Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Analýza likvidity vybraného podniku
Liquidity analysis of the selected company
Diplomová práca
Autor: Bc. Lucia Liskovcová
Financie
Vedúci práce: Doc. Ing. Tomáš Klieštik PhD.
Banská Bystrica 04/2014
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Lúčkach dňa 30.04.2014 Lucia Liskovcová
Poďakovanie
Na tomto mieste chcem vyjadriť poďakovanie môjmu vedúcemu práce Doc. Ing.
Tomášovi Klieštikovi PhD. za odbornú pomoc, rady a pripomienky pri vypracovávaní mojej diplomovej práce a spoločnosti KÚPELE LÚČKY a. s. za poskytnutie podkladov a konzultácie pri písaní mojej diplomovej práce.
V Lúčkach dňa 30.04.2014
Anotácia
LISKOVCOVÁ, Lucia, Bc. : Analýza likvidity vybraného podniku [Diplomová práca].
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Doc. Ing. Tomáši Klieštik PhD. Rok obhajoby 2014. Počet strán: 71.
Diplomová práca sa zaoberá analýzou likvidity podniku KÚPELE LÚČKY a.s. . Prvá kapitola je zameraná na charakteristiku finančnej analýzy ako celku ktorého časťou je aj likvidita, určením základných zdrojov a metód pre analýzu. Druhá kapitola charakterizuje likviditu podrobnejšie, rozoberá zdroje a riadenie likvidity, faktory ovplyvňujúce likviditu.
Tretia kapitola sa venuje ukazovateľom likvidity ich vysvetleniu a výpočtom. Definuje pomerové rozdielové ukazovatele likvidity. Štvrtá kapitola je analytická prípadová štúdia konkrétnych výpočtov likvidity sledovaného podniku. Piata kapitola je venovaná záverom a odporúčaniam pre podnik. V závere práce je zhrnutá tematika a výsledky diplomovej práce.
Kľúčové slová: likvidita, finančná analýza, majetok, zdroje krytia majetku, súvaha, cash flow.
Annotation
Liskovcová, Lucia, Bc. : Liquidity analysis of the selected company [ Master thesis ].
College of Banking Prague, foreign university Banska Bystrica. Department of Finance, accounting and insurance. Supervisor: Doc. Ing. Tomáš Klieštik PhD.. Year of Completion 2014. Pages: 71.
This thesis deals with the analysis of the Company's liquidity KÚPELE LÚČKY a.s. . The first chapter focuses on the characteristics of financial analysis as a whole, which is part of the liquidity of certain key resources and methods for analysis . The second chapter describes in detail the liquidity , discusses resources and liquidity management , factors affecting liquidity. The third chapter is devoted to explaining their liquidity ratios and calculation. Defines the proportional differential liquidity ratios . The fourth chapter is a case study of specific analytical calculations liquidity reporting company . The fifth chapter is devoted to the conclusions and recommendations for the company . In conclusion summarizes the issues and the results of the thesis .
Keywords: liquidity, financial analysis, asset, resource property coverage, balance sheet, cash flow.
OBSAH
Vyhlásenie ... 2
Poďakovanie ... 3
Anotácia ... 4
Annotation ... 5
Obsah ... 6
Úvod ... 8
1 Úvod – problematika finančnej analýzy ... 9
1.1 Charakteristika finančnej analýzy ... 9
1.2 Metódy finančnej analýzy ... 12
1.3 Úlohy a využitie finančnej analýzy... 13
1.4 Zdroje finančnej analýzy... 16
2 Likvidita, charakteristika a ciele likvidity ... 20
2.1 Vertikálna a horizontálna likvidita ... 22
2.2 Zdroje likvidity ... 23
2.3 Faktory ovplyvňujúce likviditu ... 25
2.3.1 Riadenie čistého pracovného kapitálu ... 27
2.3.2 Riadenie zásob ... 30
2.3.3 Riadenie pohľadávok ... 31
2.3.4 Krátkodobé financovanie podniku... 33
2.4 Kontorling likvidity ... 34
3 Ukazovatele likvidity ... 36
2.1 Pomerové ukazovatele likvidity ... 36
3.2 Rozdielové ukazovatele likvidity ... 39
3.3 Likvidita celkového kapitálu a elasticita likvidity ... 40
4 Prípadová štúdia ... 43
4.1 Charakteristika spoločnosti ... 43
4.2 Vertikálna a horizontálna analýza podniku ... 44
4.3 Analýza likvidity podniku ... 53
4.4 Analýza cash flow podniku ... 60
5 Závery a odporúčania ... 63
5.1 Závery ... 63
7
5.2 Odporúčania ... 64
Záver ... 66
Zoznam použitej literatúry ... 68
Zoznam tabuliek, schém a grafov ... 70
8
ÚVOD
Poznať finančnú situáciu v podniku by malo byť cieľom každého zodpovedného finančného manažéra, majiteľa alebo investora a preto je táto téma stále aktuálnejšia.
V podniku sú financie výsledkom pôsobenie viacerých faktorov vnútornej ekonomiky podniku (výrobný know-how, investičná aktivita, organizačná úroveň výrobných a transformačných procesov a ďalších), ako aj pôsobenia externých faktorov z makroekonomického aj podnikateľského prostredia podniku. Kvalita záverov analytickej činnosti závisí od kvality a hodnovernosti vstupných údajov pre analýzu. Za určujúce informácie sú považované finančné informácie, pretože sú základom pre tvorbu finančných ukazovateľov, avšak nemôžu sa vynechať ani nefinančné informácie, či už nekvantifikované alebo kvantifikované. Hlavný zdroj pre získanie poznatkov o finančnej situácii v podniku je napriek všetkému rozhodne účtovná závierka, pretože účtovníctvo zaznamenáva priebežne všetky udalosti a transakcie, ktoré v podniku nastávajú. Podstatou zostavenia finančnej analýzy sú údaje z minulých období, aktuálne údaje, možná je tiež prognóza budúceho vývoja. Výsledné údaje sa môžu porovnávať s výsledkami potenciálnych konkurenčných podnikov, čo umožňuje poznať postavenie podniku na konkurenčnom trhu.
Cieľ práce je konkrétne analyzovanie likvidity v podniku KÚPELE LÚČKY a. s.
v období rokov 2010 až 2012, navrhnutie opatrení a zlepšení budúceho hospodárenia v podniku. Práca je rozdelená na tri základné kapitoly, úvod a závery a odporúčania. Prvá charakterizuje likviditu jej zdroje a ciele. Druhá hovorí o ukazovateľoch likvidity ako je okamžitá likvidita, likvidita pohotová, bežná likvidita a celková likvidita. Dôležité je definovanie postupu ich výpočtu a rozpätia ich optimálnych hodnôt. Tretia časť sa zaoberá už spomínanou konkrétnou analýzou likvidity v určenom podniku. Likvidita spoločnosti je určená prostredníctvom viacerých finančných ukazovateľov, konkrétne pomerových ukazovateľov, absolútnych ukazovateľov, ukazovateľov aktivity, Cash flow a iných. Do tejto kapitoly patrí aj časť so závermi analýzy likvidity. Na záver je analýza zhrnutá a doplnená o odporúčania opatrenia do budúcna na zlepšenie hospodárskeho vývoja v podniku.
9
1 ÚVOD – PROBLEMATIKA FINANČNEJ ANALÝZY
Finančná analýza patrí k dôležitým nástrojom na celkové hodnotenie podniku. Poznať celkové zdravie podniku je v dnešnej dobe veľmi dôležité, či už z pohľadu konkurencieschopnosti a uplatnenia sa na trhu, ktorý je stále skúšaný vplyvmi krízy, ako aj pre zistenie slabých a silných stránok, prognóz na ďalší vývoj podniku. Výsledné ukazovatele sú smerodajné aj pri ďalšom finančnom riadení podniku, ktoré sa transformujú do schopnosti prípadne neschopnosti podniku uhrádzať svoje záväzky. Na túto skutočnosť reaguje trh ale aj partneri veľmi citlivo. Nebonitný podnik s povesťou neplatiča len ťažko získava výhodné platobné podmienky, bankové úvery a pod.
Jedným z ukazovateľov finančnej analýzy je aj likvidita podniku, ktorá je charakterizovaná v nasledovnej kapitole. Likvidita je chápaná ako schopnosť podniku premeniť svoj majetok na peniaze, pomocou ktorých sú uhrádzané jeho záväzky.
1.1 Charakteristika finančnej analýzy
Vznik finančnej analýzy vo forme v akej sa tvorí v súčasnej dobe pripisujeme Spojeným štátom americkým. Pred jej vznikom sa používali jednoduché rozbory, ktoré boli využívané len na vlastné potreby obchodníkov, avšak už tieto rozbory boli založené na rovnakých princípoch ako dnešné moderné analýzy. Na Slovensku sa vo väčšom množstve začali používať po roku 1989 v čase, keď sa tvorilo trhové prostredie.
