Diplomová práce
2020 Bc. Mária Mikolajová
Fakulta Podnikohospodářská
Študijný odbor: Podniková ekonomika a management
Název diplomové práce:
Vyrovnávanie sa so stresom a analýza time managementu v advokátskej kancelárii
Autor diplomovej práce: Bc. Mária Mikolajová
Vedúci diplomovej práce: doc. PhDr. Ing. Eva Jarošová, Ph.D.
P r e h l á s e n i e
Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému
„Vyrovnávanie sa so stresom a analýza time managementu v advokátskej kancelárii“
vypracovala samostatne s využitím literatúry a informácií, na ktoré odkazujem v priloženom zozname.
V Prahe dňa: 27. 03. 2021 Podpis
P o ď a k o v a n i e
Rada by som sa poďakovala všetkým, ktorí mi pomohli pri vzniku práce.
Ďakujem vedúcej diplomovej práce doc. PhDr. Ing. Eve Jarošovej, Ph.D. za jej odborné rady, čas a profesionálny prístup.
Ďakujem rodičom a najbližším za podporu a pomoc pri štúdiu. Chcela by som vyjadriť vďaku taktiež zúčastneným respondentom, za ich čas a ochotu
poskytnúť rozhovory.
Názov diplomovej práce:
Vyrovnávanie sa so stresom a analýza time managementu v advokátskej kancelárii.
Abstrakt:
Diplomová práca je zameraná na analýzu pôsobenia stresu na výkon pracovných činností, v advokácii. Hlavný cieľ práce je zmapovať zdroje stresu, ktoré znižujú pracovný výkon advokátov a následné navrhnúť možností zefektívnenia plnenia pracovných úloh.
Práca taktiež poukazuje na to, ako sa pracovníci snažia získať harmóniu medzi pracovným a súkromným životom a tiež aké k tomu využívajú techniky. Za účelom realizácie kvalitatívneho výskum bol vytvorený pološtruktúrovaný rozhovor, aplikovaný na desiatich respondentoch.
Rozhovory boli doslovne prepísané v programe Transcribe a následne kódované systémom MAXQDA. Získané dáta boli vyhodnotené v rámci štyroch tém: stres a jeho vnímané dopady, syndróm vyhorenia, work-life balance, možnosti zmiernenia dopadov stresu. Diskusia výsledkov v záverečnej časti práce naznačuje prepojenie informácii z rozhovorov s teoretickými poznatkami. Z výskum plynie, že k najväčším zdrojom stresu výskumná vzorka radí: časový tlak, množstvo práce, súdne rokovania. K najúčinnejším stratégiám zvládania stresu uvažujú:
šport, stretávanie sa s rodinou a hobby, asertivitu, určovanie priorít a sebauvedomenie.
Kľúčové slová:
Stres, zdroje stresu, advokácia, syndróm vyhorenia, work-life balance
Title of the Master´s Thesis:
Coping with stress and time management analysis in attorney office.
Abstract:
The diploma thesis focuses on the analysis of the effect of stress on the accomplishment of working tasks in advocacy. The main goal of the work is to map the sources of stress that reduce the work performance of lawyers and offers the possibilities of effective task fullfilment.
Moreover, the work points out how employees try to reach harmony balance between work and private life, and what techniques and methods they choose to be effective. In order to carry out a qualitative research, a semi-structured interview was created and applied to ten respondents. The interviews were literally transcribed in the Transcribe program and subsequently coded by the MAXQDA 2020 system. The obtained data were evaluated according to four topics: stress and its perception, burnout syndrome, work-life balance, the possibility of stress elimination. The discussion of the results in the final part of the work suggests the connection between the information gained from interviews and the theoretical knowledge. The analysis shows that the research sample ranks among the biggest sources of stress as following: time pressure, amount of work, court proceedings. as for the most effective stress management strategies they mention: sports, family gatherings and hobbies, assertiveness, prioritization and self-awareness.
Key words:
Stress, sources of stress, advocacy, burnout syndrome, work-life balanc
Úvod ... 9
1. Teoretická časť ... 11
1.1. Stres ... 11
1.1.1. Druhy stresu ... 12
1.1.2. Príznaky a následky pôsobenia stresu ... 14
1.2. Psychická záťaž ... 15
1.3. Stres v pracovnom prostredí ... 17
1.4. Syndróm vyhorenia ... 19
1.5. Stres management a coping ... 22
1.6. Time management ... 23
1.7. Vyrovnávanie sa so stresom ... 25
1.7.1. Duševné zdravie ... 27
1.8. Zhrnutie teoretickej časti ... 29
2. Metodická časť ... 31
2.1. Predmet, ciele a zameranie praktickej časti ... 31
2.2. Charakteristika a výber vzorky ... 31
2.3. Metóda zberu dát ... 32
2.4. Príprava, postup zberu dát a ich spracovanie ... 32
2.5. Metódy analýzy a interpretácia dát ... 34
2.5.1. Tematická analýza ... 34
2.5.1. Otvorené kódovanie a použitý softwér ... 34
3. Empirická časť ... 38
3.1. Charakteristika advokátskej kancelárie ... 38
3.2. Výkon advokácie a opis pracovného miesta ... 38
3.3. Časový harmonogram advokátov ... 40
4. Vyhodnotenie dát ... 43
4.1. Stres a jeho vnímané dopady ... 44
4.1.1. Zdroje stresu ... 46
4.1.2. Pracovné prostredie ... 48
4.1.3. Koordinácia práce, time management a stres ... 50
4.2. Syndróm vyhorenia ... 54
4.3. Work-life balance ... 57
4.4. Možnosti zmierňovania dopadov stresu z pohľadu respondentov... 60
4.4.1. Na Pracovisku ... 61
4.4.2. Mimo pracoviska ... 63
4.5. Zhrnutie interpretácie výsledkov ... 64
5. Diskusia výsledkov ... 66
6. Limity práce a možnosti budúceho výskumu ... 68
7. Odporúčania ... 69
Záver ... 72
Použitá literatúra ... 73
Zoznam obrázkov ... 77
Zoznam tabuliek ... 77
Prílohy ... 78
Príloha č. 1. : Scenár hĺbkového rozhovoru ... 78
Príloha č. 2. : Vzorový prepis rozhovoru s respondentom č. 3 ... 80
Príloha č. 3. : Časový harmonogram advokátov ... 83
9
Úvod
Majorita ľudí si želá pokojnejší život a viac odpočinku, dennodenné fungovanie je náročné, často až preťažujúce. V práci sme pod tlakom z veľkého množstva úloh, stavy pracovníkov sa znižujú. Na jednotlivcov sú kladené nároky, súvisiace aj so súkromným životom.
Stretávame sa so stresovými udalosťami, ktorých výskyt mnohokrát nedokážeme ovplyvniť.
Náš život je plný termínov, úloh a boja s časom. Potrebovali by sme si oddýchnuť. Obzvlášť ľudia zameraní na prácu trpia dilemami či zanedbať povinnosti, kvôli odpočinku (Ludecke 2007).
Denne môžeme pozorovať, že život v spoločnosti je zameraný na výkon. Byť úspešný je trend doby. No úspešná kariéra so sebou prináša prebdené noci, či zdravotné problémy, spôsobené veľkou intenzitou stresu. Vyťažený človek nemá čas rozmýšľať nad odpočinkom, svoje pracovné tempo považuje za adekvátne. Existujú povolania, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je permanentný tlak na perfektný výkon a práca s ľuďmi. K takým radíme advokáciu.
Pre úspešný výkon povolania je podstatné zdokonaľovať svoje interpersonálne schopnosti a zvládať stresové udalosti s čo najmenšími následkami.
Skúsenosťami a praxou v oblasti advokácie, kde patrí vyrovnávanie sa so stresom a odolnosť voči nemu ku každodenným výzvam, som dospela ku konštatovaniu, že zvládanie záťažových situácii je náročný, často nedoriešený proces.
Firmy venujú problematike stresu malé, resp. žiadne množstvo pozornosti. Avšak následky neriešenia problémov majú ďalekosiahle až trvalé dopady. K najväčším radím neschopnosť efektívne vykonávať pracovné úlohy, zdravotné problémy, taktiež možno spomenúť ovplyvnenie osobného života pracovníkov.
Tieto dôvody ma motivovali k zamysleniu sa nad problematikou a napísaniu práce.
Cieľom práce je objasniť problematiku stresu, zmapovať zdroje stresu, ktoré znižujú pracovný výkon advokátov a následné navrhnúť možností zefektívnenia plnenia pracovných úloh.
Diplomová práca je členená do piatich oblastí.
Prvá teoretická časť práce je zameraná na charakteristiku základných pojmov. Poukazuje na definíciu pojmu stres, jeho zdroje, prejavy a členenie. Táto časť dáva do popredia aj to, aké sú dopady stresu na zdravie človeka, približuje opis práce advokáta, tiež možnosti vyrovnávania sa so stresom a work-life balance. Značná pozornosť je v práci venovaná aj syndrómu vyhorenia.
