Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva
Porovnanie trhu práce v SR a zahraničí
A Comparison of the Labor Market in the SR and Abroad
Bakalárska práca
Autor: Ivana Draganová
Právní administrativa v podnikatelské sféře
Vedúci práce: doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD.
Banská Bystrica Jún 2013
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Malatinej 24. 06. 2013 ...
Poďakovanie
Moja vďaka patrí môjmu vedúcemu práce, doc. Ing. Pavelovi Cenigovi, PhD., za odbornú a metodickú pomoc pri koncipovaní tejto bakalárskej práce, za jeho rady a pripomienky, ktoré boli pre mňa cenným prínosom.
V Malatinej 24. 06. 2013
Anotácia
DRAGANOVÁ, Ivana: Porovnanie trhu práce v SR a zahraničí. [Bakalárska práca].
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce: doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán 64
Cieľom bakalárskej práce Porovnanie trhu práce v SR a zahraničí bolo porovnať trh práce na Slovensku a v Európskej únii a podať návrhy opatrení na podporu zlepšenia fungovania trhu práce v Slovenskej republike. Práca je rozdelená do troch hlavných kapitol, ktoré obsahujú niekoľko ďalších podkapitol. V prvej kapitole sa venujeme teoretickému vymedzeniu trhu práce. Druhá časť sa zaoberá analýzou trhu práce v Slovenskej republike a Európskej únii. Tretia kapitola je zameraná na projekty, ktorých úlohou je zlepšiť a podporiť chod trhu práce na Slovensku.
Kľúčové slová: Trh práce, miera nezamestnanosti, nezamestnanosť, zamestnanosť, politika zamestnanosti, rovnováha na trhu práce
Anotation
DRAGANOVÁ, Ivana: A comparison of the labor market in the SR and abroad.
[Bachelor's thesis]. Banking Institute University of Prague, Foreign University Banská Bystrica. Department of Economics, pricing, social sciences and law. Supervisor: doc. Ing.
Pavel Ceniga, PhD.. Year of defense: 2013. Number of pages: 64
The aim of bachelor’s thesis Comparison of the labour market in Slovakia and foreign countries was to compare the labour market in Slovakia and the European Union and submit proposals to support improvements in the functioning of the labour market in the Slovak Republic. The work is divided into three main chapters, which contain several other subsections. The first chapter is devoted in theoretical definition of the labour market. The second part analyzes labour market in the Slovak Republic and the European Union. The third chapter focuses on projects designed to improve the operation and support of the labour market in Slovakia.
Keywords: labour market, unemployment rate, unemployment, employment, employment policy, labour market balance.
OBSAH
Úvod ... 8
1 Teoretické vzmedzenie trhu práce ... 9
1.1 Trh práce a jeho charakteristika... 9
1.2 Ponuka práce ... 10
1.3 Dopyt po práci ... 13
1.4 Rovnováha na trhu práce ... 14
1.5 Odmena za prácu – mzda ... 16
1.6 Poruchy na trhu práce ... 18
1.7 Segmentácia trhu práce ... 19
1.8 Vplyv štátu a odborov na trh práce ... 19
1.9 Nezamestnanosť ... 21
1.9.1 Druhy a príčiny nezamestnanosti ... 22
1.9.2 Meranie nezamestnanosti ... 23
1.9.3 Príčiny nezamestnanosti v trhovej ekonomike ... 25
1.10 Štátna politika zamestnanosti ... 25
1.10.1 Aktívna politika zamestnanosti ... 27
1.10.2 Pasívna politika zamestnanosti ... 28
2 Analýza trhu práce v Slovenskej republike a zahraničí ... 30
2.1 Vývoj na trhu práce za posledných desať rokov ... 30
2.2 Makroekonomický vývoj v Slovenskej republike ... 33
2.3 Vplyv domáceho dopytu na trh práce ... 35
2.4 Situácia na trhu práce v Slovenskej republike ... 36
2.5 Zamestnanosť v SR v rokoch 2008 - 2012 ... 37
2.6 Nezamestnanosť v SR v rokoch 2008 - 2012 ... 40
2.7 Postavenie mladých a starších ľudí na trhu práce ... 42
2.8 Vývoj HDP v Európskej únii 27 a v eurozóne v roku 2012 ... 45
2. 9 Porovnanie vývoja zamestnanosti a nezamestnanosti SR s EÚ ... 46
2.10 Vplyv aktívnej politiky trhu práce ... 50
3. Návrh zlepšenia fungovania trhu práce v Slovenskej republike... 52
3.1 Projekty úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2013 – 2015 ... 52
3.2 Moţnosti riešenia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania ... 54
3.2.1 Optimalizácia činnosti verejných sluţieb ... 54
3.2.2 Podpora aktívnej politiky trhu práce ... 55
3.2.3 Opatrenia pre zlepšenie podnikateľského prostredia ... 55
3.3 Zvýšenie kvality odborného vzdelávania ... 56
3.4 Absolventská prax ... 56
3.5 Zamestnanosť a sociálna inklúzia ... 57
Záver ... 59
Zoznam pouţitej literatúry ... 61
Zoznam tabuliek ... 64
Zoznam grafov ... 64
8
ÚVOD
V bakalárskej práci sa budeme venovať problematike trhu práce v SR a zahraničí. Keď sa na Slovensku spomenie trh práce, väčšina obyvateľov má na mysli mieru nezamestnanosti.
