Vytvorenie rozpočtového ukazovateľa v prípade, že konštrukcia nie je uvedená v metodike

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva

Vytvorenie rozpočtového ukazovateľa v prípade, že konštrukcia nie je uvedená v metodike

Creation of the budget indicator if the construction is not included in the methodology

Bakalárska práca

Autor:

Ján Ondruška

Vedúci práce: doc. Ing. Ján Svrček, CSc.

Banská Bystrica Jún, 2014

Vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe bakalársku prácu som vypracoval samostatne, za pomoci uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou. Som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Bánovciach nad Bebravou, 20.6.2014 Ján Ondruška

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie vedúcemu bakalárskej práce pánovi doc. Ing. Jánovi Svrčkovi, CSc. za pomoc, odborné vedenie a cenné rady počas celého

obdobia vypracovávania bakalárskej práce.

V Bánovciach nad Bebravou, 20.06.2014

Anotácia

ONDRUŠKA, Ján : Vytvorenie rozpočtového ukazovateľa v prípade, ţe konštrukcia nie je uvedená v metodike. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce : doc. Ing. Ján Svrček, CSc. Rok obhajoby : 2014. Počet strán 61.

Bakalárska práca sa zaoberá vytvorením rozpočtového ukazovateľa konštrukcie ktorá sa neuvádza v metodike. Jej hlavným cieľom je vytvoriť takýto rozpočtový ukazovateľ pre rodinný dom, pri pouţití metodiky ÚSI a to spôsobom rozšírenia poloţiek znakov uvedených v tabuľke, pričom pri stanovení bodovej hodnoty takejto konštrukcie, vybavenia prihliadame na jej obstarávacie náklady na úrovni bez DPH zistené na základe odhadu (ponukového rozpočtu) alebo dokladu za ktorý bola táto konštrukcia alebo vybavenie obstarané.

Bakalárska práca obsahuje tri hlavné kapitoly. V prvej kapitole sa bliţšie oboznamujeme so základnými pojmami a definíciami, ktoré sa týkajú znalectva a metodiky ÚSI. Druhá kapitola je venovaná rozpočtovému ukazovateľu, poukazujeme tu na zásady pri tvorbe rozpočtového ukazovateľa, uvádzame tu usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR pri jeho tvorbe. V tretej kapitole je vytvorený rozpočet pre vybavenie nenachádzajúce sa v poloţkách tabuľky ÚSI a následne uvedený príklad vytvorenia rozpočtového ukazovateľa a východiskovej hodnoty konkrétneho objektu - jednopodlaţného rodinného domu obsahujúceho vybavenie ktorého bodová hodnota sa nenachádza v metodike, následne porovnávame východiskovú hodnotu totoţného objektu v prípade ţe vybavenie na viac neberieme do úvahy. V závere práce rozoberáme zistené fakty.

Kľúčové slová - ukazovateľ, rozpočtový ukazovateľ, tvorba rozpočtového ukazovateľa, metodika ÚSI.

Anotation

Ondruška Ján: The creation of the budget indicator if the construction is not included in the methodology. [Bachelor Thesis] The bank institute The University of Prague, Foreign University Banská Bystrica. The department of Economics, Valuation, Social Science, and law. The supervisor : doc. Ing. Ján Svrček, CSc. The year of defense: 2014. The number of pages: 61.

The bachelor thesis deals with the creation of the budget indicator of the construction not mentioned in the methodology. Its main aim is to create the budget indicator for the family house by using ÚSI methodology. Specifically, the budget indicator is created by using the expansion approach of signs already presented in the table. Moreover, by using this approach it is important to take utmost account of acquisition costs without taxes found out on the basis of assessment calculation or the document that the construction or the facilities were obtained when allocating the point value.

The bachelor thesis is divided into three main chapters. In first chapter, the basic concepts and definitions of the valuation and ÚSI methodology are explained. The second chapter is dedicated to the budget indicator. It points to the main principles of the budget indicator creation. It also mentions the regulations of Ministry of Defense of Slovak Republic when creating the budget indicator. Next, the creation of the budget for facilities not stated in the tables of USI and the example of the creation of the budget indicator and the leading value for the single floored house not presented in the methodology can also be found in the second chapter. The third chapter talks about the data fixed by the estimation.

It explains the determined results. Moreover it gives details what effects the above standard construction and facilities have on the overall leading value of the construction.

Key words: the indicator, the budget indicator, the creation of the budget indicator, the USI methodology.

Obsah

Úvod...8

1 Časový prehľad z oceňovania a Ústavu súdneho inţinierstva...9

1.1 Vznik a posolstvo ÚSI, vznik ÚZVV ...10

1.1.1 Najvýznamnejšie medzníky ÚSI...11

1.1.2 Súčasná úprava znaleckej činnosti v Slovenskej republike...13

1.1.3 Základné ustanovenie znalec, tlmočník alebo prekladateľ...15

1.1.4 Vzácnosť povolania Znalec...16

1.2 Základné pojmy a názvoslovie...17

1.2.1 Nehnuteľnosť...17

1.2.2 Pozemok...18

1.2.3 Stavba...19

1.2.4 Členenie stavieb...20

1.2.5 Bytové budovy...20

1.2.6 Nebytové budovy...21

1.2.7 Stavby na rekreáciu podľa metodiky ÚSI...21

1.3 Cena a hodnota...22

1.3.1 Cena...22

1.3.2 Hodnota...23

1.4 Stavebné materiály a stavebné konštrukcie...23

1.4.1 Charakteristika stavebných materiálov...24

1.4.2 Základné delenie stavebných materiálov...24

1.4.3 Charakteristika stavebnej konštrukcie...25

1.4.4 Zvislé nosné konštrukcie...26

1.4.5 Horizontálne nosné konštrukcie...27

2 Analytická metóda...28

2.1 Východisková hodnota stavby...28

2.1.1 Počet merných jednotiek - M...29

2.1.2 Rozpočtový ukazovateľ...29

2.1.3 Cenové ukazovatele stavebných objektov...30

2.1.4 Publikovane katalógy pouţívane v SR...30

2.2 Tvorba rozpočtového ukazovateľa vybraných typov stavieb podľa metódy ŢU...31

2.2.1 Zásady tvorby rozpočtového ukazovateľa...33

2.2.2 Usmernenie k pouţívaniu rozpočtových ukazovateľov MS SR...35

2.2.3 Koeficient vyjadrujúci vývoj cien - kCU...36

2.2.4 Koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby- kZP...37

2.2.5 Koeficient vyjadrujúci územný vplyv - kM...38

3 Aplikácia teórie na príklade...39

3.1 Vytvorenie rozpočtového ukazovateľa vybavenia nenachádzajúce sa v metodike a následné stanovenie východiskovej hodnoty rodinného domu...39

3.2 Vytvorenie rozpočtu solárnych panelov...43

3.2.1 Teoretické vymedzenie pojmu rozpočet...43

3.2.2 Konkrétny rozpočet solárnych panelov v rozpočtovom programe ODIS...44

3.2.3 Stanovenie bodovej hodnoty vybavenia solárne panely na ohrev TÚV...47

3.2.4 Výpočet rozpočtového ukazovateľa a výpočet východiskovej hodnoty ...48

Odporúčania...50

Záver...51

Zoznam pouţitej literatúry...53

Zoznam tabuliek...55

Zoznam pouţitých skratiek...56

Zoznam príloh...58

Úvod

Ohodnocovanie nehnuteľností je v ostatnom čase problematika veľmi frekventovaná.

Výsledkom ohodnocovania nehnuteľností je zvyčajne všeobecná hodnota nehnuteľností (trhová / trţná cena), ale prax priniesla mnoho prípadov, kedy je veľmi ţiadaným výsledkom ohodnocovania aj iné hodnoty nehnuteľnosti ako je napríklad východisková hodnota stavieb.

