VYSOKÁ ŠKOLA BÁŇSKÁ – TECHNICKÁ UNIVERZITA OSTRAVA EKONOMICKÁ FAKULTA
KATEDRA MARKETINGU A OBCHODU
Analýza vplyvu faktorov na umiestnenie ústrední veľkých podnikov Analysis of Factors Influencing Location of Corporation Headquarters
Študent: Jana Klimková
Vedúci bakalárskej práce: Ing. Petr Baránek, Ph.D.
Ostrava 2010
Čestné prehlásenie :
Prehlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne pod vedením pána Ing. Petra Baránka, Ph.D. a uviedla som všetky zdroje a literárne pramene, z ktorých som čerpala, a ktoré som použila pri jej spracovaní.
V Ostrave 9.7.2010 Podpis :
Poďakovanie :
Touto cestou sa chcem poďakovať predovšetkým pánovi Ing. Petrovi Baránkovi, Ph.D., ktorý mi počas spracovávania bakalárskej práce bol neustálou oporou a neúnavným poradcom. Rovnako mu ďakujem za jeho trpezlivosť a ochotu poradiť mi a konzultovať daný problém.
Obsah
1 Úvod ... 6
2 Charakteristika podnikateľského prostredia ... 7
2.1 Typológia podnikateľského prostredia ... 7
2.2 Nositelia podnikateľského prostredia... 10
2.3 Techniky a prístupy identifikácie podnikateľského prostredia ... 11
3 Teoretické východiská lokalizačnej analýzy ... 14
3.1 Lokalizačná teória ... 14
3.2 Lokalizačné faktory ... 15
3.3 Moderné poňatie lokalizačných faktorov ... 16
3.3.1 Makroekonomické lokalizační faktory ... 16
3.3.2 Mikroekonomické lokalizační faktory ... 16
4 Metodika zberu dát ... 20
4.1 Prípravná fáza ... 20
4.1.1 Definovanie problému, cieľa a účelu ... 20
4.1.2 Formulácia hypotéz ... 20
4.1.3 Plán výskumu ... 21
4.1.4 Časový harmonogram ... 22
4.1.5 Pilotáž ... 22
4.2 Realizačná fáza výskumu ... 23
4.2.1 Štruktúra spolupracujúcich firiem ... 23
5 Analýza výsledkov výskumu ... 26
5.1 Lokalizačné faktory rozhodujúce o umiestnení centrály ... 26
5.2 Spokojnosť s lokalizáciou ústredne a úvaha o jej sťahovaní ... 28
5.3 Priebeh lokalizácie pobočiek a rozhodujúce faktory pri ich zakladaní ... 29
5.4 Voľnosť pobočiek v rozhodovaní ... 31
5.5 Zhoda pôvodnej predstavy s očakávanou pri zakladaní a následnom chode pobočiek ... 32
5.6 Úroveň podpory kultúrnych, športových a iných aktivít ... 33
5.7 Pocit spolupatričnosti s územím, kde sa nachádza ústredňa a pobočky podnikov ... 33
5.8 Stimulatívne pôsobenie prostredia na ústredňu ... 34
5.9 Chýbajúce alebo odlišujúce sa faktory hlavného mesta od mimopražských destinácií ... 34
5.10 Vyhodnotenie hypotéz... 36
5.10.1 Vyhodnotenie hypotézy H1 ... 36
5.10.2 Vyhodnotenie hypotézy H2 ... 36
5.10.3 Vyhodnotenie hypotézy H3 ... 37
5.10.4 Vyhodnotenie hypotézy H4 ... 38
6 Záver a odporúčania ... 39
Zoznam použitej literatúry ... 43
Zoznam tabuliek... 45
Zoznam obrázkov ... 46
Prehlásenie o využití výsledkov bakalárskej práce ... 47
Zoznam príloh ... 48
1 Úvod
Cieľom tejto bakalárskej práce je analýza vplyvu faktorov na umiestnenie ústrední veľkých podnikov. Oslovené bolo Top 100 firiem v ČR za obdobie od roku 1998 do 2008. Pri zbere kontaktov došlo ku značnej redukcii podnikov z pôvodného počtu 265 na 190, a to z dôvodu opakovaného výskytu úspešných firiem v databázach, mnoho podnikov už neexistuje, je v likvidácii alebo v konkurze.
V prípade, že sa spoločnosť premenovala alebo pričlenila k inému podniku, bol kontakt vyhľadávaný so zreteľom na súčasnú zmenu.
Obdobie kedy sa do ČR doslova vtlačilo mnoho veľkých zahraničných investorov stratila všetku dynamiku s príchodom hospodárskej recesie. Hospodárska kríza odhalila nedostatky českej ekonomiky. Lokalizačne atraktívne je pre podniky a investorov s veľkým náskokom hlavné mesto.
ČR je štátom s otvorenou ekonomikou a je často vyhľadávaná zahraničnými investormi pre mnoho priaznivých lokalizačných faktorov. Potvrdzuje to skutočnosť, že viac ako dve tretiny oslovených podnikov sú zahraničné spoločnosti.
Podniky sídliace mimo hlavného mesta Praha sa stretávajú pri zakladaní a ďalšej prevádzke svojich ústrední, prípadne pobočiek s rôznorodými negatívnymi okolnosťami.
Je preto potrebné zistiť ako podniky pociťujú pôsobiace vplyvy pri zakladaní centrál. Zároveň pohľad na motívy, ktoré berú podniky do úvahy pri zakladaní pobočiek. Zhodnotenie výhod či nevýhod vzniknutých v rôznych častiach ČR tzn.
regionálnu nesúrodosť prípadne s tým spojené marketingové problémy
2 Charakteristika podnikateľského prostredia
Vzhľadom na charakter práce je vhodné definovať podnikateľské prostredie, ktorého obsahom je aj súhrn mnohých faktorov vplývajúcich jednak na umiestnenie ústrední podnikov ako aj na ich prevádzku. Obsah kapitoly je poňatý predovšetkým z pohľadu podnikovej ekonomiky.
2.1 Typológia podnikateľského prostredia
Základným článkom národného hospodárstva je podnik. Podnikateľské prostredie tvoria predovšetkým faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú podnik súčasne s jeho prevádzkou alebo faktory, ktorých sa naopak podnik a jeho činnosť nejakým spôsobom dotýka.[14]
Podnikateľské prostredie je veľmi rozmanité a pre každý podnik sa sčasti diferencuje. V odbornej literatúre sa preto poňatie tejto problematiky čiastočne odlišuje. Do úvahy je možné vziať nasledujúce členenie s popisom.
Podnikateľské prostredie delíme na externú a internú časť.
Makropodnikateľské a mezzopodnikateľské prostredie radíme do vonkajšej sféry, mikropodnikateľské prostredie do vnútornej sféry.[4]
Vonkajšia časť prostredia vytvára podmienky, v ktorých podnik vykonáva podnikateľskú činnosť. Makropodnikateľské prostredie reprezentuje rámec celospoločenského vnímania, mezzopodnikateľské sa týka skôr regionálnych a miestnych prvkov. Vnútornú časť tvoria interné znaky, ktoré obklopujú podnik (kultúrne, pracovné, prevádzkové charakterové rysy podniku).[3]
Makropodnikateľské prostredie
Stavba makropodnikateľského prostredia je tvorená najmä týmito základnými makrofaktormi:
Výkonnosť ekonomiky – Je meraná hodnotou produkcie, vytvorenou za bežné obdobie. Základnými štatistickými ukazateľmi sú hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt. Avšak je daná aj mnohými inými alternatívnymi ukazateľmi.
Inflácia – rast a pokles, vplývajúci na ekonomickú aktivitu.
Zamestnanosť – rast a pokles, a s tým spojené pôsobenie na sociálne hľadisko.
Štátny rozpočet – bilancia príjmov a výdajov v štátnom rozpočte.
Mimoekonomické parametre – napr. politicko-sociálne záujmy, historická záťaž, ochota obyvateľov ku vstupu do integračných procesov, hraničné spory atď.
Medzopodnikateľské prostredie
Faktory tvoriace medzopodnikateľské prostredie:
Prírodno-ekologické faktory - majú význam predovšetkým pri vzájomnom pôsobení podnikateľa s prírodným prostredím (klimatické podmienky, surovinová základňa, hornatosť krajiny atď.).
