Vysoká škola ekonomická v Prahe
Diplomová práca
2021
René Peľak
VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAHE
FAKULTA PODNIKOHOSPODÁRSKA
Katedra podnikania
Vplyv ekológie na budúcnosť FMCG podniku v oblasti čistiacich prostriedkov
Autor: Bc. René Peľak
Vedúci diplomovej práce: Ing. Blanka Habrmanová, Ph.D.
Prehlásenie
Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému
„Vplyv ekológie na budúcnosť FMCG podniku v oblasti čistiacich prostriedkov“
vypracoval samostatne s využitím literatúry a informácií, na ktoré sa odkazujem.
V Prahe, dňa 12. mája 2021 Podpis
Poďakovanie
Týmto by som sa chcel poďakovať vedúcej mojej diplomovej práce Ing. Blanke Habrmanovej, Ph.D. za prijatie a vedenie práce, cenné rady a pripomienky pri spracovaní tejto práce ako aj za príjemný akademický prístup počas celej doby štúdia.
Názov diplomovej práce:
Vplyv ekológie na budúcnosť FMCG podniku v oblasti čistiacich prostriedkov
Abstrakt:
Diplomová práca ma za cieľ skúmať či, a keď tak do akej veľkej miery má ekológia a stav životného prostredia vplyv na podnikanie a na budúce fungovanie a existenciu FMCG
podnikov v oblasti čistiacich prostriedkov, a teda či aj tieto spoločnosti musia prejsť na model udržateľného podnikania. Práca je rozdelená do dvoch častí. V prvej, teoretickej časti sú vysvetlené pojmy spoločenská zodpovednosť, udržateľné podnikanie, vývoj udržateľného podnikania, spôsob akým nepodnikateľské subjekty ovplyvňujú fungovanie podniku v rámci udržateľného podnikania a vysvetlenie pojmu cirkulárna ekonomika. Druhá, praktická časť sa následne venuje skúmaniu záväzkov FMCG spoločností v oblasti životného prostredia a relevantnosti týchto záväzkov pre spotrebiteľov skrz dotazníkové šetrenie.
Kľúčové slová:
Udržateľné podnikanie, spoločenská zodpovednosť, environmentálna zodpovednosť, životné prostredie, cirkulárna ekonomika, spotrebiteľské správanie, nákupné rozhodovanie
Title:
The influence of ecology on the future of an FMCG company in the field of detergents
Abstract:
The goal of the Diploma Thesis is to research whether or not and to what extent the ecology and the state of the environment influence the business and future functioning and existence of FMCG companies in the field of detergents, i.e. whether also such companies need to undergo transformation to sustainable businesses. The thesis is divided into two parts. The first (theoretical) part explains the terms social responsibility, sustainable business,
sustainable development, circular economy and the way the non-corporate subjects influence business functioning in terms of sustainability of the business. The second (practical) part is devoted to the questionnaire research of FMCG companies commitments in the field of environment and the relevance of such commitments for consumers.
Keywords:
Sustainable business, social responsibility, environmental responsibility, environment, circular economy, consumer behaviour, purchase decision -making
Obsah
Úvod ... 11
1. Udržateľnosť a spoločenská zodpovednosť ... 13
1.1. História a vývoj spoločensky zodpovedného podnikania... 13
1.2. Tri základné piliere CSR ... 14
1.2.1. Environmentálna oblasť CSR ... 15
1.3. Trvalo udržateľný model podnikania ... 16
2. Ciele udržateľného rozvoja ... 18
2.1. Vznik cieľov udržateľného rozvoja... 18
2.2. Zoznam cieľov udržateľného rozvoja ... 18
3. Odpadové hospodárstvo a cirkulárna ekonomika ... 24
3.1. Lineárna ekonomika ... 24
3.2. Cirkulárna ekonomika ... 25
3.3. Cirkulárna ekonomika ako nevyhnutnosť udržateľného rozvoja z pohľadu Európskej únie . 26 3.3.1. Kruh sa uzatvára - Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo ... 27
3.3.1.1. Európska stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve ... 28
3.3.1.2. Hlavné výzvy... 29
3.3.1.3. Budúcnosť obehového hospodárstva v oblasti plastov ... 30
3.3.1.4. Premena vízie na skutočnosť a aké sú prekážky... 30
4. Negatívne vplyvy čistiacich prostriedkov na životné prostredie ... 31
4.1. Označenie ekologického výrobku ... 32
4.1.1. EU Ecolabel ... 32
4.1.2. Označenia udržateľnosti ... 33
5. Spotrebiteľský pohľad na životné prostredie ... 35
6. Cieľ práce... 41
7. Metodika práce a metódy skúmania ... 41
7.1. Dotazníkové šetrenie ... 42
7.2. Charakteristika objektu výskumu ... 44
8. Záväzky udržateľnosti FMCG spoločností v oblasti životného prostredia ... 49
8.1. Procter&Gamble ... 50
8.1.1. Záväzky udržateľnosti P&G v oblasti životného prostredia... 50
8.2. Henkel ... 51
8.2.1. Záväzky udržateľnosti Henkel v oblasti životného prostredia ... 51
8.3. Unilever ... 51
8.3.1. Záväzky udržateľnosti Unilever v oblasti životného prostredia ... 52
8.4. Reckitt and Benckiser... 52
8.4.1. Záväzky udržateľnosti Reckitt and Benckiser v oblasti životného prostredia ... 53
8.5. Spoločnosti Lakma, Styl, Tatrachema, Bolton... 53
8.6. Schicht... 54
8.7. Zhrnutie... 54
9. Výsledky dotazníka... 55
9.1. Obmedzenosť dotazníka ... 82
9.2. Diskusia k výsledkom dotazníka ... 82
9.2.1. Interpretácia výsledkov z dotazníka... 82
9.2.2. Odporúčania pre FMCG spoločnosti ... 84
Záver... 85
Zoznam použitých zdrojov ... 87
Zoznam grafov
Graf 1: Pohlavie respondentov ... 45
Graf 2: Vek respondentov... 46
Graf 3: Najvyššie dosiahnuté vzdelanie ... 47
Graf 4: Miesto bydliska... 48
Graf 5: Zamestnanie ... 49
Graf 6: Nakupujete domov alebo do práce akékoľvek čistiace prostriedky? ... 55
Graf 7: Čo zvažujete pri výbere čistiaceho prostriedku? ... 56
Graf 8: Preferencia drahšieho čistiaceho prostriedku s EKO označením vs. lacnejšieho bez EKO označenia... 58
Graf 9: Preferencia čistiaceho prostriedku s EKO označením vs. bez EKO označenia pri rovnakých cenách ... 59
Graf 10: Ako často Vás ovplyvňujú pri výbere čistiaceho prostriedku nasledujúce informácie? ... 60
Graf 11: Hľadáte pri výbere čistiaceho prostriedku informácie o recyklovateľnosti jeho obalu?... 62
Graf 12: Záleží Vám pri výbere čistiaceho prostriedku, aby jeho zloženie a použitie nemalo negatívny vplyv na živ. prostredie? ... 63
Graf 13: Čo podľa Vás najviac ohrozuje životné prostredie? ... 64
Graf 14: Ktoré z nasledujúcich aktivít používate, aby ste znížili svoju spotrebu plastu?... 65
Graf 15: Ktoré z nasledujúcich riešení považujete za najlepšie pre redukciu tvorby plastového odpadu? ... 66
Graf 16: Čo je z dlhodobého hľadiska najdôležitejšie dosiahnuť pre zlepšenie stavu životného prostredia? ... 67
Graf 17: Ako často separujete nasledujúce typy materiálov? ... 69
Graf 18: Čo by podľa Vás zvýšilo intenzitu a kvalitu recyklovania? ... 71
Graf 19: Ako motivujúce sú pre vás nasledujúce prístupy k recyklovaniu plastov? ... 72
Graf 20: Kto môže spraviť najväčší rozdiel v smere k zlepšeniu stavu životného prostredia?... 75
Graf 21: Kto by mal byť zodpovedný za aplikovanie zmien vedúcim k zlepšeniu stavu životného prostredia? ... 77
Graf 24: Znalosť označenia The industry sustainability mark a jeho významu... 80
Zoznam obrázkov
Obrázok 1: Triple bottom line ... 15
Obrázok 2: Ciele udržateľného rozvoja... 19
Obrázok 3: Lineárna ekonomika ... 24
Obrázok 4: Cirkulárna ekonomika ... 26
Obrázok 5: EU Ecolabel... 33
Obrázok 6: Cleanright charter member ... 34
Obrázok 7: The industry sustainability mark... 34
Obrázok 8 Top 5 obáv spotrebiteľov ... 36
Obrázok 9 Početnosť ovplyvnenia nákupného rozhodovania faktormi ... 37
Obrázok 10 Rozdelenie spotrebiteľov podľa záujmu o environment ... 38
Obrázok 11 Vyhľadávanie informácií o recyklovateľnosti na produkte ... 39
Obrázok 12 Kto môže mať najväčší vplyv na zmenu ... 40
Obrázok 13: Otázka s možnosťou vyznačenia na škále odpovedí ... 44
Obrázok 14: Produkt s ecolabel označením ... 59
Zoznam tabuliek
Tabuľka 1: pomerové zastúpenie jednotlivých vekových kategórií populácie... 46Tabuľka 2: Čo zvažujete pri výbere čistiaceho prostriedku? ... 57
Tabuľka 3: Ako často Vás ovplyvňujú pri výbere čistiaceho prostriedku nasledujúce informácie? .... 61
Tabuľka 4: Ktoré z nasledujúcich aktivít používate, aby ste znížili svoju spotrebu plastu? ... 66
Tabuľka 5: Ktoré z nasledujúcich riešení považujete za najlepšie pre redukciu tvorby plastového odpadu?... 67
Tabuľka 6: Čo je z dlhodobého hľadiska najdôležitejšie dosiahnuť pre zlepšenie stavu životného prostredia? ... 68
Tabuľka 7: Ako často separujete nasledujúce typy materiálov?... 69
Tabuľka 8: Ako motivujúce sú pre vás nasledujúce prístupy k recyklovaniu plastov?... 73
Tabuľka 9: Kto môže spraviť najväčší rozdiel v smere k zlepšeniu stavu životného prostredia? ... 75
Tabuľka 10: Kto by mal byť zodpovedný za aplikovanie zmien vedúcim k zlepšeniu stavu životného prostredia? ... 76
Tabuľka 11: Znalosť označení Cleanright charter member, The Industry sustainability mark a EU Ecolabel a ich významu ... 81
11
Úvod
V súčasnosti sa pravidelne spomínajú pojmy udržateľnosť životného prostredia, spoločenská zodpovednosť a iné týmto podobné. Webové stránky spoločností fungujúcich v rôznych odvetviach sú zaplnené komunikáciou o svojich aktivitách, ambíciách a cieľoch, ktoré sa zaviazali dodržiavať, a ktoré chcú dosiahnuť, aby ich činnosť nemala negatívny dopad na rôzne aspekty života na Zemi a aby čo najviac zlepšovali kvalitu života súčasných aj budúcich generácií. Mnohé z týchto spoločností si udržateľnosť životného prostredia, udržateľnosť všeobecne a spoločenskú zodpovednosť zaradili medzi svoje strategické ciele a niektoré tvrdia, že práve spoločenská zodpovednosť a udržateľnosť je to, čo bude hnať ich predaje a rast spoločnosti ako takej. Dá sa teda predpokladať, že to nie je len dočasný módny trend na získanie pekného PR, ale seriózny záväzok snažiť sa zlepšovať všetky aspekty života ľudí a planéty, na ktorej žijeme.