Metodická oblasť definuje hlavný cieľ práce, výskumné otázky, zdôvodňuje výber výskumnej vzorky a poukazuje na jej charakteristiky. V tejto oblasti išlo ďalej o definovanie metódy zberu a analýzy dát, taktiež postupu výskumu. Časť obsahuje opis využitého softvéru a vyhodnotenie získaných informácii.
10 V rámci uvedenej oblasti práce bola definovaná skupina kódov, ktorá pomohla k zhotoveniu štyroch hlavných tém metodickej časti práce.
Empirická, tretia časť práce, charakterizuje opis vybranej advokátskej spoločnosti, približuje pracovné činnosti advokátov a pracuje s ich pracovnými kalendármi.
Vyhodnotenie a analýza získaných dát, je štvrtou časťou práce. Pre zabezpečenie prehľadnosti je kapitola členená do štyroch tém : stres a jeho vnímané dopady, syndróm vyhorenia, work- life balance a možnosti zmiernenia dopadov stresu.
Vyhodnotenie informácii v každej téme reflektuje priame citácie opýtaných. Pre lepšiu orientáciu v citáciách sú použité vlastné komentáre.
Piatou kapitolou práce je diskusia výsledkov. Išlo o poukázanie na súvislosti medzi teoretickými poznatkami a získanými dátami vo výskume. Záverom štvrtej kapitoly sú odporúčania a možnosti zefektívnenia plnenia pracovných úloh opýtaných, na úrovni jednotlivca a úrovni spoločnosti.
11
1. Teoretická časť 1.1. Stres
Vďaka technologickým pokrokom, sme vo veľkej miere oslobodení od náročnej fyzickej práce, no nároky na psychiku človeka sa stále zvyšujú. Vzhľadom na rýchle pracovné tempo a časový zhon sú možnosti odreagovania sa častokrát nedostupné. Bežnou súčasťou každodenného života sa stal nedostatok času, pracovný tlak, nadbytok informácii, nezdravý životný štýl.
Termín stres má svoje korene v anglickom slove stress, ktoré má pôvod v latinskom stringo, znamenajúcom utiahnutie, či zovretie (Křivohlavý, 1994).
Baumgartner (2001) konštatuje, že stres je súčasťou každodenného fungovania ľudí. Moderný svet prináša výzvy a spôsob života, na ktorý človek doposiaľ nebol zvyknutý.
Praško (2007) opisuje stres ako všetko, čo nás tlačí, či preťažuje. Veci, ktoré na nás nepriaznivo pôsobia zvonku, označuje termínom stresory. Pri ich vzniku môže náš organizmus a duša prežívať stresovú reakciu. Avšak ide o naše pochopenie a vnímanie toho, či budeme situáciu pokladať za stresor alebo nie. Stresová situácia teda záleží najmä na tom, ako jednotlivým prvkom a okolnostiam rozumieme. Praško pod slovom stres chápe reakciu tela na nepriaznivú záťaž. Určitá hladina stresu je však podľa neho potrebná, najmä pri prekonávaní rozličných prekážok.
Kebza (2005) sa stotožňuje s tvrdením Praška, že na to, aby sa človek mohol posunúť v svojich schopnostiach ďalej a bol schopný zdolávať náročnejšie úlohy, je potrebné zažiť situácie, ktoré presahujú jeho kapacity, teda situácie stresové.
Môžeme konštatovať, že činnosti vykonávané pod miernou intenzitou stresu, pôsobia na človeka stimulujúco (Urban 2008).
Stres vzniká v dôsledku nesúladu vonkajších požiadaviek, podmienok okolia a stavom človeka na strane druhej (Štikar, 2003).
Baumgartner (2001) charakterizuje viaceré vysvetlenia pojmu stres:
Stres ako náročnú udalosť, nepriaznivý činiteľ pôsobiaci na človeka
Reakciu tela na záťažové faktory
Súhrnný vnútorný fyzický a psychický stav človeka, ktorý je pod tlakom nepriaznivých situácii
Seyle tvrdí, že stres je stav tela, v ktorom sa objaví nedostatočná funkcia homeostázy. Podľa neho stresory vplývajú na organizmus tak, že sa zvyšuje pulzová frekvencia, rastie krvný tlak, klesá teplota pokožky, stúpa svalová tenzia a tak isto sa môžu vyskytnúť rozličné hormonálne zmeny.
Adaptačný syndróm GAS pozostáva z 3 štádií (Bratská, 2001):
12
A - alarm
B - rezistenia
C - exhauscia
Obrázok 1, uvedený nižšie znázorňuje štádiá syndrómu. Prvou fázou je poplachová reakcia organizmu, ide o fyziologickú odpoveď tela na stresor. Dĺžka trvania fázy B závisí na sile človeka bojovať so stresom. Ak záťažová situácia trva neúmerne dho, nastane posledná fáza C- vyčerpanie, exhauscia (Fontana, 2016).
Obrázok 1: Fázy generalizovaného adaptačného syndrómu
Zdroj: Fontana (2016, vlastné spracovanie)
GAS poukazuje na takmer rovnaké fyziologické odpovede organizmu na pôsobenie stresorov.
Jeho autorom je práve americký endokrinológ Seyle (Bratská, 2001).
1.1.1. Druhy stresu
Vnímanie stresu môže byť interpretované individuálne, do úvahy berieme inter-individuálne fyzické a psychické dispozície človeka. Ide najmä o stav nervovej sústavy, vplyv výchovy a skúseností. Jednotlivci môžu vnímať podobné situácie odlišne. Niektorí ako pomerne ľahko prekonateľné, iní ako vysoko hraničné (Bedrnová et al., 2012).
V tejto súvislosti rozlišujeme eustres a teda takú mieru tlaku, ktorá pôsobí ma človeka skôr pozitívne a stimulujúco. Opakom je distres, pod ktorý spadajú faktory s jednoznačne nepriaznivým účinkom na človeka. Taktiež ale treba opäť pripomenúť, že vnímanie situácie je individuálne. Napríklad faktory, ktoré by sme mohli pričleniť k tým, ktoré vyvolávajú eustres (nové zamestnanie, presťahovanie sa, svadbu či narodenie dieťaťa ) môžu niektorým jednotlivcom spôsobovať distres (Bedrnová et al., 2012).
Praško ( 2007) konštatuje, že eustres je spojený s pozitívnym očakávaním, teda ide o situácie ktoré máme pod kontrolou. Podľa neho ide napríklad o sledovanie detektívneho seriálu.
K distresu začleňuje situácie, ktoré prestávame zvládať, sme vyčerpaní a nemáme nadhľad. Pre zdravie človeka sa stáva riskantný taký stav, kedy dôjde k prekročeniu individuálnej hranice.
Častým stresorom je správanie ľudí. Niekedy môžu byť veľmi kritickí, moralizujúci, či manipulujúci. Avšak Praško tvrdí, že záleží výlučne na našom hodnotení, očakávaní a postoji k správaniu iných, či sa na koniec stresorom stane.
Druhou najčastejšou príčinou sociálneho stresu je podľa Praška (2007) pracovné prostredie.
Nepríjemné vzťahy, ohováranie, častá kritika alebo naopak veľmi neosobné vzťahy, či
13 nedostatok dôvery, to všetko môže byť dôvodom vzniku stresu. Praško sa domnieva, že najväčší stres na pracovisku vzniká práve z dôvodov vyššie uvedených, nie napríklad z nesplnených úloh. Nesprávne termínované činnosti sú často dôsledkom nedostatočnej komunikácie.
Ďalšími druhmi stresu sú stres chronický ( dlhodobo negatívne pôsobiaci faktor) a akútny (krátkodobo, ale intenzívne pôsobiaci stresor). Dlhodobý stres môžu vyvolať situácie ako napríklad sťahovanie, zmena štúdia, resp. jeho ukončenie.
Baumgartner (2001) taktiež hovorí o ďalších 2 členeniach stresu:
Hypostres: vzniká z dlhodobého hľadiska, organizmus reaguje na faktory v slabej intenzite
Hyperstres: prekročenie individuálnych hraníc človeka
Typ stresu môžeme definovať aj na základe druhu stresoru, ktorý na ľudí pôsobí. Scheiber (1985) člení činitele vyvolávajúce stres nasledovne:
Somatické stresory
- Externé faktory: chlad, teplo, svetlo, žiarenie, hluk - Somatické stavy: hlad, smäd, bolesť
Psychologické stresory
- Individuálne stresory: vyčerpanie, nezdravý životný štýl, rôzne druhy konfliktov - Stres z choroby: napríklad hospitalizácia
- Skupinové stresory: problémy v rodine alebo pracovnom prostredí - Sociálne faktory: nedostatok peňazí, odchod do penzie, strata práce
Fontana (2016) charakterizuje ďalšie druhy stresu pracovný a domáci. Stresu v pracovnom prostredí je venovaná samostatná kapitola. Fontana ale podotkol, že je potrebné venovať pozornosť aj domácemu stresu. K jeho hlavným zdrojom pričleňuje:
Stres spôsobený partnerom
Stres spôsobený deťmi
Stres spôsobený usporiadaním domova
A stres spôsobený tlakmi prostredia na domov
Stres vyplývajúci z partnerských vzťahov je podľa jeho výsledok rozdielnych temperamentov alebo záujmov. Stres ktorý súvisí s deťmi či usporiadaním domova je často spojený s nedostatkom času a neschopnosťou zvládať povinnosti. Čo sa týka tlakov okolia, môžeme spomenúť hlučných susedov, či stavebné práce. Podľa Fontany (2016) je potrebné byť úprimný, hľadať príčiny stresu a v rámci možností ho eliminovať.
