1
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra práva a spoločenských vied
Ochrana práce
Protection work
Bakalárska práca
Autor: Jana Škvarková
Právna administratíva v podnikateľskej sfére
Vedúci práce: JUDr. Marcel Dolobáč, PhD.
Banská Bystrica Apríl, 2011
2
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Prešove, dňa 30.4.2011 Jana Škvarková
3
Poďakovanie
Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto bakalárskej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu práce, JUDr.
Marcelovi Dolobáčovi, PhD. , za vedenie a cenné pripomienky pri záverečnom spracovaní práce.
4
Anotácia
Jedným zo základných práv je právo na ochranu ţivota a zdravia, ktorého súčasťou je ochrana práce a starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Systém opatrení, ktoré sú zamerané na ochranu práce sú zakotvené v právnych predpisoch, organizačných opatreniach, sociálnych opatreniach, zdravotníckych opatreniach a technických opatreniach. Práca sa bude zaoberať všeobecne pojmom ochrany práce, jej právnou úpravou v medzinárodnom práve, práve Európskej únie a v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako aj systémom kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Práca sa bude zaoberať aj prevenciou rizík pred pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, výchovou a vzdelávaním zamestnancov. Na základe analýzy bude zisťovať súčasný stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci členských štátov Európskej únie a porovnávať ho so stavom v Slovenskej republike. Prostredníctvom uvedenej prípadovej štúdie poukáţe na spôsob riešenia problému ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na pracovisku.
Anotation
One of the fundamental rights is the right to protect life and health, which includes the protection work and care for the safety and health at work. System of measures aimed at protection work are enshrined in legislation, organizational measures, social measures, medical measures and technical measures. Work will address the general concept of labor protection, the rules in international law, European Union law and law of the Slovak republic, as well as control system and the state of health and safety at work. Work will also address the prevention of risks from occupational accidents and occupational diseases, education and training of employees. Based on the analysis will identify the current state of health and safety at work European Union Member States and compare it with the situation in the Slovak republic. Through the case study shows ways to address health and safety in the workplace.
5
Obsah
Úvod...6
1 Teoretický pohľad na ochranu práce... 7
1.1 Charakteristika pojmu ochrany práce...7
1.2 Právna úprava ochrany práce...11
1.2.1 Ochrana práce v medzinárodných dokumentoch...11
1.2.2 Ochrana práce v EÚ...12
1.2.3 Ochrana práce v právnom poriadku SR...17
1.3 Systém kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci...29
1.3.1 Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou technických zariadení... 30
1.3.2 Kontrola nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci...33
1.4 Prevencia rizík, výchova a vzdelávanie zamestnancov...34
2 Súčasná analýza ochrany práce...36
3 Praktický príklad...47
Záver...49
Zoznam použitej literatúry...51
Zoznam použitých skratiek...53
Zoznam príloh...54
Príloha č.1...55
Príloha č.2 ...56
Príloha č.3...57
Príloha č.4...58
Príloha č.5...59
6
Úvod
Moja bakalárska práca sa zameriava na problematiku ochrany práce v pracovnom práve. Ochranu práce tvorí systém opatrení, ktorých hlavnou úlohou je zabezpečiť subjektom pracovnoprávnych vzťahov bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zlepšovanie pracovných podmienok na pracovisku.
V práci teoreticky popisujem pojem ochrany práce, kde sa zameriavam hlavne na zloţku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Snaţím sa popísať jej právnu úpravu v právnych systémoch medzinárodného práva, práva Európskej únie, no najmä objasniť právnu úpravu ochrany práce v slovenskom právnom poriadku. Tu sa zameriavam na najzákladnejšie pramene, z ktorých vychádzame pri popise ochrany práce v SR a to, na zakotvenie ochrany práce v Ústave SR, v Zákonníku práce, na Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a na Zákon o ochrane zdravia ľudí.
Ďalej v práci opisujem systém kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Najprv rozoberám štátny odborný dozor. Tu popisujem orgány, ktoré dozerajú na plnenie podmienok, ktoré zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť technických zariadení. Sú to najmä Úrad bezpečnosti práce SR, inšpektoráty bezpečnej práce, Technická inšpekcia a taktieţ určité povinnosti orgánov štátnej správy a obcí v oblasti štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Popisujem aj kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vykonávanú odborovými orgánmi.
Na konci teoretickej časti rozoberám moţnosti, ako na základe rôznych opatrení moţno predísť ujmám na zdraví zamestnancov alebo iných osôb v pracovnom prostredí, a teda predísť preventívne rizikám na pracovisku.
Taktieţ tu popisujem problematiku vzdelávania zamestnancov, ich moţnosti zvyšovania kvalifikácie, resp. moţnosti rekvalifikácie v rámci ich zamestnania.
V práci vyuţijem viaceré metódy, ako porovnanie, analýzu, syntézu, indukciu, či dedukciu.
Cieľom mojej práce je teoreticky popísať ochranu práce v rámci pracovného práva a neskôr analyzovať jej súčasný stav a prostredníctvom prípadovej štúdie uviesť aj praktický príklad riešenia problému v oblasti ochrany práce.
7
1 Teoretický pohľad na ochranu práce
Zákonník práce (ďalej ZP) rozumie ochranu práce ako sústavu opatrení, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, organizačných, technických, zdravotníckych a sociálnych opatrení zameraných na vytváranie pracovných predpokladov na zaistenie zamestnanca. Ochrana práce je tvorená dvomi základnými časťami, a to bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (ďalej BOZP) a starostlivosťou o zlepšovanie pracovných podmienok (Thurzová, 2004, s. 112).
Nerozhoduje, či ide o legislatívne, ekonomické, sociálne, organizačné, výchovno- vzdelávacie, zdravotné, technické opatrenia, alebo o opatrenia hygieny práce.
Väčšinou sú všetky tieto opatrenia aplikované v účelnej kombinácii. Súbor týchto opatrení sa snaţí dosiahnuť cieľovú funkciu, a to zachovanie a podporu zdravia pri práci, predovšetkým vylúčenie poškodenia zdravia (Hatina, 2007, s. 20).
1.1 Charakteristika pojmu ochrany práce
Pojem BOZP sa zvykne vo všeobecnosti definovať ako stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú pôsobenie nebezpečných i škodlivých faktorov pracovného procesu na zamestnancov. Všetky opatrenia v rámci ochrany práce sa snaţia najmä predchádzať ujmám na zdraví zamestnancov, respektíve ďalších osôb, ktoré majú pôvod v pracovnej činnosti a pracovnom prostredí (Schronk, 2004, s. 471- 472).
Pri plánovaní a výkone opatrení v rámci ochrany práce spolupracujú zamestnávateľ, zamestnanci, zástupcovia zamestnancov pre BOZP a odborová organizácia (Thurzová, 2004, s. 112).
Legislatívne opatrenia predstavujú tvorbu, vydávanie a aktualizáciu predpisov, ktoré určia, resp. odporučia poţiadavky ma zdravie neohrozujúci, bezpečný pracovný proces.
Tieto predpisy zahŕňajú záväzné, resp. platné ustanovenia, ktoré majú cieľ zaistiť bezpečnosť práce. Členia sa na všeobecne záväzné predpisy (t.j. nariadenia vlády SR, smernice, vyhlášky, úpravy, záväzné opatrenia a technické predpisy), technické normy a pravidlá o BOZP.
Ekonomické opatrenia majú sekundárny vplyv na zaistenie BOZP. Vplyv ekonomických nástrojov, ktoré pôsobia v sústave riadenia hospodárskych subjektov je negatívny a prejavuje sa najmä v zainteresovanosti subjektu pri minimalizovaní
8
nákladov pre tvorbu bezpečného prostredia. Tento negatívny vplyv ekonomických nástrojov je obmedzený, a to povinnosťami zamestnávateľov pri dodrţiavaní bezpečnostných predpisov, represívnymi opatreniami štátnych dozorných orgánov, kontrolou zamestnaneckými organizáciami a pod.