Táto angažovanosť vo vyššie spomenutých oblastiach je blízka najmä spoločnostiam, ktoré fungujú v odvetviach s využitím chémie a teda aj pre drogistické spoločnosti. Tie svojim podnikaním a prostriedkami, ktoré vyrábajú a predávajú nemalým množstvom znečisťujú a škodia životnému prostrediu. Ako sa tieto spoločnosti angažujú v otázkach udržateľnosti životného prostredia? Patria aj spoločnosti z drogistického odvetvia medzi tie, ktoré si záväzky udržateľnosti zaradili do svojich strategických cieľov? Vedia túto angažovanosť nejako komunikovať a ak áno, je táto komunikácia pre spotrebiteľa viditeľná a pochopiteľná?
V časoch, keď sa v hlavných správach pravidelne spomínajú klimatická kríza, ohromné množstvo odpadu vo vodách aj na súši, úhyny rýb vo vodách a iné ekologické ohrozenia, je takmer nemožné nájsť človeka, ktorý by o týchto problémoch sveta prinajmenšom nepočul, prípadne nevedel, aké sú ich následky v prípade, ak sa tomu bude ľudstvo nečinne prizerať a nič nerobiť.
Ako sa k danej problematike udržateľnosti životného prostred ia a spoločenskej zodpovednosti ale stavajú spotrebitelia? Zaujíma ich téma životného prostredia a udržateľnosti?
Aký je ich pohľad na životné prostredie a ako vnímajú hrozby, ktoré na neho číhajú? Správajú sa pri výbere čistiacich produktov zodpovedne, vyhľadávajú si o nich informácie, a čo ich na týchto produktoch najviac trápi? Ktoré faktory najviac ovplyvňujú rozhodovanie spotrebiteľa v regáli s čistiacimi prostriedkami?
12
Táto diplomová práca sa realizovaním dotazníkového výskumu a získavania informácií z webových stránok snaží odpovedať na vyššie spomenuté otázky, ktoré priamo aj nepriamo súvisia s cieľmi tejto práce.
Hlavným cieľom tejto diplomovej práce je skúmať, či záväzky udržateľnosti v oblasti životného prostredia veľkých drogistických firiem sú relevantné pre koncového spotrebiteľa, respektíve či ekologické problémy, ktoré trápia spotrebiteľa sú tie, ktoré sa snažia spoločnosti svojimi záväzkami vyriešiť. Medzi čiastkové, sekundárne ciele potom môžeme zaradiť nasledovné: zmapovať rozsah záväzkov udržateľnosti veľkých FMCG spoločností, následne skúmať, čo a ako často spotrebiteľa ovplyvňuje pri nákupnom rozhodovaní, respektíve do akej miery sa pri svojom nákupe rozhoduje udržateľne a zistiť spotrebiteľov všeobecný názor na životné prostredie, ktoré hrozby ako vníma, čo považuje za ideálne riešenie a či si všíma označenia, podľa ktorých je možné rozpoznať zodpovednú a udržateľnú značku/firmu.
Na základe vyššie uvedených cieľov je diplomová práca rozdelená do 4 častí.
Prvá časť je venovaná teoretickým poznatkom problematiky udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti, cieľom udržateľného rozvoja, ku ktorým sa môžu spoločnosti dobrovoľne hlásiť, cirkulárnej ekonomike ako riešeniu problému vzniku odpadu, negatívnym vplyvom čistiacich prostriedkov a spotrebiteľskému pohľadu občanov Českej republiky na životné prostredie.
Druhá časť sa venuje identifikovaniu hlavného cieľa, čiastkových cieľov a prechádza do časti, ktorá sa venuje opisu metód využitých pri realizácií praktickej časti.
Tretia, praktická časť diplomovej práce je zameraná na hodnotenie výsledkov realizovaného prieskumu prostredníctvom online dotazníka a vyhľadávania informácií na webových stránkach. Ďalej štvrtá časť pokračuje diskusiou k výsledkom dotazníka a informácií nájdených na webových stránkach.
Zámerom diplomovej práce je okrem iného vytvoriť odporúčania pre spoločnosti podnikajúce v oblasti čistiacich prostriedkov, kde tieto budú zostavené na základe analýzy výsledkov spracovaných v praktickej časti.
13
1. Udržateľnosť a spoločenská zodpovednosť
Spoločenská zodpovednosť firiem (CSR - Corporate social responsibility) je už dobre zavedený pojem, ktorý je súčasťou konceptu trvalo udržateľného rozvoja. CSR je strategický spôsob riadenia firmy a zohľadňuje sociálne, environmentálne a etické faktory. Aj napriek tomuto faktu pre CSR neexistuje jednotná definícia.
Pre pojem udržateľnosť rovnako neexistuje iba jedna správna definícia. Niektorí si tento pojem spájajú len s vplyvom na životné prostredie, niektorí však spájajú mnohé spoločenské, personálne a ekonomické implikácie.
Predtým, než sa pustíme do vysvetľovania udržateľného podnikania, si musíme vysvetliť, čo je to trvalo udržateľný rozvoj. Tento pojem má význam na viacerých úrovniach, ale všeobecná a najčastejšie používaná definícia znie takto: „Trvalo udržateľný rozvoj je rozvoj, ktorý zodpovedá potrebám súčasnosti bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby“ (Hendricks, 2020).
Trvalo udržateľný rozvoj vznikol ako reakcia na ekologickú deštrukciu spôsobenú čím ďalej tým väčšou industrializáciou. Najmä pre oblasť podnikania predstavuje veľkú výzvu vo všetkých jeho aspektoch, medzi ktoré patrí napríklad stabilizácia populácie, bezpečnosť potravín, zdroje ekosystémov a iné. Princípom trvalo udržateľného rozvoja je ekonomická aktivita, ktorá pripúšťa obmedzenú a citlivú podstatu zdrojov Zeme a zúročuje ju výlučne so zdravým úsudkom. Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj uvádza, že pre oblasť podnikania predstavuje udržateľný rozvoj osvojenie si takých podnikateľských aktivít a stratégií, ktoré vyhovujú súčasným potrebám podniku a jeho stakeholderom a súčasne ochraňujú, udržujú a zlepšujú ľudské a prírodné zdroje, ktoré sa vyskytnú v budúcnosti.