Práve pri určení východiskovej hodnoty sa stretávame s pojmom rozpočtový ukazovateľ. Tvorba rozpočtového ukazovateľa je zaloţená na hodnotení jednotlivých konštrukcií a vybavení. Cieľom tejto práce bude vytvorenie rozpočtového ukazovateľa konštrukcie alebo vybavenia, ktoré sa nenachádza v metodike respektíve v katalógoch. Pre reprezentatívny príklad určenia takéhoto ukazovateľa v našej práci bol zvolený postup podľa metodiky Ústavu súdneho inţinierstva za pomoci ktorého určíme východiskovú hodnotu jednopodlaţného rodinného domu. Podstatné je, ţe podľa usmernenia Ministerstva spravodlivosti z dňa 05.02.2010 nám bol definovaný nový rozmer tvorby ukazovateľa ktorý sa nenachádza v poloţkách metodiky, usmernenie hovorí ţe v tomto prípade moţno počet poloţiek rozšíriť, pričom pri stanovení bodovej hodnoty takejto konštrukcie alebo vybavenia sa prihliada na jej obstarávacie náklady na úrovni bez DPH zistené podľa dokladu alebo určené odhadom - rozpočtom. Preto sme sa rozhodli vytvoriť rozpočet na nadštandardné vybavenie solárne panely na ohrev teplej úţitkovej vody (ďalej v texte len : TÚV) aby sme mohli vytvoriť bodovú hodnotu tohto vybavenia a následne určiť rozpočtový ukazovateľ pre objekt rodinného domu. Taktieţ v prílohe práce uvedieme aj nadobúdací doklad vybavenia solárnych panelov aby sme mali moţnosť porovnať presnosť odhadu.

V závere práce porovnáme východiskovú hodnotu objektu s prihliadnutím na to, ţe obsahuje vybavenie nenachádzajúce sa v metodike s totoţným objektom kde budeme túto skutočnosť ignorovať.

1 Časový prehľad z oceňovania a Ústavu súdneho inžinierstva

Pôvod oceňovania majetku nájdeme tak ako v klasickej, tak aj v súdobej ekonomike.

Na porovnanie veľa zásad a postupov oceňovania ktoré sa v mnohých štátoch podobali, boli zavedené väčšinou do roku 1930 , zatiaľ čo oceňovanie ako samostatná profesia bola uznaná aţ po štyridsiatych rokoch. Vývoje a postupy ktoré sa kládli a dodrţiavali pri vymenovávaní jednotlivých znalcoch, odhadcoch a ostatných profesií v obore však prebiehali individuálne a nezávisle v jednotlivých štátoch. Priebeh 60-tych a 70-tych rokov môţeme nazvať ako Štandardné roky, pretoţe v tomto období niekoľko národných oceňovacích orgánov začalo tvoriť, zostavovať a uzákoňovať pre svojich členov Štandardy profesionálnych metód (Bradáč, 2009, s. 534). Samozrejme uţ z predpokladu ich v nasledujúcich rokoch ostatné štáty začali rešpektovať a nasledovať, čo viedlo k vytvoreniu veľkého mnoţstva štandardov, predpisov, smerníc a nariadení, ktoré sa často krát podobali, ale zároveň malými odlišnosťami vytvárali veľký priestor k vzniku obrovských nedorozumení na medzinárodnej úrovni.

Tieto spomínané náhle zmeny ktoré sa odohrali počas 70-tych rokoch devätnásteho storočia, sprostredkovali účastníkom trhu pochopenie dôleţitosti profesionálneho ocenenia majetku. Neustále sa zrýchľujúce tempo globalizácie investičných trhov tak isto zdôraznilo i potrebu medzinárodne prijateľných štandardov ktoré by slúţili na podanie správy o hodnote majetku. Práve preto boli zavedené mnohé medzinárodné oceňovacie štandardy aby bolo zamedzené existencií zámen a neúmyselných nedorozumení. Hlavne koncom spomínaných 70-tych rokov bolo potrebné tieto štandardy zharmonizovať.

Štandardy sa vytvárali na základe spolupráce odhadcov z UK a USA zaloţený v roku 1981 Výbor pre medzinárodné štandardy oceňovania majetku (IVSC) zdruţujúca profesionálne oceňovacie asociácie celého sveta a ďalším členom podieľajúcim sa na vytváraní štandardov je európske zdruţenie TEGoVA (http:/www.managementmania.com/, 17.06.2013).

1.1 Vznik a posolstvo ÚSI, vznik ÚZVV

Vznik a história znaleckého odboru a povedzme kvázy vznik štandardu pre znalecký obor na Slovensku datujeme od roku 1986. V tomto roku sa na základe poţiadavky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a po súhlase Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky rozhodol rektor vtedajšej Vysokej školy dopravy a spojov zriadiť dňom 1.9.1986 Ústav súdneho inţinierstva ďalej v texte uvádzané ako ÚSI. ÚSI v Ţiline bol zaloţený s poslaním prehĺbiť vedeckú, pedagogickú, koordinačnú, kontrolnú a posudkovú činnosť vo všetkých technicko-právnych problémoch dopravy a spojov. Viac ako desať ročné budovanie a rozvoj činnosti ÚSI priniesli rozšírenie pôvodného poslania na ďalšie znalecké odbory - strojárstvo, stavebníctvo, elektrotechnika, hútnictvo a podnikové hospodárstvo, súčasne poverenie ÚSI Ţilina je funkcia Rezortného metodického centra Ministerstva spravodlivosti SR pre znalecké otázky v Slovenskej republike (http:/www.usi.sk/, 2008).

Ako sme spomenuli v prvých fázach svojho vývoja ÚSI slúţil predovšetkým ako vedecké, vzdelávacie a metodické centrum znaleckej činnosti v Slovenskej republike.

Avšak prudký nárast oblastí pôsobenia a platná legislatíva viedli k vytvoreniu ďalšieho samostatného pracoviska, spojeného s univerzitou. Ide o pracovisko Ústavu znaleckého výskumu a vzdelávania ktorý vznikol v roku 2013 ako dôsledok transformácie ÚSI a je samostatným odborným, vedeckým a vzdelávacím pracoviskom Ţilinskej univerzity.

Hlavnou náplňou Ústavu znaleckého výskumu a vzdelávania je zabezpečovanie forenzného výskumu a vzdelávania pre fakulty univerzity a ÚSI ŢU. ÚZVV tieţ odborne a pedagogicky zabezpečuje doktorandské štúdium v odbore Súdne inţinierstvo na Stavebnej fakulte Ţilinskej univerzity v Ţiline. ÚZVV sa spolu s ÚSI ŢU významným spôsobom podieľa na medzinárodnej spolupráci medzi najvýznamnejšími inštitúciami zaoberajúcimi sa bezpečnosťou v doprave a analýzou dopravných nehôd (ÚSI ŢU je zakladajúcim členom Európskeho zdruţenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd EVU a zdruţenia analytikov dopravných nehôd AREC a drţiteľom akreditácie podľa EN 45 013 od akreditačnej spoločnosti EURAC v Štrasburgu). Taktieţ sa neustále zapája do významných vedeckých a výskumných európskych projektov (http:/www.uzvv.uniza.sk/, 24.11.2013).

1.1.1 Najvýznamnejšie medzníky ÚSI

1. 9. 1986 rozhodnutie rektora vtedajšej VŠDS Ţilina o zriadení pracoviska ÚSI ako súčasti fakulty Prevádzky a ekonomiky dopravy, katedry Cestnej a mestskej dopravy v Ţiline,

1. 1. 1987 zápis ÚSI ako znaleckého ústavu podľa § 21, ods. 1-3 zákona č. 36/1967 Zb.

o znalcoch a tlmočníkoch do zoznamu Ministerstva spravodlivosti SR. Znalecká činnosť predovšetkým v znaleckých odboroch dopravy vo zvlášť obtiaţnych prípadoch a vedecké posúdenie vyţadujúcich prípadoch, najmä pre štátne orgány,

1990-91 začiatok výučby súdneho inţinierstva na fakultách VŠDS Ţilina a celoţivotného vzdelávania občanov – špecializovaného štúdia pre znalcov a uchádzačov o znaleckú činnosť,

1. 1. 1991 rozhodnutie rektora vtedajšej VŠDS Ţilina o zaradení ÚSI ako samostatného útvaru rektorátu školy, rozšírenie organizačnej štruktúry, priestorov i počtu pracovníkov

1991-95 vypracovanie a schválenie prvej koncepcie rozvoja a činnosti ÚSI a základných organizačných noriem (Štatút, Organizačný poriadok). Postupný rozvoj VEDECKOVÝSKUMNEJ, VZDELÁVACEJ, ZNALECKEJ, EDIČNEJ činnosti a MEDZINÁRODNEJ SPOLUPRÁCE,

