Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Ekonomické analýzy banky – aplikácia vybranej metódy
Economic Analysis of the Bank – Application of chosen Method
Diplomová práca
Autor: Natália Hrúzová
Financie
Vedúci práce: doc. Ing. Mária Klimiková, PhD
Banská Bystrica Apríl 2013
Vyhlásenie:
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
---
V Gbeloch dňa 19.04.2013 Natália Hrúzová
Poďakovanie :
Ďakujem vedúcej mojej diplomovej práce doc. Ing. Márii Klimikovej,PhD za odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri písaní tejto práce.
Natália Hrúzová
Anotácia
Hrúzová Natália, Bc. : Ekonomické analýzy banky – aplikácia vybranej metódy.
[Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce : doc. Ing. Mária Klimiková,PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 83
Diplomová práca sa zaoberá charakteristikou komerčnej banky, systémom riadenia a plánovania v komerčnej banke, ekonomickými analýzami bánk a bankového sektora, ako aj aplikáciou vybranej metódy v bankovej praxi, respektíve oceňovaním bánk výnosovou metódou, ktorá patrí medzi jednu z najnáročnejších a zároveň najdôleţitejších spôsobov oceňovania, bez ktorej nie je moţné stanoviť vierohodnú hodnotu banky. Prvá kapitola diplomovej práce sa venuje definícii komerčných bánk, ich plánovaniu a riadeniu. Druhá kapitola práce je zameraná na ekonomickú respektíve na finančno-ekonomickú analýzu banky, ktorá zohráva veľmi významnú úlohu v trhových podmienkach a môţe mať veľmi výrazný vplyv na účinnosť riadenia. Tretia kapitola sa venuje „Aplikácii vybranej metódy v bankovej praxi“, kde sme sa zamerali na analýzu a oceňovanie bánk výnosovou metódou.
Kľúčové slová : komerčná banka, riadenie komerčnej banky, výkonnosť, efektívnosť, likvidita, likvidná medzera, banková rentabilita, finančno-ekonomická analýza, udrţateľný rast, úverové portfólio, riziko, finančný plán, strategický plán, výnosová metóda oceňovania.
Annotation
Hrúzová Natália, Bc. : Economical analysis of the banks – the application of selected method. [Diploma thesis]. Bank institute in Prague, Foreign college Banská Bystrica.
Department of finance, accounting and insurance. Thesis supervisor: Assoc. Prof. Dipl.
Ing. Mária Klimiková,PhD. The year of the defense 2013. Number of pages : 83
Diploma thesis deals with the characteristics of commercial bank, the system of managing and planning in commercial bank. The thesis also deals with the economical analysis of banks and bank sector, as well as with the application of the selected method in bank practice, respectively with the bank evaluation with yield´s method. The yield´s method belongs to one of the most difficult method and also i tis the most important way of evaluation, without which, i tis not possible to set reliable value of the bank. The first chapter describes the definitions of commercial banks, their planning and managing. The second chapter is focused on economical, respectively finance-economical analysis of the bank, which plays important role in market conditions and it can have significant impact on the effectivness of bank managing. The third chapter focuses on the application of selected method in the bank practice, where we were focused on analysis and evaluation of the bank by yield´s method.
Key words: commercial bank, managing of commercial bank, efficiency, effectivness, moneyness, moneyness gap, bank rentability, finance-economical analysis, sustainable growth, credit portfolio, risk, financial plan, strategic plan, yield´s method of evaluation
Obsah
Úvod1. RIADENIE KOMERČNEJ BANKY ... 11
1.1 Definícia komerčnej banky ... 11
1.2 Systém riadenia komerčnej banky ... 13
1.3 Controlling ako metóda riadenia komerčnej banky ... 18
1.4 Riadenie finančnej výkonnosti komerčnej banky ... 19
1.4.1 Meranie výkonnosti ... .... 20
1.4.1.1 Balance Scorecard ... 21
1.4.1.2 Benchmarking ... 22
1.4.1.3 Finančná analýza ... 25
1.4.2 Meranie efektívnosti ... 25
1.4.3 Udrţateľný rast ... 25
1.4.4 Ukazovatele bankovej rentability ... 26
1.4.5 Ukazovatele štruktúry bilancie ... 27
1.4.6 Ukazovatele bankovej likvidity ... 28
1.4.7 Ukazovatele produktivity ... 29
1.4.8 Ukazovatele kvality úverového portfólia ... 30
1.5 Riadenie rizík v komerčnej banke ... 32
1.5.1 Úverové riziko ... 33
1.5.2 Trhové riziko ... 33
1.5.3 Riziko likvidity ... 35
1.5.4 Operačné riziko ... 36
1.5.5 Obchodné riziko ... 37
1.5.6 Systémové riziko ... 37
1.6 Riadenie finančných rizík ... 38
1.7 Meranie finančných rizík ... 40
1.8 Regulácia finančných rizík ... 43
2. EKONOMICKÁ ANALÝZA BANKY ... 46
2.1 Analýza vybraných bánk a bankového sektora SR ... 48
2.2 Analýza majetkovej situácie ... 50
2.3 Analýza úverov ... 51
2.4 Analýza výnosovej situácie ... 53
2.5 Banková rentabilita ... 55
2.6 Hodnotenie likvidity ... 57
2.6.1 Analýza likvidity výnosových aktív a nákladových pasív ... 59
2.6.2 Likvidná medzera ... 60
2.7 Analýza rizík ... 61
2.8 Riadenie kapitálu ... 63
3. APLIKÁCIA VYBRANEJ METÓDY V BANKOVEJ PRAXI ... 65
3.1 Teória oceňovania bánk výnosovou metódou ... 65
3.1.1 Interné a externé hodnotenie banky ... 69
3.1.2 Strategické finančné plánovanie banky ... 70
3.1.3 Zostavenie finančného plánu banky pre účely oceňovania ... 71
3.1.4 Vplyv bankových rizík na výnosové oceňovanie ... 72
3.1.5 Vplyv inflácie a úrokových sadzieb na výnosové oceňovanie ... 72
3.1.6 Bond pricing model ... 72
3.1.7 Majetkové oceňovanie banky ... 73
3.1.8 Špecifiká oceňovania bánk pri fúziach a akvizíciach ... 73
3.2 Analýza a prognóza bánk výnosovou metódou oceňovania ... 73
3.3 Vyhodnotenie analýz ... 79 Záver
Pouţitá literatúra Prílohy
Úvod
Bankovníctvo predstavuje najvýznamnejšiu oblasť ekonomického a finančného systému krajiny, spravuje tri štvrtiny všetkých finančných aktív na Slovensku a tvorí dominantnú finančnú zloţku domáceho trhu. Základnou charakteristikou bankového sektora na Slovensku je orientácia na tradičné bankovníctvo, ktoré primárne vyuţíva vklady z domáceho prostredia a následne ich pouţíva na úverovanie retailových a firemných klientov. Bankové podnikanie sa realizuje v dvoch navzájom súvisiacich princípoch, jedná sa o princíp návratnosti a princíp ziskovosti. Princíp návratnosti sa uskutočňuje nákupom vkladov a predajom peňazí vo forme úverov. Princíp ziskovosti je významný predovšetkým z dlhodobého hľadiska, pretoţe tvorba bankového zisku je predpokladom existencie banky na bankovom trhu. Tvorba zisku je nevyhnutnou podmienkou pre samotnú existenciu banky a zároveň jej ďalší rozvoj. V súčasných konkurenčných podmienkach na bankovom trhu je veľmi dôleţitý správny systém riadenia.
Riadenie komerčnej banky má za úlohu definovať, analyzovať a riadiť finančné ukazovatele v súlade s definovanými strategickými cieľmi, ktoré sú presne špecifikované v oblasti výkonnosti a konkurencieschopnosti komerčnej banky vzhľadom na definované riziká a regulačné obmedzenia. V našej práci sa najmä venujeme ekonomickým analýzam bánk a oceňovaniu bánk výnosovou metódou.
Cieľom diplomovej práce je riadenie komerčných bánk a ekonomická analýza banky, ich porovnanie s bankovým sektorom SR a zároveň s vybranými konkurenčnými bankami, ako aj aplikovať vybranú metódu v bankovej praxi.
Súčasný ekonomický vývoj, ktorého odzrkadlením je aj vývoj na finančných trhoch, pôsobí okrem iného aj na fungovanie komerčných bánk. Komerčné banky sa snaţia maximalizovať trhovú hodnotu vlastného imania akcionárov, vykazovať pravidelné zisky pri dodrţaní likvidity. K hlavným cieľom bánk preto patrí rentabilita, solventnosť, likvidita, banková stabilita a v neposlednej rade aj spokojnosť klienta. Definície komerčnej banky, systém riadenia a plánovania v komerčnej banke, ekonomické analýzy a poznatky bánk a bankového sektora, ako aj aplikáciu vybranej metódy v bankovej praxi, respektíve oceňovanie bánk výnosovou metódou som čerpala z literatúry, verejne dostupných a internetových publikácií.
