VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAH Ů
BAKALÁRSKA PRÁCA
2007 Michaela Krá ľ ová
VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAH Ů
Obor: Mezinárodní obchod
Obchodne - politické podmienky spolupráce Juhoafrickej republiky s Českou republikou
(bakalárska práca)
Autor: Michaela Kráľová
Vedúca práce: Doc. Ing. Miroslava Zamykalová, Csc.
Prohlášení:
Prohlašuji, že jsem bakalářskou práci vypracoval/a samostatně a vyznačil/a všechny citace z pramenů.
V Praze dne 15.05.2007 ………
Podpis studenta
2
Obsah
ÚVOD 4
1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY 6
1.1. Základné geografické údaje 6
1.2. Demografická charakteristika Juhoafrickej republiky 8
1.3. Oficiálny názov štátu, úradné jazyky a štátne symboly 10
1.4. Administratívne – správne členenie krajiny 12
1.5. Peňažná jednotka 13
1.6. Vnútropolitická situácia 13
1.7. Zahraničné vzťahy a účasť v medzinárodných zoskupeniach 14
2. EKONOMICKÁ CHARAKTERISTIKA KRAJINY 15
2.1. Vybrané makroekonomické ukazovatele 16
2.1.1 Hrubý domáci a národný produkt 16
2.1.2 Inflácia 17
2.1.3 Nezamestnanosť 18
2.1.4 Menový kurz 19
2.2. Odvetvová štruktúra ekonomiky 20
2.3. Zahraničný obchod Juhoafrickej republiky 21
3. KULTÚRNE ZVLÁŠTNOSTI A ŠPECIFIKÁ OBCHODNÉHO VYJEDNÁVANIA 23
3.1. Vierovyznanie 23
3.2. Rodina 23
3.3. Vnímanie času 24
3.4. Komunikačný štýl 24
3.5. Všeobecné zvyklosti pri obchodných stretnutiach 24
3 4. OBCHODNÁ A POLITICKÁ SPOLUPRÁCA ČESKEJ REPUBLIKY S JUHOAFRICKOU
REPUBLIKOU 26
4.1. Charakteristika a zmluvno-právna základňa vzájomných vzťahov 26
4.2. Zahraničný obchod Českej republiky s Juhoafrickou republikou 27
4.3. Priame zahraničné investície 28
4.4. Možnosti a formy vstupu českých firiem na trh Juhoafrickej republiky 30
4.5. Perspektívne oblasti obchodu 32
ZÁVER 34
ZOZNAM LITERATÚRY A POUŽITÝCH ZDROJOV 37
ZOZNAM PRÍLOH 39
4
Úvod
Myšlienka, s ktorou sa pred pár storočiami zaoberal pán David Ricardo, dnes prerastá do neuveriteľných rozmerov. Extrémne vzrastajúca prepojenosť obchodu jednotlivých častí sveta, s cieľom maximálne využiť svoje komparatívne výhody je viac než badateľná. Podnikatelia z rôznych končín sveta neustále vyhľadávajú niche v trhu, inovujú svoje výrobky, cieľavedome znižujú výrobné náklady, vynakladajú nemalé prostriedky na propagáciu a to všetko s jediným cieľom – uspieť v tvrdej konkurencii a vybojovať si svoje miesto na slnku. Častejšie než inokedy predtým sa v súvislosti so schopnosťou trvale udržať hospodársky rast ozýva potreba, ba až nutnosť expandovať na zahraničné trhy a rozšíriť tak produkčné kapacity krajiny. Tomuto trendu sa samozrejme snaží prispôsobiť i Česká republika, ktorá je už teraz významným a spoľahlivým obchodným partnerom nejednej krajiny či integračného zoskupenia.
Cieľom mojej bakalárskej práce je popísať obchodne – politické podmienky spolupráce Juhoafrickej republiky s Českou republikou, objasniť faktory, ktoré významne ovplyvňujú vzájomnú hospodársku kooperáciu oboch krajín a dokázať, že trhy Juhoafrickej republiky dosahujú úroveň vyspelých krajín sveta. Vynára sa otázka, prečo práve Juhoafrická republika, prečo nie iná krajiny, geograficky i kultúrne bližšie Českej republike? Dnešné hospodárstvo je natoľko rozvinuté, že trhy vyspelých krajín sú značne presýtené a vybudovanie úplne nového trhu by stálo jednak veľké finančné prostriedky a hlavne obrovské úsilie. Preto je dôležité sa zamerať na existujúce trhy, ktoré v sebe skrývajú veľký potenciál. Trhy Juhoafrickej republiky sú dozaista jednými z nich.
V svojej práci sa chcem zamerať na zhodnotenie obchodných a politických vzťahov obidvoch krajín a poukázať na perspektívy v nadchádzajúcom období. Časť práce je tiež venovaná faktorom, ktoré podstatne ovplyvňujú a určujú vzájomnú spoluprácu a jej smerovanie.
Práca je rozdelená do štyroch kapitol. Prvá kapitola je venovaná základným geografickým, demografickým či politickým charakteristikám Juhoafrickej republiky a jej úlohou je priblížiť a ozrejmiť podmienky, ktoré majú významný vplyv na dianie na juhoafrických trhoch. Všeobecná charakteristika krajiny predstavuje akýsi základný kameň od ktorého sa odvíja budovanie vzájomných vzťahov.
Ekonomické postavenie krajiny je analyzované v druhej kapitole. Táto kapitola je v prvej časti zameraná na zhodnotenie stavu a vývoja vybraných makroekonomických ukazovateľov ako
5 domáci a národný produkt, inflácia či nezamestnanosť. Následne je opísaný zahraničný obchod Juhoafrickej republiky a to nielen na všeobecnej úrovni, ale i z hľadiska teritoriálneho a komoditného.
Prírodné podmienky, politický režim či ekonomika však zďaleka nie sú jedinými činiteľmi, ktoré by boli postačujúce pre vstup na zahraničné trhy. Veľký dôraz je kladený na rešpektovanie osobitosti jednotlivých krajín, bez vzájomnej empatie by boli obchody často nerealizovateľné. K tomu, aby sme mohli nášho obchodného partnera pochopiť je nevyhnutné oboznámiť sa s kultúrnymi špecifikami krajiny, ktoré majú nemalý vplyv na obchodné vyjednávania. Práve z týchto dôvodov som sa rozhodla do svojej práce začleniť kultúrne zvláštnosti a rysy obchodného vyjednávania v Juhoafrickej republike, o ktorých pojednáva tretia kapitola.
Napokon štvrtá, posledná kapitola práce popisuje obchodnú a politickú spoluprácu oboch krajín. Východiskom je zmluvná základňa, ktorá vytvára rámec fungovania vzájomných vzťahov. Analyzovaný je jednak vzájomný obchod oboch krajín, toky priamych zahraničných investícií a i možnosti a formy, ako môžu českí podnikatelia vstúpiť na juhoafrické trhy. Za zmienku určite stoja i perspektívne oblasti, v ktorých by mohol český obchod nájsť uplatnenie a posilniť tak svoju pozíciu na juhoafrických trhoch.
6
1. Všeobecná charakteristika Juhoafrickej republiky
1.1. Základné geografické údaje
Územie Juhoafrickej republiky sa rozprestiera v najjužnejšom cípe afrického svetadiela.
V rámci geografického členenia sveta na subregióny1 patrí spoločne s Botswanou, Namíbiou, Svazijskom a Lesothom k štátom južnej Afriky a je zároveň najväčším z nich.
Svojou rozlohou 1 219 912 km2 sa Juhoafrická republika radí do prvej desiatky najväčších štátov Afriky a je 25. najväčšou krajinou sveta2. Oficiálne náleží k územiu Juhoafrickej republiky i súostrovie Ostrovy princa Eduarda, ktoré tvoria dva samostatné ostrovy vulkanického pôvodu, Ostrov Marion a Ostrov princa Eduarda. Ostrovy nachádzajúce sa v Indickom oceáne boli objavené už v 17. storočí dánskym moreplavcom Barentom Barentszoonom Lamom, počas niekoľkých storočí sa stali francúzskou a neskôr britskou kolóniou, a napokon správu nad nimi prevzala v roku 1948 Juhoafrická republika3.
