Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Psychohygiena verzus zá ť až v zamestnaní
Diplomová práca
Bc. Blanka Andová Apríl, 2012
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva
Psychohygiena verzus zá ť až v zamestnaní
Psychohygiene versus load at work
Diplomová práca
Autor:
Bc. Blanka Andová
Financie
Vedúci práce:
PhDr. Zuzana Mi č ková, PhD.
Banská Bystrica Apríl, 2012
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Topoľnici dňa 18.04.2012 ...
Blanka Andová
Poďakovanie
Týmto by som chcela poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto diplomovej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcej práce PhDr. Zuzane Mičkovej, PhD. za pripomienky a usmernenia, ktoré mi pomohli pri záverečnom spracovaní diplomovej práce. Osobitné poďakovanie patrí mojim najbližším, bez ich podpory a pomoci by som to určite nezvládla.
V Topoľnici dňa 18.04.2012 ...
Blanka Andová
Anotácia
ANDOVÁ, Blanka, Bc.
Psychohygiena verzus záťaž v zamestnaní Diplomová práca
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Názov katedry: Katedra financií a účtovníctva
Meno vedúceho práce:PhDr. Zuzana Mičková, PhD.
Rok obhajoby: 2012 Celkový počet strán: 73
Práca sa zaoberá psychohygienou, duševnou hygienou a jej dôležitou úlohou pri zvládaní záťaže v zamestnaní. V úvodnej kapitole práca opisuje význam psychohygieny
v živote jedinca, faktory vplývajúce na duševné zdravie a pracovnú činnosť a zaoberá sa tiež životosprávou z hľadiska psychohygieny. Stresory v zamestnaní a profesia ako rizikový faktor je témou druhej kapitoly. Okrem iného vymedzuje pojem stres, jeho symptómy a vplyv na zamestnanca a uvádza spôsoby eliminácie stresového vypätia. Práca
ďalej popisuje zdroje sebavýchovy, aktívne zvládanie záťaže a stratégie, ktoré sa sústreďujú na samotné symptómy stresu. Súčasťou práce je analyticko-aplikačná časť,
kde sme formou dotazníka skúmali aké faktory považujú zamestnanci firmy za stresujúce a na základe výsledkov sme navrhli konkrétne opatrenia zamerané na ochranu duševnej a fyzickej výkonnosti zamestnanca.
Kľúčové slová: psychohygiena, duševné zdravie, životospráva, stres, pracovné prostredie, sebavýchova, rozvoj osobnosti, coping.
Anotation
ANDOVÁ, Blanka, Bc.
Psychohygiene versus load at work Diploma work
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Name of katedra: Katedra financií a účtovníctva
Name of head: PhDr. Zuzana Mičková, PhD.
For defense: 2012 Page: 73
The work deals with psycho hygiene, mental hygiene and it´s important role in managing load at work. In the introductory chapter describes the importance of mental
health work in the life individual, the factors affecting mental health and work activity and also deals with lifestyle in terms of mental health. Stressors in employment and occupation as a risk factor is the theme of the second chapter. Among the other things,
defines the concept of stress, its symptoms and impact on employee and suggest ways to eliminate stress-strain. This work also describes the sources for self-education, and active coping strategies that focus on stress symtoms. The empirical work is part of where we are in the form of a questionnaire which examined the factors considered as stressful for employees of the company and the results we propose specific measures aimed at protecting the mental and physical performance of the employee.
Key words: mental, mental health, lifestyle, stress, work environment, self-education, the development of personality, coping.
OBSAH
ÚVOD ... 8
TEORETICKÁ ČASŤ ... 8
1 PSYCHOHYGIENA – DUŠEVNÁ HYGIENA ... 8
1.1 Psychohygiena a duševné zdravie ... 9
1.1.1 Význam psychohygieny v živote jedinca ... 10
1.1.2 Faktory vplývajúce na duševné zdravie... 11
1.1.3 Pracovná činnosť a psychohygiena ... 12
1.2 Zásady z hľadiska duševnej hygieny ... 14
1.2.1 Životospráva ... 14
1.2.2 Pohybová aktivita ... 14
1.2.3 Výživa ... 16
1.2.4 Denný režim ... 17
1.2.5 Odpočinok a relax ... 18
2 STRESORY V ZAMESTNANÍ A PROFESIA AKO RIZIKOVÝ FAKTOR ... 21
2.1 Stres ... 22
2.1.1 Stres a osobnosť ... 24
2.1.2 Symptómy stresu ... 27
2.1.3 Stres a organizmus ... 29
2.1.4 Syndróm vyhorenia (burn – out syndróm) ... 30
2.2 Stres a pracovné prostredie ... 31
2.2.1 Stresory v pracovnom prostredí ... 32
2.2.2 Dôsledky stresu v pracovnom prostredí ... 34
2.2.3 Eliminácia stresu v pracovnom prostredí ... 35
3 SEBAVÝCHOVA A ROZVOJ OSOBNOSTI JEDINCA ... 37
3.1 Sebapoznávanie a sebavýchova ... 37
3.2 Zdroje sebavýchovy ... 38
3.2.1 Koncentrácia ... 39
3.2.2 Autoregulácia myslenia ... 40
3.2.3 Autoregulácia emócií ... 41
3.2.4 Aktívne zvládanie záťaže ... 42
ANALYTICKO-APLIKAČNÁ ČASŤ ... 45
4 ZVLÁDANIE ZÁŤAŽE A STRESU NA PRACOVISKU ... 45
4.1 Hlavný cieľ a hypotézy ... 45
4.2 Charakteristika spoločnosti ZamBeg, spol. s r.o. ... 46
4.3 Metódy výskumu ... 47
4.3.1 Organizácia a popis dotazníka ... 47
4.4 Analýza a interpretácia dát... 48
4.5 Výsledky ... 62
ZÁVERY A ODPORÚČANIA PRE PRAX ... 64
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY: ... 66
ZOZNAM POUŽITÝCH OBRÁZKOV ... 69
ZOZNAM POUŽITÝCH GRAFOV ... 69
ZOZNAM POUŽITÝCH TABULIEK ... 69
ZOZNAM POUŽITÝCH PRÍLOH ... 70
8
ÚVOD
Psychohygiena sa dostáva do povedomia ľudí stále viac. V súčasnej hektickej a ekonomicky náročnej dobe je čoraz viac ľudí, ktorí neriešia dlhodobý stres a napätie, ktoré im znepríjemňujú život. Stres spojený s prácou prežíva človek vtedy, keď sa nedokáže vyrovnať s požiadavkami pracovného prostredia. Fungovať pod tlakom je prirodzené, človeku to dodáva energiu a motivuje ho prekonávať výzvy, ale keď sa požiadavky a tlaky prostredia stanú príliš náročnými, spôsobujú stresové napätie, čo nie je dobré ani pre samotného zamestnanca a ani pre zamestnávateľa. Hoci stres nie je choroba, môže nalomiť duševné i fyzické zdravie človeka. Základom odbremenenia preťaženej a vystresovanej psychiky je naučiť sa pravidelnej psychohygiene, ktorá napomáha očisťovaniu mysle od emócií a negatívnych denných udalostí.
Dennodenne sa snažíme podávať najlepšie výkony vo všetkých oblastiach života:
v rodine, v práci a v kruhu priateľov. Často však zabúdame na oddych a uvoľnenie.
Existenčné problémy, zodpovednosť za seba aj za druhých postupne nebadateľne nahlodávajú našu nervovú sústavu. Psychické problémy sa snaží človek väčšinou skrývať. Bez toho aby sa niekto priznal sú ľahko rozpoznateľné: podráždenosť, problémy so spánkom, zábudlivosť a smútok, pocity osamelosti, pričom sme obklopení milovanými osobami a priateľmi. Ostatným sa darí vo všetkom, tak prečo práve nám nie? Partnerské alebo sexuálne problémy? Riešia sa prejedaním alebo nechutenstvom, pocitmi zbytočnosti, fajčením, drogami, hraním na automatoch, alkoholom, agresivitou a pod. Často klameme seba samých. Ešte aj v dnešnej dobe je návšteva psychológa pre mnohých nemysliteľný čin a hanba, veď predsa nie sme blázni.
Preto cieľom našej práce je poukázať na všeobecné problémy ľudí, ako vyčerpanosť, psychická záťaž, každodenné starosti a možnosti ich eliminácie a zmiernenia. Posnažíme sa poukázať na fakty, ako odolávať každodennému stresu.
Samostatná práca je rozčlenená do štyroch kapitol. Úvodná časť je venovaná psychohygiene. Opisujeme faktory vplývajúce na duševné zdravie jedinca, vysvetľujeme aký má súvis psychohygiena s pracovnou činnosťou a tiež zásady z hľadiska duševnej hygieny a ich vplyv na duševnú pohodu človeka.