Technická a dopravná infraštruktúra – technická a dopravná výbava má kľúčový vplyv na rozhodnutie o umiestnení firmy v danej lokalite.
Všeobecná a ekonomická kultúra – napr. vzdelanosť, pracovitosť, kultivovanosť obyvateľstva na danom mieste so zreteľom na potreby rozvoja a rastu podnikania.
Ekonomická a podnikateľská infraštruktúra - napr. rozvinutosť služieb, bánk, hotelov, agentúr atď.
Pilotné (vodcovské) subjekty – významným spôsobom ovplyvňujú tržné prostredie, sú na vysokom stupni rozvinutosti a v konkurenčnom súboji s inými firmami by vyhrali.
Mikropodnikateľské prostredie
Faktory, ktoré sú súčasťou mikropodnikateľského prostredia:
Umenie vlastniť – vlastník dokáže optimalizovať podnikateľskú skladbu rôznych aktív. Snaží sa zostaviť portfólio, ktoré vynáša zisk a minimalizuje riziko.
Umenie uspokojovať potreby – schopnosť využívať marketingovú filozofiu a to ako navonok tak aj vo vnútri firmy. Ide o proces riadenia, ktorého výsledkom je poznávanie, ovplyvňovanie a v konečnej fáze uspokojovanie potrieb výhodným spôsobom, ktorý plní ciele organizácie.
Umenie komunikovať – schopnosť komunikácie a porozumenia s podnikateľským mezzo a makro prostredím vrátane mimoekonomických aktivít.
PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE
Makropodnikateľské prostredie
• výkonnosť ekonomiky
• inflácia x deflácia
• zamestnanosť
• štátny rozpočet
Medzopodnikateľské prostredie
• prírodno-ekologické faktory
• technická a dopravná infraštruktúra
• všeobecná a ekonomická kultúra
• ekonomická a podnikateľská infraštruktúra Mikropodnikateľské prostredie
• umenie vlastniť
• umenie uspokojovať potreby
• umenie komunikovať
• umenie viesť ľudí
Umenie viesť ľudí – kooperácia medzi vlastníkmi, managementom, pracovníkmi atď.
Umenie formulovať podnikateľskú filozofiu – zjednotenie predstáv, záujmov, cieľov vlastníkov, managementu, zamestnancov. [4]
2-1 Faktory podnikateľského prostredia
Zdroj: [4]
Využiteľnosť faktorov makropodnikateľského prostredia je rozsahovo odlišná pre veľké podniky a pre malé firmy. Veľké podniky sa zaujímajú o parametre velkých regiónov, kým malé firmy sa sústreďujú na faktory, ktoré vplývajú na podnikanie v krajine, kde vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť.
Medzopodnikateľské prostredie sa spája s bytím najmä malých až stredných firiem. Toto prostredie pre nich predstavuje každodenný kontakt s jeho faktormi.
Záležitostiam mikropodnikateľského prostredia sa venujú predovšetkým veľké podniky, vypovedá o vyzretosti identity podniku a schopnostiach vedúcich pracovníkov alebo vlastníkov. Malé a stredné podniky sa tejto problematike výrazne nevenujú. [4]
2.2 Nositelia podnikateľského prostredia
Dôležitou súčasťou každého štátu je starostlivosť o podnikateľské prostredie.
Kvalitným prostredím pre podnikanie môžeme považovať stav, kedy štát nestavia v podnikaní umelé prekážky, ale naopak ho vhodnými nástrojmi podporuje, existuje jednoduchá a zrozumiteľná legislatíva, štátna a verejná správa fungujú efektívne. Pre podnikanie je rovnako dôležitá stabilita podnikateľského prostredia. Pokiaľ vzniká situácia, kedy dochádza často k zmene podmienok pre podnikanie, ktoré navyše nevedú k lepšiemu ide o nestabilitu podnikateľského prostredia.[10]
V takom prípade ani vedomosti ani kvalitne vypracované marketingové analýzy nemôžu zabezpečiť úspešnosť podnikania. Pre činiteľov, ktorý majú možnosť ovplyvniť podnikateľské prostredie je teda veľmi dôležitou úlohou vytvoriť priaznivé podmienky pre podnikanie.
Nositelia, ktorý sa podieľajú na vytváraní podnikateľského prostredia:
• Štátne orgány
• Štátom zriadené alebo štátom podporované inštitúcie a agentúry
• Súdy
• Orgány verejnej samosprávy
• Vzdelvacie zariadenia všetkých typov
• Výskumné a vývojové pracoviská
• Subjekty pôsobiace v oblasti peňažníctva, banky, poisťovne, inštitúcie kapitálového trhu, leasingové spoločnosti
• Podnikateľská samospráva (komory, zväzy, asociácie, spolky a ďalšie)
• Poradenské, sprostredkovateľské a obdobné organizácie
• Tržné subjekty (reálny a potenciálny konkurenti a reálny a potenciálny kooperačný partneri) [15]
2.3 Techniky a prístupy identifikácie podnikateľského prostredia
Úlohou analýzy podnikateľského prostredia je zistiť príležitosti a ohrozenia, ktoré sa vyskytujú v okolí podniku, zároveň nájsť vhodné východisko ako sa vyhnúť prípadným rizikám alebo nájsť možný spôsob zužitkovania príležitostí.[3]
Práve vzhľadom na zmeny v ekonomickom živote sa v tomto smere rozvinuly diagnostické prístupy a metódy, vďaka ktorým je možné získať vecné, systémové a iné užitočné poznatky.
K základnej metodickej podmienky patrý zostavenie kompetentných týmov, ktoré giagnostiku vykonávajú. Najvhodnejšie skúpiny tvoria:
• Zástupcovia firiem
• Zástupci obcí a územnej samosprávy
• Zátupcovia bánk a finančných inštitúcii
• Zástupcovia verejnosti
Podľa charakteru skúmania sa odborné zloženie týmov angažuje do danej problematiky, avšak podstata práce je nemeniaca.
2-2 Vybrané techniky a prístupy k diagnostikovaniu podnikateľského prostredia
Zdroj: [6]
Vybrané techniky a prístupy k diagnostikovaniu podnikateľského
prostredia
Pasporty
Diagnostické misie
Monitoring
Štúdie podnikateľského prostredia
Pasport podnikateľského prostredia – tabuľková forma, v ktorej sú spracované informácie skúmaného vymedzeného prostredia. Zahŕňa predovšetkým slovné a číselné údaje obsahujúce:
• Identifikáciu záujmového prostredia súčasne jeho základné údaje (napr.
geografické, historické, technické atď.)
• Retrospektívne údaje (rozličné časové rady)
• Využiteľné plochy (napr. poľnohospodarská pôda atď.), štatistiku podnikania (súčasťou je aj prehľad najdôležitejších firiem), prehľad služieb
• Prehľad žiadúcich a nežiadúcich ororov a činností vo vybranej lokalite z pohľadu územných správov
• Ekologické obmedzenia, chránené územia, prírodné rezervácie atď.
• Kultúrne pamiatky
Diagnostické misie – predovšetkým kvôli preškoleniu pracovníkov sa osvedčili návštevy odborníkou vo vybraných lokalitách, obciach, podnikoch atď.
Monitoring – nepretržitá činnosť špecializovaných firiem, ktoré sa sústreďujú na sledovanie podnikateľského prostredia. Známou a najužšou formou monitoringu sú napr. konjukturálne prieskumy ČŠÚ prevádzané v podnikovej sfére poskytujúce informácie o očakávaných tendenciách vo vývoji podnikovej ekonomiky v blízkej budúcnosti. Za monitoring považujeme aj marketingový výskum niektorých regionálnych agentúr alebo informačných centier.
PĽ PP
PK
PIE
Štúdie podnikateľského prostredia – ide o najrozsiahlejší výstup výskumu, súčasťou je správa historických a vecných charakteristík a diagnóza potenciálu podnikateľského prostredia. Patria tu aj prehľa hypotéz rozvoja faktorov podnikateľského prostredia.