R. Kotulič hovorí, že „ analýza znamená rozbor, rozkladanie predmetu alebo javu na jednotlivé zložky za účelom spoznávania ich vzájomných súvislostí. Označuje vedeckú metódu založenú na dekompozícii celku na jednotlivé časti. Cieľom je poznávať podstatu a zákonitosti objektov identifikáciou ich podstatných a nutných vlastností. Súčasťou analýzy bývajú často matematické modely, štatistiky a algoritmy, ktoré slúžia pri rozhodovaní a rozbore systémov reálneho sveta. Analýza sa rozdeľuje na dva druhy podľa skúmaného predmetu. Ak pojednáva o ekonomickej situácii podniku, ide o ekonomickú analýzu, a ak sa zaoberá peňažnou stránkou, ide o finančnú analýzu“ (Kotulič R. et al, 2010 s. 54).
Podľa K. Zalaia si trhová ekonomika a jej úspešný rozvoj vyžaduje v podniku uplatňovanie nových adekvátnych metód, ktoré budú podliehať trhovým podmienkam.
10
Finančno-ekonomická analýza hrá pri tvorbe týchto metód významnú úlohu a na podnikové riadenie tvorí významný informačný vplyv.
Vo všeobecnosti sa finančnou analýzou rozumie analyzovanie ktorejkoľvek z ekonomických činností, pri ktorých hrajú hlavnú úlohu čas a peniaze (Zalai K., 1996, s.
96).
Podľa A. Šlosárovej môže byť analýza uskutočňovaná na dvoch úrovniach a to mikro a makro úrovne, ktoré závisia od toho či sa jedná priamo o jednotku podniku, alebo sa analýza pohybuje na odvetvovej úrovni. Externá forma finančnej analýzy vychádza z údajov, ktoré podnik zverejní a sú takzvane verejne známe. Naopak za základ internej formy považujeme účtovníctvo podniku, podnikové kalkulácie, plány, štatistiky a pod.
(Šlosárová A. et al., 2006, s. 45).
J. Chajdiak uvádza, že za základ analýzy považujeme sformulovanie úlohy, získanie potrebných údajov, poznanie metódy analýzy a jej použitie na riešenie zadanej úlohy.
Výsledky je potrebné interpretovať a sformulovať aj odporúčania pre riadiacu časť podniku ako podporu pri rozhodovaní (Chajdiak J., 2004, s. 21).
Grűnwald považuje finančnú analýzu za úzko prepojenú oblasť so procesom riadenia podniku a tiež považuje za nevyhnutnú spoluprácu finančného účtovníctva a riadenia podniku. Účelom analýzy je najmä komplexné vyjadrenie finančnej situácie v podniku, čo znamená, podchytenie všetkých jej zložiek a v prípade podrobnejšej analýzy aj hodnotenie niektorých zo zložiek (Grűnwald R., 2000, s. 22).
Kraftová hovorí o finančnej analýze ako o práci s údajmi a o hospodárení firmy a jej finančného riadenia. Využívané údaje je nevyhnutné roztriediť, agregovať, pomerovať navzájom medzi sebou, kvantifikovať vzťahy medzi nimi, hľadať príčinné súvislosti medzi údajmi a určiť ich vývoj. Tieto postupy slúžia na zvýšenie vypovedacej schopnosti spracovávaných údajov a skvalitnenie informačnej hodnoty. Takto získané informácie napomáhajú k záverom o firemnom hospodárení a slúžia aj ako podklad pre manažérov potrebný pri rozhodovaní.
„Finančnou analýzou podniku sa rozumejú metódy slúžiace na zistenie postavenia podniku podľa jeho ekonomickej situácie. Je to veľmi účinný prostriedok na určenie finančného zdravia podniku“ (Kraftová, 2002, s. 31-32).
Hriadlovský a kol. tvrdia, že je veľmi časté zamieňanie si pojmov rozbor a finančná analýza, hoci pojmy neznamenajú to isté. Rozbor znamená širší pojem ako analýza a obsahuje aj iné poznávacie metódy. Naopak analýza je chápaná ako parciálny metodický spôsob rozboru, teda môžeme povedať že rozbor je disciplína a analýza je metóda.
11
Pomocou analýzy sa realizuje postupné poznávanie jednoduchých a zreteľných faktov a následné odhaľovanie interných záležitostí (Hriadlovský V. et al., 2007, s. 55).
„Na základe postupnosti poznania delíme analýzu na 3 druhy:
1. Klasifikačná – ide o vytváranie skupín podľa času, miesta, vecnej skladby a podľa zodpovednosti.
2. Vzťahová – využívajú sa na identifikovanie vzájomného vzťahu skúmaného javu matematicko-štatistickou metódou.
3. Príčinová – jej úlohou je zistiť príčiny konkrétneho javu. Ide o zisťovanie smeru pôsobenia činiteľov ovplyvňujúcich ekonomické javy a procesy, pričom sa roztriedia podľa toho, či rozvoj skúmaného javu podporujú alebo brzdia“
(Hriadlovský V. et al., 2007, s. 56).
Za hlavný cieľ finančno-ekonomickej analýzy podniku teda môžeme považovať zhodnotenie výsledkov činnosti podniku v analyzovanom období, identifikovanie a klasifikovanie okolností, ktoré ich určili a na základe už analyzovaných výsledkov odporučiť opatrenia, ktoré zabezpečia dosiahnutie určených cieľov podniku.
Preto je použitie spojenia finančno-ekonomická analýza podniku determinované vzájomným pôsobením vecnej a finančnej stránky transformačného procesu podniku a vyjadruje spätosť medzi finančnou situáciou a výkonnosťou podnikovej ekonomiky.
Podľa Belicu získava manažment podniku pomocou finančnej analýzy následnú informáciu o spoľahlivosti odhadov manažérov a reálnych výsledkov podniku. Následne považuje finančnú analýzu za jednu z podstatných metód riadenia podniku, ktorá má za úlohu pomôcť robiť efektívne a správne rozhodnutia (Belica M., 2002, s. 21).
Bielik tvrdí, „že analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna a rôznorodá, zahrňuje poznávanie zložitých javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese.
Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za ktorých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčiny súvislosti, ktoré tu pôsobia. Autor ďalej tvrdí, že finančná analýza tvorí východisko poznávania výsledkov podniku, ktoré sa odrážajú do jeho finančnej situácie. V tejto sa premieta ekonomická úspešnosť a zároveň úroveň výrobnej, inovačnej, komerčnej aktivity podniku, ktoré sú rozhodujúce pre ďalší ekonomický rozvoj podniku“ (Bielik P. et al., 2006, s. 97).
Charakteristika úloh finančného plánovania je podľa Benniga predpoveďou vývoja peňažných tokov, dividendy a zisku v budúcnosti podniku. Pri vytváraní plánu je potrebné
12
určiť model, ktorý počíta s budúcim začlenením podniku v trhovom prostredí (Benninga S., 2006, s. 78).
Ninačová tvrdí, že „úlohou finančnej analýzy je zistiť stav a očakávania finančnej situácie podniku. Súčasne je súhrnným vyjadrením vplyvu všetkých podnikových aktivít, ktorými sa podnik na trhu prezentuje. Finančná analýza v zmysle vymedzeného predmetu má svoje opodstatnenie a je nezastupiteľnou súčasťou finančného manažmentu ekonomických subjektov vo verejnom sektore“ (Ninačová V., 2007, s. 46).
1.2 Metódy finančnej analýzy
Z metodologického hľadiska je potrebné dbať na to, aby sa pri zostavení finančnej analýzy použili primerané metódy analýzy. Voľba musí byť vykonaná s ohľadom na:
• Účelnosť – analýza musí odpovedať predmetu a zadanému cieľu. Dodržiavať poznatok, že nie pre každú firmu sa hodí rovnaká sústava ukazovateľov a metód. Interpretácie musia byť prevedené citlivo s dôrazom na možné riziká.
• Nákladnosť –na vytvorenie kvalitnej analýzy je potrebný čas a kvalifikovaná práca, ktoré so sebou prinášajú celú radu nákladov, avšak takto vynaložené náklady by mali byť primerané návratnosti takto vynaložených nákladov.
• Spoľahlivosť – pri analýze je nevyhnutné kvalitné využitie dostupných údajov.
Čim spoľahlivejšie budú vstupné údaje, tým spoľahlivejší bude výsledok analýzy (Růčková, 2011, s. 40).
K základným metódam používaným pri finančnej analýze patrí:
• Analýza stavových ukazovateľov – ide o analýzu majetkovej a finančnej štruktúry, využíva sa horizontálna (analýza vývoja) a vertikálna analýza (percentuálny rozbor jednotlivých položiek súvahy).
• Analýza tokových ukazovateľov – týka sa predovšetkým analýzy výnosov, nákladov, casch flow, zisku a opäť sa využíva vertikálna a horizontálna analýza.
• Analýza rozdielových ukazovateľov – najvýraznejším ukazovateľom je čistý pracovný kapitál.
