1
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Pôsobenie ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR
Action of the economic and financial groups in the economy of the Slovak Republic
Diplomová práca
Autor Bc. Eva Šeremecinská
Financie
Vedúci práce Ing. Vladimír Šagát, PhD.
Banská Bystrica Jún 2015
2 Vyhlásenie
Vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený/á so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať
v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Lutile dňa: 26. Jún 2015 Podpis autora
Bc. Eva Šeremecinská
3 Poďakovanie
Touto cestou by som sa rada poďakovala vedúcemu diplomovej práce Ing. Vladimírovi Šagátovi PhD., za jeho cenné rady, pripomienky a pedagogické usmernenie počas spracovávania diplomovej práce.
4 Anotácia
ŠEREMECINSKÁ, Eva: Pôsobenie ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR.
(Diplomová práca). Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práca: Ing. Vladimír Šagát PhD. Rok obhajoby 2015. Počet strán: 62.
Diplomová práca sa zaoberá ekonomickými a finančnými skupinami pôsobiacimi v ekonomike SR. Teoretická časť sa venuje vymedzeniu ekonomických a finančných skupín v trhovej ekonomike.
Druhá kapitola sa zaoberá analýzou pôsobenia ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR. Tretia kapitola poukazuje na pôsobenie a vplyv ekonomických a finančných skupín na ekonomiku SR.
Kľúčové slova: ekonomické a finančné skupiny, trhový mechanizmus, konkurenčné prostredie, finančný a bankový sektor, ekonomické odvetvia.
5 Annotation
ŠEREMECINSKÁ, Eva: Effect of economic and financial groups in the economy of the Slovak republic [Bachelor thesis]. Bankoví institut Prague College, foreign high school, Banská Bystrica. The Department of finance and banking. Thesis supervisor: Ing. Vladimír Šagát, Phd. Yeardefence: 2015. Number of pages: 62.
Bechelor The thesis deals with economic and financial groups operating in the Slovak economy. The theoretical part deals with the definition of economic and financial groups in the market economy.
The second chapter deals with analysis of how economic and financial groups in the Slovak economy. The third chapter highlights the presence and impact of economic and financial groups in the Slovak economy.
Keywords: economic and financial groups, market mechanism, the competitive environment, financial and banking sectors, economic sectors.
6 Obsah
Úvod ... 7
1 Ekonomické a finančné skupiny v trhovom mechanizme ... 8
1.1 Trhový mechanizmus ... 8
1.2 Ekonomické a finančné skupiny v trhovom mechanizme a ekonomike ... 15
1.2.1. Vybrané parametre ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR ... 20
2. Analýza pôsobenia ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR ... 23
2.1 Stav a vývoj vybraných ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR ... 24
2.1.1. Analýza stavu a vývoja skupiny Istrokapital v ekonomike SR v období 2009 – 2013 ... 24
2.1.2 Analýza vybraných ekonomických ukazovateľov a postavenie finančnej skupiny Istrokapital v ekonomike SR 2009 -2012 ... 28
2.1.3. Analýza vývoja skupiny J&T v ekonomike SR v období 2009 – 2013 ... 32
2.1.4. Analýza vývoja skupiny Penta INVESTMENT LIMITED v ekonomike SR v období 2009 – 2013 .. 40
3.Vplyv ekonomických a finančných skupín na ekonomiku SR ... 50
3.1 Vyhodnotenie vybraných ekonomických ukazovateľov na ekonomiku SR ... 50
3.1 Vyhodnotenie vybraných ekonomických ukazovateľov na ekonomiku SR ... 56
Záver ... 59
Knižné zdroje podľa abecedy... 60
Internetové zdroje: ... 62
7
Úvod
Téma zameraná na finančné a ekonomické skupiny je v súčasnosti veľmi často spomínanou a diskutovanou. Finančné skupiny sa stávajú dôležitým subjektom nielen v politickom živote, ale bytostne sa nás dotýkajú čoraz častejšie aj v každodennom živote, hoci si to mnohí z nás neuvedomujú. Diplomová práca je rozdelená na tri kapitoly. Prvá kapitola je zameraná na teoretické vymedzenie základných pojmov trh a trhový mechanizmus trhová cena, ponuka a dopyt, konkurencia. Tieto základné predpoklady vytvárajú podmienky na fungovanie trhových subjektov, medzi ktoré patria aj finančné skupiny. Bližšie charakterizujeme preto pôsobenie týchto skupín v bankovníctve a poisťovníctve.
Druhá kapitola diplomovej práce je venovaná charakteristike a analýze ekonomických a finančných skupín Z hľadiska ich vzniku a vývoja. Dôraz sa kladie na analýzu pôsobenie týchto skupín na ekonomiku SR.
V tretej kapitole sa zaoberáme pôsobením finančných skupín v jednotlivých odvetviach hospodárstva SR a najdôležitejšou tendenciou vývoja bankový sektor, v ktorom získali významný vplyv a zázemie. Toto zázemie využívali na prienik do iných sektorov hospodárstva,
Cieľom diplomovej práce je v nadväznosti na teoretické poznatky skúmanej problematiky uskutočniť analýzu pôsobenia ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR. Finančné skupiny na základe svojich skúseností a schopností dokážu konkurovať nielen v bankovej oblasti, ale aj ďalších sektoroch a dokážu využívať štát pri uskutočňovaní svojich aktivít. Pri spracovaní diplomovej práce uplatňujeme metódu – analyticko – syntetickú, indiktivno – deduktívnu, deskripcie a matematicko – štatistické metódy.
8
1 Ekonomické a finančné skupiny v trhovom mechanizme
Ekonomické záujmové skupiny a finančné skupiny tvoria neoddeliteľnú súčasť trhovej ekonomiky. Finančné skupiny patria v globálnej ekonomike k najsilnejším skupinám, ktoré sú spájané s politickou mocou. Akvizície finančných skupín majú vplyv na ekonomiku Slovenska, a tým vplývajú aj na trhový mechanizmus. Na Slovenskom voľnom trhu dochádza k alokácií zdrojov, finančné skupiny presúvajú hotovosť do oblastí, kde očakávajú, že im prinesie čo najväčší zisk, a dosiahnu vyššiu návratnosť kapitálu.
1.1 Trhový mechanizmus
K primárnym inštitúciám trhového mechanizmu patria rodina a súkromné vlastníctvo, ktorých základnými pravidlami sa stali rešpektovanie súkromného vlastníctva a dodržiavanie dohôd. K zásadným princípom, ktorými sa inštitúcie začali riadiť, patrili individuálna sloboda rozhodovania a individuálna zodpovednosť, dobrovoľnosť a reciprocita. Je nutné si uvedomiť, že zásadným poznatkom je poznanie, že bez súkromného vlastníctva, ktoré je základnou inštitúciou trhového systému, by sa nikdy civilizácia nerozšírila do súčasnej podoby a rozsahu (Horeháj, 2008, s.12).
Podľa Lisého trhový mechanizmus je možné charakterizovať ako súhrn vzťahov a procesov pri realizácii statkov, ktoré relatívne vedú k vzájomnej koordinácii na sebe nezávislých rozhodnutí o výrobe, a o spotrebe. Hlavnou úlohou trhového mechanizmu je rozdeliť výrobné faktory medzi jednotlivé druhy ekonomických činností tak, aby tieto zdroje boli využívané čo najúčelnejšie vzhľadom k potrebám spoločnosti (Lisý at al, 2000, s.76).
„Trhový mechanizmus funguje za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia ceny. Prostredníctvom neho kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov.
Ak je prebytok určitého tovaru na trhu, predávajúci znižujú jeho cenu tak aby sa zbavili zásob. Lacnejší tovar budú kupovať vo väčších množstvách. Nižšie ceny sú zároveň signálom pre výrobcov, aby tovar nevyrábali ďalej v takom objeme ako v súčasnosti“ (Lisý at al ,2000,s.76).
9
Trhový systém nie je systémom chaosu a anarchie ale práve naopak, nastoľuje rovnováhu a pomocou dopytu a ponuky udržiava ekonomickú rovnováhu dosahovaním rovnovážnej ceny.
Výsledkom viacerých prvkov, ktoré existujú a pôsobia na trhu a vzájomne sa ovplyvňujú, je určitý poriadok. Medzi hlavné prvky trhového mechanizmu a zároveň k najdôležitejším kategóriám patria: ponuka, dopyt, cena, konkurencia (Lisý et al, 2000, s.76).
Súčasnú modernú ekonomiku môžeme chápať ako vedu, ktorej základ je rozvinutosť deľby práce. Jej základom je, že každý výrobca produkuje tovary a služby pre množstvo iných výrobcov a spotrebiteľov. Všetci sú navzájom prepojení prostredníctvom trhu. Základné otázky, ktorými sa trh a trhový mechanizmus zaoberá a rieši základné ekonomické problémy, sú: čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať (Liška at al, 2004, s.85).
Tieto súvislosti uvádzame v obrázku číslo 1 a popisujeme kolobeh ekonomiky a vzťahy medzi jednotlivými subjektmi.
Graf číslo 1 Fungovanie trhového mechanizmu
Zdroj: Spracovanie autora podľa: (Nordhaus at al, 2007, s.25).