Trh práce však predstavuje špecifické miesto, na ktorom sa stretávajú dva subjekty – domácnosti a firmy, predstavujúce ponuku a dopyt, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Aby ľudia uspokojili svoje potreby, musia pracovať. Človek sa líši od iných výrobných faktorov slobodnou vôľou a myslením, práve od človeka nie len jeho vzdelania či ochoty pracovať závisí rozsah práce a jej kvality.
Osobitne nás zaujíma obraz štrukturálnych zmien v ekonomike, ekonomický rast, konkurencieschopnosť, ich vplyv na vývoj zamestnanosti a pohyb na trhu práce.
Medziročný nárast zamestnanosti sa prejavuje v odvetviach, ktoré získavajú z rastovej fázy ekonomického cyklu. Vznik nových pracovných miest vytvorených za pomoci zahraničných investícii je kompenzovaný reštrukturalizáciou a zvyšovaním efektívnosti.
Treba však uviesť, ţe naša zamestnanosť vyţaduje cieľovo orientovaný smer na vyšší podiel informačnej ekonomiky, ako aj pripravenosť jednotlivcov a podnikateľských subjektov na napredovanie vlastnej ekonomiky.
Bakalárska práca sa člení na tri hlavné kapitoly. Jej nosnou kapitolou je prvá kapitola s názvom teoretické vymedzenie trhu práce v trhovej ekonomike a druhá kapitola analyzuje situáciu na slovenskom trhu práce a porovnáva ho s postavením v zahraničí.
Analytická časť a údaje boli čerpané z informačných systémov Štatistického úradu SR, Eurostatu, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Doplnkovým zdrojom boli údaje zo štatistických zisťovaní organizovaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národnej banky Slovenska. Tretia časť obsahuje návrhy opatrení na zlepšenie fungovania trhu práce v čase spomaľovania ekonomického rastu.
9
1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE TRHU PRÁCE
1.1 Trh práce a jeho charakteristika
Na trhu práce sa nachádzajú dva základné subjekty, ktorými sú domácnosti a firmy, ktoré predstavujú ponuku a dopyt. Za trh práce povaţujeme miesto, kde sa stretáva dopyt po práci zo strany potenciálnych zamestnávateľov s ponukou práce. Ponuku práce tvoria jednotlivci , ktorí sa uchádzajú o zamestnanie, pričom predmetom kúpy a predaja nie sú jednotlivé osoby, ale pracovná sila (Tuleja, 2007, s. 147).
Trh práce je ovplyvnený rovnakými zákonitosťami ako ostatné trhy, prejavuje sa však špecifikami, ktoré vyplývajú z osobitostí práce ako výrobného faktora. Práca neexistuje sama o sebe, jedine ľudia – pracovné sily – majú schopnosť pracovať. Na začiatku by som chcela poukázať na trh práce a na dva jeho základné subjekty. Ponuku predstavujú domácnosti ako vlastníci práce a firmy určujú dopyt po práci. Domácnosti ako spotrebitelia závisia od dôchodku (mzda je jeho podstatnou činnosťou) a sú nútené vstupovať na trh práce a ponúkať prácu. Pri rozhodovaní o ponuke práce uvaţujú o odmene za vykonanú prácu a o spotrebe, ktorú im odmena umoţní (Lisý et al., 2007, s. 266).
Ľudia sa odlišujú od ostatných výrobných faktorov slobodnou vôľou, myslením a právami. Práve vďaka svojim zvláštnostiam je tento trh častým predmetom štátnych zásahov a prelom pre zamestnávateľov a odbory alebo východiskom pre politické stany.
Vo väčšine trhových ekonomík sú platy a mzdy hlavným zdrojom príjmu viac ako 90 % domácností a vo vyspelých krajinách tvorí 75 – 80% národného dôchodku. Aj keď je trh práce odlišný od iných trhov, môţeme pre jeho analýzu pouţiť známe nástroje mikroekonomickej analýzy, krivky ponuky a dopytu (Sojka et al., 2006, s. 82).
Práca
Prácu zaraďujeme medzi základné primárne výrobné faktory (Klíma, 2006, s. 69). Práca predstavuje cieľavedomú a účelnú činnosť, ktorá je zameraná na výrobu tovarov a sluţieb a jej nositeľom je človek. Tovar a sluţby uspokojujú ľudské potreby. Rozsah práce a jej kvalita závisí od:
počtu obyvateľov v krajine,
10
vzdelanostnej úrovne obyvateľov,
vekovej štruktúry obyvateľov,
ochoty pracovať a od kvalifikácie pracovníkov.
Prácu sa delí z rôznych hľadísk, lebo poznáme rôzne druhy prác. Práca môţe byť fyzická alebo duševná, jednoduchá alebo zloţitá, kvalifikovaná alebo nekvalifikovaná.
Rozoznávame prácu zhmotnenú (minulú) a prácu ţivú (prítomnú). Zhmotnená práca je práca, ktorá je vynaloţená na výrobu výrobku vo výrobných procesoch predchádzajúcich samotnej výrobe tovaru. Ţivú prácu predstavuje skutočne vynaloţená práca, bezprostredne pri výrobe určitého výrobku (Gaţiová, 2006, s. 97).
Intenzita práce a jej produktivita
Intenzitu práce môţeme charakterizovať ako mnoţstvo práce, ktorá je vykonaná za určitú časovú jednotu. Rast intenzity práce spôsobuje zvýšené úsilie pracovníka, čím dochádzaj aj k nárastu jeho výkonu. Hranica kaţdého pracovníka je iná. Závisí od jeho fyzických a psychických predpokladov. Jej prekročenie má nepriaznivý dopad na pracovnú silu aj kvalitu produkcie, preto je zvyšovanie intenzity práce z tohto dôvodu obmedzené.