Obrázok č. 1: Mapa Juhoafrickej Republiky
Zdroj: http://z.about.com/d/goafrica/1/0/g/southafrica.gif
1 Podľa OSN, zdroj: http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm
2 Zdroj: https://www.cia.gov/cia/publications/factbook/rankorder/2147rank.html
3 Juhoafrická republika anektovala územie na základe dokumentu PRINCE EDWARD ISLANDS ACT 43 OF 1948
7 Brehy Juhoafrickej republiky na západe obmýva Atlantický oceán a na juhu a východe Indický oceán, pričom úhrnná dĺžka pobrežia je 2798 km. Najdlhšie hranice má Juhoafrická republika s Botswanou (1 840 km), ďalšími susedskými štátmi sú Namíbia (967 km), Zimbabwe (225 km), Mozambik (491 km), Svazijsko (430 km) a Lesotho (909 km). Lesothské kráľovstvo je nezávislou enklávou obklopenou Juhoafrickou republikou.
Z geografického hľadiska sa člení povrch krajiny do troch základných geografických celkov. Dominantnou je náhorná plošina, ktorá sa rozprestiera v nadmorskej výške 1200 – 1800 metrov nad morom, na západe prechádza do skalnatej polopúšte a na severe postupne klesajúc do výšky približne 650 metrov nad morom do oblasti Kalahari. Pre túto oblasť je príznačné veľké sucho a typické červené piesočné duny. Náhorná plošina je na južnej a severnej strane ohraničená strmými svahmi, ktoré dotvárajú výnimočný reliéf krajiny. Najvyššie pohorie Juhoafrickej republiky sa tiahne pozdĺž Lesothského kráľovstva na sever a sú ním Dračie hory, ktorých najväčšia časť leží v provincii KwaZulu-Natal. Svoj názov dostali preto, že zubaté vrcholky hôr pripomínajú dračí chrbát. Výšku 3 482 metrov nad morom dosahuje najvyšší štít pohoria - Thabana Ntlenyana4. Poslednú časť územia tvorí pobrežný pás obklopený horským masívom.
Napriek tomu, že značná časť územia sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme, vládne v klimatických podmienkach značná rozmanitosť. Na pobreží prevažuje stredomorské, vo vnútri kontinentálne suché podnebie. Základné klimatické rozdiely sú podmienené zmenami v pomeroch tlaku vzduchu nad pevninou a susednými oceánmi. Pre oblasť tropických pasátov je charakteristické extrémne teplé a suché podnebie s veľkým nedostatkom zrážok. V takýchto podmienkach sa utvorili juhoafrické púšte Kalahari a Namíbia. Podnebie do značnej miery ovplyvňujú morské prúdy a to hlavne chladný Bengálsky prúd, ktorý bráni vzniku zrážok a teplý Agulhasský prúd, ktorý prináša juhovýchodnému pobrežiu dostatok zrážok. Letné obdobie dažďov trvá od novembra do marca a zima v mesiacoch jún až august býva relatívne chladná, pričom námraza i sneženie sa vyskytuje len vo vysokých nadmorských výškach. Dažďové zrážky sú značne rozdielne čo sa týka oblastí na východe a západe. Ročný úhrn zrážok na severovýchode je zvyčajne pod hranicou 200 milimetrov. Naproti tomu sa oblasti v okolí plošiny Highvald dostáva ročne 500 až 900 milimetrov zrážok, ojedinele dokonca presahuje hranicu 2000 milimetrov.
4 V doslovnom preklade zo sothčiny Thabana Ntlenyana znamená krásna malá hora
8 Hojnosť výskytu zveri v divokej prírode je čoraz viac ohrozovaná ľudským faktorom a rozmáhajúcou sa civilizáciou. To viedlo k vytvoreniu početných prírodných rezervácií a národných parkov na území Juhoafrickej republiky5. Celkovo je zriadených 21 národných parkov. Medzi najväčší a celosvetovo azda najznámejší patrí bez pochýb Krugerov národný park, založený v roku 1898. Park sa rozprestiera pozdĺž hraníc s Mozambikom na severovýchode krajiny.
1.2. Demografická charakteristika Juhoafrickej republiky
Počtom obyvateľov takmer 47,4 miliónov6 je Juhoafrická republika piatou najľudnatejšou krajinou afrického kontinentu. Ak však zoberieme v úvahu celkovú rozlohu krajiny, hustota osídlenia je pomerne nízka, len približne 38,9 obyv./km2 v porovnaní s hustotou osídlenia Českej republiky, ktorá je 130 obyv./km2. Prekvapujúce je, že i napriek komparatívne nízkemu počtu mestských centier a rozsiahlemu priestranstvu krajiny, žije viac než 50% obyvateľstva v mestách. Najhustejšie osídlenou je provincia Gauteng, kde žije asi 9,5 milióna Juhoafričanov.
Približne 20,1% obyvateľstva tak osídľuje len 1,4% z celkovej rozlohy krajiny. Na druhej strane rozlohou najväčšiu provinciu Severné Kapsko obýva necelý milión teda 2,3% obyvateľstva čo je dôkazom veľkých rozdielov v osídlení. Porovnanie osídlenia jednotlivých provincií uvádzam v prílohe č.2.
V období politického režimu apartheidu bolo obyvateľstvo podľa rasových zákonov striktne rozdelené do 4 skupín: černosi, belosi, miešanci a Indovia. Čierny Afričania boli v tzv.
bielych oblastiach považovaní za cudzincov a zakázané boli i zmiešané manželstvá. V súčasnosti tvoria najpočetnejšiu skupinu obyvateľstva bantusky hovoriaci Afričania, predstavujúc 79,5%
z celkovej populácie Juhoafrickej republiky. Belošská populácia predstavuje približne 4,4 milióna obyvateľstva nasledovaná miešancami, ktorých je 4,2 milióna. Najnižší podiel zastávajú Indovia/Aziati – asi 1,2 milióna obyvateľstva7. Podiely žien a mužov na celkovej populácii sú takmer vyrovnané s miernou prevahou žien 51%.
Pre posúdenie vekovej štruktúry obyvateľstva je vhodné rozčlenenie populácie do troch vekových skupín:
Skupina predproduktívna (0 - 14 rokov) tvorí 32% juhoafrickej populácie Skupina produktívna (14 – 59 rokov) predstavuje najväčší podiel 60,3%
5 Viď prílohač.1
6 Podľa odhadu medziročných štatistík za rok 2006
7 Viď príloha č. 3
9 Skupina post produktívna (viac než 60 rokov) zahŕňa 7,7% obyvateľstva
Ako zo samotného členenia vyplýva, je populácia Juhoafrickej republiky progresívna, kde počet detí asi štvornásobne prevyšuje počet prarodičov. Je však nutné upozorniť na fakt, že ročná miera prírastku obyvateľstva od roku 2001 nepretržite klesá a v roku 2006 sa nachádzala na úrovni 0,6%. Na jednu ženu pripadajú priemerne 2,7 detí a i v tejto oblasti došlo od roku 2001 k miernej redukcii8. Výrazné rozdiely sú však v jednotlivých provinciách, najvyššia miera plodnosti je v provincii Východné Kapsko a presahuje hranicu 3 detí pripadajúcich v priemere na matku. Naopak najnižšia miera je v provincii Gauteng, tesne pod hranicou 2,5. Stredná očakávaná dĺžka života je odhadovaná na úrovni 49 rokov čo sa týka mužskej populácie a 52,5 rokov pre ženy.
Veľký problém v Juhoafrickej republike však stále predstavuje hrozba HIV/AIDS a najmä prenos víru z matky na dieťa. Je dokázané, že až v 32 prípadoch zo sta dochádza k prenosu víru HIV. Ministerstvom zdravotníctva bol teda prijatý a implementovaný tzv.
PMTCT9 program, ktorého hlavnou úlohou je prispieť k prevencii a redukovať prenos víru HIV na dieťa. Okrem toho má Juhoafrická republika tzv. Národný strategický plán pre HIV, AIDS a STI10. Pre rok 2005/2006 bol schválený vládny rozpočet pre tieto účely vo výške približne 428 miliónov USD.
Tabuľka číslo 1 naznačuje odhadovaný podiel dospelých, ktorí sú nakazení vírom HIV, na celkovom obyvateľstve.
Tabuľka č. 1: Podiel osôb nakazených vírom HIV 2001 - 2006
2001 2002 2003 2004 2005 2006
Ženy, vek 15 - 49 16,1 16,9 17,7 18,5 19,3 20,0
Ženy, vek 20 - 64 14,7 15,4 16,1 16,7 17,2 17,8
Muži, vek 20 - 64 14,3 15,0 15,6 16,3 16,9 17,5
Dospelí, vek 20 - 64 14,5 15,2 15,9 16,5 17,1 17,7 Dospelí, vek 15 - 49 14,7 15,4 16,1 16,9 17,5 18,2
Celkom 8,5 9,0 9,5 10,0 10,4 10,9
Zdroj: Mid –year population estimates, South Africa 2006
8 Viď príloha č. 4
9 Prevention of mother-to-child transmission
10 Sexuálne prenosné choroby
10 Najväčší počet nakazených osôb je u žien vekovej skupiny 15 – 49, alarmujúce ale je, že od roku 2001 sa podiel nakazených osôb neustále zvyšuje, až takmer na 11% v roku 2006. Počet HIV - pozitívnej populácie sa odhaduje na 5,2 milióna11.