Úvod prvej kapitoly je zameraný na definíciu komerčných bánk, ktoré môţeme v jednoduchosti definovať ako finančných sprostredkovateľov, ktorých hlavnou činnosťou je sprostredkovanie pohybu finančných prostriedkov medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Komerčné banky sú podnikateľský subjekt, ktorého hlavnou náplňou je prijímať vklady alebo iné splatné peňaţné prostriedky od verejnosti a z nich na vlastný účet poskytovať úvery. Vývoj podnikateľského prostredia v bankovníctve je za posledné desaťročie veľmi dynamický a je charakteristický mnoţstvom trendov, ktoré v konečnom dôsledku výrazne ovplyvňujú jeho finančné riadenie. Finančné riadenie komerčnej banky definujeme ako komplex aktív, ktoré vykonáva komerčná banka so zámerom dosahovať stanovené ciele vo finančnej oblasti. Podobne ako vo všetkých súkromných podnikateľských subjektoch, je najvyšším cieľom riadenia banky maximalizácia hodnoty banky. Jedná sa v podstate o maximalizáciu trhovej ceny akcie tejto akciovej spoločnosti.
Hodnotu banky ako kaţdej akciovej spoločnosti ovplyvňujú investičné, finančné dividendové rozhodnutia, primerane dané ekonomickej situácii v krajine. Maximalizáciu zisku ako bezprostredný cieľ podnikateľskej činnosti banky je treba chápať dlhodobo.
Výkonnosť banky, ktorá bola dosiahnutá za minulé obdobie skúma a hodnotí finančná analýza.
Druhá kapitola diplomovej práce je zameraná na ekonomickú, respektíve na finančno-ekonomickú analýzu banky, ktorá zohráva veľmi významnú úlohu v trhových podmienkach a môţe mať veľmi výrazný vplyv na účinnosť riadenia. Finančno- ekonomická analýza rekapituluje a hodnotí výsledky podnikateľského subjektu, teda banky za analyzované obdobie, identifikuje a kvantifikuje okolnosti (činitele), ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do budúcnosti a všetko to komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť dosiahnutie cieľov banky. Praktickú vyuţiteľnosť takejto analýzy zvyšuje jej dekomponovanie na činitele, ktorým banka vďačí za svoje postavenie na trhu. Pri posudzovaní finančno-ekonomickej situácie banky sa precizuje pomocou finančných ukazovateľov, ktoré musia byť usporiadané a konštruované tak, aby odráţali všetky dôleţité stránky finančnej situácie banky. V praktických aplikáciách sa pouţívajú rôzne analýzy, ukazovatele s čo moţno najvyššou vypovedajúcou schopnosťou, akými sú napríklad analýza majetkovej situácie, rentabilita, likvidita, analýza rizík, riadenie kapitálu, analýza výnosovej situácie a podobne.
V tretej, záverečnej kapitole „Aplikácia vybranej metódy v bankovej praxi“ sme sa zamerali na analýzu a oceňovanie bánk výnosovou metódou, ktorá patrí medzi jednu
z najnáročnejších a zároveň najdôleţitejších spôsobov oceňovania výnosovou metódou, bez ktorej nie je moţné stanoviť vierohodnú hodnotu banky (s výnimkou oceňovania napríklad pre účtovné alebo pre daňové účely). Podobne ako u ostatných podnikateľských subjektov finančná analýza banky pre účely oceňovania pozostáva z posúdenia jej finančného zdravia, teda zhodnotiť majiteľovi vloţený kapitál a vytvorenie základu pre stanovenie finančného plánu banky. Pre finančný plán banky je kľúčová finančná analýza a jej úlohou je odhad vývoja jednotlivých bankových veličín v budúcnosti, ktoré sú zásadné pre vlastné výnosové ocenenie. Za hlavný faktor ktorý vplýva na trhovú hodnotu banky je čistý zisk po zdanení, čo je treba analyzovať v čase, teda sledovať minulý a odhadovať budúci vývoj v porovnaní s konkurenčnými bankami a zároveň s celkovým sektorom bankovníctva.
V diplomovej práci sledujeme a analyzujeme výsledky výnosovou metódou v Slovenskej sporiteľni, výsledky sú ďalej porovnávané s konkurenčnými bankami, ktorými sú VÚB Banka, Tatra Banka, ČSOB Banka a zároveň porovnávané s celkovým bankovým sektorom Slovenska.
11
1. RIADENIE KOMERČNEJ BANKY
Riadenie komerčnej banky predstavuje komplexný súbor aktivít bankového manaţmentu, ktorý prostredníctvom plnenia finančných cieľov zabezpečujú dlhodobú prosperitu banky.
Súčasné banky menia svoje tradičné úlohy obchodníkov s peniazmi a prenikajú do iných oblastí finančného trhu. Vývoj vonkajšieho prostredia sa premieta aj do bankového riadenia. Prejavuje sa rastúcim dôrazom na strategické a operatívne plánovanie, riadenie vzťahov s klientmi, organizáciou obchodno prevádzkových procesov a spôsobmi vnútornej komunikácie, systémom riadenia rizík, kontrolnými procesmi banky a ochranou informácií. Všetky uvedené oblasti majú z pohľadu riadenia banky jediný integrujúci cieľ, ktorým je riadenie ziskovosti banky s ohľadom na očakávaný vývoj trhu a podnikateľské riziká. Môţeme povedať, ţe trh sa stáva meradlom úspešnosti bankového podnikania.
„Bankovníctvo predstavuje najvýznamnejšiu oblasť ekonomického a finančného systému krajiny. Problematika manaţmentu komerčných bánk je mimoriadne zaujímavá z pohľadu teoretického skúmania a taktieţ z praktickej aplikácie, pretoţe významnou mierou ovplyvňuje aktivity jednotlivých ekonomických subjektov v národnom hospodárstve a je dôleţitá aj pre správne fungovanie komerčnej banky.“ (Belás et al, 2009, s. 6)
1.1 Definícia komerčnej banky
„Banka je predovšetkým podnikateľský subjekt, ktorý má v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi mnohé špecifické črty a osobitosti (produkty majú peňaţný charakter, banky podnikajú s cudzími prostriedkami a prevládajúcim zdrojom zisku sú úrokové rozdiely)“ (Horváthová, 2009, s. 48)
Ďalej definuje banku Zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., - banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady, poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie.
Iná právna forma banky sa zakazuje. Banka môţe okrem prijímania vkladov a poskytovania úverov vykonávať aj iné činnosti, pokiaľ sú uvedené v bankovom povolení, ktorými sú napr. poskytovanie platobných sluţieb a zúčtovanie, poskytovanie investičných sluţieb, investičných činností a vedľajších sluţieb podľa osobitného zákona a investovanie
12
do cenných papierov na vlastný účet, obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi peňaţného trhu v eurách a cudzej mene, so zlatom vrátane zmenárenskej činnosti, s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v eurách a cudzej mene.
Banky patria do skupiny finančných sprostredkovateľov, ktoré realizujú tok finančných prostriedkov medzi ekonomickými subjektmi na ziskovom princípe. Základnou formou bankového sprostredkovania je prijímanie vkladov od ekonomických subjektov a ich alokáciou vo forme bankových úverov. Bankovníctvo resp. bankové podnikanie sa realizuje v dvoch navzájom súvisiacich princípoch, jedná sa o princíp návratnosti a princíp ziskovosti. Princíp návratnosti sa uskutočňuje nákupom vkladov a predajom peňazí vo forme úverov. Nákupom vkladov sa banka dostáva do pozície dlţníka a vzniká jej peňaţný záväzok, ktorý musí v budúcnosti uhradiť. Predajom úverov vzniká pohľadávka banky voči drţiteľom úverov. Z podnikateľského hľadiska je nutné vytvoriť také riadiace a obchodné mechanizmy, ktoré umoţnia návratnosť pohľadávky súčasne s výnosom.
Banky vykonávajú aj ďalšie finančné obchody. „Poskytovanie úverov a ďalšie formy financovania patria medzi najdôleţitejšie obchody komerčných bánk.“ (Medveď et al, 2012, s.90) Princíp ziskovosti je významný predovšetkým z dlhodobého hľadiska, pretoţe tvorba bankového zisku je predpokladom existencie banky na bankovom trhu. Tvorba zisku je nevyhnutnou podmienkou pre samotnú existenciu banky a zároveň ďalší rozvoj banky. V súčasných konkurenčných podmienkach nestačí odlíšiť banku len v parametroch produktov, ktoré prinášajú len krátkodobý charakter, ale je nutné budovať konkurencieschopnosť na trvalých vzťahoch s klientmi. To predpokladá investície do oblastí nehmotných a intelektuálnych aktív ako sú napr. nové technológie, bezpečnostné systémy, systematické vzdelávanie zamestnancov a inovácie. Zisk je investovaný do oblasti s dlhšou dobou návratnosti.