Druhá časť popisuje stresory v zamestnaní, vymedzuje pojmy stres, frustrácia a psychická záťaž. Vysvetľuje pojem odolnosť, ako osobnostný rys jedinca voči stresovým situáciám, ktorá človeku umožňuje zvládať náročné záťažové situácie. Zameriavame
9
sa tiež na symptómy stresu a vplyvu stresu na organizmus. Považovali sme za potrebné ozrejmiť syndróm vyhorenia, ktorý sa objavuje v dôsledku nerovnováhy medzi emočnou investíciou pracovníka a jeho ziskami v podobe uznania a pocitov úspešnosti. Stres v pracovnom prostredí je vážnym fenoménom, o čom svedčí aj informačná kampaň Európskej únie, ktorá sa zameriava na prevenciu pred stresom na pracovisku. Podstatou tejto vysvetľovacej kampane je objasniť, že stres na pracovisku má negatívny dopad na celú spoločnosť. V kapitole venovanej eliminácií stresu v pracovnom prostredí sa snažíme opísať techniky vyrovnávania sa so stresom. Samozrejme, že tieto spôsoby sú rôznorodé a každý jedinec si musí nájsť ten svoj spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje a ktorý mu pomôže zvládať emócie.
Tretia kapitola našej práce je venovaná sebavýchove a rozvoju osobnosti jedinca.
Realistické sebapoznávanie, sebahodnotenie a sebavýchova sú pre ľudskú odolnosť voči záťaži dôležité. Pokiaľ nechceme aby náš život plynul nekontrolovane môžeme zvoliť zásadnú možnosť prístupu k sebe a ku svojmu životu a snažiť sa ho systematicky riadiť. Opisujeme zdroje sebavýchovy (koncentráciu, autoreguláciu emócií a myslenia) a aktívne spôsoby zvládania záťažových situácií, ktorých cieľom je znížiť úroveň toho, čo človeka stresuje. Popísali sme stratégie, ktoré sa sústreďujú na samotné príznaky stresu. V závere teoretickej časti sme vymedzili pojem coping, ako aktívne a vedomé zvládanie stresu, ktorého význam spočíva nielen v zvládaní už vzniknutých stresových situácií, ale tiež prípravu pred stresom, ktorý môže byť v budúcnosti.
V analyticko-aplikačnej časti práce definujeme hlavné ciele a hypotézy na základe charakteristiky spoločnosti ZamBeg, spol. s r.o., predkladáme metódy výskumu, analýzu a interpretáciu výskumných výsledkov, navrhujeme záver a odporúčania pre prax. Cieľom bolo sprehľadnenie informácií získaných výskumom, ich analyzovanie, interpretácia a náčrt možností využitia vzhľadom na stanovený cieľ práce.
Informačnými zdrojmi pri vypracovaní jednotlivých tém bola hlavne odborná publikácia, knihy s psychologickou a manažérskou tematikou, vysokoškolské skriptá a zborníky. Teoretické zdroje sme získavali aj z elektronických zdrojov.
8
TEORETICKÁ Č AS Ť
1 PSYCHOHYGIENA – DUŠEVNÁ HYGIENA
Jednou z najväčších hodnôt ľudského života je bezpochyby jeho zdravie a samozrejme aj to duševné, ktoré umožňuje bezporuchové fungovanie človeka v podmienkach jeho spoločenského, súkromného i verejného života. Ide o úpravu a udržiavanie takých podmienok života, ktoré u neho vyvolávajú pocity spokojnosti, osobného šťastia a fyzickej aj psychickej zdatnosti a výkonnosti od ranného veku a tiež v rôznych oblastiach života (práca, škola, manželstvo, rodina atď.) (Nakonečný, 1997, s. 254).
Psychohygienu charakterizuje Hartl - Hartlová ako oblasť zaoberajúcu sa rozvojom a podporou duševného zdravia a prevenciou duševných porúch a chorôb (Hartl – Hartlová, 2010, s. 190).
Křivohlavý chápe duševnú hygienu ako umožnenie optimálnejšieho fungovania duševných činností a poukazuje, ako je možné dodržiavaním zásad duševnej hygieny lepšie a z väčším úspechom upevňovať relatívne dobré duševné zdravie (Křivohlavý, 2003, s. 144).
Szarková opisuje psychohygienu ako odbor, ktorý napomáha rozvíjaniu duševného zdravia, pohody, rovnováhy a pozitívnej životnej filozofie. V pracovnom procese sa zameriava daným súborom pocitov:
• pocitom spokojnosti
• pocitom úspešnosti
• pocitom užitočnosti
• pocitom osobného šťastia
• pocitom psychickej a fyzickej zdatnosti
• pocitom vnútornej harmónie (Szarková, 2007, 2007, s. 239).
Pochopiteľne v dospelosti ovplyvňuje človeka mnoho ďalších faktorov, medzi ktoré môžeme zaradiť aj mimopracovné medziľudské vzťahy a kultúru. Ako na ne človek reaguje závisí od konkrétnych situácií ale aj od odolnosti jedinca a to následne odráža jeho duševné zdravie. Občas postačia aj menšie korektúry v dennom režime a dokážeme sa tým vyhnúť mnohým poruchám (Bartko, 1990, s. 275).
V nasledujúcich kapitolách budeme venovať pozornosť pojmom ako psychohygiena
a duševné zdravie, opíšeme faktory, ktoré vplývajú na duševné zdravie jedinca,
9
aký má vplyv psychohygiena na pracovnú činnosť a tiež aký má význam životospráva na duševnú pohodu človeka.
1.1 Psychohygiena a duševné zdravie
Akákoľvek odchýlka od rovnovážneho stavu ako výsledok pôsobenia komplexu faktorov či už biologických (genetika, životný štýl, faktory prostredia), psychických (sebavnímanie, prežívanie, správanie, osobnosť) alebo sociálnych (sociálne prostredie, v ktorom sa jedinec pohybuje, sociálne interakcie) môže spôsobovať poruchy zdravia.
Zamestnávatelia by nemali zabúdať na pozitívny vplyv psychohygieny v pracovnom prostredí, pretože pozitívne vplýva na koncentráciu a výkonnosť v pracovnom nasadení.
Vyrovnaný, duševne zdravý človek pozitívne vplýva na svoje okolie, a naopak, človek nespokojný a nevyrovnaný prežíva stavy napätia, stáva sa stresorom, ktorý často znepríjemňuje život svojmu okoliu (Dzivý Baluchová, 2010, s. 76-77).
Práve účinná adaptácia na neustále sa meniace podmienky pôsobiace v interakcii ľudského jedinca s prostredím je základnou podmienkou vývoja človeka ako druhu, ale aj jeho individuálneho prežitia. Úspešnosť a efektivita úsilia vynakladaného do vyrovnávania sa so záťažovými situáciami závisí od mnohých okolností. Ako jedinec nároky svojho života zvládne, ovplyvňujú jeho dlhodobé osobnostné charakteristiky a individuálne zvolené postupy (Paulík, 2010, s. 9).
Jedinec môže trpieť rôznymi formami neuróz, depresiami a nemusí si to ani uvedomovať. Ich psychická pohoda a duševné zdravie sú ohrozené, avšak ľudia takéto stavy a obdobia považujú za relatívne normálne a nevenujú dostatočnú pozornosť starostlivosti o svoje duševné zdravie. Opakované stavy nepohody, zvýšenie ich frekvencie alebo intenzity môžu prepuknúť až do psychickej choroby. Východisko treba hľadať predovšetkým v zlepšení životného štýlu, ktorý môže každý človek ovplyvniť sám. Spôsob možno hľadať v uplatňovaní zásad psychohygieny v každodennom živote.
Pod pojmom duševná hygiena rozumieme systém vedecky prepracovaných pravidiel
a rád, ktoré slúžia k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševného zdravia a rovnováhy. Pravidlá psychohygieny slúžia ako návod k riadeniu a ovplyvňovaniu seba
samého a tiež vlastného prostredia. Zameriavajú sa na možnosti autoregulácie jedinca, sebakontrolu, sebavýchovu a sebadisciplínu a tiež na prevenciu odstraňovania škodlivých faktorov, ktoré by mohli negatívne pôsobiť na zdravie jedinca a na upevňovanie duševného zdravia úpravou životných podmienok človeka (Aišmanová, 2010, s. 3).
10
Adaptáciu môžeme definovať ako správanie sa organizmu, ktoré mu umožňuje prispôsobiť sa podmienkam alebo prostrediu, v ktorom žije. Subjektívnym ukazovateľom adaptácie je to, ako sa jedinec cíti, jeho spokojnosť so sebou samým, so svojou identitou, zamestnaním, sociálnymi vzťahmi a životom ako celkom vo všeobecnosti. Opakom úspešnej adaptácie je maladaptácia, ktorá sa prejavuje výskytom mnohých nezhôd, nedorozumení a konfliktov s ostatnými ľuďmi, v prežívaní vnútorných rozporov, nízkym sebahodnotením, nesamostatnosťou, nespokojnosťou a inými negatívnymi pocitmi.
Maladaptovaný človek všetky nároky života spojené s problémami a prekážkami zvláda iba veľmi ťažko, pričom nezriedka spôsobuje nepríjemnosti aj svojmu okoliu. Účinná adaptácia umožňuje dosahovať výkony zodpovedajúce potrebným schopnostiam, zručnostiam a motivácii. Neúčinná adaptácia sa naopak negatívne premieta do výkonu aj v bežných podmienkach (Paulík, 2010, s. 11-13).
