Obdobie 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Zdroj: vlastné výpočty na základe (Rénault Česká republika, a. s., 2019)
Pre triedu malých vozidiel sú naftové motorizácie veľmi netypické, preto rovnako ako pri modeli ŠKODA FABIA boli sledované iba benzínové verzie, obe s výkonom 66 kW, ale v dvoch rôznych výbavách. Za sledované obdobie desiatich rokov vzrástla cena modelu celkovo o 13 %, z toho 6 % tvorili produktové zmeny – a to najmä z roku 2019. Celkovo najvýznamnejšou zmenou bola tá z roku 2013, kedy bola uvedená štvrtá generácia modelu.
Graf 17: Nominálny a očistený bázický index pre model Renault Clio
Zdroj: vlastné spracovanie na základe (Rénault Česká republika, a. s., 2019)
100% 100% 100%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Nominálny nárast Čistý nárast
54 AGREGOVANÝ PREHĽAD
Cieľom tejto časti je agregácia poznatkov získaných v predchádzajúcich výpočtoch a ich úprava do formy, v ktorej budú môcť byť porovnané s dátami pre trh nemecký. Nasledujúcim krokom v tejto práci je vytvorenie priemeru z trendov, ktorými sa vyvíjali jednotlivé modely. Keďže pre nemecký trh je k dispozícii priemerná predajná cena všetkých vozidiel za daný rok, pri českom trhu budú musieť byť dáta za jednotlivé modely zagregované váženým priemerom, aby sa čo najviac priblížili obsahu dát z Nemecka. Váhami v tomto priemere budú počty registrácií jednotlivých modelov v roku 2019, na základe ktorých bol zostavený aj zoznam modelov, ktoré sú súčasťou sledovania. Váhy pre jednotlivé roky boli upravené podľa dostupnosti jednotlivých modelov tak, aby žiadne vozidlo nevstupovalo do priemeru v roku, kedy nebolo v ponuke.
Graf 18: Agregované indexy pre Českú republiku
Zdroj: vlastné spracovanie na základe vlastných výpočtov
Na českom trhu celkovo rástla cenová hladina v skúmanom období podľa mojich výpočtov o 12,5 %, z čoho až 9 % tvorili produktové zmeny. Zmena ceny homogénneho produktu (čistá zmena ceny) sa rovná 3,2 %. Priemerné ročné tempo rastu nominálnej (cenníkovej) ceny je 1,2 %, očistenej na homogénny produkt iba 0,3 %. Medzi rokmi 2012 a 2014 dokonca ceny (nominálne i očistené) klesli, v ročnom priemere o 1 %.
Dynamika rastu je zrýchľujúca, a to najmä od roku 2015. Kým za prvých päť sledovaných rokov rástla v prieme cena tempom nižším ako 1 %, v druhej polovici skúmaného obdobia zrýchlil rast na 2,4 % ročne (nominálna cena). V poslednom skúmanom roku vzrástla nominálna cena dokonca o 4,3 %, čo ďalej potvrdzuje toto tvrdenie. Tieto dáta
100% 101% 101% 100% 100% 102% 102,9% 102,5% 102,6% 103,2%
100,00% 100,77% 101,53%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
OČISTENÉ NOMINAL
55
však sami o sebe stále neodpovedajú na hlavnú otázku mojej práce, najdôležitejšou bude ich konfrontácia s dátami pre nemecký trh – v nasledujúcej podkapitole.
3.3. Analýza hýbateľov zmeny a popis trendov
Cieľom poslednej časti tejto práce je porovnanie trendov na českom a nemeckom trhu, identifikácia rozdielov a analýza príčin pre tieto odlišnosti. Táto časť prináša, za predpokladu naplnenia cieľov predchádzajúcich častí, odpovede na dve základné otázky mojej práce – či sa cenové hladiny osobných automobilov v Česku a Nemecku približujú, alebo vzďaľujú a prečo sa to deje. Odpoveďou na tieto dve otázky dochádza k naplneniu cieľu mojej práce.
V prvom kroku budú porovnané tempá rastu nominálnej ceny – použité budú pôvodné dáta o nemeckom trhu a nominálne tempo rastu z vlastných výpočtov.