• Analýza pomerových ukazovateľov – jedná sa predovšetkým o analýzu ukazovateľov zadlženosti, rentability, likvidity, aktivity, , produktivity, ukazovateľov kapitálového trhu, analýzu ukazovateľov na báze casch flow a iných (Růčková, 2011, s.
41).
13
Pri týchto metódach využívame už spomínanú horizontálnu a vertikálnu analýzu výkazov účtovnej závierky. Horizontálna analýza využíva prácu s údajmi usporiadanými do riadka. Údaje s ktorými sa pracuje musia byť homogénne líšiace sa len časom, na ktorý sa vzťahujú. Tieto údaje teda vypovedajú o vývoji danej položky za určité obdobie a udávajú skutočnú predstavu o rozvoji podniku. Základ vertikálnej analýzy je práca s údajmi v stĺpcoch. Údaje vypovedajú o podiely časti na celku, analyzujú štruktúru danej veličiny (napr. podiel tržieb za služby na výnosoch podniku).
Absolútne ukazovatele sú údaje, ktoré sú priamo obsiahnuté vo finančných výkazoch podniku, je možné ich použiť priamo napríklad pri analýze vývojových trendov, ako aj k percentuálnemu rozboru komponentov. Tieto absolútne ukazovatele môžeme rozčleniť na tokové a stavové. Tokové veličiny sú tie, ktoré plynú v čase teda majú časový rozmer a ich hodnota sa v čase mení. Stavové veličiny určujú množstvo k danému časovému okamihu.
Rozdielové ukazovatele určujú rozdiel danej položky pasív a danej položky aktív a sú jedným z hlavných ukazovateľov finančnej analýzy.
Analýza pomerových ukazovateľov patrí k jednej z najpoužívanejších metód predovšetkým preto, že umožňuje získať rýchlu predstavu o finančnej situácii v podniku.
Podstata pomerových ukazovateľov je v pomere rôznych položiek súvahy, výkazu ziskov a strát poprípade casch flow. Najčastejšie sa pomocou pomerových ukazovateľov počítajú ukazovatele ako likvidita, zadlženosť, rentabilita, aktivita a ukazovatele kapitálového trhu.
Podľa orientácie finančnej analýzy v čase hovoríme o analýze ex post, ktorá hľadá vysvetlenie súčasného stavu v minulosti a o analýze ex ante, ktorá sa snaží prognózovať finančnú situáciu v podniku do budúcnosti.
1.3 Úlohy a využitie finančnej analýzy
Základnou funkciou finančnej analýzy je zhodnocovať finančnú situáciu v podniku a poskytovať závery, ktoré sú založené na dôveryhodných faktoch Za jej základnú funkciu určuje vyhľadať:
• „Slabé stránky podniku, ktoré by sa mohli v budúcnosti prejaviť negatívne, aj keď teraz ich účinok ešte nie sú jasne vidieť.
14
• Silné stránky, ktoré sa môžu v budúcnosti využiť v prospech podniku“ (Kotulič et al., 2010, s. 59).
Za hlavný cieľ je avšak považované objasnenie a vytvorenie najrealistickejšieho prehľadu o finančnej situácii a efektívnosti hospodárenia v podniku a o postavení podniku na trhu v podobe výstupného materiálu, ktorý je vhodný pre všetkých, ktorí tieto údaje potrebujú.
Dodržiavanie tohto cieľa zabezpečuje podniku trvalé udržiavanie stabilnej finančnej situácie, teda aj vykazovanie primeranej úrovne ukazovateľov a výsledkov hospodárenia v podniku a aj vykazovanie ich primeranej dynamiky.
Finančná analýza je odrazom kvality aktivít v podniku, jeho ekonomickej úrovne a je používaná ako východisko pre identifikovanie slabých a silných stránok podniku. Podnik môže využívať finančnú analýzu pre vnútorné potreby, ale aj pre potreby externé, ku ktorým patrí prezentovanie podniku na trhu obchodným partnerom, a následné porovnanie a určovanie podnikateľských vzťahov (Alexy J., 2005 s. 105).
Orientáciu analýzy finančnej situácie môžeme rozčleniť na dva druhy:
• Analýzu ucelených výsledkov podniku, ktorá rozoberá konečné výsledky podniku a ich ďalší vplyv na umiestnenie podniku na trhu.
• Analýzu parciálnych výsledkov, čo dáva možnosť k hlbšiemu poznávaniu celkových výsledkov pre dôkladnejšie informácie potrebné pri rozhodovaní.
Finančná analýza je považovaná za najdôležitejší nástroj finančného riadenia a preto sa bez nej nezaobídeme ani pri ohodnocovaní podniku. Aplikáciou nástrojov finančnej analýzy prinášame počas procesu aj odpoveď na otázky: či je dostatočne preverené finančné zdravie v podniku a vytvorený potrebný základ pre finančné plánovanie, z čoho následne vychádza výnosová metóda (Majtán Š., 2007, s. 66).
„Finančná analýza poskytuje súhrnný obraz o finančnej sile podniku. Podstatou je hodnotenie stavu a vývoja finančnej situácia podľa rozboru účtovných výkazov. Číselné údaje získané z účtovnej závierky spracováva a objasňuje pre rôznych záujemcov poskytuje základné charakteristiky efektívnosti finančného hospodárenia podniku“ (Gurčík Ľ., 2004 s. 29).
15
Za základné funkcie finančnej analýzy považujeme:
• Poznávaciu funkciu – základ je v poznaní skutočnosti a hospodárskych procesov nielen v internom prostredí podniku ale aj externom.
• Analytickú a hodnotiacu funkciu – ktorá zhodnocuje a zisťuje vzájomné vzťahy a závislosti medzi javmi už poznanými.
• Informačnú funkciu – analýzou získame podklad pre riadenie, kontroling a rôzne výskumné a iné štúdie v podniku.
• Kontrolnú funkciu – ktorá, výrazne pomáha kontrolnej činnosti podniku.
• Funkciu na zabezpečovanie stáleho rozvoja podniku – využívajú sa racionalizačné opatrenia, ktoré majú za cieľ zlepšenie hospodársko-ekonomického stavu podniku (Gurčík Ľ. 2004, s. 30).
Nasledovný obrázok popisuje hlavnú úlohou finančnej analýzy, za ktorú môžeme považovať vyvodenie záveru o hospodárskej a finančnej situácii podniku a poskytnutie dostatočných a kvalitných podkladov pre vedeniu podniku.
Schéma č. 1 Hlavné úlohy finančnej analýzy
Zdroj: Kotulič R. a kol.,2007, s. 55
16 1.4 Zdroje finančnej analýzy
Pri tvorbe finančnej analýzy je potrebné veľké množstvo vstupných údajov, dát a informácií s rozdielnych zdrojov, rozdielnej povahy. Peňažný, materiálový či akýkoľvek iný tok v podniku sa vo všetkých svojich podobách najpresnejšie zachytáva v účtovných výkazoch podniku. Preto sa tieto výkazy stávajú dôležitým podkladom pre finančnú analýzu.
Údaje potrebné pre zhotovenie finančnej analýzy môžeme rozčleniť do nasledovných okruhov:
• Finančné informácie:
- účtovné výkazy finančného účtovníctva, - vnútropodnikové informácie,
- predpovede finančných analytikov,
- správy o vývoji menových relácií a úrokových sadzieb, - hospodárske správy informačných médií a iné.
• Kvantifikovateľné nefinančné informácie:
- firemné štatistiky, - interné smernice,
- oficiálne ekonomické štatistiky.
• Nekvantifikovateľné informácie
- správy vedúcich pracovníkov firmy, - komentáre manažérov,
- osobné kontakty,
- nezávislé hodnotenia a prognózy (Baran et al, 2006, s. 13).
Účtovná závierka je považovaná za hlavný zdroj informácií pre finančnú analýzu.
Výkazy účtovnej závierky sa líšia v závislosti od toho či podnik vedie jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. V sústave jednoduchého účtovníctva tvorí účtovnú závierku Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch.
„Podvojné účtovníctvo sa nazýva tiež finančným účtovníctvom. Je koncipované tak, aby vyústilo do vyčíslenia finančného výsledku – hospodárskeho výsledku. Tento nie je totožný s daňovým základom a pri zisťovaní daňovej povinnosti treba hospodársky výsledok transformovať na daňový základ " (Zalai, 2000, s. 52). Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve tvorí:
17
„Súvaha (Bilancia), predstavuje prehľadné usporiadanie jednotlivých zložiek majetku podľa formy, zloženia a účelu, ktoré sa uvádzajú na ľavej strane a podľa zdrojov, z ktorých sa majetok získal, ktoré sa uvádzajú na pravej strane v peňažnom vyjadrení k určitému dňu “ (Jacková - Ďurišová, 2008, s. 42). Zo štruktúry súvahy je možné dovodiť niekoľko pravidiel. Základné bilančné pravidlo – súčet aktív sa musí rovnať súčtu pasív. Zlaté bilančné pravidlo – stále aktíva by mali byť financované z vlastných zdrojov a dlhodobých cudzích zdrojov.