Účinné na zvýšenie záujmu zamestnávateľov na opatreniach v prospech BOZP je vytvorenie samočinne pôsobiacich ekonomických nástrojov, ktoré by bez akéhokoľvek zásahu vonkajších činiteľov prehĺbili ekonomickú zainteresovanosť subjektov na zvyšovanie úrovne BOZP. Účinný je inštitút osobitného úrazového poistenia, kde je výška poistného závislá od objektivizovaných ukazovateľov stavu BOZP, akými sú pracovná úrazovosť, riziková práca, choroba z povolania, expozícia ţivotného prostredia a pod.(Hatina, 2000, s. 36).
Právo kontrolovať, ako zamestnávatelia plnia svoje povinnosti ohľadom starostlivosti o BOZP majú príslušné odborové orgány. Vyšetrujú pracovné úrazy a choroby z povolania, majú právo zúčastniť sa na zisťovaní príčin ich vzniku, prípadne vyšetrovať ich sami. Orgány, ktoré túto kontrolu vykonávajú nemajú právo zamestnávateľom a ich zamestnancom ukladať pokuty, ak porušili povinnosti súvisiace s BOZP (Pauličková, 2001, s. 56).
Sociálne opatrenia tvoria pri zaisťovaní BOZP systém štátnych opatrení a opatrení zamestnávateľov, ktoré sú zamerané na skvalitnenie starostlivosti o zamestnancov.
Štátne opatrenia ohľadom BOZP sú zabezpečené pomocou pracovno-právnych predpisov, budovaním objektov sociálnej starostlivosti a sociálnym zabezpečením pri pracovných úrazoch.
Sociálna politika zamestnancov sa zameriava na neustále vylepšovanie pracovných podmienok, všestranný rozvoj, udrţiavanie a podporu pracovných síl. Je realizovaná na základe cieľov štátnej sociálnej politiky a je vymedzená prostredníctvom hraníc ekonomických moţností zamestnávateľov. Jej zámerom je hlavne vytvoriť podmienky pre spokojnosť zamestnancov, optimalizovať súčasne postavenie zamestnancov v pracovnom procese a pri optimálnych pracovných podmienkach im zaručiť plnú moţnosť pracovnej sebarealizácie.
Organizačné opatrenia majú za cieľ riadenie BOZP. To sleduje najmä dva základné ciele. Prvým je vytvorenie nástrojov tak, aby sa potenciály systému BOZP mohli integrovať do všetkých oblastí činnosti subjektu. Druhým cieľom je poskytnutie nástrojov pre kontinuálne zvyšovanie úrovne BOZP.
9
Riadiť BOZP a účelne ho skĺbiť s riadením ostatných aktivít organizácie utvára predpoklady pre minimalizovanie rizika poškodenia zdravotného stavu zamestnancov a minimalizovanie strát na ţivotoch, strát a škôd spôsobených pracovnou neschopnosťou a prerušením prevádzky kvôli poruchám výrobno- technických zariadení, pre zlepšenie sociálnej a pracovnej pohody zamestnancov, zvýšenie pracovnej kultúry, zníţenie fluktuácie, zvýšenie akosti vyrábanej produkcie a konkurencieschopnosti.
Výchovno-vzdelávacie opatrenia sú uskutočňované pomocou výchovného procesu.
Ten je spolu s príslušnou odbornou, teda školskou prípravou a získavaním skúseností podmienkami pre spôsobilosť zamestnanca na plnenie úloh v oblasti BOZP.
Výchova zamestnancov k BOZP je špecifickým druhom výchovy, ktorý je zameraný na vytvorenie uvedomelého vzťahu zamestnancov k úlohám v oblasti ochrany zdravia pri práci.
Cieľom výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP je získať potrebné vedomosti a aktuálne inštrukcie, informácie, zručnosti, návyky, postoje, nevyhnutné pre bezpečné správanie sa a výkon zamestnanca na pracovisku. Tieto ciele moţno dosiahnuť rôznymi formami, a to formami školení, inštruktáţí, nácvikov, formou vytvárania modelových situácií, či informačnými aktivitami, akými sú broţúry, pútače, plagáty a pod.
Zdravotné opatrenia tvoria významnú súčasť systému opatrení BOZP a majú najmä funkciu prevencie. Dôleţité opatrenie sekundárnej zdravotníckej prevencie je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Posudzuje sa pri voľbe povolania, nástupe do práce, v súvislosti s výkonom práce, resp. s následkami pracovnej neschopnosti. Tým, ţe sa zodpovedne posúdi zdravotná spôsobilosť, bude zabezpečený optimálny súlad medzi zdravotným stavom zamestnanca, celkovou dispozíciou zamestnanca a špecifickými pracovnými poţiadavkami (Hatina, 2000,s.
36-38).
Zdravotná spôsobilosť na prácu sa posudzuje v rámci závodnej preventívnej starostlivosti a zahŕňa napr. vstupné prehliadky, periodické prehliadky a výstupné prehliadky zamestnancov vykonávajúcich určené pracovné činnosti, dispenzárnu starostlivosť o osoby s chorobami z povolania a inými poškodeniami zdravia z práce a osoby, u ktorých účinkujú vplyvy pracovných rizík i po skončení expozície rizika, a taktieţ prehliadky mladistvých pred nástupom do pracovného
10
pomeru a pred prevedením na inú prácu na dlhšie ako jeden mesiac. Zamestnanec má povinnosť sa tomuto posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na prácu podrobiť (Korec, 1998, s. 436).
Ak by sa na pracovisku dodatočne zistil výskyt zdraviu škodlivých činiteľov a dá sa predpokladať, ţe budú pôsobiť na zdravie zamestnancov, je potrebné uskutočniť mimoriadne jednorazové prehliadky u všetkých exponovaných osôb, s cieľom zistiť, či nebudú potrebné v prospech zdravia zamestnancov osobitné opatrenia.
Tieto prehliadky sa uskutočnia aj v prípadoch, kedy vzniklo podozrenie, ţe mohlo nastať účinkami práce k poškodeniu zdravia.
K zdravotníckym opatreniam patrí i stanovovanie osobitných reţimov práce pri činnostiach, ktoré je nemoţné dostatočne eliminovať inými bezpečnostnými opatreniami, a to napr. osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.
Na pracoviskách, kde je pracovný proces zdrojom zvýšeného tepelného zaťaţenia organizmu je zamestnávateľ povinný zabezpečiť v prospech zachovania zdravia a pracovnej pohody pitný reţim.
Technické opatrenia sú potrebné na zaistenie bezpečnosti technických zariadení. Uţ pri projektovaní, resp. konštruovaní zariadení je nutné rešpektovať hľadiská, aby boli zariadenia primárne bezpečné, usporiadané, funkčne správne, trvanlivé, a aby škodlivo neovplyvňovali iné zariadenia.
Technické zariadenia, ktoré s ohľadom na ich charakter a rozsah pouţívania predstavujú zvýšené nebezpečenstvo ohrozenia zdravia osôb, ich ţivota a spôsobenia hospodárskych škôd tvoria osobitnú skupinu týchto zariadení (Hatina, 2000, s. 38).
BOZP je ako právny inštitút tvorený z právnych predpisov, prostredníctvom ktorých sa upravuje správanie určitých subjektov tak, ţe sa im určujú určité práva a povinnosti. Subjekty týchto práv a povinností sú najmä zamestnávatelia, zamestnanci a orgány štátneho dozoru a spoločenskej kontroly nad BOZP.
V súlade s pracovnoprávnou literatúrou môţeme teda vymedziť právny pojem BOZP ako súhrn práv a povinností účastníkov pracovného pomeru, ako i orgánov dozoru nad BOZP, ktoré smerujú k zaisteniu opatrení a technických zariadení nevyhnutných na dosiahnutie BOZP (Schronk, 2004, s. 472).
11
1.2 Právna úprava ochrany práce
Právna úprava ochrany práce, a teda ochrany človeka v pracovnom procese, tvorí sústavu právnych noriem, ktoré upravujú základné bezpečnostné poţiadavky, poţiadavky bezpečnosti technických zariadení a technológií, pracovné prostredie a pracovné podmienky vrátanie poţiadaviek bezpečného správania sa na pracovisku.
