Schvaľovanie úverov

Zloţitosť schvaľovacieho procesu sa môţe pohybovať v širokom rozsahu: od jednoduchých činností, ako je kontrola, či devízová transakcia neprekračuje stanovený limit, aţ po rozsiahlu analýzu finančných a iných údajov uskutočňovaných pred poskytnutím finančných prostriedkov na realizáciu vysoko špecializovanej transakcie.

Spôsoby schvaľovania

Existuje len málo oblastí úverovej politiky, kde úloha posudku je vyššia neţ pri stanovení vhodných spôsobov schvaľovania úveru. Systémy schvaľovania sa delia podľa veľkosti, organizačnej štruktúry a štýlu vedenia banky.

Individuálna právomoc – v rámci tohto systému musí byť osoba schvaľujúca úver oprávnená schvaľovať úvery najmenej v poţadovanej výške. Je zrejmé, ţe v rámci tohto

60

systému bude mať jedna alebo viac osôb v banke právomoc schvaľovať úvery aţ do výšky limitu banky.

Spoločná právomoc – systém je zloţitejší neţ pri individuálnej právomoci. Niektoré banky vytvárajú spoločné právomoci priamo kombináciou individuálnych.

Úverový výbor – je najobľúbenejším základným spôsobom schvaľovania úveru. Prakticky vo všetkých prípadoch aplikácie tohto systému je však z ekonomických dôvodov nevyhnutné stanoviť limit, do ktorého sa aplikuje alternatívny systém schvaľovania.

Banky sa snaţia zjednodušiť proces schvaľovania a zaistiť jednotnú štruktúru predkladaných informácií týkajúcich sa úverov pomocou štandardizovaných formulárov pre ţiadosti o úver. Tieto formuláre obvykle spracuváva úverový pracovník alebo osoba navrhujúca úver ku schváleniu. Veľa predovšetkým veľkých bánk k súhrnným informáciám prikladá tieţ komentár úverového analytika k navrhovanej transakcii.

(WATERHOUSE, Price: Zásady řízení úvěrů. 1. vyd. Praha: Management Press, 1999)

2.2.2 Vymáhanie úverov

Problémový úver sa definuje ako úver, u ktorého nie je klient schopný jednať plne v súlade s dohodnutými podmienkami alebo kde banke hrozí moţnosť vzniku čiastočnej alebo úplnej straty.

Príznaky včasného varovania – systémy sledovania úveru by mali zahrňovať postupy zisťovania a reagovania na varovné príznaky vzniku problémového angaţmánu.

Sledovanie úveru je zaloţené na periodických schôdzkach alebo pohovoroch s klientom doplňovaných pravidelným preskúmaním finančných údajov.

Pozorovanie klienta – účelnými indikátormi problémov súvisiacimi s úverom sú:

- Fyzické pozorovanie – pokiaľ sledovanie úveru zahŕňa i jednanie či návštevy na mieste, moţno pozorovať fyzické varovné príznaky. Tieto príznaky sa môţu prejavovať zjavným spôsobom v podobe nákladných predmetov vo vybavení alebo prehliadaní ţiadosti o poskytnutie informácií klientom.

- Zmeny v odvetví – v záujme svojho preţitia musí podnik predvídať zmeny vo svojom odvetví a reagovať na ne.

61

- Zmeny štýlu riadenia – známkami budúcich problémov bývajú aj zmeny v štýle riadenia, v riadení zmien – obsadení dôleţitých funkcií a podnikaní na neznámych trhoch.

- Zmeny charakteru vzťahu medzi klientom a bankou.

Stanovenie stratégie vymáhania úverov

Neexistuje ţiadna štandardná stratégia vymáhania úverov aplikovateľná pre nesplácané úvery. Kaţdý taký úver vzniká na základe jedinečnej súhrnnosti okolnosti a musí sa riešiť individuálne. Je však moţné vymedziť štandardné postupy, pomocou ktorých sa stanovia potrebné kroky pri vymáhaní pohľadávky. Ako náhle sa zodpovednosť za problémový úver prenesie na útvar vymáhania, je nutné zhodnotiť dôsledky finančnej situácie klienta na návratnosť úveru. Zásadný význam má okamţité zhodnotenie finančnej situácie a vyhliadky dlţníka. Je rovnako za potrebu určiť charakter a hodnotu zaistenia pre prípad likvidácie a predaja aktív pouţitých ako istenie. Ďalej je potrebné stanoviť pravdepodobnosť návratnosti úveru v následujúcich situáciách:

- pokračovanie úveru, - zmrazenie úveru,

- poţiadavka splatenia: financovanie inou bankou, nesolventnosť - reštrukturalizácia dlhu,

- odloţenie úrokov.