(Marková & Lesníková, 2015)
Spoločensky zodpovedné podnikanie je koncept, ktorý v sebe kombinuje udržateľný rozvoj a podnikateľskú činnosť. Je akousi kópiou udržateľného rozvoja na užšej, konkrétnejšej podnikovej úrovni. Primárnym cieľom spoločensky zodpovedného podnikania je snaha prispieť k udržateľnému rozvoju. (Jurík & Sakál, 2017)
1.1. História a vývoj spoločensky zodpovedného podnikania
Prvýkrát sa problematika spoločenskej zodpovednosti podnikov objavuje v 50. rokoch 20. storočia. V tejto dobe sa CSR venovala hlavne aktivitám filantropického charakteru (Lačný, 2012). Za priekopníka v tejto oblasti je považovaný Howard R. Bowen,, na ktorého teóriu
14
v roku 1979 nadviazal A.B. Carrol,a navrhol definíciu CSR kde vymedzil 4 základné činnosti firiem, ktoré boli dovtedy považované za navzájom sa vylučujúce, a to:
• Ekonomickú zodpovednosť
• Legálnu zodpovednosť
• Etickú zodpovednosť
• Dobrovoľnú zodpovednosť (neskôr premenovaná na filantropickú) (Kunz, 2012)
70. roky predstavujú pre CSR obdobie, kedy výrazne akceleroval záujem o túto tému.
Táto dekáda vyprofilovala chápanie CSR ako zodpovednosť za aktivity a rozhodnutia podniku voči širokej škále zainteresovaných skupín, ktoré sú ovplyvnené činnosťami podnikateľských subjektov. V 80. rokoch sa problematike začína venovať aj Európa, nakoľko dovtedy bola táto téma doménou výlučne amerických odborných kruhov (Lačný, 2012).
V Českej a Slovenskej republike sa termín CSR začína objavovať až v 90. rokoch minulého storočia, kedy mali teoretici Spojených štátov amerických za sebou viac ako 40 rokov diskusií o tejto téme (Lačný, 2012).
Ako sme spomenuli vyššie, pre termín CSR neexistuje jednotná definícia. Dôvodom sú rôznosť kultúrnych, náboženských, filozofických, historických , právnych, ekonomických a spoločenských determinantov jednotlivých krajín, ktoré značne ovplyvňujú chápanie CSR.
(Lačný, 2012).
1.2. Tri základné piliere CSR
Aj napriek nejednotnej definícií, spoločenská zodpovednosť firiem je konceptom podnikania, ktorý nabáda firmy k širšiemu pohľadu na podnikanie. Jedná sa o moderný koncept podnikania, ktorého základom sú 3 základné piliere:
• Ekonomický (zisk)
• Sociálny (ľudia)
• Environmentálny (planéta) (Kunz, 2012)
15
Obrázok 1: Triple bottom line
Zdroj: Spoločenská odpovědnost firem (Kunz, 2012)
Z obrázku jedna je teda zrejmé, že spoločensky zodpovedné firmy sa pri svojom podnikaní snažia dosahovať zisku. Pri realizácií svojich činností a aktivít je však jej prístup omnoho komplexnejší, berie do úvahy 3 základné piliere CSR a nad rámec svojich legislatívnych povinností uplatňuje niektoré princípy v týchto 3 základných oblastiach. (Kunz, 2012)
Pre účely tejto práce sa však budeme venovať pilieru, ktorý súvisí s ekológiou, a teda environmentálnemu.
1.2.1. Environmentálna oblasť CSR
Oblasti životného prostredia sa v posledných desaťročiach venuje stále väčšia pozornosť. Mnoho firemných aktivít v tejto oblasti vzniklo najmä ako reakcia na rôzne vládne nariadenia a reštrikcie. Medzi rokmi 1970 až 1990 bolo vydaných viac ako 50 000 environmentálnych zákonov a nariadení na všetkých úrovniach od celoštátnej až po miestnu úroveň. (Kunz, 2012)
Podstatou pri environmentálnej oblasti je uvedomenie si firiem, že zodpovednosť v tejto oblasti je potrebné uplatňovať nielen vnútro firemne, ale rovnako tak s ohľadom na vonkajšie prostredie firmy, ktoré je z pravidla nejakým spôsobom ovplyvňované činnosťami a aktivitami firmy. Môže sa jednať o vzhľad krajiny, hlučnosť, využívanie zdrojov, tvorba emisií, odpadov alebo dopravnú záťaž. Malo by byť v záujme firiem, aby tieto nepriaznivé vplyvy eliminovala, a to ideálne systematickou a proaktívnou politikou v tejto oblasti. Nemenej podstatné je
16
v prípade akýchkoľvek environmentálnych problémov - nehôd, vždy pravdivo a otvorene informovať širokú verejnosť. (Kunz, 2012)
Environmentálna oblasť spoločenskej zodpovednosti sa týka najmä týchto činností:
• Obmedzovanie negatívnych dopadov na životné prostredie
• Vytvorenie ekologickej politiky firmy, ekologicky šetrná výroba, produkty a služby
• Environmentálny manažment, súlad s národnými a medzinárodnými štandardami
• Investície do ekologických technológií a ďalšie investičné opatrenia
o hoci je zavádzanie najnovších vysoko účinných technológií veľmi nákladnou záležitosťou, firmy by si mali uvedomiť, že práve tieto investície môžu podniku a jeho výrobkom výrazne zlepšiť konkurencieschopnosť na trhu
• Monitorovanie vplyvu na životné prostredie
• Ochrana prírodných zdrojov a šetrné zaobchádzanie s nimi, znižovanie spotreby energie a vody, minimalizácia používania fosílnych palív, využívanie alternatívnych obnoviteľných zdrojov energie
• Odpadové hospodárstvo (recyklácia a dôsledné triedenie odpadov, používanie recyklovaného odpadu)
• Striktné dodržiavanie bezpečnostných zásad pri manipulácií s rizikovými a nebezpečnými látkami
• Vytváranie podmienok k minimalizácií dopravnej záťaže
• Zahrnutie environmentálnych princípov do procesov výberu dodávateľov a subdodávateľov
(Kunz, 2012)
1.3. Trvalo udržateľný model podnikania
Trvalo udržateľným modelom podnikania môžeme nazvať taký model, ktorý generuje hodnotu pre všetkých zúčastnených bez toho, aby vyčerpá val zdroje, ktoré ju pomáhajú vytvárať. Modely, ktoré generujú hodnotu na základe krátkodobého trendu nie sú udržateľné, nakoľko už z názvu je jasné, že zdroje, ktoré pomohli túto hodnotu vytvoriť prestanú existovať po pár rokoch, častokrát mesiacoch. Môžeme teda povedať, že dosiahnutie trvalo udržateľného
17
modelu podnikania je cieľom veľkého množstva podnikateľov, nakoľko dané podnikanie častokrát zabezpečuje dlhodobú generáciu zisku (Hendricks, 2020).
V čom ale spočíva veľká pravdepodobnosť úspechu trvalo udržateľného modelu podnikania? Drew Hendricks vo svojom článku How to create a sustanable business model (2020), vymedzil 4 základne odôvodnenia:
• Je komerčne ziskový
• Dokáže byť dlhodobo úspešný
• Používa dlhodobo využiteľné zdroje
• Vracia naspäť
Komerčná ziskovosť je daná hodnotovou ponukou spoločnosti. Trvalo udržateľný model podnikania poskytuje zákazníkovi hodnotu, ktorú mu konkurencia na trhu neponúka.
Dlhodobá úspešnosť spočíva vo využívaní dlhodobo využiteľnýc h alebo obnoviteľných zdrojoch. Podnikanie so zdrojmi, ktoré sú obmedzené síce môže byť v krátkom období ziskové, v dlhom období však je postavené ako sa hovorí „na vode“. (Hendricks, 2020)
Jedna z mnohých teórií tvrdí, že skutočne trvalo udržateľné podnikanie je také, ktoré vracia naspäť toľko, koľko berie. Tomuto modelu sa hovorí cyklický požičaj-použi-vráť model.
V kontraste s lineárnym modelom kúp-použi-vyhoď, na ktorom si v minulosti zakladalo a dodnes zakladá mnoho spoločností je jasné, že firmy, ktoré fungujú druhým spomenutým modelom najviac prispievajú k neudržateľnosti podnikania globálne. Príkladom modelu zober- sprav-vyhoď môže byť extenzívne využívanie palmového oleja v rôznych produktoch, čoho následkom je ničenie dažďových lesov. (Hendricks, 2020)
Tento príklad sa však netýka všetkých spoločností využívajúcich palmový olej. Pre príklad, spoločnosť Unilever v roku 2010 spustila kampaň pod názvom „Čo nakupujete v obchodoch môže zmeniť svet. Malé skutky, veľký rozdiel“ v ktorej edukovala práve o negatívnych dopadoch využívania palmového oleja, ale zároveň informovala o tom, že všetok palmový olej používaný vo výrobe touto spoločnosťou je pestovaný udržateľným spôsobom.
Nejde teda o používané zdroje ako také, ale o spôsob získavania zdrojov. Práve komunikáciou tohto na prvý pohľad drobného rozdielu dokázala zákazníkom ponúknuť oproti konkurentom na trhu vyššiu hodnotovú ponuku a tým pádom získať konkurenčnú výhodu (White, Hardisty,
& Habib, 2019).