1.3. Oficiálny názov štátu, úradné jazyky a štátne symboly
Približne pol storočia bola dnešná Juhoafrická republika známa ako Juhoafrická únia, ktorá vznikla spojením vtedajších britských kolónií Kapsko a Natala a republík Oranžsko a Transvaal porazených v Búrskej vojne v rokoch 1899 – 1902. Zavedenie oficiálneho politického režimu apartheidu - rasistickej politiky takzvaného oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás viedlo k ostrej kritike zo strany zemí Britského spoločenstva a následnému vyhláseniu Juhoafrickej republiky. Tak teda znie i dnešný oficiálny názov krajiny, pričom celosvetovo je používaný anglický názov Republic of South Africa12
Obyvateľstvo Juhoafrickej republiky je často označované výrazom „Národ dúhy“, ktorý azda ako prvý vo svojom prejave použil juhoafrický nositeľ Nobelovej ceny za mier, arcibiskup Desmond Tutu. Toto spojenie, zavedené po skončení režimu apartheidu, má vyjadrovať jednotnosť multikulturálnej spoločnosti a spolužitie obyvateľov rôznych rás v Juhoafrickej republike, dôkazom čoho je možno považovať i 11 úradných a oficiálnych jazykov. Mimo angličtiny a afrikánčiny je to ďalších 9 bantuských jazykov - ndebelčina, tswančina, zuluština, xhoština, južná sothčina, severná sothčina, tsonga, svazijčina, vendčina. Z výsledkov sčítania ľudu v roku 2001 vyplynulo, že najrozšírenejším jazykom je zuluština, ktorá je materským jazykom 23,8% populácie Juhoafrickej republiky. V rámci celej krajiny je rozšírená angličtina, ktorá sa začala používať už koncom 18. storočia a bola považovaná za civilizovaný jazyk vyšších vrstiev. Svoj význam nadobudla hlavne počas obdobia britskej nadvlády a v súčasnosti je používaná predovšetkým v obchodnom styku, politike, médiách a ako lingua franca krajiny.
11 Pre porovnanie je odhad podľa UNAIDS na hranici 5,5 milióna
12 V skrátenej podobe South Africa
11
Graf č. 1: Jazyková štruktúra obyvateľstva
Zdroj: http://www.southafrica.info/ess_info/sa_glance/demographics/language.htm
Medzi štátne symboly Juhoafrickej republiky tradične patrí štátny znak, štátna vlajka, štátna hymna. Štátny znak, známy tiež ako štátny erb, je najvyšším vizuálnym symbolom republiky a v súčasnej podobe bol predstavený verejnosti 27. Apríla 2000. Tvorí ho séria prvkov usporiadaných v dvoch rôznych ováloch.
Obrázok č. 2: Štátny znak Juhoafrickej republiky
Zdroj: http://www.thepresidency.gov.za/main.asp?include=symbols/coat.html
Prvým elementom znaku je motto „!ke e: /xarra //ke“ čo v doslovnom preklade znamená
„rôznorodí ľudia sa zjednotia“. Klasy pšenice sú symbolom úrodnosti, potravy a reprezentujú poľnohospodárske aspekty Zeme. Múdrosť, silu, umiernenosť a večnosť znázorňujú slonie kly.
Štít má dvojitý symbolický význam, slúži jednak ako prostriedok zobrazenia identity a tiež duchovnej obrany. Postavy vnútri štítu predstavujú najstarších osadníkov Juhoafrickej republiky a obraz znázorňuje vzájomný pozdrav, ako prejav jednotnosti. Kópia a tzv. knobkierie, špeciálna
12 juhoafrická bojovná zbraň, sú otočené smerom nadol, vyjadrujúc pokoj a mier. V štátnom znaku je ďalej vyobrazený dravec Hadožrút nohatý, vychádzajúce slnko a rastlina Protea.
Štátna vlajka Juhoafrickej republiky z roku 1994 má klasický obdĺžnikový tvar a jej design a farby vyjadrujú dôležité momenty histórie národu. Symbolický význam má véčko, ktoré postupne prechádza do jednej línie a môže byť interpretované ako postupné zbližovanie a zjednocovanie v rámci juhoafrickej spoločnosti. Jednotlivé farby vlajky pritom nemajú žiaden konkrétny a jednotne zavedený význam.
Obrázok č. 3: Štátna vlajka Juhoafickej republiky
Zdroj: http://www.thepresidency.gov.za/main.asp?include=symbols/flag.html
Nie menej dôležitým symbolom je štátna hymna, ktorá vznikla kombináciu dvoch predošlých národných hymien „Nkosi Sikelel' iAfrika“ a „The Call of South Africa“.
Zaujímavosťou je určite skutočnosť, že verše hymny sú napísané v piatich najrozšírenejších jazykoch krajiny.
1.4. Administratívne – správne č lenenie krajiny
Krajina je rozčlenená do 9 provincií, z ktorých má každá vlastnú provinčnú vládu, vlastné zákonodarné a výkonné orgány. Do zavedenia novej ústavy v roku 1994 boli provincie len 4, dve tvorené bývalými búrskymi republikami (Transvaal a Oranžsko) a Natal a Kapsko ako niekdajšie britské kolónie.
Obrázok č. 4: Mapa provincií Juhoafrickej republiky
Zdroj: http://www.southafrica.info/ess_info/sa_glance/geography/provinces.htm
13 V Juhoafrickej republike sa stretneme s trochu atypickým postavením hlavného mesta.
Administratívnym a de facto hlavným mestom je Pretória13 v provincii Gauteng. Kapské mesto je jednak najväčším mestom provincie Západné Kapsko, legislatívnym hlavným mestom republiky a sídlom oboch komôr parlamentu – Národného zhromaždenia a Národnej rady provincií. Vzhľadom k svojej výhodnej polohe je Kapské mesto najvýznamnejším obchodným centrom Juhoafrickej republiky nielen s krajinami afrického kontinentu ale aj s ostatnými krajinami sveta. Posledným z hlavným miest je mesto Bloemfontein, hlavné mesto justície, v ktorom sídli Ústavný a Najvyšší súd. Rozčlenenie štátnej správy do troch miest a hlavne ich značná vzdialenosť od seba vedie v poslednom čase k myšlienkam o výstavbe metropoly medzi Kapským mestom a Pretóriou.
1.5. Pe ň ažná jednotka
Zákonným platidlom a peňažnou jednotkou Juhoafrickej republiky je juhoafrický rand (ZAR), ktorý sa delí na 100 centov. Rand bol zavedený zároveň so vznikom Juhoafrickej republiky v roku 1961 a nahradil tak juhoafrickú libru. Výhradným peňažným emitentom je Juhoafrická rezervná banka, ktorá vydáva bankovky v nominálnej hodnote 200, 100, 50, 20, 10, 5, 2 a 1 rand a mince v hodnote 50, 20, 10, 5, 2, 1 centov.
1.6. Vnútropolitická situácia
Štátnym zriadením krajiny je republika s trojstupňovým systémom vlády a nezávislým súdnictvom. Národná, provinčná a miestne vlády majú vlastnú legislatívu a vlastné výkonné autority. Okrem toho na národnej i provinčnej úrovni sú poradným orgánom tzv. tradiční vodcovia.
Parlament so sídlom v Kapskom meste je nositeľom legislatívnej moci a je tvorený dvoma komorami: Národnou radou provincií a Národným zhromaždením. Parlament nesmie v žiadnom prípade jednať v rozpore s ústavou. Národné zhromaždenie predstavuje minimálne 350 a maximálne 400 zástupcov volených vo všeobecných voľbách na 5ročné obdobie. Posledné voľby sa uskutočnili v roku 2004. Najviac hlasov získala politická strana nazvaná Africký politický kongres14 pod vedením prezidenta Mbekiho, ktorá sa tak udržala pri moci v jednom
13 Kvôli negatívnym asociáciám vyvolávanými medzi farebnými obyvateľmi Južnej Afriky bola Pretória premenovaná na Tshwane a je súčasťou metropolitného celku City of Tshwane
14 Africký národný kongres získal 69,7% hlasov zo všetkých oprávnených voličov a posilnil si pozíciu o 13 kresiel, celkovo disponuje 279 kreslami
14 slede od roku 1994. Na druhom mieste skončila hlavná opozičná strana Demokratická aliancia so získanými 50 kreslami v parlamente, do ktorého sa dostalo celkom 12 politických strán. Národná rada provincií sa rovnako ako Národné zhromaždenie účastní legislatívneho procesu a tvorí ju 54 stálych členov a 36 špeciálnych delegátov, ktorí si zo svojho stredu volia predsedu. Každá provincia má zastúpenie v podobe 10 zástupcov – 6 stálych členov a 4 špeciálnych delegátov.