10
Uvedený obrázok kolobehu ekonomiky zachytáva vzťahy medzi jednotlivými typmi ekonomických subjektov, ako sú domácnosti podniky a vláda. Domácnosti majú výdavky na nákup statkov. Na trhu statkov podniky získavajú tržby, ale na druhej strane majú výrobné náklady a vstupujú na trh výrobných faktorov.
Trh je priestor, kde sa sústreďujú ekonomické subjekty za účelom vymieňať si tovary , vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok. Je to súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú ( Lisý at al, 2000, s.72).
Podľa Nordhausa je trh mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa kupujúci a predávajúci stretávajú, aby určili cenu statkov a množstva, ktoré sa nakúpi a predá. Ceny preto koordinujú rozhodnutia výrobcov a spotrebiteľov na trhu. Vyššie ceny vedú k obmedzeniu nákupu spotrebuteľov, ale na druhej strane motivujú k väčšej výrobe. Pri nižších cenách naopak dochádza k rastu spotreby, ale čo je dôležité aj k poklesu produkcie. Prostredníctvom cien sa udržuje rovnováha na trhu (Nordhaus at al, 2007, s.27).
Základné funkcie, ktoré trh plní v ekonomickom systéme:
Integračná funkcia, spočíva v spojení výroby a spotreby a v ich zapojení do všeobecného procesu aktívnej výmeny tovarov a služieb
Stimulačná funkcia, spočíva v motivácií výrobcov vytvárať novú produkciu, produkovať tovary s čo najnižšími nákladmi a dosahovať dostatočný zisk, stimulovať k vedecko-technickému pokroku, a tým zabezpečovať zvyšovanie efektívnosti fungovania celej ekonomiky
Regulačná funkcia, ktorá predpokladá vplyv trhu na všetky sféry ekonomiky, zabezpečuje zosúladenie výroby a spotreby z hľadiska sortimentu produktov, z hľadiska ceny, množstva a štruktúry dopytu a ponuky, proporcionálnosť vo výrobe a výmene medzi jednotlivými regiónmi ekonomiky (Lisý at al, 2000, s.73-74). Uvedené súvislosti uvádzame v obrázku číslo 2.
Graf číslo 2 Zložky trhového mechanizmu
11
Zdroj: Spracovanie autora podľa: (Vlček, 2009, s.83).
Trh je miesto, kde sa stretávajú spotrebitelia a domácnosti. Vstupujú na trh za účelom kúpi a predaja statkov za určité finančné prostriedky. Cena ovplyvňuje spotrebiteľov i domácnosti.
Takisto sa medzi nimi realizujú ekonomické vzťahy, ktoré majú veľký vplyv na ekonomiku.
Ďalším ukazovateľom trhového mechanizmu je dopyt. Dopyt je množstvo produktov, ktoré spotrebitelia nakupujú, závisí na ich cene. Ak je cena určitého produktu vysoká, ľudia budú ochotní kúpiť malé množstvo tohto produktu a naopak, ak je jeho trhová cena nižšia, vyvolá to dopyt po väčšom množstve tovarov (Baránik at al, 2002, s.42).
Základné faktory, ovplyvňujúce dopyt sú:
cena,
disponibilný dôchodok,
počet domácností a rozsah trhu
cena a dostupnosť iných produktov – komplementárne produkty ako rast cien jedného spôsobuje pokles druhého zvyšuje dopyt po druhom produkte (Haluška, 2011, s.38).
Uvedené skutočnosti uvádzame v grafe číslo 3.
Graf číslo 3 Posun po krivke dopytu
CENA
SPOTREBITELIA
TRH
DOMÁCNOSTI12
Zdroj: Spracovanie autora podľa: (Nordhaus, 2007, s.67)
V grafe číslo 3 je znázornený pohyb po krivke dopytu. K pohybu po krivke dopytu z bodu A do bodu B dochádza pod vplyvom zmeny ceny daného tovaru. Pokles ceny vyvolá rast spotrebovaného množstva a naopak.
Druhou stránkou trhového mechanizmu je ponuka. Signál, ktorý vyšle dopyt, reaguje v trhovom mechanizme strana ponuky. V niektorých prípadoch môže ísť aj o signál zo strany ponuky, hlavne pri nových produktoch. Ponuka vyjadruje závislosť medzi množstvom ponúkaného tovaru a cenou, za ktorú sú ochotní ponúkajúci tieto tovary predať. Ponuka vyjadruje závislosť medzi cenou a požadovaným množstvom. Ich závislosť vyplýva z pôsobenia dvoch faktorov ako sú:
vysoké ceny sú pre výrobcov podnetom, môžu zvýšiť objem výroby a budú mať vyššie tržby a tým väčší zisk,
rast cien priláka nových výrobcov, ktorý sa budú podieľať tiež na výrobe produktov, s väčšími nákladmi, čo pri nižšej cene nemohli, pretože by nedosahovali zisk (Vlček, 2009, s.73-74).
Faktory ovplyvňujúce ponuku:
cena výrobných nákladov, ktoré sa menia pod vplyvom zmeny cien,
ceny alternatívnych výrobkov,
zmeny výrobných podmienok,
13
organizácia trhu,
špecifické faktory
Ponuka je určovaná na jednej strane disponibilným objemom prostriedkov a účelnou štruktúrou získaných možných prenájmov výrobných faktorov, na druhej strane kúpyschopným dopytom. Trh prenájmov výrobných faktorov má svoje špecifiká vtom, že zdrojom sú úspory spotrebiteľov na trhu. Úspory ako časť dôchodkov spotrebiteľov sa stávajú rozhodujúcim zdrojom financovania činnosti a hlavne rozvoja firiem, tak tiež pre štát, aby mohol pokrývať prechodný alebo i dlhodobejší nedostatok finančných prostriedkov.
Vzájomne vyrovnaný vzťah ponuky a dopytu sa nazýva trhová rovnováha. V tomto okamihu nevzniká na trhu ani nedostatok ani prebytok produktov. (Haluška, 2011, s.38).
Uvedené skutočnosti uvádzame v obrázku číslo 3. Obrázok číslo 3 znázorňuje rastúcu krivku ponuky S a súčasne aj pohyb po krivke ponuky z bodu A do bodu B, ktorý je spôsobený zmenou ceny vyrábaného produktu. Ak vzrastie cena z A na B, za nezmenených podmienok vzrastie i ponúkané množstvo z A na B. Funkčný vzťah medzi cenou, ktorá vyvoláva zmenu v ponúkanom množstve vyjadruje zákon rastúcej ponuky. Zákon ponuky o tom, že ak cena vyrábaného a ponúkaného statku rastie, rastie i jeho množstvo a naopak. Rast cien motivuje výrobcu zvyšovať produkciu a priťahuje ďalších výrobcov na daný trh a očakávajú trh.
Graf číslo 4 Posun krivky ponuky
Zdroj: Spracovanie autora podľa: (Nordhaus, 2013, s.68).
Trhový mechanizmus môže efektívne fungovať len v podmienkach konkurencie. V trhovom mechanizme má konkurencia veľmi významné postavenie. Na základe konkurencie rôzne
14
subjekty dosahujú svoje ciele, ktoré chcú dosiahnuť s čo najväčšou výhodou. Na trhu pôsobí veľké množstvo firiem, ktoré môžeme rozdeliť od malých firiem až po veľké korporácie.
Dané podniky majú rôzne podmienky na podnikanie, a to podmieňuje ich rôznorodé správanie na trhu. V praxi preto podľa ich podmienok rozlišujeme dokonalú a nedokonalú konkurenciu (Lisý at al, 2000, s.77-78).
Dokonalá konkurencia
Dokonalá konkurencia v reálnom živote neexistuje. Ekonomická teória používa pojem dokonalá konkurencia na objasnenie vzájomných súvislostí trhového prostredia v ideálnych podmienkach. Predstavuje ideálny stav, ktorý neexistuje, pretože jej základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu, sú to:
na trhu sa stretáva veľké množstvo malý predávajúcich a kupujúcich, z ktorých žiadny nedisponuje takou ekonomickou silou, aby mohol zaplniť trh a ovplyvňovať ceny,
každý výrobok je homogénny, nijako sa nelíši od ostatných výrobkov toho istého druhu u iných výrobcov a spotrebitelia ich preto vnímajú rovnako,
existuje úplná voľnosť vstupu a výstupu ktoréhokoľvek nového výrobcu do odvetvia.
predpokladá sa, že existuje dokonalá informovanosť všetkých účastníkov o situácii na trhu. Trhové subjekty sú si vedomé toho, akú užitočnosť im zdroje, ktorými disponujú, prinesú vo všetkých alternatívnych použitiach, poznajú ceny výrobných faktorov a výhody či nevýhody všetkých dostupných technológií (Vlček, 2009, s.83).
Pri dokonalej konkurencii získame dosiahnutie úspor, a vo výrobe získava výrobca vyšší zisk.
Dokonalá konkurencia prinúti výrobcov k čo najvyšším úsporám. a preto môžeme hovoriť o jej dokonalosti, pretože na dokonale konkurenčnom trhu sú väčšie náklady na výrobu (Vlček, 2007, s.28). Poznáme aj dokonalú konkurenciu a jej formy.