Nemoţno ale zamieňať pojem intenzita práca s jej produktivitou.
Pod pojmom produktivita práce rozumieme podiel výstupu danej práce a počet pracovníkov. Rastúci počet výstupov pri rovnakom počte zamestnancov spôsobuje jej rast.
Produktivita práce je ovplyvnená:
technológiou, resp. spôsobom vyuţívania výrobných faktorov,
štruktúrou výroby a jej organizáciou
zdokonaľovaním výrobných strojov a zariadení,
skvalitňovaním pracovnej sily (Hontyová et al., 2007, s. 147)
1.2 Ponuka práce
Ponukou práce chápeme ponuku práce firmám zo strany pracovníkov. Je podmienená hraničnými nákladmi domácností pri vynakladaní práce. Domácnosť je v rovnováhe, keď sa práca rovná efektu, ktorý práca prináša, t. j. reálnej mzde. Na porovnávaní reálnej mzdy a vynaloţenej námahy pri práci je zaloţené rozhodovanie a správanie domácnosti na trhu práce.
Čas je veľmi vzácny, akýkoľvek hospodársky pokrok a pokrok v medicíne predlţuje dĺţku ľudského ţivota, fyzický tok času sa ale vôbec nezmenil a deň obsahuje stále len 24
11
hodín. Obmedzenie časom je najvýznamnejším obmedzením, v rámci ktorého prebieha ekonomická, ale aj rôzna ľudská aktivita (Jurečka et al., 2010, s. 241).
Na individuálnu ponuku na trhu práce vplývajú viaceré faktory. Ak predpokladáme, ţe prisťahovalectvo všeobecne je značne obmedzené, potom ponuku práce bude určovať hlavne veľkosť populácie a sklon pracovnej sily rozdeliť svoj čas na pracovný a voľný.
Pôsobí tu substitučný efekt: zvýšením mzdy sa zdraţí voľný čas, a to človeka motivuje k tomu, aby voľný čas nahrádzal ostatnými statkami. To znamená, ţe viac pracuje a menej si uţíva voľného času.
So zvýšeným mzdy stúpa aj výška dôchodku a človek si môţe uţívať viac voľného času a menej pracovať.
Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva. Tu patria všetci, ktorí sú aktívne zaradení do pracovného procesu a tvoria pracovnú silu. Zaraďujeme tu aj nezamestnaných.
Hlavné faktory ovplyvňujúce ponuku práce sú:
veľkosť populácie,
časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo,
priemerný počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok,
kvantita a kvalita vykonanej práce.
Veľkosť populácie určuje prirodzený prírastok populácie. Časť populácie tvoriaca práceschopné obyvateľstvo, je tá časť populácie, ktorú dostaneme, keď od celkového počtu obyvateľov odpočítame deti, dôchodcov, zdravotne postihnutých obyvateľov, to znamená tých, ktorí ešte nie sú schopní pracovať, alebo uţ nie sú schopní pracovať.
Medzi práceschopné obyvateľstvo potom zaraďujeme aktívne pracujúce, ale aj nezamestnané práceschopné obyvateľstvo.
Otázky kvality a kvantity vykonanej práce (za rok, alebo za celý ţivot u jednotlivca) sa týka mnoţstva ekonomických, politických a sociálnych problémov. V posledných desaťročiach môţeme sledovať aj nárast ţenskej práce. To sa nedá vysvetliť iba ekonomickou analýzou. Musíme si všímať otázku veľkosti rodín, sociálne postoje a aj meniacu sa úlohu postavenia ţeny v spoločnosti. Jednou z podstatných otázok v analýze ponuky práce je otázka reakcie pracovnej sily na vyššie mzdy a aký bude účinok vyšších miezd na počet hodín odpracovaných počas ţivota.
12 Graf č. 1: Krivka individuálnej ponuky práce
Prameň: Samuelson, P. Ekonómia (vlastné spracovanie)
Z grafu je zrejmé, ţe tvar krivky ponuky práce vyjadruje vzťah medzi mnoţstvom práce (L), ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať a danou mzdovou sadzbou. S rastom reálnej mzdy ponúkané mnoţstvo práce rastie, od bodu (C) no s rastom reálnej mzdy ponúkané mnoţstvo práce, naopak klesá. Pri vysokých mzdách klesá ponuka práce ţien, lebo mzdy muţov sú dostatočné na zabezpečenie ţivotnej úrovne rodiny. Domácnosti pri dostatočne vysokej úrovni reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času určenému na vedenie domácností a výchovu detí a zvýšenej spotrebe statkov.
Známy je aj substitučný efekt zmeny miezd a dôchodkový efekt zmeny miezd, ktoré pôsobia v značnej miere protichodne. Substitučný efekt je charakteristický tým, ţe pri zvýšení mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje. Pri vysokej cene práce sa všetky ostatné alternatívy voľného času, šport a pod. stávajú „relatívne drahšími“, lebo alternatívne náklady na voľný čas sú nepríjemne vysoké v porovnaní so situáciou, keď cena práce bola niţšia.
13
V našom prípade aţ do bodu C ponuka práce stúpa pre všetky mzdové sadzby, ktoré tieţ stúpajú a tu prevláda substitučný efekt. Od bodu C smerom hore prevláda dôchodkový efekt a ponuka práce klesá, aj keď mzdové sadzby rastú. Vo všeobecnosti sa dá povedať, ţe v bode C sú efekty vyrovnané. Chcela by som tieţ pripomenúť, ţe v rozvinutých trhových ekonomikách ovplyvňuje výšku reálnej mzdy daňový systém (Lisý et al., 2007, 266–268).
