei, UniCredit a Ferrero. V krajine tiež existuje aktívna a dobre organizovaná taliansko- česká obchodná komora.¹⁵

1.3 Vývoj obchodu a produkcie v Taliansku

V Taliansku sa obchod delí na dve veľké odvetvia, potravinársky a nepotravinársky, a tvoria ho malé a veľké spoločnosti pôsobiace v malej a veľkej distribúcii. Malá distribúcia funguje na štvrťročné obdobie a ponúka služby viac na mieru, ale musí čeliť agresivite veľkých skupín. Veľkí maloobchodníci môžu ponúkať rovnaký tovar za lepšie ceny tým, že majú vyššiu vyjednávaciu silu, kvôli veľkému množstvu zakúpeného tovaru pri výrobe, čo

14 World Trade Organisation: Commercial services exports [online]. 2020 [cit. 2021-01-21]. Dostupné z:

https://www.wto.org/english/res_e/statis_e/tradeserv_stat_e.htm

15 Ministero degli Affari Esteri e della Cooperazione Internazionale: REP.CECA [online]. 2021 [cit. 2021-04-18].

Dostupné z: https://www.infomercatiesteri.it//public/ime/schede-sintesi/r_86_repceca.pdf

(13)

núti mnohých malých obchodníkov zavrieť svoje obchody. Ďalšia možnosť sa im naskytne tým, ak nájdu medzeru na trhu a začnú sa špecializovať a rozlišovať na trhu, aby mohli prežiť.

Veľkoobchod je prvým krokom pri uvádzaní výrobkov na trh po ich výrobe a zaoberá sa nákupom veľkých sérií tovaru v mieste ich pôvodu a ich následnou distribúciou pre subjekty pôsobiace v maloobchode. Najväčším problémom distribúcie v Taliansku je, že k distribúcií dochádza prevažne cestnou dopravou, ktorá zvyšuje náklady na prepravu a tým zvyšuje aj cenu tovaru. So zvyšovaním nákladov na naftu sa eskalujú ceny pohonných látok s následným zvyšovaním nákladov na tovar, a to aj v maloobchode, a teda aj ku konečnému spotrebiteľovi, ktorý zaň bohužiaľ vždy platí viac.

Maloobchod v Taliansku je rozdelený do dvoch hlavných oblastí. Prvou sú malí obchodníci, ktorí vykonávajú svoju prácu v malých podnikoch. Druhou oblasťou je rozsiahla distribúcia, ktorá tým, že má veľa zdrojov, predáva veľké množstvo výrobkov za konkurenčné ceny, čím vytvára tvrdú konkurenciu s malými obchodníkmi.

Pokiaľ ide o zahraničný obchod, Taliansko stratilo mnoho pozícií vo vzťahu k iným rozvíjajúcim sa krajinám. To je spôsobené hlavne dvoma faktormi, slabou talianskou konkurencieschopnosťou v dôsledku nepriaznivej výmeny mien eura s krajinami oblasti dolára a krajín, ktoré používajú dolár ako menu na obchodné transakcie a vysoké náklady na pracovnú silu v Taliansku. Tento aspekt vytvára u talianskych obchodných operátorov tendenciu nakupovať z východoeurópskych krajín, ktoré vyrábajú za oveľa nižšie ceny.¹⁶

16 Commercio in Italia [online]. 2015 [cit. 2021-01-22]. Dostupné z: https://www.promozione- italia.com/commercio/commercio-in-italia.html

(14)

Graf č. 4 - Obchodná výmena Talianska (hodnoty v miliónoch EUR)

2021-01-22]. Dostupné z: https://www.infomercatiesteri.it/public/osservatorio/interscambio-commerciale- mondo/Tabella%201%20-%20Interscambio%20commerciale%20dell'Italia_1611072070.pdf , vlastný graf.

Podľa grafu č. 4 je možné vidieť, že počas posledných rokov Taliansko je viac vývoznou krajinou. Export Talianska má rastúcu tendenciu, ale taktiež aj import rastie, ale nie takou rýchlosťou ako export. Na grafe je vidno rozdiel medzi obdobím Január až November 2019 a 2020. Zatiaľ čo v tomto období export tvoril 442,756 miliónov eur a import 391,704 miliónov eur, COVID-19 znížil vývoz o približne 10,9 % a import o 13,7 %.

Taliansko si vo svetovom rebríčku exportu, z údajov za obdobie Január až September 2020 drží 8. miesto s podielom 2,7 %. Pred nim sa nachádza už iba Južná Kórea (7.), Hongkong (6.), Japonsko (5.), Holandsko (4.), Nemecko (3.), Spojené Štáty Americké (2.) a Čína (1.). V importe sa nachádza trochu nižšie a to na 12. mieste s podielom 2,3 %.¹⁷

Medzi hlavné nepotravinárske produkty vyvážané z Talianska patria lieky, stroje - domáce spotrebiče na chladenie a vetranie, zdvíhacie a manipulačné stroje, rúry, horáky a vykurovacie systémy, ďalej stroje pre plastový a gumárenský priemysel, stroje pre textilný,

2021-01-22]. Dostupné z: https://www.infomercatiesteri.it/public/osservatorio/interscambio-commerciale- mondo/Tabella%203%20-

%20Principali%20Paesi%20esportatori%20ed%20importatori%20al%20mondo%20(in%20base%20a%20dati%20202 0)_1611072110.pdf

(15)

odevný a kožiarsky priemysel, stroje do baní, lomov a na staveniská, stroje pre potravinársky, nápojový a tabakový priemysel a mnohé ďalšie. V tabuľke č. 3 je možné vidieť poradie naviac vyvážaných produktov z Talianska.

Tabuľka č. 3 - Hlavné výrobky vyvážané z Talianska. Poradie na základe údajov za obdobie Január až September 2020

Produkty

mil.

eur

Lieky a farmaceutické prípravky 23440

Ostatné stroje na všeobecné použitie 16827

Stroje na všeobecné účely 15015

Ostatné stroje na špeciálne účely 12361

Motorové vozidlá 12314

Odevy, okrem kožušinových odevov 11738

Drahé základné kovy a iné neželezné kovy; jadrové palivá 10831 Základné chemikálie, hnojivá a zlúčeniny dusíka, plasty a syntetický kaučuk v

primárnych formách 9725

Výrobky z plastových materiálov 8838

Časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel a ich motorov 8351 Vyčistená a opracovaná koža; cestovné predmety, tašky, kožené výrobky a postroje;

pripravené a zafarbené kožušiny 7009

2021-01-22]. Dostupné z: https://www.infomercatiesteri.it/public/osservatorio/interscambio-commerciale- mondo/Tabella%208A%20-

%20Principali%20prodotti%20esportati%20dall'Italia%20in%20base%20ai%20dati%20del%202020_1611072316.pd f, vlastná tabuľka.