2-3 Uplatnenie analýzy SWOT v diagnostike podnikateľského prostredia
Okolie Skúmaný subjekt +
Príležitosti - Ohrozenie
+ Silné stránky
- Slabé stránky
PĽ – podnikateľ, PP – podnikateľské prostredie, PIE – podnikanie, PK – podnik
Zdroj: [6]
3 Teoretické východiská lokalizačnej analýzy
Je potrebné aby podnikateľ pri zakladaní podniku mal znalosti týkajúce sa lokalizačnej analýzy. Musí mu záležať na tom, či územie, kde chce založiť svoju ústredňu ponúka dostatočný dopyt a zahŕňa podmienky výhodné pre jeho podnikanie.
3.1 Lokalizačná teória
Lokalizačná teória sa považuje za predchodcu teórie regionálneho rozvoja.
Najstaršie pokusy vychádzajú zo 17. a 18. storočia a zaznamenávali úsilie o pochopenie dôvodov a vzťahov, ktoré ovplyvňovali lokalizáciu ekonomických aktivít. Opiera sa predovšetkým o neoklasickú teóriu. V rámci lokalizačnej teórie sa vykryštalizovali štyri samostatné smery.
Prvýkrát prejavil záujem o definovanie lokalizačných faktorov Alfred Weber. Vo svojich modeloch sa zameral na hľadanie optimálnej lokalizácie podniku prostredníctvom minimalizácie dopravných nákladov. Na umiestnenie výroby majú podľa Webera vplyv tkz. aglomeračné úspory. Tieto úspory sú dosahované vďaka blízkosti iných firiem. Weber definuje naopak aj tkz. deglomeračné faktory, ktoré zapríčiňujú rozptýlenie výroby.
Druhý smer sa zakladal na skúmaní vzájomnej závislosti lokalizačných rozhodnutí rozličných firiem - tkz. Hotellingov model konkurujúcich si firiem súťažiacich o tržný priestor. [2]
„Firmy se přirozeně budou snažit dosáhnout pozice monopolu, alespoň na určitém území, čemuž podřídí svou strategii.“ [2, str. 60]
To bolo hlavnou ideou Hotellingového modelu a je tu možné zaznamenať odklon od neoklasického poňatia.
Pre vysvetlenie Hotelling uviedol ako príklad dvoch predavačov zmrzliny na pláži. Obaja sa budú snažiť získať čo najvýhodnejší tržný priestor konkurenta takým
spôsobom, že budú približovať k miestu, kde predáva ten druhý. Konečným dôsledkom bude, že budú predávať spolu na jednom mieste otočený chrbtom k sebe.
Súčasťou modelu je aj fakt klesajúceho dopytu v dôsledku toho, že v cene tovaru sú zahrnuté výrobné aj dopravné náklady.
Ďalší smer vyzdvihoval faktory vnímania, rozhodovania a lokalizácie, vychádzal z behaviorálneho paradigmatu. Jedná sa predovšetkým o snahu vnímať neoklasický model „realistickejšie“ a brať do úvahy aj subjektívne snímanie aktérov.
Do štvrtého smeru sa môže radiť teória regionálnej rovnováhy. Náplňou je vysvetlenie priestorového usporiadania ekonomiky ako celku. Za najvýznamnejšiu časť tohto smeru sa považuje teória centrálnych miest a vychádza zo základnej geografickej zákonitosti teda poklesu stredísk v závislosti na ich význame (napr.
veľkosť, z hľadiska počtu obyvateľov). Cieľom je za predpokladu racionálneho chovania zákazníkov a obchodov, vysvetliť rozmiestnenie a veľkosť miesť v sídelnom systéme. [2]
Po zhrnutí lokalizačnej teórie a z nej vychádzajúcej lokalizačnej analýzy, jej cieľom je:
analýza rozmiestnenia: analyzuje stav, efekt rozmiestnenia ekonomických jednotiek podľa viacerých charakteristík;
analýza faktorov, ktoré majú vplyv na rozmiestňovanie – analýza predpokladov, podmienok, resp. faktory pre umiestnenie ekonomickej jednotky do priestoru. [16]
3.2 Lokalizačné faktory
Reálne priestorové systémy fungujú ako komplexy prvkov a zložiek, vzájomne previazaných priestorovými procesmi. Z hľadiska lokalizačného rozhodovania rozoznávame podmienky lokalizácie a faktory lokalizácie. Podmienky lokalizácie predstavujú socioekonomické a prírodné predpoklady daného územia. Ide teda o špecifickú stranu teritoriálnej ponuky. Podmienky lokalizácie nám svojim diferencovaným charakterom usmerňujú umiestnenie daného prvku (továrne, investície, atď.) Oproti tomu faktory lokalizácie vyjadrujú požiadavky na vlastnosti území od subjektu, ktorý sa zaujíma o umiestnenie svojho prvku, svoje investície v danom teritóriu. V tomto prípade ide o špecifický dopyt po územný elementoch,
javoch alebo vlastnostiach. Podmienky a faktory lokalizácie nám preto zásadným spôsobom ovplyvňujú lokalizačné chovanie a rozhodnutie. [8]
3.3 Moderné poňatie lokalizačných faktorov
Podľa empirických prieskumov sa investori rozhodujú na základe lokalizačných faktorov a z časti aj na základe psychologických faktorov, hľadajú akúsi optimálnu kombináciu medzi nimi. [17]
3.3.1 Makroekonomické lokalizační faktory
Lokalizačná analýza je prevoditeľná na dvoch úrovniach. Zahraničný investori sa budú najskôr orientovať podľa právneho prostredia, kultúrnej vyspelosti krajiny a tkz. makroekonomických lokalizačných faktorov. Týmito sú predovšetkým:
• politická stabilita;
• makroekonomická stabilita;
• intenzita ekonomického rastu;
• kvalita legislatívneho prostredia;
• úroveň úrokových sadzieb;
• daňové zaťaženie.
3.3.2 Mikroekonomické lokalizační faktory
Mikroekonomické lokalizačné faktory svojou podstatou ovplyvňujú rozhodovanie potencionálneho investora omnoho bezprostrednejšie. Ich vplyv je priamo v nákladovosti uskutočnenej investície a odráža sa aj v potencionálnej ziskovosti výroby. Svojou podstatou vypovedajú aj o prístupnosti trhu.
Obchodné faktory
Faktor blízkosti trhu – informuje o priestorových výhodách lokalizácie z pohľadu koncentrácie dopytu, určí sa na základe komplexnej funkčnej veľkosti sídel.
Predovšetkým je dôležitý u distribučný firiem a poskytovateľov služieb.
Faktor blízkosti zákazníkov – podáva informácie o blízkosti dodávateľov, odberateľov a spolupracujúcich firiem.
Dôležitý je hlavne u lokalizácie priemyslovej výroby.
Faktor prítomnosti zahraničných firiem – ukazateľ skôr atraktivity daného územia pre zahraničných investorov.
Faktor podporných služieb – najvýraznejšie ovplyvňuje zložku produktívnych služieb. Zahŕňa komplex poradenských, konzultačných a reklamných služieb, sprostredkovateľských služieb, vedu a výskum.
Pracovní faktory
Faktor všeobecnej dostupnosti pracovných síl – podáva informáciu o potencionálnej ponuke pracovných síl a to nie len vo všeobecnosti, ale berie na vedomie či je štruktúra pracovníkov vyhovujúca.
Faktor kvality pracovných síl – posudzuje kvalifikovanosť pracovných síl so zreteľom na ich dosiahnuté vzdelanie.
Faktor flexibility pracovných síl - vyjadruje možnosti prispôsobenia sa pracovných síl. Faktor je dôležitý najmä pre zahraničné firmy. Pre investorov je dôležité sledovať fluktuáciu na trhu práce.
Infraštrukturálne faktory
Faktor kvality diaľničných a železničných komunikácii – vyhodnocuje postavenie sídel vzhľadom na navrhnuté siete diaľnic a železničných ťahov.
Faktor blízkosti väčších letísk – význam má hlavne pre distribučné aktivity, čo sa týka spracovateľských priemyslov. U produktívnych služieb má význam predovšetkým kvôli úspore času pri návštevách obchodných partnerov.
Faktor kvality telekomunikácií – je to nutná podmienka aj v prípade produktívnych služieb ako aj u distribučných aktivít.
Špecifické lokálne a regionálne faktory
Faktory ponuky rozvojových plôch - ponuka priemyselných oblastí a ich kvalita.
Faktor inštitucionálneho zabezpečenia rozvoja znalostnej bázy – tento faktor je situovaný hlavne do vysokoškolských miest. Sleduje či sa v mieste alebo jeho blízkosti nachádza vysoká škola, veda a výskum.