Existujú tri základné formy nedokonalej konkurencie:
monopol – je to stav, keď na trhu pôsobí jediný podnik. Na trh nemôžu vstúpiť iné podniky, ktoré by vyrábali substitúty
15
oligopol – je formou konkurencie, pri ktorej vystupuje na trhu malý počet podnikov.
Môže nastať symetrický oligopol a v tomto prípade sú všetky podniky rovnako silné alebo môže nastať model cenového vodcu, ktorý pre daný podnik znamená, že pôsobí na trhu ako ekonomicky výrazne silnejší ako jeho konkurenti
monopolistická konkurencia – približuje sa najviac k dokonalej konkurencii. Na trhu pôsobí veľa konkurentov, ktorý vyrábajú diferencované produkty a to je jediným rozdielom od dokonalej konkurencie. Podmienkou pre zdravý trhový mechanizmus je zdravá konkurencia. (Kassay, 2006, s.118).
Konkurencia, tak ako dokonalá aj nedokonalá vplývajú na trhovú cenu v ekonomike. Dôležitú rolu tu zohráva informácia. Informácia je najdôležitejším nositeľom v trhovej ekonomike.
Pomocou ceny je možné sprostredkovať informácie o ponuke a dopyte medzi jednotlivými účastníkmi trhu. Zabezpečuje racionálny vstup účastníkov pri vystupovaní v jednotlivých situáciách na trhu. V konečnom dôsledku cena pôsobí ako nástroj, ktorý nastoľuje rovnováhu na jednotlivých trhoch (Lisý et al, 2000, s.74).
Konkurencia vplýva na ekonomické a finančné skupiny, a taktiež aj na konkurenciu v bankovom sektore. Bankový sektor je z hľadiska finančných skupín veľmi atraktívny, a preto je aj konkurencia medzi nimi silná. Monopolistická konkurencia na trhu záujmových skupín neexistuje.
1.2 Ekonomické a finančné skupiny v trhovom mechanizme a ekonomike
Súvislosť medzi finančnými a ekonomickými skupinami nie je náhodná, obidve sa snažia čo najlepšie využiť svoje postavenie a vplyv v odvetví, a ich vplyv sa prejavuje tak ako v politickej sfére tak aj v oblastiach bankovníctva.
Záujmové skupiny, ktoré majú veľký vplyv na riadení v súčasnej spoločnosti a tiež majú veľký vplyv v politickom a najmä v ekonomickom živote príslušného štátu. Vznik tých to skupín sa datuje od prvej polovice deväťdesiatych rokov, a rozvoja trhovej ekonomiky. Pri definovaní záujmových skupín resp. finančných a ekonomických skupín je dôležité povedať, že štát je tým subjektom, ktorý vytvára podmienky a nástroje na fungovanie ekonomických subjektov na trhu.
16
Podľa Luptákovej záujmové skupiny chápeme ako skupinu fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú spoločné rysy, postoje, názory, ciele a obvykle vytvárajú formálne organizácie, slúžiace záujmom svojich členov. Ide o rôzne druhy korporácií, profesijných i občianskych združení, spolkov, zväzov, asociácií, odborov, cirkví. Záujmové skupiny môžeme deliť podľa rôznych kritérií. Jedným z nich je odvetvie, v ktorom záujmové skupiny pôsobia. V tomto prípade skupiny delíme na ekonomické a neekonomické. Medzi ekonomické záujmové skupiny radíme napr. odborové organizácie, obchodné komory, ci združenia výrobcov alebo podnikateľov. Ich cieľom je obhajovať a presadzovať ekonomické záujmy svojich členov (Luptáková, 2012, s.15).
Podľa Maxa Webera je záujmová skupina, taká skupina, ktorá má obmedzený alebo uzatvorený sociálny vzťah regulovaný navonok vtedy, keď je jeho dodržiavanie garantované vlastným chovaním určitých ľudí zameraným na jeho realizáciu (Fiala, 1999, s.52).
Činnosť záujmových skupín v politickom systéme vytvára dva druhy otázok. Prvou je zisťovanie sily ich vplyvu na držiteľov moci a druhým sú spôsoby pôsobenia, teda činnosť záujmových skupín pri obhajovaní svojich záujmov a dosahovaní svojich cieľov. Mnohí autori sa domnievajú, že medzi dôležité determinujúce faktory patrí existujúca politická kultúra v spoločnosti, ktorá ovplyvňuje postavenie a pôsobenie záujmových skupín. Ďalej sem zaraďujú aj to či ašpirácie záujmových skupín sú alebo nie sú v konflikte s dominujúcimi hodnotami spoločnosti. Úspech záujmových skupín závisí aj od toho, ako priaznivo je im naklonená spoločnosť. Dôležité hľadisko je aj typ štátu a politického systému v ktorom tieto skupiny pracujú a pôsobia. Významnými vnútornými determinantmi sú ich charakter, veľkosť, zdroje, miera ich podpory inými záujmovými skupinami a verejnosťou, ciele a používané spôsoby pôsobenia pri presadzovaní svojich cieľov. V súvislosti so spôsobmi činnosti, taktikami a stratégiami pôsobenia záujmových skupín sa objavuje, že sú obmedzované ich silou, zdrojmi, možnosťami, ktoré majú v politickom systéme vyčlenené pre svoju činnosť (Sopóci, 1998, s.126-127).
V demokratických politických systémoch používajú záujmové skupiny najmä nasledujúce metódy:
aktivita v čase volieb. Týmto spôsobom sa snažia ovplyvňovať nádejných držiteľov moci hlavne početné záujmové skupiny. Takéto záujmové skupiny verejne podporujú
17
politické strany alebo jednotlivých politických nominantov a neskôr od nich vyžadujú plnenie svojich záujmov.
využívanie ekonomického vplyvu. Ekonomicky silné záujmové skupiny často ovplyvňujú vlády hrozbami prerušenia svojej ekonomickej participácie, prípadne s úplným ukončením spolupráce..
kampane na informovanie spoločnosti. Tento spôsob využívajú najmä skupiny s menším počtom členov, avšak s prístupom k masovokomunikačným prostriedkom, ktoré využívajú na informovanie verejnosti o svojich cieľoch.
násilie a rušivá aktivita. Niektoré záujmové skupiny používajú pri presadzovaní svojich cieľov aj rôzne násilné alebo nenásilné protesty voči vládam.
súdne spory. Záujmové skupiny sa často snažia ovplyvniť vlády a politické pôsobenie súdnymi spormi, najmä ak sú presvedčené o tom, že vlády porušujú platné zákony štátov, alebo medzinárodné zákony.
využívanie poznatkov, ktoré majú k dispozícií, ako napríklad lekári, právnici, podnikatelia, finančníci, ktorí ako jediní dokážu kompetentne a ako najlepší odborníci na určité otázky, pôsobiť na vlády, napríklad pri tvorbe zákonov a koncipovaní parciálnych oblastí politiky. (Sopóci, 2004, s. 112-113).
Ekonomické a finančné skupiny pôsobia v odvetviach v ktorých chcú dosiahnuť čo najväčší zisk. Pre ich biznis je veľmi dôležité získanie čo najlepšej a najlukratívnejšej ponuky. Preto finančné skupiny lobujú za čo najlepšiu zákazku.
Najvýznamnejšie záujmové skupiny v deväťdesiatych rokoch boli vymedzené do troch kategórií. Išlo o záujmové skupiny, ktoré svojou činnosťou rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a boli to: formálne ekonomické záujmové skupiny zamestnávateľov a zamestnancov, neformálne ekonomické záujmové skupiny podnikateľov a formálne neekonomické záujmové skupiny občanov. Záujmové skupiny niekedy môžu nominovať svojich členov na kandidátku politických strán, alebo delegujú svojich členov po dohode s politickými stranami do politických funkcií, čím sa pomyselná hranica medzi politickými stranami a záujmovými skupinami stáva de facto neviditeľná. Medzi politickými stranami a záujmovými skupinami existuje sieť vzájomných interakcií, avšak ich charakter, rozdielne ciele a spôsoby pôsobenia v politickom systéme umožňujú ich rozlíšenie.
Neekonomické záujmové skupiny sa snažia o presadzovanie iných než ekonomických cieľov,
18
zaraďujeme sem rôzne náboženské organizácie, etnické alebo ekologické organizácie (Sopóci, 2002, s.24-25).
Podľa Laboutkovej sú ekonomické záujmové skupiny tými, čo vyvíjajú úsilie dohliadať a formovať hlavný faktor do ktorého zaraďujeme sociálne a ekonomické prostredie.