14
1.1.2. Príznaky a následky pôsobenia stresu
Stres sa v súčasnosti zaraďuje medzi často skloňovaný termín. Je považovaný sa príčinu mnohých ochorení. Jeho pôsobenie na organizmus z dlhodobého hľadiska oslabuje energiu človeka. Konštatujeme, že stres pozorujeme na človeku v 3 úrovniach:
Fyziologická úroveň
Psychická
Behaviorálna
K somatickým príznakom podľa WHO (2018) zaraďujeme: búšenie srdca, bolesti v hrudi, zažívacie problémy, časté močenie, hormonálne zmeny, kožné nepríjemnosti, migrény, problémy s krčnou chrbticou.
Nepredvídateľné zmeny nálady, neschopnosť empatie, nadmerné vytváranie problémov, denné snenie, radíme k psychickým príznakom Neschopnosť urobiť rozhodnutia, náreky, pokles produktivity práce, nadmerné požívanie alkoholických a omamných produktov, k behaviorálnym. Autor zároveň tvrdí, že v živote sa málokedy stretneme so situáciami, pri ktorých na nás pôsobí len jeden faktor. Teda ide o synergické pôsobenie nepriaznivých činiteľov (Křivohlavý, 2003).
To aká bude reakcia človeka na stres je závislé na niekoľkých faktoroch. V prvom rade ide o stresor sám o sebe, o úroveň intenzity jeho pôsobenia a dĺžku trvania.
V druhom rade kladieme apel na osobnostné charakteristiky každého jednotlivca, ide najmä o schopnosť zvládať stresové situácie a zdatnosť využívať mechanizmy, potrebné k ich prekonaniu. Sociálnym fondom, z ktorého je možné v prípade potreby čerpať energiu, je sociálna opora. Autorka tvrdí, že ak sú ľudia pod pôsobením vyššej intenzity tlaku a zároveň sa im dostáva slabá sociálna podpora, trpia častejšie zdravotnými problémami. Sociálna opora je podľa nej často koreňom sebavedomia a sebadôvery (Bakalová, 1992).
Každá z reakcii organizmu na stres je potrebná. Je súčasťou prípravy tela, aby bolo schopné reagovať na požiadavky okolia. Reakcie človeka sa odohrávajú v centrálnom nervovom systéme, to znamená, že prebiehajú automaticky. Telo reaguje na okolie, bez toho aby sme to sami museli vedome riešiť. Reakcie ľudí na stres sú rôznorodé. Pokiaľ je človek vystavený stresu z dlhodobého hľadiska, je to zdravie ohrozujúce. Autor tvrdí, že súčasná moderná doba je presýtená faktormi, ktoré vyvolávajú stres a ľudia nie sú schopní tomu čeliť ( Fontana, 2016).
Fontana (2016) konštatuje, že závažné fyziologické následky stresových udalostí môžu byť kardiovaskulárne poruchy, choroby obličiek, poruchy hladiny cukru v krvi. Za uvažovanú príčinu chorôb považuje to, ak človek neuvoľní z tela nadmerné množstvo nahromadeného adrenalínu. Pretože adrenalín a noradrenalín pôsobia ako stimulátory, ktoré zvyšujú tlak krvi, srdcový tep a hladinu cukru v krvi.
Ďalej je podstatné spomenúť nutnosť uvoľnenia hormónov štítnej žľazy, ktoré podporujú metabolizmus. Ak to ľudia ignorujú dochádza k vyčerpaniu, úbytku váhy, či fyzickému
15 zrúteniu. K ďalším následkom stresu Fontana zaraďuje zažívacie problémy, kožné choroby, poruchy termoregulácie tela, neschopnosť sústredenia sa. Ak sme pod tlakom náročnej udalosti naše srdce je nútené pracovať oveľa intenzívnejšie, aby pumpovalo hustú krv, to samozrejme zvyšuje srdcovú záťaž a riziko vzniku krvných zrazením.
Pozornosť je potrebné zamerať taktiež na psychologické dôsledky stresu. Ak hladina stresu prekročí jej potrebnú hranicu, vyčerpáva to psychickú energiu, znižuje produktivitu. Do úvahy berieme aj to, že je úzke prepojenie medzi fyzickým telom človeka, jeho stavom a psychikou.
Čím viac je človek vyčerpaný fyziky, tým viac je aj psychicky. K psychickým dopadom stresových udalostí patria napríklad poruchy pamäti, ale aj emočné problémy ako pocity depresie, citové zábrany, zhoršujú sa problematické osobnostné charakteristiky (Fontana, 2016).
1.2. Psychická záťaž
Záťaž charakterizujeme ako narušenie rovnováhy medzi vnútorným stavom systému a vonkajším prostredím, systémom vonkajším. Stupeň psychickej záťaže je daný intenzitou pôsobenia vonkajších vplyvov a kapacitou záťažového systému človeka.
Psychická záťaž má intra aj interindividuálnu variabilitu, vzhľadom na to, že reakcie ľudí sú vždy odpoveďami na požiadavky prostredia, ale tieto odpovede sú viazané na pripravenosť a procesnú kapacitu človeka (Štikar, 2003).
Baumgartner (2001) hovorí o 3 stupňoch psychickej záťaže, podľa tlaku faktora, ktorý ju vyvoláva:
Vysoký stupeň záťaže: život v ohrození, vážna nehoda
Stredný stupeň záťaže: situácie s výskytom stresorov, brániacich bezproblémovému fungovaniu
Ľahký/mierny stupeň záťaže: faktory nenarúšajúce efektívne fungovanie Mikšík (1969) charakterizuje viacero úrovní záťaže:
Normálna: pravidelne vykonávané aktivity, zaužívané spôsoby fungovania bez podpory rastu osobnosti
Stúpajúca: človek potrebuje na splnenie úloh nové postupy, teda ide o stimuláciu rozvoja osobnosti, keďže nároky okolia rastú a vyžadujú často nové riešenia
Hraničná: do popredia sa dostáva význam pripravenosti jedinca voči nátlaku okolia, ide o druh tlaku, ktorý môže v organizme vyvolať fyziologické zmeny, človek je nútený mobilizovať sily
Veľmi vysoká/ extrémna: nátlaky okolností sú neprimerané, objavujú sa zdravotné problémy, psychické zlyhanie a neschopnosť zvládať úlohy
Vieme rozlíšiť 3 druhy psychickej záťaže:
16
Senzorická, vyplýva z nárokov kladených na činnosť zmyslových orgánov a centrálnej nervovej sústavy
Mentálna záťaž, ktorá značí tlak na psychické procesy, ktorými sú spracovanie a ukladanie informácii, myslenie či rozhodovanie
Emočná záťaž / psychosociálny stres vyplýva zo skutočnosti začlenenia človeka do kolektívu a práce v skupine
Technologický stres je strach z negatívneho pôsobenia technológii na zdravie ľudí (Štikar, 2003).
Psychická záťaž patrí v súčasnosti k sledovaným ukazovateľom, v rámci jej výskytu v pracovnom prostredí. Blažková (2008) sa zaoberala pre Štátny zdravotný ústav výskumom, pri ktorom sa overovala rizikovosť oblastí pracovných podmienok, z pohľadu psychickej záťaže. Môžeme sem napríklad zaradiť:
Časovú naliehavosť práce
Monotónnosť pracovných činností
Hmotnú zodpovednosť
Pracovné prostredie a vplyvy v ňom (napr. hluk)
Problémy vo vzťahoch na pracovisku
Uvedené kritéria sú používané ku kategorizácii práce z hľadiska faktorov psychická záťaž.
Zdravie je vnímané ako právo človeka a jeho ochrana je teda legislatívne upravená. Faktory obsahuje aj platná legislatíva a môže ich posudzovať len kvalifikovaný odborník. Kategorizácia práce je kľúčový nástroj pri hodnotení vzťahu práce a zdravia (Blažková, 2008).
Štikar (2003) sa v knihe zameranej na psychológiu práce taktiež zaoberá vplyvmi prostredia na výkon činností. Ako autorka Blažková, aj on uvádza ako príklad monotónnosť práce, čo má negatívny vplyv na výkon úloh. Ak sú prestávky pri práci príliš krátke, vzniká únava a stres.
Odpočinok by mal byť primeraný, teda taký, ktorý nevedie k ohrozeniu zdravia a duševnej vyčerpanosti. Dodržanie primeraných podmienok odpočinku je mnohokrát náročné, najmä pri povolaniach vyžadujúcich si veľké psychické sústredenie.