Faktor finančnej participácie – zobrazuje váhu jednotlivých faktorov pre dané odvetvia.
Nákladové faktory
Faktor ceny práce – investora zaujíma cena práce profesijných skupín a špecialistov.
Faktor ceny pozemkov a prenájmov – v jednotlivých odvetviach je kladený dôraz na rôzne druhy pozemkov. Napr. v spracovateľskom priemysle bude rozhodujúca cena stavebných pozemkov, tá sa líši vzhľadom na polohu, infraštruktúru atď.
Faktor kvality života
Faktory environmentálne – zahŕňajú hygienickú úroveň životného prostredia.
Faktory kultúrne – kultúrna spriaznenosť investora s krajinou, do ktorej investuje. Všeobecne má malý význam, avšak v niektorých častiach sveta je jeho význam silnejší. [13]
Podpora investícií
Podpora investícií sa v praxi realizuje prostredníctvom investičných pobádaní.
Investičné pobádania (dotácie, granty, subvencie a ďalšie stimuly) sú poskytované prevažne vo väzbe na výrobnej investície najviac multiplikačných efektov.
Z pohľadu hostiteľských krajín či regiónov sú investičné pobádania ponúkané hlavne z nasledujúcich dôvodov:
- ako nástroj prekonania ekonomickej depresie,
- ako nástroj riešenia regionálnych problémov nízkej kúpnej sily obyvateľstva,
- ako nástroj podporujúci využitie porovnávacích výhod s následnými pozitívnymi dopadmi na rozpočtové príjmy,
- ako nástroj podporujúci transfer know-how a moderných technológií.
Z pohľadu investorov sú investičné pobádania zvyčajne posudzované priaznivo, zväčša však iba ako pomocná zásada investičného rozhodovania.
Pomocné zásady sú v tomto smere určené dlhodobým ziskovým potenciálom danej oblasti alebo nízkou hladinou rizík znižujúcich efektívnosť investície. Základom ich kvantifikácie je obvykle analýza lokalizačných faktorov.
Investičné pobádania môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín:
Finančné – ponúkajú ich hlavne ekonomicky vysoko rozvinuté krajiny.
Nefinančné - sú preferované predovšetkým u menej rozvinutých krajín s nedostatkom disponibilných prostriedkov z verejných rozpočtov.
Za hlavné kritéria určujúce veľkosť podpory investičných projektov považujeme:
- počet vytvorených miest,
- miera exportnej orientácie projektov, - technologická úroveň projektov,
- stupeň využitia miestnych dodávateľov a surovín, - miera regionálnej nezamestnanosti,
- zvýšenie príjmovej úrovne miestnej ekonomiky, - spoluúčasť miestnej reprezentácie na rozhodovaní - dlhodobý rastový potenciál investujúcej firmy - zvýšenie produktivity práce [17]
4 Metodika zberu dát
4.1 Prípravná fáza
4.1.1 Definovanie problému, cieľa a účelu Problém
Podniky sídliace mimo hlavného mesta Praha sa stretávajú pri zakladaní a ďalšej prevádzke svojich ústrední, prípadne pobočiek s rôznorodými negatívnymi okolnosťami.
Je preto potrebné zistiť ako podniky pociťujú pôsobiace vplyvy pri zakladaní centrál. Zhodnotenie výhod či nevýhod vzniknutých v rôznych častiach ČR tzn.
regionálnu nesúrodosť prípadne s tým spojené marketingové problémy.
Cieľ
Cieľom výskumu je analýza faktorov pomocou exploratívneho výskumu, ktoré majú vplyv na umiestnenie centrál veľkých podnikov. Zároveň pohľad na motívy, ktoré berú podniky do úvahy pri zakladaní pobočiek.
Účel
Pre mimo pražské regióny môže byť zaujímavé vedieť/poznať, ktoré faktory sú dôležité pre veľké podniky pri rozhodovaní o umiestnení centrály.
4.1.2 Formulácia hypotéz
H1: Hlavným motívom pre umiestnenie centrály veľkých podnikov je celková infraštruktúra.
H2: Viac ako 70 % opýtaných podnikov neuvažuje o sťahovaní ústredne.
H3: Spokojnosť s lokalizáciou ústredne je závislá na stimulatívnom pôsobení prostredia obklopujúci podnik.
H4: Ako hlavný nedostatok mimopražských destinácií uvádzajú podniky pôsobiace v terciárnom sektore kúpnu silu.
4.1.3 Plán výskumu Zdroje
Dáta pre analýzu faktorov vplývajúcich na umiestnenie ústrední veľkých podnikov sú stavové, primárne a kvalitatívne. Pre správnosť a spoľahlivosť údajov boli o vyplnenie dotazníku oslovené osoby, ktoré sú kompetentné odpovedať na otázky. Základný súbor bol získaný prostredníctvom sekundárnych dát zo štatistických ročeniek počas sledovaného obdobia.
Spôsob zberu dát
Výskum prebehol ako kvantitatívne šetrenie s kvalitnými prvkami, kedy sa meralo vnímanie a postoje k jednotlivým faktorom. Pre zber dát bolo zvolené elektronické dotazovanie v kombinácii s telefonickým predjednaním. Šetrenie prebiehalo na základe štruktúrovaného dotazníku.
V prílohe č. 1 je zobrazený dotazník, na základe ktorého sa analýza uskutočňovala a v prílohe č. 2 je zoznam podnikov, ktoré boli oslovené.
Základný súbor bol vytvorený prostredníctvom internetovej databázy, z ktorej boli pozbierané Top 100 firmy v ČR od roku 1998 do roku 2008. Pri zbere kontaktov došlo ku značnej redukcii podnikov z pôvodného počtu 265 na 190, a to z dôvodu opakovaného výskytu úspešných firiem v databázach, mnoho podnikov už neexistuje, je v likvidácii alebo v konkurze. V prípade, že sa spoločnosť premenovala alebo pričlenila k inému podniku, bol kontakt vyhľadávaný so zreteľom na súčasnú zmenu. Ku každej bol vyhľadaný elektronický aj telefonický kontakt, podľa možností predovšetkým na zodpovedného pracovníka najvyššej pozície marketingového oddelenia.
Na pozbierané e-mailové kontakty bol následne odoslaný dotazník. Vzhľadom na nízku návratnosť (mnoho e-mailov bolo pravdepodobne zrušených, neexistujúcich) bolo nutné previesť telefonické predjednanie. V oboch prípadoch bol respondent oboznámený s cieľom a účelom výskumu.
Vzhľadom na uvedený výber respondentov sa jedná o reprezentatívnu techniku výberu vzorky.
Výberový/základný súbor, teda podniky, ktoré sú naďalej v prevádzke a boli oslovené, tvorí 190 firiem. Vrátilo sa 53 validných dotazníkov, návratnosť tvorí teda 28 %.
Údaje, poskytnuté s dotazníkov boli vložené do štatistického softwaru SPSS 17 for Windows, v ktorom sú následne vyhodnotené.
4.1.4 Časový harmonogram
Časový harmonogram bol stanovený na 7 mesiacov. Dotazovanie prebiehalo v rámci celej českej republiky.
Činnosť Dátum
Príprava 1.11.2009 - 30.11.2009
Metodika výskumu 1.5.2010 – 13.1.2010
Pilotáž 15.1.2010 – 25.2.2010
Dotazníkové šetrenie 26.2.010 – 30.3.2010 Spracovanie údajov 20.4.2010 – 30.4.2010
Analýza dát 1.5.2010 – 15.5.2010
Záver a odporúčania 20.5.2010 – 30.5.2010
4.1.5 Pilotáž
Dotazník bol konzultovaný s vedúcim práce a prešiel následnou úpravou.
Pilotáž bola simulovaná na štyroch manažéroch a neboli nutné ďalšie vážne úpravy.
4%
37%
44%
15%
Primer Sekunder Tercier Kvarter
4.2 Realizačná fáza výskumu
4.2.1 Štruktúra spolupracujúcich firiem Sektor pôsobnosti firiem
44 % firiem, ktoré sa podieľali na výskume sa angažuje v terciárnom sektore.