Ako ďalej uvádza Dvořáková dobre fungujúce adaptačné mechanizmy sú zamerané na zvládanie situácií, stavov, úloh, bežných aj výnimočných výziev s ktorými sa človek stretáva dennodenne. Adaptácia znamená cestu útočného a obranného zvládania, teda neustály životný dynamizmus (Dvořáková, 2007, s. 157).
1.1.1 Význam psychohygieny v živote jedinca
Osobnosť človeka je neopakovateľná práve vo svojej individualite1 (Matoušková, 2009, s. 26).
Je potrebné zdôrazniť, že psychohygiena nie je určená len pre chorých ľudí. Tiež zdravým ľuďom poskytuje návod na zdravý spôsob života, posilňuje telesné a psychické zdravie, sebapoznanie, sebavedomie a pocity spoločnosti. Dôležitú úlohu psychohygieny v prevencii somatických a psychických porúch zdôrazňujú aj mnohí odborníci, podľa
ktorých je duševne vyrovnaný človek odolnejší voči telesným chorobám (Dzivý Baluchová, 2010, s. 78).
Podstatné miesto má psychohygiena aj v sociálnych vzťahoch. Podráždenosť, konfliktnosť a precitlivenosť v medziľudských vzťahoch, či už súkromných alebo pracovných môžu byť spôsobené duševnou nerovnováhou a zanedbanou psychohygienou.
Kvalita pracovnej výkonnosti súvisí s vnútornou rovnováhou jedinca. Ovplyvňuje jeho výkon v manuálnych činnostiach a hlavne v profesiách, ktoré sa zameriavajú na jednanie
1 „Osobnost člověka je neopakovatelná právě ve své individualite.“
11
s ľuďmi. Vyrovnaný človek sa lepšie dokáže koncentrovať na zverené úlohy, ale dokáže sa aj uvoľniť pri odpočinku. Možno konštatovať, že prežívanie subjektívnej spokojnosti ovplyvňuje jedincove správanie sa v rôznych situáciách (Aišmanová, 2010, s. 4).
Faleide et al. poukazuje na fakt, že rozmanité druhy stresu môžu tiež ovplyvňovať takmer každý aspekt imunitných funkcií. Rôzne druhy vplyvov spôsobujúcu stresovú reakciu organizmu môžu byť spôsobené neočakávanou a nekontrolovateľnou fyzickou bolesťou až po pomerne dlhú dobu trvajúci psychický stres typu strachu, utrpenia, starostí a depresie (Faleide et al., 2010, s. 51).
1.1.2 Faktory vplývajúce na duševné zdravie
Podľa Dzivý Baluchovej: „psychohygiena poukazuje na mnohé faktory, životné situácie a oblasti, ktoré sa môžu spolupodieľať na narušení psychickej rovnováhy, duševného zdravia ľudí, ale zároveň môžu mať za určitých podmienok nenahraditeľný význam pri upevňovaní alebo pri opätovnom nadobúdaní ich duševného zdravia. Medzi tieto faktory zaraďujeme napríklad rodinu, školu, sociálne vzťahy, súčasný vedecko-technický pokrok, náboženstvo, masovokomunikačné prostriedky a sebavýchovu (autoreguláciu).“
(Dzivý Baluchová, 2010, s. 79).
Paulík uvádza situácie, ktoré zvyšujú nároky na adaptáciu jedinca, a tým vplývajú aj na jeho duševné zdravie:
1. Záťaž – spája sa so zložitými situáciami, ohrozujúcimi a významne narušujúcimi rovnováhu organizmu.
2. Problém – každý jedinec má možnosti problém riešiť, niekedy to však nestačí a je potrebné zvýšiť úsilie a hľadať iné možnosti či spôsoby zvládnutia problémovej situácie, vrátane vyhľadania pomoci v okolí.
3. Frustrácia – o frustrácii sa hovorí, pokiaľ je jedincovi nejakým spôsobom znemožnené uspokojiť aktualizované potreby, či dosiahnuť určitý cieľ.
4. Konflikty – znamená stret dvoch protikladných síl, zrážku protichodných, vzájomne nezlučiteľných tendencií, záujmov, cieľov a názorov. Predstavuje destabilizačný prvok v systéme. Destabilizácia však nemusí byť vždy prvkom nežiaducim, má aj svoj pozitívny prínos, napríklad bez nej by nebol možný vývoj. Treba však podotknúť, že nevyriešené konflikty so sebou veľakrát prinášajú množstvo závažných rušivých vplyvov a negatívnych dôsledkov, že je potrebné vyhýbať sa im, prípadne ich aspoň zmierňovať.
12
5. Strach a úzkosť – sa považujú za negatívne emocionálne javy sprevádzajúce nebezpečné, ohrozujúce situácie.
6. Choroba – ako protiklad zdravia označuje narušenie telesného a duševného stavu jedinca, prejavujúce sa určitou mierou poškodenia, prípadne zničenia niektorých telesných či duševných funkcií dôležitých pre život.
7. Bolesť a utrpenie – je nepríjemný zážitok. O utrpení hovoríme pri chronickej bolesti, či zvlášť trýznivej akútnej bolesti súvisiacej s veľkými útrapami, ktoré jedinec vyhodnocuje ako bezvýchodiskové.
8. Kríza – intenzita záťaže môže dosiahnuť hraničné hodnoty, ktorých prekročenie znamená ohrozenie existencie živého systému. Hovoríme o kritickom stave, kedy je človek konfrontovaný s vážnym rizikom ohrozenia, pri ktorom už nie je možné ďalej ho zvyšovať bez deštruktívnych následkov (Paulík, 2010, s. 41-64).
1.1.3 Pracovná č innos ť a psychohygiena
Psychológia práce sa zaoberá všetkými zložkami ľudského chovania, myšlienok, pocitov a skúseností. Je teoretickou i aplikovanou vedeckou disciplínou. Patrí medzi hlavné faktory zvyšovania efektivity práce vo všetkých oblastiach spoločenskej praxe.
Zaoberá sa: zákonitosťami prežívania a chovania ľudí v procese práce, v skupine, v organizácií. Matoušková ďalej opisuje, že cieľom je vytváranie vyváženého stavu medzi individuálnym úžitkom pracovníka, jeho spokojnosť, profesionálny rozvoj, fyzické zdravie, kvalita života, ekonomické výhody, bezpečie a istota, produktivita, zisk, vývoj organizácie, adaptácia na inovačné zmeny, vhodná firemná kultúra (Matoušková, 2009, s. 113-114).
Ľudská práca sa stala predmetom skúmania a poznávania z hľadiska psychológie, pretože je dôležitou súčasťou života a je nevyhnutnou podmienkou udržiavania určitého štandardu života. Býva spojovaná s adjektívom namáhavá, preťažujúca, otravná, ale aj zmysluplná a zaujímavá. Odborníci sa zameriavajú na otázku, či je možné chápaťľudskú prácu ako nutné zlo, alebo ako zmysluplnú aktivitu. Dôležitou otázkou je tiež pracovný režim a jeho vplyv na zamestnanca. Väčšina ľudí pracuje iba cez deň a súčasne s tým súvisí voľno počas víkendu. Pokiaľ hovoríme o práci na zmeny, znamená to, že pracovníci sa striedajú v osemhodinových cykloch na dopoludňajšiu, odpoludňajšiu a nočnú zmenu.
Existujú však pracoviská, kde je nepravidelná práca, čo je spôsobené tým, že nároky na prácu majú výkyvy v priebehu dňa, týždňa alebo sezóny. Rozvrhnutie pracovnej doby
13
môže súvisieť s určitým projektom, ktorý je časovo limitovaný, takže v určitom čase môže byť práce viac, inokedy menej. Takéto zmeny niektorým ľuďom vyhovujú, na iných však môžu vplývať negatívne, pretože sa jedná o narušenie dynamického stereotypu. Podstatnou otázkou pracovného výkonu v spojitosti s psychohygienou je prerušovanie práce prestávkami v priebehu práce, aby bolo možné udržať pracovný výkon na požadovanej miere. Bežným dôsledkom pracovnej záťaže je únava, ktorá môže mať rôznu úroveň intenzity. Súvisí nielen s charakterom a náročnosťou práce, ale aj s podmienkami, v ktorých sa pracuje. Samotná únava škodlivá nie je, škodlivou sa stáva vtedy, keď je pracovník vystavený takým podmienkam, s ktorými sa nedokáže vyrovnať. V priebehu vyrovnanej pracovnej činnosti je dôležitá úroveň motivácie, skúsenosti, ale tiež rutina a istota, s ktorou človek vykonáva svoju prácu a spokojnosť so sebou samým (Mikuláštík, 2007, s. 274).
„Únava sa vo všeobecnosti považuje za stav organizmu spôsobený námahou, najmä zvýšenou námahou, ktorej výsledkom je relatívny útlm, negatívny pudový stav, ktorý plní funkciu ochrany organizmu pred jeho poškodením.“ (Szarková, 2007, s. 204).