Graf 19: Porovnanie tempa rastu nominálnej ceny v Nemecku a Česku
Zdroj: vlastné spracovanie na základe prechádzajúcich výpočtov
Na prvý pohľad je zrejmé, že tempo rastu v Nemecku je vyššie, ako v Česku – celkový nárast za desať rokov v Nemecku sa rovná 29 %, v Česku 13 %. To znamená priemerné tempá rastu 2,6 %, respektíve 1,2 % ročne, teda dvojnásobne vyššie tempo rastu v Nemecku v porovnaní s Českou republikou. V grafe môžeme okrem toho pozorovať, že napriek rozdielnej dynamike je smer vývoja ceny podobný. Do roku 2013 sledujeme stagnáciu alebo malý pokles ceny na oboch trhoch. Od roku 2015 zas rovnako zvýšenie dynamiky. Zaujímavé je, že dané javy sledujeme na nemeckom trhu skôr ako na českom – to môže byť spôsobené dvoma dôvodmi – časovým nesúladom medzi
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
CZ DE
56
objednávkou a registráciou vozidla, alebo rozdielnym pôsobením faktorov na tieto dva trhy. Prvý faktor je dôležitý najmä pri individuálne špecifikovateľných vozidlách (vozidlo je objednané podľa dostupného cenníka a zaslané na výrobnú linku presne podľa požiadaviek klienta), kedy môže v čase dodania (ktoré môže byť v radoch mesiacov) a registrácie vozidla platiť už úplne iný cenník. Takýmto spôsobom predávajú svoje produkty najmä nemecké značky, francúzske a kórejské naopak predávajú typizované verzie priamo z lokálneho skladu, takže od objednávky do dodania a registrácie prejde nanajvýš niekoľko dní. Na druhej strane však môže byť rozdielne pôsobenie zmien trhu na jednotlivé národné trhy. Ešte predtým sa však pozrieme na druhý index, ktorý bol kalkulovaný vo výskume – index odzrkadľujúci trend po zohľadnení produktových zmien, ktoré sa na jednotlivých produktoch udiali. Pre nemecký trh tento údaj k dispozícii nie je, je možné ho ale nasimulovať. Ak by sme od nemeckého trendu iba odčítali rozdiel medzi českým nominálnym a očisteným indexom, žiadne nové svetlo do problematiky by neprišlo – šlo by o ten istý trend, avšak znížený o nejakú konštantu.
Ak však prijmeme predpoklad, že na českom trhu rôzne technické zmeny spôsobujúce rast nákladov môžu automobilky premietať do finálnej ceny v nižšej miere (vzhľadom k nižšej kúpyschopnosti obyvateľstva) v porovnaní s Nemeckom, môžeme sa dopracovať k zaujímavým objavom. Ak tento predpoklad ešte zextrémnime a budeme očakávať, že zdraženie na základe zmeny produktu v Českej republike zohľadňujú výrobcovia iba vo výške svojich dodatočných nákladov, môžeme odčítaním týchto produktových cenových rozdielov v absolútnej výške od priemernej predajnej ceny v Nemecku získať novú krivku pre nemecký trh. Ak totiž výrobca zvyšuje ceny rýchlejšie, ako sa mu menia náklady (a náklady považujeme za rovnaké pre oba trhy), zvyšuje si tým svoju maržu, a to môžeme popisovať a vysvetľovať na rôznych konceptoch, ktoré boli prezentované v prvej kapitole tejto práce. Pre úpravu nemeckých dát bol využitý vážený priemer cien všetkých českých modelov za všetky obdobia (481 206 Kč), približný priemerný kurz za skúmané obdobie (26 Kč = 1 €) a percentuálny podiel produktových zmien na celkovom trende na českom trhu (rozdiel medzi nominálnym a očisteným trendom v Česku). Z tohto boli dopočítané očistené absolútne ceny v jednotlivých obdobiach v Nemecku. Doplnený vývoj pre nemecký trh bude teda vyzerať nasledovne.
57
Graf 20: Nominálny a očistený bázický index pre nemecký trh
Zdroj: vlastné spracovanie na základe vlastných výpočtov
Z celkového trendu (29 %) by pri vyššie spomenutej úvahe tvorili produktové zmeny 7 %. Priemerné tempo rastu sa očistením znížilo z 2,6 % ročne na priemerné 2 % ročne. V nasledujúcom grafe sú porovnané očistené bázické indexy pre Česko a Nemecko.