Hlava štátu je volená Národným zhromaždením, má výkonnú právomoc, stojí i vo vedení vlády15. Prezident nemôže byť zvolený na viac než dve po sebe nasledujúce 5ročné obdobia.
Vládu tvorí Prezident, Viceprezident a 25 členný ministerský zbor. Prezidentom je od roku 1999 Thabo Mbeki, ktorý bol zvolený za prezidenta i v posledných prezidentských voľbách roku 2004.
Vnútropolitická situácia sa od volieb roku 2004 vyvíja plne v súlade s doterajším smerovaním krajiny. Medzi hlavné priority vlády prezidenta Mbekiho patrí predovšetkým boj s chudobou, kriminalitou, snaha zvýšiť životnú úroveň černošského obyvateľstva a boj so šírením HIV/AIDS.
1.7. Zahrani č né vz ť ahy a ú č as ť v medzinárodných zoskupeniach
Po prvých vše rasových voľbách v roku 1994 sa Juhoafrická republika po takmer 30 rokoch trvajúcej izolovanosti znova začlenila do medzinárodného spoločenstva. Opätovne boli nadviazané diplomatické styky a otvorené konzuláty, v súčasnosti má krajina nadviazaných viac než 164 diplomatických vzťahov s krajinami sveta a je členom 70 medzinárodných inštitúcií a organizácií.16
Významnú úlohu v transformácii Juhoafrickej republiky na demokratickú krajinu zohrala Organizácia spojených národov, keď v roku 1992 bola rezolúciou schválená pozorovateľská misia v Juhoafrickej republike. Jej hlavnou úlohou bolo potlačiť politické násilie v krajine.
Pôvodne 30 pozorovateľov bolo rozšírených na 1800, dohliadajúc na voľby v apríli roku 1994.
O mesiac neskôr Organizácia spojených národov zrušila embargo na zbrane z roku 1984, ako posledné represívne opatrenie. V roku 1994 sa Juhoafrická republika začlenila do Britského spoločenstva národov (Commonwealth). Podrobný prehľad členstva Juhoafrickej republiky v medzinárodných a regionálnych zoskupeniach uvádzam v prílohe č. 6.
15 Aktuálne zloženie vlády viď príloha č. 5
16 Zdroj: http://www.mfa.sk/zu/index/podstranka.php?id=728
15
2. Ekonomická charakteristika krajiny
Trinásť rokov po konci režimu apartheidu sa Juhoafrická republika úspešne transformovala na krajinu s demokratickou, znášanlivou a mnoho rasovou spoločnosťou. So zmenou politickej situácie sa v krajine podarilo dosiahnuť stabilitu vo finančnom i hospodárskom sektore, čo predurčuje krajinu k trvalému rozvíjaniu hospodárskeho rastu.
I napriek tomu, že sa Juhoafrická republika ešte stále potyká s dopadmi minulého režimu, stala sa vedúcou ekonomickou silou celého kontinentu. Nové politické stratégie a programy prispeli k zvýšeniu životnej úrovne väčšiny obyvateľstva, k väčšej miere stupňa otvorenosti krajiny a liberalizácii obchodu.
Najvýraznejším znakom hospodárstva Juhoafrickej republiky je duálnosť ekonomiky, ktorá spočíva na značných rozdieloch medzi tzv. „základnou“ (first) ekonomikou s dlhodobým potenciálom na úrovni najvyspelejších štátov sveta a tzv. „druhoradou“ (second) ekonomikou prevažujúcou v mimo mestských oblastiach so základnou infraštruktúrou, vysokou mierou nezamestnanosti černošského obyvateľstva, ktorých často jedinými príjmami sú transfery zo základného sektoru a dary vládnych i nevládnych organizácií. Takáto situácia je samozrejme z dlhodobého hľadiska neprijateľná a preto jedným z opatrení na podporu zaostalých regiónov černošského obyvateľstva je politika BEE17, ktorú je možno charakterizovať ako pragmatickú rastovú stratégiu s hlavným cieľom využiť plný ekonomický potenciál krajiny. Ministerstvo obchodu a priemyslu Juhoafrickej republiky uvádza v dokumente BEE: „Naša krajina potrebuje hospodárstvo, ktoré by uspokojovalo potreby ekonomicky činných občanov - nášho obyvateľstva a jeho podnikov – trvale udržateľným spôsobom. To bude možné jedine vtedy, ak bude naša ekonomika stavať na plnom potenciály všetkých osôb a komunít naprieč dĺžkou a šírkou našej krajiny.“
Medzi hlavné úlohy, ktoré si vytýčila táto politika iniciovaná úradom prezidenta Mbekiho patrí18:
podporovanie rovného prístupu k národnému bohatstvu všetkých ľudí Juhoafrickej republiky
rozširovanie možností pre historicky znevýhodnených Juhoafričanov, ženy nevynímajúc
17 Black Economic Empowerment, Posilňovanie hospodárskeho vplyvu černošského obyvateľstva
18Zdroj:http://www.businessinfo.cz/cz/clanek/jihoafricka-republika-souhrnne-informace/jar-ekonomicka- charakteristika/1001508/38245/
16 využívanie existujúcich schopností pre posilnenie vplyvu historicky znevýhodnených
Juhoafričanov
rozširovanie existujúcich schopností historicky znevýhodnených Juhoafričanov za účelom služieb v komunite
podporovanie zamestnanosti a rozširovanie sociálneho a ekonomického blahobytu komunít pôvodného černošského obyvateľstva a hlavných oblastí – zdrojov pracovnej sily
podporovanie životaschopnosti a rozvoja juhoafrickej ekonomiky
Navzdory vynikajúcim výsledkom, ktoré sa podarilo dosiahnuť nielen v politickej, hospodárskej, finančnej a spoločenskej sfére stále existujú ekonomické problémy s vysokou mierou nezamestnanosti, chudoby, veľkých sociálnych priepastí a v neposlednom rade vysoký výskyt HIV/AIDS.
2.1. Vybrané makroekonomické ukazovatele
2.1.1
Hrubý domáci a národný produkt19Juhoafrická republika je hnacím motorom Afriky a hrubý domáci produkt krajiny je štyrikrát vyšší než produkt krajín, s ktorými susedí a podieľa sa asi 25% na celkovom produkte Afriky. Podľa štatistík Svetovej banky sa Juhoafrická republika zaradila v roku 2005 s hrubým národným produktom na obyvateľa vo výške 4 770 USD medzi krajiny s vyšším stredným príjmom, kam mimo iné patrí i Slovensko a Česká republika. Hrubý domáci produkt podľa parity kúpnej sily v roku 2005 činil 520,95 miliárd USD a v rámci celosvetového porovnania krajín zastáva 23. priečku.
Od roku 1994 prežíva Juhoafrická republika najdlhšie obdobie ekonomickej expanzie v histórii krajiny. O tom svedčí i stabilný rast hrubého domáceho produktu, ktorý sa v rokoch 2005 a 2006 pohyboval okolo 5%. Pre porovnanie, v rokoch 1989 – 1998 bol priemerný rast hrubého domáceho produktu len 1,4% ročne. Najrýchlejší rast pritom zažíva terciárny sektor, hlavne komerčná oblasť, ktorá vykazuje najvyšší prírastok pridanej hodnoty. Podľa odhadov Svetovej banky by v nadchádzajúcom období mal tento trend pokračovať a rast hrubého domáceho produktu by nemal klesnúť pod hranicu 4%.