Taliansky potravinársky priemysel je po strojárenskom priemysle druhým v krajine.

S obratom, ktorý v roku 2019 dosiahol 145 miliárd eur, sa potravinársky priemysel potvrdzuje ako vedúci sektor talianskej ekonomiky a prispieva približne 8 % k tvorbe HDP.

Je schopný ponúknuť spotrebiteľovi konkurencieschopné výrobky a zaručené z hľadiska bezpečnosti, vkusu a kvality, reagujúce na potreby neustále sa rozvíjajúceho trhu a rešpektujúc tradíciu, s použitím najvyspelejšej technológie. Potravinársky priemysel nakupuje a spracováva 72 % národných poľnohospodárskych surovín. Spolu s poľnohospodárstvom, súvisiacimi priemyselnými odvetviami a distribúciou predstavuje ústredný prvok vedúceho hospodárskeho odvetvia v krajine. Predovšetkým priemysel je

(16)

všeobecne uznávaný ako ambasádor „Made in Italy“ na svete, keďže takmer 80 % talianskeho agropotravinárskeho exportu predstavuje prestížne priemyselné značky.¹⁸ 91% talianov kupuje potraviny „Made in Italy“, od vína až po syry, kvôli kvalite, bezpečnosti a tiež kvôli solidarite k ich farmárom. Sklon k nákupu talianskych výrobkov je tiež uznaním mimoriadneho záväzku dodávateľských reťazcov, ktorý je vyjadrený solidaritou v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.¹⁹

Podiel poľnohospodárstva na ekonomike Talianska sa blíži hodnotám priemeru krajín EÚ čo sú približne 3%. Základnou charakteristikou poľnohospodárskeho sektora je vysoký počet a malá veľkosť poľnohospodárskych fariem a podnikov. Taliansko má 70 % poľnohospodárskych podnikov s menej ako 10 zamestnancami. V potravinárskom priemysle má toľko zamestnancov dokonca 90% podnikov. Potravinársky priemysel patrí do skupiny ťahúňov talianskeho exportu. Najväčšiu časť vývozu potravinárskeho priemyslu predstavuje víno v objeme 1,3 miliardy eur, čím si drží druhé miesto v Európe hneď po Francúzsku. Taliansko si drží aj dve prvenstvá a to v počte registrovaných chránených označení pôvodu potravín (DGCG) a tiež aj v počte bio-fariem s počtom okolo 50 000. Tým, že Taliansko je známe výrobou syrov, na obrázku č. 1 a 2 je možné vidieť logo a syr

„Parmigiano-Reggiano“ a na ňom označenie pôvodu potravín.

96,1% talianov verí, že talianske poľnohospodárstvo je pre talianske hospodárstvo veľmi alebo dosť dôležité. Nie je prekvapením, že 86,5 % Talianov je tiež presvedčených, že poľnohospodárstvo je dôležitým pre mladých ľudí a 91 % ho považuje za veľmi alebo

2021-01-22]. Dostupné z: https://www.infomercatiesteri.it/ranking_scheda_sintesi.php?id_settori=1

19 Enpaia, Censis. Il valore dell’agricoltura per l’economia e la società italiana post Covid-19, Rím: Over Editrice; ISBN 9788894530551.

Obrázok č. 2 - syr „Parmigiano-Reggiano“

Obrázok č. 1 - Logo chráneného označenia pôvodu Zdroj:

CooksInfo:

PROTECTED DESIGNATION OF ORIGIN [online]. 2020 [cit. 2021-01- 25]. Dostupné https://www.cz:

ooksinfo.com/

protected- designation-of- origin

Zdroj: Delicia [online]. 2020 [cit. 2021-01- 25]. Dostupné https://deliciaz:

.sg/product/p armesan- parmiggiano- reggiano-22- months/

(17)

dosť dôležité pre podporu a turistickú atraktivitu území. Existovalo veľké riziko, že sa COVID-19 zo zdravotnej, hospodárskej a sociálnej núdze stane tiež potravinovou núdzou.

Nestalo sa tak, vďaka poľnohospodárstvu, dôležitému sektoru počas blokády, pretože sa priamo podieľalo na výrobe a predaji potravinárskych výrobkov.²⁰

Taliansko je odkázané na dovoz nerastných surovín, avšak ekonomický význam má pre Taliansko len ťažba ropy, zemného plynu, olova, zinku, mangánu, lignitu, kamennej soli a rôznych druhov stavebných surovín.²¹ Pre Talianov je typické aj spracovanie rôznych surovín. Textílie, kameň či drevo sa veľmi úspešne uplatňujú v mnohých oblastiach ako napríklad v móde, stavebníctve či veľmi silno rozvinutom nábytkárskom priemysle, ktorého výrobky sú z veľkej časti na vývoz. Práve drevo a výrobky z dreva sa do veľkej miery tiež dovážajú do Talianska z Českej republiky.

Taliansky farmaceutický priemysel patrí k európskej špičke. Zaujímavou položkou z pohľadu pozitívnej tendencie trhu by sa mohli javiť potravinové a vitamínové doplnky, ktorých dopyt na talianskom trhu neustále stúpa.²² Je dôležité spomenúť, že Taliansko z hľadiska príjmov sa zaradilo medzi 10 najlepších národných farmaceutických trhov z celého sveta za rok 2019. Získalo 6. miesto v rebríčku s 32 921 miliónmi americkými dolármi. Pred Taliansko sa v celosvetovom rebríčku zaradilo len Francúzsko (5.), Nemecko (4.), Japonsko (3.), Čína (2.) a Spojené štáty americké (1.).²³ Z hľadiska EÚ je Taliansko na 3. mieste a ich príjmy tvorili 14,5 % za rok 2019.²⁴ V Taliansku pôsobí celkovo 283 spoločností pôsobiacich vo farmaceutickom priemysle. Spoločnosti pôsobiace vo farmaceutickom priemysle zamestnávali k roku 2019 asi 67 000 jednotlivcov, z ktorých väčšina je vysoko vzdelaných a kvalifikovaných. Tieto spoločnosti dosiahli v roku 2019 príjmy viac ako 32 miliárd eur a prispeli k ekonomike krajiny pridanou hodnotou približne