1.3 Dopyt po práci
Pod pojmom dopyt po práci rozumieme celkový objem pracovných síl, ktoré na trhu práce, pri určitej výške mzdy, jednotliví zamestnávatelia poţadujú (Tuleja, 2007, s. 147).
Dopyt po práci je podobne ako dopyt po iných výrobných faktoroch dopytom odvodeným od dopytu po výrobcoch a sluţbách, ktoré sú produkované prácou a inými výrobnými faktormi (Jurečka et al., 2010, s. 246). Dopyt po práci je určovaný a reprezentovaný zo strany firmy, ale závisí aj od ostatných zdrojov, veľkosti kapitálu a vyuţívanej technológie. Dokonalejšou technológiou sa dopyt po pracovnej sile zniţuje, zvýši sa však stupeň kvalifikácie a pri menej náročných technológiách bude dopyt popracovaných silách vyšší (Páleník, 2009, s. 85).
Dopyt po práci je odvodeným od dopytu, to znamená, ţe závisí od dopytu po výsledku tejto práce, po statkoch, ktoré sa týmito faktormi vyrábajú, a zároveň cena výrobného faktora závisí od ceny výrobkov a nie naopak. Skutočná reakcia bude záleţať od elasticity krivky ponuky práce (Antalová, 2010, s. 48). Ak chceme určiť krivku dopytu po práci je potrebné, aby sme vychádzali z hraničného produktu práce.
Ako som uţ spomínala dopytom jednotlivých firiem po práci predpokladáme, ţe firma, ktorej správanie na trhu práce nie je stredom našej pozornosti, je ziskovo orientovaná, a tieţ hlavným podnetom k jej produkcii je maximalizácia zisku.
Skutočná firma má záujem o určitú prácu, ktorá závisí na jej produktivite, schopnostiach zvýšiť celkový produkt firmy. Prírastkom produktu firmy je medzný fyzický produkt práce MPPL, ktorý zastáva v procese utvárania dopytu firmy po práci ústredné miesto. Práve táto veličina svedčí o prínose dodatočnej jednotky práce k vyrábanej produkcii.
Medzní fyzický produkt práce (MPPL) je mnoţstvo fyzických jednotiek produkcie vyprodukované dodatočnou jednotkou práce. Ziskovú firmu však najviac zaujíma čiastka,
14
ktorou zapojením ďalšej jednotky práce získa. Túto čiastku voláme príjem z medzného produktu práce MRPL. Predstavuje čiastku, o ktorú sa príjem firmy zvýši v dôsledku zamestnania ďalšej jednotky práce (Jurečka et al., 2010, s. 247).
Hlavné vymedzenie dopytovej strany trhu práce sú: cena práce, výška reálnej mzdy alebo mzdového tarifu, dopyt po produktoch a sluţbách a ich cena, produktivita práce, ceny ostatných vstupov, očakávané budúce trţby, pracovná sila na trhu práce (Dvořáková et al., 2007, s. 67).
1.4 Rovnováha na trhu práce
Na trhu práce sa vytvára rovnováha a rovnováţna cena práce je mzda. Situácia, kedy nedochádza k zmene. Vtedy ani predávajúci, ani kupujúci nemajú dôvod meniť svoje rozhodnutia. Takáto situácia však netrvá dlho, lebo v ţivote sa neustále stretávajú rôzne poţiadavky predávajúcich a kupujúcich, ktorí majú rozdielne predstavy o objeme a cene realizovanej produkcie (www.euroekonom.sk, 28. 02. 2013).
Rovnováha na trhu práce je dosiahnutá iba pri plnej zamestnanosti, t. j. prirodzená nezamestnanosť ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Táto rovnováha nastáva, keď sú pracovné miesta vytvorené na trhu práce, obsadené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom.
V prípade narušenia rovnováhy na trhu práce je potrebné prijať opatrenia na znovunadobudnutie rovnováhy.
Práca jednotlivcov, ktorí sú ochotní pracovať pri jednotlivých mzdových úrovniach, nám situáciu znázorňuje graf. č. 2:
15 Graf č. 2: Rovnováha na trhu práce
Prameň: Martincová, M. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém (vlastné spracovanie)
Ochota firiem zamestnávať pracovníkov je podmienená krivkou trhového dopytu po práci DL v grafe. Krivka nám vyjadruje súčty jednotiek prác, ktoré sú firmy ochotné zamestnať pri jednotlivých mzdových úrovniach. Práceschopný zamestnanec ochotný pracovať za mzdu WE si pracovné miesto nájde. Firmy získajú mnoţstvo práce, aké sú schopné pri mzde WE zamestnať, ale tí pracovníci, ktorí poţadujú mzdu prekračujúcu WE, pracovnú príleţitosť nenájdu. Firmy, ktoré sú ochotné vyplácať len mzdu niţšiu ako je rovnováţna mzda, nenájdu dostatok práce. Dôleţité je vyzdvihnúť, ţe ak uvaţujeme o mzde a o jej pohybe, uvaţujeme tak za predpokladu, ţe sa nemenia ceny výrobkov a sluţieb. To vyjadruje ţe rastom, alebo poklesom mzdy, rozumieme rast, resp. pokles reálnej mzdy (Sika, 2007, s. 13).