Základná forma súvahy je nasledovná:
Strana aktív Súvaha ku dňu.... Strana pasív Pohľadávky za upísané vlastné
imanie
Neobežný majetok
Dlhodobý nehmotný majetok Dlhodobý hmotný majetok Dlhodobý finančný majetok
Obežný majetok Zásoby
Dlhodobé pohľadávky Krátkodobé pohľadávky Finančné účty
Časové rozlíšenie
Vlastné imanie Základné imanie Kapitálové fondy Fondy zo zisku
Výsledok hospodárenia z minulých rokov
Výsledok hosp. za účtovné obdobie
Záväzky Rezervy
Dlhodobé záväzky Krátkodobé záväzky Bankové úvery a výpomoci
Časové rozlíšenie
--- Spolu majetok € Spolu vlastné imanie a záväzky € (Jacková, 2008, s. 44)
Výkaz ziskov a strát (Výsledovka),obsahuje usporiadanie nákladov a výnosov podniku v peňažnom vyjadrení za určité obdobie v požadovanom členení podľa tvorby vyčísleného výsledku hospodárenia. Tento výkaz je bilanciou za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. „Výsledovka umožňuje analyzovať činitele, ktoré determinovali tvorbu hospodárskeho výsledku a má preto pre finančnú
18
analýzu veľký význam“ (Zalai, 2000, s. 55). Výkaz ziskov a strát formálne nadväzuje so súvahou v jedinom údaji ktorým je hospodársky výsledok po zdanení. Vo výkaze sú výnosy a náklady rozčlenené z hľadiska troch oblastí a to prevádzkovej, finančnej a mimoriadnej a štruktúra výkazu je nasledovná :
+ Tržba za predaj tovaru
- Vynaložené náklady na predaný tovar OBCHODNÁ MARŽA
Výroba
+ Výnosy z prevádzkovej činnosti - Náklady z prevádzkovej činnosti
PREVÁDZKOVÝ HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK + Finančné výnosy
- Finančné náklady
HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK Z FINANČNÝCH ČINNOSTÍ - Daň z príjmu za bežnú činnosť
HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK Z BEŽNEJ ČINNOSTI + Mimoriadne výnosy
- Mimoriadne náklady
- Daň z príjmu z mimoriadnej činnosti
HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK ZA ÚČTOVNÉ OBDOBIE (Baran et al, 2006, s. 18)
Poznámky sa zostavujú tak aby informácie v nich boli zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Zostavujú sa vo forme tabuliek, alebo popisne len za bežné účtovné obdobie. Od roku 1997 je podľa zákona č. 563/1991 Z. z. o účtovníctve cash flow povinnou súčasťou účtovnej závierky pre tie podniky, ktoré musia mať overenú účtovnú závierku audítorom. Výkaz cash flow poskytuje informácie o príjmoch a výdajoch podniku a zmenách peňažných prostriedkov za dané obdobie. Výslednú položku tvorí schodok alebo prebytok peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia. Potreba a význam tohto výkazu vychádza z princípu o podvojnom účtovníctve, ktorý hovorí že výdaje sa nerovnajú nákladom a príjmy výnosom pretože sa výnosy a náklady neúčtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia napr.
19
splátky úverov, odpisy, rezervy, dotácie, poskytnuté úvery. Schéma výkazu cash flow je nasledovná:
P. Stav peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia A. Čistý peňažný tok z bežnej činnosti a mimoriadnej činnosti Z. Účtovný hospodársky výsledok za účtovnú jednotku ako celok A.1. Úpravy o nepeňažné operácie
A.2. Úpravy obežných aktív B. Investičná činnosť B.2. Obstaranie stálych aktív B.2. Výnosy z predaja stálych aktív B.3. Komplexný prenájom
C. Finančná činnosť
C.1. Zmena stavu dlhodobých záväzkov
C.2. Zvýšenie a zníženie vlastného imania z vybraných operácií D. Rozdiel
R. Stav peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia R= P + A + B + C + D
(Baran et al, 2006, s. 19 )
Schéma č. 2 Väzba výkazov účtovnej závierky
Zdorj: Baran et al, 2006, s. 20
20
2 LIKVIDITA, CHARAKTERISTIKA A CIELE LIKVIDITY
„Likvidita určitej zložky predstavuje vyjadrenie vlastnosti danej zložky rýchlo a bez veľkej straty hodnoty premeniť sa na peňažnú hotovosť. Táto vlastnosť býva v literatúre označovaná ako likvidnosť. Oproti tomu likvidita podniku je vyjadrenie schopnosti podniku uhradiť včas svoje platobné záväzky“ (Růčková, 2011, s. 48).
„Likvidita vyjadruje schopnosť podniku hradiť svoje záväzky. Ukazovatele likvidity v podstate pomerujú to, čím je možné platiť, s tým čo je nutné zaplatiť. Podľa toho, akú mieru istoty požadujeme od tohto merania, dosadzujeme do čitateľa majetkové zložky s rôznou dobou likvidnosti, t.j. premeniteľnosti na peniaze“ (Knápková et al, 2010, s. 89).
„Ukazovatele likvidity informujú o platobnej schopnosti podniku. Odpovedajú na otázku, ako podnik dokáže pokryť likvidnými prostriedkami záväzky, ktorých splatnosť nastane v priebehu jedného roka. Z toho vyplýva, že v menovateli každého ukazovateľa likvidity musia byť zahrnuté nielen krátkodobé záväzky takto označené v súvahe, ale aj bežné bankové úvery a výpomoci, lebo je nutné splatiť ich v priebehu jedného roka, a rovnako aj položky časového rozlíšenia, ktoré majú charakter krátkodobých cudzích zdrojov, teda všetky krátkodobé do roka splatné dlhy podniku“ (Zalai et al, 2008, s. 72).
Analýzou likvidity možno získať veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii v podniku. Podnik, ktorý je finančne stabilný nemá problém s hradením svojich záväzkov, ale podnik finančne nestabilný má väčšinou s týmto problém. Každý podnik má k dispozícii určité platobné prostriedky, ktoré môže ihneď alebo v krátkej dobe použiť na úhradu krátkodobých záväzkov voči obchodným partnerom, pracovníkom, štátu alebo iným subjektom. Pri riadení likvidity sa podniku musí usilovať mať k danému dátumu a v odpovedajúcej podobe dostatok peňažných prostriedkov použiteľných k úhrade svojich záväzkov (viď. tabuľka č. 1).
Tabuľka č. 1 Základný princíp likvidity
Ukazovateľ Podnik Alfa Podnik Beta Podnik Gama
+ Krátkodobý majetok 3000,00 € 2000,00 € 3000,00 €
- Krátkodobé záväzky 2500,00 € 2000,00 € 2500,00 €
= Rozdiel +500,00 € 0,00 € - 500,00 €
Zdroj: vlastné spracovanie
21
Z uvedených informácií o stave krátkodobých záväzkov a krátkodobého majetku môžeme situáciu v podnikoch z hľadiska likvidity zhodnotiť nasledovne:
- podnik Alfa je schopný z krátkodobého finančného hľadiska splácať svoje záväzky v stanovenej dobe splatnosti a je tiež z krátkodobého pohľadu finančne stabilizovaný,
- podnik Beta je taktiež schopný splácať svoje záväzky v dohodnutej dobe splatnosti, napriek tomu sa nachádza v rizikovej situácii, pretože ak by v podniku nastali nepredvídateľné udalosti (napr. omeškanie platby od odberateľa), bol by podnik nútení splatiť niektoré svoje záväzky až po dobe splatnosti,
- podnik Gama je v najhoršej situácii, pretože nie je schopný splácať svoje záväzky v stanovenej dobe splatnosti. Táto situácia môže viesť k negatívnym faktorom ako sú penále a pokuty z omeškania ale aj v najkrajnejšom prípade zánik podniku.
Na otázku kedy je podnik likvidný sa teda môže odpovedať nasledovne: Podnik je likvidný, keď má k určitému dátumu k dispozícii dostatočné množstvo prostriedkov k úhrade svojich splatných záväzkov. Tento jav však v sebe skrýva niekoľko otázok:
- otázka časového hľadiska, v ktorom sa vykonáva meranie likvidity.
Obdobím môže byť napríklad deň, týždeň, mesiac, štvrťrok, rok alebo aj dlhšie časové obdobie. Meranie likvidity sa v praxi vykonáva z retrospektívneho hľadiska (či podnik nebol alebo je likvidný), alebo z výhľadového hľadiska (či bude podnik k určenému dátumu v budúcnosti likvidný alebo nie),
- druhá otázka sa zaoberá správnym vysvetlením pojmu „mať k dispozícii“
určité prostriedky. Vždy je potrebné ujasniť si pojem disponibilnosť z hľadiska peňažných prostriedkov (napr. peňažné prostriedky na bankových účtoch v pokladnici je možné použiť na úhradu svojich záväzkov kedykoľvek, zatiaľ čo premena pohľadávok, zásob alebo terminovaných vkladov na hotovostné peňažné prostriedky je časovo náročnejšia),
- termín splatnosti záväzkov je ďalšou otázkou. Záväzky sú totiž všeobecne splatné k určitému dátumu, určenému na základe zmluvných podmienok alebo právnym predpisom a k určenému dátumu je nevyhnutné mať pripravenú dostatočnú hotovosť na ich úhradu.