Bezpečnostné aspekty výrobných zariadení a bezpečného správania sa človeka na pracovisku sa vzťahujú na proces vzniku zariadení, teda na vývoj, konštruovanie, projektovanie, výrobu, výstavbu, uvádzanie do prevádzky a na vlastnú bezpečnú prevádzku. Rieši sa nimi bezpečná prevádzka výrobných zariadení, ale i predpoklady bezpečného pouţívania vyrábaných produktov (Hatina, 2000, s. 31).
Ochrane práce sa venuje v rámci sociálnej oblasti veľká vnútroštátna i medzinárodná pozornosť. Rozdielnosť v prístupe k právam a povinnostiam zamestnancov a zamestnávateľov k ochrane práce môţe viesť k dvom následkom.
Z ekonomického hľadiska by táto rozdielnosť mohla viesť k rozdielnym nákladom jednotlivých zamestnávateľov a ohrozovaniu obchodnej súťaţe, zo zdravotného hľadiska by mohlo spôsobiť zhoršenie zdravia a bezpečnosti zamestnancov s negatívnymi sociálnymi dôsledkami zhoršenia zdravia populácie.
Znalosť právnych a ostatných predpisov, ktoré slúţia na zaistenie BOZP je trvalá a zároveň neoddeliteľná súčasť kvalifikačných predpokladov. Je nutné prihliadať na ich dodrţiavanie počas hodnotenia pracovných výsledkov (Thurzová, 2004, s. 112).
1.2.1 Ochrana práce v medzinárodných dokumentoch
V oblasti právnej úpravy ochrany práce v medzinárodných dokumentoch prijala Medzinárodná organizácia práce (ďalej MOP) celý rad dohovorov, ktoré sú zamerané na čiastkové otázky (ochrana pred radiáciou, azbestom, hygiena v obchode a úradoch, atď.).
Túto problematiku upravuje komplexnejšie Dohovor č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí /r. 1981/ (Schronk, 1995, s. 36).
Článok 4:
1. Kaţdý členský štát s prihliadnutím na vnútroštátne podmienky a zvyklosti a po prerokovaní s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a
12
zamestnancov má ustanoviť, vykonávať a pravidelne preskúšavať celkovú vnútroštátnu politiku týkajúcu sa bezpečnosti a zdravia zamestnancov a pracovného prostredia.
2. Cieľom tejto politiky je predchádzať úrazom a ujmám na zdraví, ktoré vznikajú v dôsledku alebo v súvislosti s prácou alebo počas nej tým, ţe sa zníţia na prakticky najmenšiu moţnú mieru príčiny nebezpečenstiev súvisiacich s pracovným prostredím.
Článok 6:
Pri určení politiky spomenutej v článku 4 treba vymedziť príslušné úlohy a povinnosti verejných orgánov zamestnávateľov, zamestnancov a iných zúčastnených osôb na úseku bezpečnosti a zdravia zamestnancov a pracovného prostredia.
Článok 7:
Vo vhodných intervaloch treba preverovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov a pracovného prostredia, a to buď v celej šírke, alebo určitej oblasti, aby sa tak zistili najzávaţnejšie problémy, určili účinné spôsoby na ich zvládnutie a poradie opatrení, ktoré treba urobiť, a vyhodnotili výsledky (Barancová, 2004, s. 668).
Dohovor ustanovuje základné zásady vnútroštátnej politiky a dôkladne upravuje opatrenia, ktoré by bolo potrebné vykonať na celoštátnej, ako i podnikovej úrovni.
Tento dohovor sa týka všetkých odvetví hospodárskej činnosti s nepatrnými výnimkami, ktoré pripúšťa (Schronk, 1995, s. 36).
MOP právne upravuje bezpečnosť práce v mnohých dohovoroch. Bolo ich schválených vyše 30 a ďalej bolo schválených ešte viac odporúčaní, ktoré sa týkajú ochrany zdravia a bezpečnej práce. Ďalšie významné dohovory sú napr. Dohovor č. 13/1921, č. 119/1963, č. 127/1967, č. 136/1971, č. 164/1987 a iné dohovory (Korec, 1999, s. 8).
1.2.2 Ochrana práce v EÚ
Problematika týkajúca sa ochrany práce a zdravia vytvára ťaţiskovú obsahovú časť komunitárneho práva. Realizuje sa ňou sociálna dimenzia spoločného európskeho trhu. Práve tejto myšlienke je podriadený i výsledný cieľ tohto trhu. Harmonizácia
13
právnych predpisov ohľadom BOZP členských štátov EÚ ovplyvňuje aj skutočnú funkčnosť spoločného európskeho trhu v hospodárskej oblasti.
Vzhľadom na to, ţe náklady na zabezpečenie BOZP financuje zamestnávateľ zo svojich nákladov, nesplnenie si jeho povinností v tejto oblasti má za následok zníţenie nákladov na cenu vyrábanej produkcie a tým súčasne na konkurenčnú spôsobilosť hospodárskych subjektov na trhu, čo pravidelne vedie k sociálnemu dampingu (Barancová, 2004, s. 668).
Najrozsiahlejšiu časť pracovného práva EÚ tvorí práve právna úprava BOZP.
Ukazuje sa tu hlavne rozsiahlosť a rôznorodosť predmetu tejto úpravy.
Harmonizácia predpisov najmä zohľadňovala technickú stránku ochrany práce.
Pred rokom 1980 predstavovali smernice prijaté v oblasti BOZP len čiastkové opatrenia, avšak od roku 1980 sa ich ťaţiskom stalo prijímanie rámcových smerníc, ktoré obsahovali zásadné ustanovenia, na ktorých vykonanie sú prijímané tzv.
individuálne smernice upravujúce čiastkové otázky.
Prvá rámcová smernica je smernica Rady ES 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými látkami pri práci z dňa 27. november 1980. Doteraz boli na jej vykonanie prijaté štyri čiastkové smernice, ktoré sa zaoberajú ochranou pred ohrozením olovom, azbestom, hlukom a zákazom určitých látok a postupov.
Druhá rámcová smernica je smernica Rady ES 89/391/EHS na vykonanie opatrení na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zamestnancov pri práci z dňa 12. júna 1989.
Táto smernica je pomerne rozsiahla a obsahuje najmä zásady prevencie pred ohrozením BOZP, celý rad povinností zamestnávateľa i zamestnancov a ďalšie súvisiace ustanovenia. Na jej vykonanie bolo prijatých uţ šestnásť individuálnych, teda čiastkových smerníc (Barancová, 2004, s. 110).
Komunitárne právo tvoria tri úhlavné problematiky, teda tri relatívne samostatné obsahové časti. Je to problematika voľného pohybu zamestnancov, zásady rovnoprávnosti a zásada bezpečnosti a ochrany práce.
Bezpečnosť a ochrana práce tvorí tretiu relatívne obsahovú súčasť komunitárneho práva, tzv. technickú ochranu práce. Táto časť komunitárneho práva je najhlbšie rozpracovaná. Z hľadiska systematického členenia sa jej právna úprava diferencuje na 3 oblasti: - pracovná a zdravotná ochrana,
- nebezpečné pracovné materiály, - sociálna a pracovná ochrana.
14
Ťaţisková smernica pracovnej a zdravotnej ochrany zamestnancov je Rámcová smernica o bezpečnosti a ochrane zdravia č. 89/391/EHS k realizácii opatrení k zlepšeniu BOZP zamestnancov. V rámci komunitárneho práva sa táto smernica povaţuje všeobecne za ústavu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia. Na prijatie tejto smernice bol právnym základom článok 100 a článok 118 Zmluvy o EHS.
Cieľom tejto smernice je realizácia opatrení na zlepšenie BOZP a vzťahuje sa na všetky súkromné a verejné oblasti činnosti zamestnancov (Barancová, 2004, s. 669).
Táto pomerne rozsiahla smernica obsahuje najmä zásady prevencie pred ohrozením BOZP, celý rad povinností zamestnávateľa ako i pracovníkov a iné súvisiace ustanovenia (Schronk, 1995, s. 68).