Na základe legislatívneho vymedzenia moţno definovať komerčnú banku ako
„špecifický podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v prostredí regulovanej konkurencie.
Základnými špecifickými črtami komerčnej banky je predmet podnikania, atypická štruktúra bilancie aktív a pasív a potreba vlastnej dôveryhodnosti. Banka vykonáva zber vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov (podniky, štát, obyvateľstvo), poskytuje úvery týmto ekonomickým subjektom a vykonáva mimobilančné operácie. Cieľom činnosti komerčnej banky je dosahovanie primeranej finančnej výkonnosti.“ (Belás et al, 2009,s. 9)
13
1.2 Systém riadenia komerčnej banky
„Finančné riadenie komerčnej banky má za úlohu definovať, analyzovať a riadiť finančné ukazovatele v súlade s definovanými strategickými cieľmi, ktoré sú presne špecifikované v oblasti výkonnosti a konkurencieschopnosti komerčnej banky vzhľadom na definované riziká a regulačné obmedzenia. Finančné riadenie komerčnej banky definujeme ako komplex aktív, ktoré vykonáva komerčná banka so zámerom dosahovať stanovené ciele vo finančnej oblasti. Súčasťou finančného riadenia banky sú dve základné aktivity, ktoré sú zamerané na riadenie výkonnosti banky a riadenie rizík komerčnej banky“ (Medveď et al, 2012, s. 112).
„Systém riadenia komerčnej banky moţno analyzovať z rôznych uhlov pohľadu, t.zn. ako riadenie tokov peňazí, riadenie finančných ukazovateľov, riadenie trhových podielov atď (Belás et al, 2009, s.16), viď Príloha č.1 - obr.1 Systém riadenia komerčnej banky.
O komerčnej banke moţno povedať, ţe je systém pozostávajúci z relatívne samostatných podsystémov, ktorými sú : „
stratégia, ktorá je najdôleţitejšou zloţkou celého systému, pretoţe udáva banke jasný smer jej podnikateľských aktivít.
obchodný modul je prostredníctvom predaja bankových produktov a sluţieb zameraný na uspokojovanie zákazníckych potrieb.
finančný modul jeho cieľom je dosahovanie optimálnej finančnej výkonnosti banky, ktorú monitoruje prostredníctvom analýz finančných aktivít banky
organizačný modul pre zvládnutie podnikateľských a výkonných aktivít banky vytvára administratívne predpoklady.
Všetky tieto podsystémy sú kompatibilné, prepojené, vzájomne sa ovplyvňujú a sú v dynamickej rovnováhe a zároveň sú ovplyvňované vonkajším prostredím a vnútornými parametrami banky.
Vo vzťahu k optimálnej finančnej výkonnosti komerčnej banky je vhodné uplatniť integrovaný prístup k riadeniu komerčnej banky. Jednotlivé podsystémy integrovaného systému riadenia komerčnej banky majú svoj vlastný objekt riadenia. Všetky tieto moduly majú spoločný cieľ, ktorým je vysoká výkonnosť banky. Významným predpokladom je optimalizácia prvkov systému, definovanie efektívnych väzieb spolupráce a komunikácie medzi útvarmi banky a prítomnosť kvalitných ľudských zdrojov. Implementácia integrovaného prístupu k manaţmentu komerčnej banky znamená, ţe manaţment uplatňuje
14
svoje kompetencie v komplexnom chápaní, prekračuje hranice izolovaných subsystémov a je zameraný na prioritný cieľ, ktorým je výkonnosť komerčnej banky“ (Belás et al, 2009, s. 17).
Je dôleţité zatriediť si jednotlivé pohľady na manaţment banky a zostaviť si manaţérsku pyramídu pre chápanie a implementáciu integrovaného systému riadenia komerčnej banky. Manaţérska pyramída v bankovom manaţmente pozostáva z :
manaţmentu vzťahov s klientom, ktoré v súčasnosti zastáva dominantné postavenie v obchodnom systéme banky. Starostlivosť o klienta, predvídanie jeho potrieb a následné uspokojovanie týchto potrieb, dosahovanie ziskovosti banky sú stredobodom záujmu finančných inštitúcií.
manaţmentu výkonnosti predstavuje najvýznamnejšiu oblasť, ktorého hlavnou úlohou je finančné riadenie. V súčasných podmienkach pri hodnotení výkonnosti banky je vhodné vytvoriť si hodnotiace kritéria, ktoré uplatňujú tri základné dimenzie, ktorými sú vnútrobankové hodnotenie, teda hodnotenie interných procesov, útvarov a ich finančné výsledky, trhové hodnotenie t.j. hodnotenie výkonnosti banky vo vzťahu k aktuálnym a budúcim podmienkam konkurencie na bankovom trhu a hodnotenie klientov t.j. nájdenie merítka pre vyjadrenie spokojnosti bankových zákazníkov. Medzi najdôleţitejšie ukazovatele finančnej výkonnosti banky patrí zisk, rentabilita vlastného kapitálu, rentabilita aktív banky a rentabilita ekonomického kapitálu (Príloha č.1, obr. č.2 Základné kritéria na ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky, Príloha č.2, obr. č.3 Vzájomné súvislosti medzi ukazovateľmi výkonnosti komerčnej banky)
manaţmentu rizík , ktorý sa povaţuje za nástroj na identifikovanie rizík, ktoré môţu zníţiť úroveň komplexnej bezpečnosti, je prostriedkom na analýzu rizík, ich hodnotenie, klasifikáciu, stanovenie priorít a následne aj ich zniţovanie. „Riadenie výkonnosti a riadenie rizík komerčnej banky predstavujú dominantnú oblasť finančného riadenia. Tieto aktivity by mali prebiehať vo vzájomnej nadväznosti. Je nevyhnutné, aby v procese riadenia banky boli navzájom previazané, komplementárne a aby pôsobili v dynamickej rovnováhe. V prípade dominancie niektorej aktivity moţno predpokladať, ţe iné z definovaných aktivít môţu pôsobiť v neprospech banky. Napr. ak banka bude preferovať prílišný dôraz na zvyšovanie výkonnosti, bude to pravdepodobne znamenať rast rentability parciálnych bankových produktov, ale aj rast rizika. V prípade dôrazu na minimalizáciu rizika moţno predpokladať, ţe výsledky v oblasti výkonnosti banky a rentability
15
predávaných produktov a sluţieb sa zhoršia. Úlohou bankového manaţmentu je optimalizovať definované aktivity tak, aby pri maximálne moţnej výkonnosti banka pracovala s prijateľnou mierou rizika a zároveň bola atraktívna pre svojich klientov a likvidná vo vzťahu k riadeniu bilancie aktív a pasív“( Medveď et al, 2012, s. 113).
manaţmentu aktív a pasív, ktoré patria k najnáročnejšej oblasti riadenia. Jeho cieľom je zabezpečiť rentabilitu a likviditu komerčnej banky pri prijateľnej miere rizika. „Pasívne obchody komerčnej banky môţeme definovať ako obchody, prostredníctvom ktorých komerčná banka získava peňaţné zdroje na svoju podnikateľskú činnosť. Cieľom týchto obchodov je získať kvantitatívne dostatočnú a kvalitatívne optimálnu štruktúru zdrojov na financovanie aktívnych bankových obchodov, pod ktorými rozumieme poskytovanie úverov, investície do cenných papierov a ďalšie druhy bankových operácií, prostredníctvom ktorých banka vytvára zisk.“(Horváthová et al,2007, s. 48). „Aktívne obchody komerčnej banky môţeme definovať ako peňaţné operácie komerčnej banky, prostredníctvom ktorých banka získava výnosy, resp. vytvára predpoklady pre jej bezporuchové fungovanie. Tieto obchody sú v bilancii banky zachytené na strane aktív“ (Belás et al, 2008, str. 105). Úlohou vrcholového manaţmentu a jeho špecializovaných útvarov komerčnej banky pri riadení aktív a pasív je spravovanie neustále sa meniaceho toku peňaţných zdrojov za účelom maximalizácie zisku a minimalizácie rizika.
strategického, operatívneho a organizačného manaţmentu – súčasnosť je charakteristická dynamickým vývojom, v ktorej sú banky konfrontované so zmenami vonkajšieho prostredia. Stanovujú si celý rad cieľov ako stabilizácia banky, pozícia na trhu, získavanie nových klientov, trhové podiely a permanentný rast zisku a to prostredníctvom expanzívnej obchodnej politiky. Dynamické zmeny ukladajú mimoriadny dôraz na strategické myslenie bánk a ich inovačné jednanie.
Aktuálne a hlavne očakávané zmeny vonkajšieho trhového prostredia by mali nájsť odraz práve v oblasti strategického plánovania bánk.(Príloha č.2 Obrázok č.4 Fáza strategického plánovania, Príloha č.3 Obrázok 5. a 6. Komponenty a kritéria hodnotenia bankových stratégií) „Stratégia rieši základné otázky existencie a rozvoja podniku. Strategické rozhodnutia sú mimoriadne dôleţité aţ kritické.