62

3 IDENTIFIKÁCIA RIZÍK V ÚVEROVOM PROCESE KOMERČNEJ BANKY

3.1 Nástroje riadenia rizika úrokových sadzieb

Riadenie rizika úrokových sadzieb je proces, ktorý sa skladá z troch hlavných zloţiek:

1. Údaje o riziku, 2. Analýza a 3. Proces rozhodovania v riadení. Ostatné kapitoly sa podrobne zaoberajú analytickými metódami a dimenziami procesu raidenia rizika úrokových sadzieb. Dve kľúčové zloţky tohto procesu sú údaje o riziku a počítačové nástroje na podporu rozhodovania, ktoré vytvárajú rámec pre analýzu riadenia.

Obrázok č. 9: Hlavné zloţky riadenia rizika

Zdroj: vlastné spracovanie Podpora rozhodovania

1. Nástroje určené na to, aby pomohli vedeniu pri vyhodnotení rizika a vývoji stratégií riadenia tohto rizika, môţeme nazvať pomôcky na podporu rozhodovania. Keď sa v nich pouţíva výpočtová technika, stávajú sa časťou počítačového softwaru, a to systémov na podporu rozhodovania. Celkový systém na podporu rozhodovania pre riadenie rizika úrokových sadzieb má tri hlavné zloţky: dáta, počítačové modely, ktoré umoţňujú pouţiť súčasné analytické postupy, a napokon správy, ktoré poskytujú rámec pre analýzu a akciu vedenia. (Wilson, JSG prof., 1995, Manaţment bankových aktív a pasív, Bratislava, ELITA, 1995, 370 s.)

Údaje o riziku Analýza Rozhodnutie vedenia

Úvery, investície,

63 ZDROJE DÁT

Dáta, ako neoddeliteľná súčasť systémov riadenia rizika úrokových sadzieb, sú veľmi dôleţitým pojmom. Dáta na podporu riadenia rizika úrokových sadzieb sa odvodzujú z účtovného systému, ktorý zahŕňa celý súbor rizikových produktov aktív a pasív, a zahŕňa i súvahu inštitúcie. Vzhľadom na to, ţe systémy s bankách vytvorené, neboli určené na to, aby poskytovali priamy tok informácií o riziku úrokových sadzieb centralizovanému depozitáru.

Obrázok č. 10: Systémy na podporu rozhodovania

(Komisia A a P)

Zdroj: Wilson, JSG prof., 1995, Manaţment bankových aktív a pasív, Bratislava,s.268 Strategické plánovanie

Plánovanie rozpočtového zisku

Riadenie aktív a pasív

Súvaha

Systém finančnej kontroly

Operačné systémy banky

Operačný systém riadenia

Zákaznícky informačný systém

ALCO

64

3.2 Manažment úverového a úrokového rizika

Cieľom manaţmentu rizika je zlepšiť pomer rizika a výnosnosti jednotlivých transakií alebo celého portfólia. Dnešné riziká predstavujú moţnú stratu v budúcnosti. Stále však nie sú také viditeľné, aţ pokiaľ sa neobjavia ako straty. Preto meranie rizika zostáva ešte stále komplikovaným problémom jednak z teoretickej, ak aj z praktickej stránky. Banka má identifikované tieto významné riziká:

A. EXTERNÉ – vznikajú nezávisle od činnosti banky

o politické – vznikajú neočakávane a sú katastrofálne, o teritoriálne – viaceré druhy rizík v určitom teritóriu, o menové – vznikajú v prípade inflácie a devalvácie,

o kurzové – suma kurzových strát, môţe byť vyššia ako suma kurzových ziskov,

o úrokové – zmena úrokových sadzieb.