1. 5. 1991 poverenie ÚSI úlohou koordinačného a kontrolného centra pre ohodnocovanie majetku podnikov v procese veľkej privatizácie, v zmysle Uznesenia vlády SR č. 404/1991. Členstvo v Odbornej kontrolnej komisii MS SR pre túto oblasť, so zabezpečovaním činnosti, agendy komisie, vypracovanie a vydanie prvého znaleckého štandardu pre oceňovanie majetku podnikov v procese veľkej privatizácie, vyškolenie pracovníkov znaleckých organizácií a oceňovacích pracovísk,

1. 1. 1992 poverenie ÚSI funkciou REZORTNÉHO METODICKÉHO CENTRA MS SR pre znalecké otázky v SR so zameraním na koordinačnú, konzultačnú, kontrolnú, metodickú a poradenskú činnosť. Ďalšie posilnenie postavenie ÚSI na škole i v rezorte MS SR

1991-95 významný nárast znaleckej činnosti, najmä vo zvlášť obtiaţnych prípadoch pre štátne orgány, predovšetkým v trestnom konaní,

1993-95 vypracovaný prvý program vedecko-výskumnej činnosti, riešenie grantovej úlohy a rozvoj medzinárodnej spolupráce. Hlavné zameranie do oblastí analýzy, diagnostiky, znalečných postupov,

1. 9. 1993 je prijatý ÚSI za člena EVU (Európske zdruţenie pre výskum a analýzu cestných nehôd). Zaloţenie národnej organizácie EVU - Slovakia,

1993 – ustanovenie odborných poradných orgánov riaditeľa ÚSI – vedeckej rady a rady konzultantov so zastúpením popredných odborníkov a znalcov z vysokých škôl, výskumných ústavov, štátnych orgánov,

1993 poverenie ÚSI odbornou garanciou, organizáciou a zabezpečením overovania odbornej spôsobilosti znalcov jednotlivých krajských súdov,

Organizovanie významných odborných podujatí, vrátane medzinárodných (sympózia, konferencie, školenia, semináre),

Šk. rok 1994/95 zaradenie predmetu Súdne inţinierstvo do študijných programov fakúlt VŠDS (dvojsemestrové štúdium). Vypracovanie študijného programu ÚSI a zaradenie do študijného programu vysokej školy,

1994 získanie a postupné vybavenie špeciálneho vozidla na analýzu cestných nehôd, s výjazdmi k najzávaţnejším nehodám v cestnej sieti SR (non-stop 24 hod.),

4. 2. 1994 rozhodnutie Akademického senátu VŠDS Ţilina o definovaní ÚSI v štatúte školy ako samostatného vedeckého, vzdelávacieho, konzultačné a znaleckého pracoviska (§2, 30 a 33 štatútu),

29. 1. 1996 uzatvorenie rámcovej dohody o spolupráci a vzájomnej pomoci pri budovaní a rozvoji činnosti ÚSI Ţilinskej univerzity, medzi ministrom spravodlivosti SR a rektorom ŢU. Výrazné posilnenie ÚSI na ŢU a v rezorte MS SR,

1. 5. 1996 zriadenie prvého konzultačného strediska ÚSI ŢU v Košiciach,

V roku 1996 začína vychádzať celoslovenský odborný časopis znalectvo v mutáciách pre cestnú dopravu, strojárstvo, elektrotechniku a pre stavebníctvo, podnikové hospodárstvo. Rediguje a vydáva ÚSI

1996-2000 vypracované a schválené Vedeckou radou ÚSI zásadných koncepčných a programových materiálov – dlhodobé strategické zámery, strednodobá koncepcia rozvoja a činnosti, program vedecko-výskumnej činnosti,

14. 1. 1997 vypracovaný a schválený nový štatút ÚSI a ďalšie základné organizačné normy,

1996-98 významné rozšírenie medzinárodných stykov a zahraničnej spolupráce so znaleckými inštitúciami a vysokými školami vo viacerých európskych štátoch,

V roku 1997 bolo zaradené Súdne inţinierstvo medzi vedné odbory s moţnosťou realizovať doktorandské štúdium v odvetviach daného vedného odboru,

V roku 1997 bol poverený ÚSI ŢU Predsedníctvom EVU organizovať v Slovenskej republike, ako prvej z východoeurópskych krajín výročnú konferenciu tejto medzinárodnej organizácie. Konferencia prebehla veľmi úspešne a potvrdila vysokú odbornú úroveň a významné medzinárodné postavenie ÚSI ŢU v rámci EVU,

Na základe poţiadaviek Ministerstva spravodlivosti SR ÚSI vypracováva a po schválení MS SR vydáva znalecké štandardy ako záväzné metodické pokyny pre postupy znalcov a samostatné metodické pokyny pre dielče oblasti znaleckej činnosti,

V roku 1999 získava ÚSI akreditáciu pre znaleckú činnosť v odbore doprava cestná podľa normy 45 013,

ÚSI ŢU uzatvára obojstranné dohody o spolupráci s inými vysokými školami, najmä pri zabezpečovaní výučby Súdneho inţinierstva (Právnická fakulta UK Bratislava, Ekonomická univerzita Bratislava) (http:/www.usi.sk/, 2008).

1.1.2 Súčasná úprava znaleckej činnosti v Slovenskej republike

V Slovenskej republike, podobne ako v Českej republike bol základom výkonu znaleckej činnosti zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. Ten bol na Slovensku novelizovaný dva krát, zákonmi č. 238/2000 Z. z. a č. 554/2003 Z. z. v oboch prípadoch sa novelizácie týkali postupu pri oceňovaní nehnuteľností. Zákon po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 nedostatočne pokrýval všetky právne vzťahy, vznikajúce v trhovom hospodárstve v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie (ďalej „EÚ“) sa zákon stal nezlučiteľný s dvoma základnými slobodami vyplývajúcimi z primárneho práva EÚ – slobodou usadiť sa a slobodou poskytovať sluţby. Vzhľadom na naviazanie výkonu znaleckej činnosti na štátne občianstvo zákon porušoval princíp rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ a Európskeho Zdruţenia voľného obchodu ako so slovenskými štátnymi príslušníkmi. Uvedené nedostatky viedli ku prijatiu zákona č. 382/2004 Z. z o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej „zákon“). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2004 (http:/www.prolekare.cz/, 27.06.2013).

Celá problematika je v súčasnosti komplexne riešená hlavne spomínaným zákonom č.

382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti znaleckých ústavov a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti (Bradáč, 2008, s. 10).

Ministerstvo spravodlivosti SR zabezpečuje vzdelávanie, overovanie odbornej spôsobilosti a vykonáva dohľad vo vzťahu k znalcom, tlmočníkom a prekladateľom a to:

sledovaním dodrţiavania zákonnosti a správnosti postupu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, kontrolou denníkov,

kontrolou sústavného vzdelávania a zvyšovania odbornej kvalifikácie a

kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uloţených zákonom č. 382/2004 Z. z.

V spolupráci a prostredníctvom znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov ministerstvo spravodlivosti zabezpečuje:

špecializované vzdelávanie formou ďalšieho vzdelávania, získanie odborného minima a

overenie odbornej spôsobilosti.

Znalcovi, tlmočníkovi a prekladateľovi zapísanému v zozname vydáva ministerstvo spravodlivosti písomné osvedčenie o výsledku overenia odbornej spôsobilosti. Zároveň ministerstvo vybavuje sťaţnosti na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti okrem sťaţností na ich postup v konaní (http:/wwwold.justice.sk/, 27.06.2004).

V nadväznosti na zákon vydalo MS SR vykonávacie predpisy :

vyhlášku MS SR č. 490/2004 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon číslo 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, v znení vyhlášky č. 500/2005 Z.z.,

vyhlášku MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách na stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení vyhlášky č. 400/2006 Z. z.,

vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,

inštrukciu 12/2005 MS SR z 19. 6. 2005 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v znení Inštrukcie č. 21/2006 MS SR.

Zákon má celkovo 11 článkov, v článku I. je samostatný text zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, v článkoch II. aţ X. sú uvedené zmeny a doplnenia niektorých zákonov, v článku XI. je uvedená jeho účinnosť k 1. 9. 2005. Vo

farebnej prílohe zákonu sú vyobrazené preukazy a úradné pečiatky fyzických a právnických osôb zapísaných v zozname a znaleckého ústavu (Bradáč, 2008, s.11).