18
2. Ciele udržateľného rozvoja
Prvé vyjednávania o cieľoch udržateľného rozvoja (SDGs) sa zrodili na konferencii OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Riu de Janeiro v roku 2012. Cieľom bolo vytvoriť súbor univerzálnych cieľov, ktoré zodpovedajú naliehavým environmentálnym, politickým a hospodárskym výzvam, ktorým čelí náš svet. Predstavujú program rozvoja na 15 rokov od roku 2015 do roku 2030. (United Nations, 2019)
2.1. Vznik cieľov udržateľného rozvoja
Ciele udržateľného rozvoja (SDG) nahrádzajú rozvojové ciele milénia (MDG), ktoré v roku 2000 zahájili globálne úsilie zamerané na riešenie problematiky chudoby, hladu, prevencie smrteľných chorôb a rozšírenia základného vzdelania pre všetky deti. Rozvojové ciele milénia podporovali 15 rokov pokrok v niekoľkých dôležitých oblastiach: znižovanie príjmovej chudoby, poskytovanie veľmi potrebného prístupu k vode a sanitácii, znižovanie detskej úmrtnosti a výrazné zlepšenie zdravia matiek. Naštartovali tiež globálne hnutie za bezplatné základné vzdelávanie, ktoré inšpirovalo krajiny k investovaniu do svo jich budúcich generácií. Najvýznamnejšie ciele tisícročia dosiahli obrovský pokrok v boji proti HIV/AIDS a iným liečiteľným chorobám, ako je malária a tuberkulóza. (United nations, 2014)
Rozvojové ciele milénia dosiahli niekoľko úspechov, hlavnými z nich môžu byť:
• Viac ako 1 miliarda ľudí vytiahnutá z extrémnej chudoby (od roku 1990)
• Detská úmrtnosť klesla o viac ako polovicu (od roku 1990)
• Viac ako polovica školou povinných detí, ktoré predtým nemali prístup k základnému vzdelaniu sa k nemu dostala (od roku 1990)
• Infekcie HIV/AIDS poklesli o takmer 40% (od roku 2000) (United nations, 2014)
Záverom týchto výsledkov môže byť konštatovanie, že pokiaľ sa ciele dohodnú na medzinárodnej úrovni a zúčastnené krajiny budú vzájomne spolupracovať k dosiahnutiu týchto cieľov, môže to mať citeľný celosvetový dopad. Preto pokračovanie tejto spolupráce pri cieľoch udržateľného rozvoja môže byť pre lepšiu budúcnosť života na zemi kľúčové.
2.2. Zoznam cieľov udržateľného rozvoja
V súčasnosti mnoho nadnárodných spoločností ale aj malých podnikov začleňuje niektoré z cieľov udržateľného rozvoja, ktoré boli schválené na summite Organizácie spojených národov 25. septembra 2015 v New Yorku, do svojich vnútropodnikových procesov a politík.
19
Existuje 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré reagujú na už aktuálne hrozby v environmentálnych, politických a ekonomických oblastiach. Tieto ciele boli formulované všetkými členskými štátmi OSN, zástupcami občianskej spoločnosti, podnikateľskej sféry, akademikmi a občanmi všetkých kontinentov. Myšlienkou nie je, aby spoločnosti a podniky usilovali o dosiahnutie všetkých cieľov, ale aby si osvojili tie, ktoré svojimi aktivitami a svojou činnosťou môžu reálne ovplyvniť (United Nations, 2015).
Obrázok 2: Ciele udržateľného rozvoja
Zdroj: osn.cz
1. Koniec chudoby
Hoci je to ambiciózny gól, od roku 1990 do roku 2015 sa podarilo znížiť počet ľudí, ktorí žijú, respektíve žili v extrémnej chudobe o polovicu. Konkrétne z 1,9 miliardy na niečo cez 836 miliónov. Títo ľudia žijú stále z menej než 1,25$ na deň. Cieľom SDG je stavať na základoch získaných z MDG a odstrániť chudobu z celého sveta.
2. Koniec hladu
Za posledných 20 rokov sa podarilo znížiť počet podvyživených ľudí takmer o polovicu.
Krajiny, ktoré najviac trpeli hladomorom, respektíve hladom, dokážu teraz uspokojovať
20
výživové potreby svojich najzraniteľnejších ľudí. Aj napriek tomu každý 9. človek na svete stále trpí podvýživou. Cieľom SDG je úplne eliminovať hlad zo sveta podporovaním udržateľného hospodárstva a malých poľnohospodárov.
3. Zdravie a kvalitný život
Naše zdravie ovplyvňuje mnoho vecí. Záleží na ňom to, ako si dokážeme užívať život ale tiež našu pracovnú efektivitu a prácu, ktorú dokážeme vykonávať. Každý rok zomrie viac ako 6 miliónov detí pred dosiahnutím 5. roka života. Cieľom SDG je, aby mali všetci prístup ku kvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti.
4. Kvalitné vzdelanie
Chudoba, ozbrojené konflikty a iné konflikty bránia viac ako 57 miliónom detí dostať sa ku kvalitnému vzdelaniu. Cieľom tohto bodu je ponúknuť univerzálne základné a stredné vzdelanie všetkým ľuďom bez rozdielu a zvýšiť tak ich šance na získanie lepšieho zamestnania.
5. Rovnosť mužov a žien
Aj napriek obrovskému pokroku v posledných rokoch, stále existujú značné nerovnosti čo sa pracovných príležitostí, platových podmienok a rozhodovaniach o veciach verejných týka. Náplňou tohto cieľa je posilniť postavenie dievčat a žien vo všetkých oblastiach života a umožnenie rovného zapojenia pri rozhodovaní v oblasti politického a verejného života.
6. Pitná voda a kanalizácia
Nedostatok vody ovplyvňuje viac ako 40% ľudí na svete. V dôsledku klimatických zmien sa predpokladá, že pokiaľ nezmeníme spôsob fungovania ľudstva, toto číslo môže byť ešte vyššie. Cestou medzinárodnej spolupráce, ochranou mokradí a riek môžeme tento vývoj zvrátiť, a sprístupniť pitnú vodu ľudom na celom svete.
7. Čisté a dostupné energie
Medzi rokmi 1990 až 2010 sa zvýšil počet ľudí s prístupom k elektrickej energii až o 1,7 miliardy. Problémom však je narastajúce využívanie takých palív vytvárajúcich energiu, ktoré znečisťujú našu planétu. Rozvinuté, moderné krajiny musia byť lídrami v transformácií a vyrábať takzvanú čistú energiu. Rovnako tak musia pomáhať rozvojovým krajinám v realizácii rovnakej zmeny. Obnoviteľné zdroje totiž vytvárajú len 15% energie globálne.
21 8. Dôstojná práca a ekonomický rast
Detská práca a nedôstojné pracovné podmienky sú často spúšťačom sociálnych nepokojov.
Naopak vo vysoko príjmových krajinách je snaha o neustály hospodársky rast v priamom rozpore s ostatnými cieľmi SDG, najmä pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie a ekológiu.
Na planéte s konečným množstvom zásob je nekonečný ekonomický rast neudržateľný.
Ako globálna komunita sa musíme snažiť o zdravé životné prostredie a pohodu na planéte pre všetkých než o nekonečný rast.
9. Priemysel, inovácie a infraštruktúra
S rastúcou populáciou je neustále ťažšie poskytovať modernú infraštruktúru a technológie pre všetkých, a následkom tejto snahy je, že prírodu ničíme stále viac. Na druhej strane nevyvinutá infraštruktúra pôsobí negatívne na produktivitu firiem. Cieľom je vybudovať infraštruktúru a podporovať industrializáciu a inovácie s ohľadom na životné prostredie.
10. Menej nerovností
Rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa čoraz viac prehlbuje. Cieľom SDG je znižovať nerovnosť v jednotlivých krajinách a medzi nimi tým, že sa pomôže chudobným častiam zapájať sa do ekonomických činností a zároveň sa zabezpečia také zákony a sociálne programy, ktoré budú chrániť znevýhodnené skupiny obyvateľstva.
11. Udržateľné mestá a obce
Viac ako polovica populácie žije aktuálne v mestách. Do roku 2050 sa očakáva, že to budú až 2/3 populácie. Problémom však je to, že tieto mestá sú často aj strediskami chudoby.
Cieľom je vytvoriť kvalitné, verejne dostupné bývanie. Investíciami do verejnej dopravy, zelených plôch a zapojením ľudí žijúcich v mestách do plánovacích a rozhodovacích procesov miest môžeme zabezpečiť udržateľnosť miest.
12. Zodpovedná výroba a spotreba
Ak by sme čo sa spotreby týka pokračovali v aktuálnom trende, do roku 2050 by sme potrebovali minimálne 3 planéty Zem. Aktuálne spotrebúvame zdroje 1,75krát rýchlejšie, než sú schopné sa obnovovať. Riešením je spravovanie zdrojov efektívnejšími spôsobmi, zníženie potravinového odpadu a získanie firiem, podnikov a spotrebiteľov k znižovaniu odpadu a jeho recyklácií.
22 13. Klimatické opatrenia
Každá krajina na svete nejakým spôsobom pociťuje drastické dopady zmeny klímy.
Priemerné ročné straty v dôsledku zemetrasení, tsunami a povodní sa počítajú v stovkách miliárd dolárov. Emisie skleníkových plynov sa za posledných 30 rokov zvýšili o 50%
a stále rastú. Udržanie rastu globálnej teploty do 2˚C a venovanie pozornosti tejto problematike zo strany vlád je kľúčové, aby sme sa ako ľudstvo v budúcnosti vyhli najhorším efektom klimatických zmien.