Konkrétny časový okamih vzniku záujmových skupín (finančných alebo ekonomických) nie je jasný. Samostatnú aktivitu pri vzniku záujmových skupín uskutočňuje aj konkrétne vládne rozhodnutie, ktoré pôsobí ako impulz pre niektorú skupinu subjektov na možnosť založenia alebo jej integrovania. Na základe týchto predpokladov môže dôjsť ku vzniku ekonomických záujmových skupín, usilujúcich sa o realizáciu svojej finančnej sily s politickou mocou. Tým, že dochádza k vzniku ekonomických skupín, vytvára sa priestor na konkurenciu medzi danými skupinami. Čiže každý subjekt z tejto skupiny sa snaží byť pred iným, vynaloží čo najväčšie úsilie, aby získal čo najviac výhod od vlády. Konkurencia prináša množstvo výhod a to, že pod jej vplyvom dochádza k poklesu cien za služby, tovary, produkty a tiež to, že nielen financie odohrávajú významnú úlohu, ale aj správne nakladanie s nimi (Laboutkova, 2011, s. )
Lobing je prirodzenou súčasťou biznisu, chodu spoločnosti a preto jeho výskyt na Slovensku nie je výnimkou. Jeho základom je presadzovanie záujmov pri tvorbe zákonov, či prideľovaní licencií. Rodinkárstvo, podplácanie, vybavovanie výhod pomocou známych a finančných darov a podobne. Ľudia si predovšetkým spájajú lobing s korupciou a nepredstavujú si ho ako profesionálnu odbornú prácu. Lobistov je na Slovensku veľké množstvo. Profesionálny lobing na Slovensku napreduje najmä v posledných rokoch, po príchode zahraničných investorov. V minulosti slovenské firmy, a ich majitelia, nevenovali pozornosť službám lobistov. Stačili im bezprostredné kontakty s ministrami a politikmi. Pre zahraničné firmy je aktivita lobingu prirodzenou súčasťou práce s verejným sektorom. S nástupom novej generácie manažérov vchádzajú lobisti aj do života slovenských firiem. Klientelu lobistov tvoria najmä telekomunikační operátori, energetici, investori uchádzajúci sa o štátnu pomoc (Marčan, 2008, s.15).
Lobing a konkurencia je potrebná tak ako v trhovom mechanizme tak aj medi finančnými skupinami. Konkurencia tu zohráva veľmi významné postavenie. Na základe konkurencie dosahujú finančné skupiny svoje ciele. Konkurencia medzi finančnými skupinami je veľká, pretože každá skupina chce dosiahnuť čo najväčší zisk. V praxi sa stretávame s dokonalou
19
a nedokonalou konkurenciou. Dokonalá konkurencia v praxi neexistuje, pretože sa na trhu stretáva veľké množstvo finančných skupín. Súperia medzi sebou a lobujú za čo najlepšiu finančnú investíciu a tým chcú získať čo najvyšší zisk (Lisý, 2000, 78).
V tejto súvislosti môžeme charakterizovať finančné skupiny tiež ako skupiny ľudí, ktoré majú rovnaký záujem v určitej sfére aktivít. Finančné skupiny napríklad v oblasti politiky si vytvárajú väzby na politické strany alebo politických vodcov. Finančné skupiny sa snažia získať čo najväčší zisk v oblastiach ktoré preferujú napríklad v bankovníctve, poisťovníctve a zdravotníctve. Záujmy finančných skupín sa zameriavajú aj na štátne orgány a vládu (Sopóci, 1998, s.117).
Finančná skupina je skupina, do ktorej patria viacerí kapitálovo silní jednotlivci, príslušníci finančnej oligarchie, ako aj určité podniky, koncerny alebo trusty, vytvára sa na určitý čas alebo natrvalo pod vedením niektorej veľkobanky, v ktorej má rozhodujúce postavenie kapitálovo najsilnejší člen medzi jednotlivými členmi finančnej skupiny jestvujú obyčajne vzťahy personálnych únií (http://dai.fmph.uniba.sk/19.2.2015).
Dominancia finančných skupín v niektorých segmentoch biznisu je veľmi veľká. Disponujú takým kapitálom, ktorý im umožňuje robiť veľké rozsiahle projekty. Finančné alebo záujmové skupiny sú skupiny jednotlivcov, ktorí sú spojení konkrétnymi väzbami, ich základom je presadiť svoje záujmy, alebo docieliť určité výhody, a ktorí sú si týchto väzieb viac, či menej vedomí. Vnútorné usporiadanie záujmovej skupiny môže byť organizované tak, aby počítalo so skutočnosťou, že všetci členovia skupiny trvalo napĺňajú svoju rolu, alebo môže byť obrazom toho, že jednotliví členovia skupiny si spoločný záujem uvedomujú len príležitostne a v nepravidelných intervaloch (Fiala, 1999, s. 53).
Ďalším dôležitým faktorom v trhom mechanizme je skúmanie makroekonomického prostredia a mikroekonomického prostredia. V samostatnej subkapitole sa venujeme makroekonomickému a mikroekonomickému prostrediu.
20
1.2.1. Vybrané parametre ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR
Pre naplnenie cieľa sme sa v tejto subkapitole sústredili na vysvetlenie vybraných pojmov a kategórií s ktorými budeme v jednotlivých subkapitolách diplomovej práce pracovať.
Makroekonomické prostredie ekonomických a finančných skupín je ovplyvňovaná hrubým domácim produktom, infláciou a mierou hospodárskeho rastu. Makroprostredie je definované ako prostredie, v ktorom sa nachádzajú všetky podnikateľské subjekty nezávisle od konkrétneho odvetvia alebo druhu podnikania. Nachádzajú sa pod tlakom síl, ktoré nedokážu ovplyvniť. Široké okolie predstavuje súbor premenných, ktoré pôsobia na všetky organizácie rovnako Účelom skúmania makroprostredia je odhaľovanie jeho vnútornej štruktúry a existujúcich vzťahov, na základe toho identifikácia potenciálnych príležitostí a hrozieb, ktoré v tomto prostredí vznikajú. Skúmanie makroprostredia nie je preto iba skúmaním súčasného stavu, ale zahrňuje i odhaľovanie a prognózovanie budúcich trendov vývoja (Sakál, 2007, s.88).
Tieto ukazovatele nám zároveň budú slúžiť vo vzťahu k téme diplomovej práce ako predmet skúmania druhej kapitoly diplomovej práce.
Miera hospodárskeho rastu - má priamy vplyv na hrozby a príležitosti, ktorým sú podniky vystavené. Kladná miera vedie k nárastu spotrebiteľských výdavkov, spotreba sa rozširuje a zvyšuje, a v súlade s tým sa v odvetví uvoľňujú konkurenčné tlaky. Tu vzniká pre podniky príležitosť expanzie. Naopak, hospodársky pokles, keďže vedie k obmedzovanie spotreby a zníženiu spotrebiteľských výdavkov, vedie k zvyšovaniu konkurenčných tlakov a ohrozuje veľkosť ziskov a mieru zisku(Sakál, 2007, s.56).
Vo vzťahu k ekonomickým a finančným skupinám, tvoria mikroekonomické prostredie subjekty, organizácie a orgány, s ktorými je podnik v bezprostrednom styku. Ide teda o dodávateľov, odberateľov, konkurentov, ale aj rôzne poradenské firmy , podnikateľské zväzy, odborové organizácie a pod. Hlavná výhoda vyplýva z obojstrannej komunikácie medzi podnikom a uvedenými subjektmi. Ide teda o to, že podnik v jeho finančnej politike tieto
21
subjekty nielen ovplyvňujú, ale môžu na ne aj aktívne vplývať. Patria sem obrat a zisk spoločnosti. Ukazovateľmi vplyvu a účinku sú hlavne obrat a zisk (Nordhaus, 2007, s. 325).
Obrat – znamená množstvo finančných prostriedkov prijatých ekonomickým subjektom na konkrétne účtovné obdobie. Najčastejšie hovoríme o dennom, kvartálnom alebo ročnom obrate. Obrat taktiež znamená množstvo finančných prostriedkov, ktoré sú prijaté od ekonomických subjektov za konkrétne účtovné obdobie. Najčastejšie hovoríme o ročnom, kvartálnom a ročnom obrate. ( Vlček, 2009, s.66).
Ďalšia definícia nám hovorí, že pojem obrat je peňažný ekvivalent množstva predaných a prenajatých tovarov a výkonov za určité obdobie, teda hodnotový ekvivalent odbytu
(http://www.ako-uctovat.sk/4.2.2015).
Zisk – je vo všeobecnosti charakterizovaný ako kladný, spravidla hmotný. Označujeme ho ako príjmy alebo výnosy s podnikateľskej činnosti (Vlček, 2009, s.89).
Zisk je kvantitatívny a kvalitatívny ukazovateľ výsledkov hospodárskej činnosti podniku.
Vyčísluje sa ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi (http://www.ako-uctovat.sk/15.2.2015).
Zisk je najdôležitejší finančný výsledok podniku, ktorý vyjadruje úspešnosť a efektívnosť podnikateľskej činnosti. Z hľadiska zdrojov financovania podniku je zisk najvýznamnejšou zložkou finančných zdrojov a samofinancovania. V podnikoch jednotlivca je problematika rozdeľovania zisku relatívne jednoduchá, pretože záujem majiteľa podniku a záujem podnikateľa je totožný. (Vlček, 2009, s.95).