Baumgartner (2001) však dáva do pozornosti diferenciáciu termínov stres a záťaž, ktorú hodnotí ako menej ohrozujúci činiteľ, ktorý môže porušiť harmóniu organizmu.
Stres je podľa autorky často spojený s časovým tlakom, chápe ho aj ako synonymum termínu záťaž. Stres so sebou prináša situácie nadmerných nárokov a následne tak mnohokrát nie priaznivý fyziologický stav človeka (Bedrnová et al., 2012).
Je dôležité poukázať na to, že diplomová práca sa prikláňa ku konštatovaniam autorov Bedrnovej a kolektívu. A teda, že pojmy stres a záťaž chápe ako synonymá.
Stres je spojený často s časovým tlakom, je chápaný aj ako synonymum termínu záťaž. Stres so sebou prináša situácie nadmerných nárokov a následne tak mnohokrát nie priaznivý fyziologický stav človeka (Bedrnová et al., 2012).
17
1.3. Stres v pracovnom prostredí
Pracovný stres spôsobuje rôzne druhy zdravotných problémov, ako napríklad kardiovaskulárne komplikácie, svalové a mentálne poruchy. Stres v práci taktiež zvyšuje riziko náchylnosti na choroby, znižuje pracovnú spokojnosť a produktivitu (Roozeboom, 2020).
Vplyvmi prostredia, ktoré môžu zvyšovať, resp. eliminovať stres človeka sa zaoberá psychológia práce. Psychológia práce sa zameriava aj na skúmanie pracovných činností, teda napríklad akým spôsobom ľudia komunikujú, resp. plnia pracovné úlohy. Psychológia práce sa tak stala samostatným odborom (Štikar, 2003).
Psychológia práce sa vo veľkej miere neskôr začala rozvíjať aj na univerzitnej pôde. Na Karlovej univerzite v Prahe sa skupina psychológov sústreďovala na edukáciu a výskum v uvedenej oblasti. K základným oblastiam skúmania psychológie práce zaraďujeme aj mentálny stres a snahu o jeho elimináciu v pracovných podmienkach (Štikar, 2003).
Fontana (2016) tvrdí, že k všeobecným príčinám pracovného stresu môžeme pričleniť:
Organizačné problémy: nejasne vymedzené právomoci, chýbajúce pracovné vybavenie
Nedostatok personálu: pracovníci sú nútení plniť úlohy nad rámec ich kvalifikácie alebo možností, taktiež s tým súvisí aj plytvanie časom
Dlhá pracovná doba: ak nie sú dodržané rytmy tela, narušuje sa fungovanie človeka a to má dopad na psychiku, je teda nutné dodržiavať prácu na smeny, mať rytmus
Nízka prestíž a plat: identita ľudí je spojená s ich prácou, preto by mala byť ohodnotená primerane, v závislosti na výkone
Neistota: zmeny v stratégii firmy, časté zmeny v plánoch
Nejasne definované roly: ľudom chýbajú informácie o tom, kde začínajú a končia ich právomoci
Nerealistické očakávania od seba (perfekcionizmus): človek kladie neprimerané tlaky sám na seba, čo často vedie k sklamaniu a frustrácii
Nedostatok právomocí: pracovníci môžu byť demotivovaní, ak im nie je umožnené podieľať sa na rozhodovacích procesoch
K ďalším príčinám pracovného stresu Fontana (2016) začleňuje: konflikty s kolegami, nedostatočné školenia, slabú komunikáciu, časté strety s nadriadeným, monotónnosť pracovných činností.
Ako bolo uvedené na vznik stresu pri práci má vplyv aj pracovné prostredie. Pod týmto pojmom rozumieme skupinu faktorov, ktoré pôsobia na činnosti človeka, resp. môžeme ho definovať aj ako súbor podmienok, pri ktorých vykonávame pracovný proces.
K týmto faktorom zaraďujeme napríklad: svetlo, hluk, pracovné prostriedky, prac. pomôcky či mikroklimatické podmienky. Je potrebné aby sa prostredie na pracovisku upravilo tak, aby požadovane pôsobilo na zmysly ľudí, ich myslenie a city. To značí, že je žiadané aby sa
18 zabezpečili čo najpríjemnejšie pracovné podmienky, ktoré umožňujú vysokú efektivitu vykonávania úloh (Štikar, 2003).
Podľa Štikara (2003) je dokonalé pracovné okolie také, v ktorom sú všetky prvky kultúry práce v súlade s úrovňou technológii, estetika je vhodne vyriešená a má pozitívny vplyv na produktivitu, kvalitu práce zamestnancov a taktiež spoločenský rozvoj človeka.
Ak je prostredie pre prácu nevyhovujúce, ma to značný dopad na plnenie úloh a vznik stresu v kolektíve. Rozlišujeme viacero prvkov, ktoré pri práci prispievajú k vzniku záťaže. Pre tieto stresory môžeme vyčleniť nasledujúce kategórie:
1. Proces práce, vykonávanie pracovných úloh. V tejto kategórií sa dá z pohľadu parametrov na výkon človeka rozlišovať niekoľko oblastí
- množstvo: počet signálov a množstvo prijatých informácii
- čas: doba potrebná alebo vymedzená k príjmu a spracovaniu informácii, rytmus pracovnej činnosti
- charakteristiky práce: statická či dynamická práca
Uvedené členenie je podstatné najmä z hľadiska posúdenia pracovných požiadaviek, ktoré sa kladú na zamestnancov. Na základe toho môžeme odlišovať činnosti spojené s veľkými nárokmi na pozornosť, činnosti kladúce nároky na identifikáciu signálov či činnosti zamerané na hľadanie náročných riešení. Taktiež je dôležité podotknúť, že na základe uvedených parametrov vieme identifikovať činnosti, ktoré si vyžadujú koncepčné a tvorivé myslenie, zamerané na riešenie zložitých problémov bez úplných informácii (Štikar, 2003).
Čo je v súlade s popisom pracovného miesta advokáta. Práca právnika si vyžaduje precíznosť, profesionalitu a schopnosť zachovať objektívny postoj.
2. Podmienky pracovného prostredia, fyzikálneho a biologického charakteru
- hluk (jeho intenzita a časový priebeh), nedostatočné osvetlenie, mikroklimatické podmienky
Všetky tieto faktory môžu v negatívnej podobe prispievať k narušeniu rovnováhy človeka a následne negatívne ovplyvňujú pracovný výkon a podieľajú sa na vzniku stresu.
3. Sociálne psychologické podmienky
- činnosti spojené so zvýšenou zodpovednosťou, práca izolovane, resp. stály styk s ľuďmi, čo vedie k negatívnemu zásahu do pracovného harmonogramu (časté návštevy, telefonáty vlastné, či iných zamestnancov)
- častý výskyt záťažových, frustrujúcich udalostí (Štikar, 2003)
Zamestnanci trávia v práci približne 40 hodín týždenne. To značí, že pracovné prostredie má na nich veľký vplyv. Ľudia sú preťažení pôsobením stresorov, sú pod časovým tlakom, musia zvládať neprimerané množstvo činností a zároveň disponujú vysokou zodpovednosťou. Vo
19 firmách často nie sú jednoznačne vymedzené právomoci a zamestnanci medzi sebou bojujú o kariérny postup (Křivohlavý, 2003).
Podľa Hallowella (2003) je stres neprehliadnuteľný. Ak navštívime akékoľvek pracovisko, tak je možné hneď pocítiť vysokú hladinu stresu, na niektorých miestach až toxickú.
Príčiny pracovného stresu a jeho následkov na plnenie úloh znázorňuje model Landyho (1989) Z modelu (obr. 2) je zrejmá postupnosť pôsobenia stresových udalostí a faktorov na človeka a jeho následný pokles produktivity práce.
Zdroj: Landy, 1989, vlastné spracovanie
Občas, resp. v určitom množstve je ale podľa neho stres potrebný. Dokáže človeku dodať energiu a motivovať ho k výkonu. Mať stres pod kontrolou, znamená dosiahnuť rovnováhu. Relatívne nenáročné techniky zvládania stresu, pomôžu človeku so zvládaním náročných situácii.
1.4. Syndróm vyhorenia
Tak ako sa človek vyčerpá fyzicky, tak dochádza aj k psychickému vyčerpaniu, známemu ako burn - out, syndróm vyhorenia. Ide o stav fyzického, citového a duševného vyčerpania (Křivohlavý, 2001).
Syndróm charakterizuje viacero vlastností (Kebza, Šolcová, 2003):
Ide najmä o psychický stav
Vyskytuje sa u pracovníkov, ktorých hlavná náplň je práca s ľuďmi
Je spojený s emocionálnym vyčerpaním a celkovou únavou Pracovné
podmienky
Individuálne charakteristik
y Pracovné skúsenosti
Frekvencia stresových udalostí
Subjektívny sters
Afekt Úzkosť Depresia
Pokles výkonu Medziosobná
citlivosť Tolerancia k
frustrácii Intenzita
stresových udalostí
Obrázok 2: Model stresu vyjadrujúci väzbu medzi podmienkami a individuálnymi charakteristikami ľudí.