14. Život vo vode
Oceány umožňujú ľudský život. Absorbujú približne 30% oxidu uhličitého, ktoré ako ľudstvo produkujeme. Nadmernou produkciou oxidu uhličitého sa však oceány stávajú kyslejšími a život v nich ohrozený. Rovnako tak 13 000 kusov plastového odpadu na kilometer štvorcový oceánu nie len, že nie je dobrou vizitkou, ale rovnako tak ohrozuje oceánsky život. Cieľom SDG je realizovať také kroky, ktoré znížia znečisťovanie oceánov.
A nakoľko až 40% znečistenia je spôsobené ľudskou aktivitou na súši, aj zlepšenie odpadového hospodárstva podnikov a firiem môže významne pomôcť pri naplňovaní tohto cieľa.
15. Život na súši
Rastliny tvoria 80% ľudskej stravy. Lesy pokrývajú 30% zemského povrchu a pomáhajú udržiavať vodu a vzduch čisté. Taktiež zabezpečujú rovnováhu zemskej klímy. Napriek tomu sa ročne vyrúbe 13 miliónov hektárov lesa, znehodnocuje sa poľnohospodárska pôda a obrovskému množstvu zvierat hrozí vyhynutie. Tento vývoj môžeme zastaviť a otočiť dodržovaním medzinárodných dohôd na ochranu a zachovanie ekosystémov, znížením odlesňovania a zastavením lovu chránených živočíchov.
16. Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie
Mier a spravodlivosť je ultimátny gól, o ktorý by sa mal usilovať celý svet. SDG má za cieľ znížiť všetky formy násilia a pomôcť vládam a komunitám nájsť trvalé riešenie proti konfliktom, posilniť právny štát a eliminovať korupciu.
17. Partnerstvo k splneniu cieľov
23
Kľúčom k splneniu všetkých cieľov SDG sú medzi sektorové partnerstvá, ktoré si uvedomujú prepojenie medzi sociálnymi a environmentálnymi problémami. SDG by sa mali stať súčasťou národných a podnikových plánov.
Z vyššie uvedených cieľov SDG je zrejmé, že ich implementácia do podnikových politík a procesov môže byť v budúcnosti kľúčová. Z článku „The elusive green consumer (White, Hardisty, Habib; 2019)“ vyplýva, že spotrebitelia, najmä generácia miléniálov, vytvárajú čoraz väčší dopyt po značkách a produktoch, ktoré majú nejaké poslanie a podporujú udržateľnosť.
Až 65% opýtaných sa v prieskume vyjadrilo, že sú naklonení a chcú podporovať eco-friendly značky a značky s poslaním, ktoré podporujú udržateľnosť. Paradoxom ale bolo, že len 26%
z nich tieto značky a produkty skutočne nakupuje (White, Hardisty, & Habib, 2019).
Dá sa očakávať, že podiel ľudí, ktorí budú vytvárať dopyt po udržateľných produktoch sa so stále rastúcou popularitou a medializáciou environmentálnych problémov, ktorým svet čelí bude zvyšovať. FMCG podniky môžu ekologickú, respektíve environmentálnu zodpovednosť do svojich značiek a produktov preniesť rôznymi spôsobmi a ovplyvniť tak hneď niekoľko cieľov udržateľného rozvoja. Používaním obalov z recyklovaného a znova recyklovateľného materiálu napĺňajú cieľ 12 udržateľného rozvoja. Zároveň tým prispievajú naplňovaniu cieľov 14 aj 15 tým, že znižujú vytvorený odpad, obaly sa nedostanú na čierne skládky prípadne do oceánov. Výrobou koncentrovaných výrobkov môžu znižovať množstvo použitej vody vo výrobe a tým prispievať k napĺňaniu cieľa udržateľného rozvoja 6. Otázkou však zostáva, či komunikovanie týchto aspektov smerom k spotrebiteľovi bude pre spotrebiteľa uveriteľné. Nepochybne pre malých, lokálnych producentov rýchlo obratového tovaru by to problém byť nemal. Čo ale bude s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré podnikajú v tomto obore? Dokážu presvedčiť spotrebiteľov, že aj korporačný kolos dokáže byť ekologicky zodpovedný a nemyslieť pri realizácií svojich činností a aktivít iba na ekonomický rast, ale aj na environmentálne dobro spoločnosti a sveta ako takého?
V nasledujúcich kapitolách sa pozrieme bližšie na to, čo môžu firmy spraviť preto, aby ich produkty a značky boli považované za udržateľné, a aby v budúcnosti neprišli o svoje miesto na trhu a relevanciu.
Jedným z najpálčivejších problémov trápiaci túto zem, ktorý je aj najviac viditeľný a jedným z najviac komunikovaných v médiách je práve znečistenie pôdy a vody plastmi.
Podľa svetového ekonomického fóra sa každoročne do oceánov dostane až 8 miliónov ton plastu. Takmer všetky tieto plasty svoju cestu začínajú na pevnine a cez rieky sa dostávajú do
24
morí a následne oceánov, kde tieto plasty tvoria veľké zhluky a každý rok sa zväčšujú . Jeden z takýchto zhlukov v Tichom oceáne už dosiahol takú veľkosť, že ho niektorí volajú ôsmy svetadiel. Okrem veľkých kusov plastov, ktoré z pláži a z oceánov vieme pozbierať však vzniká aj ďalší problém, kedy sa väčšie kusy plastov vplyvom dlhodobého vystavenia slnečného svetla rozpadávajú na čoraz menšie kúsky, ktoré sa odstraňujú čoraz ťažšie. Zo všetkých týchto poznatkov vzchádza nový prístup uvažovania o plastoch, a to ten, že by sa mali považovať za typ znečisťujúcej látky už od jeho výroby a malo by sa zabraňovať jeho únikom do životného prostredia. Pomáhať tomu má aj progresívnejší pohľad na odpadové hospodárstvo, kedy aj inštitúcie typu Európska únia navrhujú rôzne stratégie pre riešenie problému s plastmi a ich dopadom na životné prostredie (EEA, 2018).
3. Odpadové hospodárstvo a cirkulárna ekonomika
Odpadové hospodárstvo je súbor činností zameraných na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov, znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a na nakladanie s odpadmi. Pre lepšie pochopenie prínosu cirkulárnej ekonomiky je potrebné si na začiatok v skratke uviesť, čo je to lineárna ekonomika, na ktorej princípoch dnes v drvivej väčšine fungujeme. (Ministerstvo životného prostredia SR, 2018)
3.1. Lineárna ekonomika
Obrázok 3: Lineárna ekonomika
Zdroj: sumne.sk
25
Aktuálne prevažujúci model lineárnej ekonomiky funguje nasledovne. Vyťažíme prírodné zdroje, tie sa následne prevezú na opačný koniec sveta kde sa z nich vyrobia výrobky.
Tie sú potom distribuované do ďalších kútov sveta, kde sú nakúpené spotrebiteľmi, kto rí ich kúpia, použijú a následne vyhodia. Podstatou zisku tohto systému je vysoká spotreba neobnoviteľných surovín čo už z názvu hovorí, že to nemôže dlhodobo fungovať. V kombinácií s ďalšími negatívnymi faktormi akými sú vykorisťovanie pracovníkov z rozvojových krajín, populačnú explóziu, rýchlo rastúci konzum a devastujúci vplyv človeka na životný systém môžeme tento systém považovať za neudržateľný ekonomicky, sociálne a environmentálne.
(Incien, 2019)
3.2. Cirkulárna ekonomika
Cirkulárna ekonomika je v súčasnosti pojem, ktorý rezonuje celým svetom, v každom odvetví, a od roku 2015 je kľúčovou politickou témou v Európskej Únií. Myšlienkou cirkulárnej ekonomiky je obnovujúci sa priemyselný proces, v ktorom nevzniká odpad. Za odpad považujeme látku alebo materiál, ktorý je nepotrebný a nevyužitý. Odpad vznikol až so vznikom civilizácie. Ekosystémy nepoznajú odpad, pretože v prírode je všetko využiteľné vo forme živín, energie alebo stavebných prvkov. Cirkulárna ekonomika sa snaží tento koncept aplikovať v hospodárskom modeli. Všetky materiálové a produktové toky sú po ich použití opäť vrátené do výrobného cyklu, v ktorom sa opätovne stávajú zdrojom pre nové produkty, čím je zachovaná hodnota výrobkov a materiálov čo najdlhšiu dobu. V praxi to má znamenať realizáciu úspor vzácnych zdrojov, ktorá znamená opakované použitie výrobku. Celý tento cyklus je navrhnutý tak, aby bol udržateľný, všetky suroviny znovu použiteľné, spracovateľné a recyklovateľné. (Incien, 2019)
26
Obrázok 4: Cirkulárna ekonomika
Zdroj: incien.sk
Cirkulárna ekonomika predstavuje alternatívu k lineárnej ekonomike, ktorú sme vysvetlili v predchádzajúcej časti, a ktorá funguje na princípe jednosmerného procesu, ktorého záverom je tvorba odpadu, ktorý ma negatívny vplyv na životné prostredie. V prípade odloženia prechodu na cirkulárny model podnikania a ďalšími investíciami do modelu lineárneho sa spoločnosti vystavujú riziku straty klientov a rastu nákladov (Ramkumar, a další, 2018).