Graf 21: Porovnanie tempa rastu očistenej ceny v Nemecku a Česku
Zdroj: vlastné spracovanie na základe vlastných výpočtov
Ak sme očakávali, že sa trendy takýmito úpravami vyrovnajú, opak je pravdou. Po takejto úprave sa nožnice medzi trhmi ešte viac otvorili – za celé obdobie vzrástla cena v Nemecku o 22 %, v Česku iba o 3 %. To zodpovedá priemerným ročným tempám rastu 2 %, respektíve 0,3 % - v Nemecku teda ceny rastú až 6,7-násobne rýchlejšie. Čo tieto
100%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Nominálny nárast Očistený nárast
100% 101% 101% 100% 100% 102% 103% 102% 103% 103%
100%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
CZ DE
58
rozdiely spôsobuje? V nasledujúcej časti bude zhodnotený tento vývoj na základe konceptov, ktoré boli prezentované v prechádzajúcich častiach práce.
Popis teoretických východísk v prvej kapitole mojej práce začínal pohľadom medzinárodnej ekonómie. Pri tomto pohľade bude dôležité, či tempo rastu cien osobných automobilov na skúmaných trhoch odzrkadľuje všeobecné tempá rastu cenovej hladiny v týchto krajinách. S porovnaním nám pomôže nasledujúci graf.
Graf 22: Indexy spotrebiteľských cien 2010 - 2019
Zdroj: vlastné spracovanie na základe (ČSÚ, 2021) a (Statista, 2021).
Z vyššie uvedeného grafu je zrejmé, že tempá rastu spotrebiteľských cien na pozorovaných trhoch sa pohybujú veľmi podobne, v Českej republike dokonca možno bádať extrémnejšie zmeny ako v Nemecku (presne naopak ako v mojom sledovaní).
Priemerná miera inflácie, vyjadrená indexom spotrebiteľských cien, bola v sledovanom období v Česku na úrovni 1,7 % ročne (ČSÚ, 2021), v Nemecku na úrovni 1,4 % ročne (Statista, 2021). Bez ďalšej diskusie môžeme v tomto momente povedať, že celková zmena cenovej hladiny nebude dôvodom pre rozdielne cenové trendy na trhu osobných automobilov. Rovnako môžeme usudzovať aj pri iných veličinách (úrokové miery, výstup ekonomiky, zamestnanosť), ktoré by rovnako mali za následok zmeny vo väčšine sektorov a sú s infláciou priamo prepojené. Nie že by tieto veličiny nemohli mať vplyv na predmet nášho skúmania, ale vzhľadom k signifikantnosti rozdielov vo výpočtoch a oproti tomu zanedbateľným odchýlkam v makroekonomických ukazovateľoch, musí byť hlavný dôvod vysvetlený inak.
V tejto práci bol spomínaný ešte jeden faktor pôsobiaci na oba trhy v makroekonomickom pohľade – zmenný kurz eura a českej koruny. Jedným z vedľajších efektov intervencií Českej národnej banky, ktorá v období od roku 2013 do roku 2017 svojimi operáciami znehodnocovala českú korunu malo byť taktiež zdraženie
0,0%
0,5%
1,0%
1,5%
2,0%
2,5%
3,0%
3,5%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
CZ DE
59
vozidiel dovážaných do Česka. Ak sa však pozrieme späť do výpočtov zistíme, že v predmetnom období rástla cena osobných vozidiel v Česku priemerným ročným tempom 0,5 % a v Nemecku tempom 2,3 % ročne (po očistení). Nie len že teda český spotrebiteľ neplatil za vozidlá viac ako nemecký, dokonca sa mu osobný automobil dokonca zlacňoval. Ako už bolo spomínané v tejto práci, rozdiel v menovom kurze pred a počas intervencií predstavoval približne 6 %, celkový nárast ceny osobných automobilov v Česku v tomto období však predstavoval celkom iba približne 2 % (pre porovnanie v Nemecku takmer 10 %). Ani tu teda nemôžeme hľadať odpoveď na otázku, prečo je trend v Nemecku o toľko významnejší.