B. INTERNÉ

o úverové – závisia od bonity klienta,

o majetkových súčastí – vznikajú pri investovaní do iných podnikov,

o chybného dohľadu – keď bankový dohľad uplatní voči banke nevhodné opatrenia,

o platobné – v prípade, ţe platba nebude vykonaná alebo nie včas, o likviditné – ohrozenie likvidity banky,

o manaţérske- riziká zlého riadenia,

o technické a technologické – zlyhanie hardvéru, softvéru,

o reputačné a strategické riziko – poškodenie mena banky, strata imidţu.

Prevaţná časť uvedených rizík súvisí s vykonávaním aktívnych a pasívnych operácií bánk.

Kým pasívne operácie tvoria najmä vkladové operácie, ťaţisková časť aktívnych operácií je spojená s poskytovaním úverov. (Hyránek E., Bikár M., Manaţment úverového financovania a úverových obchodov, 2010, Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava, 224 s.) Od prijatia ţiadosti klienta o poskytnutie úveru aţ po prevod hotovosti na účet klienta je potrebné posúdiť tieto základné oblasti:

65

 Posúdenie kreditnej politiky. Kaţdá inštitúcia, ktorá poskytuje úver, má súbor formálnych úverových pravidiel, postupov a predpisov, ktoré sú zdokumentované.

Tieto postupy určujú typy úverových transakcií, ktoré sú danou inštitúciou akceptovateľné.

 Posúdenie finančného rizika. Táto oblasť posudzovania sa zameriava na finančné riziko navrhovanej transakcie a na stupeň pravdepodobnosti, ţe veriteľ dostane očakávaný úrok na poţičané peniaze spolu s úplným hotovostným splatením istiny.

Posudzovanie finančného rizika sa skladá z dvoch častí. Prvá časť predstavuje historickú analýzu, druhá časť sa zaoberá projekciou budúcich výsledkov.

Historická časť sa zameriava na minulú finančnú výkonnosť a na historické záznamy o disciplíne splácania úrokov a istiny podľa splátkového kalendára.

Projekčná časť sústreďuje pozornosť na očakávanú schopnosť generovania dostatočnej hotovosti v budúcich prevádzkových obdobiach tak, aby sa platili úroky z úveru ktorý sa dnes posudzuje, a tieţ aby sa splatil úver podľa vzájomne dohodnutého splátkového kalendára.

 Posúdenie rizika manažmentu. Počas akejkoľvek diskusie o posudzovaní finančného rizika je nevyhnutné poukázať na úlohu, ktorú hrá manaţment pri riadení likvidity a solventnosti podniku.

 Posúdenie trhového rizika. Podnik nevykonáva svoju činnosť vo vákuu.

V najširšom zmysle, trhové prostredie má vplyv na podnikové trţby, náklady, hodnotu aktív a tieţ na prístup k úverom či k rizikovému kapitálu. Medzi základné trhové riziká patrí: cyklickosť a podnikateľské prostredie, prírodné prostredie, vládne zásahy a regulácia, a alternatívne zdroje financovanie.

 Posúdenie rizika úverového obchodu. Je jedným z kľúčových determinantov veľkosti straty v prípade zlyhania dlţníka. Rozhodujúce faktory uvaţované pri posudzovaní rizika úverového obchodu sú: štruktúra úveru, dokumentácia úveru a ocenenie úveru. (Hyránek E., Bikár M., Manaţment úverového financovania a úverových obchodov, 2010, Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava, 224 s.)

Charakteristika úverového rizika

Úverové riziko má banka definované ako moment neistoty sprevádzajúci obchodnú činnosť banky, t. j. riziko straty vyplývajúce z toho, ţe dlţník alebo iná zmluvná strana nesplní svoje záväzky. Hlavným cieľom pri posudzovaní úverového rizika je zhodnotiť pravdepodobnosť splatenia úveru peniazmi v stanovenom termíne. Úlohou banky je určiť,

66

či klient má k dispozícii dostatok hotovosti z internej prevádzky na to, aby bol schopný platiť úrok a amortizovať dlh. Z hľadiska riadenia rizika hovoríme o inherentnom riziku produktu a riziku protistrane. Inherentné riziko produktu:

 priame úverové riziko – nesplatenie istiny a úrokov včas a v plnej výške,

 riziko zaistenia – neistota trhovej ceny zaloţených aktív,

 riziko neposkytnutého plnenia – napr. pri derivátových obchodoch,

 platobné riziko – provízie a poplatky,

 riziko náhradného obchodu – straty z otvorenej pozície,

 riziko nevrátenia poskytnutých záloh – napr. marţe pri derivátových obchodoch.