20 Ibid.

21 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky: EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU: Talianska republika [online]. 2020 [cit. 2021-01-25]. Dostupné z:

https://www.mzv.sk/documents/10182/620840/Taliansko+-+ekonomická+informácia+o+teritóriu+2020

22 Ministerstvo zahraničních věcí České republiky: Itálie [online]. 2017 [cit. 2021-01-25]. Dostupné z:

https://www.mzv.cz/file/3472495/Italie.pdf

23 STATISTA: Revenues of top 10 national pharmaceutical markets worldwide in 2019 [online]. 2020 [cit. 2021-03-29].

Dostupné z: https://www.statista.com/statistics/266469/revenues-of-the-top-10-global-pharmaceutical-markets/

24 Bundesverband der Pharmazeutischen Industrie e. V. (BPI): Pharma-Daten 2020 [online]. 2020 [cit. 2021-03-29].

Dostupné z: https://www.bpi.de/fileadmin/user_upload/Downloads/Publikationen/Pharma-Daten/Pharma- Daten_2020_DE.pdf

(18)

9,2 miliárd eur.²⁵ Hodnota farmaceutickej výroby uskutočnenej v Taliansku v roku 2019 predstavovala 34 miliárd eur, čo je v porovnaní s rokom 2018 nárast o 5,6 %. Tieto výsledky sú spojené s rastom vývozu, ktorý sa v porovnaní s rokom 2018 zvýšil už o 25,6 %. Za rok 2020 tvorili lieky a farmaceutické prípravky najväčšiu exportnú surovinu Talianska do celého sveta. Ak vezmeme do úvahy obrat a parametre ako zamestnanosť, investície, zahraničný predaj a zaplatené dane, toto odvetvie tvorí 42 % talianskych spoločností a 58% zahraničných spoločností.²⁶ Medzi rokmi 2012 až 2019 hodnota výroby farmaceutického priemyslu v Taliansku mala stúpajúcu tendenciu. V roku 2012 hodnota výroby farmaceutického priemyslu dosahovala 25 798 miliónov eur a v roku 2019 sa to vyšplhalo až na 34 000 miliónov eur.²⁷

Taliansko je jedným z významných krajín na poli európskeho obranného priemyslu a silným podporovateľom trendu smerujúceho ku konsolidácii európskej politiky vyzbrojovania. Aktívne podporuje medzinárodnú obranne-priemyselnú spoluprácu, najmä v high-tech sektoroch, ale taktiež aj v oblasti letectva, systémov riadenia a velenia, komunikačných a elektronických systémov a softvérov či avioniky.

Automobilový priemysel je veľkým ťahúňom talianskej ekonomiky. Do roku 2019 zaznamenal výrazný rast. Do roku 2019 taktiež rástol aj domáci dopyt. Aj keď automobilka Fiat síce dnes vyrába väčšinu svojej produkcie mimo Talianska, ale výrobu drahších a luxusných vozidiel chce v Taliansku ponechať. Rok 2020 silno ovplyvnila aj korona kríza, ktorá znížila a úplne pokazila predošlý rast tohto priemyslu. Počas roku 2021 by mohol znovu rásť aj vývoz autobusov. Avšak výroba autobusov sa v Taliansku stretáva s problémami tým, že rastie aj tlak na zavádzanie alternatívnych pohonov autobusov.²⁸

Keď sa hovorí o Taliansku je dôležité spomenúť textilný priemysel. Textilný a odevný priemysel predstavuje jedno z najdôležitejších priemyselných odvetví v Taliansku.

25 STATISTA: Pharmaceutical industry in Italy - Statistics & Facts [online]. 2021 [cit. 2021-03-29]. Dostupné z:

https://www.statista.com/topics/6332/pharmaceutical-industry-in-italy/

26 FARMINDUSTRIA: Indicatori Farmaceutici [online]. Rím, 2020 [cit. 2021-03-27]. Dostupné z:

https://www.farmindustria.it/app/uploads/2017/12/028_IF_DEF4-web_20072020-PUBLIC.pdf

27 MIKULIC, Matej. STATISTA: Production value of the pharmaceutical industry in Italy [online]. 2020 [cit. 2021-03-29].

Dostupné z: https://www.statista.com/statistics/794196/production-value-of-the-pharmaceutical-industry-in-italy/

28 Ministerstvo zahraničních věcí České republiky: Itálie [online]. 2017 [cit. 2021-01-25]. Dostupné z:

https://www.mzv.cz/file/3472495/Italie.pdf

(19)

Toto odvetvie sa môže pýšiť starodávnou tradíciou. Tento sektor zamestnáva množstvo pracovníkov. Pokiaľ ide o výrobu priadzí, najdôležitejším odvetvím je vlnárstvo. Vlnené mlyny zaručujú Taliansku významné postavenie na svetovom trhu. Veľký význam má aj výroba vlnených, bavlnených a ľanových látok.²⁹ Taliansko drží 2. miesto na svete vo vývoze hneď po Číne ³⁰ a 10. miesto v produkcií ľanových látok.³¹ Vo vývoze bavlny Taliansko drží 8. miesto.³² Z hľadiska produkcie obuvi na svete je Taliansko na 10. mieste.³³ Z hľadiska pridanej hodnoty vo výrobe textilu a ošatenia je Taliansko 44.³⁴ a z hľadiska exportu textilu je 6.³⁵ (Pridaná hodnota vo výrobe je súčet hrubej produkcie mínus hodnota medziproduktov používaných vo výrobe pre priemyselné odvetvia.)

29 L'INDUSTRIA TESSILE E DELL'ABBIGLIAMENTO IN ITALIA [online]. [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://www.schededigeografia.net/Italia/Economia/industria_tessile_abbigliamento_italia.htm

30 CHEPKEMOI, Joyce. The World's Largest Exporters Of Flax Yarn [online]. 2018 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://www.worldatlas.com/articles/the-world-s-largest-exporters-of-flax-yarn.html

31 KHAN, HINA. Top 10 Largest Flax Producing Countries in the world [online]. 2018 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://www.worldblaze.in/largest-flax-producing-countries/

32 WORKMAN, Daniel. Cotton Exports by Country [online]. 2020 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

http://www.worldstopexports.com/cotton-exports-by-country/

33 STATISTA: Leading 10 footwear producers worldwide [online]. 2021 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://www.statista.com/statistics/227256/leading-10-global-footwear-producers-by-country/

34Index mundi: Textiles and clothing [online]. 2019 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://www.indexmundi.com/facts/indicators/NV.MNF.TXTL.ZS.UN/rankings

35 Top 10 Exporting Countries of Textile and Apparel Industry [online]. 2019 [cit. 2021-03-06]. Dostupné z:

https://www.fibre2fashion.com/industry-article/8471/top-10-exporting-countries-of-textile-and-apparel-industry

(20)

2. Vplyv ochorenia COVID-19 na obchod

Vplyv koronavírusu na obchod bol značný. Taliansko začalo pociťovať vplyv tohto vírusu už začiatkom marca 2020, kedy prípady pandémie začali rapídne rásť. Postupne sa ekonomika začala spomaľovať z dôvodu zákazu vychádzania a veľkej úmrtnosti obyvateľstva.