19 Prehľad vývoja uvádzam v prílohe č. 7
17
Graf č. 2: Vývoj hrubého domáceho produktu v rokoch 1999 – 2006 ( v % )
Zdroj: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2007/01/pdf/text.pdf
2.1.2
Inflácia20V posledných rokoch bol v súvislosti so znižovaním miery inflácie dosiahnutý značný pokrok. Miera inflácie Juhoafrickej republiky začína pomaly konvergovať k inflácii významných obchodných partnerov krajiny. Vysokú mieru inflácie až 9,2% v roku 2002, ktorá bola vyvolaná výraznou poklesom menového kurzu randu, sa hneď v nasledujúcom období podarilo znížiť. Dokonca v roku 2004 bola dosiahnutá najnižšia miera inflácie od roku 1962 – 1,4%. Následne síce došlo opätovne k zvýšeniu miery inflácie, hlavne z dôvodu rastúcich svetových cien komodít, konkrétne dovážanej surovej ropy. Darí sa ju však udržovať v prijateľnom rozmedzí 3- 6 % a v roku 2006 konkrétne činila 4,7%.
K znižovaniu inflácie v poslednom období prispela hlavne výrazná apreciácia menového kurzu randu od druhej polovice roku 2002. Okrem toho boli a sú aplikované reštrikcie vo fiškálnej a monetárnej politike. Nízky cenový rast potravín a tiež progresívne znižovanie inflačných očakávaní mali svoj podiel na redukcii inflácie.
Od úlohy protiinflačnej politiky by sa však nemalo odhliadnuť ani v budúcnosti.
K faktorom, ktoré prichádzajú v úvahu a môžu viesť k rastu cenovej hladiny patria najmä:
vysoké a nestabilné svetové ceny surovej ropy, neistoty spojené s vývojom menového kurzu,
20 Zdroj: Štatistický úrad Juhoafrickej republiky
18 niektoré mzdové a platové dohody, ktoré stoja nad rámec plánovaného inflačného cieľa, pomerne vysoký nárast peňažnej zásoby a pokles domáceho dopytu a nárast určitých úradne stanovených cien.
Graf č. 2: Vývoj inflácie v rokoch 1999 – 2006 ( v % )
Zdroj: http://www.statssa.gov.za/keyindicators/CPI/CPIHistory.pdf
2.1.3
NezamestnanosťMiera nezamestnanosti je všeobecne považovaná za jedno z kritérií ekonomickej aktivity.
Extrémne vysoká pretrvávajúca miera nezamestnanosti je jedným z najväčších sociálne - politických problémov, s ktorým musí vláda Juhoafrickej republiky neustále bojovať.
Z dlhodobého hľadiska sa od roku 2002 k miernemu poklesu miery nezamestnanosti z 30,4% na 25,5% v septembri roku 2006. Značné rozdiely medzi pohlavím panujú na juhoafrickom trhu práce. Miera nezamestnanosti mužov je takmer o 10% nižšia než miera nezamestnanosti žien. Najviac ľudí je zamestnaných v oblasti obchodu a k celkovej zamestnanosti prispievajú mierou 23,9%. Druhým najzamestnanejším sektorom sú verejne prospešné a sociálne služby, ktoré zamestnávajú 18,1% práceschopného obyvateľstva21.
Medziročne sa síce v roku 2006 miera nezamestnanosti podľa oficiálnych údajov juhoafrického štatistického úradu znížila o 1,2% oproti roku 2005, čo predstavuje zvýšenie zamestnaného obyvateľstva o 500 000. V jednotlivých provinciách je trend rôzny. Provinciou
21 Zdroj: http://www.statssa.gov.za/publications/P0210/P0210September2006.pdf
19 s dlhodobo najnižšou mierou nezamestnanosti pod hranicou 20% je Západné Kapsko. Naopak najviac ľudí bez práce je v provinciách Limpopo a Východné Kapsko, zhodne 32%.
Najvýraznejšie sa miera nezamestnanosti medziročne znížila v provincii KwaZulu Natal (-6,2%), Západné Kapsko (-3,9%) a Slobodný štát (-3,7%). Štatistiky nezamestnanosti zahrnuje príloha č. 8.
Rozdiely v provinčných mierach nezamestnanosti sú odrazom nielen odlišnej vybavenosti prírodných zdrojov, ale tiež rozdielnosti spočívajúcej v štyroch hlavných populačných skupinách. Najväčšie rozdiely sú medzi nezamestnanosťou černošskej a belošskej populácie, čo môže byť v značnej miere pripísané bývalému režimu apartheidu. Zatiaľ čo je v Juhoafrickej republike nezamestnaných až 30,5 % černošského obyvateľstva, miera nezamestnanosti belochov činí len 4,5%. Mimo to je možné v jednotlivých skupinách pozorovať rozdiely v zamestnanosti pohlaví a najvýraznejšie sa to prejavuje u černošského obyvateľstva, kde miera nezamestnaných žien je až o 11,1% vyššia než miera mužov.
K vysokej miere nezamestnanosti prispievajú i tzv. „discouraged work-seekers“ čo sú ľudia, ktorí nepodnikajú žiadne aktívne kroky k tomu, aby si prácu hľadali a to i napriek tomu, že ju potrebujú. Za zmienku stojí fakt, že v oficiálnych štatistikách nezamestnanosti takéto skupiny obyvateľstva nie sú zahrnuté, aj keď tvoria pomerne vysoký podiel práceschopného obyvateľstva. Takýchto od práce odradených ľudí je podľa prieskumu juhoafrického štatistického úradu asi 3,22 milióna.
2.1.4
Menový kurzOd roku 1994 juhoafrický rand dlhodobo deprecioval a do roku 2003 stratil až 50%
svojej pôvodnej hodnoty. Toto oslabovanie kurzu bolo predovšetkým odrazom pomerne vysokej miery inflácie, ktorú mala Juhoafrická republika voči svojim hlavným obchodným partnerom.
Kurz sa mimo to vyznačoval i značnou nestabilitou, kedy náznaky krízy v rokoch 1998 a 2001 boli zažehnané nasledovným oživením kurzu.
Výrazná zmena nastala v roku 2002, v ktorom kurz posilnil až o 40% a tento trend pokračoval až do roku 2005, kedy kurz poklesol nominálny efektívny kurz približne o 2%.
V prvej polovici roku 2005 činil tento pokles dokonca 9%, no vďaka prílivu zahraničných investícií a presunu v rámci Standard and Poor´s a Fitch rating do skupiny BBB+ sa takmer podarilo tento pokles vyrovnať. Na konci roku 2006 sa ustálil na úrovni 6,97 randu/ 1 USD a nepotvrdili sa tak predpovede ekonómov, ktorí očakávali, že v dôsledku rozširujúceho sa
20 deficitu bežného účtu platobnej bilancie a výkyvom amerického doláru, dôjde k oslabeniu až na 7,7 randu / 1 USD. K 26. 04. 2007 bol menový kurz 6,97 randu / 1 USD22.
2.2. Odvetvová štruktúra ekonomiky
Štruktúra ekonomiky a jej členenie do primárneho, sekundárneho a terciárneho sektora má značnú vypovedaciu schopnosť o vyspelosti národného hospodárstva. Nie je tomu inak ani v prípade Juhoafrickej republiky. Ako naznačuje graf č. 3, najväčšou mierou sa na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľa terciárny sektor služieb (67,1%), nasledovaný sekundárnym sektorom (23,4%) a napokon je to primárny sektor (9,5%)23. Podiel poľnohospodárstva, rybolovu a lesníctva na domácom produkte činí 2,5%. Na produkt sekundárneho sektoru má najvýraznejší vplyv spracovateľský priemysel (18,6%) a v terciárnom sektore sú to hlavne bankové a finančné služby, ktoré sú najvýznamnejším sektorom Juhoafrickej republiky, čo sa podielu na domácom produkte týka.
Graf č. 4: Odvetvová štruktúra Juhoafrickej republiky
Zdroj: www.cia.gov
V roku 2006 došlo k poklesu rastu podielu na produkte v primárnom sektore z 5,25% na 1,25%. K tomuto vývoji prispela jednak omnoho nižšia úroda kukurice než v minulom roku, a tiež znížený celosvetový dopyt po klenotoch. K určitému poklesu rastu došlo i v sekundárnom a terciárnom sektore, k hlavným faktorom, ktoré k tomuto vývoji prispeli, boli jednak nižšie
22 Podľa http://www.reservebank.co.za/
23 Zdroj: https://www.cia.gov/cia/publications/factbook/fields/2012.html
21 výstupy z poľnohospodárstva, ako už bolo spomenuté, kvôli nižšej úrode a mierny nárast cien a úrokových sadzieb zabrzdil domáci dopyt.
2.3. Zahrani č ný obchod Juhoafrickej republiky
24Zahraničný obchod ostatne ako každá oblasť Juhoafrickej ekonomiky a spoločnosti bol tiež poznačený minulým režimom. V 80. a 90. rokoch minulého storočia bolo na Juhoafrickú republiku uvalené množstvo sankcií a dokonca embárg. Hospodárstvo krajiny značne závislé na zahraničnom obchode sa tak až do polovice 90. rokoch orientovalo hlavne na regionálny obchod.