Na meranie úverového rizika banka uskutočňuje:

 na úrovni jednotlivého obchodu,

 na úrovni úverového portfólia,

 na úrovni bankového portfólia.

Nástroje riadenia uvedených rizík sú presne definované limity pre konkrétny úverový obchod, pre úverové portfólio a na úrovni banky ako celku. Meranie úverového rizika banka uskutočňuje:

 pridelením ratingového a skóringového hodnotenia na základe bonity klienta,

 stanovením rizikovej priráţky,

 hodnotením kvality a likvidnosti prijatého zabezpečenia a jeho prehodnocovaním,

 oceňovaním pohľadávok,

 tvorbou opravných poloţiek a rezerv,

 vyhodnocovaním dodrţiavania systému stanovených limitov,

 analýzou vplyvu uvedených výnimiek na kvalitu úverového portfólia,

 stresovým testovaním hodnotiacich modelov.

Kreditné riziko sa v banke prejavuje tým, ţe dlţník si neplní svoje zmluvné záväzky.

V dôsledku neplnenia zmluvných záväzkov vznikajú pre banku očakávané straty.

Pravdepodobnosť zlyhania klienta, resp. pravdepodobnosť nesplnenia zmluvného záväzku dlţníkom sa kvantifikuje viacerými spôsobmi:

 priradením kreditného ohodnotenia expertmi,

67

 kvantitatívnymi metódami kreditného ohodnotenia, ktoré sú zaloţené na analýze dát zákazníka, klienta,

 kreditným ohodnotením zaloţeným na analýze hodnoty akcií,

 simuláciou toku hotovosti.

Očakávané straty sa stávajú súčasťou nákladov a banka, podnik ich výšku zohľadní pri určení ceny produktu. Neočakávané straty sa prenesú do nákladov, ktorých výška sa určuje rôznou metodológiou – výpočtom VaR, testovaním stresom alebo analýzou scenárou.

(Hyránek E., Bikár M., Manaţment úverového financovania a úverových obchodov, 2010, Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava, 224 s.)

Výpočet kreditného rizika musí byť zaloţený na kvantifikácii. Výsledky kvantifikácie sa musia opierať o relevantné vstupné dáta opisujúce skúmaný jav. Banka pri aplikácii kreditného rizika musí upraviť vnútorné procesy a informačnú základňu a musí monitorovať a vyhodnocovať štruktúru úverového portfólia a platobnú disciplínu klientov.

Banka má vytvorenú organizačnú štruktúru zabezpečujúcu oddelenie obchodných činností od činností spojených s vysporiadaním obchodov a od činností spojených s riadením rizík.

Oblasť spojená s riadením rizík je v kompetencii divízie riadenia rizík, do ktorej sú začlenené: odbor riadenia korporátnych kreditných rizík a odbor riadenia retailových kreditných rizík, odbor riadenia trhových a operačných rizík, odbor správy rizikových pohľadávok, Compliance a odbor právnych sluţieb. Za riadenie kreditného rizika v banke je zodpovedný jeden z členov predstavenstva. Banka má pre oblasť rizík vytvorené jednotlivé orgány s rozhodovacou právomocou:

 predstavenstvo,

 výbor pre riadenie aktív a pasív (ALCO),

 úverový výbor pre korporátne úvery,

 úverový výbor pre retailové úvery alebo systém kompetencií pre schvaľovanie retailových úverov.