22
Z hľadiska časového obdobia za ktoré skúmame problémy likvidity je nevyhnutné rozlišovať 4 základné stupne likvidity:
- dlhodobá likvidita, - bežná likvidita, - rýchla likvidita,
- pohotová likvidita (Landa, 2007, s. 5).
Analýza likvidity pozostáva z nasledovných častí:
• vertikálna likvidita a) likvidita aktív, b) likvidita pasív,
• horizontálna likvidita a) zlaté bilančné pravidlo,
b) pomerové ukazovatele likvidity, c) rozdielové ukazovatele likvidity (Baran et al, 2006,s.29).
2.1 Vertikálna a horizontálna likvidita
Pri vertikálnej analýze likvidity sa posudzujú jednotlivé strany (aktív a pasív) samostatne, teda sa analyzujeme ich jednotlivá likvidita. Označuje sa aj ako analýza statická, ktorá informuje o finančnej situácii v podniku k dátumu vyhotovenia súvahy teda priamo vychádzajúca zo súvahy.
Likvidita aktív vyplýva z diferenciácie majetku podľa jeho likvidnosti určenej časom, za ktorý sa majetok premení na peniaze, ako aj nákladmi prislúchajúcimi tejto premene.
Zdrojom údajov pre túto analýzu je súvaha, kde na strane aktív sú rozčlenené majetkové položky od najmenej likvidných až po najlikvidnejšie aktíva:
• nelikvidné (alebo takmer nelikvidné) hmotný investičný majetok,
• dlhodobo nelikvidné – dlhodobé pohľadávky,
• menej likvidné – zásoby,
• najlikvidnejšie – ceniny, krátkodobé cenné papiere, hotovosť (Jacková – Ďurišová, 2008, s. 37).
Likvidita pasív je označovaná aj ako kapitálová štruktúra podniku. Pri jej analýze je nevyhnutné zamerať sa na sledovanie pomeru medzi vlastným a cudzím kapitálom (Baran et al, 2006, s. 30).
23
Cudzí kapitál je vlastne dlh, ktorý sa podnik zaviazal k určitému dátumu splatiť. Za takýto kapitál podnik platí úroky a iné nákladové položky súvisiace s takýmto kapitálom (náklady na bankové poplatky, rôzne provízie,..). Vlastný kapitál patrí podniku – jeho majiteľovi, ktorý je základným nositeľom podnikateľského rizika. Pri likvidite pasív je dôležitým pojmom záväzok, ktorý môžeme definovať ako existujúcu povinnosť podniku, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky daného podniku a táto povinnosť sa dá jednoznačne oceniť podľa zákona o účtovníctve (Jacková – Ďurišová, 2008, s. 41). Záväzky je nevyhnutné rozčleniť na dlhodobé a krátkodobé. Následným pomerom medzi cudzím a vlastným kapitálom je možné zistiť stav zadlženosti, ktorý by nemal presahovať 70 %.
Vzťah medzi jednotlivými položkami pasív a aktív analyzuje horizontálna likvidita, ktorá vychádza zo súvahy. „Dôležitou súčasťou likvidity je zlaté bilančné pravidlo. To požaduje, aby zdrojom krtia stálych aktív boli dlhodobé zdroje, t. j. vlastné imanie a dlhodobý cudzí kapitál“ (Baran et al, 2006, s. 30). Z uvedeného vyplýva, že dlhodobý cudzí kapitál sa má minimálne rovnať hodnote stálych aktív.
Ku prekapitalizovaniu firmy dochádza v prípade, že je hodnota stálych aktív menšia ako súčet hodnôt dlhodobého cudzieho kapitálu a vlastného imania, čiže je obežný majetok krytý dlhodobým kapitálom.
Naopak podkapitalizovanie je stav, kedy je hodnota stálych aktív vyššia ako objem cudzích zdrojov. K takémuto stavu v podniku dochádza často v čase expanzie, ktorá je spojená s rastom aktív (zásob, pohľadávok, dlhodobého majetku), ktoré nie sú kryté z finančných zdrojov. Takýto stav v podniku označujeme za nepriaznivý. O vyhovujúcom stave hovoríme vtedy, keď je hodnota obežných aktív podniku väčšia ako krátkodobý cudzí kapitál.
2.2 Zdroje likvidity
Základným cieľom finančného riadenia je maximalizácia hodnoty podniku a z tohto hodnotového hľadiska sa na podnik môžeme pozerať ako na nástroj zhodnotenia vložených zdrojov. Tento pohľad sa v praxi premieta v rôznych typoch finančných alebo ekonomických vzťahov, ktoré môžeme členiť na vnútorné ekonomické vzťahy a vonkajšie finančné vzťahy:
24
• vnútorné ekonomické vzťahy sem parí spotreba vstupných hodnôt a ich následná premena na budúce výnosy,
• vonkajšie finančné vzťahy k investorom, k subjektom financovania (banky), dodávateľom investícií, služieb, zásob, pracovníkom, štátu, odberateľom (Landa, 2007, s. 6).
Zabezpečenie dostatočného kapitálu na uspokojenie potrieb podniku, teda riadenie likvidity všetkých oblastí podnikovej činnosti patrí k dôležitým úlohám finančného riadenia. V podnikoch ktoré podnikajú v odvetviach a podmienkach, kde je vždy dostatok hotovosti býva problém s likviditou zriedkavý. Niektoré podniky však vzhľadom na charakter odvetvia a finančnej situácie majú s likviditou značné problémy. V takýchto podnikoch je nevyhnutné odborné a efektívne riadenie likvidity, aby sa predišlo možným problémom.
Zdroje likvidity v podniku môžeme rozdeliť na primárne a sekundárne, podľa spôsobu ich využívania.
Primárne zdroje likvidity sú také, ktoré podnik využíva pri pravidelných (každodenných) činnostiach. Patrí sem:
• peňažná hotovosť v pokladnici,
• ekvivalenty peňažných prostriedkov (kolky, známky, šeky, peňažné poukážky a iné),
• účty v bankách, na ktorých sa nachádzajú vlastné peňažné prostriedky,
• peniaze na ceste účtované na účte 261,
• obchodný úver od dodávateľov,
• prevádzkové pôžičky od bánk (faktoring, forfaiting. leasing),
• riadenie cash-flow (Jacková – Ďurišová, 2008, s. 111).
K sekundárnym zdrojom likvidity patria také zdroje, ktoré nie sú súčasťou bežných činností a používajú sa väčšinou v časoch finančnej núdze. Patria sem:
• likvidácia krátkodobých alebo dlhodobých aktív,
• dlhodobý bankový úver,
• v poslednom prípade podanie návrhu na konkurz.
25 2.3 Faktory ovplyvňujúce likviditu
Nevyhnutným predpokladom aktívneho riadenia likvidity v krátkodobom i dlhodobom časovom horizonte je komplexná identifikácia faktorov, ktoré likviditu ovplyvňujú a ich premietnutie do hlavných oblastí finančného riadenia podniku. Pri skúmaní faktorov likvidity je preto nevyhnutné sa zamerať na rozklad ukazovateľov čistého peňažného toku a na hlavné metódy riadenia zisku, zložiek obežného majetku a na oblasť krátkodobého financovania. Za jeden z faktorov ovplyvňujúci likviditu je považované aj riadenie investičných projektov, ktoré likviditu ovplyvňujú v dlhodobom – strategickom časovom období.
Základným nástrojom identifikácie faktorov pôsobiacich na celkovú likviditu podniku je prehľad o peňažných tokoch.
Pre identifikáciu jednotlivých faktorov použijeme prehľad o peňažných tokoch zostavený nepriamou metódou:
Vplyv Položka
+/- Výsledok hospodárenia po úpravách o nepeňažné operácie +/- Zmena stavu potreby pracovného kapitálu
+/- Prijaté a zaplatené úroky a deň z príjmu = Čistý tok z prevádzkovej činnosti
- Výdaje spojené s obstaraním dlhodobého majetku + Príjmy z predaja dlhodobého majetku
+/- Ostatné príjmy a výdaje investičného charakteru = Čistý tok z investičnej činnosti
+/- Zmena stavu dlhodobých úverov
+/- Zmena stavu vlastného kapitálu s vplyvom na peňažné prostriedky = Čistý tok z finančnej činnosti
(Landa, 2007, s. 64)
Identifikáciu hlavných faktorov a ich súvislosť s oblasťami finančného riadenia podniku zobrazuje nasledovná schéma:
26
Schéma č. 3 Generátory peňažných tokov a kritické faktory
súhrnný ukazovateľ zložky ukazovateľa generátory CF kritické faktory
Zdroj: Landa, 2007, s. 64
Zo schémy je zrejmé, že na likviditu pôsobia faktory spadajúce do oblasti prevádzkovej, investičnej a finančnej. Kľúčovými faktormi v prevádzkovej oblasti je zisk ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi a čistý pracovný kapitál ako rozdiel medzi krátkodobým obežným majetkom a krátkodobými záväzkami.