3.3. Cirkulárna ekonomika ako nevyhnutnosť udržateľného rozvoja z pohľadu Európskej únie
Súčasná situácia v oblasti životného prostredia a udržateľného rozvoja nás núti prehodnocovať doterajšie praktiky a spôsoby vo výrobe. Ako bolo vyššie spomenuté, Európska únia považuje cirkulárnu ekonomiku za veľmi podstatnú tému, ktorej je nutné venovať stále viac priestoru, nakoľko je cirkulárna ekonomika jediný fungujúci model udržateľného rozvoja v súčasnosti. Z tohto dôvodu boli Európskou úniou vytvorené stratégie, napríklad: Kruh sa uzatvára - Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve. (Európska komisia, 2015)
Z dlhodobého hľadiska predstavuje prechod na intenzívnejšie obehové hospodárstvo príležitosť na transformáciu nášho hospodárstva a zabezpečenie nových a udržateľných konkurenčných výhod pre Európu. Zároveň môže napomôcť ku:
• Zachovaniu vzácnych zdrojov
• Efektívnemu využívaniu zdrojov
27
• Šetreniu nákladov pre európske priemyselné odvetvia
• Tvorbe nových podnikateľských príležitostí
• Vybudovaniu novej generácie inovatívnych európskych podnikov
• Vytvoreniu nových pracovných miest
• Šetreniu životného prostredia (Európska komisia, 2015)
Obehové hospodárstvo teda podporí konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom ochrany podnikov pred nedostatkom zdrojov a nestálymi cenami, vytvorením nových podnikateľských príležitostí skrz účinnejšie spôsoby výroby a spotreby, bude viesť k energetickým úsporám, pomôže vyhnúť sa nenapraviteľným škodám, ktoré sp ôsobuje čerpanie zdrojov v miere, ktorá prekračuje kapacitu Zeme obnovovať ich z hľadiska klímy, biodiverzity a znečisťovania ovzdušia, pôdy a vody. Opatrenia na podporu obehového hospodárstva úzko súvisia s hlavnými prioritami Európskej únie, ktorými sú rast a zamestnanosť, oblasť klímy a energetiky, sociálna agenda a inovácie v priemysle a globálnym úsilím o trvalo udržateľný rozvoj (Európska komisia, 2015).
3.3.1. Kruh sa uzatvára - Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo
Tento plán bol prijatý v decembri 2015 členskými štátmi EÚ a do roku 2030 má charakter oznámenia a odporúčania. Predstavuje nové iniciatívy pre celý životný cyklus výrobkov s cieľom modernizovať a transformovať naše hospodárstvo a zároveň chrániť životné prostredie. Cieľom je dosiahnuť výrobu udržateľných výrobkov s dlhou životnosťou a umožniť aj ľuďom sa v plnej miere podieľať na obehovom hospodárstve a využívať z neho plynúce výhody. Hospodárske subjekty reprezentované podnikmi a spotrebiteľmi majú rozhodujúcu úlohu pri podpore tohto procesu. Opatrenia akčného plánu sú zamerané na úrovni Európskej únie v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou (Európska komisia, 2015):
• Výroba
• Spotreba
• Odpadové hospodárstvo
• Podpora trhu s druhotnými surovinami
• Prioritné oblasti
• Inovácia, investície a iné horizontálne opatrenia
• Monitorovanie pokroku smerom k obehovému hospodárstvu (Európska komisia, 2015)
28
Výroba je úplný začiatok obehového hospodárstva čo sa životného cyklu výrobku týka.
Design výrobku ale aj výrobné procesy majú vplyv na získavanie, využívanie zdrojov a vznik odpadu počas celej doby životného cyklu produktu. Kľúčovú úlohu v oblasti výroby má priemysel a prijatie konkrétnych záväzkov v oblasti udržateľného využívania zdrojov. Dôležitá tiež môže byť priemyselná symbióza a využívanie odpadov alebo vedľajších produktov výroby z jedného priemyselného odvetvia ako vstupný zdroj v inom priemyselnom odvetví. (Európska komisia, 2015)
V oblasti spotreby sa Akčný plán EÚ zameriava na rozhodnutia miliónov spotrebiteľov, ktorí svojim nákupným správaním môžu značne podporiť ale aj brzdiť obehové hospodárstvo.
Rozhodnutia týchto spotrebiteľov sú formované na základe informácií, ktoré majú spotrebitelia k dispozícií, dostupným sortimentom výrobkov a ich cenami. Fáza spotreby má výrazný vplyv pri predchádzaní vzniku odpadu a jeho znižovaním. (Európska komisia, 2015)
V cirkulárnej ekonomike zohráva odpadové hospodárstvo ústrednú úlohu, keďže určuje hierarchiu uplatňovania odpadového hospodárstva EÚ v praxi. Stanovuje poradie priorít počnúc prevenciou, prípravou na opätovné použitie, recykláciou, energetickým zhodnocovaním až po likvidáciu výrobkov. Pri dobre nastavenom zbere odpadu a správnym riadením odpadového hospodárstva môže viesť k vysokej miere recyklácie a materiály si tak nájdu cestu naspäť do hospodárstva a naopak, pri nesprávnom systéme dochádza k neefektivite a odpad sa hromadí na skládkach, prípadne končí v spaľovniach, čo má potenciálne negatívny vplyv na životné prostredie. (Európska komisia, 2015)
Podpora trhu s druhotnými surovinami je zameraná hlavne na recyklovateľné materiály, teda materiály, ktoré sa môžu v hospodárstve používať opakovane. V súčasnosti druhotné suroviny predstavujú len zlomok materiálov, ktoré sa používajú v EÚ. Postupy v odpadovom hospodárstve priamo ovplyvňujú kvantitu a kvalitu materiálov, a preto opatrenia, ktoré vedú k zlepšeniu týchto postupov majú kľúčový význam (Európska komisia, 2015).
Odpadovému hospodárstvu v oblasti plastov sa budeme venovať v nasledujúcej časti. Plasty z toho dôvodu, že je to najpoužívanejší obalový materiál v rýchlo obratovom priemysle v oblasti čistiacich prostriedkov. Európska únia preto v roku 2018 vydala stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve.
3.3.1.1. Európska stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve
Plast je každodennou a všadeprítomnou súčasťou našich životov. V mnohom je plast pre ľudstvo prínosom. Ľahké a inovatívne materiály znižujú spotrebu áut a lietadiel a tým aj
29
emisie CO2 alebo v obalovej technike prispievajú k bezpečnosti potravín. Problém s plastom je spôsob jeho výroby, používania a likvidovania. S naliehavosťou sa treba venovať riešeniu environmentálnych problémov spôsobených nezodpovednou výrobou, spotrebou a likvidáciou plastov, ktorú je najznepokojivejšie a najviac vidieť v oceánoch, kde ročne skončí 5 až 13 miliónov ton plastov, čo predstavuje približne 1,5 až 4% celosvetovej výroby (Jambeck, a další, 2015).
Riešenie tohto problému spočíva v maximálnom úsilí a intenzívnej spolupráci všetkých kľúčových zainteresovaných strán od výrobcov, recyklačného priemyslu, až po maloobchodníkov a spotrebiteľov. Tieto snahy vyžadujú efektívne investície, inovácie a spoločnú víziu. (Európska komisia, 2018)
Komisia EÚ v roku 2015, kedy prijala akčný plán pre obeho vé hospodárstvo označila plasty za kľúčovú prioritu. V roku 2017 potvrdila, že sa bude zameriavať na výrobu a používanie plastov, a že sa bude usilovať o dosiahnutie toho, aby do roku 2030 boli všetky vyrobené plastové obaly recyklovateľné (Európska komisia, 2018).
3.3.1.2. Hlavné výzvy
Za posledných 60 rokov sa výroba plastov zvýšila celosvetovo dvojnásobne, a v roku 2015 dosiahla hodnotu 322 miliónov ton.Existuje predpoklad, že za najbližších 20 rokov sa toto číslo ešte zdvojnásobí. Európa vyprodukuje 25,8 milióna ton plastového odpadu, a z neho sa vyzbiera na recykláciu menej ako 30%. Veľká časť tohto odpadu sa ďalej vyváža na spracovanie do tretích krajín, kde environmentálne normy na spracovanie plastového odpadu sú častokrát menej prísne ako tie v Európe. Potenciál recyklácie plastu v EÚ je značne nevyužitý. V porovnaní s materiálmi ako je papier alebo sklo je opätovné použitie a recyklácia plastu na konci životnosti produktu veľmi nízka. (Európska komisia, 2018)
Z celkového plastového odpadu vyprodukovaného v Európskej únii tvoria materiály až 59% tohto odpadu. Z toho viac ako 60% skončí na skládkach alebo v spaľovniach. Dopyt po recyklovaných plastoch tvorí na celkovom dopyte po plastoch len niečo okolo 6%. To negatívne vplýva na životné prostredie, nakoľko sa nové plastové obaly vyrábajú z takzvaných „virgin“
materiálov a to znamená ďalšie ťaženie fosílnych palív na ich výrobu. Rahimi a Garcia (2017) odhadujú, že potenciálna ročná úspora energie dosiahnuteľná recykláciou všetkého plastového odpadu na svete sa rovná ekvivalentu 3,5 miliardy barelov ropy ročne. V súčasnosti sa však pre menej negatívny environmentálny vplyv vyvíjajú aj alternatívne typy surovín s rovnakou funkčnosťou ako plasty, avšak majú zatiaľ veľmi malý podiel na trhu. Nové riziká, ako aj
30
príležitosti prinášajú aj biologicky rozložiteľné plasty. Pre ich efektivitu sú však značne dôležité zrozumiteľné spotrebiteľské označenia alebo značky, primeraný zber a spracovanie (Európska komisia, 2018).