2.1 Vývoj pandémie v Taliansku

Nákazy, rovnako ako všetky vážne krízy, spochybňujú sociálnu rovnováhu a legitimitu moci. Epidémie prenikajú do spoločenskej štruktúry, menia ju a vytvárajú triedne rozdiely. Pokiaľ ide o koronavírus, môžeme uvažovať o tom, ako nerovnosti ovplyvňujú zvládanie núdzových situácií ako napríklad: kto môže zostať doma a kto nie, kto je obmedzený v stiesnenom a preplnenom prostredí a kto nie. Pandémie, práve kvôli svojej mimoriadne virulentnej povahe, sa objavujú v bezprecedentných a náhlych formách, proti ktorým je potrebné usporiadať reakciu, ktorá nás núti prehodnotiť formy spoločenskosti a predovšetkým prehodnotiť poradie akcií.³⁶

Všetky premenné sú štatisticky významné s očakávaným negatívnym znamienkom a z ich veľkostí vyplýva, že hrajú dôležitú úlohu vo vývoji R. Globálna denná miera úmrtnosti počas posudzovaného obdobia (prvá polovica roku 2020) kolísala okolo 0,5 na milión.

Od pôvodnej hodnoty R0, ktorá bola 3 sa očakáva pokles R asi o 0,6. Národná denná miera úmrtnosti sa v krajinách v priebehu času podstatne líšila, ale v niektorých krajinách OECD sa pohybovala okolo 15 na milión, čo bolo počas marcového lockdownu, čo by znížilo R o ďalších 0,6. Celková národná miera úmrtnosti sa v rôznych krajinách podstatne líši a vo väčšine krajín sa stále len zvyšuje. Používa sa tu na zastúpenie profilu počtu ľudí, ktorí už boli infikovaní a teda sú následne imúnni, čím pomáhajú znižovať R. V mnohých významných krajinách OECD vrátane Veľkej Británie, Španielska, Talianska a Francúzska

36 Guigoni, A. and Ferrari, R. Pandemia 2020. La vita quotidiana in Italia con il Covid-19, Incheon: M&J Publishing House, 2020. ISBN 979-11-85666-18-1.

(21)

celková úmrtnosť v súčasnosti presahuje 400 na milión, pri ktorej by sa úroveň R znížila z 3 na 2,5.³⁷

Prvé dva talianske prípady pandémie boli potvrdené už 30. januára 2020, kedy dvaja turisti z Číny boli pozitívne testovaní na vírus v Ríme.³⁸ Vypuknutie infekcie COVID-19 bolo následne zistené 21. februára 2020.³⁹ Núdzová situácia s pandémiou a následné opatrenia na kontrolu nákazy prijala talianska vláda už 8. marca 2020.

Najprísnejšie opatrenia prišli 21. marca, kedy vláda sprísnila obmedzenia pohybu vonku a pozastavila všetku nie nevyhnutnú výrobu.⁴⁰

Počas pandémie vláda prijala veľký počet opatrení na zníženie dopadu COVID-19 na všetky výrobné činnosti, tie boli založené na dvoch základných princípoch. Zaistením verejnej bezpečnosti pre všetkých občanov a zachovaním sociálnych a ekonomických dopadov COVID-19. Opatrenia zahŕňali obmedzenie pohybu a zhromažďovania ľudí, a to všetko pri zabezpečení nepretržitej dostupnosti potravín v krajine prostredníctvom obchodov s potravinami. Ďalej zabezpečenia: hygieny na pracoviskách, bonusov pre pracovníkov, ktorí zostali v službe, a následne postupného opätovného otvárania výrobných činností. Medzi ďalšie opatrenia patrila aj finančná podpora pre zamestnancov nútených čerpať neplatené voľno, granty, pôžičky, štátne záruky, kapitálové príspevky.

Ďalej granty na úrokové dotácie, ktoré majú spoločnostiam pomôcť pri obnove ich likvidity a solventnosti, dočasné odpustenie dane a odklad platby dane na pomoc podnikom pri riadení ich hotovostných tokov.⁴¹

S týmito opatreniami bolo postupne celé Taliansko „zatvorené“ a umiestnené do „karantény“ s pozastavením takmer všetkých aktivít, od škôl a univerzít cez verejnú

38 SEVERGNINI, Chiara. Coronavirus, primi due casi in Italia «Sono due cinesi in vacanza a Roma». Corriere della Sera [online]. 31.1.2020 [cit. 2021-02-06].

39 Anzolin, E. and Amante, A., First Italian dies of coronavirus as outbreak flares in north, Reuters [online], [cit. 2021-02- 06]. Dostupné z: https://www.reuters.com/article/us-china-health-italy/coronavirus-outbreak-grows-in-northern-italy- 16-cases-reported-in-one-day-idUSKBN20F0UI

40 Zito, E., 2020. Italia a rischio: quarantena, pandemia, cambiamento sociale. Narrare i gruppi, pagine01-05, [cit.

2021-02-06]. ISSN: 2281-8960.

41 Istituto Nazionale di Statistica: PRELIMINARY ESTIMATE OF THE ECONOMIC ACCOUNTS OF AGRICULTURE [online].

2021 [cit. 2021-03-16]. Dostupné z: https://www.istat.it/en/archivio/252933

(22)

správu až po všetky športové podujatia, spoločenské, rekreačné a kultúrne, až po blokovanie takmer všetkých hraníc.⁴² To pomohlo a následne sa situácia v priebehu mája začala zlepšovať a vláda zmiernila opatrenia, pretože množstvo podnikov bolo zasiahnutých.⁴³

Ku dňu 7.2.2021 Taliansko hlásilo 2 655 319 nakazených, 92 002 úmrtí⁴⁴ a 59 478 zaočkovaných.⁴⁵ Celý vývoj nakazených ľudí je zaznamenaný v grafe č. 5.