Jednou z teórií, ktoré popisujú rozdielne ceny statkov na trhoch s odlišnými príjmami je teória chudobných krajín, ktorá bola popisovaná v prvej kapitole. Či sa už pozrieme na tento koncept z pohľadu výšky mzdy zamestnancov, alebo kapitálovej vybavenosti pracovníka, stále nedostávame uspokojivú odpoveď. Niet síce pochýb, že pracovníci predaja osobných vozidiel v maloobchodných zastúpeniach jednotlivých značiek budú mať odlišné mzdy v Česku a v Nemecku, ich vplyv na celkovú zmeny ceny však nebude výrazný. Náklady na finálny predaj automobilu tvoria totiž minimálnu časť nákladov zohľadnených vo finálnej cene automobilu. Oveľa významnejší podiel majú mzdy pracovníkov vo výrobe automobilov – vzhľadom k faktu, že sa celá európska produkcia jednej značky, respektíve modelu odohráva spravidla na jednom mieste je však tento fakt irelevantný. Rovnako tak kapitálová vybavenosť pracovníka predajného oddelenia nebude mať významný vplyv, keďže sektor predaja (minimálne v súčasnosti) prakticky nevyužíva možnosti automatizácie ľudskej práce. Posledným konceptom, ktorý bol popísaný v tejto práci a ktorý by mohol vysvetliť cenové rozdiely je rigidita cien.
Teda jej nemennosť s ohľadom na minulý vývoj. Tu sa však dostávame od ekonómie viac k marketingu, keďže tento vývoj nie je podmienený zmenami na úrovni celého hospodárstva, ale predovšetkým rozhodnutím predávajúceho, či silou kupujúceho subjektu. Sila kupujúceho subjektu je tiež veľmi otázna, je málo predpokladateľné, že akokoľvek veľký odberateľ by bol schopný ovplyvniť celkovú cenovú hladinu automobilov v krajine.
Z predchádzajúcich riadkov vyplýva, že primárnu rolu v trendoch popisovaných v mojej práci majú práve výrobcovia a importéri vozidiel. Ich schopnosť dlhodobo predávať totožné vozidlá na rôznych trhoch za odlišné ceny najlepšie popisuje koncept diferencovaných cien, ktorý bol spomínaný v druhej časti prvej kapitoly, kde sme sa
60
venovali cene z marketingového pohľadu. Jedna vec je však, že výrobcovia majú dostatočne silné postavenie (aj vďaka stále existujúcim prekážkam obchodu) udržiavať ceny odlišné v dvoch susediacich krajinách, vec druhá sú však dôvody prečo to robia. Na tie sa dá pozerať z dvoch hľadísk – preto, že musia, alebo preto, že môžu. Prvé hľadisko vychádza zo zvyšujúcich sa nákladov výrobcov (či už kvôli vyšším požiadavkám na bezpečnosť ich produktov, ekológiu či potrebným investíciám do elektromobility), ktoré ich jednoducho nútia zvyšovať ceny svojich produktov, aby boli schopní prežiť. Druhé hľadisko hovorí, že existujú trhy, ktoré znesú zdraženie bez významného zníženia množstva predaného tovaru, respektíve s nižšími stratami. A práve v kombinácii týchto dvoch hľadísk je skrytý odpoveď na hlavnú otázku mojej práce – výrobcom v posledných rokoch tak významne rástli náklady, že ich už nemohli hradiť výhradne zo svojej marže, ale časť z nich museli preniesť na zákazníkov. Pri rozhodovaní, na ktorého zákazníka rozdiel prenesú zohľadnili kúpyschopnosť a elasticitu dopytu, z čoho vyplynulo, že väčšiu časť dodatočných nákladov uhradil nemecký zákazník (respektíve zákazník z bohatšej krajiny) v porovnaní s českým zákazníkom, u ktorého je vzhľadom k nižšiemu príjmu predpokladaná vyššia cenová elasticita dopytu. Ďalšie marketingové koncepty, ktoré boli spomenuté sú predovšetkým krátkodobého rázu (napr. promočné akcie), čo bolo eliminované dĺžkou obdobia, ktoré bolo predmetom výskumu, respektíve sme ich eliminovali priamo, ako zmenu produktovej špecifikácie (čo má opäť dopad aj na predpoklady zákona jedinej ceny).