20 Syndróm burn-out zaraďujeme k najbežnejším ochoreniam, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobo prežívaného stresu. Postihuje telo i ducha.
Názov syndrómu špecifikoval psychoanalytik v 70. rokoch minulého storočia, Herbert Freudenberger. Syndróm vzniká z dlhodobého hľadiska.
K fyzickým príznakom radíme: poruchy spánku alebo srdcové choroby, bolesti hlavy, narušenie krvného obehu, bolesti chrbta, kolísanie váhy. Jedinec ma dojem, že jeho práca je nezvládnuteľná, spochybňuje jej zmysel. Takýto človek pôsobí nespokojným dojmom, je podráždený a nervózny. V hraničných prípadoch ide o fyzické a psychické zrútenie sa (Ludecke, 2007).
Autori Maslachová a Jackson (1981) pri tvorbe nástroja na diagnostiku syndrómu vyhorenia uvažujú tri faktory: emočné vyhorenie, depersonalizáciu a element osobnostného výkonu. burn- out, podľa vyššie uvedených prvkov prebieha v štyroch fázach:
Dlhodobé preťažovanie sa, spôsobené prvotným entuziazmom a nadšením
Postupné mentálne a z časti aj fyzické vyčerpanie
Dehumanizované vnímanie okolia, ako obranného mechanizmu
Celkové vyčerpanie, nezáujem, negativizmus
Rozlišujeme aj iné definovanie fáz syndrómu vyhorenia. Pri nasledujúcich krokoch chápeme, že vyhorenie vzniká v procese interakcie jednotlivca a situačných podmienok:
Disharmónia medzi schopnosťami človeka a požiadavkami na pracovný výkon
Rekciou na nerovnováhu sú pocity napätia, úzkosti, vyčerpania.
Tretia fáza opisuje zmeny na behavioralnej úrovni. Pozorujeme defenzívne správanie sa, zmeny v postojoch voči okoliu. (Kebza, Šolcová, 2003)
Vysokú mieru stresu spôsobuje taká práca, ktorá si vyžaduje zodpovednosť a vysokú kvalitu jej prevedenia. To môže viesť ku chronicky stresujúcemu pracovnému prostrediu a následne vzniku syndrómu vyhorenia (Kebza, 2005).
Syndróm vyhorenia bol vo svojich počiatkoch charakteristický najmä pre povolania v určitých odvetviach: zdravotníctvo, školstvo, polícia. Neskôr sa preukázalo, že tieto odvetvia môžeme jednoznačne rozšíriť. Celkovo sem teda radíme:
lekári ( onkológia, chirurgia, psychiatria), zdravotné sestry
psychológovia
učitelia (ZŠ,SŠ, VŠ)
dispečeri
policajti, ozbrojené zložky
manažéri
advokáti, sudcovia
pracovníci väzníc
pracovníci v bankách a ďalšie
21 Je možné konštatovať, že pre uvedené povolania je typická práca s ľuďmi, taktiež tlak na poskytovanie bezchybného výkonu. Pocit zlyhania je u zamestnancov veľmi častý, vnímajú prácu miestami ako nezvládnuteľnú. Práve to vedie k vzniku burn-out. Syndróm vyhorenia môžeme z tohto uhla pohľadu charakterizovať ako reakciu organizmu na chronické stresory v práci, alebo podmienenú stresovú reakciu, či finálnu odpoveď v ponímaní GAS (Kebza, Šolcová, 2003).
Do úvahy je taktiež potrebné brať individuálne charakteristiky jednotlivcov. Vyhorenie sa neobjavuje u všetkých. Ohrození sú najmä ľudia, ktorí:
boli na počiatku plní nadšenia a motivácie
sú perfekcionisti, kladú na seba nadmerné množstvo nárokov - “workoholici“
zlyhanie vnímajú ako osobnú porážku
nie sú schopní odpočívať a relaxovať žijú v častých konfliktoch ( Křivohlavý, 2003) Kebza (2005) dáva do popredia predovšetkým civilizačné faktory, ako možné príčiny vzniku vyhorenia. A teda rýchle životné tempo, prácu s ľuďmi, monotónnosť práce, prvotné vysoké nadšenie, neschopnosť relaxácie, permanentný časový zhon a mnohé iné.
Vyhorenie sa prejavuje vo viacerých oblastiach. Na úrovni somatickej aj sociálnej.
Rozlišujeme dve skupiny príznakov:
Subjektívne: nervozita, negativizmus, strata sily a nadšenia, vysoká únava, život v napätí
Objektívne: ide o pokles progresu a výkonu, ktoré si všíma okolie (Křivohlavý, 2003) Kebza a Šolcová (2003) tvrdia, že vyhorenie je možné pozorovať na ľuďoch v troch rovinách:
Psychickej: sebaľútosť, negativizmus, emočné vyčerpanie
Somatickej: únava, poruchy spánku, vznik závislostí, poruchy krvného tlaku
Sociálnej: eliminácia sociálnych kontaktov, nedostatok empatie, nezáujem o druhých Sú známe určité preventívne opatrenia voči vzniku vyhorenia. Kebza (2005) sa domnieva, že sa treba zamerať ako na jednotlivca, tak aj na organizáciu. Na strane zamestnanca je požadované naučiť sa stratégiám zvládania stresu, osvojiť si zdravý životný štýl a pracovať na ňom, ďalej vyjadrovať svoje emócie a vytvoriť si určitý pracovný odstup. Na strane firmy je vhodné zamerať sa na zmenu organizácie a zamyslieť sa nad mierou participácie zamestnancov na rozhodovaní, vytvoriť sociálne prijateľné prostredie, poskytnúť oporu a rast.
Preventívnym opatreniam by sa mala venovať zvýšená pozornosť. Pokiaľ sú zamestnanci vystavení častým stresovým situáciám, môžeme očakávať vznik syndrómu, čo v konečnom dôsledku spôsobí značné ekonomické straty aj pre zamestnávateľa.
22
1.5. Stres management a coping
V širšom slova zmysle charakterizujeme stres management ako riadenie vlastného života jednotlivca, so začlenením mentálne hygienických faktorov. Priraďujeme sem teda prevenciu a profylaxiu, tiež organizovanie života a práce (Bedrnová et al., 2012).
V užšom slova zmysle definujeme stres management ako vyrovnávanie sa so záťažou.
V tomto, druhom chápaní, obsahuje tri kroky:
Rozpoznanie záťažovej situácie, vnímanie odchýlok vlastného správania sa od normálu, postrehnutie časového či psychického stresu.
Nájdenie dôvodov a zdrojov zvýšenej záťaže, prostredníctvom komunikácie s okolím, resp. štúdiom odbornej literatúry.
Prekonanie emocionálnych aspektov udalostí, pomocou racionálneho prístupu.
Adekvátna motivácia k riešeniu stresových udalostí (ani malá, ani nadmerná).
Vlastné riešenie náročnej situácie, buď aktívnym prístupom alebo trpezlivým odolávaním.
Prekonanie záťaže a následne vybudovanie odolnosti voči nej, ktoré sa môže prejaviť vytvorením si vyšších cieľov (Bedrnová et al., 2012).
Obranné mechanizmy zohrávajú pri zvládaní záťažových situácii kľúčovú úlohu. Ide o vrodené, únikové spôsoby správania sa, ktorými si človek chráni vlastné Ja. Môžeme k ním radiť denné snenie, izoláciu, únik k chorobe, detské správanie sa. K agresívnejšej podobe obranných mechanizmov patrí negativizmus, egocentrizmus či pútanie pozornosti. Všetky uvedené faktory signalizujú, že človek má problémy pri vyrovnávaní sa so stresom. Zároveň však konštatujeme, že pre neho predstavujú určitú možnosť odreagovania sa.
Podstatná súčasť stres managementu je hľadanie vhodných relaxačných techník a profylaktických postupov, ktoré pomáhajú vyrovnať sa so stresom. Zaraďujeme sem napríklad rozličné športové aktivity, alebo relaxačné techniky ako jóga, či autogénny tréning.
Je však dôležité upozorniť na to, že tieto aktivity je vhodné vykonávať kontinuálne, ako prevenciu, nie pri pociťovaní potreby (Bedrnová et al., 2012).
Ludecke (2007) poukazuje na zmysluplnosť relaxačných techník. Podľa autorky dochádza pri autogénnom tréningu k uvoľneniu napätia a upokojeniu nervového systému. Ak je tréning vykonávaný pravidelne, stimuluje duševnú pohodu a pocit spokojnosti. Autogénny tréning pomáha bojovať s príznakmi stresu ako sú vysoký krvný tlak či podráždenosť. Pozitívne pôsobí na obehový systém a optimalizuje svalový tonus.
Téme vyrovnávania sa so stresom a záťažovým situáciám sa v odbornej literatúre venuje veľká pozornosť. V tejto súvislosti je najčastejšie skloňovaný pojem coping, copingové stratégie.