Zdroj: World Health Organization: Italy Situation [online]. 2021 [cit. 2021-02-10]. Dostupné z:

https://covid19.who.int/region/euro/country/it

Množstvo ľudí počas COVID-19 stratilo zamestnanie a ľudia boli nútení žiadať o dávky v nezamestnanosti. Väčšina dávok v nezamestnanosti v krajinách OECD je príspevková a oprávnenosť je podmienená požiadavkami na zamestnanie. Pracovné požiadavky na dávky v nezamestnanosti prvého stupňa sa v jednotlivých krajinách OECD značne líšia. V priemere je minimálna doba zamestnania asi 12 mesiacov a pohybuje sa od troch mesiacov, na Islande a v Taliansku a na Slovensku je to až 24 mesiacov.

Financovanie príspevkových dávok v nezamestnanosti čiastočne vyplýva z príspevkov na sociálne zabezpečenie platených zamestnancami alebo zamestnávateľmi. Vo väčšine krajín zahŕňajú príspevky na sociálne zabezpečenie „sadzby príspevkov na poistenie v nezamestnanosti“, ktoré zodpovedajú časti príspevkov určených na ochranu v nezamestnanosti. Niekoľko krajín Európskej únie počas krízy COVID-19 ešte viac posilnilo

42 Zito, E., 2020. Italia a rischio: quarantena, pandemia, cambiamento sociale. Narrare i gruppi, pagine01-05, [cit.

2021-02-06]. ISSN: 2281-8960.

43 QuiFinanza: Il discorso di Conte alla nazione [online]. 2020 [cit. 2021-02-06]. Dostupné z:

https://quifinanza.it/editoriali/video/conte-discorso-chiuse-attivita-produttive-non-essenziali-fabbriche/363882/

44 GoogleNews: Coronavirus (COVID-19) statistics data [online]. 2021 [cit. 2021-02-10]. Dostupné z:

https://news.google.com/covid19/map?hl=en-US&mid=%2Fm%2F03rjj&gl=US&ceid=US%3Aen&state=4

45 Covid-19-data [online]. 2021 [cit. 2021-02-10]. Dostupné z: https://github.com/owid/covid-19- data/blob/master/public/data/vaccinations/vaccinations.csv Graf č. 5 – Vývoj pandémie v Taliansku medzi 22.2.2020-9.2.2021

(23)

ochranu pred prepustením z práce. Štyri krajiny EÚ ako Francúzsko, Grécko, Taliansko a Španielsko prijali významné, časovo obmedzené opatrenia, aby zabránili prepúšťaniu v ekonomike a uprednostnili pokračovanie existujúcich pracovných vzťahov. Dve krajiny EÚ a to Taliansko a Slovenská republika posilnili ochranu zamestnancov pred osobným prepustením. Taliansko zablokovalo individuálne a kolektívne prepúšťanie z ekonomických dôvodov počas prvých dvoch mesiacov krízy čo je možno vidieť na grafe č. 6. kedy v januári hodnota nezamestnanosti dosahovala 9,6 %, v marci to bolo 8,5 % a v apríli dokonca 7,4%.

Zákaz sa vzťahoval na prepúšťanie z dôvodov súvisiacich so znížením alebo transformáciou činností, reorganizáciou práce alebo zatvorením podniku. Okrem toho Taliansko obmedzilo rozsah prepúšťania z osobných dôvodov. Absencia rodičov detí so zdravotným postihnutím na pracovisku a rodičov s dieťaťom vo veku od 12 do 16 rokov nemôže byť spravodlivým dôvodom na ukončenie zmluvy, ak zamestnanci tieto dôvody neprítomnosti oznámia svojmu zamestnávateľovi. ⁴⁶

Zdroj: OECD: Unemployment rate [online]. 2020 [cit. 2021-02-07]. Dostupné z:

https://data.oecd.org/unemp/unemployment-rate.htm#indicator-chart, vlastný graf.

Talianska vláda upravila rozpočet a predpokladá rýchlejší, ekologickejší, digitalizovaný a všeobecný rast úrokových sadzieb. Tento stimul musia sprevádzať pokračujúce štrukturálne reformy a ich účinné vykonávanie. Môže sa zjednodušiť regulačný

46 OECD, 2020, OECD Employment Outlook 2020: Worker Security and the COVID-19 Crisis, OECD Publishing, Paríž, [cit. 2021-02-07], ISBN 978-92-64-35320-6. Dostupné z: https://doi.org/10.1787/1686c758-en Graf č. 6 - Miera nezamestnanosti, Celková percentuálna pracovná sila za December 2019 - December 2020

(24)

režim, riešenie prieťahov v súdnom systéme a zlepšiť výsledky odbornej prípravy pracovníkov. Reformy daňovej, obstarávacej a výdavkovej politiky môžu dopĺňať úsilie o zvýšenie kapacít verejnej infraštruktúry. Vďaka reformám v oblasti financií, bankrotu a hospodárskej súťaže by tieto reformy verejného sektora podporili rozširovanie nových a malých podnikov, zvýšili produktivitu a znížili neformálnosť a pretrvávajúcu nerovnosť.⁴⁷

Platobná bilancia sa počas COVID-19 tiež zmenila. V tabuľke č. 4 je vidieť pokles platobnej bilancie v prvom kvartáli roku 2020 oproti štvrtému kvartálu 2019 o 13 080 miliónov eur a ešte následný pokles o 2034 miliónov eur v druhom kvartáli 2020. Platobná bilancia je štatistický výkaz, ktorý poskytuje systematický prehľad ekonomických transakcií ekonomiky so zvyškom sveta za určité časové obdobie. Transakcie sa z väčšej časti uskutočňujú medzi rezidentmi a nerezidentmi hospodárstva. Transakcia je definovaná ako ekonomický tok, ktorý odráža vytváranie, transformáciu, výmenu, prevod alebo zánik ekonomickej hodnoty a zahŕňa zmeny vo vlastníctve tovaru alebo majetku, poskytovaní služieb, práce alebo kapitálu. Tento súbor údajov predstavuje štatistiku platobnej bilancie v súlade so šiestym vydaním príručky k platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícii, ktorú vydal IMF - BPM6. Transakcie zahŕňajú: účty tovarov a služieb, účet primárnych dôchodkov, účet sekundárnych dôchodkov, kapitálový účet a finančný účet.