Charakteristika úrokového rizika

Medzi najväčšie riziká banky ako celku patrí úrokové riziko, ktoré môţeme definovať ako riziko straty a ekonomického účinku na hospodáriaci subjekt spôsobené vývojom trhovej úrokovej miery. Môţe mať podobu rizika zmeny úrokových mier, zmeny tvaru výnosovej krivky, zmeny vzťahu medzi sporovými a forwardovými mierami, zmeny

68

volatility úrokových mier, zmeny vzťahov v rozpätí medzi rôznymi úrokovými indexami.

Príčinami vzniku tohto rizika môţu byť buď pôsobenie trhu, alebo spôsob refinancovania úverov. Vývoj na trhu sa odráţa vo vývoji úrokových sadzieb, ktoré sú cenou peňazí na trhu. pásme vynásobený príslušným váhovým faktorom, ktorý vyjadruje duráciu finančného nástroja splatného v strede daného časového pásma. Výsledkom sú váţené pozície, na základe ktorých moţno určiť dosah zmeny úrokovej sadzby na paralelnom posune výnosovej krivky o X bázických bodov má banka interne stanovený limit vo výške definovaného percenta hodnoty vlastných zdrojov. Analýza citlivosti úrokového rizika vychádza z predpokladu posunu výnosovej krivky o X bázických bodov počas sledovaného obdobia.

Úrokové riziko vzniká z:

 posunu úrokovej krivky – výška krátkodobých a dlhodobých úrokových sadzieb meny sa zmení o rovnaký počet bázických bodov,

 otočenia úrokovej krivky – krátkodobé a dlhodobé úrokové sadzby sa vyvíjajú rôzne. Charakteristickým znakom je sklon úrokovej krivky (napr. inverzia krivky v prípade, ţe rast krátkodobých úrokových sadzieb prevyšuje dlhodobé úrokové sadzby).

 zmenami úrokových rozpätí medzi menami – zmeny obchodných výsledkov môţu spôsobiť aj zmeny v rozpätí medzi úrokovými sadzbami dvoch mien. Napr.

v prípade poklesu úrokových sadzieb na USD a rastu úrokových sadzieb na EUR, je výhodnejšie mať dlhú pozíciu v dlhopisoch v USD a krátku pozíciu v dlhopisoch v EUR a opačne.

 bázického rizika – vzniká z rizika odlišného cenového vývoja dvoch podobných, ale nie identických pozícií. Napr. rozdielnych nástrojov ako dlhopisov a úrokových swapov alebo pozícií oceňovaných na základe rovnakej výnosovej krivky, ale kde je zostatkové riziko z dôvodu rozdielov v likvidite alebo trhových posunov napr.

69

štruktúrované dlhopisy zabezpečené zabezpečením jednotlivých komponentov).

(Hyránek E., Bikár M., Manaţment úverového financovania a úverových obchodov, 2010, Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava, 224 s.)

Devízové riziko je riziko, ţe sa zmení hodnota finančného nástroja z dôvodov zmien devízových kurzov. Banka riadi toto riziko stanovením a monitorovaním limitov pre otvorené pozície. Pri riadení devízového rizika banka denne zostavuje devízovú pozíciu, ktorá vyjadruje objem aktív a pasív rozdelený na jednotlivé meny, v ktorých banka zaujíma pozície. Na meranie hodnoty devízového rizika pouţíva metódu VaR. Pri jej výpočte sa na aktuálnu devízovú pozíciu banky aplikuje ročná historická databáza denných pohybov kurzov. Takto získané hodnoty potenciálnych strát sú zoradené podľa veľkosti, pričom hodnota VaR je určená na hladine spoľahlivosti 99%.

Operačným rizikom sa rozumie riziko straty vyplývajúce z nevhodných alebo chybných interných procesov v banke, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania bankou pouţívaných systémov alebo z vonkajších udalostí. Súčasťou operačného rizika je právne riziko, ktorým sa rozumie riziko straty vyplývajúce najmä z nevymáhateľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom.