Ak je podnik na úrovni prevádzkového zisku ziskový, znamená to že je schopný vyprodukovať tržby, ktoré sú vyššie ako jeho náklady a to sa prejaví priaznivo na jeho platobnej bilancii.
čistý CF
prevádzkový CF
prevádzkový zisk
zvyšovanie výnosov za predaj produktov znižovanieprevádzkový
ch nákladov
zmena stavu ČPK
riadenie obežného majetku riadenie krátkodobého
financovania
ostané položky optimalizácia úrokov, daňová optimalizácia
investičný CF
dlhodobý majtok
efektívne investície redukcia nepotrebného
majetku
špecifické úvery vzťah ku spriazneným osobám
finančný CF
dlhodobé financovanie
optimalizácia dlhodobých zdrojov
vlastný kapitál dividendová politika
27
Ziskovosť sama o sebe však nestačí k tomu, aby bol podnik likvidný – podnik sa musí starať o priemerný stav zásob, o priebežné sledovanie a inkaso pohľadávok a o priemerný stav krátkodobej zadlženosti. To je úlohou riadenia čistého pracovného kapitálu.
Základným faktorom v investičnej oblasti, ktorá je oblasťou dlhodobej likvidity, sú efektívne investície do dlhodobého majetku podniku. Efektívne investície majú priamy vplyv na úspešnosť produktov na trhu a tým aj na výnosy a na priemerné náklady na produkciu, ale aj na náklady kapitálu, ktoré budú použité na financovanie investícií.
Treťou skupinou ovplyvňujúcou likviditu je oblasť finančnej činnosti, ktorá v praxi zahŕňa dve skupiny vplyvov. Prvú tvorí miera dlhodobej zadlženosti podniku vo forme dlhodobých záväzkov z úverov, dlhopisov, leasingu; vo všetkých troch uvedených prípadoch ide o formu dlhodobého financovania podnikových investičných potrieb, na ktorých optimalizáciu má vplyv najmä veľkosť podniku a jeho aktuálna finančná situácia ale aj situácia na finančných trhoch a v neposlednej rade aj všeobecná ekonomická situácia. Druhú skupinu tvoria faktory vnútorného typu, ktoré sa týkajú vlastného kapitálu.
Ide o problematiku tvorby základného kapitálu, ale najmä o problematiku použitia výsledkov hospodárenia k výplate dividend alebo k zadržaniu výsledku hospodárenia ako vnútorného zdroja financovania (Růčková, 2011, s.65).
2.3.1 Riadenie čistého pracovného kapitálu
Vzhľadom k tomu, že čistý pracovní kapitál tvorí oblasť obežného majetku a krátkodobých záväzkov, spočíva riadenie čistého pracovného kapitálu v riadení jeho jednotlivých zložiek t. j. : - zásob,
- krátkodobých pohľadávok, - peňažných prostriedkov,
- krátkodobých záväzkov (Knápková, 2010, s. 64).
Kľúčovú úlohou v riadení čistého pracovného kapitálu má hotovostní cyklus, t.j.
cyklus premeny materiálových a ďalších vstupov cez pohľadávky až k pohotovým finančným prostriedkom. Tento cyklus závisí na type podnikateľských aktivít, dĺžky produkčného cyklu a na jeho obchodných podmienkach.
Hotovostný cyklus je doba, ktorá uplynie od zaplatenia nakúpeného materiálu, surovín alebo tovaru až k prijatiu hotovosti za predaný výrobok, službu alebo tovar. Pri konštrukcii hotovostného cyklu je nutné rozlišovať podľa typu podniku tieto fázy:
28
1. fáza nakúpenia a uskladnenia materiálu a surovín; v tejto fáze podnik vykazuje záväzok voči dodávateľom,
2. výrobná fáza u výrobného podniku, resp. pri podniku poskytujúcom služby náročné na vstupy, v ktorých výrobné faktory prechádzajú cez nedokončenú výrobu k hotovým výrobkom; tu podniku vykazuje záväzky voči dodávateľom vstupov (napr. energie) a pracovníkom a štátnym inštitúciám (zákonné odvody).
Pri oboch týchto fázach sa úhrada záväzkov prejaví peňažným výdajom, 3. fáza uskladnenia výrobkov, tovaru,
4. fáza predaja, kedy podnik vykazuje pohľadávku voči odberateľovi s jej následnou úhradou, ktorá sa prejaví peňažným príjmom (Landa, 2007, s. 76).
Schéma č. 4 Všeobecný hotovostný cyklus
Zdroj: vlastné spracovanie
V podnikovej praxi sa môžeme stretnúť s celou radou variant hotovostného cyklu v závislosti od typu podnikateľskej činnosti, typu produkcie, pozície podniku na trhu a jeho vyjednávacej sile. Tri jeho základné varianty sú uvedené v nasledujúcom príklade.
1. Variant hotovostného cyklu – výrobný podnik s dlhým výrobným cyklom:
Materiál Nedok. Hotové Pohľadávky výroba výrobky
15 dní 10 dní 10 dní 35 dní Záväzok Nutné financovanie
30 dní 40 dní
Hotovosť Pohľadávky
Zásoby hotových výrobkov
Zásoby materiálu, surovín, polotovarov
Zásoby nedokončenej výroby
29
Podnik vzhľadom k svojmu výrobnému programu a typu zásobovania vykazuje pomerne dlhú dobu obratu zásob (materiál – 15 dní, nedokončená výroba – 10 dní, hotové výrobky – 10 dní, čo je celkom 35 dní). Doba splatnosti pohľadávok je taktiež 35 dní, ale doba splatnosti záväzkov je len 30 dní a je teda kratšia ako doba obratu zásob a doba splatnosti pohľadávok. Podnik teda musí 40 dní financovať svoju činnosť z iných zdrojov.
2. Variant hotovostného cyklu – výrobný podnik s krátkym výrobným cyklom:
Materiál Nedokončená Pohľadávky výroba a výrobky
10 dní 15 dní 15 dní
Záväzok financovanie 30 dní 10 dní
Druhú variantu predstavuje podnik s relatívne krátkym hotovostným cyklom v rozsahu 25 dní a s dobou splatnosti pohľadávok 15 dní. Naproti tomu doba splatnosti záväzkov je opäť 30 dní, takže podnik musí financovať z iných zdrojov len pomerne krátky časový úsek 10 dní.
3. Variant hotovostného cyklu – obchodný podnik :
Tovar Pohľadávky je možné investovať 15 dní 15 dní 30 dní
Záväzok 60 dní
Tretí variant predstavuje obchodný podnik, ktorý vykazuje dobu obratu tovaru 15 dní a dobu splatnosti pohľadávok tiež 15 dní. Oproti tomu doba splatnosti záväzkov je v dôsledku veľmi silného postavenia na trhu 60 dní. Rozdiel medzi týmito hodnotami je 30 dní a podnik v počas tejto doby vykazuje prebytok financií, ktoré môže použiť na iné účely – napríklad na financovanie hotovostného cyklu iného druhu tovaru alebo iných podnikových aktivít.
30 2.3.2 Riadenie zásob
Zo všeobecného hľadiska je cieľom riadenia zásob zaistiť taký objem zásob, v takej štruktúre a kvalite, ktorá zabezpečí plynulý a bezporuchový priebeh podnikateľských procesov v potrebnom čase, mieste a s minimálnymi nákladmi (Knápková, 2010, s. 69).
V závislosti na type podnikových činností ( výroba, obchod, služby) sú produkčné zásoby viazané od ich vstupu do podniku cez fázu výroby až po ich vyskladnenie v súvislosti s predajom. Spotreba zásob potom prebieha postupne alebo jednorázovo a v dôsledku toho priemerná výška zásob závisí hlavne na týchto faktoroch:
a) denná spotreba zásob (celková spotreba za obdobie/počet dní daného obdobia), b) doba viazanosti zásob od vstupu do podniku po ich predávanie do spotreby (to
závisí od dĺžky dodávkových cyklov, doby určenej na poistné zásoby, doby na technické skladovanie – zrenie, vysušenie a pod. ),
c) priebehu spotreby zásob (Landa, 2007, s. 78).
Pritom platí že:
- Priemerná výška zásob = priemerná denná spotreba * priemerná doba viazanosti zásob
- Priemerná doba viazanosti zásob = dodávkový cyklus / 2 + poistná zásoba + technologická zásoba
Základný typ finančného ukazovateľa, pomocou ktorého sa môže hodnotiť riadenie zásob je doba obratu zásob a obrátka zásob.