Pre najlepšie porovnanie nami vybratých ekonomických skupín sme sa zamerali v prvom rade na výkonnosť kapitálu, jednotlivých finančných skupín, zisky, tržby ich zadlženosť. Ako už vieme, nami vybraté finančné skupiny, majú širokú škálu pôsobnosti v jednotlivých ekonomických odvetviach hospodárstva SR. Všetky tri pôsobia napríklad v bankovom sektore, v ktorom sú zastúpené jednotlivými časťami ich holdingov. V ďalších odvetviach sú zastúpené jednotlivo alebo v kombinácii po dvoch.
Výkonnosť kapitálu poukazuje na spoločnosť ako celok, so všetkými ich ekonomickými aktivitami. Analýza zadlženosti nám vypovedá o percentuálnej miery cudzieho kapitálu, s
22
ktorým pracujú a vytvárajú zisky. Preto ich považujeme za najvhodnejšie pre vzájomné porovnanie.
Výkonnosť kapitálu analyzuje nasledujúce finančne ukazovatele:
Ukazovatele rentability
Rentabilita aktív nám ukazuje ako efektívne vo firme vytvárame zisk bez ohľadu na to, z akých zdrojov tento zisk tvoríme (Vlček,2009, s.91).
ROA – rentabilita aktív, (zisk/celkové aktíva) ×100 (%)
Rentabilita vlastného kapitálu nám ukazuje, ako efektívne vo firme zhodnocujeme prostriedky, ktoré sme do podnikania vložili, pričom očakávame vyšší výnos ako na štátnych dlhopisoch.
ROE – rentabilita vlastného kapitálu (zisk/vlastný kapitál) × 100 (%) (Vlček, 2009, s.95).
Ukazovatele zadlženosti
Celková zadlženosť (veriteľské riziko) nám charakterizuje finančnú úroveň firmy. Ukazuje nám mieru krytia firemného majetku cudzími zdrojmi. Vyššie hodnoty sú rizikom pre veriteľa, predovšetkým pre banku.
Celková zadlženosť = cudzie zdroje/ celkové aktíva x 100 (%) (Vlček, 2009, s.98).
Koeficient samofinancovania
Koeficient samofinancovania je opakom k celkovej zadlženosti. Udáva, do akej miery je firma schopná pokryť svoje potreby z vlastných zdrojov. Je vyjadrením finančnej stability a samostatnosti firmy.
23
Koeficient samofinancovania = vlastný kapitál/celkove aktíva x 100(%)
Ďalším finančným ukazovateľom, ktorý sme vyjadrili v našej finančnej analýze je ročný nárast vlastného kapitálu. Tento ukazovateľ nám vyjadruje zmeny vo vlastnom kapitále v jednotlivých rokoch ich pokles alebo nárast vypovedá napr. o navyšovaní základného imania spoločnosti alebo jej znížení (Vlček, 2009, s.98).
2. Analýza pôsobenia ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR
V analytickej časti našej diplomovej práce sme sa rozhodli použiť metódy analyticko – syntetickú, induktivno – deduktívnu, deskripcie.
Analýzu vývoja vybraných ukazovateľov ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR analyzujeme v časovom horizonte 2009 - 2013. Obdobie piatich rokov sme si vybrali preto, že práve v tomto období sa začala prehlbovať finančná kríza, ktorá mala dopad na všetky odvetvia ekonomiky a ovplyvnila aj postavenie a pôsobenie finančných skupín v Slovenskej republike. Z dôvodu absencie údajov za finančnú skupinu Istrokapital za rok 2013, sme v tomto prípade analyzovali roky 2009 – 2012.
Pre analytickú časť diplomovej práce sme si vybrali najdôležitejšie ekonomické a finančné skupiny s podstatným vplyvom na mikroekonomickom a makroekonomickom prostredí v ekonomike SR. Z tohto dôvodu sme sa zamerali na tieto finančné skupiny:
Istrokapital
J&T Finance Group
PENTA Investment Limited
Spomínané finančné a ekonomické skupiny sme si vybrali preto, že patria k najdôležitejším ekonomickým a finančným skupinám, ktoré v sledovanom období 2009 - 2013 vplývajú na
24
ekonomiku SR. Vybrané finančné spoločnosti prenikajú v skúmanom období do všetkých strategických oblastí ekonomiky Slovenska a sú vzájomne prepojené vo viacerých ekonomických aktivitách. Pre analýzu jednotlivých skupín sme použili výsledky hospodárenia, záverečné správy, konsolidované účtovné závierky. Na získanie relevantných ekonomických ukazovateľov sme využívali údaje zverejňované Štatistickým úradom Slovenskej republiky a inými štatistickými a finančnými zdrojmi, ako sú internetové portály, finančné publikácie, výročné správy, účtovné výkazy, interné zdroje ekonomických a finančných skupín.
2.1 Stav a vývoj vybraných ekonomických a finančných skupín v ekonomike SR
2.1.1. Analýza stavu a vývoja skupiny Istrokapital v ekonomike SR v období 2009 – 2013
Skupina Istrokapital a.s. je stredoeurópskou spoločnosťou a patrí medzi významné finančné skupiny v regióne strednej Európy. Na slovenskom trhu pôsobí od roku 1996 a do jej portfólia patria spoločnosti poskytujúce komplexné služby najmä v oblasti bankovníctva a finančníctva. Cieľom spoločnosti je podporovať svoj neustály rozvoj, stabilitu a silnú pozíciu na trhu. Mario Hoffmann je predsedom správnej rady Istrokapital SE a vlastní 98 percent akcií spoločnosti. Od roku 2007 zastrešuje skupinu Istrokapital európska spoločnosť Istrokapital SE so sídlom v Cyperskej republike. Európska spoločnosť Istrokapital SE vznikla k 1.2.2007 spojením slovenskej akciovej spoločnosti Istrokapitál a cyperskej spoločnosti Kangima.
Medzi najvýznamnejšie spoločnosti patriace do skupiny Istrokapital SE patria: Poštová banka, Prvá Penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky, Poisťovňa Poštovej banky, PB Partner a Istrokapital Slovensko.
V roku 2013 sa Istrokapital prepojil finančne s J&T group. V súčasnosti spolu s vládou SR zakladajú Poštovú poisťovňu, ktorá bude pôsobiť pri Slovenskej pošte a poskytovať poisťovacie služby zamerané hlavne na poistenie proti neschopnosti platiť úvery, účty, základné poistenie a iné. V nasledujúcej tabuľke si charakterizuje najvýznamnejšie medzníky finančnej skupiny Istrokapital od roku 1996 až do roku 2013.
25
Najdôležitejšie udalosti vo vývoji skupiny Istrokapital podáva tabuľka číslo 1.
Tabuľka 1 Najvýznamnejšie medzníky vývoja skupiny Istrokapital
Rok Popis vývojovej fázy spoločnosti ISTROKAPITAL 1996 vznikla skupina ISTROKAPITAL zlúčením viacerých spoločností 1997 vstúpil ISTROKAPITAL do Poštovej banky a.s.
2001/200 2
na prelome rokov vstúpila spoločnosť do BPT Invest, a.s., ako tretinový vlastník
2002 skupina nadobudla 100% akcií Stredoeurópskeho maklérskeho domu 2003 ISTROKAPITAL získal majoritný podiel v Poštovej banke. Túto investíciu
považuje za kľúčovú.
2003 v tom istom roku sa súčasťou skupiny Poštová banka a.s., stali PABK Leasing a PRVA PENZIJNA správcovská spol., a.s.
2005 Založil ISTROKAPITAL spoločnosť ISTROKAPITAL DEVELOPMENT a.s.
2005 6.12.2015 ISTROKAPITAL SE vydal dlhopisy ISTROKAPITAL 1 2006 vznikla poradensko-konzultačná spoločnosť ISTROKAPITAL
SLOVENSKO a.s.
2006 2007
na prelome rokov 2006/2007 sa transformovala slovenská spoločnosť ISTROKAPITAL a.s., na európsku spoločnosť ISTROKAPITAL SE
2007 1.2.2007 vznikol nadnárodný holding. Vďaka tejto forme spoločnosti skupina dosahuje významnejšie a stabilnejšie postavenie na trhu,
ekonomickú silu, diverzifikuje podnikateľské riziko a optimalizuje daňovú politiku
2007 12.12.2007 nadobudla 93,81 % akcií Poštovej banky, a.s.
2008 Poštová banka kúpila 100 % akcií poisťovne Tatra. Od polovice júna 2008 poisťovňa pôsobí pod obchodným menom Poisťovňa Poštovej banky, a.s.
26
2009 v januári 2009 získal ISTROKAPITAL SE 66,66 % podiel v spoločnosti ABS SPRINTEN LIMITED so sídlom v Írsku
2010 28.4.2010 spoločnosť ISTROKAPITAL SE nadobudla 94, 81% akcií Poštovej banky
2010 v júli 2010 spoločnosť ISTROKAPITAL SE odpredala akcie spoločnosti NORTH EAST DEVELOPMENT a.s.
2011 sa zmenilo obchodné meno spoločnosti ČSOB d.s.s. , a.s. na Dôchodková správcovská spoločnosť Poštovej banky, d.s.s., a.s.,
2011 31.1.2011 bola podpísaná zmluva o predaji spoločnosti ČSOB d.s.s., a.s.
medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a Poštovou bankou a.s.