Zmeny v BPM6 v porovnaní s BPM5 sú často dôsledkom prísnejšieho uplatňovania princípu zmeny vlastníctva, najmä v účtoch tovarov a služieb. Týkajú sa transakcií s tovarmi a službami, príjmami a finančnými operáciami. ⁴⁸

Tabuľka č. 4 - Platobná bilancia - BPM6 v mil. Eur

Q3-2019 Q4-2019 Q1-2020 Q2-2020 Q3-2020

16 761 20 463 7 373 5 339 25 285

Zdroj: OECD: Production and Sales [online]. 2021 [cit. 2021-02-15]. Dostupné z:

https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=MEI_REAL, vlastná tabuľka.

Počas novembra 2020 vývoz dosiahol rekordný medziročný rast čo činilo 1,1 %.

Zatiaľ čo v októbri to bolo -8,4 %. Tento nárast bol spôsobený predajom na trhy mimo EÚ, to činilo 2 %. Smerom do EÚ to bolo len 0,3 %. Dovoz bol výrazne oslabený. V októbri

48 OECD: Balance of Payments BPM6 [online]. 2021 [cit. 2021-02-15]. Dostupné z:

https://stats.oecd.org/OECDStat_Metadata/ShowMetadata.ashx?Dataset=MEI_BOP6&ShowOnWeb=true&Lang=en

(25)

predstavoval 8,2 % avšak počas novembra narástol na -3,2 %. Súhrn nákupov mimo EÚ poklesol o 5,9% a z oblastí EÚ o 1,3 %. Produkty, ktoré sa najviac podieľali na zvyšovaní trendu vývozu sú uvedené na grafe č. 7.

Zdroj: ISTAT: Istituto Nazionale di Statistica:

COMMERCIO CON L’ESTERO E PREZZI ALL’IMPORT [online]. 2020 [cit. 2021-03-

02]. Dostupné z:

https://www.istat.it/it/archivio/252662

Bohužiaľ korona mala negatívny vplyv na rafinované ropné výrobky, ktoré klesli o 51,6 %, odevy vrátane kože a kožušín o 17,9 % a aj na čisto kožené výrobky bez odevov a podobné výrobky o 12,3 %. V novembri 2020 sa dovozné ceny mesačne zvýšili o 0,3 % a medziročne poklesli o 5,2 %.⁴⁹

V roku 2020 klesla aj poľnohospodárska výroba o 3,3 %. Hrubá pridaná hodnota v základných cenách klesla o 6,1 % a pracovných jednotkách o 2,4 %. Pandémia COVID-19 výrazne ovplyvnila sekundárne činnosti, ktoré klesli o 18,9 %. Medzi tieto činnosti patrí

49 ISTAT: Istituto Nazionale di Statistica: COMMERCIO CON L’ESTERO E PREZZI ALL’IMPORT [online]. 2020 [cit. 2021- 03-02]. Dostupné z: https://www.istat.it/it/archivio/252662 Graf č. 7- Produkty podieľajúce sa najviac na vývoze

(26)

napríklad agroturistika a služby súvisiace s poľnohospodárstvom, tie poklesli o 3,8 % a záhradníctvo o 8 %.⁵⁰

V grafe č. 8 je možné vidieť porovnanie roku 2019 s rokom 2020, kde počas roku 2019 HDP nedosiahlo veľkých výkyvov, no počas nasledujúceho roku tomu bolo úplne inak.

Zavretie fabrík, obchodov malo veľký vplyv na HDP. Počas 1. kvartálu 2020 percentuálna zmena HDP s predchádzajúcim obdobím dosahovala -5,5 % a následne v 2. kvartáli to bolo o ďalších 7,5 % menej.⁵¹ Percentuálna zmena HDP s predchádzajúcim obdobím mimoriadne poklesla, z dôvodu ekonomických dopadov, mimoriadnej udalosti v zdravotníctve a opatreniami na zabránenie šírenia koronavírusu.⁵² Taliansky HDP v treťom štvrťroku 2020 zaznamenal výrazný nárast o 16,1 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, ktorý sa uzavrel približne na -13 %. Číslo bolo upravené o kalendárne vplyvy a bolo aj sezónne očistené, zverejnil to Taliansky národný štatistický ústav (ISTAT - Istituto Nazionale di Statistica) na základe predbežných odhadov. Na ročnej báze v porovnaní s obdobím jún - september 2019 zaznamenala ekonomika naopak pokles o 4,7 %. Táto získaná odchýlka talianskeho HDP do roku 2020 sa rovnala -8,2 %. ISTAT to počítal na základe maximálneho odrazu ekonomiky zaznamenaného v treťom štvrťroku.

Tretí štvrťrok roku 2020, ako uviedol ISTAT, mal o štyri pracovné dni viac ako v predchádzajúcom štvrťroku a o jeden pracovný deň viac v porovnaní s tretím štvrťrokom 2019. Cyklická variácia predstavovala syntézu zvýšenia pridanej hodnoty v sektore poľnohospodárstva, lesníctva, rybolovu, ale aj v priemysle aj v službách.⁵³ Je dôležité spomenúť, že priemyselná produkcia v júni v porovnaní s májom vzrástla o 8,2 %.

Samozrejme, aj v máji bol výnimočný nárast, pretože nasledoval po kolapse spôsobenom pandémiou. Zo strany dopytu tam bol veľký prínos rezerv v hrubom stave, ale aj zo strany

50 ISTAT: Istituto Nazionale di Statistica: STIMA PRELIMINARE DEI CONTI ECONOMICI DELL’AGRICOLTURA [online]. 2021 [cit. 2021-03-02]. Dostupné z: https://www.istat.it/it/archivio/252819

51 OECD: Quarterly GDP [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z: https://data.oecd.org/gdp/quarterly- gdp.htm#indicator-chart

52 Il sole 24 ore: EFFETTO CORONAVIRUS [online]. Miláno, 1965 -, 30. 04. 2020 [cit. 2021-03-10]. ISSN 0391-786X.

Dostupné z: https://www.ilsole24ore.com/art/crollo-pil-47percento-primo-trimestre-2020-istat-contrazione- eccezionale-AD9jHfN

53 Il sole 24 ore: Il Pil del terzo trimestre rimbalza al +16,1% [online]. Miláno, 1965-, 30.10.2020 [cit. 2021-03-26].

ISSN 0391-786X. Dostupné z: https://www.ilsole24ore.com/art/il-pil-terzo-trimestre-rimbalza-161percento- 47percento-sull-anno-ADltyEz

(27)

zahraničia v čistom stave.⁵⁴ Aj keď sa očakával veľmi veľký prepad, celková percentuálna zmena HDP s predchádzajúcim obdobím nakoniec roku 2020 činila -8,9 % zatiaľ čo v roku 2019 to bolo 0,3 %.⁵⁵

Existuje riziko, že nepriaznivé dôsledky pandémie sa prejavia na medzinárodnom obchode, turistických tokoch, správaní rodín a podnikov zostanú pretrvávajúce. Môže sa spomaliť spotreba, ale prísun investícií do roku 2022 by mal byť na vzostupe.⁵⁶

Graf č. 8 – Štvrťročné HDP, percentuálne zmeny s predchádzajúcimi obdobiami

Zdroj: OECD: Quarterly GDP [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z: https://data.oecd.org/gdp/quarterly- gdp.htm#indicator-chart, vlastný graf.