Ide o techniky na úrovni správania sa, ktoré vedú k redukcii dopadov stresu (Baumgartner, 2001).
Folkman, Lazarus (1984) definujú dve formy copingu:
23
Zvládanie záťaže zamerané na problém: aktívna snaha o riešenie problému a zmenu.
Zvládanie záťaže zamerané na emócie: snaha regulovať emócie smerom k prijatiu situácie.
Carver a kol. (1989) uvádzajú aj ďalšiu, tretiu formu copingu: dysfunkčné spôsoby zvládania situácie. Patrí sem prejavovanie negatívnych emócii, rezignácia, pasivita, snaha uniknúť z nepríjemnej situácie.
Baumgartner (2001) konštatoval tri stratégie, ktoré ľudia najčastejšie využívajú pri konfrontácii so záťažou:
Inštrumentálna: zámerom je aktívne riešenie problému.
Vyhľadávanie sociálnej opory.
Fyzické, psychické vyhýbanie sa problémovej udalosti.
Stratégia, ktorú si jednotlivec volí, závisí na viacerých faktoroch. Dôležitú úlohu zohráva to, aká je intenzita záťažovej situácie a to ako človek sám vníma, či ju dokáže prekonať. Teda jeho presvedčenie, že ju má v rukách (Baumgartner, 2001).
1.6. Time management
Pri dennom fungovaní je zrejmé, že naše činnosti sú limitované obmedzeniami. K najväčším radíme časové hľadisko a teda to, že deň každého z nás má 24 hodín. Otázne je teda to, ako sa s obmedzením vysporiadame. Do popredia sa dostávajú výzvy, ako si čas rozdeliť, čomu koľko času pričleniť, v závislosti na našich záväzkoch, povinnostiach a úlohách (Covey, Merril, &
Merrill, 2015).
Už v dávnej minulosti mali ľudia dilemu ako pracovať v čase, ako deliť jednotlivé úlohy. A na to aby bol človek schopný napredovať a dosahovať svoje ciele, musí byť schopný riadiť a využívať čas vhodným spôsobom. Kľúčové je podľa autora nájsť rovnováhu medzi prácou a voľným časom, tým pádom je človek efektívnejší pri plnení úloh. Čas môžeme ponímať ako cenný zdroj, ktorého využívanie treba rozumne zvážiť (Clegg, 2005).
Autori Jay & Templar (2006) taktiež dávajú do popredia význam a pochopenie efektívneho time managementu, najmä z dôvodu vyhnutia sa časovej tiesni. Autori konštatujú, že pocitu nezvládania úloh, sa dá predísť pomocou organizácie činností. Organizáciou chápu konkrétne spísanie si úloh na papier, čím sa získa základný prehľad. Pomocou zoznamu je možné získať predstavu o prioritách, čím dokážeme efektívnejšie plniť úlohy v čase.
V oblasti managementu času možno rozlíšiť viacero stupňov – štyri generácie času. Prvá generácia time managementu spočíva predovšetkým na voľnom zápise poznámok na papier.
Ľudia si pre prehľad v činnostiach vytvárali zoznamy úloh, ktoré mali so sebou. Vzhľadom na relatívnu jednoduchosť zápisu, bolo možné poznámky neustále dopĺňať (Covey, Merril, &
Merrill, 2015).
24 Pri pohľade na druhú generáciu time managementu môžeme pozorovať určitý progres v zápise, ktorý spočíva využívaním konkrétnych nástrojov, ako sú kalendáre, či diáre, ktoré sú významne nápomocné pri plánovaní úloh. Plánovanie časového harmonogramu a prehľad v termínoch sú charakteristické pre druhú generáciu (Covey, Merril, & Merrill, 2015).
K time managementu tretej generácie zaraďujeme plánovanie, stanovenie hodnôt, priorít, riadenie času, taktiež určenie cieľov. K tejto generácii patria aj elektronické plánovacie systémy (Covey, 2014).
Tretia generácia je zameraná na dlhodobý horizont a berie do úvahy aj životné hodnoty a ciele (Covey, Merril, & Merrill, 2015).
Myšlienkou time managementu štvrtej generácie je uspokojovanie potrieb ľudí. Do popredia sa dostali otázky spokojnosti a zameranie sa na celý kontext života, nie len jednotlivé úkoly (Covey, Merril, & Merrill, 2015).
Obrázok 3 zobrazuje prehľadne následnosť generácii time managementu a aj to, čo k ním prislúcha.
Obrázok 3: Generácie Time managementu
Zdroj: Gruber (2017, vlastné spracovanie)
Jednou z dôležitých podmienok, ktoré je potrebne splniť na to aby bola zabezpečená optimalizácia životného a pracovného režimu pracovníka je zvládnutie time managementu, to značí efektívne hospodárenie s časom. Efektívny time management pomáha pri dosahovaní individuálnych aj pracovných cieľov. Organizácia času je zameraná na edukáciu v oblasti určovania si cieľov a priorít, plánovania harmonogramu, stanovovania kritérií dôležitosti a naliehavosti (Bedrnová et al., 2012).
Lepšia práca s časom pomáha pri stanovovaní si cieľov, identifikácií priorít a dosiahnutí statusu byť organizovaný. Time management zručnosti je taktiež podstatný pre zlepšenie pracovných výsledkov, koordinácií činností a redukcii stresu (Grisoom, 2015).
Autor vníma time management aj z užšieho uhla pohľadu. Chápe to ako dielčie činnosti, ktoré by mal človek pre efektívny time management zvládať. Jeho chápanie tohto termínu zobrazuje nasledujúci obrázok 4 (Gruber, 2017).
Prvá generácia
voľné lístky a poznámky
Druhá generácia
diáre notesy
Tretia generácia
plánovacie systémy, plánovacie
aplikácie
Štvrtá generácia
komplexné vnímanie života
človeka
25 Obrázok 4: Time management v užšom slova zmysle.
Zdroj: Gruber (2017, vlastné spracovanie)
Plánovanie aktivít a času má byť založené na preskúmaní a analýze činností vykonávaných v určitom konkrétnom, napríklad dvojtýždňovom období. Informácie z analýzy môžu poskytnúť údaje o programe človeka, časovej spotrebe, ktorá je do jednotlivých činností investovaná. Aj takto získaný grafický prehľad pomáha pri ohodnotení vlastných časových preferencií a prípadnej ďalšej práci s time managementom (Bedrnová et al., 2012 ).
1.7. Vyrovnávanie sa so stresom
Bratská (2001) konštatuje, že vyrovnávanie so stresom môžeme charakterizovať ako množinu reakcií zameraných na zníženie alebo celkové odstránenie emocionálneho, fyzického či psychického bremena, ťažoby.
Kebza (2001) si myslí, že pre efektívne vyrovnávanie sa so stresom sú podstatné nasledujúce kroky:
Kontrola : v zmysle udržať kontrolu nad situáciou, resp. nepriaznivou udalosťou
Výzva : vnímať životné udalosti ako príležitosti, nie ako deštruktívne faktory
Oddanosť : oddanosť zásadám a dispozícia zaujatia činnosťou
Time management v užšom slova
zmysle.
Vedenie plánovacieho
systému.
1. Stanovenie časových horizontov
2. Umenie prinútiť sa a
vytvárať
3. Práca s termínovanosťo
u a určovaním priorít 4. vykonanie
zápisov do plánovacieho
systému 5. splnenie
obsahu zápiskov 6. zvládanie
restov
26 Autorka Ludecke (2007) dala do popredia zmysluplnosť meditácie, v súvislosti s vyrovnávaním sa so stresom. Tvrdí, že je dôležitá pre uvoľnenie napätia a upokojenie nervového systému.
Podstatou meditácie je zameranie sa na dych. Pomáha pri zbavovaní sa negatívnych myšlienok a vyčistení mysle. Rozlišujeme hlbokú meditáciu, trvá až 20 minút a rýchlu meditáciu, spočívajúcu v štyroch výdychoch. Autori apelujú na význam meditácie pri vyrovnávaní sa so stresom ( Jones & Moorhouse, 2010).
Kľúčová je pravidelnosť meditácie. Aj ak trvá len niekoľko minút denne, je pre zníženie stresu zásadná, z nasledujúcich dôvodov:
Trénuje našu pozornosť.
Zvyšuje kontrolu nad myšlienkovými pochodmi.
Pomáha ovládať emócie.
Uvoľňuje telesné napätie.
Bez sporu je možné konštatovať, že správne vykonávaná meditácia je jednou z najúčinnejších metód, pomáhajúcich pri rozvoji vlastných zdrojov, potrebných na boj so stresom. Meditácia buduje osobný duševný rozvoj.
Zo začiatku je dôležitá pravidelnosť, nie ciele. Päť minút denne je pre amatéra dostačujúcich.