„Plné rozvinutie osobnosti človeka a radosť z práce sú determinované viacerými okolnosťami. Medzi ne patrí napr. vhodne upravené pracovné prostredie, kde človek strávi väčšinu svojho života. V čistom, hygienicky bezchybnom, správne upravenom prostredí sa každý pracovník cíti príjemnejšie, má väčšiu chuť do práce, menej sa unaví, robí menej chýb. To má vplyv aj na jeho výkon a celú psychickú činnosť.“ (Bartko, 1990, s. 280).
Mnoho ľudí dokáže svoj čas dokonale využiť, urobia veľa práce a zvládajú aj mnoho iných činností. Na druhej strane je mnoho jedincov, ktorí nestíhajú nič. Obvykle sa to stáva, pokiaľ nevykonávajú činnosti, pre ktoré majú predpoklady, nedokážu správne odhadnúť svoje možnosti, nedokážu odmietnuť rôzne želania, prosby a požiadavky.
Pri odpočinku je dôležité nemyslieť na každodenné povinnosti a starosti. V týždni je vhodné venovať jeden deň výhradne odpočinku. Na regenerácii našich síl sa značne podieľa predovšetkým aktívny odpočinok, ktorý zahŕňa najmä aktivity voľného času.
Ide o obnovenie pracovných síl, je to správne zvolená aktivita v dobe pracovného voľna.
Predovšetkým pre duševne zamestnaných ľudí je vhodnejšia aktívna forma odpočinku.
Pokiaľ je voľný čas strávený nevhodne, dostavuje sa pocit únavy mnohokrát väčší než po pracovnom dni.
14
Chcieť, vedieť a rád pracovať a pritom vedieť oddychovať sa stáva podľa Dvořákovej prirodzeným krédom ľudského života. Úspešnosť jedinca v procese práce je založená z hľadiska jeho predpokladov primeranou osobnostnou zrelosťou a potrebnými vlastnosťami. Medzi ne patrí: odhodlanie, vytrvalosť a cieľavedomosť v hľadaní a udržaní si práce, prívetivosť, svedomitosť, emocionálna stabilita a intelekt, sústredenosť na prácu, miera efektívnej vitality a výkonnosti a portfólio zložené zo širšej škály kognitívnych schopností a zručností jedinca determinované učením a komunikáciou (Dvořáková, 2007, s. 160-161).
1.2 Zásady z h ľ adiska duševnej hygieny
Křivohavý poukazuje na zdravie, ako na „vzácny dar“, za ktorý by sme mali byť vďačný. Je mnoho faktorov, ktoré nám môžu pomôcť pozitívne ovplyvniť naše zdravie.
Patria medzi ne biologické, psychologické, sociálne, ekonomické a celá rada ďalších (Křivohlavý, 2003, s. 43).
1.2.1 Životospráva
Neoddeliteľnou súčasťou duševnej hygieny je správna životospráva. Najoptimálnejšie stereotypy a návyky je potrebné vytvárať už v ranom detstve, pretože zafixované spôsoby sa stanú súčasťou jedinca a pokiaľ sú nevhodné, je ťažké ich neskôr meniť k lepšiemu.
Správna životospráva v sebe zahŕňa množstvo návykových postupov v správaní, ako sú rytmus spánku, rovnováha aktivity a odpočinku, relaxovanie, využívanie voľného času, medziľudské vzťahy a komunikácia. Optimálna životospráva napomáha človeku lepšie regenerovať svoju duševnú a telesnú energiu, dokáže oveľa ľahšie odstraňovať príznaky objektívnej i subjektívnej únavy, človek je odolnejší voči stresu a celkovo sa prejavuje ako duševne vyrovnaný, vnútorne integrovaný a pozitívne orientovaný. Organizmus človeka je nastavený tak, aby bol v určitých rytmoch a dobe aktívny a potom určitú dobu odpočíval a regeneroval. Nerovnováha a narušovanie týchto rytmov môže spôsobovať prechodné ťažkosti, pri dlhodobom narušovaní môže viesť až ku chronickým problémom, ktoré sa nemusia prejaviť hneď, ale postupne s pribúdajúcim vekom (Mikuláštík, 2007, s. 69).
1.2.2 Pohybová aktivita
S pohybom sa stretávame pri chôdzi, behu, práci, teda všade tam, kde sa hovorí o telesnom cvičení. Každý človek má určitý dôvod, prečo cvičí, napr.: pre potešenie,
15
pre lepšiu telesnú kondíciu a postavu, iní chcú byť fit a zdravý ako ryba a chcú posilňovať svoje srdce a odolávať chorobám (Křivohlavý, 2003, s. 134).
Moderná technológia súčasnosti má za následok fakt, že u ľudí sa vytratil dostatok pohybu, čo spôsobuje nárast rôznych chorôb z jej nedostatku. Negatívne prejavy telesnej pasivity majú za následok stratu telesnej ale aj psychickej odolnosti a vytrvalosti, pribúdanie na váhe, zníženie svalovej hmoty, zníženú obranyschopnosť organizmu voči infekciám a ochabnutie sexuality. Význam pohybovej aktivity spočíva predovšetkým v prevencii civilizačných chorôb, akými sú cukrovka, ischemické choroby srdca, hypertenzia, depresia a úzkostné stavy. Pretože pohybovú aktivitu si môže človek určovať sám, má starostlivosť o túto telesnú funkciu kľúčové postavenie pri zdravotnej orientácii životného režimu (Praško et al., 2006, s. 150).
Výsledkom zvýšenej primeranej pohybovej aktivity je zlepšenie nálady pôsobením tzv. hormónov šťastia – endorfínov, ktoré začne telo pri zvýšenej svalovej záťaži produkovať. Dochádza tiež k zmene neurotransmiterov, teda látok, ktoré riadia mozgovú činnosť. Predovšetkým serotonín, ktorého má telo pri depresii nedostatok sa pri pohybovej aktivite tvorí v zvýšenej miere. Pri vytrvalostných športoch, podobne ako pri relaxovaní klesá napätie sympatika, ktorý spôsobuje stres. Pravidelný pohyb pozitívne ovplyvňuje celý systém a tiež dĺžku života (Stock, 2010, s. 73).
Telesné aktivity pri cvičení možno rozdeliť do dvoch skupín podľa príjmu kyslíka, a to na aeróbne a anaeróbne. Aeróbne cvičenie je založené na rytmickom zaťažovaní veľkých svalových skupín najmenej po dobu dvadsiatich minút. V priebehu cvičenia sa v dôsledku vynaloženej energie zvyšuje dychová i tepová frekvencia a tým dochádza k posilňovaniu kardiovaskulárneho, dychového a svalového aparátu. Dôležitá je plynulosť fyzického zaťažovania, ktorá sa dosahuje opakovanými pohybmi pri cvičení. Naproti tomu anaeróbne cvičenia majú základ v intenzívnom vyvinutí úsilia a sily, napr. pri dvíhaní činiek behom krátkej doby. Pri tejto forme pohybovej aktivity nedochádza k výraznejšiemu zvýšeniu spotreby kyslíka. Podľa rozsahu pohybu a napätia svalov možno cviky ďalej deliť na izometrické (napínanie svalov bez toho, aby došlo k pohybu), izotonické (pohyb prekonávajúci stabilnú silu, napr. hmotnosťčiniek) a izokinetické (priťahovanie sily, ktorá sa mení, napr. trenažér) (Paulík, 2010, s. 187).
Každé cvičenie má byť primerané možnostiam cvičenca, zásadne nemožno cvičiť prekonávaním bolesti. Z vyššie uvedených druhov pohybovej aktivity sú pre psychickú
16
pohodu najvhodnejšie aeróbne cviky, nakoľko práve pri nich sa uvoľňuje endorfín, zvyšuje sa potreba kyslíka a zvyšuje sa výkonnosť a odolnosť.
Praško et al. za najvhodnejšie aerobné cvičenia udržujúce harmonický a zdravý životný štýl pokladá:
• Chôdzu – veľmi prirodzený spôsob pohybu, pri ktorom odpadá psychický blok aj u ľudí, ktorí nikdy aktívne nešportovali. Okrem zvýšenej kondície sa pri chôdzi znižuje hladina tukov v krvi, klesá krvný tlak a hladina krvného cukru, rastie zdatnosť a odolnosť nielen fyzická ale aj proti psychickému zaťaženiu a stresu.
• Uvoľňovacie cvičenia – krúživé pohyby hlavy, paží, trupu, rôzne kmitania, predklony a úklony s malým rozsahom, ale s postupnou maximalizáciou polôh.
Pri takýchto cvikoch sa človek uvoľní a pritom aktivizuje telo a psychiku. Vhodné sú predovšetkým ako prostriedok k rannému naštartovaniu aktivity, ale tiež v priebehu dňa medzi fyzickou aj intelektuálnou prácou.
• Vytrvalostný pohyb – je dôležitý v boji s chronickým únavovým syndrómom, vypätých stresujúcich situáciách, nakoľko sa pri ňom stimulujú prakticky všetky orgánové sústavy v tele. Cieľom vytrvalostného tréningu je zvýšiť fyzickú i psychickú vytrvalosť a znížiť únavu po dlhodobom telesnom či duševnom zaťažení. Najlepšou formou vytrvalostného pohybu sú beh, plávanie, veslovanie, jazda na bicykli, beh na lyžiach atď.