1.1.3 Základné ustanovenie znalec, tlmočník alebo prekladateľ

Podľa zákonu 382/2004 Z. z. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je :

a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo

b) nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15,

(2) Znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa odseku 1 písm. a) vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu (ďalej len

„zadávateľ“),

(3) Znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa odseku 1 písm. b) môţe vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo iný orgán verejnej moci,

(4) Znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne,

(5) Tlmočník a prekladateľ vykonávajú svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „tlmočné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie tlmočného spoločne a nerozdielne,

(6) Znalec, tlmočník alebo prekladateľ

a) môţe od zadávateľa poţadovať primeraný preddavok na znalečné alebo tlmočné,

b) je pri výkone svojej činnosti pre súd alebo iný orgán verejnej moci oprávnený od kaţdého poţadovať súčinnosť; kaţdý je povinný poskytnúť mu poţadovanú súčinnosť v rozsahu podľa osobitných predpisov,

(7) Výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie.

1.1.4 Vzácnosť povolania Znalec

Marošovi Barokovi sa do rúk dostávajú kradnuté šperky, posudzuje ich hodnotu. Na prstoch jednej ruky je vraj moţné zrátať počet súdnych znalcov v odbore gemmológia, čo je veda o drahých a dekoračných kameňoch. Jedným z nich je aj banský inţinier Maroš Barok z Bojníc. Okrem toho je aj dlhoročným zberateľom minerálov, brusičom drahých kameňov, ktoré tieţ dokáţe v zlatníckej dielni osadiť do prsteňov alebo iných druhov šperkov zo zlata či iných drahých kovov. Pravosť kameňov skúma v gemmologickom laboratóriu. Niektoré syntetické kamene sú totiţ na nerozoznanie od pravých, ale ich cena je mnohonásobne niţšia. „Tá identifikácia samotná je taká detektívka. Výbrus sa pozerá pod mikroskopom, pri 140-násobnom zväčšení. Hľadajú sa inklúzie, uzavreniny, stopy prírodnosti a podobne. Ďalšie metódy sú polariskop, refraktometer, spektroskop, index lomu. To sú prístroje merajúce optické vlastnosti. Súdne znalectvo, to je vlastne sumár krokov, výsledkom ktorých by mal byť rezultát, ţe ten kameň je prírodný, nie je prírodný, je syntetický, je prírodný, ale upravovaný a podobne,“ vysvetľuje znalec. Vlastniť vzácne kamene pre neho nie je obyčajné zhromaţďovanie bohatstva. Najcennejšie sú pre neho také, ktoré sám nazbieral a vybrúsil, lebo ho k nim viaţu rôzne záţitky. „Úplne najnovší prírastok, mám jeden ametyst, je to od kamarátky zlatníčky z Bojníc, a budú z neho vybrúsené pekné tri malé brúsy ametystové, no a budú mať pre mňa úplne inú hodnotu, ako len cenu brúsu, alebo teda práce a fialovej farby kremeňa,“ potvrdil svoj vzťah ku kameňom Barok (http:/www.prievidza.sme.sk/ 02.01.2014).

1.2 Základné pojmy a názvoslovie

Pre správne pochopenie problematiky v tejto časti objasňujeme základné pojmy bezprostredne týkajúce sa rozpočtového ukazovateľa konštrukcie. Je nutné aby sme mali prehľad o rozdelení nehnuteľností, konštrukcií a zároveň aby sme vedeli definovať rozdiel medzi cenou a hodnotou, termínmi ktoré sa v podstate zdajú ako identické.

1.2.1 Nehnuteľnosť

Nehnuteľnosť sa definuje ako pôda a vyrobené statky, ktoré sa nachádzajú na pozemku.

Je to fyzická, hmotná ,,vec,, ktorú moţno vidieť a dá sa jej dotknúť, a súčasne všetko to čo k nej patrí, či uţ sa to nachádza na zemi, nad zemou alebo pod zemou. Miestne zákony v rámci kaţdého štátu uvádzajú kritéria, na základe ktorých je moţné rozlišovať hnuteľný a nehnuteľný majetok.

Nehnuteľný majetok zahŕňa všetky práva, nároky, a výhody plynúce z vlastníctva nehnuteľnosti. Vlastnícke oprávnenie k nehnuteľnosti nie je doloţené samotnou

nehnuteľnosťou, ale spravidla určitým samostatným dôkazom, (napr. listom vlastníctva.) Nehnuteľný majetok teda nemá hmotnú povahu. Hnuteľný majetok zahŕňa subjektívne

právo a oprávnenia k hmotným a nehmotným statkom ktoré nemajú charakter nehnuteľnosti. Hnuteľný majetok hmotnej povahy nie je spravidla pevne spojený s danou nehnuteľnosťou a moţno ho spravidla premiestňovať (Ilavský, 2012, s. 11).

V slovenskej republike je nehnuteľnosť definovaná v Občianskom zákonníku [230]

v § 119 :

(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné,

(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Pojem súčasť veci je definovaná v Občianskom zákonníku [230] v § 120:

(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôţe byť oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila,

(2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Pojem príslušenstvo veci je definovaný v Občianskom zákonníku [230] v § 121

(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú s ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uţívali,

(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom uţívali,

(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Nehnuteľnosti a stavby sú účely osobitného predpisu (zákon č.544/2003 Z.z.) podľa &

4 ods. 2 sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastaveného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnený hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastaveného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú opravení hodnotiť znalci z oboru poľnohospodárstvo (Bradáč, 2008, s. 148).

1.2.2 Pozemok

Definícia pozemku podľa katastrálneho zákona (§ 3 ods. 1 KZ) : Pozemok sa rozumie ako časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou drţby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu vyuţívania pozemku.

Definície uvedené v katastrálnom zákone patria medzi menej vydarené časti tohto právneho predpisu. Je zrejmé, ţe katastrálny zákon na rozličných miestach pouţíva pojem právneho predpisu ,,pozemok,, v rozličných významoch. Pri tak zásadnom pojme sú podobné nedostatky neprípustné. V katastrálnom zákone však tento nedostatok vykazuje nevysvetliteľné dlhú ţivotnosť.

Pozemok je predovšetkým vecou, ktorá nielen môţe byť, ale aj musí byť v niekoho vlastníctve (slovenský právny poriadok nepozná pozemok nikoho, iba pozemok neznámeho vlastníka). Pozemok ako vec, a ako predmet majetkových vzťahov (občianskoprávnych), môţe byť vymedzený len vlastníckou hranicou a nijakou inou.

Vlastnícka hranica môţe byť sčasti totoţná s hranicou katastrálneho územia, či inými hranicami (hranica drţby...), ale uvádzať to do definície pozemku je zbytočné mätúce (http:/www.opozemkoch.sk/,12.03 2012).

Parcela je obraz pozemku, ktorý je geometrický a polohovo určený, zobrazený na katastrálnej mape a označený parcelným číslom (Ort, 2013, s. 68).

1.2.3 Stavba

Podľa Stavebného zákonu [233] v § 43 je :Stavba : stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyţaduje úpravu podkladu.

Pevným spojením so zemou sa rozumie : a) spojenie pevným základom

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zem alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou (Vyparina, 2008, s. 15).

V znaleckej praxi je veľmi častým prípadom ţe predmetom posúdenia a ohodnotenia sa môţe často krát stať aj rozostavaná stavba.

Podľa zákona číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov [217] - § 3, ods. 15 je :

Rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, ţe uţ z predloţeného posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlaţia.

Na základe katastrálneho zákona 162/1995 Z. z. § 46, ods. 4 musí rozostavaná stavba splniť podmienku a to : Pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, ak sa nepreukáţe niečo iné.

1.2.4 Členenie stavieb

Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu delia na pozemné stavby a inţinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, nemusia mať steny ale musia mať strechu. Pozemné stavby sa delia na bytové a nebytové budovy (Vyparina, 2001, str. 12).

1.2.5 Bytové budovy

Podľa stavebného zákona 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisoch - ďalej v texte len ,, Stavebný zákon,, § 43b sú bytové budovy :

1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria

a) bytové domy, b) rodinné domy,

c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

(2) Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

(3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlaţia a podkrovie.