Jedná sa o všetky druhy služieb (obchod, doprava, spoje). Do sekundárneho sektoru patrí spracovateľský priemysel a stavebníctvo a na výskume spolupracovalo 37 % firiem. 15 % firiem tvorilo primárny sektor, do ktorého patria odvetvia produkujúce základné suroviny a materiály: ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo, energetika atď. Je to najvýznamnejší sektor ekonomiky. Najmenšia časť, ktorá sa podieľala na výskume je zo sektoru kvartérneho, tvorí ho oblasť vedy a techniky, školstvo, zdravotníctvo atď.
4-1 Sektor pôsobnosti firiem
76%
24%
zahraničie Česká republika
17%
23%
25%
25%
10%
do 500 000 000 Kč
500 000 001 Kč - 1 000 000 000 Kč
1 000 000 001 Kč - 2 000 000 000 Kč
2 000 000 001 Kč - 5 000 000 000 Kč
5 000 000 001 Kč a viac
Sídlo majoritného vlastníka
Až 76 % firiem, ktoré boli súčasťou šetrenia mali väčšinového vlastníka zo zahraničia. Naopak len 24 % firiem malo majoritného vlastníka z Českej republiky.
Obrat firiem
Polovicu firiem zúčastnených na prieskume produkuje obrat 1 mld. až 5 mld.
ročne, a najmenší obrat ročne teda do 500 mil. má 10 % spolupracujúcich firiem.
4-2 Sídlo majoritného vlastníka
4-3 Obrat firiem
45%
23%
15%
11%
6%
do 500 501 - 1 500 1 501 - 3 000 3 001 - 5 000 5 001 a viac
Počet zamestnancov
Prieskum tvorí 45 % firiem, ktoré zamestnávajú zamestnancov menej ako 500.
Najmenší podiel 10 % prieskum zahŕňa firmy s 5000 a viac zamestnancami.
4-4 Počet zamestnancov
5 Analýza výsledkov výskumu
Táto kapitola sa venuje výsledkom výskumu, zobrazuje konečné výstupy v podobe grafov, tabuliek a príslušných komentárov.
5.1 Lokalizačné faktory rozhodujúce o umiestnení centrály
5-1 Lokalizačné faktory rozhodujúce o umiestnení centrály
Najdôležitejšími lokalizačnými faktormi, ktoré sú pre podnikateľov pri zakladaní ústrední kľúčové je infraštruktúra a geografická poloha. Faktory s priemernými hodnotami nad 70 % (kvalita podnikateľského prostredia, blízkosť dodávateľov, dostupnosť pracovných síl, blízkosť odberateľov, aglomeračné výhody, dostupnosť surovín, nízke mzdové požiadavky) sú rovnako veľmi dôležitými vplyvmi pri rozhodovaní. Možnosti kultúrneho a športového vyžitia majú v tomto smere naopak pomerne slabý význam a dostali sa pod hladinu 50 %.
Faktory, ktoré podniky najčastejšie uvádzali mimo zadaných v dotazníku boli klimatické podmienky a investičné možnosti, tvorili však zanedbateľný podiel vo výsledku.
5-1 Lokalizačné faktory rozhodujúce o umiestnení ústrední z pohľadu českých a zahraničných firiem
priemerné percentuálne
hodnotenie českých firiem
LOKALIZAČNÉ FAKTORY ROZHODUJÚCE O UMIESTNENÍ
ÚSTREDNÍ
priemerné percentuálne
hodnotenie zahraničných
firiem
1. 88,8 Infraštruktúra 88,2 1.
2. 83,3 Geografická poloha 86,3 2.
3. 77,8 Aglomeračné výhody 80,6 3.
4. 76,8 Blízkosť odberateľov/naväzujúceho
priemyslu 78,0 5.
5. 76,3 Blízkosť dodávateľov 79,6 4.
76,3 Kvalita podnikateľského prostredia 76,8 6.
6. 73,6 Dostupnosť/kvantita pracovných síl 74,8 7.
7. 69,5 Dostupnosť surovín 73,6
69,5 Kvalita pracovných síl 73,6 8.
8. 68,0 Nízke mzdové požiadavky 72,8
9.
9. 66,6 Blízkosť príbuzných oborov 72,8
66,6 Cena pozemkov 72,0 10.
10. 65,3 Celoštátne politiky 71,5
11.
11.
63,8 Prestíž/povesť mesta 71,5
63,8 Blízkosť konkurencie 70,2 12.
63,8 Ochota manažérov sťahovať sa 67,5
12. 59,6 Kvalita ŽP 67,5 13.
13. 58,3 Blízkosť decíznych orgánov 66,6 14.
58,3 Systém verejnej správy 57,8 15.
14. 52,8 Dané historicky 57,0 16.
15. 41,6 Možnosti športového vyžitia 47,3 17.
41,6 Možnosti kultúrneho vyžitia 44,2 18.
Z pohľadu hodnotenia lokalizačných faktorov rozhodujúcich o umiestnení ústrední českých a zahraničných firiem, nenachádzame žiadne výrazné odlišnosti.
Výnimkou sa stávajú vymenené pozície v prípade blízkosti odberateľov a dodávateľov, ale aj v tomto prípade ide o minimálny rozdiel z dôvodu príbuzenstva faktorov a malej odchýlky.
Ďalší rozdiel je kvalita podnikateľského prostredia, ktorá je u českých firiem síce na piatej pozícii a u zahraničných na šiestej, avšak priemerné percentuálne hodnotenie je vyššie u firiem zahraničných.
Za pozornosť však stojí časté zhodné hodnotenie mnohých faktorov a to u oboch skupín.
0 5 10 15 20 25 30 35 40
absolútne nie skôr nie asi nie neviem asi áno skôr áno
%
5.2 Spokojnosť s lokalizáciou ústredne a úvaha o jej sťahovaní
5-2 Spokojnosť podnikov s lokalizáciou svojej ústredne
Obr. 5-2 nám jednoznačne zobrazuje pozitívny postoj podnikov k lokalizácii svojich ústrední, ktorú nám potvrdzuje až 83% priemerná spokojnosť, pri čom až 30
% grafu tvorí najvyšší stupeň spokojnosti.
Už podľa obr. 5-2 nám vzhľadom na spokojnosť s lokalizáciou ústrední automaticky vychádza jednoznačná prevaha odmietavého postoja týkajúceho sa sťahovania centrál na obr. 5-3. Absolútne odmietavý postoj je zaznamenaný až v 37
0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50
nespokojný skôr nespokojný skôr spokojný spokojný veľmi spokojný
%
5-3 Úvaha podnikov o sťahovaní svojej ústredne
%. Je nutné poznamenať, že väčšina podnikov, ktoré tento postoj zastupujú uviedlo, že ich centrály sú v hlavnom meste alebo jeho okolí. Podniky si len ťažko vedia predstaviť, že by presťahovali svoju centrálu do lepšej oblasti, než majú teraz.
Hoci badáme v malej časti náznak nerozhodnosti, nenachádzame jednoznačné stanovisko pre absolútne rozhodnutie sa presťahovať svoju ústredňu.
5-2 Percentuálny priemer hodnotenia firiem v závislosti vlastníkov a sektorov
české firmy
zahraničné firmy
SPOKOJNOSŤ S LOKALIZÁCIOU ÚSTREDNE
primárny sektor
sekundárny sektor
terciárny sektor
kvartérny sektor
83,3 82,5 88,3 83,3 82,6 81,3
ÚVAHY O SŤAHOVANÍ ÚSTREDNE
13,8 19,6 27,8 16,6 19,5 18,6
Spokojnosť s lokalizáciou ústredne u českých a zahraničných firiem je podobne veľmi vysoká. U zahraničných investorov je však o 5,8 % výraznejšia ochota svoju centrálu premiestniť.
Aj u podnikov vo všetkých sektoroch sú minimálne rozdiely v spokojnosti lokalizácie ústredne. Vyššiu tendenciu presťahovať svoju ústredňu majú firmy pôsobiace v primárnom sektore.