Mimo osobný rozsah tejto smernice sú však špecifické činnosti vo verejných sluţbách, pokiaľ by smernica odporovala ich osobitnej povahe (napr. armáda, polícia, záchranné činnosti pri katastrofách, atď.). I v takýchto prípadoch musí byť zaručená čo najväčšia BOZP, pokiaľ je moţné zosúladiť ciele tejto smernice s povahou špecifických činností.
Pojem pracovné prostredie z hľadiska svojho obsahu zahŕňa viac neţ bezpečnosť a zdravie zamestnancov na pracovisku. Je s ním spojené i informovanie zamestnávateľa o rizikách úrazov a chorôb z povolania, ako aj informovanie o predchádzaní týmto rizikám.
Rámcová smernica tvorí nielen základná podmienky pre vydávanie ďalších smerníc v oblasti BOZP, ale tvorí aj právny základ judikatúry na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni členských štátov EÚ. Obsahuje zásady BOZP, všeobecné zásady pre elimináciu povolaním podmienených rizík, vyváţenú účasť zamestnancov a zástupcov zamestnancov v oblasti zlepšovania BOZP na pracovisku.
Podstatný obsah rámcovej smernice sa zameriava na problémový okruh povinností zamestnávateľa a práv zamestnancov. Článok 6 ukladá povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP. Tie sa sústreďujú hlavne na tieto problémové okruhy:
- zabrániť rizikám,
- zhodnotiť nevyhnutné riziká z hľadiska BOZP,
- odstrániť nebezpečenstvá pre ţivot a zdravie zamestnancov uţ v zárodku, - zohľadniť faktor „človek“ uţ pri vytváraní pracovných miest, i voľbe
pracovných prostriedkov a pracovného rytmu zamestnancov, - zohľadniť stupeň techniky,
15
- vylúčiť alebo zmenšiť momenty nebezpečenstva pre zamestnancov, - plánovať bezpečnostnú techniku, organizáciu práce, pracovné podmienky,
sociálne vzťahy a vplyv sociálneho prostredia,
- priorizovať kolektívnu ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci pred individuálnou ochranou hlavne pomocou ingerencie odborových orgánov a podnikových, či zamestnaneckých rád, ale i osobitných zástupcov zamestnancov pre BOZP,
- udeliť príslušné pokyny zamestnávateľa pre zamestnancov.
Okrem súhrnu základných povinností zamestnávateľa ukladá článok 8 smernice zamestnávateľovi v oblasti BOZP ďalšie doplňujúce povinnosti, a to povinnosti pri prvej pomoci, evakuácii, poţiari a inom bezprostrednom ohrození.
Do povinností určených rámcovou smernicou patrí aj informačná povinnosť.
Zamestnávateľ je povinný ju uskutočniť v okamihu prijatia zamestnancov do zamestnania, pri ich preloţení, alebo pri inej zmene rozsahu ich pracovných úloh. Túto povinnosť má aj v takom prípade, ţe zaviedol nové pracovné prostriedky, novú technológiu na pracovisku, alebo keď zmenil doteraz pouţívané pracovné prostriedky. Informačná povinnosť voči zamestnancom sa musí prispôsobiť vývoju rizikových faktorov a taktieţ vzniku nových rizík pri práci. Musí sa opakovať podľa potreby a podľa článku 12 sa má vţdy uskutočňovať v pracovnom čase zamestnancov (Barancová, 2004, s. 670-672).
Článok 14 smernice určuje povinnosť členských štátov prijať opatrenia v súlade s národnými právnymi úpravami, resp. s praxou. Uvedené opatrenia by sa mali koncipovať tak, aby sa kaţdý zamestnanec mohol podľa svojho ţelania podrobiť pravidelnej preventívnej lekárskej kontrole, pričom táto kontrola môţe byť súčasťou národného systému zdravotnej starostlivosti (Soška, 1997, s. 56).
Práva zamestnancov a zástupcov zamestnancov sú upravené v smernici v článkoch 8, 10, 11 a z hľadiska obsahu ich moţno rozdeliť na vypočutie zamestnancov, právo zamestnancov na predkladanie návrhov a právo zamestnancov na školenie a vzdelávanie.
Zamestnávateľ je povinný zriadiť funkciu zástupcu alebo zástupcov zamestnancov pre BOZP a bez ujmy na mzde im poskytnúť pracovné úľavy. Je povinný im poskytnúť všetky prostriedky na oboznámenie sa s právami a povinnosťami, ktoré zo smernice vyplývajú.
Zástupcovia zamestnancov nesmú byť pri výkone svojej činnosti znevýhodnení za túto činnosť, v porovnaní s ostatnými zamestnancami. V prípade, ţe by boli opatrenia v oblasti BOZP nedostačujúce majú právo obrátiť sa v súlade so štátnymi právnymi predpismi, prípadne praxou na orgány, ktoré sú príslušné pre BOZP.
16
Rámcová smernica zabezpečuje vrátane ochrany zamestnancov aj zamestnancov cudzích zamestnávateľských firiem, ktoré pracujú u daného zamestnávateľa. Zamestnávateľ je pritom povinný sa presvedčiť o tom, či boli zamestnanci týchto firiem taktieţ poučení o bezpečnostných a zdravotných rizikách ich činnosti u zamestnávateľa (Barancová, 2004, s.
672-673).
V rámci aproximácie práva sa prostredníctvom nariadení vlády premietli do slovenského pracovného práva ustanovenia práve tejto smernice ako prvé (Schronk, 2004, s. 472).
Rámcová smernica sa novelizovala Smernicou č.92/58/EHS o realizácii opatrení k zlepšeniu bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci.
Na rámcovú smernicu nadväzujú hlavne tieto čiastkové smernice, ktoré upravujú špecifické oblasti pracovnej a zdravotnej ochrany zamestnancov:
- Smernica č. 89/654/EHS o minimálnych predpisoch pre BOZP na pracoviskách, - Smernica č. 89/655/EHS o minimálnych predpisoch pre BOZP pri pouţívaní
pracovných prostriedkov,
- Smernica č. 89/656/EHS o minimálnych predpisoch pre BOZP pri pouţívaní osobného ochranného vybavenie (ochranných pomôcok) pri práci,
- Smernica č. 90/269/EHS o minimálnych predpisoch pre BOZP pri manuálnej manipulácii s bremenami, ktoré spôsobujú zamestnancov ohrozenie bedrovej chrbtice,
- Smernica č. 90/270/EHS o minimálnych predpisoch BOZP pred obrazovkou.
Ohľadom problematiky nebezpečných pracovných materiálov bolo vydaných niekoľko smerníc, no dôleţité sú predovšetkým tieto smernice:
- Smernica č. 77/576/EHS k prispôsobeniu právnych a správnych predpisov členských štátov o bezpečnostnom označení na pracovisku,
- Smernica č. 90/394/EHS o ochrane zamestnancov proti ohrozeniu karcinogénnymi látkami pri práci,
- Smernica č. 90/679/EHS o ochrane zamestnancov proti ohrozeniu biologickými látkami pri práci,
- Smernica č. 78/610/EHS o prispôsobení právnych a správnych predpisov členských štátov o ochrane zamestnancov, ktorí sú vystavení vinylchloridmonomeru,
- Smernica č. 83/1107/EHS o ochrane zamestnancov pred ohrozením azbestom na pracovisku,
- Smernica č. 86/188/EHS o ochrane zamestnancov pred ohrozením hlukom na pracovisku,
17
- Smernica č. 80/1107/EHS o ochrane zamestnancov pred ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými látkami pri práci,
- Smernica č. 82/501/EHS o nebezpečenstve ťaţkých úrazov pri určitých priemyselných činnostiach,
- Smernica č. 88/364/EHS o ochrane zamestnancov zákazom určitých pracovných látok alebo pracovných postupov.
V rámci problematiky sociálnej zdravotnej a pracovnej ochrany sú dôleţité hlavne tri smernice EHS a to:
- Smernica o určitých aspektoch organizácie pracovného času 2003/88/EHS, ktorá nahradila č. 92/104/EHS,
- Smernica č. 94/33/EHS o ochrane mladistvých,
- Smernica o ochrane matiek č. 92/85/EHS (Barancová, 2004, s. 673).