16
1.5 Odmena za prácu – mzda
Cenou práce je mzda, ktorá sa na trhu práce tvorí na základe vzťahu medzi dopytom a ponukou. Mzda je preto výsledkom fungovania trhu a odmenou za vykonanú prácu. Je to taktieţ peňaţné plnenie zamestnávateľa voči zamestnancovi. Mzda poznáme v dvoch základných formách. Prvá forma mzdy je časová mzda, z ktorej sa postupne odvodila úkolová mzda. Úkolová mzda je premenenou formou časovej mzdy.
Časová mzda vyjadruje odmenu za určitý čas a podľa toho rozlišujeme mzdu:
hodinovú, dennú, týţdennú a mesačnú mzdu. Vymedzujeme celkovú sumu mzdy a cenu práce jednej časovej jednotky.
Úkolová mzda je zas obmenou časovej mzdy a pri jej určený vychádzame z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý čas. Táto mzda je dôleţitým faktorom pri zvyšovaní intenzity práce. Pracovník sa pri úkolovej mzde snaţí pracovať intenzívnejšie. Úkolovú mzdu dnes pouţívame pri menej kvalifikovaných prácach, kde sa zatiaľ neuplatnila komplexná mechanizácia a automatizácia a kde existuje veľký podiel ručnej práce (Lisí et al., 2007, s. 269-270).
Sumu peňazí, ktorú pracovník dostáva, nazývame ako nominálna mzda. Suma tovarov a sluţieb, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môţe kúpiť, predstavuje zase reálnu mzdu. Reálna mzda je merítkom ţivotnej úrovne. Úroveň reálnej mzdy závisí od výšky nominálnej mzdy, od úrovne cien tovarov a sluţieb, ale aj od daňového zaťaţenia (Lisý et.
al., 2005, s. 105).
Zákonník práce ju definuje ako peňaţné plnenie zamestnávateľa voči zamestnancovi.
Keď porovnávame mzdy v jednotlivých krajinách, porovnávame reálne mzdy. Mzdy sú rozdielne, závisia od profesie, kvalifikácie, zručnosti pracovníkov, dĺţky praxe a pod.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mzda poukazuje na moţnú diskrimináciu na trhu práce.
Za mzdu sa nepovaţuje náhrada mzdy, odstupné, cestovné náhrady, odmena za pracovnú pohotovosť. Výška mzdy sa dohaduje v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Ak nie je dohodnutá, zamestnancovi patrí najmenej mzda vo výške stanovenej zákonom o mzde.
Vláda SR svojimi nariadeniami ovplyvňuje výšku mzdy. Stanovuje minimálne mzdové tarify a minimálnu mzdu. Cieľom minimálnej mzdy je pomôcť ľuďom s nízkymi príjmami.
Táto mzda môţe súčasne motivovať k práci, ale aj zvýšiť nezamestnanosť. Vplyv minimálnej mzdy závisí od štruktúry trhu práce. Konkrétne riešenie mzdových otázok nachádzame v tzv. mzdovom systéme. Mzdový systém zatrieďuje pracovníkov do
17
jednotlivých mzdových tried, určuje pravidlá na vyplácanie príplatkov a náhrad mzdy, určuje vhodné formy mzdy. Podniky majú voľnosť pri tvorbe vlastného mzdového systému.
Mzda plní funkcie:
ekonomickú funkciu mzdy, ktorú štát vyuţíva vo svojej mzdovej politike. Má moţnosť regulovať mzdový vývoj vo väzbe na infláciu,
motivačnú funkciu mzdy, ktorá výškou mzdy stimuluje pracovný výkon a vedie k zvyšovaniu pracovného výkonu,
stabilizačná funkcia mzdy pomáha zamestnávateľovi si udrţať svojich zamestnancov,
sociálna funkcia mzdy spočíva v uspokojovaní potrieb ďalších členov rodiny.
Súčasťou tejto funkcie je aj riešenie problému chudoby. A to sú nízke zárobky v prípade zamestnanosti, nedostatočná kvalifikácia a nezamestnanosť.
Chudobu delíme na absolútnu a relatívnu. Absolútna chudoba vzniká, ak príjem nie je dostatočný na pokrytie základných ţivotných potrieb. Relatívna chudoba je stanovená relatívnym vzťahom k ostatným jedincom (Gáţiová, 2006, s. 98-99).
Rovnováţna alokácia času pri danej mzde
Pre mnohých ľudí je samotná práca potrebou, preto hlavným faktorom, ktorý k práci povzbudzuje, je mzda resp. statky, ktoré je moţne za mzdu získať. Domnievam sa preto, ţe mzdová hodinová sadzba vyjadruje medzní úţitok z práce, tzn. uţitočnosť, ktorú pracovníkovi dáva dodatočná hodina jeho práce.
Medzné náklady práce sú určené subjektívne pociťovanou stratou, ktorá je dôsledkom rozhodnutí pracovníka nahradiť ďalšiu hodinu voľného času prácou.
Rovnováţna alokácia času sa z hľadiska jednotlivého pracovníka dosiahne v situácii, keď sa medzní úţitok tohto pracovníka z jeho práce rovná medzným nákladom, ktoré mu táto práca pôsobí. Pracovník sa snaţí o rovnováhu medzi medzným úţitkom z práce i ich medznými nákladmi.
Rovnováţna alokácia času pri rozdielnej mzde
Pri danom rozsahu disponibilného času za deň, týţdeň, mesiac či rok rozhodnutí človeka o tom, koľko ponúkne práce, tzn. svojho času firme, je súčasne rozhodnutím
18
o tom, koľko človek voľného času ţiada pre seba. A naopak, rozhodnutie o rozsahu voľného času je
zároveň rozhodnutím o rozsahu pracovného času. V ďalších krokoch je jeho cieľom ukázať vplyv rozdielnej mzdovej úrovne na individuálnu ponuku práce, za predpokladu, ţe predmetom voľby je mnoţstvo voľného času. Voľným časom sa teda budem zaoberať explicitne, zatiaľ čo časom venovaným práci implicitne. Mnoţstvo práce ponúknuté firme tak bude závisieť na mnoţstvo času, ktoré má jeho vlastník k dispozícii, a na mnoţstvo, ktoré má v úmysle nechať pre seba.