Záver
Cena je príliš komplexný fenomén, na ktorý má dopad nespočetné množstvo faktorov rôznych disciplín skúmania. Čo je to cena, vie prakticky každý v populácii, no jej komplexné pojatie nie je možné vtesnať ani do jednej knihy, nie to ešte diplomovej práce. Ja som sa však pokúsil na malom segmente trhu, ktorý mi je dobre známy, spojiť dva základné pohľady na cenu – ekonomický a marketingový. Výsledkom je táto diplomová práca, ktorá pojednáva o cenových trendoch na trhu osobných automobilov na dvoch susediacich trhoch.
Cieľom mojej práce bolo porovnanie trendov v maloobchodných cenách osobných automobilov na českom a nemeckom trhu za posledných desať rokov (teda v rokoch 2010 až 2019) a na základe tohto porovnania určenie, či sa cenová hladina s vybraným tovarom na týchto trhoch vyrovnáva, alebo či sa rozdiely prehlbujú. Zistenia boli očistené o vplyv marketingových nástrojov a stratégií výrobcov, respektíve predajcov na jednotlivých trhoch, právne požiadavky na národnej i medzinárodnej úrovni a iné externality (z pohľadu medzinárodnej ekonómie). Eliminácia vonkajších faktorov umožnila vyvodenie záverov z pohľadu jednotlivých konceptov bez vplyvu externalít.
Sekundárnymi cieľmi, ktoré umožnili naplnenie hlavného cieľa práce boli: analýza cenových trendov v maloobchodných cenách najpredávanejších modelov na českom trhu na základe vlastných výpočtov; analýza totožných cenových trendov na trhu nemeckom pomocou rešerše dostupnej literatúry a štúdií; analýza možných externých (medzinárodnou ekonómiou nevysvetlených) vplyvov na cenové trendy.
V prvej kapitole boli poskytnuté rôzne koncepty, od základných až po pokročilejšie, ktoré pojednávajú o cene z medzinárodne-ekonomického i marketingového hľadiska. Od popisu zákona jedinej ceny sa skúmanie rozvinulo do absolútnej i relatívnej verzie parity kúpnej sily. Následne boli prezentované limity modelu a empirické štúdie, ktoré predkladali návrhy odôvodnení pre odchýlky od teoretickej rovnováhy. Následne bola analyzovaná cena ako súčasť marketingového mixu, spôsoby jej tvorby, faktory, ktoré cenu ovplyvňujú, rôzne stratégie tvorby a úprav ceny z pohľadu firmy.
V druhej kapitole práce rešerš literatúry umožnila zanalyzovať špecifiká trhu s osobnými automobilmi. S pomocou skúseností, ktoré som získal pôsobením v spoločnosti ŠKODA AUTO a.s. v Prahe a Volkswagen AG v nemeckom Wolfsburgu
boli zanalyzované základné špecifiká cenotvorby na trhu osobných automobilov a to najmä z pohľadu účastníkov výrobno-dodávateľského reťazca a vzťahov medzi jednotlivými jeho stupňami – výrobcom, importérom a maloobchodným predajcom.
Tieto vzťahy sa ďalej premietli do rôznych krátkodobých úprav, ale i dlhodobých zmien cien automobilov. Krátko boli v tejto časti zhrnuté závery mojej bakalárskej práce, ktorá pojednávala o stavovom rozdieli medzi cenami osobných automobilov na českom, slovenskom a nemeckom trhu v roku 2018; na základe vlastného výskumu som vtedy prišiel ku konštatovaniu, že rozdiel medzi českou a nemeckou cenou tvoril približne 20
% v neprospech nemeckého kupujúceho. Následne práca pokračovala trendom na nemeckom trhu s pomocou rešerše štatistiky vydanej nemeckým združením dovozcov automobilov, ktorá publikuje informácie o predajných cenách automobilov na svojom trhu. Z priemerných predajných cien v jednotlivých rokoch bol vytvorený reťazový i bázický index, ktoré ukázali priemerné ročné tempo rastu nominálnej (neočistenej pre zohľadnenie homogénneho produktu) ceny v sledovanom období na úrovni 2,6 %, celkom teda 29% rozdiel medzi rokmi 2010 a 2019.