Doba obratu zásob – informuje o tom, za akú dobu (v dňoch) sa priemerne obrátia zásoby ako celok alebo ako skúmaná zložka a využíva sa najmä pri analýze hotovostného cyklu. V zlomku sa môže použiť hodnota 360 dní alebo 365 dní, resp. iný počet dní (napr.
pri výpočte mesačného ukazovateľa). Stav zásob sa môže vyjadriť buď ako aktuálny zostatok príslušnej skupiny zásob, alebo použitím priemerného stavu zásob t. j. počiatočný stav + konečný stav /2 (Růčková, 2011, s.69).
Variant 1: Doba obratu zásob počítaná s použitím nákladov
á ň á
á é á /365
31
Variant 2: Doba obratu zásob počítaná s použitím tržieb z predaja daného typu zásob
á ň á
ž á á /365
Obrátka zásob – udáva koľko krát sa zásoby obrátia (nakúpia a predajú) behom určitého obdobia (napr. rok).
á á é á
!"á ýš á
2.3.3 Riadenie pohľadávok
Pohľadávky vznikajú vždy, keď existuje časový nesúlad medzi vznikom určitej obchodnej operácie (napr. predajom výrobku odberateľovi) a okamžikom úhrady ceny za túto dodávku. Z tohto hľadiska majú pohľadávky (hlavne pohľadávky od odberateľov – tzv. obchodné úvery) veľa výhod, ale aj nevýhod:
Medzi základné výhody patrí:
• platobné podmienky (v tomto prípade odklad platby na určitú dobu) je súčasťou obchodnej ponuky a marketingových opatrení k podpore predaja,
• dĺžka odkladu platby sa môže stať jedným z podstatných prvkov konkurenčných výhod v boji o podiel na trhu – je to dané tým, že obchodný úver je zdrojom financovania pre odberateľov a podniku tým umožňuje rozvoj a sebe zvýšenie odbytu produktov.
Medzi základné nevýhody patrí:
• vždy existuje riziko neuhradenia pohľadávky, strata z tohto rizika sa netýka len ceny nezaplatených produktov, ale aj dane z pridanej hodnoty, ktorú podnik odviedol v okamihu predaja produktu,
• obchodný úver musí podnik nejako financovať, čo preňho znamená zvýšenie finančných nákladov (Landa, 2007, s. 82).
32
Predmetom riadenie pohľadávok sú v podnikoch najmä pohľadávky z obchodného styku – ide o pohľadávky od odberateľov z titulu predaja podnikových produktov a pohľadávky z titulu poskytnutých, ale doposiaľ nevyúčtovaných záloh poskytnutých dodávateľom materiálu, tovaru, energií či ďalších dodávok. Kľúčovým problémom riadenia pohľadávok je:
1. minimalizácia doby medzi vznikom a úhradou pohľadávky,
2. minimalizácia rizika, že pohľadávka nebude zo strany dlžníka uhradená.
Snaha o minimalizáciu doby medzi vznikom pohľadávky a jej úhradou má podstatný vplyv na výsledný hotovostný cyklus a teda najmä na potrebu cudzieho kapitálu potrebného k financovaniu produkčného cyklu, ale súčasne môžu negatívne pôsobiť na predajnosť produktu. Preto je prax podniku v oblasti poskytovania obchodného úveru bežnou súčasťou obchodnej a finančnej stratégie podniku a podlieha schúleniu vedením podniku.
Cieľom minimalizácie rizika neuhradenia pohľadávky je zaistiť, aby vzniknutá pohľadávka bola uhradená (v ideálnom prípade v dobe jej splatnosti). Preto sa procesy minimalizácie rizika neuhradenia pohľadávok sústreďujú na oblasť:
• prevencie vzniku neuhradených pohľadávok,
• vymáhaním pohľadávok po lehote splatnosti (Růčková, 2011, s.84).
Pravidlá prevencie vzniku neuhradených pohľadávok sa najčastejšie zameriavajú na:
1. limity obchodných úverov, 2. platobné podmienky,
3. prístup k novým zákazníkom,
4. zaistením pohľadávok napr. zmenkou alebo záložným právom,
5. preukázateľnou fakturáciou a kompletnosťou dokladov potvrdzujúcich existenciu pohľadávky (Landa, 2007, s. 83).
Pokiaľ sa pohľadávka ocitne v skupine pohľadávok po lehote splatnosti je nevyhnutné aplikovať niekoľko opatrení smerujúcich k úspešnému inkasu pohľadávky a to najmä:
a) okamžité upomínanie pohľadávky,
b) odoslanie tzv. predžalobnej upomienky, ktorej účelom je oznámiť dlžníkovi, že podnik je odhodlaný pohľadávku vymáhať aj súdnou cestou.
33
Po neúspešnom vyčerpaní týchto možností sa musí podnik rozhodnúť, či má v úmysle využiť právne prostriedky na vymáhanie pohľadávok, alebo v krajnom prípade i podanie návrhu na konkurz.
Základným typom finančného ukazovateľa, pomocou ktorého môže podnik hodnotiť priemerný stav pohľadávok je ukazovateľ doby obratu (inkasa) pohľadávok.
ľá ň ľá ľ
ž & /365
2.3.4 Krátkodobé financovanie podniku
Z hľadiska financovania podnikových aktivít je nutné rozlišovať dlhodobé finančné zdroje (najmä vlastný kapitál a dlhodobé bankové úvery), ktoré by mali byť použité k financovaniu stálych aktív a ďalej krátkodobé finančné zdroje cudzieho pôvodu, ktoré slúžia k financovaniu obežných aktív. K týmto finančným zdrojom patria najmä:
• obchodný (dodávateľský) úver,
• krátkodobé bankové úvery.
Obchodný úver je úver, ktorý podniku poskytuje dodávateľ pri predaji materiálu, tovaru, investícií, energií, telekomunikačných poplatkov a ďalších hmotných či nehmotných vstupov a jeho podstatou je skutočnosť, že podnik za tieto dodávky neplatí ihneď, ale s určitým časovým posunom. Dĺžka časového obdobia na poskytnutie obchodného úveru je veľmi rôznorodá a závisí na type dodávky, situácii na trhu, zvyčajných obchodných podmienkach alebo na vyjednávacej sile podniku a jeho obchodných partnerov (Sedliačková,.2010,.s. 84). Zvyčajná doba splatnosti je cca. 15 dní, ale v niektorých odvetviach môže trvať až 30 i viac dní.
Z hľadiska nákladov na kapitál je obchodný úver považovaný za lacný finančný zdroj, pretože sa spravidla poskytuje bezúročne.
Krátkodobé bankové úvery sú veľmi významným zdrojom financovania podnikových finančných potrieb najmä obežného majetku. Formy krátkodobých bankových úverov sú v súčasnej dobe veľmi rôznorodé, spravidla sa ale sústreďujú do troch nasledujúcich typov:
34
1. Krátkodobý (bežný) bankoví úver, ktorý môže byť čerpaný buď jednorázovo alebo opakovane. Ide o najbežnejší typ krátkodobého bankového úveru.
2. Kontokorentný úver pri ktorom podnik po dohode s bankou čerpá v prípade, kedy na svojom bankovom účte v banke nemá dostatok potrebných finančných prostriedkov a podnik tak prečerpá stav účtu do povoleného debetu.
3. Eskontný úver, ktorý sa používa v prípade, že obchodný vzťah je krytý zmenkou a v tomto prípade banka odkupuje zmenku pred dobou jej splatnosti s tým, že vyplatená čiastka je znížená o diskont.
2.4 Kontorling likvidity
Základnou podmienkou aktívneho riadenia a kontrolovania likvidity podniku je aktívny prístup a vyhodnocovanie likvidity so spätnou väzbou.
Kontrolovanie likvidity by malo byť v prvom rade priebežné a to z dôvodu, že veľkosť peňažných tokov sa v čase a závislosti od situácie v podniku veľmi rýchlo mení. Problém v podniku nespôsobuje len situácia, keď sú výdavky podniku väčšie ako jeho príjmy, ale aj situácia, keď podnik vykazuje prebytok príjmov, čo v podniku spôsobí problém pri rozhodovaní o ich umiestnení.
Pri krátkodobom prebytku finančných prostriedkov ide o v celku pozitívny jav, avšak treba byť v tomto smere ostražitý nakoľko priveľké množstvo nadbytočných prostriedkov môže v určitých prípadoch spôsobiť negatívny vplyv na ziskovosť podniku, pretože dostatočne nevyužité finančné prostriedky znamenajú pre podnik potencionálny ušlý zisk z možných investícií.
V súčasnej dobe neznamená pre podnik krátkodobá nedostatočná likvidita žiadny veľký problém. Túto situáciu, tak ako aj situáciu s nadbytočnou likviditou je však potrebné zvládnuť pomocou niektorých z nasledovných metód.
• Pri prebytku likvidity je pre podnik výhodné:
− vloženie prebytku na termínovaný účet,
− investovanie voľných prostriedkov do nákupu cenných papierov alebo iného finančného majetku,
− nakúpenie majetkových cenných papierov,
− využitie prostriedkov na podporu predaja alebo propagáciu služieb podniku,
35
− použitie prostriedkov na skorú úhradu záväzkov podniku (v prípade, že je takouto úhradou možné získanie rabatu za predčasnú úhradu).