1.2.3 Ochrana práce v právnom poriadku SR
Pracovné právo SR v rámci flexibility oddeľuje existenciu kogentných ustanovení, upravujúcich predovšetkým pracovné podmienky zamestnancov, teda BOZP a taktieţ ochranu pri skončení pracovného pomeru (Kršíková, 2009, s. 12).
Hlavne v posledných rokoch došlo k mnohým úpravám právnych noriem. Dôleţité zmeny, politické i ekonomické, ku ktorým došlo v priebehu posledných rokov v našej spoločnosti a taktieţ vývoj, ktorý neustále pokračuje, si vyţadujú priebeţnú zmenu nášho právneho poriadku, čiţe i zmenu právnych noriem, ktoré upravujú bezpečnosť práce. Postupne sa aktualizujú právne úpravy takým spôsobom, aby boli v súlade s novoprijatými legislatívnymi dokumentmi, ktoré zakotvujú nové inštitúty dôleţité pre fungovanie trhového hospodárstva a pluralitnej spoločnosti (Hatina, 2000, s. 31).
Právo na BOZP je jedno zo základných práv, ktoré je zabezpečené všetkým občanom priamo Ústavou SR (Korec, 1999, s. 3).
Ústavná zásada, ktorá deklaruje právo na bezpečnosť práce absolútne rešpektuje všetky významné medzinárodné právne dokumenty, akými sú Charta Organizácie spojených národov, Listina ľudských práv a slobôd, Európska sociálna charta, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 155 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí a ďalšie. Tieto medzinárodné dokumenty
18
vyţadujú, aby boli zásady starostlivosti o BOZP prenesené do vnútroštátnej legislatívy (Hatina, 2000, s. 32).
Dôleţitý je článok 36 Ústavy SR. Ten zakotvuje právo zamestnanca na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci a právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Subjektom tejto ochrany je na rozdiel od iných ústavných práv a slobôd rozdielny. Oprávnený subjekt tohto ústavného práva je zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, aká je jeho štátna príslušnosť, i na to, či pracuje pre verejnoprávneho, či súkromnoprávneho zamestnávateľa.
Vrátane BOZP realizovanej v rámci pracovnoprávnych vzťahov zahŕňa toto ústavné právo hlavne právo na nedotknuteľnosť ţivota a zdravia, poskytovanie lekárskej starostlivosti, vytváranie a ochranu zdravých ţivotných podmienok, ako i súhrn ďalších práv a povinností subjektov, ktoré sú realizované v rámci administratívnoprávnych vzťahov. Preto toto ústavné právo konkretizujú okrem pracovného práva i ďalšie právne odvetvia právneho systému SR.
So subjektívnym právom zamestnanca na ochranu zdravia pri práci súvisí právo na priaznivé a bezpečné podmienky. Špecifickosť tohto práva spočíva i v tom, ţe zamestnanec je objektom, ale súčasne i subjektom starostlivosti o ochranu zdravia pri práci.
Právo na BOZP je typický príklad sociálneho práva, ktorého rozsah realizácie priamo a bezprostredne nie je závislý od kvality, ani kvantity pracovného vkladu konkrétneho zamestnanca.
Povinnosti zamestnávateľa pri realizácii práva na BOZP, ktoré sú zakotvené v pracovnoprávnych a ďalších právnych predpisoch, predstavujú zákonné minimum, ktoré má zamestnávateľ povinnosť plniť, a to bez ohľadu na kvalitu pracovného vkladu konkrétneho zamestnanca (Barancová, 2004, s. 666-667).
Ústava SR zakotvuje aj právo na osobitné pracovné podmienky ţien, mladistvých a zdravotne postihnutých, a to na najvyššiu prípustnú dĺţku pracovného času, na primeraný odpočinok po práci, atď. Tieto ústavné práva sú konkretizované radom právnych noriem (Thurzová, 2004, s. 113).
Do právnej úpravy SR bola Listina základných práv a slobôd uvedená vo forme ústavného zákona Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V sústave práv a slobôd, ktoré sú deklarované Listinou je oblasť týkajúca sa ochrany a zdravia, pracovných podmienok a súvisiacich ustanovení zakotvená v štvrtej hlave Ústavy SR: Hospodárske, sociálne a kultúrne práva.
19
Bezpečnostno-pracovné opatrenia sú zásadne konštituované hlavne v týchto právach:
- právo zamestnancov na uspokojivé pracovné podmienky,
- právo ţien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na zodpovedajúce pracovné podmienky,
- právo na ochranu zdravia,
- právo ţien na osobitnú starostlivosť v tehotenstve, ochranu v pracovných vzťahoch a na zodpovedajúce pracovné podmienky,
- právo na priaznivé ţivotné prostredie,
- právo na včasné a úplné informácie o stave ţivotného prostredia.
Za najvýznamnejšie je moţné povaţovať právo na ochranu zdravia, pričom organická súčasť tohto práva je aj právo na ochranu zdravia pri práci (Hatina, 2000, s. 33).
Právna úprava ochrany práce v Zákonníku práce (ďalej ZP) je pomerne stručná. Ukladá rámcovo povinnosti zamestnávateľa, práva aj povinnosti zamestnancov, kontrolu odborovým orgánom a inšpekciou práce (Thurzová, 2004, s. 113).
ZP chápe pod pojmom ochrana práce systém opatrení, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, sociálnych opatrení a zdravotníckych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zabezpečujúcich BOZP, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca (Schronk, 2004, s. 476).
Právo na BOZP, ktoré je zakotvené v ZP je jedným z významných sociálnych práv, pri realizácii ktorého sa ingerencia štátu na rozdiel od viacerých iných subjektívnych práv v budúcnosti nielenţe zachová, ale je moţné aj predpokladať, ţe sa navyše aj prehĺbi (Barancová, 2004, s. 142).
Toto právo zamestnancov na zaistenie BOZP súvisí aj s povinnosťou zamestnávateľa robiť opatrenia v záujme ochrany zdravia zamestnancov pri práci, pričom zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Právo na BOZP úzko súvisí s právom na prácu, ktoré sa realizuje v konkrétnom pracovnoprávnom vzťahu, v konkrétnom pracovnom prostredí a predpokladá i vytvorenie základných predpokladov na BOZP (Barancová, 2004, s. 667).
ZP upravuje BOZP rámcovo vo svojej šiestej časti (§146-150). Za právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP povaţuje ZP predpisy na ochranu ţivota a zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy a normy, dopravné predpisy, predpisy o poţiarnej ochrane a o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami,
20
rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, pokiaľ upravujú otázky, ktoré sa týkajú ochrany ţivota a zdravia. Predpismi na zaistenie BOZP sú taktieţ pravidlá o BOZP vydané zamestnávateľmi po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce, príslušným orgánom na ochranu zdravia a so zástupcami zamestnancov.
Pri hodnotení pracovných výsledkov je potrebné prihliadať na dodrţanie právnych a ostatných predpisov potrebných na zaistenie BOZP.
Obsah BOZP ako právneho inštitútu je teda tvorený právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnancov, poprípade ďalších subjektov a orgánov, ktoré vykonávajú dozor a kontrolu nad BOZP (Schronk, 2004, s. 476-477).
Povinnosti v oblasti ochrany práce vyplývajú z mnohých právnych prameňov, hlavne zo ZP, zo zákona o BOZP a zo zákona na ochranu zdravia.
Zamestnávateľ je v rozsahu jeho pôsobnosti povinný neustále zaisťovať bezpečnosť zamestnancov a ochranu ich zdravia pri práci a na tento zámer uskutočňovať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Je zároveň povinný sústavne zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať ju meniacim sa skutočnostiam (Barancová, 2004, s.
675).
Zamestnávateľ má v oblasti BOZP povinnosti voči svojim zamestnancom v tzv. hlavnom pomere, ale taktieţ i voči osobám, ktoré zamestnáva na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru a voči všetkým osobám, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím v jeho pracovných priestoroch. ZP upravuje aj iné povinnosti v oblasti BOZP, a to napr. vzťahy BOZP zamestnancov pri ich dočasnom pridelení k inému zamestnávateľovi, pričom pri rozhodovaní, kto je v danej situácii za zamestnanca zodpovedný, je potrebné vychádzať z toho, kto má právo vystupovať a rozhodovať v jeho mene, je to najmä štatutárny orgán, ktorý môţe časť svojich kompetencií preloţiť na niţšie stupne riadenia (Thurzová, 2004, s. 115-116).