• Joga – zahrňuje v sebe filozofický prístup, pretože za sústavou cvičení a dychových techník sa skrýva hlboký postoj a pohľad na svet, ktorý podporuje adaptabilitu telesného a psychického prežívania. Okrem toho, že joga zvyšuje ohybnosť a pružnosť tela, ponúka tiež možnosti, ktoré napomáhajú znižovať stres a zvyšovať kontrolu nad vlastnými telesnými funkciami (Praško et al., 2006, s. 153-164).
Pre človeka je potrebné, aby si našiel cestu k športu v akejkoľvek podobe, ktorá mu vyhovuje a našiel v ňom spôsob ako sa zdravo odreagovať a uvoľniť (Stock, 2010, s. 69).
1.2.3 Výživa
Príjem potravín s určitým zložením a energetickou hodnotou je nutnou podmienkou života. V oblasti výživy v súvislosti s optimálnymi adaptačnými funkciami existuje množstvo problémov. Je potrebné, aby ľudia prijímali potravu, ktorá svojim množstvom a skladbou zodpovedá potrebám ich životného štýlu. Často sa stáva, že energetická hodnota prijatej stravy nie je v súlade s vynaloženou námahou v súvislosti s aktivitou.
17
Človek by sa mal vyvarovať zásadným chybám, ktoré obmedzujú či dokonca ohrozujú predpoklady zvládania záťaže súvisiacej s jeho životom v daných podmienkach (Paulík, 2010, s. 129).
Na správnu výživu ako veľmi dôležitý faktor celkového stavu jedinca, jeho duševnej i telesnej rovnováhy a spokojnosti upozorňuje aj Mikuláštík. Ako uvádza, potrava musí predstavovať kvalitatívne a kvantitatívne optimálnu výživu, zloženú so základných živín, ako sú bielkoviny, voda, soľ, stopové prvky, cukry, uhľohydráty v podobe zeleniny, vitamíny a vlákniny tak, aby pri ich nevhodnom zložení nedošlo k narušeniu rovnováhy.
Dôležité je tiež rozdelenie potravy v priebehu dňa, kultúra stolovania, kvalitná príprava jedla, či rýchlosť jedenia. Je potrebné vyhýbať sa jedeniu v stoji, prejedaniu, nevhodnému zloženiu stravy, jedeniu neskoro večer, prípadne jedlom kompenzovať neuspokojenie v niečom inom (Mikuláštík, 2007, s. 70).
1.2.4 Denný režim
Súčasná doba si vyžaduje zvládanie množstva úloh a povinností, ktoré sú na pracovníkov a ľudí kladené. Je preto dôležité ujasniť si, čo je dôležité, prioritné, prehodnotiť výhody, či nevýhody situácie, životné zásady a princípy. Toto všetko je možné nazvať časovým manažmentom, ktorý slúži na plánovanie a efektívne využívanie času. Okrem robenia rozhodnutí pomáha vyhrádzať si priestor pre chvíle oddychu a efektívne ho využívať (Stock, 2010, s. 87).
Pri plánovaní denných aktivít a odpočinku sa Praško et al. odporúča držať nasledovných pravidiel:
• Vyhýbať sa nadmernej činnosti, pokiaľ sa necítite, že ich zvládnete.
• Pri plánovaní je potrebné vyváženie radostných činností s menej radostnými.
• Pri dlhodobej činnosti dodržiavať krátke prestávky na odpočinok.
• Vyhradiť si aspoň 10% času z každého dňa pre seba, ktorý nebude vyplnený úlohami a povinnosťami.
• Naplánovať si pravidelné činnosti, ktoré zvyšujú prahovú hodnotu únavy.
• Cez víkend zaviesť aktívny odpočinok, akým sú napríklad prechádzky v prírode, športovanie, návšteva kultúrnych akcií apod.
• Pravidelné cvičenie zvyšuje telesnú zdatnosť a zlepšuje pocity pohody.
• Stanoviť si ciele, ktoré sú reálne a sú kontrolovateľné.
18
• Pokiaľ niektoré ciele nebude z rôznych dôvodov možné splniť, je nutné byť pružný a netrvať na pláne rigidne (Praško et al., 2006, s. 143-144).
V snahe využívať svoj čas racionálne, teda bez zbytočných a nežiaducich strát, je potrebné ujasniť si priority týkajúce sa trávenia času. Človek si musí uvedomiť, čo chce dosiahnuť a aké činnosti mu prinášajú radosť a uspokojenie. V súvislosti so zameraním sa na dosahovanie určitých cieľov v živote, je potrebné svoj čas plánovať takým spôsobom, aby došlo k optimálnemu rozloženiu časových nárokov do jednotlivých dôležitých oblastí života. Medzi tieto oblasti radíme zamestnanie, rodinu, rôzne sociálne aktivity, osobné záujmy, odpočinok. Patria k nim aj neplánované aktivity, ktoré môžu byť z hľadiska využívania voľného času príjemné či nepríjemné (Paulík, 2010, s. 182).
1.2.5 Odpo č inok a relax
Človek nezľavujúci zo svojich nezmyselne vysokých požiadaviek, ktoré presahujú jeho sily kladie na seba nároky, ktoré ho pri nedostatočnom odpočinku preťažujú, čo môže mať za následok vznik burnout syndrómu. Je preto potrebné spomaliť, či už v pracovnom alebo osobnom živote a dosiahnuť úroveň pokoja (Stock, 2010, s. 69).
Podrobnejšie sa burn-out syndrómu budeme venovať v časti „2.1.4 Syndróm vyhorenia (burn-out syndróm).“
Odpočinok je dôležitý pre obnovu zásob energie v bunkách a uvoľňuje predovšetkým vnútorné napätie. Neznamená to však „sladké ničnerobenie“, ale aktívnu rekreáciu v zmenenom prostredí. Zatiaľ čo pracovné prestávky plnia funkciu prevencie únavy, dovolenka slúži predovšetkým k celkovému odpočinku . Túto funkciu môžu splniť aj šport, tanec, počúvanie hudby a rôzne druhy relaxu podmienené osobnosťou jedinca (Nakonečný, 1997, s. 184).
Je samozrejmé, že výdaj energie spojený so záťažou vedie časom k únave a energia musí byť adekvátnym spôsobom nahradená. Nedostatočný odpočinok vedie okrem iného k hrozbe celkového vyčerpania organizmu. Efektívnou a nutnou formou pasívneho odpočinku je spánok. Patrí k prirodzeným javom s biologickou ochrannou funkciou.
Pokiaľ dochádza k jeho poruchám, znepríjemňuje život a negatívne ovplyvňuje odolnosť organizmu voči záťaži. Kvalitu spánku ovplyvňujú celodenné udalosti a predovšetkým
emočne vypäté udalosti, ktoré môžu spánok negatívne ovplyvniť (Paulík, 2010, s. 181-182).
19
Spánok má podľa Praška et al. niekoľko dôležitých funkcií: umožňuje fyzickú a psychickú obnovu, zvyšuje odolnosť voči chorobám, pomáha ukladaniu naučeného do pamäti, umožňuje emočnú konsolidáciu zážitkov, je významný pre rast zdravého rastu organizmu, pomáha regenerovať tkanivá a hojenie, reguluje imunitné funkcie, je dôležitý pre udržanie primeranej nálady a výkonnosti. Nedostatok spánku a nepravidelný spánkový režim sa môžu prejaviť únavou človeka, zvýšenou citlivosťou na bolesť, horšou výkonnosťou a zhoršenou adaptáciou na nové situácie. Taktiež u človeka s poruchami spánku vyvoláva zhoršenie nálady, slabšiu sústredenosť, výkonnosť a vyššiu unaviteľnosť (Praško et al., 2006, s. 86-87).
„Dĺžka, t.j. potreba spánku je individuálna, u dospelého človeka kolíše od 6 do 10 hodín denne.“ (Flešková-Dolinská, 2010, s. 235-236).
Dôležitou formou odpočinku sú relaxačné a uvoľňovacie techniky, ktoré pomáhajú nachádzať vnútorný pokoj, zvyšujú sebavedomie a pocity vyrovnanosti. Medzi relaxačné techniky patria:
• dychové cvičenia – používané pri dlhodobých psychických poruchách
• kognitívne relaxačné techniky - odbúravajú stres, ktorý vzniká ako následok vnútorných psychických procesov.
Techniky pre dlhodobú relaxáciu sú založené na zmenách „životnej filozofie“. Pri ich aplikovaní ide o celkovú zmenu priorít v živote človeka a vnímania ich hodnôt. Pre všetky dlhodobé techniky však platí, že by sme sa s nimi mali v každom smere stotožniť. Patria sem:
• joga,
• kalanetika,
• strečing,
• aerobik,
• vodoliečba
• a kontakt s prírodou (Szarková, 2007, s. 245-249).