2.2 Produkcia Talianska na začiatku pandémie COVID-19

Kríza COVID-19 si vyžiadala veľké ľudské obete a nevyhnutné opatrenia na potlačenie dopadov na ekonomiky. Našťastie digitálne technológie, obchodné modely a pracovné postupy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri predchádzaní úplnému zastaveniu

54 PESOLE, Dino. Il sole 24 ore: Pil 2020, il rimbalzo del terzo trimestre non eviterà la flessione [online]. Miláno, 1965-, 06.08.2020 [cit. 2021-03-26]. ISSN 0391-786X. Dostupné z: https://www.ilsole24ore.com/art/pil-2020-rimbalzo-

terzo-trimestre-non-evitera-flessione-1011percento-ADuB0Di

55 OECD: Quarterly GDP [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z: https://data.oecd.org/gdp/quarterly- gdp.htm#indicator-chart

56 PESOLE, Dino. Il sole 24 ore: Pil 2020, il rimbalzo del terzo trimestre non eviterà la flessione [online]. Miláno, 1965-, 06.08.2020 [cit. 2021-03-26]. ISSN 0391-786X. Dostupné z: https://www.ilsole24ore.com/art/pil-2020-rimbalzo-

terzo-trimestre-non-evitera-flessione-1011percento-ADuB0Di

(28)

činnosti. To urýchľuje prebiehajúce procesy šírenia a prijímania technológií v podnikoch, ako aj intenzitu a rozsah, v akom podniky používajú digitálne technológie na udržanie prevádzky. Ekonomické hrozby krízy je potrebné zmierniť, aby sa počas oživenia zabránilo poškodeniu obchodnej dynamiky, a tým aj zamestnanosti a inovácií. Široké a reprezentatívne prieskumy o využívaní ICT (ICT- Informačné a komunikačné technológie) v podnikaní neprinesú údaje pokrývajúce obdobie pandémie až do roku 2021. Rôzne dôkazy však naznačujú, že mnoho firiem využíva digitálne nástroje alebo ich naďalej zavádza a viac využíva. To im umožňuje pôsobiť počas pandémie. Ak sú podniky schopné rýchlo zmeniť spôsob práce, aby zamestnancom umožnili prácu z domu. Odhady pre rôzne krajiny OECD naznačujú, že významná menšina pracovných miest, medzi zhruba jednou štvrtinou a jednou tretinou, sa dá vierohodne vykonávať z domu.⁵⁷ Odhaduje sa, že v roku 2019 bolo doma iba 10% až 15% alebo menej pracovníkov v krajinách OECD.⁵⁸ V dôsledku toho je pravdepodobné, že obmedzenia pohybu týkajúce sa COVID podnietili významnú ďalšiu časť pracovníkov k teleworkingu, ak to mohli. Informácie o tom, koľko z tohto potenciálu práce z domu sa využilo počas krízy COVID-19, sú obmedzené. Odhady pre Taliansko však ukazujú veľký relatívny nárast práce na diaľku vo všetkých priemyselných odvetviach medzi januárom až februárom 2020 a marcom až aprílom aj keď platil prísny lockdown. Teleworking skutočne dosiahol zhruba odhadovanú potenciálnu úroveň vo väčšine priemyselných odvetví. Toto zistenie je založené na predchádzajúcich odhadoch podielu zamestnancov firmy, ktorí môžu vykonávať práce na diaľku. Nadpriemerom sa vykonávala práca na diaľku, spojená s informáciami a komunikáciou, technické a vedecké práce, priemysel s elektrinou, plynom, parou a klimatizáciou. Tým, že bol lockdown, vzdelávanie bolo tiež dištančnou formou a vzdelávanie sa dostalo na 4. miesto. Ďalej nasledovala práca spojená s financiami a poisťovníctvom, trh s nehnuteľnosťami a nakoniec nad priemerom bola aj práca v cestovných kanceláriách, podporných službách a s nájmami.

Úroveň práce na diaľku ustúpila, pretože obmedzenia sa v máji a júni postupne zmierňovali. Stále však zostali mnohonásobne nad predkrízovou úrovňou. Potenciál pre

57 IDC and Lisbon Council, 2018, “Updating the European data market monitoring tool”, a report commissioned for the European Commission, Brussels, [cit. 2021-02-07]. Dostupné z: https://datalandscape.eu/study-reports/first-report-

facts-and-figures-updating-european-%20data-market-monitoring-tool

58Casalini, F. and J. López González, 2019, “Trade and Cross-Border Data Flows”, OECD Trade Policy Papers, No. 220, OECD Publishing, Paríž, [cit. 2021-02-07]. Dostupné z: https://dx.doi.org/10.1787/b2023a47-en

(29)

prácu na diaľku a rozsah práce na diaľku dosiahnutý počas pandémie sa v jednotlivých odvetviach značne líšia. V Taliansku bola takmer polovica pracovníkov v informačnom a komunikačnom sektore schopná počas COVID-19 pracovať na diaľku. Približne tretina zamestnancov v iných relatívne vysoko digitalizovaných odvetviach medzitým mohla pracovať na diaľku. Patrili sem činnosti v odborných, vedeckých a technických činnostiach, v oblasti financií a poisťovníctva. Úrovne práce na diaľku boli nižšie o 5 % až 10 % v odvetviach, ktoré sa spoliehajú na špeciálne stroje a zdroje, ku ktorým nie je možné získať prístup na diaľku. Patria sem odvetvia ako doprava a skladovanie, ťažba a dobývanie, výroba a stavebníctvo. Najnižšia miera práce na diaľku sa v Taliansku vyskytla v ubytovacích a stravovacích službách. V tomto sektore bol dopyt, rovnako ako ponuka obzvlášť obmedzený opatreniami, ktoré obmedzili takmer všetky cesty mimo domov. ⁵⁹