(4) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

(5) Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

(6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

1.2.6 Nebytové budovy

Podľa stavebného zákona § 43c sú nebytové budovy :

(1) Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich vyuţiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria a) hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, b) budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty,

c) budovy pre obchod a sluţby vrátane autoservisov a čerpacích staníc,

d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáţe a kryté parkoviská, e) priemyselné budovy a sklady, nádrţe a silá,

f) budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, kniţnice a galérie, g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum,

h) nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, i) kryté budovy pre šport,

j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale,

k) budovy a miesta na vykonávanie náboţenských aktivít, krematóriá a cintoríny, l) kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami,

m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne.

(2) Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť vyuţiteľnej podlahovej plochy.

(3) Ak časť nebytovej budovy slúţi na bývanie, vzťahujú sa na túto časť poţiadavky na bytové budovy.

1.2.7 Stavby na rekreáciu podľa metodiky ÚSI

Sú stavby, ktoré sa klasifikujú podľa osobitného predpisu v odbore stavebných objektoch pod kódom KS 1110 (JKSO 803 8). Vzhľadom ku skutočnosti, ţe tieto stavby nie sú v súčasnej legislatíve definované sa pre účely metodiky ÚSI pouţíva nasledujúce členenie a definície.

Rekreačné chaty :

Sú stavby so zastavanou plochou do 80m2, vrátane veránd, vstupov a podpivničených terás s maximálne jedným nadzemným podlaţím a podkrovím, môţe mať podpivničenie.

Obostavaný priestor nadzemného podlaţia a podkrovia nesmie prekročiť 360 m3.

Záhradné chaty :

Sú stavby so zastavanou plochou do 25 m2, vrátane veránd, vstupov a podpivničených terás s maximálne jedným nadzemným podlaţím a podkroví, môţu mať podpivničenie.

Obstavaný priestor nadzemného podlaţia a podkrovia nesmie prekročiť 110 m3

Rekreačné domčeky :

Sú novostavby rekreačných objektov v zastavanom území obcí so zastavanou plochou do 80 m2 , vrátane veránd, vstupov a podpivničených terás s maximálne jedným nadzemným podlaţím a podkrovím, môţu mať podpivničenie.

Rekreačné chalupy :

Sú stavby vidieckeho rázu (bytové alebo hospodárske), ktoré sú súčasťou vidieckeho osídlenia a pri ktorých bola povolená zmena účelu uţívania (Vyparina, 2001, s. 13).

1.3 Cena a hodnota

Túto časť práce by bolo vhodné začať parafrázou ktorou nás privítal pán inţinier na prvej prednáške ekonomiky, avšak jej pôvod siaha do časovo vzdialenejšieho obdobia.

Oscar Wilde : ,,Ekonóm je človek, ktorý pozná cenu všetkého, ale hodnotu ničoho.´´

(http:/www.vlada.cz/, 20.1.2011).

1.3.1 Cena

Definícia ceny podľa zákonu č.18/1996 Z. z. o cenách, je ”peňaţná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru alebo vytvorená na ocenenie tovaru na iné účely”.

Mohli by sme povedať ţe výraz cena sa prevaţne pouţíva na označenie čiastky, ktorá je poţadovaná, ponúkaná alebo zaplatená za tovar alebo sluţby. Cena je pojem ktorý sa vzťahuje k obchodu s komoditou, tovarom, alebo sluţbou. Ako náhle bola táto transakcia uskutočnená, cena, či uţ bola zverejnená alebo je udrţiavaná v tajnosti sa stáva historickou

realitou. Cena vyjadruje stav, v ktorom došlo ku zhode medzi ponukou a dopytom.

Môţeme ju definovať aj ako rovnováţnu cenu kedy predávajúci ponúkol cenu a kupujúci svojim dopytom súhlasil a za danú cenu kúpil ponúkanú vec, predmet alebo podobné (Ilavský, 2012, s. 37).

Podľa Kotlera - Amstronga (2004) by sa skutočná cena mala pohybovať na úrovni, ktorá nie je príliš nízka ani príliš vysoká (Medveď, 2012, s. 522).

1.3.2 Hodnota

Hodnota je ekonomický pojem vzťahujúci sa k cene, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou dojednaná medzi kupujúcim a predávajúcim tovaru alebo sluţieb určených na predaj. Hodnota nie je objektívnym faktom, ale ide o taký odhad pravdepodobnej ceny, ktorá by v danom čase platila pre daný tovar a sluţbu, pričom tento odhad zodpovedá určitému vymedzeniu hodnoty. Hodnota ako ekonomický pojem odráţa pohľad trhu na ekonomické úţitky, ktoré získa ten, kto vlastní daný tovar alebo vyuţíva dané sluţby ku dňu ku ktorému sa vykonáva ohodnocovanie. Hodnota pritom nie je skutočne zaplatenou, poţadovanou alebo ponukovou cenou. Je to ekonomická kategória, vyjadrujúca peňaţný vzťah medzi tovarom alebo sluţbami, ktoré sú na predaj, na strane jednej a kupujúcimi a predávajúcimi na strane druhej. Z ekonomického hľadiska hodnota vyjadruje úţitok, prospech vlastníka tovaru alebo sluţby k dátumu, ku ktorému sa odhad hodnoty vykonáva. Pri stanovení hodnoty sa vychádza z doterajších skúseností na trhu a jeho predpokladaného vývoja, preto sa hodnota vţdy určuje odhadom (Ilavský, 2012, s.

35).

„Znalecká hodnota – je hodnota stanovená znalcom na poţiadanie pre zadávateľa, na základe výberu vhodného a zdôvodniteľného postupu“ (Harumová, 2008, str. 25).

1.4 Stavebné materiály a stavebné konštrukcie

Kaţdá budova či uţ bytová alebo nebytová sa skladá z viacerých konštrukcií a materiálov. Tieto jednotlivé konštrukčné prvky, ktoré na stavbe plnia svoju určitú funkciu sú v stavbe zabudované a majú svoju cenu. Znalec potrebuje mať vedomosti z tejto oblasti aby mohol čo najpresnejšie vykonať svoju prácu. V nasledujúcej kapitole si povieme informácie o konštrukciách a základných materiáloch z ktorých sa skladá rodinný dom.

1.4.1 Charakteristika stavebných materiálov

Stavebné materiály sú látky s určitými chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami pouţívané na stavebné účely. Ako stavebné materiály sa pouţívajú prírodné materiály (drevo, stavebný kameň), ďalej odpady z priemyselnej výroby. Najväčšiu skupinu tvoria priemyselne vyrábané stavebné materiály (keramika, cement, vápno, stavebné dielce, kovy, izolačné materiály a ostatné.) Niektoré stavebné materiály sa pouţívajú ako zloţky na výrobu ďalších stavebných materiálov, napr. cement a kamenivo na výrobu betónu, cement a vápno na výrobu povedzme malty. Kombináciou viacerých materiálov vznikajú tzv.

kompozitné materiály. Medzi ne patria napríklad spomenutý betón, alebo kompozitné materiály vystuţené vláknom, sklolaminát (Hurajt, 2009, s. 9).

Kaţdý stavebný materiál sa vyznačuje určitými vlastnosťami, hlavne sem zapadajú vlastnosti : pevnosť, vodotesnosť, mrazuvzdornosť, tepelnoizolačná schopnosť a ostatné.

Tieto vlastnosti sú často protichodné, a preto jednotlivé stavebné materiály zvyčajne zabezpečujú len niektoré, najčastejšie však iba jednu funkciu v stavebnej konštrukcií, napr.

nosnosť konštrukcie, tepelnoizolačnú funkciu, hydroizolačnú funkciu a pod. Na zhotovenie stavby preto treba široký sortiment rôznych stavebných materiálov (Hurajt, 2009, s. 9).

Správny výber stavebných materiálov zásadne ovplyvňuje kvalitu, úţitkové vlastnosti, vzhľad, ţivotnosť stavby, energetickú náročnosť, hospodárnosť prevádzky a v neposlednom rade hlavne cenu.

1.4.2 Základné delenie stavebných materiálov

Dnes je ponuka stavebných materiálov veľmi široká. Pre zjednodušenie si ich teraz rozdelíme do určitých skupín podľa rôznych hľadísk.