5.3 Priebeh lokalizácie pobočiek a rozhodujúce faktory pri ich zakladaní
5-4 Priebeh lokalizácie pobočiek
priemer v %
43,6%
47,2%
56,6%
56,8%
64,6%
65,3%
67,0%
68,8%
68,8%
69,5%
69,8%
69,8%
70,5%
72,0%
74,8%
75,6%
76,0%
76,2%
76,3%
79,5%
85,8%
88,6%
0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0
Možnosti športového vyžitia Možnosti kultúrneho vyžitia Kvalita ŽP Dané historicky Systém verejnej správy Blízkosť decíznych orgánov Celoštátne politiky Ochota manažérov sťahovať sa Prestíž/povesť mesta Cena pozemkov Blízkosť konkurencie Blízkosť príbuzných oborov Nízke mzdové požiadavky Dostupnosť surovín Dostupnosť/kvantita pracovných síl Kvalita podnikatelského prostredia Kvalita pracovných síl Blízkosť odberateľov/naväzujúceho priemyslu Aglomeračné výhody Blízkosť dodávateľov Infraštruktúra Geografická poloha
Až polovina podnikov svoje pobočky zakladá prevažne podľa kalkulácie alebo sa nimi riadi čiastočne. Intuícia síce tvorí menší vplyv, ale pri 92 % kedy majú prevahu kalkulácie ide o zanedbateľný poznatok.
Pri rozhodujúcich faktoroch, ktoré vplývajú na umiestnenie ústrední sa výsledok týkajúci sa pobočiek líši len minimálne. Najdôležitejším vplyvom je geografická poloha a tesne za ňou je to infraštruktúra. Faktory, ktoré dosiahli priemer nad 70 % sú tie isté ako pri zakladaní centrál. Rovnako najnižší vplyv majú možnosti kultúrneho a športového využitia.
5-5 Faktory vplývajúce na umiestnenie pobočiek
5-3 Lokalizačné faktory rozhodujúce o umiestnení pobočiek z pohľadu českých a zahraničných firiem
priemerné percentuálne
hodnotenie českých firiem
LOKALIZAČNÉ FAKTORY ROZHODUJÚCE O UMIESTNENÍ
POBOČIEK
priemerné percentuálne
hodnotenie zahraničných firiem
1. 88,3 Infraštruktúra 86,8 2.
2. 86,6 Geografická poloha 87,3 1.
3. 76,6 Blízkosť dodávateľov 78,5 6.
76,0 Aglomeračné výhody 79 5.
4. 75,0 Kvalita podnikateľského prostredia 77,5 7.
5. 73,3
Blízkosť odberateľov/naväzujúceho
priemyslu 80,3 3.
6.
71,6 Dostupnosť surovín 75,5 10.
71,6 Dostupnosť/kvantita pracovných síl 76,5 8.
71,6 Nízke mzdové požiadavky 76 9.
7. 70,0 Kvalita pracovných síl 79,8 4.
8.
68,3 Blízkosť príbuzných oborov 71,5
68,3 Blízkosť konkurencie 71,5 11.
68,3 Cena pozemkov 69,2 14.
9. 66,6 Prestíž/povesť mesta 69,6 13.
10. 61,6 Ochota manažérov sťahovať sa 71 12.
11. 61,2 Celoštátne politiky 68,2
14.
12. 60,0 Blízkosť decíznych orgánov 69,2
13. 56,6 Systém verejnej správy 69,2
14. 55,0 Kvalita ŽP 55 16.
15. 46,6 Dané historicky 60,3 15.
16. 43,3 Možnosti kultúrneho vyžitia 45,2 17.
17. 38,3 Možnosti športového vyžitia 44,2 18.
Na rozdiel od tab. 5-1 sa porovnanie hodnotení českých a zahraničných firiem v dôležitosti lokalizačných faktorov vplývajúcich na umiestnenie pobočiek výrazne líši. Vysoká miera, v ktorej je posudzovanie týchto skupín rozdielna je skutočne zaujímavým výsledkom.
Kým sa obe skupiny zhodli, že pre umiestnenie ústrední je najdôležitejšia infraštruktúra, zahraničné firmy uprednostňujú ako najdôležitejší faktor pre umiestnenie pobočiek geografickú polohu.
5.4 Voľnosť pobočiek v rozhodovaní
Ani v jednom prípade sme sa nestretli s prípadom, kedy absolútne o všetkom rozhoduje centrála. Dokonca s obrázku 5-6 je vidieť, že odpoveď kedy o takmer všetkom rozhoduje centrála tvorí iba 6 %.
6%
30%
21%
26%
17%
takmer vo všetkom rozhoduje centrála väčšinu rozhodnutí vykonáva centrála rovnaký podiel na rozhodovaní vykonávajú väčšinu rozhodnutí takmer autonómne rozhodovanie
6%
49% 43%
2%
asi polovina záležitosti prebehla podľa očakávania väčšina záležitostí prebehla podľa očakávania
takmer všetko bolo v poriadku
všetko bolo v poriadku
Zaujímavá je skutočnosť, že v podstate protiklady ukazujú podobný podiel vo výsledku. Teda väčšinu rozhodnutí vykonáva centrála 30 % a väčšinu rozhodnutí vykonávajú pobočky samostatne 26 %. Za strednú hodnotu označujeme odpoveď, že pobočky a centrály majú rovnaký podiel na rozhodovaní.
5.5 Zhoda pôvodnej predstavy s očakávanou pri zakladaní a následnom chode pobočiek
Môžeme skonštatovať, že výsledok je veľmi uspokojujúci pretože odpovede, ktorých obsahom sú tvrdenia o väčších alebo menších problémoch pri zakladaní a chode pobočiek označené neboli.
5-6 Voľnosť pobočiek v rozhodovaní
5-7 Zhoda pôvodnej predstavy s očakávanou
63,0 63,5 64,0 64,5 65,0 65,5
na lokálnej úrovni na regionálnej úrovni na celoštánej úrovni
%
72,4 72,6 72,8 73,0 73,2 73,4 73,6 73,8 74,0 74,2 74,4
Spolupatričnosť s územím, kde sa nachádza ústredňa
Spolupatričnosť s územím, kde sa nachádzajú pobočky
%
5.6 Úroveň podpory kultúrnych, športových a iných aktivít
Percentuálny priemer v obrázku 5-8 nám zobrazuje, že podpora kultúrnych, športových a iných aktivít na celoštátnej a na regionálnej úrovni je rovnaká. Na lokálnej úrovni je vyššia o 1,4 %, nejde teda o výraznú odchýlku.
5.7 Pocit spolupatričnosti s územím, kde sa nachádza ústredňa a pobočky podnikov
Podniky cítia spolupatričnosť takmer rovnako veľkú s územiami, kde sídli ich centrála a pobočky. Obrázok 5-9 nám zobrazuje pri území, kde sídla pobočky priemerne o 1,2 % menšiu spolupatričnosť.
5-8 Podpora kultúrnych, športových a iných aktivít
5-9 Spolupatričnosť s územím, kde sa nachádza ústredňa a pobočky
5%
14%
54%
27%
skôr nepôsobí neviem skôr pôsobí pôsobí
63%
11%
26%
kúpna sila, dostatok pracovných miest, infraštruktúra, rozmanitosť služieb
lepšie podmienky k prevádzke podniku
lepšia dostupnosť pre zákazníkov
5.8 Stimulatívne pôsobenie prostredia na ústredňu
Podniky priznávajú, že prostredie, ktoré ich obklopuje (verejná správa, ostatné hospodárske subjekty) pôsobia pre ústredne a jeho aktivity stimulatívne.
Iba 19 % podnikov, si týmto pôsobením nie sú istý alebo nesúhlasia.
5.9 Chýbajúce alebo odlišujúce sa faktory hlavného mesta od mimopražských destinácií
Podniky považujú za hlavnú výhodu hlavného mesta kvalitnejšiu kúpnu silu, dostatok pracovných miest, infraštruktúru (s obr. 5-1 rozhodujúci faktor pre
5-10 Stimulatívne pôsobenie prostredia na ústredňu
5-11 Výhody hlavného mesta od ostatných území z hľadiska umiestnenia ústredne podniku
umiestnenie ústredne) a rozmanitosť služieb. Podľa 26 % podnikov je veľkou výhodou hlavného mesta lepšia dostupnosť pre zákazníkov a 11 % podnikov zhodnotilo Prahu ako miesto, ktoré má všeobecne lepšie podmienky pre prevádzku podniku.
5-12 Nedostatky mimopražských destinácií
67%
33%
kúpna sila zlá infraštruktúra
Podniky ako najväčšie nedostatky, ktoré považujú alebo sa s nimi stretávajú na územiach mimo Prahy uviedli dva rovnaké faktory, ktoré sú pre ne podľa obr. 5-11 hlavnými výhodami v hlavnom meste. Označenie ako najväčší nedostatok mimopražských destinácii si získala slabá kúpna sila so 67 % a o 34 % menej podniky volili zlú infraštruktúru.