3.3.1.3. Budúcnosť obehového hospodárstva v oblasti plastov
Prosperujúcejšie a udržateľné hospodárstvo so sebou môže prinášať značné výhody. Na dosiahnutie a využívanie týchto výhod je však najprv potrebné mať strategickú víziu. Európska únia v tejto vízií navrhne konkrétne opatrenia na jej dosiahnutie, ich úspešno sť však bude vyžadovať účasť všetkých ľudí a inštitúcií zahrnutých v hodnotovom reťazci. Strategická, správne nastavená vízia pomáha znižovať emisie skleníkových plynov v EÚ a závislosť od dovážaných fosílnych palív. (Európska komisia, 2018)
Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve má svoju víziu sformulovanú tak, aby sa zvýšila hospodárnosť, zamestnanosť, konkurencieschopnosť ale pre účely tejto práce si uvedieme najmä body, ktoré sa venujú hlavne znižovaniu negatívneho vplyvu na životné prostredie (Európska komisia, 2018):
- Plastové výrobky a výrobky obsahujúce plasty sa navrhujú tak, aby sa zvýšila ich trvácnosť, opätovná použiteľnosť a recyklovateľnosť vysokej kvality. Do roku 2030 sa budú všetky plastové obaly uvádzané na trh EÚ dať opätovne použiť alebo nákladovo efektívne recyklovať
- Do roku 2030 sa dosiahne stav, že viac ako polovica plastového odpadu vyprodukovaného v Európe sa bude recyklovať
- Látky, ktoré sú prekážkou recyklácie sa nahradia alebo prestanú používať
- Dopyt po recyklovaných plastoch stúpol v Európe štvornásobne a čoraz viac výrobkov obsahuje určitý podiel recyklovaného plastu
- Väčšie rozšírenie recyklácie plastov prispieva v súlade so záväzkami podľa Parížskej dohody k znižovaniu závislosti Európy od dovozu fosílnych palív
- Vyvíjajú a používajú sa inovatívne materiály a alternatívne suroviny na výrobu plastov vždy, keď je jasne doložené, že v porovnaní s neobnoviteľnými alternatívami sú udržateľnejšie
(Európska komisia, 2018)
3.3.1.4. Premena vízie na skutočnosť a aké sú prekážky
Jedným z hlavných problémov nečinnosti väčšiny podnikov a spoločností je minimálna alebo žiadna stimulácia výrobcov k navrhovaniu svojich výrobkov tak, aby brali do úvahy
31
potreby recyklácie alebo budúceho opätovného použitia. Fľaše a iné obaly sú vyrobené z plastov, do ktorých sa pridávajú rôzne aditíva, aby splnili funkčné a estetické potreby jednotlivých výrobcov. Táto nejednotnosť a diferenciácia sťažuje proces recyklácie. Dizajn výrobku je pritom jedným z kľúčových faktorov pre zvýšenú mieru recyklácie. Európska komisia preto musí nevyhnutne prijať opatrenia na podporu vylepšeného dizajnu a zároveň podporiť výrobcov, ktorý pri designe výrobku uplatňujú postupy vedúce k čo najudržateľnejším návrhom (Európska komisia, 2018).
Ďalšou z prekážok je nízky dopyt po recyklovaných plastoch, ktorý je spôsobený najmä tým, že plasty sa často recyklujú v malých, regionálnych zariadeniach a výrobcovia preto môžu mať opodstatnené obavy, že dodávky recyklovaného plastu nebudú zodpovedať ich potrebám čo sa objemu materiálu a nestálosti špecifickej kvality týka. V tomto prípade musí Európska komisia prijať také opatrenia, ktoré budú viesť k zvýšeniu rozsahu recyklácie a jej štandardizácie (Európska komisia, 2018).
Posledný problém by sme mohli nazvať skôr paradoxom, než problémom. Každá firma, každá spoločnosť ma ambície dosahovať medziročne rast. To znamená predať viac, ale aj viac vyrobiť, a z dôvodu ťažkej a neefektívnej recyklovateľnosti aj väčšie prenikanie plastu do životného prostredia. Ako ale chceme znižovať plastový odpad, pokiaľ produkujeme stále viac plastu? Odpoveď je práve v efektívnej recyklácií.
4. Negatívne vplyvy čistiacich prostriedkov na životné prostredie
Negatívne dopady na životné prostredie nemajú len obaly, v ktorých sa produkty predávajú, ale používaním týchto výrobkov človek znečisťuje aj vzduch, vodu a zem. Dopady užívania niektorých čistiacich výrobkov však nevidíme len v samotnej v prírode, ale už aj v telách živočíchov, ktorí v nej žijú.
Väčšina čistiacich prostriedkov používaná na pranie, umývanie riadu alebo čistenie podláh svojím zložením zaťažuje životné prostredie. Okrem značnej spotreby vody, ktorú pri čistení používame, splachujeme jej zvyšky s rôznymi chemikáliami, ktoré v lepšom prípade skončia v čističke odpadových vôd, v tom horšom v riekach či oceánoch. Obzvlášť negatívny dopad majú rôzne produkty určené k dezinfekcii toaliet či kúpeľní. Ekológovia už dlho upozorňujú aj na pracie prášky s obsahom tenzidov, čo sú látky s rozdielnym chemickým zložením, a tak majú aj rozličné dopady na okolité prostredie. Niektoré z tenzidov sú ťažko odbúrateľné, a ideálnym stavom pre životné prostredie je ich úplné vylúčenie z používania. Realita je však iná. Vít Syrový (2015) uvádza, že len v západnej Európe sa ročne spotrebuje viac ako milión ton
32
prostriedkov s obsahom tenzidov. Vplyv tenzidov na životné prostredie sa hodnotí najmä ich biologickou rozložiteľnosťou. Pod týmto pojmom je myslená ich schopnosť rozložiť sa na jednoduchšie látky, v ideálnom prípade na vodu a oxid uhličitý. Ak sa tenzidy nerozložia, nastáva vyššie spomenuté, ich prienik do potokov a riek. V prípade pracích práškov sa od roku 2006 prestal používať fosfát a začal sa nahradzovať zeolitom. Tie síce priamo bezprostredne nepoškodzujú povrchové vody, ale nakoľko ich čističky nevedia odbúravať, respektíve rozložiť, putujú do riečnych tokov, kde na seba viažu ťažké kovy, ktoré sa časom eventuálne uvoľňujú v moriach či oceánoch (Syrový, www.vitsyrovy.cz, 2015).
S ohľadom na súčasnú situáciu, kedy stále viac ľudí každého veku upozorňuje na kritický stav životného prostredia, organizujú sa pochody za Zem a prijímajú stále prísnejšie normy vo všetkých priemyselných sférach, si stále viacej ľudí začína uvedomovať reálne riziká číhajúce v budúcnosti, pokiaľ nenastane zmena či už v správaní firiem alebo aj samotných spotrebiteľov.
Tento trend sa prejavuje aj v oblasti čistiacich prostriedkov. Ľudia pri výbere produktu hľadia aj na jeho environmentálny dopad. Kedysi boli ekologické prostriedky dostupné len v špecializovaných predajniach, dnes ich už vidno aj na regáloch v supermarketoch, hypermarketoch a drogériách.
4.1. Označenie ekologického výrobku
V súčasnosti existuje niekoľko označení ekologického výrobku. Niektoré ozna čenia sa vydávajú na lokálnej úrovni, niektoré plošne. Sú aj výrobky, ktoré komunikujú ekologickosť bez akéhokoľvek oficiálneho označenia. V tejto časti si predstavíme najznámejšie a najdôveryhodnejšie označenie ekologických produktov.