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP upravuje hlavne zákon č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Povinnosti dané zamestnávateľovi týmto zákonom moţno rozdeliť do týchto okruhov:
- všeobecné povinnosti pri zaisťovaní BOZP,
- povinnosti pri bezprostrednom a váţnom ohrození ţivota alebo zdravia, - povinnosti oboznamovať a informovať zamestnancov,
- povinnosti v súvislosti s rekondičnými pobytmi, - povinnosti v oblasti kontroly,
21
- povinnosti zabezpečiť inštitucionálne predpoklady plnenia úloh v oblasti BOZP (Schronk, 2004, str. 477-8).
Zákon dáva dôraz na to, aby sa vytvoril funkčný systém starostlivosti o BOZP, ktorý bude zaloţený na premyslených organizačných opatreniach vychádzajúcich zo súčasných právnych úprav. Otázky týkajúce sa BOZP, ktoré neupravujú všeobecne záväzné predpisy, resp. ich nemôţu podrobne riešiť, upraví priamo zamestnávateľ a to pravidlami a pokynmi (Hatina, 2000, s. 45).
Všeobecné povinnosti zamestnávateľa v záujme zaistenia BOZP:
- vykonať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré sa týkajú práce a v súlade s právnymi a ďalšími predpismi na zaistenie BOZP,
- písomne spracovať koncepciu politiky BOZP, ktorá bude obsahovať zásadné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti BOZP, a program jej realizácie obsahujúci hlavne postup, prostriedky a spôsob jej vykonania a pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať,
- zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika u všetkých zamestnancov, predovšetkým pri osobitných skupinách zamestnancov,
- zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, stroje, zariadenia, náradie, nástroje, materiálny, pracovné pomôcky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov, zabezpečiť potrebnú údrţbu a opravy,
- odstraňovať nebezpečenstvá a ohrozenia, a tam, kde to nie je podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov moţné, vypracovať písomný dokument o vyhodnotení týchto neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, plánovať a vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie, - tam, kde sa skladujú alebo pouţívajú nebezpečné látky alebo technológie a
zariadenia, pri zlyhaní ktorých môţe dôjsť k ohrozeniu ţivota a zdravia väčšieho rozsahu zamestnancov, iných fyzických osôb a ohrozeniu okolia, prijať účelné opatrenia na vylúčenie ohrozenia ţivota a zdravia, vykonať povinné opatrenia na obmedzenie moţných následkov ohrozenia ţivota a zdravia a umoţniť prístup do ohrozeného priestoru len osobám riadne a preukázateľne vyškoleným a vybaveným príslušnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a zabezpečiť riadne a preukázateľné oboznámenie, výcvik a vybavenie zamestnancov podľa osobitných poţiadaviek na zaistenie BOZP,
22
- vydávať pravidlá o BOZP a určovať pokyny na zaistenie BOZP,
- zaradiť zamestnancov na práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a oprávnenia podľa osobitných predpisov, nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, schopnostiam a na ktoré nemajú oprávnenia podľa osobitných predpisov,
- zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre určité povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi,
- neuţívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej moţnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mal za následok ohrozenie bezpečnosti alebo ohrozenie zdravia zamestnancov,
- vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zároveň zabezpečiť dodrţiavanie tohto zákazu, ako i zákazu fajčenia na pracoviskách ustanovených osobitnými predpismi, atď.
Zamestnávateľ má aj ďalšie povinnosti týkajúce sa ochranných pracovných prostriedkov, pracovného odevu, obuvi a pod. Je povinný:
- vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev, ktoré vyplývajú z pracovného procesu a prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov,
- bezplatne poskytovať pri práci potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom, pri ktorých to vyţaduje ochrana ich zdravia, či ţivota, - udrţiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v pouţívateľnom a funkčnom
stave, dbať o ich riadne uţívanie,
- bezplatne zamestnancom poskytnúť pracovný odev a obuv, pokiaľ pracujú v pracovnom prostredí, v ktorom podliehajú ich mimoriadnemu opotrebovaniu, prípadne znečisťovaniu a taktieţ bezplatne poskytnúť umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny, a pokiaľ to vyţaduje ochrana ich zdravia, či ţivota, tak poskytnúť aj ochranné nápoje podľa vnútorného predpisu (Schronk, 2004, s. 478-480).
Povinnosti zamestnávateľa v prípade bezprostredného a váţneho ohrozenia ţivota a zdravia:
- povinnosť vopred prijať opatrenia pre prípad mimoriadnych situácií, a to vrátane poţiarov a poskytnutia prvej pomoci,
23
- povinnosť určiť postup záchranných prác a vopred ich materiálne zabezpečiť, - vydať pokyny na príslušné postupy (Thurzová, 2004, s. 115),
- včas informovať o ohrození a ochranných opatreniach zamestnancov, ktorí sú, prípadne môţu byť vystavení tomuto ohrozeniu,
- vykonať také opatrenia, aby sa mohli zamestnanci postarať o bezpečnosť a zdravie svoje i ďalších osôb a aby podľa moţností zabránili následkom takéhoto ohrozenia.
Pri predchádzaní ohrozeniam ţivota a zdravia zamestnancov majú podstatnú úlohu povinnosti oboznamovať a informovať zamestnancov. Zamestnávateľ je v tomto prípade povinný hlavne:
- oboznamovať pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne zamestnancov vrátane zamestnancov osobitných skupín so zreteľom na vykonávané práce, pracoviská a iné okolnosti, týkajúce sa výkonu práce, s príslušnými právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečnými pracovnými postupmi, overovať ich znalosti, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou voči nim,
- vykonať uvedené oboznámenie zamestnanca i pri jeho prijatí do zamestnania, preloţení na iné pracovisko, prevedení na inú prácu alebo zavedení novej technológie, nových pracovných postupov alebo strojov a zariadení.
Oboznámenie sa prispôsobuje novým, prípadne zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ upraví vo vnútornom predpise pravidelnosť oboznamovania, a to tak, aby k nemu došlo najmenej raz za dva roky, pokiaľ neustanovuje osobitný predpis inak. Vţdy o oboznámení vyhotoví písomný záznam a je povinný aj zreteľne označovať pracoviská a zariadenia, ktoré by mohli poškodiť, prípadne ohroziť zdravie zamestnanca.
Taktieţ je povinný pouţívať označenia, signály a symboly, na zaistenie BOZP, a to v súlade s osobitným predpisom.
Zamestnávateľ je okrem oboznamovania povinný zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcom zamestnancov pre BOZP poskytovať informácie o:
- nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci môţu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika,
- preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie BOZP,
- opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci a v prípade záchranných prác a evakuácie,
24
- pracovných úrazoch, chorobách z povolania a ostatných poškodeniach zdravia, vrátane výsledkov ich zisťovania a prijatých opatreniach,
- ochranných a preventívnych opatreniach, ktoré boli navrhnuté a nariadené orgánmi dozoru a inými orgánmi, potrebných na zlepšenie nimi zisteného stavu.
Zamestnávateľovi vznikajú aj povinnosti v súvislosti s rekondičnými pobytmi. V záujme predísť vzniku choroby z povolania je zamestnávateľ povinný určitému okruhu zamestnancov poskytnúť rekondičné pobyty.
Vybranými povolaniami na ich poskytnutie sú tie povolania, ktoré spĺňajú kritériá sťaţených pracovných podmienok a súčasne podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Tieto povolania určí príslušný okresný hygienik v spolupráci s príslušným lekárom, ktorý zabezpečuje preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov po dohode s ich zástupcami a zástupcami zamestnávateľov.
Zamestnávateľovi vzniká taktieţ povinnosť uhradiť náklady na dané rekondičné pobyty (Schronk, 2004, 481-483).
Účasť na týchto pobytoch sa v ZP povaţuje za prekáţku v práci, a to z dôvodu výkonu občianskej povinnosti, počas ktorej je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať náhradu mzdy, ktorá je vo výške jeho priemerného zárobku.