Uvoľnením politického režimu sa však obchodu Juhoafrickej republike otvorili nové možnosti a pre mnohé krajiny sa pomaly stáva významným a serióznym partnerom.
Obrat zahraničného obchodu sa za posledné desaťročie zvýšil približne 3,5 krát a v roku 2006 dosiahol hodnotu 788,42 miliárd randov. Obchodná bilancia však už od roku 2004 vykazuje významný schodok, ktorý sa rok od roka zvyšuje, v roku 2006 činil 68,67 miliárd randov. Výrazný vplyv na tento výsledok mal hlavne rozširujúci sa deficit vzájomného obchodu s ázijskými krajinami. Celosvetovo sa Juhoafrická republika svojimi vývozmi a dovozmi podieľa na svetovom obchode asi 0,5% a zastáva tak v exporte 39. a v importe 34. priečku. Vývozy Juhoafrickej republiky predstavujú asi 17,5% súhrnného vývozu a 25% súhrnného dovozu afrického kontinentu. Podrobný vývoj zahraničného obchodu je možno nájsť v prílohe č. 9.
Najvýznamnejším kontinentom juhoafrického vývozu je Európa, v roku 2006 podiel vývozu na celkovom exporte činil 39%. Nasleduje Ázia (29%), Afrika (15%), Amerika (14%).
Od roku 2003 síce medziročne stúpa hodnota exportu s krajinami Pacifiku, no na súhrnnom exporte má minimálny význam (3%). Čo sa juhoafrického importu týka, v roku 2006 sa prvýkrát na prvé miesto dostali dovozy z Ázie (42%) a nechali tak za sebou dlhodobo najvýraznejšieho importéra do juhoafrickej krajiny – Európu (36%). Nasleduje americký región (13%), Afrika (6%) a napokon Pacifik (3%). Za zmienku isto stojí fakt, že jediným regiónom s ktorým má Juhoafrická republika aktívnu obchodnú bilanciu je Afrika. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi z hľadiska jednotlivých zemí v oblasti vývozu sú: Japonsko (10,5%), Spojené štáty americké (10,3%), Veľká Británia (7,8%), Nemecko (6,6%) a Holandsko (4,5%). Najviac dovozov krajiny prúdi hlavne z Nemecka (12,5%), Číny (1,1%), Spojených štátov amerických (7,6%), Japonska (6,5%) a Saudskej Arábie (5,3%).
24 Zdroj: Štatistiky Ministerstva priemyslu a obchodu Juhoafrickej republiky
22 Z hľadiska štruktúry vývozov najdôležitejšie postavenie zastáva export železa a ocele teda nerastných surovín, osobných automobilov, strojov a chemikálií. Najväčší podiel importu tvorí dovoz automobilových súčastí a vozidiel, surovej ropy a plynov, elektronika.
23
3. Kultúrne zvláštnosti a špecifiká obchodného vyjednávania
Úspešný vstup na zahraničné trhy ovplyvňuje množstvo faktorov. Dôležitý je prvotný impulz, dôkladná analýza vybranej krajiny, vhodne zvolený produkt a s ním súvisiaca marketingová i cenová stratégia, či nadviazanie kontaktov v danej zemi. V tomto ohľade sa podnikatelia zúčastňujú rozmanitých obchodných jednaní, na ktorých často i maličkosť zaváži.
Preto by sme v žiadnom prípade nemali podceňovať precíznu prípravu a zistiť si čo možno najviac o kultúre, histórii a obchodným tradíciách v tej ktorej krajine. V prípade Juhoafrickej republiky, pretože ide o krajinu so skutočne značnými diferenciami, je nevyhnutné tento kultúrny faktor ešte viac zvýrazniť. Samozrejme, juhoafrickú kultúru a spoločnosť zo spomínaného hľadiska rozmanitosti nie je možné príliš generalizovať.
3.1. Vierovyznanie
Vplyvom predošlej kolonizácie krajiny sa do Juhoafrickej republiky preniesli rozličné druhy náboženstiev. Juhoafrická ústava zaručuje slobodu vierovyznania a vláda všeobecne toto právo i rešpektuje.
V krajine je približne 84% obyvateľov25 hlásiacich sa k určitému vierovyznaniu.
Jednoznačne prevládajúcim vierovyznaním je kresťanstvo, ku ktorému sa hlási 35,8 milióna juhoafrického obyvateľstva. Ostatné formy náboženstva vyznáva asi 3,7% populácie a medzi najvýznamnejšie patrí: Islamské náboženstvo (1,5%), Hinduizmus (1,2%), Africké kmeňové náboženstvá (0,3%), Judaizmus (0,2%) a ostatné formy náboženstva (0,2%). Najväčšiu skupinu kresťanstva predstavuje Africká nezávislá cirkev s viac než 10 miliónmi členov.
3.2. Rodina
Podobne ako v mnoho ostatných kultúrach, rodina tvorí základnú jednotku spoločnosti krajiny. V Juhoafrickej republike má tzv. nukleárna rodina spoločne s rozšírenou rodinou alebo kmeňom najvýznamnejší účinok na formovanie hodnôt jednotlivca a ovplyvňovanie jeho správania. Úlohou rodiny alebo kmeňa je súčasne emocionálna, a tiež finančná podpora.
Dôležitosť rodiny sa však samozrejme v jednotlivých skupinách obyvateľstva líši. Černošské a tradičné africké kultúry napríklad kladú rovnaký doraz na rozšírenú rodinu alebo kmeň ako na nukleárnu rodinu. Na druhej strane pre anglicky hovoriacu belošskú komunitu stojí jednoznačne v popredí nukleárna rodina.
25 Podľa Census 2001, Štatistický úrad Juhoafrickej republiky
24
3.3. Vnímanie č asu
Pojatie času je pomerne odlišné hlavne čo sa černošskej a belošskej kultúry týka. Väčšina belochov ho chápe pomerne formálne a naproti tomu môžeme očakávať, že černošskí Juhoafričania pracujú relatívne pomalším tempom. No v porovnaní s ostatným africkým svetom a s ohľadom na vysoký počet medzinárodných kontaktov, ktoré juhoafrickí obchodníci nadväzujú, pojatie času je podobné západným kultúram.
3.4. Komunika č ný štýl
I v tejto oblasti sú badateľné signifikantné odlišnosti komunikačného štýlu, ktoré závisia hlavne na kultúrnom pôvode jednotlivca. Majorita anglicky hovoriacich Juhoafričanov kladie veľký doraz na svoje tradície a to sa odráža i v spôsobe ich reči. Typickým rysom je pre nich značná konzervatívnosť vo vyjadrovaní a snaha vyhnúť sa konfliktu. Naproti tomu komunikačný štýl ľudí afrického pôvodu je často opisovaný ako priamy a explicitný. Ich hlavným cieľom je byť otvorení a úprimný. To tiež znamená, že na verejnosti nemajú problém povedať nie, ak sa im niečo nepáči. Pre porovnanie, u belošských obyvateľov by sme sa mohli stretnúť v rovnakej situácii skôr s vyhýbavou odpoveďou.
3.5. Všeobecné zvyklosti pri obchodných stretnutiach
Obchodné stretnutia je vhodné dohodnúť si s dostatočným časovým predstihom.
Odporúča sa vyzdvihnúť fakt, že prichádzate z ďalekej krajiny a ste veľmi obmedzení časom.
Všeobecne platí, že Juhoafričania odmietajú obchodovať s niekým, s kým sa osobne nestretli.
Juhoafričan radšej uzavrie priemerný obchod s priateľom než perfektný obchod s cudzincom.
Vzájomný vzťah je tak založený na dôvere, ktorá poháňa obchody omnoho rýchlejšie než peňažné popudy. K požiadavku na úvodnú schôdzku je treba pripojiť čo najviac informácií ohľadne spoločnosti, kvalifikácie členov vyjednávacieho tímu, ktorý sa zúčastní schôdzky a náčrt ponuky. Za veľkú výhodu sa považujú skúsenosti s trhom rozvojových krajín, referencie či tlačové správy, ktoré potvrdzujú dobrý status spoločnosti. Pretože obchodná komunita je až na výnimky elitárska, neodporúča sa na úvodné stretnutie vyslať prostredníka.