Voľný čas nie je zadarmo, preto je človek v tomto zmysle spotrebiteľom, ktorý kupuje svoj voľný čas a „platí“ zaň cenu vo výške mzdy o ňu prichádza tým, ţe nepracuje. Rastom alebo poklesom mzdy, rozumieme rast, resp. pokles reálnej mzdy. Inými slovami: Rast resp. pokles mzdy, tu chápeme ako rast, resp. pokles mnoţstva výrobku a sluţieb, ktoré si môţeme za mzdu kúpiť (Rievajová, 2009, s. 253).
1.6 Poruchy na trhu práce
V reálnom hospodárení sa trh práce vyvíja v podmienkach nedokonalej konkurencie, ktorá má za následok strnulosť ponuky práce i dopytu po práce.
Ponuka práce vychádza z obmedzenej voľby domácností medzi málo kombináciami mzdových sadzieb a rozsahom ponúkanej práce. Ponuka práce je daná aj štrukturálnej rôznorodosti práce a z nich vyplývajúcej segmentácie na trhu práce. Trh práce sa rozdelí na mnoţstvo ďalších trhov rôznych profesií, ktoré sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné. Ponuka práce je ovplyvňovaná aj právnymi zásahmi do trhu práce, ale aj vlastným rozhodovaním firiem. Firmy sa snaţia zamestnávať kvalifikovaných pracovníkov aj za cenu, ţe niekedy udrţiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou, no s ohľadom na očakávané zvýšenie ponuky pre svoju produkciu.
Zásahy štátu do trhu práce obmedzujú negatívne prejavy trhu práce, ale môţu byť za následok skreslenou adaptáciou ekonomických subjektov a tieţ obmedzeniami samoregulácie trhu práce.
Poruchy na trhu práce vedú veľmi často k výraznejšiemu zvýšeniu úrovne nezamestnanosti, ktorú štát potom rieši prostredníctvom makroekonomických regulačných opatrení (Klíma, 2006, s. 74).
19
1.7 Segmentácia trhu práce
Jednotlivci i domácnosti ponúkajú nejakú abstraktnú prácu, alebo konkrétnu prácu, kde ich charakteristiky sú v najobecnejšej rovine dané fyzickými a duševnými predpokladmi jedincov pre výkon práce. Rovnako ani dopyt po práci nie je dopytom pre abstraktné práce, alebo pre určité konkrétne práce, ich charakteristiky sú určené cieľom firmy, alebo výrobným programom.
Trh práce je v skutočnosti segmentovaný. Je rozdelený na celý rad deliacich trhov, ktoré sú do značnej miery navzájom nekonkurenčné. Ak sa ľudia špecializujú v určitom povolaní, stávajú sa tak súčasťou určitého deliaceho trhu práce. Potom sú vystavení vplyvom ponuky a dopytu po príslušnej kvalifikácii a ich mzdy rastú, alebo klesajú v závislosti na vývoji v segmentoch celkového trhu práce. Po línii jednotlivých profesií existuje segment pre jednotlivé odvetvia. Tak existuje aj relatívne oddelený trh práce výrobcov aut, počítačov, hračiek.
V reálnom hospodárstve funguje mnoţstvo deliacich trhov a z nich kaţdý má svoj dopyt, ponuku a cenu (Jurečka, 2010, s. 253).
1.8 Vplyv štátu a odborov na trh práce
Trh práce ovplyvňuje vonkajšie zásahy zo strany štátu, alebo zo strany odborov.
Dôleţitú úlohu tu zohráva štát, lebo zákonom určuje minimálnu mzdu. Zvýšením minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce a súčasne zníţenie dopytu po práci. Preto sa nezamestnanosť zvýši. Štát určuje aj daň z dôchodkov, ktorá sa zniţuje alebo zvyšuje mzdové sadzby.
Odbory sa v ekonomike povaţujú za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce. No na druhej strane sa povaţujú za monopol na strane ponuky práce. Takto sa vytvára trhová štruktúra, ktorú nazývame monopson. Monopson sa na trhu práce vytvorí vtedy, keď dopyt po práci určitej profesii má jediný zamestnávateľ. V tomto prípade monopsonu sú hraničné náklady na prácu vyššie, ako je mzda.
20 Graf č. 3: Výsledný efekt opatrení odborov
Prameň: Lisý, J. et al. Ekonómia v novej ekonomike (vlastné spracovanie)
Z grafu vyplýva, ţe ak sa odborom podarí zákonne zvýšiť základné mzdové sadzby, tak sa posunie rovnováţny bod smerom hore. Na túto skutočnosť budú reagovať firmy tak, ţe zníţia dopyt po práci (L2). Konečný efekt bude teda sporný. Aj keď sa zvýšia mzdy, ale zníţi sa úroveň zamestnanosti.
Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to v nepeňaţnej oblasti a v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách.
Preto štát, podnikatelia a odbory majú vytvárať také podmienky pre kompromisné riešenia a tým zmierňujúce nerovnováhy na trhu práce (Lisý et al., 2007, s. 274-275).