V plnom rozsahu má najvyšší percentuálny podiel Brno a to 31,2 %. Ide o druhé najväčšie mesto v ČR a podľa prieskumu aj najperspektívnejšie pre založenie ústredne hneď po hlavnom meste. 23,5 % podnikov označilo za perspektívnu Ostravu a za ňou sa prekvapujúco ocitol Hradec Králové so 17,6 %.
0,0 5,0 10,0 15,0 20,0 25,0 30,0 35,0
Brno Ostrava Hradec Králové Olomouc
%
5-13 Perspektívne mestá mimo Prahu pre umiestnenie ústredne
Olomouc volilo 11,8 % podnikov a ďalším nečakaným výsledkom s len 5,9 % bola označená Plzeň.
5.10 Vyhodnotenie hypotéz
5.10.1 Vyhodnotenie hypotézy H1
„Hlavným motívom pre umiestnenie centrály veľkých podnikov je celková infraštruktúra.“
Infraštruktúra má široké spektrum významov v rôznych oblastiach. Zahŕňa materiálno-technické zázemie štátu, zabezpečuje ekonomické a sociálne systémové funkcie, napríklad energetika, doprava, stavby škôl atď. Ide o prepojenú množinu štrukturálnych prvkov, ktoré udržujú celú štruktúru pohromade.
Nepochybne ide o dôležitú súčasť podnikateľského prostredia, ktorá má vplyv na umiestnenie a prevádzku ústrední. Túto skutočnosť potvrdil výsledok výskumu, ktorý je vidieť na obr. 5-1. Infraštruktúra má percentuálny priemer 88,6 čo je najviac zo všetkých volených faktorov. Je teda označená za hlavný motív pri rozhodovaní o umiestnení centrál.
5.10.2 Vyhodnotenie hypotézy H2
„Viac ako 70 % podnikov neuvažuje o sťahovaní ústredne.“
Na obr. 5-3 je možné vidieť skutočnosť, že súčtom záporných hodnotení môžeme H2 potvrdiť. 37 % podnikov zaujalo absolútne stanovisko vypovedajúce o neplánovaní sťahovania svojej ústredne a 34 % vypovedalo, že sa skôr neplánuje sťahovať. Súčtom týchto stanovísk získavame 71% fakt hovoriaci, že podniky nemajú v úmysle meniť lokalitu svojich ústrední.
5.10.3 Vyhodnotenie hypotézy H3
„Spokojnosť s lokalizáciou ústredne je závislá na stimulatívnom pôsobení prostredia obklopujúci podnik.“
5-4 5 4 Kontingenčná tabuľka spokojnosť s lokalizáciou ústredne*stimulatívne pôsobenie prostredia na ústredňu
ot. 11. Stimulatívne pôsobenie prostredia na ústredňu Total
skôr
nesúhlasím neviem
skôr
súhlasím súhlasím
skôr nesúhlasí
m ot. 2. Spokojnosť s
lokalizáciou ústredne
skôr nespokojný
0 0 1 0 1
skôr spokojný 1 3 5 1 10
spokojný 0 1 13 11 25
veľmi spokojný 0 2 9 5 16
Total 1 6 28 17 52
5-5 Chi-kvadrát test
Value df
Asymp. Sig.
(2-sided)
Pearson Chi-Square 11,859(a) 9 ,221
Likelihood Ratio 11,323 9 ,254
Linear-by-Linear
Association 2,417 1 ,120
N of Valid Cases
52
a 11 cells (68,8%) have expected count less than 5. The minimum expected count is ,02
V tomto testu závislosti nám za pomoci Chi-kvadrát testu vyšla hodnota 0,221;
táto hodnota je väčšia ako hodnota 0,05. To znamená že H3 zamietame. Spokojnosť s lokalizáciou ústredne nie je závislá na stimulatívnom pôsobení prostredia obklopujúci podnik.
67%
33%
kúpna sila zlá infraštruktúra
5.10.4 Vyhodnotenie hypotézy H4
„Ako hlavný nedostatok mimopražských destinácií uvádzajú podniky pôsobiace v terciárnom sektore kúpnu silu.“
S obr. 5-14 je jednoznačné, že za hlavný nedostatok, podniky v terciárnom sektore označujú nedostatočnú kúpnu silu. Tento výsledok potvrdzuje H4.
5-14 Nedostatky mimopražských destinácii podľa podnikov pôsobiacich v terciárnom sektore
6 Záver a odporúčania
Zistenie a výsledky tohto výskumu sú primárne určené a marketingovo využiteľné pre mestá, regióny a tvorcov podnikateľského prostredia. Všetky tu zmienené inštitúcie by rozhodne mali zvládať princípy regionálneho marketingu ako konceptu územného rozvoja.
Výsledky tohto výskumu môžu vhodným spôsobom doplniť bázu dôležitých informácii, ktoré tieto inštitúcie využijú ako podklad alebo jeden zo zdrojov pre definovanie regionálne marketingového cieľa, ktorý by mohol byť formulovaný v nasledujúcom znení :
Zvýšiť kvalitu, efektivitu, rýchlosť obecného, mestského a regionálneho managementu a tiež zlepšiť jeho image – a sprostredkovane zvýšiť kvalitu života a mieru spokojnosti občanov, investorov, podnikateľov.
V nasledujúcich riadkoch budú výskumné zistenia a závery členené do jednotlivých okruhov, v závislosti od problematiky vychádzajúcej z predchádzajúceho vyhodnotenia výskumu.
Infraštruktúra ako najdôležitejší faktor pre umiestnenie ústrední firiem
Hlavným motívom pre umiestnenie centrál je infraštruktúra. Ide o dôležitú súčasť podnikateľského prostredia, ktorá má vplyv na umiestnenie a prevádzku ústrední. Túto skutočnosť potvrdil výsledok výskumu, ktorý je vidieť na obr. 5-1.
Infraštruktúra má percentuálny priemer 88,6 čo je najviac zo všetkých volených faktorov. Je teda označená za hlavný motív pri rozhodovaní o umiestnení centrál.
Mestá a regióny musia čerpať finančné zdroje z európskych fondov určených na rozvoj infraštruktúry (napr. Evropsky fond pro regionální rozvoj – jedným z cieľom je investícia do infraštruktúry, predovšetkým v rámci Trans-evropských sieti – doprava, telekomunikácie a energetické siete). Zapájať sa do programov zameraných na riešenie rôznorodých spoločných regionálnych problémov, do ktorých patrí aj infraštruktúra (Operační program Přeshraniční spolupráce ČR – Sasko, Integrovaný operační program). Ďalšou možnosťou je využitie spolupráce agentúr pre regionálny rozvoj, regionálne kancelárie CzechInvest, hospodárskych komôr poprípade profesijných združení. Tým sa zlepší štartovná pozícia mimopražských
destinácii v zmysle že novo prichádzajúce podniky budú môcť vstúpiť a usídliť sa do pripraveného územia s omnoho menšími bariérami ako keby sa chceli usídliť v hlavnom meste.
Aglomeračné výhody, ktoré získali priemerné percentuálne hodnotenie 74,8
% vychádza z kvalitnej celkovej infraštruktúry.
Predstavujú možnosť efektívnejšieho využitia výrobných nákladov na jednotku produkcie v prostredí sídelných aglomerácií vzhľadom k nižším dopravných nákladom, existujúcej infraštruktúre a ľahkej dostupnosti špeciálnych služieb, k blízkosti ďalších ekonomických subjektov (priemerné percentuálne hodnotenie:
blízkosť dodávateľov 76,3 %; blízkosť odberateľov 75,6 %; blízkosť príbuzných oborov 69,8 %) a veľkému odbytišti výrobkov na relatívne malom, ale husto zaľudnenom území.
Geografická poloha ako druhý najdôležitejší faktor pre umiestnenie ústrední
Geografická poloha získala priemernú percentuálnu dôležitosť 85,8. V prípade čo najsprávnejšieho umiestnenia ústredne je vhodná lokalizačná analýza, ktorá ozrejmí možnosti vybraného priestoru a faktory na neho vplývajúce. Každý podnik vyzdvihuje za dôležité iné dôvody, pre ktoré si zvolí danú lokalitu v závislosti charakteru podnikateľskej činnosti.