V poslednej kapitole bol uskutočnený vlastný výskum zmien ceny z primárnych dát dostupných pre český trh. Na základe výskumu bolo zistené, že po očistení všetkých externých faktorov vzrástla v skúmanom období priemerná cena osobného vozidla v Česku o 3 %. S pomocou českých dát boli očistené aj informácie o nemeckom trhu a výsledky ukázali, že v Nemecku šlo oproti tomu až o 22% nárast. Takmer sedemnásobne vyššie tempo rastu očistenej ceny v Nemecku vyvrátilo predpoklad zbližovania cenovej hladiny medzi trhmi, ktoré sú súčasťou európskeho voľného trhu predstavovaného členstvom v Európskej únii a v ktorých je sledovateľný stavový rozdiel v cene osobných automobilov, ktorý bol predmetom môjho skúmania už v bakalárskej práci. Hlavným dôvodom pre tento jav sa ukázali byť zvyšujúce sa náklady výrobcov vyplývajúce z legislatívnych požiadaviek na zvyšovanie bezpečnosti a ekologickosti osobnej automobilovej dopravy. Tieto náklady sú výrobcovia schopní vďaka svojmu postaveniu v dodávateľskom reťazci rozdielne prenášať na kupujúcich v krajinách s odlišnou kúpnou silou a citlivosťou na zmenu ceny. S prihliadnutím na príjem obyvateľstva sú skúmané trhy dostatočne odlišné na to, aby sme mohli spomínané javy pozorovať. V tejto práci boli eliminované externé faktory ovplyvňujúce predmet skúmania do miery, v ktorej významne neovplyvňujú skúmanie.
Na záver práce sa otvára otázka, či a na ako dlho je táto stratégia z pohľadu výrobcov udržateľná. Z výpočtov vyplýva, že cena na nemeckom trhu získava čoraz vyššiu dynamiku a ak sa rozdiely medzi trhmi dostanú cez určitý prah spotrebiteľa, môže dôjsť k významnejšej cenovej arbitráži, ktorej sa síce výrobcovia snažia brániť, významné rozdiely by však stále zvyšovali motiváciu (v tomto prípade) nemeckých zákazníkov, vymyslieť spôsob, ako sa dostať k lacnejšiemu produktu. Isté je len jedno – silnejúce tlaky na bezpečnosť a ekológiu prevádzky osobných automobilov budú na náklady výrobcov tlačiť čoraz silnejšie a o ďalších desať rokov sa môže významne zmeniť postavenie osobného automobilu v spoločnosti, či dokonca koncept, akým osobné automobily ľudia využívajú.
Zoznam použitej literatúry
Autocar, 2020. The Autocar guide to WLTP emissions testing [WWW Document].
Autocar. URL https://www.autocar.co.uk/car-news/features/autocar-guide-wltp-emissions-testing (accessed 2.7.21).
Automobilwoche, 2019. Absatzrekord für VW-Konzern: Autopreise dürften steigen
[WWW Document]. Automobilwoche.de. URL
https://www.automobilwoche.de/article/20190111/AGENTURMELDUNGEN/3 01119937/absatzrekord-fuer-vw-konzern-autopreise-duerften-steigen (accessed 9.6.20).
Bank, E.C., 2012. Monetary policy at crisis times [WWW Document]. Eur. Cent. Bank.
URL https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2012/html/sp120220.en.html (accessed 2.7.21).
ČNB, 2015. Vývoj rovnovážného měnového kurzu CZK/EUR - Česká národní banka [WWW Document]. URL https://www.cnb.cz/cs/menova-politika/zpravy-o- inflaci/tematicke-prilohy-a-boxy/Vyvoj-rovnovazneho-menoveho-kurzu-CZK-EUR (accessed 10.18.20).
ČNB, 2013. Mýty opřádající intervence ČNB - Česká národní banka [WWW Document].
URL https://www.cnb.cz/cs/verejnost/servis-pro-media/autorske-clanky-rozhovory-s-predstaviteli-cnb/Myty-opradajici-intervence-CNB-00001 (accessed 9.6.20).
CountryEconomy, 2021. Country comparison Germany vs Czech Republic Average
CountryEconomy, 2021. Country comparison Germany vs Czech Republic Average