2011 17.5.2011 za uskutočnil definitívny prevod akcií ČSOB d.s.s., a.s. na Poštovu banku a.s.
2013 Majitelia J&T FINANCE GROUP, a.s. a ISTROKAPITAL SE sa dohodli na vzájomnej kapitálovej previazanosti oboch spoločností. Pripravujú sa na vstup na nové finančné trhy. ISTROKAPITAL SE nadobudne navýšením kapitálu 24% na základnom imaní J&T FINANCE GROUP. J&T Finance Group prevzali zhruba 88 % akcií Poštovej banky.
Zdroj: Spracované autorom na základe (http://www.jtfg.com/,14.5.2015).
Z uvedených charakteristík je zrejmé, že vykonávajú aktivity spomínané finančné skupiny v odvetviach bankovníctva a poisťovníctva, bližšiu charakteristiku poskytuje tabuľka číslo 2.
27
Tabuľka 2 Prehľad spoločností Istrokapital podľa ekonomických odvetví
Odvetvie ekonomiky Počet podnikov Najvýznamnejšie subjekty
Bankovníctvo 1 Poštová banka
Poisťovníctvo 1 Poisťovňa poštovej banky 3 Prvá penzíjna správcovská
spoločnosť Poštovej banky Dôchodková správcovská spoločnosť
Marketing
3 Development a.s. , ABS Sprinten Limited
Zdroj: Spracované autorom na základe (http://www.istrokapital.eu,12.5.2015).
Istrokapital a jeho najvýznamnejšie aktivity v oblasti bankovníctva sú Poštová banka, ktorú finančná skupina kúpila v roku 1997. Založila Poisťovňu poštovej banky, Prvú penzíjnu správcovskú spoločnosť poštovej banky a Dôchodkovú správcovskú spoločnosť.
Istrokapital je spoločnosť s portfóliom rozloženým najviac v sektore financií a bankovníctva.
V roku 2013 sa prepojila kapitálovo s finančnou skupinou J &T a tým spoločne posilnili už predtým popredné miesto v rámci pozície ekonomických skupín na Slovensku. Do portfólia patria aj správcovské dôchodkové fondy, kde ide časť dôchodkového poistenia, ide o financie, ktoré na základe svojho holdingu môžu vkladať do rôznych vlastných spoločností a majú väčšie možnosti na ich zhodnotenie.
V ďalšej podkapitole budeme skúmať finančné skupiny Istrokapital, J&T a Penta. Vychádzali sme z účtovných závierok spoločností, výročných správ a tak tiež z osobného kontaktu s pracovníkmi v týchto spoločností. Na analýzu sme použili analyticko – syntetické metódy.
28
2.1.2 Analýza vybraných ekonomických ukazovateľov a postavenie finančnej skupiny Istrokapital v ekonomike SR 2009 -2012
Prvou skúmanou finančnou skupinou je Istrokapital. Obrat v najdôležitejších odvetviach bankovníctva a poisťovníctva dosiahlo 112,708 mil. eur. Obrat finančnej skupiny sa zvýšil tým, že vstúpil fúziou do bankového sektora. Čistý zisk zo štyroch sledovaných rokov bol najväčší v roku 2010, keď dosiahol výšku 224, 04 mil. Eur, uvádzame v grafe číslo 1. V roku 2009 dosiahla celkový zisk 16,07 mil. Eur. Zisk skupiny sa výrazne zvýšil po vstupe do bankového a marketingového prostredia. Najväčší podiel na tvorbe zisku mali tržby zo zahraničia. Trhové podiely v bankovníctve bol v roku 2009 15,1%, v roku 2010 32%, v roku 2011 32% a v roku 2012 to boli 90% tým, že kúpila Poštovú banku, a vstúpila tak do bankového prostredia. Trhový podiel v poisťovníctve Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky predstavuje v roku 2014 92,1 % podiel. Údaje o vlastnom zisku, vlastnom kapitáli a ďalších vybraných ukazovateľov sa nachádza v grafe číslo 5 grafe číslo 6 a v tabuľke číslo 3.
Graf 5 Grafické zobrazenie čistého zisku skupiny Istrokapital
Zdroj: Spracované autorom na základe konsolidovanej účtovnej závierky
29
Graf 2 Grafické zobrazenie čistého zisku skupiny Istrokapital
Zdroj: Spracované autorom na základe konsolidovanej účtovnej závierky
Čistý zisk zo štyroch sledovaných rokov bol najväčší v roku 2010, keď dosiahol výšku 188, 04 mil. Eur. V ďalších rokoch čistý zisk klesal v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy.
Tabuľka číslo 3 Vybrané ekonomické ukazovatele (1)
Rok
Aktíva v (mil.
EUR)
Vlastný kapitál (mil.
EUR)
Tržby (mil.EUR)
Cudzie zdroje (mil. EUR)
Čistý zisk (mil. EUR)
2009 2 206,79 142,77 112,274 2 064,00 16,07
2010 2 724,08 188,04 191,708 2 563,05 63,53
2011 3 598,53 174,02 256,297 3 424,51 224,72
2012 3 814,04 67,04 303,933 3 747,00 50,69
Zdroj: Spracované autorom na základe konsolidovanej účtovnej závierky
Z našej analýzy vyplýva, že majetok finančnej skupiny od roku 2009 do roku 2012 stále stúpal. Majetok stúpol v roku 2010 oproti roku 2009 o 23% zapojením sa skupiny do developérskych pri projektov. Zvýšenie majetku v roku 2012 oproti roku 2011 bolo o 6%, z dôvodu odkúpenia celej Poštovej banky. Vlastný kapitál poukazuje na nezávislosť finančnej skupiny, vlastne imanie sa bolo v roku 2009 142,77mil. eur, čo prestavuje rozdiel v roku 2010 32%, z dôvodu zvyšovania vkladov spoločníkov. Finančná skupina preukázala dostatok vlastného kapitálu,
30
preto ho v ďalších rokoch už nezvyšovala. Tržby Istrokapitalu mali tak tiež stúpajúcu tendenciu v roku 2009 to bolo 112,274 mil. Eur, rozdiel oproti roku 2010 bol 71%. Finančná skupina začala nové investičné projekty v zahraničný a nakúpila dlhopisy, ktoré im začali prinášať zisk. Zisku v roku 2013 bol 303,933 mil. Eur bol to najväčší zisk zo sledovaných rokov. Rozdiel medzi rokmi 2009 – 2013 bol 171%, z dôvodu ziskovosti Poštovej banky, a podnikateľských aktivít v zahraničí. Cudzie zdroje – rezervy, dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky a bankové úvery mali stúpajúcu tendenciu. Istokapital začal rôzne realizačné projekty v poisťovníctve reštrukturalizáciou Prvej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a preto sa mu zvýšili aj záväzky. Spoločníci si rozdelili čistý zisk za rok 2011 224,72 mil. eur.
Najziskovejšou bola Poštová banka.
Tržby v roku 2009 oproti roku 2010 klesli o 79,434 mil. Eur. V roku 2011 dosiahli tržby výšku 256,297 mil. Eur. Rok 2012 bol pre finančnú spoločnosť najziskovejší, dosiahol výšku 303,933 mil.Eur. Zisku skupiny mal za sledované roky stúpajúcu tendenciu a to aj napriek tomu, že v roku 2009 sa začala prehlbovať finančná kríza, ktorá pokračovala aj v ostatých rokoch.
Tabuľka číslo 4 Vybrané ekonomické ukazovatele (2)
Rok ROA
(%) ROE (%)
Celková zadlženosť
(%)
Koeficient samofinancovania
(%)
D/E cudzie zdroje/vlastný
kapitál
2009 0,72 11,25 93,53 6,50 14,46
2010 2,33 33,79 93,09 7,00 13,63
2011 6,24 129,14 95,16 5,00 19,68
2012 1,33 75,61 98,24 1,75 55,89
Priemer 2,65 62,44 95,00 5,00 25,91
Zdroj: Spracované autorom na základe konsolidovanej účtovnej závierky
Spoločnosť Istrokapital nemá zverejnenú konsolidovanú účtovnú uzávierku za rok 2013, preto sme sa obrátili na účtovné oddelenie spoločnosti, ktoré nás informovalo, že konsolidácia nie je uskutočnená, vzhľadom na prevody kapitálových podielov medzi spoločnosťou J&T a Istrokapital. Tiež, viaceré spoločnosti patriace do konsolidácie, mali odklad odovzdania
31
daňových priznaní a došlo aj k opravám už podaných daňových priznaní. Na základe tohto, nevieme vyhodnotiť rok 2013 v tejto spoločnosti.