Pri relaxačných technikách je dôležitá pravidelnosť a dlhšie trvanie. Účinky relaxačných techník popisuje aj Stock.:
• pokoj a vyrovnanosť (afektívna indiferencia),
• duševná sviežosť,
• zvýšenie prahu vnímania,
20
• zníženie svalového tonusu,
• zníženie reflexnej činnosti,
• zníženie krvného tlaku,
• zníženie dychovej frekvencie,
• pravidelnosť dychových cyklov,
• zníženie spotreby kyslíka,
• zmena mozgových aktivít (EEG) (Stock, 2010, s. 70-71).
Relaxácia sa obvykle delí na dve skupiny:
1. spontánna relaxáciu – dochádza k nej bez nášho úsilia, napr. v spánku, 2. diferencovaná relaxáciu – je zámerná, človek ju navodzuje vlastnou vôľou.
Zámernou relaxáciou môže byť napríklad prechádzka, pri ktorej je potrebné odsunúť všetky problémy každodenného života a sústrediť sa len na prírodu okolo seba. Ďalšou formou môže byť dýchanie ovládané vlastnou vôľou. Jedná sa o hlboké vdychovanie do oblasti bránice zamerané na frekvenciu dychu. Jednoduchou formou diferencovanej relaxácie je uvoľňovanie svalstva, pričom je potrebné sústrediť sa tiež na vnútorný pokoj.
Ventilácia emócií ako ďalší druh relaxačnej techniky je zameraná na uvoľnenie vnútorného napätia rôznymi spôsobmi, od písania denníka až po návštevu psychológa (Křivohlavý, 2010, s. 34-36).
21
2 STRESORY V ZAMESTNANÍ A PROFESIA AKO RIZIKOVÝ FAKTOR
Pracovným prostredím rozumieme súhrn fyzikálnych, chemických, biologických, sociálnych a kultúrnych činiteľov, ktoré pôsobia na človeka v pracovnom procese.
Charakter vykonanej práce ovplyvňujú technologické postupy, estetické a hygienické
pracovisko. Človek síce dokáže pracovať vo veľmi nepriaznivých podmienkach, ale je veľmi dôležité sa tejto situácií vyvarovať. Nepriaznivé prostredie stupňuje pracovnú
záťaž a pracovník preto časť svojho úsilia venuje eliminácií tohto stavu. Pri dlhodobej expozícií však treba počítať s jeho zdravotným alebo dokonca morálnym poškodením.
Náročná adaptácia na nepriaznivé pracovné prostredie vyvoláva u zamestnanca nespokojnosť, odpor, klesá pracovný výkon a človek má tendenciu k pracovnej neschopnosti a fluktuácií (Dvořáková, 2007, s. 230).
V pracovnom procese mnohokrát dochádza k neštandardným situáciám, ktoré ovplyvňujú výkon, správanie a konanie zamestnanca, ktoré nie je možné vždy vyriešiť k spokojnosti. Tieto sa samozrejme prejavia aj vo výkone a správaní zamestnanca.
Najčastejšími psychickými poruchami vznikajúcimi v pracovnom procese sú psychická záťaž, frustrácia a stres. Tieto situácie sa prejavujú nedostatočnou pripravenosťou riešiť konfliktné a záťažové situácie a vyúsťujú do stavov bezmocnosti, beznádeje, neschopnosti sústrediť sa, porúch vôle a neschopnosti organizovať si pracovný čas. Psychická záťaž je považovaná za psychický stav, ktorý vzniká ako dôsledok udalostí, ktorých riešenie neprináša zamestnancovi jednoznačne pozitívny výsledok. Sprievodnými znakmi sú pocity úzkosti, celkovej psychickej tenzie, strachu, ktoré vytvárajú prekážky brániace zamestnancovi v pracovnej činnosti naplno využiť svoje profesné schopnosti. Frustrácia je reakciou pracovníka na bariéru, ktorá mu bráni v ceste splniť určitý cieľ. Frustráciu zamestnanec chápe ako vnútornú potrebu odstrániť vzniknutú bariéru a pokračovať v aktivite a dosiahnuť cieľ. Stav frustrácie trvá do doby, pokiaľ nedôjde k odstráneniu prekážky, ktorá tento stav spôsobila. Zdroj frustrácie môže byť vonkajší, ktorý spôsobil napr. iný človek, alebo vnútorný, ktorý si vytvára jedinec sám v sebe. Predpokladom rýchleho zvládnutia frustrácie je odhalenie jej zdroja. Reakciou jedinca ale i skupiny na frustráciu je agresivita, regresia, represia a kompenzácia. Je spojená s navodením negatívnych pocitov ako sú neúspešnosť, nespokojnosť, nespravodlivosť, závisť a nepochopenie. V praxi je potrebné rýchlo a správne identifikovať zdroj psychickej
22
záťaže, frustrácie a stresu, nakoľko nepôsobia negatívne iba na jedinca, ale majú široký sociálny a psychologický vplyv na ostatných ľudí (Szarková, 2007, s. 210-219).
2.1 Stres
Stres možno považovať za jeden zo symbolov dnešnej doby, ktorý sa takmer stáva požiadavkou našej súčasnosti. Nielen naše okolie nám poskytuje príležitosť stresovať sa, ale stres dokážeme pridať aj z vlastných vnútorných zdrojov. Takúto situáciu vzrastajúceho množstva stresu v populácii sa ľudia snažia zmierňovať rôznymi poradenstvami a tréningami zameranými na zvládanie stresu a záťažových situácií. Samotné slovo stres pochádza z angličtiny a má množstvo významov. Plamínek stres definuje ako stav napätia, ktorým ľudský organizmus reaguje na podnety, tzv. stresory (Plamínek, 2008, s. 121-124).
„Podmienky, ktoré stresu predchádzajú a zapríčiňujú ho, sa nazývajú stresory. Každá situácia, udalosť alebo objekt, ktorý kladie na organizmus nejakú požiadavku a spôsobuje túto fyziologickú reakciu, je stresorom. Stresory môžu byť fyzikálne, ako napríklad látky znečisťujúce ovzdušie. Môžu byť sociálne, ako napríklad interpersonálne interakcie.
Dokonca naše vlastné myšlienky a pocity reálnych alebo vymyslených hrozieb môžu fungovať ako stresory.“ (Berryová, 2009, s. 475).
Stres spôsobujú stresory, ktoré všeobecne delíme do štyroch skupín:
1. ťažké alebo neobvyklé podmienky k realizácii činností,
2. časový deficit – nedostatok času k rozhodovaniu alebo k realizácii nejakej činnosti,
3. tlak rizika a ohrozenia – môže mať formu ohrozenia bezpečia, života, ktoré si jedinec uvedomuje,
4. anticipácia dôsledkov ako pocit zodpovednosti za niečo (Mikuláštík, 2007, s. 76).
Nakonečný stres charakterizuje ako psychickú záťaž, ktorá spôsobuje psychofyziologické zmeny organizmu vyvolané situáciami, ktorým sa nedá prispôsobiť, resp. ich zvládnutie si vyžaduje nadmerné psychické vypätie (Nakonečný, 2004, s. 256).
Flešková-Dolinská opisujú stres nasledovne: „stres je stav, ktorý vzniká v dôsledku dlhodobej, extrémnej záťaže. Má viaceré fyzické a fyziologické príznaky (bolesť hlavy, búšenie srdca, nechutenstvo atď.), emocionálne príznaky (zmeny nálad, denné snenie, zvýšená podráždenosť atď.), a zmeny správania (nerozhodnosť, pokles kvality práce, prejedanie sa, zvýšené fajčenie, pitie kávy, alkoholu).“ (Flešková - Dolinská, 2010, s. 133).
23
Paulík chápe stres ako špecifický prípad všeobecne ponímanej záťaže. Ide o stav, kedy miera únosnosti záťaže presahuje mieru z hľadiska adaptačných možností organizmu.
Stresovými situáciami sú potom také situácie, pri ktorých dochádza k rozporu medzi expozičnými a distribučnými faktormi. To znamená, že vznikajú v dôsledku presiahnutia kladených nárokov jedinca nad jeho osobnostné dispozície, prípadne naopak, osobnostné dispozície nie sú z jeho pohľadu dostatočne využívané. Neoptimálna záťaž je teda príznačná preťažením, prípadne nedostatočným využitím kapacity človeka. Stres môže nastať:
1. pôsobením extrémne silných podnetov, ktorých zvládnutie si vyžaduje značne vyčerpávajúce úsilie, alebo
2. naopak sú nároky dlhodobo minimálne alebo sa menia len málo, čo jedinec pociťuje ako nudu, monotónnosť, či presýtenie (Paulík, 2010, s. 41-42).
Mikuláštík upozorňuje na fakt, že stres netreba vnímať len negatívne, ale že má aj stránky pozitívne. Na organizmus nepriaznivo vplýva nielen nadbytok stresu ale aj jeho nedostatok. Je ale potrebné rozlíšiť, kedy ide o pozitívne a kedy negatívne reagovanie na stresovú situáciu. Každý stimul pôsobiaci na človeka v ňom vyvoláva reakciu, ktorá sa prejavuje mobilizovaním síl a adaptáciou organizmu. Pre človeka je dôležité, aby stresovú situáciu zvládol a aby stres bol znesiteľný, podporujúci, aby príliš nevyčerpal
organizmus. V takomto ponímaní je stres záťaž, bremeno, stav organizmu, ktorý je podrobený nepríjemným stimulom a bráni sa (Mikuláštík, 2007, s. 73).