Za zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania pre účely rekondičných pobytov sa povaţujú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú povolania spĺňajúce kritériá sťaţených pracovných podmienok a zároveň spĺňajú podmienku účelnosti rekondičného pobytu, a o ktorých tak na okresnej úrovni rozhodol okresný súd verejného zdravotníctva v spolupráci s príslušným lekárom, ktorý zabezpečuje preventívnu zdravotnú starostlivosť po dohode so zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov. Pri vytipovaní takých povolaní slúţi ako pomôcka zoznam rizikových pracovísk. Tieto povolania nie sú obmedzené len na výrobnú sféru (Barancová, 2004, s.677-678).
Na týchto pobytoch sú povinní zúčastňovať sa tí zamestnanci, ktorí vykonávajú vybrané povolania neustále po dobu najmenej piatich rokov, alebo ak ich vykonávajú za mimoriadne sťaţených pracovných podmienok a v kontrolovaných pásmach po dobu minimálne štyroch rokov. Za nepretrţité vykonávanie vybraného povolania sa povaţuje aj jeho prerušenie, ak trvalo menej ako osem týţdňov.
Rekondičný pobyt trvá po dobu najmenej dva týţdne a mal by nadväzovať na čerpanie dovolenky na zotavenie, pričom sa nemôţe prerušiť bez váţnych dôvodov. Deň nástupu
25
i miesto pobytu určuje zamestnávateľ, a to na základe lekárskeho odporúčania príslušného lekára, ktorý zabezpečuje preventívnu zdravotnú starostlivosť.
Na celú dobu rekondičného pobytu musí byť zamestnancovi zabezpečený programovo riadený zdravotný reţim a pri internátnom rekondičnom pobyte mu musí byť poskytnuté i ubytovanie a celodenné stravovanie.
Zamestnávateľ zamestnancovi určí aj spôsob dopravy, či ďalšie podmienky obdobne ako pri pracovnej ceste (Schronk, 2004, s. 483).
Ďalšie rekondičné pobyty zamestnancov sú moţné po odpracovaní stanovenej doby. Je moţné ich poskytnúť kaţdé 3 a 2 roky, v závislosti od rizika vykonávanej práce.
Podmienkou ich poskytnutia je odpracovanie minimálneho počtu pracovných zmien za dané obdobie. Pojem pracovnej zmeny je tu vymedzený iba pre účely poskytovania rekondičných pobytov. Zamestnávateľ je pri nástupe zamestnanca na rekondičný pobyt, obdobne ako pre účely dovolenky, povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnancov (Barancová, 2004, s. 678).
Zamestnávateľ je povinný v oblasti kontroly stavu BOZP:
- dodrţiavať príslušné právne predpisy BOZP, - dodrţiavať bezpečnosť zariadení a technológií,
- zisťovať, či zamestnanci nie sú na pracovisku pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok,
- dodrţiavať určený zákaz fajčenia,
- pouţívať ochranné pracovné prostriedky, ochranné zariadenia a opatrenia, - odstrániť nedostatky zistené predchádzajúcou kontrolou BOZP,
- vykonávať predpísané pravidelné previerky BOZP na pracoviskách v spolupráci s príslušným odborovým orgánom a zástupcom zamestnancov pre BOZP (Thurzová, 2004, s. 115).
V oblasti BOZP má zamestnávateľ taktieţ povinnosti zabezpečiť inštitucionálne predpoklady plnenia úloh. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva vyše 100 zamestnancov si ako svoj poradný orgán zriaďuje komisiu BOZP. Tú tvoria zástupcovia zamestnancov i zamestnávateľov, hlavne odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičná väčšina pozostáva zo zástupcov zamestnancov (Schronk, 2004, s. 484).
Komisia BOZP nemá síce rozhodovacie právomoci, ale vzhľadom na to, ţe ju tvoria zástupcovia zamestnancov aj zástupcovia zamestnávateľa, by mala byť schopná objektivizovať oprávnené poţiadavky a potreby oboch zainteresovaných strán (Hatina, 2000, s. 45).
26 Komisia BOZP:
- navrhuje opatrenia pre oblasť riadenia, kontroly a zlepšovania stavu BOZP,
- hodnotí pravidelne vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania, havárií technických zariadení,
- vyjadruje sa ku všetkým otázkam, ktorá súvisia s BOZP,
- má právo od zamestnávateľa a orgánov dozoru poţadovať nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti.
Zamestnávateľ je na svoje náklady povinný zabezpečiť aj závodnú zdravotnú sluţbu, a to v rozsahu určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi. Závodná zdravotná sluţba má za úlohu hlavne:
- zisťovať nebezpečenstvá a hodnotiť zdravotné riziká ohrozujúce zdravie zamestnancov pri práci,
- dohliadať na faktory v pracovnom prostredí a na stav pracovných podmienok, ktoré by mohli ovplyvniť zdravie zamestnancov,
- poskytovať poradenstvo zamestnancom aj zamestnávateľovi, a pod.
V oblasti BOZP predpokladá právna úprava aj aktívnu účasť zamestnancov, a to na riešení všetkých otázok týkajúcich sa zaistenia BOZP. Všetci zamestnanci majú teda určité práva a povinnosti pri zaisťovaní BOZP. Majú právo na informácie o nebezpečenstvách, ktoré vyplývajú z pracovného procesu a prostredia, na informácie o opatreniach na ochranu pred ich účinkami a najmä na zaistenie BOZP.
Zamestnanec má najmä právo:
- prerokovať všetky otázky týkajúce sa BOZP, ktoré súvisia s jeho prácou so zamestnávateľom, pričom ak je to potrebné, môţe si na rokovanie prizvať i odborníkov v danom odbore,
- opustiť pracovisko, prípadne odmietnuť vykonať určitú prácu a odobrať sa do bezpečia, ak má dôvod sa domnievať, ţe je jeho ţivot alebo zdravie bezprostredne a váţne ohrozené, prípadne ak je ohrozený ţivot alebo zdravie iných osôb (Schronk, 2004, s. 485-486).
Svoje práva si zamestnanci môţu uplatniť osobne, avšak práva týkajúce sa všetkých zamestnancov a kolektívne práva sa uplatňujú prostredníctvom ich zástupcov. Zástupcovia zamestnancov pre BOZP pôsobia u tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú vyše 10 zamestnancov. Zamestnávateľ vymenuje zástupcu zamestnancov na návrh reprezentatívnej organizácie (odborové orgány a iné organizácie, ktoré zastupujú zamestnancov) pôsobiacej na pracovisku. Ak na pracovisku takáto organizácia nepôsobí, tak zamestnávateľ vymenuje
27
zástupcu zamestnancov na základe voľby zamestnancov priamo z ich radov. Zástupca zamestnancov je na pracovisku oprávnený kontrolovať dodrţiavanie povinností, ktoré vyplývajú z predpisov o BOZP a a taktieţ má ďalšie oprávnenia, ktoré súvisia s touto oblasťou právnych vzťahov.
Treba mať na zreteli, ţe povinnosti zamestnanca sú právnymi povinnosťami a teda ich zavinené porušenie pri splnení ostatných predpokladov zodpovednosti môţe mať za následok pracovnoprávnu zodpovednosť, ako i trestnoprávnu a občianskoprávnu zodpovednosť (Thurzová, 2004, s. 116- 117).