Istrokapital je najviac orientovaný na finančný a bankový sektor zo všetkých nami sledovaných finančných skupín. Naša analýza finančných ukazovateľov ukázala, že v posledných 2 rokoch nami sledovaného časového obdobia, klesol nárast vlastného kapitálu spoločnosti, ktorý v poslednom sledovanom roku 2012 dosiahol iba polovicu vlastného kapitálu z roku 2009. Napriek zníženiu vlastného kapitálu dosiahla spoločnosť vysokú rentabilitu, ktorá bola v roku 2012 až 75 %. Významný je rok 2011, keď spoločnosť dosiahla zisk 224 mil. EUR pri výške vlastného kapitálu na úrovni 174 mil. EUR a tiež najvyššiu rentabilitu aktív, ktorá poukazuje na schopnosť spoločnosti vytvárať zisk bez ohľadu na ich zdroje. Tržby skupiny Istrokapital každým rokom stúpali, v roku 2012 dosahovali 303, 933 mil. Eur. Rentabilita aktív medzi rokmi 2009 a 2010 stúpli z 0,72% na 2,33%, čo v priemere znamená nárast o 1,61%. V roku 2011 bol najväčší nárast ROA za všetky sledované roky 6,24%. V roku 2012 to bolo 1,33% . Priemer za všetky roky predstavuje 2,65%. Čo sa týka zamestnanosti finančná skupina nám neposkytla údaje za všetky nami sledované roky, preto sme analyzovali len rok 2013. V tabuľke číslo 5 je uvedený počet zamestnancov Poštovej banky v roku 2013.
Tabuľka číslo 5 Priemerný počet Poštovej banky za rok 2013.
ISTROKAPITAL
Poštová banka rok 2013 917
(http://www.istrokapital.com).
Priemerný počet zamestnancov Poštovej banky v roku 2013 bol 917 zamestnancov.
32
2.1.3. Analýza vývoja skupiny J&T v ekonomike SR v období 2009 – 2013
J&T Finance Group a.s. vznikla v roku 1994. Patrí medzi popredné finančné a ekonomické skupiny. Jej hlavnou činnosťou na začiatku vzniku bolo finančníctvo, rozvojom spoločnosti investovala do mnohých ďalších odvetví hospodárstva. V tabuľke 6 uvádzame jej vývoj od jej vzniku po súčasnosť.
Tabuľka číslo 6 Historický vývoj J&T FINANCE GROUP
Rok Popis vývojovej fázy spoločnosti J&T 1994/1995 Založenie Skupiny J&T
1996 založenie J&T Securities, obchodníka s cennými papiermi v Českej republike
1997 Založenie J& T Global, realitného developera na Slovensku
1998 Vstup J&T do českého bankovníctva akvíziou spol. Podnikateľská banka (J&T banka a.s.)
2004 Významný vstup do odvetvia energetiky ziskaním 34 % balíka akcií spol.
Pražská energetika
2006 Otváranie pobočky spoločnosti J&T Banka na Slovensku 2008 Vznik samostatného holdingu J&T Real Estate
2009 Vznik samostatného holdingu Tatra Mountains Resorts 2009 Vznik samostatného holdingu Best Hotel Properties
2010 Vznik samostatného holdingu Energetický průmyslový holding 2013 Kapitálová previazanosť skupiny J&T a skupiny a ISTROKAPITAL 2013 Rozdelenie bankových a nebankových aktivít Skupiny J &T
2014 Vznik spol. J&T Private Equity Group
33
2014 Vznik európskej spoločnosti J&T Finance Group SE Zdroj: Spracované autorom na základe (http://www.jtfg.com/,13.5.2015).
Pôsobenie skupiny J&T v odvetviach ekonomiky SR ilustruje tabuľka číslo 7.
Tabuľka číslo 7 Prehľad spoločností J&T podľa ekonomických odvetví
Odvetvie ekonomiky Počet podnikov Najvýznamnejšie subjekty
bankovníctvo 7 J&T banka Slovensko
Poštová banka
poisťovníctvo 5 Poisťovňa poštovej banky
Poštová poisťovňa cestovný ruch a hotelierstvo 1 Tatry Mountain Resort,
Hotely : Grand hotel Kempinski Hight Tatras, Kempinski hotel River Park, Doubletree by Hilton Košice, Crowne plaza
Reality 5 River Park
obchod 4 Panta Rei
Masmédia 3 Joj Média House
priemysel a energetika 1 SPP Distribúcia
Zdroj: Spracované autorom na základe (http://www.jtfg.com)/,12.5.2015).
Z tabuľky je zrejmé, že finančná skupina J&T pôsobí skoro vo všetkých odvetviach ekonomiky. Najväčší podiel má J&T v oblasti bankovníctva, spravuje sedem podnikov.
Najvýznamnejšia je J&T banka Slovensko. Vlastní podiel v Poštovej banke, v súčasnosti už len 12%, tým že zvyšný podiel kúpila finančná skupina Istrokapital. V oblastí realít sa
34
zamerala na výstavbu hotelových komplexov, média je to TV JOJ. V priemysle a energetiky je to SPP Distribúcia.
Do bankového holdingu okrem J&T Banky Bratislava a J&T Banky Praha patrí tiež:
Poštová banka
Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky
Poisťovňa poštovej banky
Dôchodková správcovská spoločnosť Poštovej banky
Ďalej táto finančná spoločnosť ma svoje portfólio rozložené v nasledujúcich spoločnostiach a odvetviach ekonomiky, ktorej najvýznamnejšie aktivity ponúka tabuľka číslo 8:
Tabuľka číslo 8: Prehľad aktuálneho portfólia finančnej skupiny J&T k 1.1.2015.
Odvetvie Názov
Finančníctvo Poštová banka
Energetika, plyn Časť SPP Distribúcia Hotely, lyžiarske strediská Tatry Mountain Resort Luxusné hotely Best Hotel Propertiers Televízia, reklamné
bilbordy
JOJ Media House
Developérska spoločnosť J&T Real Estate Obchody s knihami Panta Rhei
Byty, hotely, kancelárie River Park, River Park, Tower 115
Bytové komplexy Panorama City
Zdroj: Spracované autorom na základe (http://www.jtfg.com/,12.5.2015)
35
Najvýznamnejší podnikatelia spojení s J&T v ostatných odvetviach:
Moja samoška - sieť obchodov - celá SR
Terno - sieť obchodov - celá SR
Eurovea - najmodernejšie obchodné centrum SR - Bratislava
Istrokapital - finančníctvo - Bratislava
J&T má rozsiahle podnikateľské aktivity doma aj v zahraničí, v Čechách je to napríklad EP Industries, ktorá sa zaoberala strojárenstvom, dopravnou infraštruktúrou, automobilovým priemyslom. 0Best Hotel Properties vlastní okrem hotelov na Slovensku aj hotel a InterContinental v Prahe. J&T Real Estate ako jeden z najväčších slovenských realitných developerov staval tiež v Moskve a ČR.
Finančná skupina J&T vznikla na začiatku ako spoločnosť orientovaná na finančný sektor, po dvoch rokoch svojej existencie, začala prenikať do odvetvia stavebníctva a energetiky. Neskôr svoje aktivity rozšírila na oblasť hotelierstva. Celkovo môžeme opísať J&T ako spoločnosť, ktorá má svoje aktivity rôznorodejšie ako Istrokapital, ale prenikla do menšieho množstva odvetví ako Penta. J&T má popredné miesto v bankovníctve, cestovnom ruchu, reality a stavebníctvo, energetika čo sa týka rozloženia svojho portfólia v rámci SR. Finančná skupina PENTA má so všetkých nami sledovaných finančných a ekonomických skupín najrôznorodejšie portfólio. (http://www.jtfg.com).
Obrat finančnej skupiny dosahoval za sledované obdobie 2009 – 2013 1120,325 mil. eur.
Čistý zisk skupiny J&T pripadajúci osobám s podielom na vlastnom imaní materskej spoločnosti za rok 2009 medziročne vzrástol o 9% a dosiahol 115,6 mil. EUR. Trhový podiel v finančnej skupiny v bankovníctve dosiahol v roku 2009 49,8%, v roku 2010 65%, v roku 2011 66% a v roku 2012 69%. Na menšinových vlastníkov pripadol zisk na úrovni 2,1 mil.
EUR. Kompozícia zisku Skupiny jasne odráža jej obchodnú štruktúru. Na jednej strane stojí segment Banking, ktorý zahŕňa spoločnosti konsolidačného celku s bankovou licenciou. V rámci segmentu Bankovníctvo Skupina J&T k 31.12.2009 dosiahla čistý zisk na úrovni 13,2 mil. EUR, čo predstavuje medziročný nárast o 60%. Banky v priebehu roka zvyšovali úrokovú maržu, a tak aj napriek miernemu poklesu poskytnutých úverov o 164,1 mil. EUR dosiahli rast konsolidovaného čistého úrokového výnosu o 37% na 63,3 mil. EUR. U bánk
36
došlo v medziročnom porovnaní aj k rastu výnosov z poplatkov a provízií o 33% na 9,9 mil.
EUR, čo odráža najmä prírastok poplatkov z operácií s finančnými nástrojmi. Na tomto prírastku sa najviac podieľali J&T BANKA a.s., jej zahraničná pobočka a J&T Bank (Switzerland) Ltd (http://www.jtfg.com/12.5.2015).
Údaje o vlastnom zisku, vlastnom kapitáli a ďalších vybraných ekonomických ukazovateľov sa nachádza v grafe číslo 3, grafe číslo 4.
Graf 7 Grafické vyjadrenie využívania cudzích zdrojov finančnou skupinou
Zdroj: Spracované autorom na základe (http://www.registeruz.sk/,16.5.2015).