Stres nemusí vždy prameniť z udalostí, ktoré majú z pohľadu jednotlivca zásadný význam. Môže byť iba dôsledkom každodenných problémov a starostí, nepríjemností a niekedy monotónnej práce. Taktiež môže byť spôsobený neustálym zvyšovaním nárokov podávať vysoký výkon, ktoré človeka postupne vyčerpávajú. Môže mať podobu akútnu a chronickú. Akútny stres sa vyznačuje záchvatmi stresu, ktoré sa striedajú s obdobím žiadneho alebo iba mierneho stresu. Človek akútny stres znáša pomerne dobre, dokonca ho znáša aj po dlhodobejšom pôsobení, je však potrebné, aby si našiel čas aj na obdobie pokoja a odpočinku. Naproti tomu chronický stres je charakteristický neustálym striedaním sa záchvatov stresu. Takýto stres, pokiaľ sa prejavuje dlhšiu dobu, oslabuje imunitný systém a organizmus vyčerpáva. Pokiaľ pretrváva dlhodobo a bez prestávok, môže spôsobiť aj vážne zdravotné problémy (Jones – Moorhouse, 2010, s. 61-62).
Vznik stresu môže byť spôsobený rôznymi faktormi, tzv. stresormi. Remiášová uvádza niekoľko faktorov, ktoré zapríčiňujú stres:
24
1. Stresor straty životných istôt – predovšetkým strata profesnej stability, neistota, emocionálne vykorenenie.
2. Stresor záplavy informácií – pocity nezvládnutia, bezmocnosti a sebaobviňovania v dôsledku akcelerácie prísunu informácií.
3. Stresor urýchlenia – urýchlenie presunu informácií prostredníctvom mobilov a internetu pôsobí na racionalitu, nie však na emocionalitu človeka. Prípadné následné nezvládnutie má za následok pocity zlyhania.
4. Stresor nadobúdania blahobytu – vytýčené ideály a rozdiel medzi skutočnosťou a očakávaním pôsobí stresujúco (Remiášová, 2009, s. 271).
Ako stresory tiež môžu pôsobiť fyzické a psychické stimuly. Napríklad zlé pracovné podmienky, ochorenie v širšom slova zmysle, násilie, zranenia, neusporiadané medziľudské vzťahy. Túto kategóriu si bližšie rozoberieme v kapitole „ 2.2.1 Stresory v pracovnom prostredí.“
Mikuláštík okrem akútneho a chronického stresu rozoznáva ešte stres anticipačný (obavy z budúcnosti), reziduálny (neschopnosť vyrovnať sa s minulosťou), fyzický (spôsobený veľkou telesnou záťažou, chorobou) a psychický (spôsobený psychickými stimulmi, napr. pocitom zodpovednosti, nemohúcnosti) (Mikuláštík, 2007, s. 77).
Množstvo odborníkov pripúšťa existenciu dvojakého typu stresov – takého, ktorý v človeku vyvoláva príjemné pocity (eustres) a takého, ktorý v ňom vyvoláva pocity nepríjemné (distres). Zatiaľ čo distres uvoľňuje do organizmu látky, ktoré sú pre zdravie nebezpečné, pri eustrese sa uvoľňujú hormóny, ktoré naopak telu pomáhajú zvyšovať odolnosť voči distresu. Čím viac eustresu, tým sa viac zvyšuje odolnosť organizmu voči distresu. Je preto potrebné eustres aktívne vyhľadávať a nachádzať v bežných životných situáciách. O povahe stresu sa rozhoduje v limbickom systéme, ktorý je súčasťou mozgu jedinca a je zodpovedný za dobrú a zlú náladu. Aj keď o povahe stresu rozhoduje mozog, konkrétne zvládnutie stresu obstarávajú výkonné orgány (Plamínek, 2008, s. 130).
2.1.1 Stres a osobnos ť
Osobnosť jedinca sa utvára už v ranom veku a zostáva relatívne nezmenená po celý život, čo však neznamená, že človek rozmýšľa a správa sa po celý život rovnako.
Osvojovanie psychickej odolnosti stojí práve na princípe schopnosti ovládať svoje myšlienky a správanie. Vo vypätých situáciách sa často prejavujú naše osobnostné rysy
25
a rôzne stránky našej osobnosti, ktoré ovplyvňujú naše správanie a konanie pri záťažových situáciách. Jones – Moorhouse kladie dôraz predovšetkým na tri aspekty osobnosti jedinca:
1. Úzkostlivosť – odráža náchylnosť človeka zažívať v rôznych situáciách úzkostné stavy. Ľudia prehnane úzkostlivý prepadajú úzkosti vo väčšine situácií, kedy sú pod tlakom.
2. Optimizmus, resp. pesimizmus – tieto protikladné povahové rysy napovedajú o zvládaní stresových situácií optimisticky založeným človekom, ktorý záťaž znáša jednoduchšie a pesimistickým človekom, ktorý stresu podlieha skôr než optimista.
3. Perfekcionalizmus – ľudia s prehnaným sklonom k dokonalosti v sebe vyvolávajú potrebu robiť všetko dokonale, čím sa vystavujú rôznym záťažovým situáciám z toho prameniacim (Jones – Moourhouse, 2010, s. 68-69).
Odolnosť ako osobnostný rys jedinca voči stresovým situáciám umožňujúca jedincovi zvládať náročné situácie pokladá Paulík za kľúčový komponent jadra osobnosti. Zvýšená odolnosť podľa neho predstavuje zvýšenú potenciu úspešného zvládania záťažových situácií, ktoré je jedinec schopný zvládnuť bez vážnejších následkov. Odolnejší človek má menej dôvodov k nespokojnosti, cíti sa lepšie a dokáže podávať výkony zodpovedajúce jeho dispozíciám. V takomto zmysle pod pojmom odolnosť rozumieme schopnosť kvalitnej adaptácie jedinca so stresovými podnetmi, pričom nedochádza k narušeniu alebo zrúteniu adaptačných mechanizmov. Odolnosť môže byť pre konkrétnu osobu vyjadrená určitou mierou jej odolnosti (osoba málo, veľmi alebo všestranne odolná), spresnená vo vzťahu k charakteristickým situáciám, ktoré obvykle zvláda dobre, prípadne ich nezvláda (Paulík, 2010, s. 102-104).
Odolnosť, terminologicky resiliencia, je opakom zraniteľnosti. Vyjadruje mieru pružnosti, húževnatosti, nezlomnosti a schopnosti človeka zvládnuť čo najrýchlejšie a najúčinnejšie stresovú či distresovú situáciu. Křivohlavý uvádza niektoré charakteristiky človeka s vyššou mierou resiliencie, ktorý sa vyznačuje tým, že:
• Je kompaktnou, integrovanou osobnosťou ako protiklad k nesúrodej, disharmonickej, neusporiadanej osobe. Žije zmysluplným životom a má ujasnené, čo od života očakáva.
• Chápe svet ako celok, ktorý má určitý poriadok a sám seba vidí ako súčasť takéhoto sveta. Vďaka tomu sa mu svet javí ako zrozumiteľný a nie chaotický.
• Životné problémy chápe ako výzvy a úlohy, ktoré sa dajú zvládať.
26
• Vníma svoju osobnú zdatnosť a vie triezvo posúdiť svoje schopnosti. Ide o určitú mieru sebaistoty a schopnosť kontrolovať napr. svoje negatívne emócie aj v ťažkých situáciách.
• Jeho celkové naladenie je skôr tvrdšie, optimistickejšie. Tento postoj sa v priebehu života utvára a mení, možno hovoriť aj o naučenom optimizme (Křivohlavý, 2010, s. 32-33).
Podľa vedeckých zistení majú odolní ľudia nasledujúce schopnosti:
• úsudok – umenie klásť vecné otázky a dávať úprimné odpovede,
• nezávislosť – právo na vytvorenie pevných hraníc medzi sebou a ostatnými,
• vzťahy – hľadanie a udržanie blízkych a plnohodnotných vzťahoch,
• kreativita – schopnosť vyjadriť frustráciu a bolesť umeleckými prostriedkami,
• zmysel pre humor – umenie vedieť sa zasmiať aj sám na sebe,
• morálka – schopnosť rozlíšiť dobro a zlo, odhodlanie bojovať za tieto hodnoty za každú cenu (Stock, 2010, s. 52).
Pre človeka je potrebné vedieť ako so svojim stresom nakladá a ako na neho pôsobí.
Jones – Moourhouse uvádza niekoľko typov osobností podľa spôsobov, akým zvládajú stres:
• Hromadiaci typ – stres pred svojim okolím skrýva, takže navonok pôsobí vyrovnane a pokojne, ale vo vnútri pociťuje zmätok a neistotu.
• Delegujúci typ – svoj stres prenáša na druhých, aby sa s ním vyrovnali namiesto neho.
• Typ bacilonosič – sám v sebe necíti stres, ale navonok pôsobí vystresovane.