Spravidla sú dlhodobé a poskytujú podniku dostatočnú oporu a orientáciu v zloţitom a premenlivom prostredí. Dlhodobosť bola v minulosti zvýrazňovaná
16
ako hlavná vlastnosť stratégie. V dôsledku zrýchľovania a prehlbovania prekvapivých zmien sa akcent na dlhodobosť zmierňuje a do popredia sa dostáva význam, dôleţitosť a principiálnosť dôsledkov strategického rozhodnutia pre preţívanie a prosperitu podniku. Stratégia poskytuje pevné a súčasne pruţné hranice, v rámci ktorých sa podnik uberá k vytýčenému cieľu“(Majtán et.al, 2007, s. 158).
„Konkurencieschopná banka zakladá svoju existenciu na dvoch základných princípoch, ktorých uplatnenie je kľúčové v systéme bankového plánovania. Prvým princípom ja adaptibilita, teda schopnosť banky prispôsobiť sa vývoju vonkajšieho okolia, pričom pre adaptibilitu je rozhodujúci časový horizont, v ktorom je banka schopná odstrániť nerovnováhu voči okoliu. Adaptácia na nové podmienky vonkajšieho okolia je typom reaktívneho chovania a je jedným z faktorov stability banky. Druhým princípom je schopnosť predvídať budúce podnikateľské podmienky, v ktorých banka s ohľadom na svoj vnútorný potenciál vyhľadáva a sama inováciami vytvára nové trhové príleţitosti. Ide o typ proaktívneho chovania a je zásadný pre dlhodobú konkurencieschopnosť banky“(Kašparovská et al, 2006, s. 148).
„Operatívny manaţment moţno charakterizovať ako podsystém aktivít komerčnej banky, ktorý smeruje k zostaveniu a realizácii krátkodobých plánov banky. Je to cyklický proces, ktorého výsledkom je systém vzájomne prepojených parciálnych operatívnych plánov banky. Strategické ciele banky sú podrobnejšie rozpracované v operatívnych plánoch, ktoré sú spravidla jednoročné a sú veľmi podrobne rozpracované aţ na úroveň jednotlivých zamestnancov. Medzi operatívne plány moţno zaradiť: obchodné plány, finančné plány, plány pracovníkov a miezd, plán investícií, plán vývoja nových produktov atď.“(Belás et al, 2009, s. 21)
Organizačný manaţment resp. organizačný proces ako manaţérska funkcia plní svoje poslanie v integrácii s ostatnými manaţérskymi funkciami. V jednoduchosti moţno povedať, ţe organizovanie sa zameriava na tvorenie organizačnej štruktúry, ktorá sa stáva predpokladom pre realizáciu stanovených cieľov. Po vypracovaní cieľov a plánov banky je úlohou organizačného manaţmentu zosúladiť pracovné sily a iné zdroje potrebné pre dosiahnutie vytýčených cieľov. „V oblasti tvorby organizačnej štruktúry komerčnej banky v súčasnosti prevláda trend postupného prechodu od produktových organizačných štruktúr ku klientsky orientovaným organizačným štruktúram. Niektoré banky veľmi detailne definujú ciele pre jednotlivé klientske segmenty, ktorým chcú poskytovať svoje sluţby.
17
Dokonca zachádzajú tak ďaleko, ţe segmentujú aj sieť svojich obchodných miest, kde časť pobočiek slúţi potrebám individuálnych klientov a druhá časť obchodných centier je miestom prvého kontaktu pre firemných klientov“ (Belás et al, 2008, s. 97) (Prílohač.4 Obrázok 7. - Organizačná štruktúra komerčnej banky).
Kaţdá banka by mala mať na vrchole pomyselnej pyramídy manaţment vzťahov s klientom, pretoţe orientácia na klienta z dlhodobého hľadiska podporuje rast výkonnosti komerčnej banky. Ostané zloţky pyramídy sú na rovnakej úrovni dôleţitosti, predstavujú dôleţité oblasti bankového manaţmentu, ktoré si vyţadujú osobitné znalosti, zručnosti a skúsenosti. (Príloha č.5 Obrázok č.8 Manaţérska pyramída v bankovom manaţmente). Za predpokladu nadpriemernej finančnej výkonnosti banky je potrebné optimalizovať všetky poschodia pyramídy, ktoré predstavujú hierarchický a štruktúrovaný pohľad na systém manaţmentu komerčnej banky.
„ Systém finančného riadenia má štyri zloţky:
systém finančného plánovania:
- prognózovanie
- strategické plánovanie (dlhodobé) - taktické plánovanie (ročné) - rozpočtovanie
manaţérsky informačný systém:
- manaţérske účtovníctvo – rozdiel medzi finančným a manaţérskym účtovníctvom je ten, ţe finančné účtovníctvo je záväzné, je presne určené ako má byť vedené, aké má mať výstupy, musí byť verejne prístupné a podlieha externému auditu.
Manaţérske účtovníctvo je nepovinné, kaţdá banka si ho vytvára svojim vlastným systémom, môţe rôzne spracovávať výstupy (napr. čo sa týka ziskovosti produktov, pobočiek), nie je prístupné verejnosti (banky ho nezverejňujú), nepodlieha externému auditu, má veľký význam pre banky, pretoţe si banky môţu rozvrhnúť náklady.
- alokácia kapitálu
- alokácia nákladov a výnosov (rôznymi metódami, napr. vnútrobankové oceňovanie zdrojov) – patria sem tie metódy, ktoré sú podmienené manaţérskym účtovníctvom
systém celkového riadenia rizík:
- monitorovanie rizík - meranie rizík
18 - riadenie rizík
ďalšie oblasti, napr. riadenia aktív a pasív, controling ako taký (controling je prierezová oblasť banky, je špecifický tým, ţe kaţdá banka má svoje vlastné ponímanie controllingu)“ (Mária Klimiková, Bankový manaţment a marketing učebné materiály, 2007).
1.3 Controlling ako metóda riadenia komerčnej banky
Procesy globalizácie, ako aj rastúca konkurencieschopnosť na finančných trhoch vytvára tlak na podnikateľské subjekty pôsobiace na týchto trhoch, teda aj na komerčné banky. ,,Výsledkom tohto tlaku je neustála snaha o zvyšovanie zefektívňovania vykonávaných činností. Tento proces môţe mať rozličné podoby a priebeh, ale jeho podstata spočíva v zdokonaľovaní samotného systému riadenia jednotlivých podnikateľských subjektov. Potreba drţať krok s vývojom vedie komerčné banky k zavádzaniu moderných, sofistikovanejších, počítačovo i dátovo podporovaných metód riadenia. Jednou z efektívnych metód, ktoré sú v bankách úspešne zavádzané uţ dlhé desaťročia pre skvalitnenie systému finančného riadenia je controlling. Controlling sa stal fenoménom integrujúcim procesy spracovania informácií, ich analýz, tvorby podnikateľských plánov a kontroly.“ (Klimiková et al, 2012, s. 19). V. Kašparovská definuje bankový controlling ako proces ,,stanovenia a realizácie bankových cieľov formou riadenia plánovacieho a kontrolného cyklu a poskytovaní informácií potrebných k dosiahnutiu týchto cieľov. Je formou bankového riadenia na báze všetkých dostupných informácií z oblasti účtovníctva, kalkulácií, ekonomických analýz a internej kontroly.“
(Kašparovská et al, 2006, s.174). Bankový controlling má svojím spôsobom charakter nástroja riadenia, ale nepreberá konkrétne úlohy týkajúce sa tvorby a plnenia plánov a nezaručuje splnenie podnikateľského cieľa. Táto úloha a zároveň zodpovednosť za výsledok zostáva v rukách kompetentných manaţérov. Controlling podporuje proces rozhodovania a riadenia, predstavuje ,,špecifickú formu práce s informáciami a jeho úlohou nie je riadiť reálne procesy, ale celý podnik prostredníctvom informácií o reálnych procesoch.“ (Refäuter, 1990, s.154) Za predpokladu, ţe controlling plní podporu riadenia, respektíve je súčasťou riadiacej filozofie banky, je potrebné vytvoriť funkcie a inštitúcie bankového controllingu a zároveň controllingovú koncepciu bankového riadenia.
Controllingová koncepcia zahrňuje riešenie v niekoľkých oblastiach, ide hlavne o obsahovú stránku, ktorá je doplnená o určenie jej formálnej stránky (Príloha 8,
19
obrázok12. Základné prvky controllingovej koncepcie bankového riadenia) ,,Pri zohľadnení individuálnych podmienok banky existujú určité všeobecné systémové predpoklady, ktoré je treba v banke vytvoriť, ak má controllingová koncepcia fungovať.