Štandardom mužského obliekania v obchode je podobne ako v západných kultúrach konzervatívny oblek, biela alebo svetlá košeľa s dlhým rukávom a kravata. Krátke rukávy sú preferované pri schôdzkach po pracovnej dobe. Pri pozvaní na večeru je vhodné obliecť si košeľu a kravatu. Pre ženy sú obvyklé kostýmy, sukne či šaty, no je treba si dať pozor pri návšteve izolovaných, mimo mestských komunít na vyzývavé oblečenie.
25 V závislosti na pôvode Vášho obchodného partnera sa rozlišuje viacero podôb uvítania.
Pri obchodných jednaniach je však bežnou praxou potriasanie rukou súčasne s udržiavaním očného kontaktu a úsmevom. Pri stretnutí so ženou sa pri podávaní ruky odporúča vyčkať na prvotný impulz z jej strany. Mnoho tradičných Juhoafričanov má komplikované a príliš dlhé mená a často svojho obchodného partnera radšej oslovia ako prví a použijú meno, ktorým chcú byť oslovovaní. Všeobecne sa až na výnimky nepoužívajú pri oslovovaní tituly. Je vhodné vyhýbať sa tiež oslovovaniu ženského pohlavia slovom slečna26, v situáciách kedy jednoznačne nepoznáme rodinný stav danej osoby.
Napriek tomu, že v Juhoafrickej republike je vyhlásených 11 oficiálnych jazykov a množstvo ďalších jazykov komunít, za obchodný jazyk je považovaná angličtina a skutočne väčšina obchodníkov ju ovláda bez problémov. V tzv. „small talku“ sú obľúbenými témami šport, počasie, národné pamiatky. Nie je prejavom drzosti, či nevedomosti načať tému politickej korektnosti v súvislosti s rasovými záležitosťami a dávať otvorené otázky. Diskusia je vedená úprimným spôsobom a tichým hlasom, Juhoafričania sú veľmi zhovorčiví. Ak je rozhovor prerušený chvíľkou ticha, znamená to, že situácia je pre danú osobu trápna, alebo sa vyskytol iný vážny problém. Zvýšený hlas môže byť interpretovaný ako osobná urážka. Z prirodzenej priateľskej povahy Juhoafričanov vyplýva, že môže dôjsť i na osobnejšie otázky, ktoré však určite nekladú s úmyslom Vás priviesť do rozpakov. Je to naopak prejavom ich priateľstva a skutočného záujmu o Vás a Vašu rodinu. Juhoafrická kultúra je kultúrou značne dotykovou.
Konverzácia je často doplnená fyzickým kontaktom. Rozhodne je neprípustné prerušovať Vášho partnera v strede viet.
Po úvodnom privítaní dochádza ku vzájomnej výmene vizitiek a vyjednávanie tak môže začať. Juhoafričanov pri prvotnej schôdzke neohromíte množstvom slaidov v prezentácii či projekcii. Spočiatku si Vás chcú preveriť a zistiť tak, či pre nich môžete byť prijateľným a hlavne dôveryhodným partnerom. Bolo by preto nevhodné hneď očakávať záväzné stanovisko.
Juhoafrickí obchodníci hľadajú hlavne dlhodobé kontakty, snažia sa hľadať kompromisy a štýlom ich jednania je „víťazstvo - víťazstvo“. Rozhodovací proces však najmä vo vysoko hierarchických spoločnostiach môže trvať dlhšiu dobu a preto je dobré byť trpezlivý, nátlaky a ultimáta neprinášajú očakávané ovocie.
26 Ekvivalent v afrikánčine „mejuffrou“
26
4. Obchodná a politická spolupráca Č eskej republiky s Juhoafrickou republikou
4.1. Charakteristika a zmluvno-právna základ ň a vzájomných vz ť ahov
Vzájomné vzťahy s Juhoafrickou republikou siahajú až do 30. rokov minulého storočia keď v roku 1926 bol v Kapskom meste otvorený generálny konzulát a následne vznikli honorárne konzuláty vtedajšej Československej republiky v mestách Johannesburg, Port Elisabeth, Durban. Diplomatické styky boli od roku 1963 na žiadosť Valného zhromaždenia OSN na takmer 30 rokov prerušené a dokonca o rok neskôr došlo k zákazu obchodovanie s Juhoafrickou republikou. Až v roku 1991 boli na základe protokolu o diplomatických stykov medzi ČSFR a vládou Juhoafrickej republiky zriadené veľvyslanectvá oboch krajín.
A rozdelením Česka a Slovenska tak fungujú diplomatické vzťahy oboch krajín samostatne.
Výrazným zlomom bol vstup Českej republiky do Európskej únie, kedy okrem vzájomných dohôd medzi Českou a Juhoafrickou republikou sa vo vzájomných vzťahoch implikujú i zmluvy uzatvorené medzi Európskou úniou a Juhoafrickou republikou.
V oblasti obchodne – ekonomickej spolupráce boli medzi Českou a Juhoafrickou republikou zjednané nasledujúce dokumenty27:
Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci (Trade, Development and Cooperation Agreement – TDCA), podpísaná v Pretórii 11.10.1999 a vstúpila do platnosti dňa 1.5.2004 a jej súčasťami sú tiež Dohody o víne a liehovinách, ktoré boli podpísané v Paarlu (JAR) dňa 28.1.2002. Dodatkový protokol k dohode TDCA zohľadňujúci vstup nových členských zemí do EU bol zjednaný a vstúpil do platnosti po dokončení legislatívneho procesu na juhoafrickej strane dňa 16.1.2006. Je prísľub retroaktivity ku dňu vstupu 1.5.2004 a tým i navrátenie rozdielov ciel českým dovozcom;
Dohoda z Cotonou medzi EU a krajinami ACP (Afrika, Karibská oblasť a Pacifická oblasť) z 23.6.2000, v ktorej je JAR na rozdiel od ďalších zemí regiónu južnej Afriky iba členom s výhradami (hlavnou dohodou medzi JAR a EU je TDCA);
Dohoda o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu (medzirezortná dohoda podpísaná v marci 1995 a platná od dáta podpisu);
27 Zdroj: Súhrnná teritoriální informace za rok 2006, ZÚ Pretoria, Obchodne ekonomický úsek
27 Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (podpísaná v roku 1995, vstúpila do platnosti
3.12.1997);
Zmluva o ochrane investícií (podpísaná v roku 1998, vstúpila do platnosti 17.9.1999);
Dohoda o vzájomnej pomoci v colných otázkach (platnosť od 15.4.2006).
Medzivládna dohoda o ekonomickej spolupráci (podpísaná 12.12.2006 – vstúpi do platnosti po výmene nót o jej ratifikácii v oboch krajinách)
V roku 2006 prijala Komisia Európskej únie oznámenie týkajúce sa vzťahov Európskej únie a Juhoafrickej republiky nazvané „Na ceste k strategickému partnerstvu medzi Európskou úniou a Juhoafrickou republikou“. Toto oznámenie uznalo potrebu vytvorenia súdržnejšieho strategické rámca v oblasti spolupráce medzi krajinami. Juhoafrická republika je totiž v postavení najvýznamnejšieho obchodného partnera v rámci afrického kontinentu, a zároveň najvýraznejší podiel na obchode krajiny majú štáty Európskej únie. Hlavnými nástrojmi vytvorenia takéhoto partnerstva by mali byť28: prechod od politického dialógu k strategickej spolupráci, jednania o ďalšej vzájomnej liberalizácii tovaru, rozšírenie hospodárskej spolupráce o otázky sociálneho a environmentálneho partnerstva, program rozvojovej spolupráce pre Juhoafrickú republiku v rokoch 2007 – 2013, aktívna spoločná účasť na riešení regionálnych a globálnych otázok.
4.2. Zahrani č ný obchod Č eskej republiky s Juhoafrickou republikou
29Od opätovného obnovenia diplomatických a obchodných vzťahov a vzniku Českej republiky vykazuje vzájomný obchod krajín rastúce tendencie. Od roku 1999 sa obrat vzájomného obchodu zvýšil viac než 9 krát čo predstavuje nárast o takmer 340 mil. USD.
Najvýraznejší skok predstavovala medziročná zmena 2003/2004, kedy obrat obchodu narástol o 105,7 mil. USD.
Z pohľadu Českej republiky dlhodobo prevažovala pasívna obchodná bilancia, zlom nastal v roku 2005 kedy obchodná bilancia skončila prebytkom 18,1 mil. USD. Veľký podiel na tomto výsledku mal export Českej republiky, ktorý sa medziročne zvýšil o viac než dvojnásobok a útlm dovozu z Juhoafrickej republiky, ktorý zaznamenal minimálny nárast približne 1,3%.