• Typ ochrancu – chráni ostatných tak, že stres berie na seba a považuje sa za záchrancu.
• Vyhýbavý typ – vyhýba sa zaťažujúcim situáciám, vedie pohodlný a pokojný, avšak málo podnetný život.
• Racionalizujúci typ – stres vníma ako súčasť života, s ktorým je potrebné sa naučiť vyrovnať.
• Typ ničiteľa – problémy rieši priamo a cielene.
• Typ popierača – odmieta pripustiť si, že je v strese, hoci spätná väzba hovorí o opaku.
• Typ magnet – okolie ho vníma ako človeka, ktorý je v neustálom strese (Jones – Moourhouse, 2010, s. 63).
27
2.1.2 Symptómy stresu
Príznakov stresu je mnoho a sú rôznorodé. Existuje množstvo zoznamov príznakov stresu, preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dospela k dohode o tom, čo je pre stres príznačné. Zoznam príznakov stresu obsahuje tri druhy príznakov – fyziologické, psychologické a behaviorálne (Křivohlavý, 2010, s. 22).
Druhy stresových signálov môžu byť individuálne odlišné a nie všetky si musíme uvedomovať. Mikuláštík zaradil medzi:
• fyzické signály stresu - napätie svalov, zvýšenú potivosť, návaly krvi, zúženie zorníc, búšenie srdca, zvýšený tlak, zrýchlený tep, stiahnuté hrdlo, studené periférne oblasti končatín, trasenie rúk, nechutenstvo, zvýšené pitie alkoholu, zvýšená miera fajčenia,
• psychické signály stresu – nesústredenosť, roztržitosť, zabúdanie, poruchy pozornosti, zostrené vnímanie, dopúšťanie sa chýb vo vnímaní a myslení, dochádza k oslabeniu všetkých kognitívnych funkcií v súvislosti s tým, že človek trpiaci stresom myslí predovšetkým na stres, autor hovorí tiež o posttraumatickej stresovej poruche, znížení vnímania bolesti, neprimeranom a skratovitom reagovaní, stratou zmyslu pre humor, potlačovaní emócií, neschopnosti vyrovnať sa s rutinnými problémami, afektívnymi reakciami, agresivite, depresii a apatii (Mikuláštík, 2007, s. 78-79).
Ukazuje sa, že stres môže mať negatívne vplyvy na jedinca, ktoré pôsobia priamo alebo nepriamo. Priamym účinkom stresu na ochorenie sa rozumie jeho vplyv na imunitný, nervový alebo endokrinný systém. Nepriamym vplyvom stresu na zdravotný stav je jeho pôsobenie na chovanie jedinca, napr. zmenu životného štýlu a jeho zdravšiu formu (Křivohlavý, 2003, s. 184).
Stresové reakcie môžu spustiť aj závažné udalosti, ktoré majú nepriaznivý vplyv na ľudský organizmus. Patria medzi ne:
1. úmrtie partnera alebo partnerky, úmrtie blízkeho člena rodiny, sobáš, rozvod, rozvrat manželstva, nezhody s partnerom, konflikty so svokrovcami, zmena zdravotného stavu člena rodiny,
2. strata zamestnania, odchod do dôchodku, problémy a konflikty so šéfom, zmena pracovnej doby alebo pracovných podmienok, zmena zamestnania, preradenie na inú prácu, vstup do školy alebo jej ukončenie, zmena školy,
3. zmena životných podmienok, zmena životných zvyklostí, zmena bydliska, 4. tehotenstvo, sexuálne problémy, prírastok nového člena rodiny,
28
5. zmena finančného stavu, pôžička vyššia ako priemerný ročný plat,
6. zmena cirkvi alebo politickej strany, zmena spánkových zvyklostí a režimu, zmena v stravovacích návykoch, dovolenka, Vianoce, uväznenie, priestupok a jeho prejednávanie (Praško et al., 2006, s. 26-27).
Pre úplnosť uvádzame príznaky stresového stavu, ktoré sa prejavujú v správaní a konaní jedinca, ako ich uvádza Křivohlavý. V tomto prípade hovoríme o príznakoch
behaviorálnych, ktoré obsahujú najjemnejšie príznaky stresu a podľa autora sú najcitlivejšie:
• nerozhodnosť – prejavuje sa neistotou v situáciách, kedy existuje viacero možností voľby,
• zmenený denný rytmus – problémy so spánkom, dlhé bdenie, prebúdzanie sa v noci, prípadne neskoré vstávanie s pocitom únavy,
• neustále videnie sveta v šedých až čiernych farbách,
• zmeny vo vzťahu k potrave – strata chuti do jedla, prípadne naopak príjem vyššieho množstva jedla,
• zvýšená snaha vyhnúť sa práci, úlohám a zodpovednosti, strata chuti do práce a jej zhoršujúca sa kvalita,
• vznik závislosti na drogách všetkého druhu,
• znížené množstvo práce a zhoršenie je kvality (Křivohlavý, 2010, s. 22-23).
Paulík určil dôsledky stresu z časového hľadiska, a to nasledovne:
1. bezprostredné prejavy záťaže a stresu – jedná sa o psychické reakcie a krátkodobé stavy (emočná rozladenosť, nálady, únava a únave podobné stavy, ako sú napríklad znížená bdelosť a ospalosť, pocit monotónnosti, strata motivácie, pokles výkonnosti, výpadky koncentrácie), somatické prejavy (bolesť hlavy, brucha, tepová a dychová frekvencia) a krátkodobé behaviorálne reakcie (agresívne a hostilné prejavy, pasivita),
2. účinky trvalejšieho rázu – psychologické symptómy (nespokojnosť, únava, celkové vyčerpanie), somatické symptómy ochorenia (respiračné a obehové problémy, problémy v oblasti motoriky, dlhodobé bolesti hlavy, sexuálne problémy, trvalejšie, nápadné a výrazné negatívne zmeny správania) až poruchy duševného zdravia (Paulík, 2010, s. 70).
29
2.1.3 Stres a organizmus
U časti osôb sa po období výrazného stresu alebo prepracovania môže rozvinúť tzv. únavový syndróm. Rozvoj príznakov súvisí s problémami v zamestnaní alebo
v blízkych vzťahoch. Množstvo ľudí súhlasí s tvrdením, že čím viac pracujú, tým viac stresu pociťujú, a tým je pravdepodobnejšie, že sa objaví únava. Ľudia, pracujúci na plný úväzok, okrem tejto práce vykonávajú práce spojené s chodom domácnosti a starajú sa o deti. Konflikty so zamestnávateľom, nízke finančné ohodnotenie, konflikty s kolegami, či partnerské konflikty zvyšujú pocity stresu a vyžadujú množstvo energie.
Dlhodobé preťažovanie a prepracovanie vedie k vyčerpaniu, čo je jeden zo spúšťačov chronického únavového syndrómu (Praško et al., 2006, 24-27).
Stres narušuje vnútorné hodiny, čo sa prejavuje v zmenách rytmu spánku a bdenia, rytme aktivity a únavy, koncentrácii a výkone, zmenou rytmu v pamäťových schopnostiach, či stratou chuti k jedlu, zmenou telesnej teploty a zmenou rytmu produkcie hormónov. Dochádza tiež k stavom úzkosti, kedy stresová reakcia privádza organizmus do štádia pohotovosti a pripravenosti organizmu k boju alebo úteku. Pokiaľ toto riešenie nie je úspešné, môže sa organizmus dostať do stavov depresie, útlmu a rezignácie. Pri stresovej reakcii dochádza k vylučovaniu adrenalínu. O strese nehovoríme iba pri priamom ohrození jedinca, ale aj pri očakávaní ohrozenia, s čím sú spájané pocity úzkosti, napätia a strachu.
Súčasťou takýchto stavov sú telesné príznaky prejavujúce sa búšením srdca, závratmi, kŕčmi v končatinách, stuhnutím svalov alebo pocitmi dusenia sa či lapaní po dychu.
Praško et al. rozdeľuje typické príznaky pri stresových situáciách na psychické a fyzické. Medzi psychické zaraďuje: pocity ohrozenia, pocity napätia, strach, nadmerné obavy, katastrofické myšlienky a predstavy, problémy s koncentráciou, nespavosť, nadmerná bdelosť a ostražitosť, ospalosť, podráždenosť, pocity vnútorného chvenia, pocity odcudzenia, pocit únavy, záchvaty panickej hrôzy a úzkosť z očakávania. Telesné príznaky podľa autora sú: napätie vo svaloch, skrátenie dychu, zrýchlené dýchanie alebo pocity nedostatku dychu, bolesti v chrbtovej oblasti, svaloch, hlavy, trasenie, zvýšená unaviteľnosť, závrate, pichanie v hlave, búšenie srdca, rýchly tep, pocity zovretia v hrudnej časti tela, potenie, červenanie alebo blednutie, studené končatiny, časté močenie, nechutenstvo alebo naopak prejedanie sa, sucho v ústach, tlaky v oblasti brušnej a žalúdka, pocity na zvracanie, mravčenie končatín, ťažkosti s prehĺtaním, rozmazané videnie (Praško et al., 2006, s. 64).