K základným predpokladom patria fungujúci, plánovací a kontrólny systém, trhovo orientovaná organizačná štruktúra a manaţérsky informačný systém.“ (Kašparovská et al, 2006, s.178) (Príloha.8, obrázok 13, Systémové predpoklady controllingovej koncepcie riadenia).
1.4 Riadenie finančnej výkonnosti komerčnej banky
„Podobne ako vo všetkých súkromných podnikateľských subjektoch, je najvyšším cieľom riadenia banky maximalizácia hodnoty banky. Jedná sa v podstate o maximalizáciu trhovej ceny akcie tejto akciovej spoločnosti. Hodnotu banky ako kaţdej akciovej spoločnosti ovplyvňujú investičné, finančné dividendové rozhodnutia, primerane dané ekonomickej situácii v krajine. Maximalizáciu zisku ako bezprostredný cieľ podnikateľskej činnosti banky je treba chápať dlhodobo.“(Sysáková et al, 2007, s. 101). Výkonnosť banky, ktorá bola dosiahnutá za minulé obdobie skúma a hodnotí finančná analýza. “Z hľadiska uţívateľského môţe byť finančná analýza zameraná na rôzne skupiny uţívateľov medzi ktorými hrajú dominantnú úlohu manaţéri, vlastníci a veritelia. Na ich potreby sú taktieţ orientované výstupy uskutočnených finančných analýz. Ak ide o hľadisko obsahové povaţujeme tzv. financial statement analysis (analýzu účtovníctva) len za jednu časť finančnej analýzy. Za neoddeliteľnú súčasť povaţujeme rozbor ekonomického okolia subjektu a spätnú väzbu pôsobiacu na podnik prostredníctvom kapitálového trhu – exogénnych faktorov.“ (Súvová et al, 2008, s. 9) (Príloha č. 5 Obrázok 9 Vstupy a výstupy z finančnej analýzy ; ) Finančná analýza je zaloţená na systéme definovaných ukazovateľov, ktoré umoţňujú diagnostikovať prípadné problémy vo finančnej situácii banky a naopak odhaliť silné stránky. Zistené nedostatky sú podrobené detailnejšej analýze, ktorej cieľom je odhalenie príčin nedostatkov V konečnej fázy sú navrhnuté opatrenia pre odstránenie neţiaducich výsledkov. Z tohto je moţné odvodiť, ţe finančná analýza sama o sebe nie je nástrojom zmeny ekonomickej situácie banky, ale je nástrojom k poznaniu ekonomického stavu banky vzhľadom ku konkurencii alebo vzhľadom k minulému či plánovanému vývoju. „Pri finančnej analýze majú veľký význam pomerové ukazovatele. Konštrukcia pomerových ukazovateľov spočíva v tom, ţe sa dávajú do
20
vzájomného pomeru rôzne poloţky finančných výkazov. Ich interpretácia vychádza z logických súvislostí medzi jednotlivými poloţkami.“(Horváthová et al, 2007, s. 76) Hlavné pomerové ukazovatele, vhodné na finančnú analýzu môţeme rozdeliť do niekoľkých kategórií :
meranie výkonnosti, meranie efektívnosti, udrţateľný rast,
ukazovatele bankovej rentability, ukazovatele štruktúry bilancie, ukazovatele bankovej likvidity, ukazovatele produktivity,
ukazovatele kvality úverového portfólia.
1.4.1 Meranie výkonnosti
Najdôleţitejšími ukazovateľmi výkonnosti banky sú :
Zisk – „definujeme ako rozdiel medzi hrubým výnosom na jednej strane a všetkými úrokovými nákladmi, všetkými ostanými nákladmi a daniami na druhej strane.“
(Sysáková et al, 2007, s. 101)
ROA (return on assets) – návratnosť aktív.
ROE (return on equity) – návratnosť kapitálu – meranie rentability EPS (earnings per share) – čistý výnos z akcie
EVA (economic value added) – schopnosť firmy tvoriť novú hodnotu. Ukazovateľ EVA patrí k najčastejšie pouţívaným ukazovateľom výkonnosti podniku. „Hlavnou úlohou EVA je, ţe meria ekonomický zisk podniku. Ten dosahuje podnik v prípade, ak sú uhradené nielen beţné náklady, ale aj náklady kapitálu (cudzieho a predovšetkým vlastného kapitálu). Ukazovateľ EVA umoţňuje analyzovať nositeľa ekonomického zisku a vypovedá o vnútornej výkonnosti komerčnej banky“(Medveď et al, 2012, s. 114).
EVA = NOPAT – WACC – C kde
NOPAT – je zisk z operačnej činnosti podniku, WACC – sú priemerné váţené náklady kapitálu,
C – je kapitál, ktorý je potrebný pre hlavnú činnosť podniku
21
Ukazovateľ RORAC – návratnosť rizikovo potrebného kapitálu.
Ukazovateľ RORWA – návratnosť rizikovo váţených aktív
CAMEL´S – táto metóda posudzuje pri meraní 6 faktorov výkonnosti banky, ktorými sú : C – kapitál (capital), A – kvalita aktív (asset quality) , M – vnútorný a kontrolný systém (management), E – výnosy (earnings), L – likvidita (liquidity)k, S – sensitivity to market risk. Môţeme o nej povedať, ţe je presnejšia ako predchádzajúce metódy, nie je však tak dokonalá ako moderné metódy. “Zahŕňa kvantitatívne aj kvalitatívne (kvalitatívny ukazovateľ – vnútorný riadiaci a kontrolný systém) metódy merania výkonnosti v porovnaní s tradičnými metódami, ktoré sa zaoberajú len kvantitatívnymi faktormi“ (Medveď et al,2012, s.
113).
1.4.1.1 Balance Scorecard
Balanced Scorecard „predstavuje prístup k meraniu výkonnosti a konkurencieschopnosti komerčných bánk, ktorý je zaloţený na zisťovaní a hodnotení finančných a nefinančných cieľov a ich vzájomných vzťahov. Tento prístup k meraniu výkonnosti komerčnej banky reaguje na nízku mieru vypovedacej schopnosti finančných ukazovateľov (zisk, ROE, ROA atď.) vo vzťahu k budúcej výkonnosti a konkurencieschopnosti komerčnej banky.“
(Belás et al, 2009, s. 30) Balanced Scorecard patrí medzi moderné metódy merania výkonnosti. Rozoznávame štyri základné oblasti balanced scorecard: „
Finančná oblasť, v ktorej sú definované merítka a ciele ekonomickej výkonnosti firmy. Sú to merítka typu globálnych finančných ukazovateľov ako je napr.
rentabilita vlastného kapitále alebo aktív, úroková alebo provizná marţa.
Oblasť klientov- firma identifikuje trhové segmenty v ktorých chce podnikať a konkurovať a stanovuje si merítka cieľových zákazníkov ako je napr. miera uspokojenia existujúcich zákazníkov, získanie nových zákazníkov, loajalita a pod.
Pre kaţdú firmu predstavuje zákazník zdroj obratov a preto sa poznanie jeho potrieb a následné uspokojenie premieta do finančnej výkonnosti podniku,
Oblasť interných procesov – balanced scorecard vychádza zo stratégií odvodených od poţiadaviek a potrieb zákazníkov, akcionárov a finančných cieľov banky.
Interné obchodno prevádzkové procesy vychádzajú z hodnotového reťazca tvorby produktov a zahŕňajú činnosti viacerých úsekov. Obchodno prevádzkové procesy sú určené základnými parametrami :
22
Čas potrebný na proces - pri meraní celkového času obchodno prevádzkového procesu je cieľom skrátiť dobu trvania procesu, preto je nutná analýza celého procesu a identifikácia a odstránenie časových strát,
Kvalita procesu – ovplyvňuje nielen spokojnosť zákazníkov, ale aj náklady vynaloţené na proces. Pre posúdenie kvality procesu je potrebné stanoviť indikátory, ktorými sú napr. nepresné informácie od pracovníkov bánk a pod.
Náklady procesu – vyuţíva sa metóda ABC, ktorej podstata je v priraďovaní nákladov na princípe príčinnej súvislosti medzi nákladmi a činnosťami uskutočnenými v rámci procesu.
Oblasť učenia sa a rastu sa týka predovšetkým dvoch oblastí , ktorými sú zamestnanci a informačné systémy. Tieto oblasti sú z krátkodobého hľadiska podceňované, pretoţe investície vynaloţené na systematické vzdelávanie zamestnancov banky majú dlhodobejšiu návratnosť .Zo strategického hľadiska je faktor vzdelávania veľmi významný, pretoţe práve zamestnanci v prvej línii majú bezprostredné väzby so zákazníkmi. Chovanie, vedomosti a zručnosti pracovníkov banky sú významným faktorom pre image banky.