Podľa pôvodu moţno stavebné materiály rozdeliť na : Prírodné :

- anorganické (horniny) - organické (drevo, tŕstie a i.) Umelé, vyrobené z :

- anorganických surovín (vápno, cement, keramické výrobky, sklo, kovy a i.) - organických surovín (plasty, bitúmeny, náterové látky a i.)

- kombinovaných surovín (drevocement, polystyrénový betón a i.) (http:/www.tuzvo.sk/, 20.06. 2009).

Podľa pouţitia sa stavebné materiály delia na :

- konštrukčné materiály, tvoria nosnú konštrukciu stavby, a preto ich rozhodujúca vlastnosť je pevnosť, prípadne aj ďalšie vlastnosti,

- výplňové a izolačné materiály, tvoria výplň nosnej konštrukcie a chránia stavebné dielo proti rôznym neţiaducim vplyvom,

- materiály na vnútorné vybavenie budov, potrebné na dokončovacie práce, - inštalačné materiály, vytvárajú sa z nich inštalácie v stavbe,

- dekoračné materiály, tvoria estetickú funkciu, pouţívajú sa na vonkajšiu i vnútornú výzdobu stavieb,

- pomocné materiály, pouţívajú sa počas výstavby alebo sú zabudované do stavby.

Podľa funkcie pri tvorbe zloţitejších štruktúr sa stavebné materiály delia na : spojivá, plnivá, vystuţujúce látky, pomocné látky, kusové stavebné materiály.

Podľa charakteristických vlastností moţno stavebné materiály rozdeliť na pevné, pruţné, plastické, tvrdé, mäkké, krehké, odolné proti agresívnym vplyvom a podobne (Hurajt, 2009, s. 10)

1.4.3 Charakteristika stavebnej konštrukcie

Stavebné konštrukcie sú navzájom spojené do určitého systému, ktorý vymedzuje a rozdeľuje priestor stavby, preberá na seba zaťaţenie a následné ho prenáša do základovej pôdy. Konštrukčný systém je priestorový celok zloţený s navzájom spojených nosných konštrukčných prvkov a subsystémov (nenosných prvkov) ktoré sú vzhľadom k vonkajšiemu prostrediu vo vzájomnej interakcií. Interakcia nosného konštrukčného systému a subsystému môţe mať pozitívne alebo negatívne účinky na chovanie systému.

Konštrukcie sa s priestorového hľadiska diela na vodorovné a horizontále. Pričom jednu konštrukciu môţu tvoriť prvky horizontálneho aj vodorovného charakteru. Napríklad pri základoch základová doska a základové pásy.

1.4.4 Zvislé nosné konštrukcie

Zvislé nosné konštrukcie prenášajú zaťaţenie budovy do základov, sú súčasťou celého konštrukčného systému budovy, ktorý je určený tvarom, usporiadaním a vzájomným spojením vertikálnych a horizontálnych nosných konštrukcií. Zvislé nosné konštrukcie sú napríklad stena a stĺpy.

Nosné steny sú plošné konštrukcie budov, ktoré okrem nosnosti plnia aj funkciu ohraničenia budovy a delenia vnútorných priestorov, z čoho vyplývajú poţadované vlastnosti, najmä tepelnoizolačné a zvukovo-izolačné.

Stĺpy sú vertikálne nosné prvky. Priečky sú zvislé nenosné deliace steny. Funkčné a dispozične rozdeľujú vnútorné priestory budov. Podľa usporiadania a konštrukčného riešenia stien, stĺpov a ich spojenia s ostatnými budovami rozoznávame nasledujúce hlavné konštrukčné systémy budov:

- Pozdĺžne nosné steny alebo pozdĺžny nosný systém ( stropne a strešné konštrukcie sú uloţené na obvodových stenách rovnobeţných s hlavným priečelím budovy. )

- Priečne nosné steny alebo priečny nosný systém ( Stropné a Strešné konštrukcie sú uloţené na nosných stenách kolmých na hlavné priečelie budovy.)

- Pozdĺžne a priečne nosné steny alebo stenový konštrukčný systém ( Stropné a strešné konštrukcie sú uloţené na pozdĺţnych a priečnych stenách, ktoré súčasne vystuţujú budovu v pozdĺţnom a priečnom smere.)

- Kostrové alebo skeletové konštrukcie s pozdĺžnymi prievlakmi - Kostrové alebo skeletové konštrukcie s priečnymi prievlakmi - Stĺpové konštrukcie s doskovými stropmi

- Stĺpové konštrukcie s hríbovými stropmi (Neumann, 2005, s. 14).

Kombinované nosné systémy budov sa niekedy navzájom kombinujú, takţe časť zaťaţenia prenášajú steny a časť stĺpy. V murovaných objektoch napríklad často nahrádzame stredné steny stĺpmi, na ktoré ukladáme prievlaky. Kombinácie môţu byť rôzne. Zvislé nosné konštrukcie môţu byť:

- Murované, - Monolitické, - Montované.

1.4.5 Horizontálne nosné konštrukcie

Horizontálne nosné konštrukcie rozdeľujú priestor budovy vo vertikálnom smere na jednotlivé podlaţia. Musia bezpečne prenášať zaťaţenie vlastnou tiaţou, trvalé aj dynamické uţitočné zaťaţenie zvislými nosnými konštrukciami budovy. Horizontálne nosné konštrukcie delíme na klenby a stropy. Spolu s podlahami vytvárajú horizontálne deliace konštrukcie.

Klenby sú oblúkové alebo sféricky zakrivené murované masívne stropy, ktorých murovacie prvky sa navzájom podopierajú tak, ţe sa vzájomne namáhajú len tlakom. V závislosti od konštrukcie klenby sa však v mieste uloţenia musia okrem zvislých zaťaţení prenášať aj značné vodorovné sily. Tvarovanie klenieb sa menilo v snahe dosiahnuť väčšie rozpätie a väčšie otvory v stenách, ale najmä vzhľadom na stále zdokonaľovanie metód na obmedzovanie vplyvu vodorovných síl v mieste uloţenia (Neumann, 2005, s. 208).

Stropy sú horizontálne nosné konštrukcie, ktoré musia byť dostatočné tuhé, s minimálnym priehybom. Hrúbka stropnej konštrukcie spolu s podlahou má byť podľa moţnosti čo najmenšia, aby sa zbytočne nezväčšovali konštrukčné výšky podlaţí, a tým celkový obostavaný priestor budovy, čo ovplyvňuje náklady. Stropy musia byť trvanlivé, úsporné z hľadiska materiálu, musia vyhovovať poţiadavkám statického a dynamického zaťaţenia, tepelnej a zvukovej izolácie a predpisom poţiarnej bezpečnosti stavieb (Horniaková, 2001, s. 90).

2 Analytická metóda

Druhá časť bakalárskej práce bude venovaná tvorbe rozpočtového ukazovateľa vybraných typov stavieb podľa MŢU. Keďţe sa rozpočtový ukazovateľ uplatňuje pri stanovení východiskovej hodnoty stavby, podrobnejšie v tejto časti preberieme a definujeme tento pojem. Uvedieme tu usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR ktoré upravuje pouţívanie rozpočtových ukazovateľov uvedených v Metodike vydanej ÚSI ŢU v Ţiline (ISBN 80-7100-827-3). Usmernenie hovorí ţe pri konštrukcii alebo vybavení ktoré objektívne nemoţno zatriediť do znakov uvedených v tabuľke, môţeme počet znakov respektíve poloţiek rozšíriť. Pričom sa pri stanovení bodovej hodnoty takejto konštrukcie a vybavenia prihliada na jej obstarávacie náklady na úrovni bez DPH zistené podľa dokladu alebo určené odhadom (ponukovým rozpočtom). Ďalej v tejto časti definujeme dôleţité objektivizujúce koeficienty ktoré majú podstatný vplyv na rozpočtový ukazovateľ..

2.1 Východisková hodnota stavby

„Východisková hodnota stavieb (VH) je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo moţné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane s pridanej hodnoty.“ (Kubička, O., 2002, s. 163).

Podľa zákona 492/2004 Z. z. sa východisková hodnota zloţky majetku pouţíva na výpočet hodnoty zloţky majetku. Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď ako obstarávaciu cenu zloţky majetku pre dátum ohodnocovania zloţky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zloţky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie. Východisková hodnota - je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo moţné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.