Kaţdý zamestnanec má povinnosť dbať o jeho BOZP, ako i o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa dotýka jeho činnosť. Medzi jeho povinnosti patrí predovšetkým:
- dodrţiavanie predpisov BOZP, zásad bezpečnej práce i správania sa na pracovisku, dodrţiavanie pracovných postupov, s ktorými bol preukázateľne oboznámený, - konať takým spôsobom, aby umoţnil i ostatným povinnosti pri BOZP,
- vykonávanie vybraných prác a obsluha vybraných zariadení iba v prípade, ţe má na to patričné oprávnenie,
- zúčastniť sa na vzdelávaní a na výcviku podľa pokynov zamestnávateľa a zároveň sa podrobiť skúškam a lekárskym kontrolám, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi,
- v prípade, ţe by vznikli nedostatky, ktoré by mohli ohroziť BOZP má povinnosť bezodkladne oboznámiť o týchto nedostatkoch nadriadeného, prípadne odborový orgán dozoru, hlavne ak by šlo o bezprostredné nebezpečenstvo ţivota alebo zdravia, a zároveň sa podľa svojich moţností zúčastňovať na odstránení týchto nedostatkov,
- podrobiť sa preskúmaniu, či uţil alkohol, omamné, či psychotropné látky, - účasť na rekondičných pobytoch,
- neuţívať alkohol, omamné, či psychotropné látky na pracovisku, v pracovnom čase i mimo pracoviska, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodrţať zákaz fajčenia na pracovisku (Thurzová, 2004, s. 116).
Zákaz uţívania alkoholických nápojov na pracoviskách zamestnávateľa a taktieţ v pracovnom čase i mimo pracoviska sa netýka zamestnanca, u ktorého je výnimočné uţívanie alkoholických nápojov súčasťou jeho pracovnej náplne, prípadne je s ňou zvyčajne spojené (Barancová, 2004, s. 681).
28
V súvislosti s BOZP majú povinnosti aj ďalšie subjekty, a to hlavne:
- osoby, ktoré sa s vedomím zamestnávateľa zdrţujú v jeho priestoroch, na ktoré sa primerane vzťahujú povinnosti i práva zamestnancov,
- konštruktéri, projektanti a tvorcovia nových technologických postupov, ktorí musia vytvoriť konštrukčné diela, projekty a technologické postupy takým spôsobom, aby vyhovovali poţiadavkám, ktoré vyplývajú z predpisov na zaistenie BOZP,
- výrobca i osoby, ktoré uvádzajú výrobky do obehu, ktorí majú povinnosť zabezpečiť aby tieto výrobky spĺňali poţiadavky BOZP v určených prevádzkových a uţívateľských podmienkach, hlavne preukázaním zhody výrobku so všeobecnou úrovňou BOZP, ktorá je poţadovaná predpismi.
Osobitne je potrebné zmieniť sa o povinnostiach zamestnávateľov a tretích osôb, a to v rámci spolupráce na spoločných pracoviskách. Pokiaľ plnia na jednom pracovisku úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov, prípadne fyzické osoby, ktoré sú oprávnené na podnikanie, tvorí spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP, vzájomná informovanosť a koordinácia činností súčasť uzavretých zmlúv (Schronk, 2004, s. 488).
Ak na jednom pracovisku pracujú zamestnanci viacerých zamestnávateľov, musí sa uzavrieť písomná dohoda o zodpovednosti za vytváranie podmienok BOZP (Thurzová, 2004, s. 119).
Zamestnávatelia tých zamestnancov, ktorí plnia úlohy na jednom pracovisku sú povinní sa vzájomne informovať, a to hlavne o moţných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a o opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, vykonanie záchranných prác a evakuáciu zamestnancov. Kaţdý zamestnávateľ má povinnosť o tom informovať svojich zamestnancov aj zástupcov zamestnancov.
Právnická a fyzická osoba, z ktorej podnetu sa buduje stavba, a zamestnávateľ zabezpečujúci práce spojené s touto výstavbou, majú povinnosť okrem povinností, ktoré ustanovuje zákon č. 330/1996 Z.z., dodrţiavať podmienky pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia počas prípravy projektu danej stavby a budovaní stavby v rozsahu, ktorý ustanovuje osobitný predpis (Schronk, 2004, s. 488).
Práva a povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, iných právnických a fyzických osôb, aj výkon štátnej správy a štátneho dozoru v oblasti ochrany zdravia ľudí určuje Zákon o ochrane zdravia ľudí. Na výkon daných ustanovení určuje tento zákon príslušné opatrenia v deviatich častiach.
29
Prvá časť vrátane účelu tohto zákona determinuje základné pojmy. Ich jednotný výklad je nevyhnutný na správne aplikovanie ustanovení zákona.
Druhá časť určuje súbor preventívnych opatrení potrebných na predchádzanie chorobám.
Stanovuje opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení, ktoré sú podmienené prácou, na obmedzenie ich výskytu a opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych situáciách.
V tretej časti sa špecifikujú povinnosti orgánov štátnej správy, obcí, fyzických a právnických osôb v oblasti ochrany zdravia. Táto časť deklaruje najvyšší rozsah opatrení na ochranu zdravia, hlavne ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany pred nepriaznivými účinkami chemických látok a prípravkov, elektromagnetického poľa, ionizujúceho ţiarenia, hluku a vibrácií, ktoré určujú povinnosti právnickým osobám a fyzickým osobám oprávneným na podnikanie.
V štvrtej časti je stanovený výkon štátnej správy v oblasti ochrany zdravia a pôsobnosť týchto orgánov. Sú to Ministerstvo zdravotníctva SR, obvodní a okresní hygienici.
Piata časť deklaruje zriaďovanie štátnych zdravotných ústavov a ďalších zariadení na ochranu zdravia.
Šiesta časť stanovuje pôsobnosť, povinnosti a oprávnenia orgánov štátneho zdravotného dozoru.
V siedmej časti je obsiahnutá posudková činnosť orgánov na ochranu zdravia.
Vo ôsmej časti sa stanovuje moţnosť ukladania sankcií za nesplnenie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona.
Deviata časť zahŕňa spoločné ustanovenia a desiata časť obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia (Hatina, 2000, s. 52).
1.3 Systém kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
V zákone je deklarovaná povinnosť vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti práce, a to ako súčasť riadiacej práce vedúcich pracovníkov. Patrí sem aj kontrola stavu technickej prevencie. Vykonávajú sa hlavne pravidelné prehliadky, kontroly a odborné skúšky, čiţe revízie stavu technických zariadení (Hatina, 2000, s. 44).
Dozor a kontrola nad stavom BOZP je vykonávaná v týchto 2 formách:
- štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou práce a bezpečnosťou technických zariadení,
30
- kontrola nad BOZP, ktorá je vykonávaná odborovými orgánmi a zástupcami zamestnancov pre BOZP (Schronk, 2004, s. 489).
1.3.1 Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou technických zariadení
Štátny dozor nad BOZP predstavuje dozor nad stavom BOZP a nad dodrţiavaním legislatívy BOZP (Thurzová, 2004, s. 165).
Štátny odborný dozor upravujú v právnom poriadku SR osobitné predpisy. Dozor na zaistenie BOZP súčasne vykonávajú hlavne:
- orgány inšpekcie práce,
- orgány dozoru štátnej banskej správy, - orgány štátneho zdravotného dozoru,
- orgány štátneho odborného dozoru ustanovené v rezortoch obrany, vnútra, spravodlivosti, Slovenskej informačnej sluţby, dopravy a spojov (Barancová, 2004, s.
489).
Podľa zákona vykonávajú štátny odborný dozor nad bezpečnosťou práce a technických zariadení a nad dodrţiavaním stanovených pracovných podmienok Úrad bezpečnosti práce SR a inšpektoráty bezpečnej práce.
Úrad bezpečnosti práce SR má na starosti hlavne tieto činnosti:
- riadiť činnosť inšpektorátov bezpečnosti práce a činnosť Technickej inšpekcie, - určovať sídla a obvody pôsobnosti inšpektorátov bezpečnosti práce,
- určovať technické zariadenia, ktoré sú povaţované za vyhradené,
- vykonávať štátny odborný dozor nad bezpečnosťou práce, technických zariadení a ustanovenými pracovnými podmienkami v jadrovej energetike,
- určovať spôsob evidencie a registrácie pracovných úrazov, prevádzkových nehôd a porúch technických zariadení,
- vykonávať iné práce a činnosti, ktoré ustanovuje zákon (Korec, 1998, s. 368).
Namiesto doterajších orgánov štátneho odborného dozoru zákonom č. 95/2000 Z.z.
o inšpekcii práce o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zriadila inšpekcia práce. Tá prostredníctvom svojich orgánov presadzuje ochranu zamestnancov pri práci a tieţ výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Týmito