Balanced scorecard rozširuje súbor cieľov, vytvára merítka ich dosiahnutia za hranice beţne vyuţívaných finančných cieľov.Východiskom pre ciele a merítka je stanovená vízia a stratégia banky. Umoţňuje prevedenie vízie a stratégie do konkrétnych cieľov, ich komunikáciu a zladenie, umoţňuje ich meranie a zaisťuje systém spätnej väzby pre presnejšie formulácie stratégie.“ (Kašparovská et al, 2006, s.18 , s.19)
1.4.1.2 Benchmarking
Benchmarking „je metodický prístup zaloţený na meraní výkonnosti firmy v porovnaní s výsledkami konkurencie. Cieľom je zlepšovať vlastné aktivity a výkonnosť. Predmetom benchmarkingu môţu byť nielen dosiahnuté finančné výsledky banky, ale bankové obchodné procesy, bankové prevádzkové procesy, kvalita bankových sluţieb, priority bankového riadenia a pod. Pri zavádzaní a vyuţívaní benchmarkingu je potrebné dodrţať etické pravidlá podnikania ako je zachovanie legálnosti procesov, rešpektovanie dôvernosti informácií, čestnosť a dodrţovanie prijatých záväzkov, jednanie na základe predchádzajúceho povolenia partnera a pod. Plánovanie pri benchmarkingu by nemalo byť zaloţené len na
23
všeobecnom zistení, ţe vybraný subjekt je lepší alebo horší, ale je nutné definovať oblasti porovnania, vytvoriť ukazovatele pre porovnanie, získať, analyzovať a vyhodnotiť údaje. Na ich základe formulovať odporúčania a ciele a kontrolovať ich dosiahnutie. Vyškolenie manaţérov a zamestnancov v zručnostiach, ktoré budú potrebovať k participácii na benchmarkingovom procese tak, aby boli schopní interpretovať výsledky a zaviesť výstupy benchmarkingu do bankovej praxe.“
(Kašparovská et al, 2006, s. 21, s. 22) Benchmarking môţeme deliť na :
Interný benchmarking, ktorý je vyuţívaní v rámci jednej bankovej spoločnosti napr. medzi bankovými pobočkami alebo medzi dcérskymi spoločnosťami bankového holdingu,
externý benchmarking pri ktorom sa predpokladá, ţe subjektom porovnávania je iná organizácia, teda nie je bezpodmienečné, aby touto organizáciou bola banka.
Typ subjektu, ktorý bude zvolený na porovnávanie je závislý od predmetu benchmarkingu a kto je v danej oblasti špičkovou spoločnosťou napr. banka môţe realizovať benchmarking procesov v oblasti kartového platobného styku s nebankovým vydavateľom platobných a úverových kariet.
Celkový proces benchmarkingu moţno rozčleniť do základných etáp : „
Plánovanie procesov benchmarkingu, v ktorom bankový manaţment rozhoduje o všetkých zásadných otázkach jeho priebehu :
čo bude predmetom benchmarkingu ? V tejto etape sa rieši oblasť zamerania benchmarkingu. Môţu to byť finančné výsledky banky, obchodné procesy, informačné technológie a pod. Objektom benchmarkingu musí byť zistená slabá stránka banky,
kto bude partnerom pre porovnávanie? Pre voľbu partnera je moţnosť získania vierohodných a objektívnych informačných zdrojov medzi ktoré patria napr.
externé audity, výročné správy, internetové stránky, prijatí zamestnanci z iných bánk a pod. V prípade, ţe sa vo výbere objaví niekoľko organizácií, banka na zníţenie ich počtu stanoví kritériá resp. priority výberu. Partnerom pre porovnávanie môţe byť stanovená jedna spoločnosť alebo tieţ niekoľko spoločností,
akým spôsobom budú získavané interné a externé dáta? Spôsob a metódy získania dát je nutné stanoviť uţ vo fáze plánovania benchmarkingu. Spolupráca s vybranou spoločnosťou je vhodný spôsob ako zaistiť objektivitu dát regulárny spôsob ich získania. Pri osobnom jednaní s partnerom benchmarkingu môţe banka vyriešiť
24
pravidlá pre zber dát, metódy zberu dát, obdobia, v ktorých bude zber dát prebiehať. Zavŕšením tohto jednania sú zmluvné podmienky o pravidlách a priebehu benchmarkingového projektu.
Vlastný zber a vyhodnotenie dát – východiskom je zber vlastných dát a dát porovnávanej spoločnosti a to vţdy na základe zmluvne dohodnutých podmienok.
K pouţívaným metódam získavania dát patria :
dotazníky, ktoré sa pouţívajú v prípade snahy osloviť viac respondentov vo väčších zemepisných vzdialenostiach a nie je potrebné na získanie poţadovaných informácií osobný kontakt. Nedostatkom tejto metódy je, ţe respondenti môţu nesprávne pochopiť otázky, chybné vyplňovanie dotazníkov, nevrátenie vyplnených dotazníkov respondentmi,
rozhovory s kontaktnými osobami, ktoré predpokladajú vytipovanie a schválenie kontaktných osôb a následné dohodnutie plánovaných rozhovorov, ktoré môţu byť pripravené vopred vo forme „pomocných“ otázok, alebo sa môţe jednať o neštruktúrovaný rozhovor. Výhodou sú moţnosti okamţitých reakcií na odpovede, moţnosť kladenia dodatočných otázok, analyzovanie získaných informácií a označenie kritických faktorov. Nevýhodou tejto metódy je, ţe je nákladnejšia oproti metódy s dotazníkmi,
analýza verejne prístupných a interných dokumentov – táto metóda je vhodná pre doplnenie alebo potvrdenie zistených informácií prostredníctvom predchádzajúcich dvoch metód. Pouţíva sa najmä v ekonomickej oblasti ,ako je napr. porovnanie trendov pri ukazovateľoch výkonnosti banky, alebo k potvrdeniu predpokladaných javov. Problém môţe nastať v prípade potreby interných dokumentov partnerskej spoločnosti, ktoré nemusia byť k dispozícii či uţ z dôvodu neexistencie dokumentov, alebo neochoty partnera poţadované dokumenty poskytnúť.
komunikácia zistených výsledkov – benchamrkingový manaţment prejednáva zistené výsledky a návrhy na zlepšenie s vrcholovým vedením banky, pretoţe konečné rozhodnutie o realizácii zlepšenia výkonnosti prijíma vedenie banky.
V prípade, ţe vedenie banky rozhodne o realizácii zlepšenia je nutné určiť : oblasť zlepšenia, poţadovanú úroveň vlastnej výkonnosti v týchto oblastiach, určiť a schváliť postupy, prostredníctvom ktorých budú ciele dosiahnuté.
realizácia projektov zlepšovania, ktorá má tri fázy:
naplánovanie projektov zlepšovania (plán zdrojov, časový harmonogram )
vlastná realizácia v stanovenom časovom horizonte,
25
kontrola výsledkov a riadenie odchýlok.“ (Kašparovská et al, 2006, s.23, s.24)
1.4.1.3 Finančná anlýza
Finančná analýza – „predstavuje exaktnú metódu hodnotenia pomerových ukazovateľov bankovej výkonnosti a konkurencieschopnosti, ktoré boli dosiahnuté v minulom období.“ (Belás et al,2008, s. 72) Patrí medzi základné faktory, ktoré hlavne v kratšom časovom horizonte ovplyvňujú finančné plány. Finančnú analýzu tvoria údaje z finančného účtovníctva, hlavne z bilancie, výkazu ziskov a strát, cash flow a z bankových výkazov.
1.4.2 Meranie efektívnosti
Ukazovateľ DEA – Data Envelopment Analysis je najviac pouţívaným ukazovateľom na meranie efektívnosti banky, ktorého východiskom je vzájomné porovnávanie organizačnej jednotky v rámci nejakej skupiny. „DEA metóda zaloţená na systéme lineárneho programovania, bola pôvodne vyvinutá na meranie efektívnosti neziskových organizácií, no neskôr sa jej pouţívanie rozšírilo na rôzne druhy podnikov, na bankový sektor a aj na meranie výkonnosti národných ekonomík“ (Medveď et al, 2012, s.
113).
1.4.3 Udrţateľný rast
Počas svojej existencie väčšina úspešne fungujúcich bánk rozširuje rozsah svojich aktivít a dôsledkom toho je rast hodnoty aktív a pasív v súvahe spoločnosti resp. bilančnej sumy, za predpokladu rešpektovania kapitálových pomerov banky.
„Kapitál je akumulovaný cez ziskovosť subjektu, ktorá takto určuje, do akej miery môţu rásť aktíva banky pri zachovaní podielu kapitálu na bilančnej sume.“ (Belás et al, 2009, s. 131).
kde:
26
(1 – D) je zadrţiavací pomer (aká časť kapitálu zostane po výplate dividend v banke ako kapitálové vybavenie), pričom D je dividendový výplatný pomer (vyjadruje aká časť zisku sa pouţije na dividendy)
Vk0 je vlastný kapitál vo východiskovom období.