Graf 8 Grafické vyjadrenie vlastného kapitálu finančnou skupinou
Zdroj: Spracované autorom na základe (http://www.ragistreruz.sk/,14.5.2015).
37
V tabuľke číslo 9 analyzuje vybrané ukazovatele ako aktíva finančnej skupiny, vlastný kapitál, tržby, cudzie zdroje a čistý zisk.
Tabuľka číslo 9 Analýza vybraných ekonomických ukazovateľov (1)
Rok
Aktíva v (mil.
EUR)
Vlastný kapitál
(mil. EUR) Tržby Cudzie zdroje (mil. EUR)
Čistý zisk (mil. EUR)
2009 4 475,00 663,30 142,374 3 811,70 116,00
2010 3 798,56 750,62 177,906 3 047,94 85,65
2011 5 029,90 662,82 236,817 4 367,08 40,09
2012 5 779,45 750,40 265,153 5 029,05 47,53
2013 8 387,54 1 012,07 295,075 7 375,47 90,32
Zdroj: Spracované autorom na základe konsolidovanej účtovnej závierky
Majetok finančnej skupiny dosahoval hodnotu v roku 2009 4 475 mil. eur. V roku 2010 to bolo 3 798,56 mil. eur., čo predstavuje zníženie o 18%. Z dôvodu finančnej krízy a znehodnocovania dlhopisov. V rokoch 2011 a 2012 bola suma majetku približne rovnaká.
V roku 2013 dosahoval majetok 8 387, 54 mil. eur, J&T nakúpila veľké množstvo pozemkov a poľnohospodárskej pôdy. Cudzie zdroje v roku 2013 boli 7 375,47 mil. eur. Išlo o dlhodobé krátkodobé záväzky, ktoré si J&T musela splniť voči veriteľom.
V tabuľke číslo 10 analyzuje ROA, ROE, celkovú zadlženosť, koeficient samofinancovania.
Tabuľka číslo 10 Analýza vybraných ekonomických ukazovateľov (2)
Rok ROA (%) ROE (%)
Celková zadlženosť
(%)
Koeficient samofinancovania
(%)
D/E cudzie zdroje/vlastný
kapitál
2009 2,59 17,48 80,24 19,00 5,74
2010 2,25 11,41 86,82 13,00 4,06
2011 0,79 6,04 87,02 13,00 6,59
2012 0,82 6,33 87,93 12,00 6,70
2013 1,07 8,92 85,18 15,00 7,28
Priemer 1,50 10,03 85,43 14,40 6,07
Zdroj: Spracované autorom na základe konsolidovanej účtovnej závierky
38
Vlastný kapitál finančnej skupiny J&T dosiahol za sledované obdobia najvyšší zisk v roku 2013, a to 1 012,07 mil. Eur. Hodnota aktív celej skupiny presahuje 8,3 mld. EUR pred 5 rokmi to bolo 4,5 mld. EUR. Ako vyplýva z našej analýzy hodnota firmy za 5 rokov vzrástla okolo o 100 %. Z toho vlastný kapitál činí iba 1mil. EUR, čo je zhruba 8,3% z celkových aktív. Skupina pracuje s vysokým dlhom – pákový efekt. Zadlženosť skupiny v priemere predstavuje cca 85 %, čo je pre skupinu s finančnými aktivitami relatívne prirodzené.
Záväzky skupiny sa dajú prirovnať aj k vlastnému kapitálu. Priemer tohto ukazovateľa za posledných päť rokov je 6,074. To znamená, že v priemere sú záväzky spoločnosti 6,074 vyššie ako vlastný kapitál spoločnosti. Ak teda spoločnosť funguje s vysokým dlhom, automaticky by mala vykazovať vysoké rentability vlastného kapitálu. V prípade J&T Finance Group to v priemere vychádza 10,37%, čo nie je zlý výsledok, ale pri tak vysokej páke by to malo byť viac. Ak by však spoločnosť nepracovala s tak vysokou finančnou pákou, ale prevažne s vlastnými zdrojmi, vykazovala by zhodnotenia v priemere iba 1,80%, čo je asi aktuálny výnos na termínovaných vkladoch v bankách (http://www.jtfg.com./14.5.2015).
Spoločnosť je schopná pokryť svoje potreby z vlastného kapitálu do výšky 15 % v poslednom sledovanom roku. Skupina pravidelný ročný nárast vlastného kapitálu, okrem roku 2011 keď zaznamenala výrazný pokles o 11%. Zhodnotenie aktív je priemerne za sledované obdobia je 1,504 %. O viac ako 34% vzrástol aj objem prostriedkov klientov na vkladoch, ku koncu roka mali klienti v banke uložených 3,1 miliárd EUR. Postupne klesá zastúpenie veľkých inštitucionálnych investorov a veľkých privátnych klientov. Napriek tomu, že sa priemerný vklad v J&T banke znížil na necelých 100 000 EUR, naďalej ostáva vysoko nad priemerom trhu. Majetok klientov umiestnený v podielových fondoch, dlhopisových emisiách, zmenkových programoch a individuálnej správe majetku dosahuje 2,9 miliárd EUR.
Banka v roku 2013 uviedla na trh sedem nových dlhopisových emisií s objemom viac ako 437 miliónov EUR kótovaných na burzách v Prahe a Bratislave. Banka tiež ponúka mož- nosť investovať do piatich zmenkových programov. Dôležitou súčasťou ponuky investičných produktov sú rovnako podielové fondy spravované J&T INVESTIČNÍ SPOLEČNOST, a.s.
Významným úspechom v tejto oblasti je cena pre podielový fond J&T ktorý sa stal absolútnym víťazom v súťaži Fincentrum & Forbes Investice roku 2013, ktorú usporadúva spoločnosť Fincentrum v spolupráci s časopisom Forbes a s PwC Česká republika (http://www.jtfg.com/,19.5.2015).
39
Skupina Poštovej banky nadviazala na rast predchádzajúcich rokov a zaznamenala ďalší nárast bilančnej sumy (medziročne 12,5 %), ktorá dosiahla v roku 2013 celkom 3,8 miliárd EUR. Čistý zisk skupiny Poštovej banky bol takmer 70 miliónov EUR a prekonal tak úroveň roka 2012 (66 miliónov EUR). Čisté úrokové výnosy dosiahli 191 miliónov EUR.
Medziročný 9% rast bol aj napriek rastúcej konkurencii ťahaný rastom objemu poskytnutých úverov, ktorý akceleroval predovšetkým v druhej polovici roka 2013. Čisté výnosy z poplatkov a provízií vo výške 19 miliónov EUR zostali na úrovni roka 2012. Za ich stagnáciou stojí nárast osobitného odvodu pre bankové inštitúcie, ktorý eliminoval dopad rastúceho objemu aj poskytnutého objemu úverov. Čisté neúrokové výnosy dosiahli takmer 48 miliónov EUR a významne tak prekonali tieto výnosy v predchádzajú- com roku (4 milióny EUR). Podstatné zlepšenie totiž skupina zaznamenala v čistom zisku z finančných operácií, ktorý v roku 2013 dosiahol viac ako 10 miliónov EUR oproti strate takmer 21 miliónov EUR v roku 2012, ktorá bola spôsobená stratou z precenenia gréckych štátnych dlhopisov (http://www.jtfg.com/, 20.5.2015).
Celkové prevádzkové náklady vzrástli na 98 miliónov EUR. Za 19% nárastom stojí rast osobných nákladov, nákladov na služby a materiálových nákladov najmä kvôli nárastu leasingových aktivít spoločnosti PB Finančné služby, a.s. Skupina Poštovej banky vygenerovala v roku 2013 prevádzkový zisk vo výške 141 miliónov EUR a významne tak prekonala prevádzkový výsledok predchádzajúceho roka (97 miliónov EUR). Poštová banka dosiahla v roku 2013 ďalší míľnik a obsluhuje už 1 milión klientov. Medziročný nárast v objeme poskytnutých úverov o 9% dosiahol hodnotu 153 miliónov EUR a rastúca dôvera klientov sa prejavila aj v raste objemu klientskych zdrojov (438 miliónov EUR a 15 %).
Pozitívny vývoj ukázala tiež Prvá Penzíjna správcovská spoločnosť Poštovej banky, správ.
spol., a. s., ktorá v roku 2013 predstavila dva nové fondy a v ďalších fondoch zaznamenala 29% nárast objemu majetku na 487 miliónov eur.
V priebehu roka 2013 spoločnosť zlepšila svoju konkurenčnú pozíciu a navýšila svoj trhový podiel z necelých 9% na viac ako 11%. Novou činnosťou Spoločnosti je tiež správa fondov pre tretie strany. Vďaka implementácii nového informačného systému došlo k ďalšiemu zjednodušeniu procesu investovania. Výsledkom je aj ocenenie v súťaži Zlatá minca 2013, kde Prvá penzijná obhájila v kategórii Realitné fondy druhé miesto. Dôchodková správcovská spoločnosť Poštovej banky, d.s.s., a.s. zaznamenala aj napriek zmene legislatívy, ktorá viedla k otvoreniu druhého piliera, významný nárast sporiteľov. DSS Poštovej banky aj naďalej