Výpočet sa vykoná na báze rozpočtových ukazovateľov. Rozpočtový ukazovateľ musí byť preskúmateľný, tzn. vybraný ukazovateľ sa musí presne identifikovať názvom, zatriedením do číselníka ministerstvom, z ktorého bol vybraný alebo vytvorený (Bradáč, 2008, s. 148).

Východisková hodnota stavieb sa stanoví podľa základného vzťahu:

VH = M (RU . k^CU. k^V . k^ZP . k^VP . k^K . k^M) [€]

kde : M je počet merných jednotiek, RU - rozpočtový ukazovateľ

k^CU - koeficient vyjadrujúci nárast cien stavebných prác a materiálov, k^V - koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu,

k^ZP - koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby,

k^VP - koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaţí hodnotenej stavby, k^K - koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky,

k^M - koeficient vyjadrujúci územný vplyv (Ilavský, 2012, s. 97).

2.1.1 Počet merných jednotiek - M

Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ. Zvyčajne sa jedná o nasledovné merné jednotky :

- Zastavaná plocha stavby alebo podlaţia stavby v m2 - Podlahová plocha v m2

- Obstavaný priestor v m3 - Dĺţka, výška alebo hĺbka v m - Mnoţstvo v kusoch

2.1.2 Rozpočtový ukazovateľ

Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu (€) z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol pouţitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógov určených ministerstvom, môţe byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie (Vyparina, 2012, s. 98).

2.1.3 Cenové ukazovatele stavebných objektov

- umoţňujú sledovať cenový vývoj na merné a účelové jednotky, - vytvárajú zásoby informácií pre stanovenie zmluvnej ceny, - pomáhajú pri plánovaní rozsahu investičnej výstavby,

- umoţňujú jednoducho a rýchle zistiť cenu SO, prípadne jeho časti.

Cenové ukazovatele sú uvádzané v Sk alebo v € pričom uvádzame jednotný konverzný kurz 30,126 na vhodnú mernú jednotku objektu :

m3 obostavaného priestoru (OP), m2 zastavanej plochy (ZP), m2 úţitkovej plochy (ÚP),

m v líniových stavbách a pod. (http:/www.svf.uniza.sk/, 2010).

Počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítame podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ.

2.1.4 Publikovane katalógy používane v SR

Touto problematikou sa zaoberá viacero firiem ktoré Rozpočtové ukazovatele publikujú v katalógoch, ide vlastne o prepočty cien stavieb na dlhšiu dobu.

Najznámejšie katalógy sú :

CENEKON Bratislava Technicko-ekonomické ukazovatele (TEU) Cenekon, vydané v roku 1999 v piatich dieloch spolu 10 zväzkov.

ÚEOS Bratislava v roku 1998 vydal ÚEOS - Komercia, a.s. Bratislva ,,Rozpočtové ukazovatele stavebných objektov´´, 4 zväzky zoradené podľa JKSO

UNIKA Bratislava ukazovatele priemernej rozpočtovej ceny stavebných objektov, prvé vydanie cenová úroveň 1995. Zborník ukazovateľov priemernej rozpočtovej ceny na mernú jednotku objektu, cenová úroveň 1997, v ďalšom rozšírenom vydaní cenová úroveň 1999-2000.

ÚRS Praha pod názvom ,, Rozpočtové ukazovatele stavebných objektov´´ vydával ÚRS Praha, a.s. katalógy od roku 1990, do augusta 1994 celkom bolo vydaných 12 dielov s 1170 stavbami. Kaţdý diel obsahuje cca 100 stavieb, zoradených podľa JKSO.

ÚSI Ţilinskej univerzity Ţilina v publikácii Vyparia, M. a kol ,, Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb´´ Ţilinská univerzita, v EDIS Ţilina rok 2001, sú v prílohách 1 aţ 8 uvedené Rozpočtové ukazovatele v cenovej úrovni 4. kvartál 1996. V publikácii Ţilinskej univerzity sú Rozpočtové ukazovatele uvedené pre väčšinu stavieb na jednotku obstavaného priestoru (m3) pre niektoré stavby sa však tvoria pomocou bodovej metodiky na m2 zastavanej plochy priamo na mieste pre kaţdý posudzovaný prípad zvlášť (rodinné domy, rekreačné domy, rekreačné chalupy, rekreačné chaty, záhradkárske chaty, garáţe osobných automobilov, drobné stavby) (http:/www.sinc.cz/, 21.04.2004).

2.2 Tvorba rozpočtového ukazovateľa vybraných typov stavieb podľa metódy Žilinskej univerzity

Na základe Metodiky Ţilinskej univerzity sa vytvára rozpočtový ukazovateľ pre určené druhy podľa prílohy č.1 aţ c.3 (tieto prílohy sú zobrazené v prílohách na konci bakalárskej práce) stavieb v cenovej úrovni 4. štvrťroku 1996. Týmito špecificky určenými druhmi stavieb sú :

- Rodinné domy, rekreačné domy , rekreačné chalupy - Rekreačné chaty, záhradkárske chaty

- Garáže osobných automobilov, drobné stavby

Tvorba rozpočtového ukazovateľa je zaloţená na hodnotení jednotlivých konštrukcií a vybavení. Hodnotenie predstavuje hodnotu konštrukcií a vybavení na jednotku plochy - teda €/m2 zastavanej plochy. Východisková hodnota sa vypočíta súčtom ohodnotení jednotlivých podlaţí pričom podlaţie sa ohodnotí súčinom vytvoreného rozpočtového ukazovateľa a zastavanej plochy podlaţia, vybrané hodnotiace znaky sa upravujú navyše koeficientom zastavanej plochy podlaţia (Vyparina, 2012, s. 114)

Nakoľko sa hodnotí konkrétny objekt, upraví sa vzťah na výpočet východiskovej hodnoty podlaţia :

kde : VH je východisková hodnota stavby,

VHP - východisková hodnota podlaţia stavby, RUP - rozpočtový ukazovateľ podlaţia stavby,

ZPP - zastavaná plocha podlaţia (počet merných jednotiek) v m2

Bi - suma bodového hodnotenia podlaţia - znaky priamo úmerné zastavanej ploche podlaţia,

BNi - suma bodového hodnotenia podlaţia - znaky nadštandardného vybavenia stavby priamo úmerné zastavanej ploche podlaţia, stanoví sa podľa vzťahu (s matematickým zaokrúhlením a celé body):

Bj - suma bodového hodnotenia podlaţia - znaky priamo úmerné zastavanej ploche podlaţia a koeficient zastavanej plochy podlaţia

BNj - suma bodového hodnotenia podlaţia - znaky nadštandardného vybavenia stavby priamo úmerné zastavanej ploche podlaţia a koeficientu

zastavanej plochy podlaţia, stanoví sa podľa vzťahu ( s matematickým zaokrúhlením na celé body):

n - počet znakov priamo úmerne závislých na zastavanej ploche podlaţia, m - počet znakov priamo úmerne závislých na zastavanej ploche podlaţia a

koeficiente zastavanej plochy podlaţia,

ON - obstarávacie náklady nadštandardnej konštrukcie nezahrnutej v bodovom hodnotení v mene euro na úrovni bez DPH (podľa dokladu alebo odhadu),

30,1260 - konverzný kurz SKK / Euro, kCU - koeficient vyjadrujúci vývoj cien,

kCU,ON - koeficient zohľadňujúci vývoj cien medzi obdobím 4.Q/1996 a obdobím, pre ktoré sú určené obstarávacie náklady ON,

kM - koeficient vyjadrujúci územný vplyv, kZP - koeficient vplyvu zastavanej plochy

Ostatné objektivizujúce koeficient kV, kVP, a kK sú ohľadom na spôsob vytvárania rozpočtového ukazovateľa rovné 1,00 (Vyparina, 2012, s. 115)

2.2.1 Zásady tvorby rozpočtového ukazovateľa

Pri tvorbe rozpočtového ukazovateľa treba dodrţať tieto zásady :

1.) Hodnoty vyhotovenia konštrukcií a vybavenia sú v cenovej úrovni 4. štvrťroka 1996 2.) Hodnoty bodov zastavanej plochy sa určujú pre skutočne vyskytujúce sa konštrukcie a vybavenia. Pokiaľ sa niektoré poloţky na objekte nevyskytujú, je hodnota pre tieto znaky rovná 0 (nule)

3.) Ak sa niektoré konštrukcie a vybavenia vyskytujú v inom vyhotovení, musia sa ohodnotiť hodnotou najbliţšieho porovnateľného vyhotovenia.