4.1.1. EU Ecolabel
Označenie EU Ecolabel uľahčuje spotrebiteľovi spoznanie výrobku na regáli. Tento znak znamená, že výrobok je ohľaduplný k životnému prostrediu a zároveň je vysoko kvalitný. Pre získanie tohto označenia musia výrobky spĺňať prísny súbor kritérií, ktoré sú stanovené skupinou odborníkov z viacerých zainteresovaných strán, medzi nimi aj spotrebiteľské organizácie. Kritéria sú nastavované jednotlivo pre rôzne skupiny produktov a zohľadňujú celý životný cyklus produktu počnúc ťažbou surovín cez výrobu, balenie a prepravu, až k spotrebe a post spotrebnému využitiu, napríklad recyklácií. Priemerne každé 4 roky sa kritéria revidujú, aby odrážali technické inovácie ako vývoj materiálu alebo výrobné procesy. Označenie garantuje, že hlavné dopady výrobkov na životné prostredie sú v porovnaní s podobnými produktami na trhu znížené. Pri všetkých produktoch sa kontroluje každá etapa výrobku, aby
33
sa posúdilo, kde sa nachádzajú hlavné vplyvy na životné prostredie. Pri tekutých prostriedkoch na riad sú dopady najväčšie pri používaní produktu, keď chemikálie prichádzajú do styku s ľuďmi, pri úniku produktu do životného prostredia skrz odpad ové vody a pri likvidácií obalov.
EU Ecolabel minimalizuje použite nebezpečných látok a látok, ktoré môžu byť škodlivé pre vodné prostredie. Látky obsiahnuté v týchto prostriedkoch sú takisto vysoko biologicky odbúrateľné, čo znamená ich menšiu škodlivosť pri prúdení do systému odpadových vôd.
Balenia týchto produktov takisto spĺňajú prísne kritéria vhodnosti a garantujú efektívny výkon produktu. (European Comission, 2009)
Obrázok 5: EU Ecolabel
Zdroj: ec.europa.eu
4.1.2. Označenia udržateľnosti
Okrem označenia ekologických produktov môžeme na výrobkoch nájsť aj označenia
zodpovednej a udržateľnej spoločnosti alebo zodpovednej a udržateľnej spoločnosti a zároveň udržateľného produktu.
34
Obrázok 6: Cleanright charter member
Zdroj: www.charter2020.eu
Cleanright charter member je označenie spoločnosti a znamená, že firma má zavedenú holistickú stratégiu implementácie vysokých štandardov v danom priemysle pre environmentálnu a sociálnu udržateľnosť, napríklad efektívne využívanie zdrojov, biologická politika získavania zdrojov, stratégiu sociálnej zodpovednosti podnikov, efektívnu obalovú politiku a zaviazal sa k niektorému z udržateľných cieľov. (A.I.S.E., 2019)
The industry sustainability mark označenie sa týka ako spoločnosti tak aj produktu. Táto ochranná známka hovorí, že produkt spĺňa najvyspelejšie priemyselné štandardy udržateľnosti, ktorými sú efektívne využívanie zdrojov, bezpečnosť pre životné prostredie, balenie vysokej kvality s ohľadom na životné prostredie, efektívny výkon produktu a zároveň poskytuje návody ako produkt používať čo najudržateľnejším spôsobom. (A.I.S.E., 2019)
Obrázok 7: The industry sustainability mark
Zdroj: www.charter2020.eu
35
Obidve tieto označenia môžu spoločnosti pre seba a svoje produkty získať tým, že sa dobrovoľne prihlásia k rešpektovaniu a napĺňaniu vysokých priemyselných štandardov udržateľnosti. (A.I.S.E., 2019)
Všetky tieto, ale aj iné, podobné označenia pomáhajú spotrebiteľom so záujmom o životné prostredie a udržateľnosť zorientovať sa na trhu výrobkov a vybrať taký, ktorého výroba a použitie sú k našej planéte najviac šetrné. Koľko spotrebiteľov sa však pri výbere produktu týmto aspektom venuje a aký je aktuálny pohľad spotrebiteľov na túto problematiku?
5. Spotrebiteľský pohľad na životné prostredie
Výrobca čistiacich prostriedkov môže vyvíjať nové výrobky z dvoch hlavných dôvodov. Buď v rámci svojej inovačnej stratégie bez nejakých vonkajších impulzov alebo vplyvov , pre získanie konkurenčnej výhody, alebo na základe spotrebiteľského správania. Spotrebiteľské správanie môže byť ovplyvňované rôznymi faktormi - vekom, pohlavím, profesiou, životným cyklom, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza ale aj kultúrnymi, spoločenskými, osobnými a psychologickými faktormi. Medzi faktory, ktoré spotrebiteľské správanie ovplyvňujú môžeme určite zaradiť aj pohľad spotrebiteľa a jeho záujem o životné prostredie. Aký je teda súčasný pohľad českých spotrebiteľov na životné prostredie a ako ich ovplyvňuje pri ich nákupnom rozhodovaní?
36
Obrázok 8 Top 5 obáv spotrebiteľov
Zdroj: Shoppers & Sustainability, GfK Consumer Panel & Services, január 2021 Z prieskumu realizovaného spoločnosťou GfK vyplýva, že z celkového počtu opýtaných až 49% ľudí považuje plastový odpad za najakútnejší problém, ktorý ohrozuje životné prostredie.
Druhou najväčšou obavou českých spotrebiteľov je nedostatok vody, ktorý je spôsobený jej nadmerným používaním vo výrobe podnikov. Obidva tieto problémy dokážu výrobcovia rýchlo obratových produktov výrazne ovplyvniť, či už výrobou koncentrovanejších výrobkov alebo používaním obalov, ktoré sú vyrobené zo 100%ne recyklovaného a 100%ne recyklovateľného plastu. (GFK Consumer Panel & Services, 2021)
37
Obrázok 9 Početnosť ovplyvnenia nákupného rozhodovania faktormi
Zdroj: Shoppers & Sustainability, GfK Consumer Panel & Services, január 2021
Obrázok číslo 9 hovorí, ako často rôzne faktory ovplyvňujú nákupné rozhodovanie spotrebiteľa.
Pre účely tejto práce je vhodné spomenúť hneď niekoľko z týchto faktorov, ako napríklad znečisťovanie vody, produkcia nerecyklovateľného odpadu a produkcia plastového odpadu.
Najčastejšie je to práve znečisťovanie vody, ktoré ovplyvňuje nákupné rozhodovanie spotrebiteľov, až 57% uvádza, že vždy alebo často siahnu po produkte, ktorého výroba neznečisťuje vody. Nasleduje produkcia plastového odpadu, ktorá tiež často alebo vždy ovplyvňuje polovicu opýtaných, a 48% respondentov je pri svojom nákupe ovplyvnených tým, či daný produkt vytvára alebo nevytvára nerecyklovateľný odpad. (GFK Consumer Panel &
Services, 2021)
38
Obrázok 10 Rozdelenie spotrebiteľov podľa záujmu o environment
Zdroj: Shoppers & Sustainability, GfK Consumer Panel & Services, január 2021
V porovnaní s rokom 2019 je vidieť, že v roku 2020 pribudli spotrebitelia, ktorí sa považujú za ekologicky aktívnych. Celkový nárast spotrebiteľov, ktorí patria buď do už spomenutých ekologicky aktívnych alebo tých, ktorí pri svojom nákupe berú životné prostredie nejakým spôsobom do úvahy je však menej výrazný, nakoľko v rovnakom období pribudli aj spotrebitelia, ktorí ekologickým produktom buď neveria, alebo neberú do úvahy dopad ich nákupných rozhodnutí na životné prostredie. (GFK Consumer Panel & Services, 2021)
39
Obrázok 11 Vyhľadávanie informácií o recyklovateľnosti na produkte
Zdroj: Shoppers & Sustainability, GfK Consumer Panel & Services, január 2021 Z obrázku číslo 11 je vidieť, že v súčasnosti len 12% českých spotrebiteľov aktívne pri svojich nákupoch vyhľadáva informáciu o možnosti recyklácie zvažovaného produktu. V porovnaní so svetom Česko zaostáva za svetovými výsledkami o 4%. V porovnaní s minulým rokom je však vidieť, že počet ľudí, ktorí túto informáciu vyhľadávajú sa zvyšuje. Konkrétne v roku 2020 oproti roku 2019 o 3 percentné body. (GFK Consumer Panel & Services, 2021)
40
Obrázok 12 Kto môže mať najväčší vplyv na zmenu
Zdroj: Shoppers & Sustainability, GfK Consumer Panel & Services, január 2021
Obrázok číslo 12 ukazuje názor spotrebiteľov nato, kto svojimi aktivitami a činnosťami môže spraviť najväčší rozdiel pri kontrolovaní a limitovaní dopadov na životné prostredie. 17% ľudí, ktorí sa výskumu zúčastnili si myslí, že sú to práve spotrebitelia, ktorí majú najväčšiu možnosť svojimi rozhodnutiami chrániť životné prostredie, 30% si myslí, že to sú rôzne opatrenia a zákony vlád jednotlivých krajín, a až takmer polovica opýtaných si myslí, že najväčšie a najsilnejšie slovo v boji proti znečisťovaniu životného prostredia a ničenia si našej planéty majú práve výrobcovia produktov. (GFK Consumer Panel & Services, 2021)
Znalosť toho, že takmer polovica opýtaných si myslí, že práve producenti a výrobcovia produktov majú najväčší dosah na ochranu životného prostredia, vysiela veľmi jasný signál všetkým spoločnostiam produkujúcim rôzne typy výrobkov, a istým spôsobom to pre nich znamená pomerne veľký záväzok, nakoľko sa dá predpokladať, že títo spotrebitelia, ktorí tvoria ich cieľovú skupinu od nich budú očakávať rôzne inovácie a aktivity, ktoré budú viezť