Tento trend pokračoval i v roku 2006 a to dokonca výraznejšie, obchodná bilancia skončila v prebytku 24,7 mil. USD. V roku 2006 bola Česká republika v rámci Európskej únie 13.
najvýznamnejším exportérom a dokonca na 2. mieste v rámci Strednej Európy, prvé miesto
28Zdroj: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52006DC0347:CS:NOT
28 zastáva Poľsko. Čo sa týka dovozov z Juhoafrickej republiky, zastáva rovnako 13. miesto v rámci Európskej únie a opäť 2. miesto v rámci Strednej Európy, tento krát za Maďarskom.
Analýza komoditnej štruktúry vzájomného obchodu krajín poukazuje na skutočnosť, že najvýznamnejšou zložkou vývozu Českej republiky je vývoz strojov a dopravných prostriedkov.
Predstavuje približne 73,5 celkového exportu, druhé miesto s výrazným odstupom zastáva vývoz tržných výrobkov (15,6%) a za zmienku stojí ešte vývoz priemyslového spotrebného tovaru (8,2%). Najviac dovážaným artiklom sú stroje a dopravné prostriedky (44%), ďalej tržné výrobky (25,9%) a surové materiály (18,4%) (s výnimkou palív). Podrobnejšie údaje viď príloha č. 10
4.3. Priame zahrani č né investície
Priame zahraničné investície ako je všeobecne známe, sú katalyzátorom ekonomického rozvoja krajiny. O to väčší význam majú pre krajiny, ktoré nastúpili cestu transformácie smerom k vytvoreniu dobre fungujúcej a stabilnej tržnej ekonomiky. V takýchto krajinách je spočiatku hlavným problémom nedostatok vlastného domáceho kapitálu, ktorý neumožňuje zvýšiť produkčné kapacity, nové technológie výrobkov, ktoré by boli konkurencieschopné na svetových trhoch a hlavne podstatne ovplyvniť hospodársky rast krajiny. Preto mnoho krajín vytvára rámcové programy na podporu zahraničných investícií. Investície zo zahraničia, sú však často vystavené ostrej kritike ekonómov, ktorý upozorňujú na riziká späté s nimi. Hlavným problémom je neistota, ktorá ich sprevádza. I keď sa tomuto snaží predísť, tým že investícia vskutku musí predstavovať značný záväzok vo forme kapitálu zo strany investora, neexistuje žiadna formálna záruka, že po pár rokoch jednoducho nezakotví v inom štáte, s pre neho výhodnejšími podmienkami. Preto by som v tejto práci rada v stručnosti priblížila situáciu, ktorá panuje v oboch krajinách.
Juhoafrická republika v porovnaní s ostatnými rozvojovými a tranzitívnymi ekonomikami vykazuje pomerne nižší stupeň prílivu priamych zahraničných investícií. Podiel čistého prílivu zahraničných investícií na hrubom domácom produkte za posledných 5 rokov dosahoval v priemere približne 1,0%. K výraznému nárastu došlo až v roku 2005 na úroveň 2,6%. Naproti tomu priemer investícií zo zahraničia v Českej republike od roku 2002 bol na úrovni 5,6%.
O niečo nižší stupeň investícií vykazovala India, menej než 1%, no India je krajinou s nízkym príjmom. Medzi navzájom konkurenčnými krajinami v regióne Latinskej Ameriky, Ázie
29 Zdroj: Český štatistický úrad, databáza zahraničného obchodu
29 a Strednej Európy za sledované obdobie vykazujú štáty investície v hodnote prinajmenšom viac než 2% podielu na hrubom domácom produkte. Tieto údaje poukazujú na fakt, že i napriek v zmenám v politickom režime a ekonomické reformy boli nízke zahraničné investície trocha sklamaním. Investori sa viac spoliehali na pre nich menej rizikové, portfóliové investície.
Najdôležitejší zdroj priamych zahraničných investícií v Juhoafrickej republiky tvoria spoločnosti Európskej únie30. Ich podiel sa od roku 2000 významne zvýšil a to zo 44% v rokoch 2000-2002 na 66% v nasledujúcich rokoch31. Najviac investícií prúdi do Juhoafrickej republiky z Veľkej Británie – približne 78% z celkových investícií členských štátov Európskej únie – a to hlavne do finančného sektoru a oblasti prírodných surovín. Druhú pozíciu zastáva Nemecko s investíciami predovšetkým do automobilového priemyslu, konkrétne spoločnosti BMW, Daimler Chrysler a Volkswagen. Ostané nemecké investície plynú do chemického, elektronického a inžinierskeho priemyslu. Zo Severnej Ameriky sú najvýznamnejším investorom Spojené štáty americké, hlavnými oblasťami záujmu amerických investícií sú telekomunikácie a informačné technológie, špecializované služby a rôzne odvetvia priemyslu. Predovšetkým japonské a malajské investície posunuli Áziu do úlohy druhého najväčšieho investičného partnera Juhoafrickej republiky.
Tabuľka č. 2: Podiel priamych zahraničných investícií na HDP
2002 2003 2004 2005
Juhoafrická republika 0,7 0,5 0,3 2,6
Česká republika 11,5 2,8 4,1 4,1
Brazília 3,6 2,1 1,8 1,9
Chile 2,8 4,1 4,8 5,8
Mexiko 2,3 1,7 2,1 2,4
Čína 3,9 3,8 2,8 3,5
India 0,7 0,7 0,4 0,8
Malajzia 3,4 2,4 4,0 3,0
Thajsko 0,8 1,4 1,9 2,6
Slovenská republika 16,9 1,7 3,1 4,1
Maďarsko 4,4 3,0 4,6 5,9
Poľsko 2,2 2,0 5,1 3,1
Zdroj: Databáza Svetovej banky
30 Pozícia Európskej únie sa vylepšila hlavne presunom povodne juhoafrických spoločností ako: Anglo American, BHP Billiton, Old Mutual a SABMiller do Veľkej Británie
31 Zdroj: Foreign Driect Investment in South Africa
30 V Juhoafrickej republike je vytvorená medzinárodná investičná rada, ktorá vznikla z iniciatívy prezidenta Mbekiho a medzi jej priority patrí podpora prílivu zahraničných investícii.
Rada sa stretáva 1-2krát ročne a hodnotí ekonomický rozvoj krajiny a investičné klíma.
Právny rámec pre české investície smerujúce do Juhoafrickej republiky tvorí Zmluva o vzájomnej ochrane investícií medzi Juhoafrickou a Českou republikou, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1999. Z dostupných štatistických informácii nie je známe, že by nejaká česká spoločnosť uskutočnila priamu investíciu v Juhoafrickej republike. V Česku boli k roku 2005 zaregistrované dve juhoafrické spoločnosti a to South African Breweries Ltd., a Mondi Flexibles.
4.4. Možnosti a formy vstupu č eských firiem na trh Juhoafrickej republiky
V Juhoafrický republike v priebehu desaťročia umožnili reformy a zmena klimatu vytvorenie vyspelého trhu, ktorý je zrovnateľný s trhmi vyspelých krajín. Ako v každej inej krajine, i tu sa podnikateľovi otvára viacero možností ako rozšíriť svoje aktivity.
Zahraničnému obchodníkovi je k dispozícii niekoľko nasledujúcich stratégií32:
predaj prostredníctvom exportného úseku – k akvizícii a predaju tovaru využije česká firma vlastný personál k návštevám JAR, buď v rámci účastí na veľtrhoch a výstavách, alebo obvyklých pracovných ciest;
poverenie zástupcu v JAR k zaisteniu obchodu – Convention on Agency in the International Sale of Goods prijatá UNIDROIT v Ženeve v roku 198333 stanoví jednotné pravidlá pre medzinárodný obchod prostredníctvom zástupcov (agentov);
poverenie distribútora v JAR – v tomto prípade neexistujú žiadne štatutárne pravidlá, ktoré by riadili poverenie ľubovoľného distribútora k činnosti pre určitou firmu v JAR.
Strany môžu voľne vstúpiť do partnerského vzťahu na základe kontraktu, ktorý určí ich vzájomné vzťahy, prípadnú exkluzivitu zjednania a základňu pre ukončenie kontraktu;
predaj licencie výrobcovi v JAR, aby vyrábal jeho exportný tovar - zahraničný výrobca môže ľubovoľne vstúpiť do kontaktu ohľadne naviazania výrobnej spolupráce s juhoafrickým výrobcom, ktorý má záujem vyrábať a dodávať licencované zboží.
32 Zdroj: Súhrnná teritoriální informace za rok 2006, ZÚ Pretoria, Obchodne ekonomický úsek