Pre efektívne meditovanie je potrebné vyhradiť si miesto a pravidelný režim, ráno, resp. podľa individuálnych preferencii. Meditovať sa dá aj v externom alebo pracovnom prostredí, nie sú vymedzené jasné hranice. Aj z vyššie uvedených dôvodov je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo nám meditácia prinesie a čo je potrebné obetovať. Jej praktikovanie výrazne pomôže pri zvládaní záťažových situácii (Fontana, 2016).
Nasledujúca tabuľka 1 zobrazuje ďalšie možnosti ako znížiť dôsledky stresu na človeka, z hľadiska konkrétnych činiteľov. Prvý stĺpec demonštruje nástroj alebo úroveň, na ktorú dokážeme pôsobiť a tak znížiť následky stresu. Druhý stĺpec charakterizuje konkrétne možnosti, pomocou ktorých môže dochádzať k eliminácii dopadov stresu na človeka. Napríklad pomocou tréningu asertivity, čo chápeme na úrovni osobnosti, môžeme znížiť vnímané dopady stresu.
27 Tabuľka 1: Možnosti zníženia následkov stresu
Prostriedok/ úroveň Možnosti zníženia následkov stresu
Management činností delegovať, kooperovať, efektívne organizovať pracovné činnosti, vyhýbanie sa časovej tiesni
Osobnosť tréning asertivity
Sociálna a emočná podpora dostupnosť emočnej opory, ocenenie práce a činností človeka, poskytnutie dôvery a empatie
Celkový zdravotný stav starostlivosť o zdravotný stav, apel na zdravý životný štýl
Zdroj: Křivohlavý, 2003, vlastné spracovanie
1.7.1. Duševné zdravie
Duševné zdravie je schopnosť človeka rásť a rozvíjať sa (Cattan, 2006).
Duševné zdravie je kľúčovým komponentom k celkovému zdraviu jedinca. Svetová zdravotnícka organizácia charakterizuje zdravie ako stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody (well-being) a pritom nejde výlučne o absenciu chorôb. Mentálne zdravie je situácia, kedy je človek schopný zvládať denný stres, je uvedomelý a vedomý si vlastných schopností, dokáže produktívne pracovať. Psychické zdravie tvorí kľúč k tomu, že ľudia sú schopní empatie, myslenia, komunikácie navzájom (WHO, 2018).
Duševné zdravie podľa Sartoriousa ( 2002) neexistuje samo osebe. Je to unikátna súčasť celkového zdravia, ktorú je možné definovať v napríklad týmito spôsobmi:
duševné zdravie ako absencia choroby
ako stav organizmus, umožňujúci výkon všetkých jeho funkcií
stav rovnováhy človeka voči sebe samému a voči fyzickému a sociálnemu prostrediu
28 Ktorú z týchto definícií využijeme, závisí aj od úrovne uspokojenia základných potrieb, kam spadajú napríklad potreby potravy, prežitia, bezpečia, sociálnej podpory a slobody (Maslow, 1968).
Stav duševného zdravia jedinca je v akejkoľvek situácii určený viacerými faktormi.
Zaraďujeme k ním biologické, sociálne a psychologické . K biologickým kritériám môžeme pričleniť genetické faktory. Riziko pre zdravie človeka záleží aj od sociálnych, či ekonomických tlakov. Najvýznamnejšou asociáciou je v tejto súvislosti sexuálne násilie.
Mentálne pohoda je spojená aj s rýchlymi sociálnymi zmenami v živote ľudí, záťažovými situáciami v práci, resp. aj s diskrimináciou či nezdravým životným štýlom (WHO, 2018).
Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že neexistuje zdravie človeka, bez jeho mentálneho zdravia. S týmto výrokom sa stotožňuje aj Americká zdravotnícka organizácia, taktiež aj svetová federácia mentálneho zdravia (Prince, 2007).
Odborníci SHEPS (1997) naznačujú, že pod termín duševné zdravie spadajú aj pozitívne pocity zo seba a iných, pocity lásky a entuziazmu.
Podľa Nadácie duševného zdravia (2008) je duševné zdravie definované tým, ako jednotlivci myslia a cítia o sebe a svojom živote. To ovplyvňuje spôsob ako človek zvláda a riadi svoj život v čase a situácii. Myslenie ľudí poukazuje na schopnosť, či neschopnosť využiť príležitosti, ktoré sú k dispozícii. Existuje úzke prepojenie medzi fyzickým a psychickým zdravím, pretože sa navzájom ovplyvňujú.
Poruchy duševného zdravia, podľa HEA (1997) nazývané mentálna degradácia zahŕňajú vnútorné faktory, ako je nedostatočná emočná odolnosť, slabá sebaúcta a sociálne postavenie, resp. pocity bezmocnosti a problémy s tým spojené, problémy so sexualitou alebo sexuálnou orientáciou. Vonkajšie faktory boli opísané ako nevyhovujúce sociálne podmienky (bývanie, chudoba, nezamestnanosť), diskriminácia alebo zneužívanie, kultúrny konflikt, stigma a slabá autonómia.
Podľa Arnetta (2002) môže mať v najbližších dekádach na duševné zdravie a psychologický vývoj človeka výrazný vplyv, rýchla globalizácia. Tvrdí, že ľudia budú mať problémy s vytváraním vlastnej identity, definovaním a selektovaním kultúr. Aj z týchto dôvodov by sa mentálnemu zdraviu mala venovať zvýšená pozornosť.
Starostlivosť o mentálne zdravie zahŕňa činnosti, ktoré zlepšujú psychický stav jedinca. Ide o vytvorenie prostredia, ktoré podporuje duševné zdravie. Okolie, ktoré chráni základné občianske, politické, sociálno-ekonomické a kultúrne práva, je pre mentálny stav človeka nevyhnutné. Bez rešpektovania a slobody obsiahnutej v právach je náročné udržať vysokú úroveň duševného zdravia (WHO, 2018).
Podmienkou adekvátneho, či efektívneho fungovania je harmónia pracovného a súkromného života. V 70. rokoch 20. storočia sa objavil termín work-life balance. Na konci minulého
29 storočia sa tejto problematike venovala väčšia pozornosť, z dôvodu potreby vyváženosti práce a súkromia (Bedrnová et al., 2015).
Gregory a Milner ( 2009) konštatujú že sa rovnováha medzi pracovným a súkromným životom sa v posledných rokoch dostala do popredia diskusii vo vyspelých krajinách. Najväčším dôvodom boli obavy zo starnutia populácie, rýchle technologické zmeny a pokles miery plodnosti.
Sú známe viaceré možnosti kombinácie práce a súkromia, možno spomenúť napríklad home- office, či prácu na polovičný úväzok. Podstatné je sebauvedomenie, čo pre človeka rovnováha znamená. V tejto súvislosti dávame do popredia to, že ide o kvalitu tráveného času v práci alebo doma, nie nutne o časovú vyváženosť (Bedrnová et al., 2015).
1.8. Zhrnutie teoretickej časti
Zhrnutie teoretickej časti tvorí podklad pre metodologickú časť práce a výskum. V prvej časti išlo o objasnenie základných pojmov a poukázanie na význam problematiky stresu.
Definíciu termínu stres chápali autori rôzne.
Praško (2007) poukázal sa členenie stresu. Rozlišuje eustres, ktorý je spojený s pozitívnym očakávaním a distres s negatívnym účinkom na jedinca. Všetky faktory, ktoré na človeka v súvislosti so stresom pôsobia, označuje termínom stresory.
Veľký stresor v živote človeka tvorí pracovný stres. Vplyvmi prostredia, ktoré pôsobia na človeka v pracovnom prostredí sa zaoberá psychológia práce. Medzi jej základné skúmania členíme aj mentálny stres a snahu o jeho elimináciu v pracovných podmienkach (Štikar, 2003).
Na margo toho bolo dôležité včleniť do teórie aj príklady následkov a dopadov pôsobenia stresu na človeka.
Konštatujeme, že syndróm vyhorenia, burn-out, zaraďujeme k najbežnejším ochoreniam, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobo prežívaného stresu. Postihuje telo i ducha (Ludecke 2007).
Boli charakterizované jeho príznaky aj fázy priebehu.
Kebza (2005) uviedol, že vysokú mieru stresu spôsobuje taká práca, ktorá si vyžaduje zodpovednosť za vysokú kvalitu jej prevedenia. To môže viesť k vzniku syndrómu vyhorenia.
Túto skutočnosť doplnila autorka Šolcová (2003), kde ku povolaniam, pre ktorých je charakteristický syndróm vyhorenia zaradila advokáciu.
Práca pre hlbšie poznanie a pochopenie problematiky charakterizuje výkon pracovných činnosti advokátov a koncipientov.
Na to, ako sa vyrovnať so záťažovými situáciami poukázal aj Baumgartner (2001).
Konštatoval, že téme vyrovnávania sa so stresom a záťažovým situáciám sa v odbornej literatúre venuje veľká pozornosť. V tejto súvislosti je najčastejšie skloňovaný pojem coping.
30 Ide o techniky na úrovni správania sa, ktoré vedú k redukcii dopadov stresu. Práca uvádza aj iné techniky, používané v boji so stresom, ako relaxáciu či meditáciu.