• Pri schodku likvidity je pre podnik výhodné:
− rozpustenie disponibilných rezerv likvidity, ktoré boli výsledkom prebytku likvidity v minulých obdobiach,
− získanie krátkodobých externých zdrojov pre podnik,
− urýchlenie príjmov a oneskorenie výdavkov,
− získanie zdrojov pomocou úpravy hospodárskych plánov (Sedliačková,.2010,.s.
21).
36
3 UKAZOVATELE LIKVIDITY
Analýzou ukazovateľov likvidity možno získať veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii v podniku. Schopnosť hradiť svoje záväzky je ovplyvnená viacerými skutočnosťami a to hlavne: - štruktúrou majetku,
- pravidelným prítokom peňažných prostriedkov.
Poznatky o úrovni likvidity nám sprostredkúvajú ukazovatele likvidity. Ukazovatele zostrojené na základe roztriedenia majetku podľa jeho likvidnosti nazývame stavovými ukazovateľmi. Tie môžu byť: - relatívne, - absolútne,
-vzťahové, - rozdielové,
- pomerové.
Medzi najčastejšie sa používajúce pomerové ukazovatele patrí:
• pohotová likvidita,
• bežná likvidita,
• celková likvidita.
2.1 Pomerové ukazovatele likvidity
− okamžitá likvidita
Likvidita 1. stupňa okamžitá likvidita 6inančný majetok krátkodobé záväzky
Tento ukazovateľ vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku a krátkodobými záväzkami (záväzkami z obchodného styku, bežnými bankovými úmerami, krátkodobými finančnými výpomocami, a inými dlhmi splatnými do 1 roka vrátane splátok dlhodobých a strednodobých úverov ). Býva označovaná ako likvidita 1.
stupňa alebo aj ako cash ratio a predstavuje najužšie vymedzenie likvidity. Tento pojem môžeme stotožniť aj s pojmom „finančný majetok“. V niektorých teóriách sú práve pre zachovanie najlikvidnejších položiek do čitateľa dosadzované len peniaze v hotovosti a na bankových účtoch a za súčasť krátkodobých záväzkov sú považované bežné bankové úvery a finančné výpomoci, ktoré sú v súvahe oddelené od krátkodobých záväzkov v rámci bankových úverov a výpomociach (Růčková, 2011, s.49).
37
Odporúčaná hodnota ukazovateľa by sa mala pohybovať od 0,2 po 0,6. Tento výsledok môžeme potom interpretovať pri výslednej hodnote 0,2 tak, že na 1 € krátkodobých záväzkov pripadá najmenej 20 centov finančného majetku (Zalai, 2000, s.
60). Pri tomto ukazovateli však platí, že nedodržanie predpísaných hodnôt ešte neznamená za každú cenu finančné problémy.
− Pohotová likvidita
Likvidita 2. stupňa pohotová likvidita 6inanč. majetok B krátkodobé pohľadávky krátkodobé záväzky
„Pohotová likvidita podáva čiastočnú predstavu o vývoji platobnej situácie v budúcom období. V čitateli sú aj krátkodobé pohľadávky, teda by malo ísť o pohľadávky do lehoty splatnosti, dlhodobé pohľadávky, ktoré sa z časového hľadiska stali krátkodobými.
Nepočítame s pohľadávkami po lehote splatnosti a s nedobytnými pohľadávkami, ktoré obraz skresľujú. Pohotová likvidita by sa mala pohybovať v intervale 1,0 až 1,5“ (Baran et al, 2006, s. 32). Pohotová likvidita je v literatúre označovaná aj ako acid test.
V jednoduchosti platí pre pohotovú likviditu, že čitateľ by mal byť rovnaký ako menovateľ, teda v pomere 1:1 až 1,5:1, pokiaľ je tento ukazovateľ v pomere 1:1 podnik by mal byť schopný vyrovnať sa svojimi záväzkami bez toho aby musel predávať svoje zásoby (Růčková, 2011, s.50).
− Bežná likvidita
Likvidita 3. stupňa bežná likvidita 6inanč. majetok B krátkodbé pohľ. Bzásoby krátkodobé záväzky
Čitateľ vzťahu pre výpočet je doplnení o hodnotu zásob. Aby bola hodnota zásob vyčíslená v správnej hodnote pre tento výpočet, je potrebné preverenie zásob, vyradenie dubióznych zásob, zreálnenie stavu zásob o tie, ktoré sa neúmerne a pomaly obracajú.
Výsledná hodnota by mala byť z intervalu 2 až 2,5 (Zalai, 2000, s. 32). Bežná likvidita má hodnotiť dlhodobú platobnú schopnosť podniku. Ak výsledná hodnota likvidity 3. stupňa dosiahne hodnotu pod 1, považujeme to za nežiaduci stav, keď ani speňaženie celkovej hodnoty krátkodobého majetku nepokryje sumu potrebnú na úhradu krátkodobých dlhov,
38
čo vedie k ohrozeniu bežného chodu podniku. Celkovému speňaženiu krátkodobého majetku v podniku by došlo len ťažko, keďže tomu aktu bráni fakt, že v určitom okamihu sú neustále potrebné aspoň minimálne zásoby na zabezpečenie plynulého transformačného procesu.
− Podiel čistého pracovného kapitálu (ČPK) na obežných aktívach (OA)
Podiel ČPK na OA 1 Hobežné aktíva H krátkodbé cudzie zdroje obežné aktíva
Ukazovateľ má za úlohu charakterizovať krátkodobú finančnú stabilitu podniku.
Podiel pracovného kapitálu na obežnom majetku by sa mal pohybovať v intervale od 30 do 50 % (Knápková, 2010, s. 90).
Pojmom „čistý pracovný kapitál“ sa označuje to, že od určitej zložky kapitálu (obežného majetku vloženého do činnosti podniku) sa odpočíta čiastka krátkodobých záväzkov, t. j. finančná hodnota povinnosti podniku v podobe platby krátkodobých záväzkov. Uvedený pojem teda vyjadruje hodnotu čistého disponibilného prevádzkového kapitálu, využiteľného pre prevádzku podniku (Landa, 2007, s. 18).
Čistý pracovný kapitál teda v hodnotovom vyjadrení zobrazuje tzv. finančný vankúš, ktorý podniku umožňuje pokračovať vo svojich aktivitách i v prípade, že by ho stretla nejaká nepriaznivá udalosť, ktorá by vyžadovala vysoký výdaj peňažných prostriedkov.
Schéma č. 5 Zloženie čistého pracovného kapitálu
Zdorj: Landa, 2007, s. 18
Dlhodobý majetok
Vlastný kapitál Dlhodobé pohľadávky
Dlhodobý cudzí kapitál
ČPK Zásoby, krátkodobé pohľadávky a finančný
majetok
Krátkodobé záväzky
39
− Likvidita z prevádzkového cash flow
Likvidta z prevádzkového cash 6low cash 6low z prevádzkovej činnosti krátkodobé cudzie zdroje
Hodnoty do uvedeného ukazovateľa vychádzajú z výkazu o peňažných tokoch, pretože je tento výkaz dôležitým podkladom pre dôkladnú analýzu likvidity a dokladuje prírastky a úbytky peňažných prostriedkov za saldované účtovné obdobie vo forme tvorby finančných zdrojov a ich využitia. To že podnik dosahuje zisky nám ešte nezaručuje, že je schopný platiť svoje záväzky a preto je tento ukazovateľ veľmi významný (Knápková, 2010, s. 92).
3.2 Rozdielové ukazovatele likvidity
Rozdielové ukazovatele likvidity sa počítajú pomocou výpočtu rozdielu medzi položkou aktív (majetku) a položkou pasív (kapitálu).
− Čistý peňažný kapitál
Čistý peňažný kapitál obežné aktíva H krátkodbé záväzky
Ukazovateľ čistý peňažný kapitál patrí medzi najčastejšie používaný ukazovateľ. Pri výpočte môžeme krátkodobé záväzky rozdeliť podľa doby splatnosti od 3 mesiacov po 1 rok a obežné aktíva na časť určenú na úhradu krátkodobých finančných dlhov a na časť, ktorá je relatívne voľná a slúži v podniku ako finančný fond (Baran et al, 2006, s.32).
Pozorovaním ukazovateľa čistý peňažný kapitál v spojitosti so zlatým pravidlom financovania zisťujeme, že keď je veľmi nízky je teda časť aktív, ktorá je trvalo viazaná krytá krátkodobými záväzkami. Tento jav je však z hľadiska likvidity nevyhovujúci.
Najkritickejší moment nastáva, keď je hodnota ukazovateľa mínusová čo znamená, že obežný majetok je nižší ako krátkodobé záväzky.
− Čistý peňažný majetok
Čistý peňažný majetok 6inančný majetok B krátkodobé pohľ. Hkrátkodbé záväzky