 Úverový register je štandardným nástrojom vo všetkých krajinách s vyspelou ekonomikou. Ide o veľmi dobre zabezpečenú databázu informácií o klientoch, ktorí čerpajú úver od finančnej inštitúcie, resp. vystupujú v úverovom vzťahu ako ručitelia. V SR pôsobí viacero rôznych registrov a zdruţení. Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o., ako podnik pomocných bankových sluţieb je prevádzkovateľom Spoločného registra bankových informácií. SRBI si banky vytvorili na uzatváranie a vykonávanie obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov. V SR pôsobí komerčný kreditný register neplatičov prevádzkovaný pod názvom Univerzálny register SR. Slúţi zároveň ako black list lízingových spoločností a poisťovní. Okrem informácií o dlţníkoch poskytuje aj informácie zo súdov, o konkurzoch, likvidáciách, záloţných právach, dobrovoľných draţbách, dotáciách, o majetku, rating subjektu atď. (Hyránek E., Bikár M., Manaţment úverového financovania a úverových obchodov, 2010, Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava, 224 s.)

70

3.3 Rizikový kapitál

Rizikový kapitál sa orientuje predovšetkým na financovanie rozvojových potrieb malých a stredných podnikov vo fáze ich zakladania, rozvoja či expanzie spojenej s významným rozšírením výrobnej kapacity, so zavedením nových produktov alebo so vstupom na nové trhy. Forma, v ktorej rizikový kapitál vstupuje do podniku, predstavuje kombinované financovanie navýšením základného imania a nezaisteným úverom. Fond rizikového kapitálu nevstupuje však do podniku len ako poskytovateľ kapitálu, ale skôr ako partner. Po ukončení obdobia investície fond získava svoje zhodnotené vloţené prostriedky najčastejšie priamym predajom vybranému investorovi, resp. predajom pôvodným vlastníkom či manaţmentu alebo vstupom na kapitálový trh a predajom akcií.

FORMY A TYPY RIZIKOVÉHO KAPITÁLU:

 Predštartové financovanie – ide o financovanie veľmi raných štádií podnikania, často ešte pred vlastným vznikom spoločnosti. Patrí sem financovanie prototypu nového výrobku a jeho patentové ochrany, financovanie trhových prieskumov na nový produkt či sluţbu, financovanie právneho zaistenia výhodných franchisingových alebo dodávateľských zmlúv alebo i financovanie spracovania podnikateľského plánu.

 Štartovacie financovanie – ide o investovanie do začiatku činnosti firmy. Typický objem investície je 0,5 – 1 mil. eur. V tejto fáze sa predpokladá, ţe uţ existuje produkt a manaţérsky tím a ţe sú rovnako k dispozícií výsledky prieskumov trhu.

 Financovanie začiatočného rozvoja – v tomto prípade ide o financovanie podnikov, ktoré uţ fungujú v určitom obmedzenom meradle a majú potenciál ďalšieho rozvoja. Typická veľkosť investície je 0,5 – 1,5 mil. eur.

 Rozvojové financovanie – ide o investície do uţ zabehnutého podniku, ktorý má potenciál na ďalšiu významnú expanziu. Riziko je podstatne menšie ako v predchádzajúcich prípadoch a rovnako doba ich návratnosti je významne kratšia – 2 -5 rokov, typická veľkosť investície je 1-3 mil. eur.

 Záchranné investovanie – ide o poskytnutie finančných prostriedkov nutných na záchranu firmy, ktorej by inak hrozil krach. Tento typ financovanie nie je príliš obvyklý a je často spojený i s inými typmi kapitálu. Podmienkou na poskytnutie záchranného financovania je totiţ spojenie investície s rastovým programom, ktorý by po záchrane firmy nasmeroval ich vývoj na rastovú dráhu.

71

 Prefinancovanie dlhov – nachádza uplatnenie predovšetkým v spoločnostiach, kde súčasný extrémne vysoký podiel cudzích zdrojov spôsobuje silne negatívne zaťaţenie nákladovými úrokmi.

Proces a kritériá rizikového kapitálu

Investovanie na trhu rizikového kapitálu predstavuje vysoko profesionálny proces, kde dlhodobý úspech môţe dosiahnuť len tím kvalifikovaných odborníkov disponujúcich pokročilým know-how.

Investovanie na trhu rizikového kapitálu predstavuje vysoko profesionálny proces, kde dlhodobý úspech môţe dosiahnuť len tím kvalifikovaných odborníkov disponujúcich pokročilým know-how.

In document Úverová politika komerčných bánk v SR (Stránka 60-0)