Tvrdenia autorov tvorili poklad k zamysleniu sa nad čím, aký význam má duševné zdravie a work-life balanc v živote advokáta.
Záverečná časť teórie bola práca zameraná na osvojenie si poznatkov v oblasti duševného zdravia, work-life balanc, či tiež správneho time managementu a organizácie činností.
Dlhodobé preťažovanie a stereotypné činnosti bez adekvátneho odpočinku, vedú k vzniku rozličných civilizačných chorôb a starnutiu organizmu. V modernom svete je človek od narodenia nastavený tak, aby podával výkony a rozvíjal sa. Sebareflexia a kritické myslenie sú základom pre zachovanie dlhodobej harmónie tela i ducha (Bedrnová et al., 2012).
31
2. Metodická časť
Táto časť práce nadväzuje na teoretické poznatky, uvedené v predchádzajúcich kapitolách, je zameraná na opis postupu skúmania uvedenej problematiky. Praktická časť práce obsahuje predmet a ciele výskumu, použité metódy, charakteristiku súboru respondentov a taktiež postup prípravy a realizáciu šetrenia.
2.1. Predmet, ciele a zameranie praktickej časti
Predmetom diplomovej práce je skúmanie vzťahu stresu k výkonu pracovných činností advokátov. Hlavný cieľ práce je zmapovať zdroje stresu, ktoré znižujú pracovný výkon advokátov a následné navrhnúť možností zefektívnenia plnenia pracovných úloh.
Na základe rešerše literatúry a formulovania cieľa práce boli vytvorené nasledujúce výskumné otázky
Aké prvky, vyplývajúce z opisu pracovnej činnosti, pôsobia na výkon ako zdroje stresu ?
Aké faktory v pracovnom prostredí považujú opýtaní za zdroje stresu ?
Aké techniky vyrovnávania sa so stresom využívajú advokáti ?
Hlavným z dôvodov pre výber uvedených cieľov práce, resp. samotnej témy práce bol fakt, že sa tejto problematike z praktického hľadiska nevenuje dostatočná pozornosť. Dôvodom pre voľbu skupiny advokátov za výskumnú vzorku je to, že sa na vyššie pozície kladú čoraz väčšie nároky, bez uvedomovania si následkov na psychický či fyzický stav pracovníkov. Zamestnanci v náročných pozíciách sa často dostávajú kvôli zodpovednosti povolania, do stresových a vyčerpávajúcich situácii. Mnohokrát nemajú príležitosť o udalostiach rozprávať či vnímať možné riešenia ako situáciám predísť.
2.2. Charakteristika a výber vzorky
Pre účely diplomovej práce bola ako vzorka vybraná skupina advokátov a právnych koncipientov, pracujúcich na rovnakom pracovisku, alokovanom v hlavnom meste Praha.
Dôraz sa kládol na rovnakú pracovnú náplň, čo zabezpečuje homogenitu vzorky. Keďže v kvalitatívnom výskume ide o reprezentatívnosť vzhľadom k riešenému problému, bolo vybraných 5 advokátov a 5 koncipientov, ktorých charakterizujú nasledujúce znaky:
advokát/ právny koncipient
vek: 27 – 45 rokov
česká a slovenská národnosť
rovnaké pracovisko
Výber vzorky bol zámerný. Išlo o účelový výber, ktorý dokáže zreteľne objasniť danú problematiku. Súbor právnikov bol získaný vďaka osobným pracovným kontaktom s opýtanými. Začatiu výskumu predchádzala konzultácia s majiteľom právnickej kancelárie
32 a dohodnutie sa na možnosti poskytnúť rozhovory s advokátmi. Ako prostriedok oslovenia respondentov bola zvolená elektronická komunikácia či osobné stretnutie.
2.3. Metóda zberu dát
Vzhľadom na to, že bolo potrebné analyzovať problematiku z hlbšieho uhla pohľadu, bol zvolený ako typ výskumu kvalitatívny výskum.
Za najideálnejšiu metódu zberu kvalitatívnych dát bol pre účely tohto výskumu vybraný polo- štruktúrovaný hĺbkový rozhovor s predom nachystanou štruktúrou.
Hĺbkový rozhovor má mnoho predností a benefitov nápomocných pri písaní záverečnej práce.
Pri využití metódy hĺbkového rozhovoru je možné získať od opýtaných komplexný pohľad na problematiku. Tento typ rozhovoru umožňuje taktiež pozorovať verbálne a neverbálne reakcie respondenta.
K hlavným výhodám kvalitatívneho výskumu patrí aj skutočnosť, že je možné kladenú otázku lepšie objasniť, resp. v prípade strohej odpovede sa doplňujúco pýtať. Individuálne hĺbkové rozhovory umožňujú reagovať na nečakané, spontánne situácie a dávajú možnosť doplniť rozhovor o prípadne ďalšie potrebné otázky.
Ale zároveň je pre moderátora dôležité nemanipulovať respondentov, vsugerovaním odpovedí, resp. nevhodným položením otázok ovplyvňujúcich odpoveď.
Pre dosiahnutie vyššie uvedených cieľov je potrené zistiť názory a postoje opýtaných, a preto bola vybraná táto forma kvalitatívneho výskumu.
V snahe zabezpečiť trianguláciu výskumu sa práca opiera o viaceré zdroje dát, ktorými sú:
časový harmonogram advokátov, opis pracovného miesta, tie sú uvedené v empirickej časti práce a rozhovory s respondentmi, priblížené v kapitole vyhodnotenie dát.
2.4. Príprava, postup zberu dát a ich spracovanie
Vzhľadom na zvolenú metódu hĺbkových rozhovorov bola ich štruktúra, ktorá sa opiera aj o teóriu práce, vopred pripravená. Obsah rozhovoru pozostáva zo základných údajov o respondentoch a základných otázok. Štruktúra rozhovoru odzrkadľuje niekoľko oblastí, na ktoré je zameraný. Zaraďujeme medzi ne:
prejavy stresu, zdroje stresu, koordinácie pracovných činností a vyrovnávania sa so stresom.
Celkovo bol oslovených 10 pracovníkov prostredníctvom elektronickej pošty, resp. osobnej komunikácie. Respondentom bolo predom oznámené, že rozhovory budú nahrávané a pri ich spracovaní za zachová anonymita. Po kladnej odpovedi bol opýtaným rozposlaný harmonogram, na základe ktorého si vybrali vyhovujúci termín. Rozhovory prebehli v dňoch od 16. 10. 2020 – 02. 11. 2020.
33 Polovica rozhovorov bola vykonaná osobne, v advokátskej kancelárii. Pred začatím bol každý respondent oboznámený s nahrávaním rozhovoru a potvrdil to súhlasom. Na základe rozhovorov boli získané základné informácie o opýtaných, znázornené v tabuľke 2. Každý respondent bol ubezpečený o anonymite rozhovoru a mal pridelenú značku R1, R2, Rn.
Pri analýze a kódovaní dát to jednoznačne zabezpečilo lepšiu orientáciu. Základný prehľad obsahuje dát týkajúcich sa veku, vzdelania, rodinného stavu, počtu detí a rokov praxe oslovených, znázorňuje nižšie uvedená tabuľka 2.
Tabuľka 2: Základne údaje o respondentoch
Respondent Vek Vzdelanie Rodinný stav
Počet detí
Pracovná pozícia
Roky praxe
Forma Rozhovoru R1 42 Vysokoškolské
3 stupeň Ženatý 5 Advokát 15 Osobne
R2 43 Vysokoškolské
3 stupeň Ženatý 4 Advokát 22 Osobne
R3 38 Vysokoškolské
2 stupeň Ženatý 1 Advokát 15 Osobne
R4 44 Vysokoškolské
2 stupeň Ženatý 3 Advokát 15 Osobne
R5 29 Vysokoškolské
2 stupeň Slobodná - Advokát 2 Online
R6 27 Vysokoškolské
2 stupeň Slobodná - Advokát 2 Osobne
R7 27 Vysokoškolské
2 stupeň Slobodný - Koncipient 1/2r. Online R8 29 Vysokoškolské
2 stupeň Slobodná - Koncipient 4 Online R9 29 Vysokoškolské
2 stupeň Slobodná - Koncipient 4 Online R10 29 Vysokoškolské
2 stupeň Slobodná - Koncipient 3 Online
Zdroj: vlastné spracovanie
Všetky rozhovory boli doslovne prepísané, čím vznikla prehľadnosť v jednotlivých odpovediach. Na prepisy bol využitý program, na stránke: www.transcribe.wreally.com.
Program umožňuje prepracované prepisovanie rozhovoru. Po uložení nahrávky do PC a nahraní do systému, je možné začať prepisovať. K najväčším výhodám zaraďujem to, že je možné spomaliť rýchlosť nahrávky o 50%, vďaka čomu človek pri písaní udržuje tempo spolu s respondentom. Text sa ukladá priamo do programu, s možnosťou stiahnutia, v požadovanom formáte (viď. Obrázok 10).