Ukazovateľ udrţateľného rastu, ktorý určuje do akej miery môţu rizikovo váţené aktíva (RVA) banky rásť pri zachovaní minimálnej kapitálovej primeranosti 8% môţeme vyjadriť:
1.4.4 Ukazovatele bankovej rentability
Ukazovatele rentability sa orientujú na analýzu dosiahnutého hospodárskeho výsledku banky. Vypovedajú o vzťahu medzi výsledkami hospodárenia banky vloţenými vlastnými zdrojmi, vyjadrujú mieru zhodnotenia prostriedkov vloţených akcionármi banky a zobrazujú schopnosť bankového manaţmentu zhodnotiť zverené zdroje. „Banka sa usiluje dosiahnuť maximálne výnosy pri minimálnych nákladoch. Pri tejto snahe môţe však uskutočniť aj riskantné operácie, ktoré majú negatívny vplyv na jej činnosť, prípadne bankového systému ako celku.“ (Sysáková et al, 2007, s. 102) Medzi ukazovatele bankovej rentability patrí :
ukazovateľ ROA (return on assets) - rentabilita aktív komerčnej banky. ROA hodnotí kvalitu manaţmentu prostredníctvom hodnotenia výnosnosti bilancie banky. Vyjadruje podiel čistého zisku na celkových aktívach.
ROA = čistý zisk / celkové priemerné aktíva
ukazovateľ ROE (return on equity capital) – rentabilita vlastného kapitálu. ROE udáva mieru návratnosti kapitálu a pouţíva sa tieţ na porovnávanie finančnej výkonnosti komerčnej banke v danom bankovom sektore.
ROE = čistý kapitál / vlastný kapitál
vyjadrenie ukazovateľov ROA a ROE pomocou finančnej páky : ROE = zisk / kapitál = zisk / aktíva x aktíva / kapitál = ROA x LM LM – finančná páka, ktorá predstavuje pomer aktív k vlastnému kapitálu
„Ukazovatele ROE a ROA predstavujú integrované ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky, ktoré banka vypočíta na základe veľkého počtu uskutočnených
27
obchodov so svojimi klientmi, cena pre klienta je do značnej miery determinovaná konkurenciou (moţnosť rozdielov v cene je minimálna) a preto je rentabilita banky úzko spätá s meraním a oceňovaním rizika bankových obchodov“ (Belás et al, 2009, s. 58).
1.4.5 Ukazovatele štruktúry bilancie
„Prvá fáza finančnej analýzy by mala poskytnúť celkový obraz o bilančnej rovnováhe v podnikateľskom zameraní banky, ktoré vychádza zo štruktúry bilancie banky.
Na tieto účely sú poloţky bilancie spravidla agregované do skupín podľa typu pohľadávok z aktív a záväzkov z pasív a podľa ich likvidity. Do tejto skupiny sa zaraďujú ukazovatele štruktúry bilancie. Význam týchto ukazovateľov je v tom, ţe umoţňujú porovnávať banky s pribliţne rovnakým zameraním, čo zvyšuje vypovedaciu schopnosť a objektivitu ostatných ukazovateľov, a určujú mieru rovnováhy medzi jednotlivými zloţkami aktív a pasív a majú tak význam z hľadiska zabezpečenia likvidity banky “ (Medveď et al, 2012, s. 117).
Pomerový ukazovateľ vyjadrujúci podiel úverových pohľadávok na celkových aktívach :
Tento ukazovateľ vypovedá o podiele úverových pohľadávok na celkových aktívach banky a je tieţ významným ukazovateľom miery koncentrácie určitých typov úverových pohľadávok v portfóliu banky a teda aj indikátorom rizika plynúceho z koncentrácie investícií.
Ukazovateľ vyjadrujúci podiel záväzkov k nebankovým klientom na celkových pasívach:
„Vyuţitie ukazovateľov štruktúry bilancie vo finančnej analýze je významné jednak v tom, ţe umoţňuje indikovať podnikateľské zameranie banky a tým dosiahnuť vyššiu objektivitu pre medzibankovom porovnávaní, a ďalej v tom, ţe umoţňuje zistiť mieru koncentrácie bankového portfólia a odhaliť tak prípadné riziko z koncentrácie “ (Kašparovská et al, 2006, s. 29).
28
1.4.6 Ukazovatele bankovej likvidity
„Likvidita komerčnej banky je schopnosť banky v akomkoľvek okamihu splniť si svoje záväzky ku klientom, t.zn. vyplatiť vkladateľom banky splatné vklady a úroky z týchto vkladov, resp. poskytnúť klientovi prisľúbený úver.“(Belás et al, 2008, s. 44) Banka drţí časť aktív akými sú napr. hotovosť, povinné a dobrovoľné rezervy, vklady v iných bankách a v centrálnej banke v likvidnej forme, pretoţe vypláca svojim klientom hotovostné peniaze a musí mať kedykoľvek dostatočné mnoţstvo likvidných aktív. Vysoko likvidné aktíva drţí banka v primeranej forme, pretoţe likvidnejšie aktíva prinášajú banke niţší výnos príp. môţe pre banku znamenať náklady. Pre činnosť banky a jej prosperitu je dôleţité nájsť optimálny pomer medzi objemom jednotlivých aktív rôznej úrovne likvidity.
Potreba likvidity kaţdej banky vyplýva z toho, ţe profil hotovostného toku je neurčitý a preto kaţdá banka musí mať istotu, ţe bude schopná zvládnuť nedostatok prítoku hotovosti, ktorý môţe kedykoľvek nastať. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú likviditu patrí : doba trvania úverového obchodu pri ktorom banka musí zosúladiť splatnosť záväzkov a pohľadávok,
vhodnosť nadväznosti peňaţných súm – poţiadavky klientov na úvery sú väčšinou vo vyšších sumách ako vklady, ktoré banka prijíma od vkladateľov,
mobilita aktív – zmenou pouţitia niektorých aktív moţno zlepšiť likviditu,
aktívnejší prístup v oblasti pasívnych bankových obchodov predstavuje riadenie pasívnej strany bilancie banky tak, aby vhodné pasíva boli priradené k existujúcim aktívnym operáciám.
Ukazovatele likvidity :
Ukazovateľ L0 vyjadruje okamţitú likviditu. Medzi vysoko likvidné aktíva patria napr.
vklady v centrálnej banke tvorené minimálnymi rezervami, pokladničná hotovosť,
29
netermínované vklady u iných bánk. Medzi okamţite splatné záväzky patria netermínované vklady klientov a okamţite splatné záväzky k iným bankám. Ukazovateľ Lb vyjadruje beţnú likviditu banky a odzrkadľuje do akej miery je rovnováha medzi likvidnými aktívami a krátkodobými záväzkami. Medi likvidné aktíva patria vysoko likvidné cenné papiere ako sú napr. pokladničné poukáţky, alebo vysoko likvidné dlhopisy. Ku krátkodobým záväzkom patria napr. záväzky voči nebankovým klientom, k bankám a ostatným veriteľom.
1.4.7 Ukazovatele produktivity
„V súčasných konkurenčných podmienkach tvoria významnú skupinu ukazovatele produktivity bankového podnikania. Ide o skupinu ukazovateľov odráţajúcich kvalitu manaţérskeho riadenia banky. V tejto kategórii je moţné vyuţiť ukazovateľ celkovej produktivity, ktorým je zvyčajne dosiahnutý zisk na bankového zamestnanca“(Medveď et al,2012, s. 119).
alebo vyjadrenie :
Objemové ukazovatele produktivity :
Ukazovatele nákladovej intenzity – vyjadrujú sa v priemernej výške mzdových alebo celkových nákladov na bankového zamestnanca :
30
Zručnosti manaţérskeho riadenia vyjadrujú ukazovatele bankovej produktivity. Vývoj týchto ukazovateľov vyjadruje efektívnosť vyuţitia bankových zdrojov. Ide predovšetkým o významný ukazovateľ ktorým je konkurencieschopnosť banky.
1.4.8 Ukazovatele kvality úverového portfólia
„Kvalita úverového portfólia je faktorom, ktorý podľa stupňa závaţnosti dokáţe významne pohlcovať ziskovosť. Pri niţšej kvalite úverového portfólia dochádza k odčerpávaniu existujúceho kapitálového vybavenia, čo môţe mať za následok existenčné problémy banky. Predpoklad potenciálnych budúcich problémov uţ môţe vopred naznačovať vysoký rast objemu úverov. Ak je príliš vysoké tempo rastu znamená to, ţe banka úveruje svojich klientov nad rámec svojich schopností riadiť úverové riziko.“ (Belás et al, 2009, s. 134)
Ukazovateľ medziročného rastu úverov
Podiel klasifikovaných úverov je najdôleţitejším ukazovateľom posúdenia kvality úverového portfólia. Úver moţno povaţovať za problémový resp. klasifikovaný ak omeškanie v splácaní presiahne 90 dní. Hranice posudzovania kvality úverového portfólia
31
pre rozvíjajúce sa / rozvinuté krajiny, ktoré by mali mať tieto hranice zhruba polovičné moţno stanoviť nasledovne :
pod 2 % / 1% výborná 2-5 % / 1-2,5 %dobrá
5 – 10 % / 2,5 5 % priemerná
10 – 20 % / 5 – 10 % stredné aţ váţne problémy nad 20 % / nad 10 % veľmi váţne problémy
Prostredníctvom koeficientu úverového rizika moţno najlepšie posúdiť riziko štruktúry úverového portfólia. Vyjadruje koľko percent z celkovej nominálnej hodnoty úverov bude nesplatených.