Niektoré podniky predtým váhali s prijatím práce na diaľku. Kríza COVID-19 však zaujala podniky, ktoré mali priamy záujem o postup udržiavania prevádzky a znižovania vystavenia zamestnancov vírusu. Vláda podporovala túto zmenu, najmä medzi malými a strednými podnikmi, a pomáhala im rýchlo rozvíjať schopnosti teleworkingu. Taliansko tiež zriadilo webovú stránku, ktorá pomáha podnikom a vzdelávacím inštitúciám pochopiť a zvoliť si medzi správnymi webovými nástrojmi.⁶⁰

Nasledovný graf ukazuje priemyselné štatistiky o produkcií. Súbory údajov prezentované v rámci tohto subjektu boli vybrané ako najrelevantnejšie priemyselné štatistiky. Pokiaľ ide o výrobu, údaje zahŕňajú indexy priemyselnej výroby (IIP) za celkový priemysel, výrobu, energetiku a ropu. Údaje sa uvádzajú sa ako index, kde základným rokom rok 2015 alebo ako úroveň v závislosti od toho, ktoré opatrenie sa v kontexte ekonomickej analýzy považuje za najvhodnejšie.

59 OECD, 2020, OECD Digital Economy Outlook 2020, OECD Publishing, Paríž, [cit. 2021-02-07], ISBN 978-92-64- 74044-0. Dostupné z: https://doi.org/10.1787/bb167041-en

60 Ibid.

(30)

Graf č. 9 - Produkcia celkového priemyslu (verejných spoločností) a produkcia celkovej výroby, vyjadrená indexom, kde rok 2015=100

Zdroj: OECD: Production and Sales [online]. 2021 [cit. 2021-02-10]. Dostupné z:

https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=MEI_REAL, vlastný graf.

Na grafe č. 9 je možno vidieť dátový súbor obsahujúci priemerné ročné a prevažne mesačné štatistiky a s nimi súvisiace štatistické metodické informácie. Na tomto grafe je stabilita produkcie celkového priemyslu v Taliansku, počas rokov 2017 - 2019, kedy sa index pohyboval medzi 105 - 106,2. V roku 2017 to bolo 105,5, v 2018 to bolo 106,2 a v 2019 len 105. Pandémia COVID-19 znížila produkciu oproti roku 2019 v marci o približne 29,05 %, no k najväčšiemu prepadu došlo v apríli, kedy sa index znížil dokonca o takmer 43,25 %. Tým, že v máji sa začali zmierňovať pravidlá, hodnota indexu bola znížená len o 19,7 %. V ďalších mesiacoch tento index mal rastúcu tendenciu a dokonca v auguste dosiahol hodnotu vyššiu ako bola priemerná za rok 2019 a to 105,1. Avšak situácia v Taliansku sa začiatkom septembra znovu začala zhoršovať a produkcia začala mierne klesať a v novembri klesla o približne 4,95 % a môžeme sledovať postupné upokojenie situácie. Stabilitou sa vyznačovala aj celková produkcia výroby počas obdobia 2017-2019. V roku 2017 index 104,8, v 2018 - 106,7, čo bola vyššia hodnota oproti produkcií celkového priemyslu. V roku 2019 dosiahol index 105,4. Vývoj produkcie celkovej výroby mal podobný priebeh ako produkcia celkového priemyslu, ale v marci a apríli bol prepad vyšší. V marci to bolo o 30,83 % a v apríli dokonca 46,2 %. Pokračovanie vývoja tejto krivky bol rovnaký ako u predchádzajúcej.

V tabuľke č. 5 môžeme vidieť dáta produkcie energie za obdobie medzi 2017 až 2020, kde jasne vidno pokles indexu. Tento pokles bol zapríčinený korona krízou, kedy

(31)

počas marca až mája bola produkcia energie nižšia. Produkcia energie bola znížená, pretože mnohé podniky s pásovou výrobou museli v marci prestať vyrábať alebo znížiť produkovanie tovaru, čiže viac energie nebolo potrebné vyrobiť. V marci produkcia energie činila 89,7, čo bolo o 8,75 % menej ako vo februári. V apríli bola situácia podobná s poklesom približne o 7,63 % voči februáru. V máji sa kvôli postupnému uvoľňovaniu reštrikcií a obnoveniu výroby, zvýšila produkcia energie o 3,52 % voči aprílu.

Vo všeobecnosti môžeme vidieť zníženie produkcie energie počas celého roku 2020 o 5,08% s porovnaním roku 2019.

Tabuľka č. 5 – Produkcia energie, vyjadrená indexom, kde rok 2010=100

2017 2018 2019 2020

101,6 99,9 100,4 95,3

Zdroj: Production of total energy [online]. 2021 [cit. 2021-03-02]. Dostupné z:

https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=MEI_REAL#, vlastná tabuľka.

V grafe č. 10 je uvedený index priemyselnej výroby a ten zobrazuje výkon a aktivitu priemyselného sektoru. Mesačne meria zmeny v objeme produkcie. Údaje sa zostavujú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve.

Priemyselná výroba sa zostavuje ako „objemový index Laspeyresovho typu v pevnom bázickom roku“. Aktuálny základný rok je 2015 (index 2015 = 100). Index je uvedený v kalendárnej a sezónne očistenej podobe.⁶¹ Ďalej tento graf popisuje vývoj výroby predmetov dlhodobej spotreby a medziproduktov. Graf č. 9 má podobný chod ako predchádzajúci graf. COVID-19 veľmi ovplyvnil výrobu hlavne predmetov dlhodobej spotreby. Zatiaľ čo vo februári tento index dosahoval 110,1 v marci to bolo o 62,5 a v apríli dokonca o ďalších 31,6. Následne tento index začal rásť. Počas celého roku 2020 Taliansko sa umiestnilo na 18. mieste v EÚ z hľadiska výroby premetov dlhodobej spotreby (ak v EÚ nebude započítané Spojené kráľovstvo).⁶² Koronavírus spôsobil pokles aj u výroby medziproduktov. Vo februári index činil 110,7 v marci sa táto hodnota znížila o 26,812 % a v apríli o ďalších 18,968 %. Potom tento index postupne rástol. Za rok 2020 Taliansko

61 Eurostat: Production in industry [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teiis130/default/table?lang=en

62 Eurostat: Production in industry - consumer durables [online]. 2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z:

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teiis130/default/table?lang=en