21
1.9 Nezamestnanosť
Charakteristika spätá s existenciou trhového prostredia je prejavom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na pracovnom trhu, v zmysle previsu ponuky, čiţe nezamestnanosť.
Nezamestnanosť spravidla vţdy sprevádza vývoj trhového hospodárstva a súčasne prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky. Nezamestnanosť môţeme označiť za váţny ekonomický, sociálny, ale aj veľmi váţny politický problém. Zdravý vývoj ekonomiky by vedľa hospodárskeho rastu mal súčasne znamenať i nízku alebo aspoň prijateľnú mieru nezamestnanosti.
Nezamestnanosť znamená stratu statkov a sluţieb, ktoré by nezamestnaní vyrobili.
V súčasnosti sú straty aj dávky v nezamestnanosti, ktoré vytvárajú podmienky pre to, aby nezamestnanosť bola znesiteľnejšia, ale na druhej strane zaťaţuje štátny rozpočet. Miera týchto nákladov je závislá i na dĺţke trvania nezamestnanosti. Čím je nezamestnanosť dlhšia, tým sú dôsledky váţnejšie.
Veľký problém predstavuje nezamestnanosť pre absolventov škôl, ktorí sa včas nezapracujú a nezískajú pracovné návyky, si neskôr ťaţšie hľadajú zamestnanie (Kotková, 2003, s. 136).
Rozdelenie obyvateľstva z hľadiska politiky zamestnanosti Trh práce delí podľa veku obyvateľstvo na:
populáciu v predproduktívnom veku (0 – 15 rokov),
populáciu v produktívnom veku (15 – 64 rokov),
populáciu v poproduktívnom veku ( od 64 rokov ţivota).
Trh práce z hľadiska ekonomickej aktivity delí obyvateľstvo na:
Obyvateľstvo ekonomicky aktívne – zaraďujeme tu osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, alebo príslušníkov ozbrojených zloţiek.
Patria sem:
a) pracujúci – sú to osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom) týţdni, t. j. kalendárny týţdeň pred týţdňom zisťovania, vykonávajú aspoň jednu hodinu práce za mzdu, s cieľom dosiahnutia zisku. Môţe ísť o prácu na plný alebo skrátený úväzok, stálu, dočasnú alebo sezónnu prácu. Za pracujúcich sa povaţujú aj osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týţdni nepracujú pre chorobu, dovolenku, školenie, alebo v dôsledku riadnej materskej dovolenky.
22
b) nezamestnaní – podľa zisťovania pracovných síl ide o osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týţdni nemajú prácu, ale ktoré si v posledných štyroch týţdňoch aktívne hľadajú prácu a sú schopné nastúpiť do pracovného pomeru najneskôr do dvoch týţdňov. K nezamestnaným osobám zaraďujeme tieţ osoby na dlhodobom neplatenom voľne, ktoré si prácu nehľadajú, lebo v blízkej budúcnosti očakávajú návrat do svojho zamestnania.
c) obyvateľstvo ekonomicky neaktívne – podľa zisťovania pracovných síl ide o osoby, ktoré sú v sledovanom týţdni bez práce, lebo sa pripravujú na povolanie, poberajú dôchodok, alebo sa starajú o domácnosť. V priebehu posledných štyroch týţdňov si aktívne nehľadajú zamestnanie, alebo si zamestnanie hľadajú, ale nie sú schopné nastúpiť do 14 dní. Zaraďujeme sem študentov, ţeny na materskej dovolenke, ale aj osoby mladšie ako 15 rokov. (Gáţiová, 2006, s. 103-105).
1.9.1 Druhy a príčiny nezamestnanosti
Rozlišujeme štyri druhy nezamestnanosti - frikčnú, sezónnu, štrukturálnu a cyklickú.
Frikčná nezamestnanosť – niekedy označovaná aj ako normálna nezamestnanosť (miera nezamestnanosti je 1 – 2 %). Vzniká vtedy, ak sa zamestnaná osoba vzdá svojho pracovného miesta, pretoţe si hľadá iné. Nerozhoduje pritom, či sa pracovného miesta vzdala v dôsledku toho, ţe hľadá pracovné miesto s lepšími podmienkami, ako je vyššia mzda, lepšia klíma v organizácii, väčšie šance na pracovný postup, vyšší stupeň uspokojenie s novou vykonanou prácou, lepšie bytové alebo ţivotné podmienky, alebo ţe zmenou pracovného miesta chce predísť očakávanému prepúšťaniu v dôsledku racionalizačných opatrení na pracovisku, zníţením produkcie atď.) Pre vymedzenie tohto druhu nezamestnanosti rozhoduje, či jej trvanie determinované časom, ktorý je potrebný pre vyhľadávanie nového pracovného miesta, t. j. získanie informácií o voľných pracovných miestach, rozhodovanie o nástupu do nového zamestnania, porovnávanie alternatívnych moţností zamestnania.
Sezónna nezamestnanosť – krátkodobá nezamestnanosť, ktorá spôsobuje diskontinuitu produkcie v odvetviach, kde je výroba závislá na počasí, napr. stavebníctvo, povrchová ťaţba nerastných surovín, poľnohospodárstvo, lesníctvo či rybolov, prípadne
23
v nadväzujúcich spracovateľských odvetviach, ako je cukrovarnícky a konzervárenský priemysel.
Štrukturálna nezamestnanosť – vzniká vtedy, keď ponuka práce, resp. pracovných síl je vyššia, ako je dopyt v uvedenej štruktúre, a keď nie sú osoby hľadajúce prácu dostatočne mobilné na to, aby si na iných trhoch práce (v iných odvetviach, v iných profesiách, na pracovných miestach s inou kvalifikáciou, v iných regiónoch) našli prácu. Hospodársky rast predpokladá prispôsobenie štruktúry pracovných síl štruktúre pracovných miest.