4.) Zatriedenie poloţiek sa určí podľa prevládajúceho vybavenia na ohodnocovanom podlaţí. 5.) Striktne je predpísané uváţenie niektorých poloţiek, napr. pri rodinnom dome:

- poloţka č. 2 Základy (uvaţuje sa pri prvom nadzemnom podlaţí alebo v podzemnom podlaţí s väčšou zastavanou plochou)

- poloţka č. 9 Ploché strechy (znak sa započíta len v nadzemnom podlaţí s najväčšou zastavanou plochou),

6.) Na výstiţné určenie hodnoty vyhotovenia je nevyhnutný podrobný stavebno-technický

popis, ktorý je výsledkom obhliadky objektu. Musí zachytiť všetky poloţky obsiahnuté v prílohách.

7.) Vyplýva z toho nevyhnutnosť dôkladnej prípravy na obhliadku nehnuteľnosti - znalec musí vedieť čo má zisťovať. Prakticky pri obhliadke znalec určí hodnoty vyhotovenia konštrukcií a vybavení na všetkých podlaţiach objektu.

8.) Dôleţitá je orientačná kontrola vytvoreného rozpočtového ukazovateľa. Ak zo skúsenosti vieme, ţe rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu v súčasnej cenovej úrovni je spravidla 160 - 200 €/m3 obstavaného priestoru - a poznáme koeficient vývoja cien kCU = 2,235), konštrukčnú výšku podlaţia h = 3,00 m - potom vytvorený rozpočtový ukazovateľ podľa Metodiky Ţilinskej univerzity musí byť v rozmedzí RUP = 3(160 aţ 200)/2 = 240 aţ 300 €/m2 zastavenej plochy.

9.) Dňa 05.02.2010 vydali autori Metodiky MŢU usmernenie č.j. : KOR/475/2010 týkajúce sa tvorby rozpočtových ukazovateľov pre stavby aplikujúce prílohy č. 1 aţ 3 tejto metodiky. Pokiaľ sa na stavbe vyskytuje iná konštrukcia alebo vybavenie, ktorú objektívne nemoţno zatriediť do znakov uvedených v tabuľke moţno počet poloţiek rozšíriť ( napríklad: konštrukcie a vybavenie závislé na veľkosti zastavanej plochy - rozvody centrálneho vysávača, rozvody kamerového zabezpečovacieho systému a pod. , konštrukcie a vybavenie nezávislé na veľkosti zastavanej plochy - vnútorný bazén, lokálne klimatizačné zariadenie, slnečné kolektory, výťah a pod.).

Pri stanovení bodovej hodnoty takejto konštrukcie a vybavenia sa prihliada na jej obstarávacie náklady na úrovni bez DPH zistené podľa dokladu alebo určené odhadom. Ďalej sa prihliada na to či hodnota takejto konštrukcie alebo vybavenia je alebo nie je závislá na veľkosti zastavanej plochy podlaţia veľkosť zastavanej plochy hodnoteného podlaţia a vplyv umiestnenia stavby (Ilavský, 2012, s. 116).

2.2.2 Usmernenie k používaniu rozpočtových ukazovateľov MS SR

Usmernenie k používaniu rozpočtových ukazovateľov uvedených v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanej ÚSI ŽU v Žiline (ISBN 80-7100- 827-3)

Autorské usmernenie k pouţívaniu rozpočtových ukazovateľov uvedených v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanej ÚSI ŢU v Ţiline je vydané v súvislosti so skvalitnením práce znalcov z odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností, na základe skúsenosti s pouţívaním týchto rozpočtových ukazovateľov.

Z poznámok uvedených za tabuľkami príloh metodiky ÚSI sa pri prílohe č.1, č. 2, a v prílohe číslo 3 vypúšťa text :

,,Počet poloţiek nesmie byť rozširovaný,, a dopĺňa sa text :

,,Pokiaľ sa na stavbe vyskytuje iná konštrukcia alebo vybavenie, ktorú objektívne nemoţno zatriediť do znakov uvedených v tabuľke moţno počet poloţiek rozšíriť (napríklad: konštrukcie a vybavenie závislé na veľkosti zastavanej plochy - rozvod centrálneho vysávača, rozvody kamerového zabezpečovacieho systému a pod., konštrukcie a vybavenie nezávislé na veľkosti zastavanej plochy - vnútorný bazén, lokálne klimatizačné zariadenie, slnečné kolektory, výťah a pod.). Pri stanovení bodovej hodnoty takejto konštrukcie a vybavenia sa prihliada na jej obstarávacie náklady na úrovni bez DPH zistené podľa dokladu alebo určené odhadom (ponukových rozpočtom). Ďalej sa prihliada na to, či hodnota takejto konštrukcie alebo vybavenia je alebo nie je závislá na veľkosti zastavanej plochy podlaţia, veľkosť zastavanej plochy hodnoteného podlaţia a vplyv umiestnenia stavby. Pri konštrukciách a vybavení závislých na veľkosti zastavanej plochy sa ich bodová hodnota určí tak, ţe obstarávacie náklady v mene euro na úrovni bez DPH (podľa dokladu alebo odhadu) sa vynásobia číslom 30,1260 a podelia súčinom veľkosti zastavanej plochy v m2 hodnoteného podlaţia, koeficientu zohľadňujúceho vývoj cien medzi obdobím 4.Q/1996 a obdobím, pre ktoré sú určené obstarávacie náklady a koeficientu vplyvu umiestnenia stavby. Pri konštrukciách a vybavení nezávislých na veľkosti zastavanej plochy sa ich bodová hodnota určí tak, ţe obstarávacie náklady v mene euro na úrovni bez DPH (podľa dokladu alebo odhadu) sa vynásobia číslom 30,126 a podelia súčinom veľkosti zastavanej plochy v m2 hodnoteného podlaţia, koeficientu

vplyvu veľkosti zastavanej plochy hodnoteného podlaţia, koeficientu zohľadňujúceho vývoj cien kCU medzi obdobím 4.Q/1996 a obdobím, pre ktoré sú určené obstarávacie náklady a koeficientu vplyvu umiestnenie stavby kM. Stanovená hodnota sa matematicky zaokrúhľuje na celé body (http:/www.usi.sk/, 05.02.2010).

2.2.3 Koeficient vyjadrujúci vývoj cien - k

V súvislosti s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. došlo k zmene v aplikácii indexov vývoja cien v stavebníctve pre potreby znaleckej činnosti. Ohodnocovanie nehnuteľnosti je spojené s neustálym pouţívaním cenových indexoch. Potreba zistiť hodnotu stavebného objektu v inom časovom období ako je obdobie, z ktorého máme cenu / hodnotu k dispozícií sa môţe vyskytnúť v dvoch prípadoch - pri pohybe vpred po časovej osi sa snaţíme ,,preceniť,, stavbu zo staršej cenovej úrovne na úroveň aktuálnu, respektíve novšiu, čím zistíme obstarávaciu cenu, za ktorú by bolo moţné obstarať obdobný objekt v súčasnosti, respektíve k času ohodnotenia, pri pohybe vzad po časovej osi je úloha opačná - zistíme za akú cenu sa dal obdobný stavebný objekt obstarať v minulosti pri znalosti aktuálnej obstarávacej ceny / hodnoty.

Tento koeficient vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu.

Koeficient sa určí pomocou verejne publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade , ţe k termínu ohodnotenia neboli aktuálne indexy verejne publikované, pouţijú sa posledné známe (Vyparina, 2012, s. 103).

Indexy publikované ŠÚ SR sú dostupné pre základňu, ktorou môţe byť : - rovnaké obdobie minulého roka

- IV. štvrťrok predchádzajúceho roka - priemer voči zvolenému roku - predchádzajúce obdobie

Pre znaleckú činnosť sú rozhodujúce indexy, kde základňu tvorí predchádzajúce obdobie, t.j. vţdy predchádzajúci štvrťrok. Celkový, tzv. prepočítavací, index potom vznikne ako súčin indexov medzi hľadanými obdobiami. Znalec si preto musí budovať