Podniky teda podľa záujmu musia sledovať sústredenie priemyslu, poľnohospodárstva, služieb, cestovného ruchu atď. v sledovanej oblasti.
Musí byť zhodnotené rozdelenie zdrojov, spotreba, demografia, kvalita pôdy, topografia, podnebie alebo hroziace prírodné katastrofy.
Rovnako dôležité je štúdium histórie mestského osídlenia, priestorová štruktúra miest či problémy miest. Poloha miest a jej funkcie.
Atraktivita mimopražských destinácií, ako miest pre umiestnenie centrály veľkej firmy
Vzhľadom na výsledok prieskumu, kde bolo Brno označené jednoznačne za najperspektívnejšie mesto získalo až 31,2 % spomeniem pár priaznivých príkladov, ktoré pravdepodobne vplývali na rozhodnutie podnikov označiť práve túto voľbu.
Brno (s prieskumu označené za najperspektívnejšie mesto), je krajské mesto, ktoré je sídlo mnohých významných inštitúcii s celoštátnou aj medzinárodnou pôsobnosťou, s ponukou pracovných príležitostí a spoločensko kultúrnych aktivít.
Nadpriemerná úroveň vzdelanosti obyvateľov kraja v porovnaní s ČR (dostatočne kvalifikovaná pracovná sila predovšetkým v technických oboroch).
Veľký potenciál využitia poľnohospodárskej pôdy k nepotravinárskej produkcii.
Výhodná geografická poloha kraja predovšetkým z pohľadu zahraničného turizmu. Ponuka významných prírodných, kultúrnych a turistických atraktivít z pohľadu zahraničného i celorepublikového turizmu. Ponuka veľkého množstva značených turistických a cykloturistických tras.
Zapojenie inštitúcii do spolupráce so zahraničím a do programov spolupráce s EU.
V každom prípade s percentuálnym hodnotením 79,5 sa podnikateľské prostredie dostalo na tretiu pozíciu dôležitosti pri zakladaní ústrední. Jeho zlepšenie pozitívne zasiahne všetky faktory, ktoré musia podniky zvážiť pri zakladaní ústrední a ďalšej prevádzke.
Významným krokom k zlepšeniu podnikateľského prostredia by bola napr.
redukcia a zjednodušenie regulačných prekážok a administratívnych povinností.
Hospodárska politika štátu musí vo väčšej miere podporovať ekonomický rozvoj, napr. zaistením čo najlepšieho využívania finančných prostriedkov EÚ.
Je mnoho možností ako prispieť ku zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak väčšina z nich je v rukách štátu. Môžeme predpokladať, že jeho zlepšenie by znamenalo prínos v podobe nových firiem a podnikov, teda k rýchlejšiemu ekonomickému rastu.
Potenciál pre budúci rozvoj miest a regiónov je skôr v spolupráci s novo prichádzajúcimi stredne veľkými podnikmi
Z výskumu vyplýva že veľkým firmám sa už nebude chcieť sťahovať. Výsledky prieskumu to jednoznačne vykazujú, preto vidím priestor predovšetkým pre stredne veľké podniky aby sa usídlili v dobre pripravených destináciách mimo hlavné mesto.
Éra kedy sa do ČR doslova vtlačilo mnoho veľkých zahraničných investorov stratila všetku dynamiku s príchodom hospodárskej recesie od koncu roku 2008. Aj tento výskum napovedá, že budúcnosť regiónu a miest v spojení s hospodárskou prosperitou by mala byť spojovaná skôr s príchodom a usídlením stredne veľkých podnikov.
Niektoré regióny už sa podľa toho zariadili, napr. strategická priemyslová zóna Holešov v Zlínskom kraji prestala čakať na strategického investora a rovno ponúkla všetky plochy aj stredne veľkým a menším investorom, ktorý by sa v danej priemyslovej zóne chceli usadiť a podnikať.
Pre mestá a regióny je usídlenie novo prichádzajúcich podnikov veľmi dôležité z dôvodu:
1. image regiónu / mesta;
2. zvýšenie zamestnanosti a tým pádom aj kúpnej sily miestneho obyvateľstva;
3. trvalo udržateľného rozvoja v celom regióne;
4. zisk sa nebude „vyvážať“ do Prahy alebo mimo ČR, naopak bude to potenciál pre jeho reinvestovanie do mesta alebo regiónu, kde bol vygenerovaný.
Tomuto všetkému je samozrejme nutné podriadiť marketingové stratégie a plány, miest a regiónov. Pripraviť ich tak, aby v súčinnosti a synergii s ostatnými inštitúciami čo najviac zvyšovali atraktivitu svojich území pre novo prichádzajúcich podnikateľov.
Zoznam použitej literatúry
1. Adamčík, A., Regionální politika a management regionů, obcí a měst. 1. vyd. Ostrava: VŠB- Technická Univerzita Ostrava, 2000. 140 s. ISBN 80-7078-837-0
2. Blažek, J., Uhlíř, D. Teorie regionálního rozvoje. 1 vyd. Praha: DTP Nakladatelství Karolinum, 2003. 211 s. ISBN 80-246-0384-5
3. Dedouchová, M. Strategie podniku. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2001. 256 s. ISBN 80-7179-603-4 4. Grublová, E. Podniková ekonomika. 1. vyd. Ostrava: Repronis, s. r. o., 2004. 438 s. ISBN 80-
86122-75-1
5. Janečková, L., Vaštíková, M. Marketing měst a obcí. Praha: Grada Publishing, a. s., 1999. ISBN 80- 7169-750-8
6. Kašík, J., Michalko, M., Podniková diagnostika. Tandem, 1998. 343 s. ISBN 80-902167-4-9
7. Kozel, R. Moderní marketingový výzkum. 1 vyd. Praha: Grada Pubhlishing, a. s., 2006. 277 s. ISBN 80-247-0966-X
8. MAIER, Gunther; TÖDLING, Franz. Regionálná a urbanistická ekonomika 1. díl. Teorie lokalizace a prostorová struktura. Bratislava: Elita, 1998. ISBN 80-5044-049-2.
9. Myier, K., Čtyroký, J. Ekonomika územního rozvoje. 1 vyd. Praha: Grada Publishing, spol. s. r. o., 2000. 144 s. ISBN 80-7169-644-7
10. Petříček, V. Vývoj podnikatelského prostředí v České republice. 1 vyd.
Praha: CORONA, s. r. o., 2006. 120s. ISBN 80-903363-6-1
11. Varadzin, F., kol. Regiony a vnější ekonomické vztahy. Ostrava: VŠB-Technická Univerzita Ostrava, 2005. 195 s. ISBN 80-248-0968-0
12. VAŠTÍKOVÁ, M. Marketing služeb – efektivně a moderně. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2008.
232 s. ISBN 978-80-247-2721-9.
13. Viturka, M. a kol. Investiční atraktivita vybraných měst České republiky. Brno: MU Brno, 1998.
119 s. ISBN 80-210-2007-5.
14. Vlček, J. Ekonomie a ekonomika. 4. vyd. Wolters Kluwer ČR. a. s., 2009. 516 s. ISBN 978-80-7357- 478-9
Použité internetové zdroje
15. http://mpra.ub.uni-muenchen.de/12467/1/PodnikProstrediREPEC.pdf (27.6.2010)
16. http://kovi.wz.cz/me_prace/investicni_potencial.htm#_ftn3 (2.7.2010) 17. http://www.volny.cz/krejska/7.htm (2.7.2010)
18. http://www.czechtop100.cz/index.php?article=100nejvyznamnejsich-2007 (10.11.2009)
19. http://www.euractiv.cz/index.php?id=evropsky-fond-regionalniho-rozvo (4.7.)
Zoznam tabuliek
5-1 Lokalizačné faktory rozhodujúce o umiestnení ústrední z pohľadu českých a zahraničných firiem 5-2 Percentuálny priemer hodnotenia firiem v závislosti vlastníkov a sektorov
5-3 Lokalizačné faktory rozhodujúce o umiestnení pobočiek z pohľadu českých a zahraničných firiem 5-4 5 4 Kontingenčná tabuľka spokojnosť s lokalizáciou ústredne*stimulatívne pôsobenie prostredia na ústredňu
5-5 Chi-kvadrát test