„ Odporúčané limity krytia :
>100 % výdatné (momentálne prebytočné) 75 – 100 % priemerné
50 – 75 % uspokojivé 25 – 50 % slabé
<25 % úplne nedostatočné „ (Belás et al, 2009, s. 136)
32
1.5 Riadenie rizík v komerčnej banke
,,Riziko a neistota sú kategórie, ktoré sa udomácnili v ekonomike a treba ich brať do úvahy pri kaţdom finančnom rozhodovaní. Riziká sú nevyhnutnou súčasťou kaţdej aktivity. Neistotu definujeme ako neurčitosť, náhodnosť podmienok pôsobenia alebo výsledkov istých javov či procesov. Väčšina finančných rozhodnutí sa uskutočňuje v podmienkach neistoty. Rizikom je taká neistota, pri ktorej sme schopný pomocou rozličných najčastejšie štatistických metód kvantifikovať moţnosť (resp.
pravdepodobnosť) odklonu skutočných podmienok, pôsobenia alebo výsledkov od očakávaných hodnôt. Na finančných trhoch existujú finančné riziká. “ (Vlachynský et al, 2001 s. 16)
,,Finančné riziko sa vo všeobecnosti definuje ako potenciálna finančná strata subjektu, teda v ţiadnom prípade nie existujúca realizovaná či nerealizovaná finančná strata, ale strata v budúcnosti vyplývajúca z daného finančného či komoditného nástroja alebo finančného či komoditného portfólia. “ (Jílek, 2000, s.15) ,,Uţ existujúca strata sa tieţ označuje ako očakávaná strata a potenciálna strata ako neočakávaná strata. Kaţdá finančná strata zniţuje hodnotu (kapitál) inštitúcie a vplýva negatívne na jej budúci vývoj.“ (Belás et al, 2009, s. 86)
Subjekty sú vystavené rôznym typom rizík. Riziká by sme mohli rozdeliť do dvoch základných skupín:
trieda obchodných rizík: týka sa trhu tovarov, kde ,,firma pôsobí a zahŕňajú v sebe technologické inovácie, dizajn tovaru, marketing a ostatné špecifiká vyplývajúce z tovaru alebo sluţby, ktoré subjekty produkujú. Obchodné aktivity obsahujú aj mieru makroekonomických rizík, ako napr. vyplývajúce z ekonomického cyklu, monetárnej politiky, fiškálnej politiky a pod.“ (Sivák et al, 2009, s. 55)
trieda neobchodných rizík: ,,zahŕňajú v sebe strategické riziká, ktoré pramenia z podstatných východísk vzťahu medzi ekonómiou a politickým prostredím.
Riadenie a zaisťovanie týchto rizík je veľmi náročné a nákladné.“ (Sivák et al, 2009, s. 55)
Podľa J.Jílka existuje päť hlavných finančných rizík, a to: (Jílek, 2000, s.15) úverové riziko (credit risk),
trhové riziko (market/price risk), riziko likvidity (liquidity risk), operačné riziko (operational risk),
33 obchodné riko (business risk).
Okrem uvedených rizík existuje aj systémové riziko (ak niektoré z piatich rizík spôsobí problémy ekonomickému subjektu, ktoré majú vplyv na ďalšie subjekty, prípadne väčšiu časť finančného systému).
1.5.1 Úverové riziko
Je zaloţené na neistote, či protistrana resp. klient uhradí svoj záväzok, resp. dlh v dohodnutý čas a v plnej výške. ,,Úverové riziko je rizikom straty spôsobenej zlyhaním partnera tým, ţe nesplní svoje záväzky vyplývajúce z uzavretého kontraktu, čím spôsobí drţiteľovi pohľadávky stratu. Tento druh rizika je starý ako úverovanie samotné. Samotné úverové riziko môţeme rozdeliť do jednotlivých kategórií:
priame úverové riziko (direct credit risk), patrí k najdôleţitejším a zároveň najstarším rizikám finančného trhu. Ide o riziko straty zo zlyhania partnera pri tradičných súvahových poloţkách, napr. pri pôţičkách, úveroch, zmenkách, dlhopisoch, vkladoch a pod, v čiastočnej alebo celkovej hodnote.“ (Sivák et al, 2009, s.56)
„riziko úverových ekvivalentov (credit equivalent exposure) ,,je rizikom straty zo zlyhania partnera pri podsúvahových poloţkách , t.j. pri poskytnutých úverových prísľuboch, poskytnutých zárukách, poskytnutých alebo potvrdených dokumentárnych akreditívoch, derivátoch a pod.“ (Belás et al, 2009, s. 90)
riziko vyrovnania (settlement risk) „je riziko straty zo zlyhania vyrovnania transakcií, kde na jednej strane hodnota bola dodaná, ale na druhej strane hodnota ešte nie je k dispozícii. “ (Belás et al, 2009, s. 56)
riziko úverovej angaţovanosti (large credit exposure risk) „jedná sa o riziko straty z angaţovanosti vo vzťahu k určitému subjektu napr. krajine, skupinám partnerov, jednotlivým partnerom a pod.“ (Sivák et al, 2009, s. 57)
1.5.2 Trhové riziko
Trhové (cenové) riziko je druhým najvýznamnejším rizikom. ,,Ide o riziko straty zo zmien trhových cien ako aj zmien hodnôt finančných nástrojov v dôsledku nepriaznivých zmien trhových podmienok, t.j. nepriaznivého vývoja úrokových mier (úrokové riziko), cien akcií (akciové riziko), cien komodít (komoditné riziko) alebo menového kurzu
34
(menové riziko). Poznáme štyri základné kategórie trhového rizika:“ (Belás et al, 2009, s.
95)
úrokové riziko (interest rate risk) ,,vzniká zo zmien trhových úrokových sadzieb a prejavuje sa negatívnym dopadom týchto zmien na zmenu úrokových výnosov alebo na trhovú hodnotu kapitálu.“ (Kašparovská at., 2006, s 91) Ide teda o riziko straty zo zmeny cien nástrojov citlivých na úrokovú mieru. Úrokové riziko môţeme ďalej rozdeliť na:
- špecifické úrokové riziko, jedná sa o riziko straty z moţnej zmeny vývoja ceny určitého úrokového nástroja v dôsledku zmeny finančnej situácie emitenta úrokového nástroja a rovnako aj zvýšenia alebo poklesu ceny určitého úrokového nástroja. Vzťahuje sa hlavne k emitentovi a súvisí hlavne so zmenou jeho finančnej situácie.
- všeobecné úrokové riziko, ide o skutočné úverové riziko a nevzťahuje sa iba na finančný nástroj určitého emitenta, ale makroekonomickými podmienkami, ako napríklad zmenou úrokových mier v rámci menovej politiky centrálnej banky.
akciové riziko, jedná sa o riziko ,,zmeny ceny akcií, riziko zmeny cenových indexov medzi rôznymi akciami akciovými trhmi, riziko zmeny dividend, prípadne riziko volatility cien akcií.“ (JÍLEK., 2000, s. 635) Akciové riziko je teda spojené s rizikom straty hodnoty akcií v dôsledku zmeny trhového vnímania jej emitujúceho subjektu alebo v dôsledku zmeny všeobecnej situácie na akciových trhoch. V prípade zhoršenia trhového vnímania emitujúceho subjektu alebo zhoršenie všeobecnej situácie na akciových trhoch hodnota akcií zvyčajne klesá.
Investovanie do akcií je spojené s ďalšími rizikami, akými sú napríklad riziko volatility, menové riziko, riziko likvidity a pod. Pri akciách nie je zaručená návratnosť vloţenej investície ani pravidelné vyplácanie dividend. Výška dividend a hodnota akcií závisí od hodnoty majetku a hospodárskeho výsledku emitenta.
menové (devízové) riziko, je riziko straty vyplývajúcej zo zmeny cien nástrojov citlivých na menové kurzy. ,,Kurzové riziko vzniká tým, ţe v priebehu času sa mení ponuka devíz a dopyt po nich, čo vedie k zmene devízového kurzu. Tieto zmeny ohrozujú všetky ekonomické subjekty, ktoré musia v budúcnosti uskutočniť nejakú platbu v cudzej mene alebo budú mať nejakú pohľadávku v cudzej mene.“
(Jankovská et al, 2003, s.164)