Pretoţe ľudia sú na trhu práce o to flexibilnejší, keď sú mladší, nenaviazaní na rodinu, psychicky a telesne zdatnejší. Štrukturálnou nezamestnanosťou sú ohrozené predovšetkým vydaté ţeny, rodičia s viacerými deťmi, staršie osoby, osoby s nízkou kvalifikáciou a osoby so zdravotným postihnutím.
Na to, aby sa štrukturálna nezamestnanosť odstránila, je dôleţité koncipovať v oblasti nástrojov politiky zamestnanosti flexibilné formy zamestnania a pracovných vzťahov, v oblasti nástrojov aktívnej politiky trhu práce rôzne pomoci pri začleňovaní osôb na pracovné miesta, opatrenia zvýšenie mobility pracovných síl, mzdové dotácie.
Cyklická nezamestnanosť – cyklickú nezamestnanosť vyvolávajú cyklické zmeny hospodárstva v makroekonomickom rozsahu. Táto nezamestnanosť vzniká vtedy, ak makroekonomický dopyt po výrobkoch a sluţbách pri daných mzdových sadzbách a pri danej produktivite práce nie je postačujúci na zamestnanie tých, ktorí sú schopní a ochotní pracovať. Cyklická nezamestnanosť je typická makroekonomická nezamestnanosť.
Sezónna nezamestnanosť postihuje určité profesie, štrukturálna nezamestnanosť určité špecifické skupiny pracovníkov v štruktúre ekonomiky. Pokles makroekonomického dopytu má dopad a do určitej miery má vplyv všetky sektory hospodárstva (Dvořáková et al., 2007, s. 73-74).
1.9.2 Meranie nezamestnanosti
Pre meranie nezamestnanosti je nutné zoznámenie s ekonomickým statusom, ktorý vyjadruje základné rozdelenie obyvateľstva v produktívnom a po produktívnom veku.
Ako ukazovateľ nezamestnanosti sa pouţíva miera nezamestnanosti, ktorú získame na základe zisťovania pracovných síl.
24 Miera nezamestnanosti (U):
- vyjadruje podiel nezamestnaných na celkovej pracovnej sile v percentách.
U 100 u L
kde:
u – miera nezamestnanosti v percentách U – počet nezamestnaných osôb
L – počet pracovných síl (ekonomicky aktívneho obyvateľstva) (Martincová, 2000, s. 31-32).
Najčastejšie sa pouţíva makroekonomický ukazovateľ:
všeobecná miera nezamestnanosti – ukazovateľ získaný z výsledku šetrenia podľa medzinárodných definícií. V čitateli aj menovateli vzorca pre výpočet sú osoby uvedené podľa miesta pobytu.
Čitateľ: zahrňuje nezamestnaných
Menovateľ: zahrňuje pracovné sily, zamestnaných a nezamestnaných
špecifické miery nezamestnanosti – ukazovatele, ktoré uvádzajú nezamestnanosť do určitej skupiny obyvateľstva (vek, pohlavie, vzdelanie).
Čitateľ: zahrňuje všetkých nezamestnaných zo skupiny obyvateľstva
Menovateľ: zahrňuje pracovné sily, zamestnaných a nezamestnaných zo skupiny Obyvateľstva
miera registrovanej nezamestnanosti – ukazovateľ, ktorý vychádza z dostupných informácií z úradu práce a štátnej štatistiky.
Čitateľ: presná evidencia registrovaných uchádzačov o zamestnanie, vedená úradom Práce v okrese trvalého bydliska uchádzača
Menovateľ: počet registrovaných uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce a počet zamestnaných v národnom hospodárstve
miera ekonomickej aktivity – ukazovateľ, ktorý vyjadruje podiel počtu zamestnaných a nezamestnaných, pracovné sily, na počet všetkých osôb starších ako 15 rokov. (Košta et al., 2011, s. 9-10).
25
1.9.3 Príčiny nezamestnanosti v trhovej ekonomike
Skutočný trh práce vôbec nie je trhom dokonalej konkurencie a mzdy majú tendenciu sa prispôsobovať len veľmi pomaly. Ak by bol trh práce dokonale konkurenčným, tak by to viedlo k pruţnému prispôsobovaniu miezd automaticky k likvidácií nedobrovoľnej nezamestnanosti. Dopyt po práci by sa stále vyrovnával s ponukou práce. Z tohto stavu by v ekonomike existovala dobrovoľná nezamestnanosť.
Relevantnou charakteristikou trhu práce sú teda nepruţné mzdy a dlhodobá nerovnováha medzi ponukou práce a dopytom po nej. Podstatou nepruţnosti miezd je mikroekonomické správanie sa subjektov, ktorý stanovujú mzdu. Významnú úlohu tu majú náklady spojené so zmenami v mzdových a platobných sústavách, vplyv zmien v mzdových sadzbách, ale aj dobré pracovné výkony. Podnikatelia zvyčajne nebudú nahrádzať osvedčených pracovníkov nezamestnanými, ktorý by boli ochotní nastúpiť za niţšie mzdy, lebo by to vyţadovalo dodatočné náklady na najímanie a zaúčanie nových zamestnancov. Straty na produktivite práce vznikajú aj preto, ţe nejakú dobu bude trvať, kým sa ich pracovné úsilie dostane do súladu s činnosťou novej pracovnej skupiny (Sojka et al., 2006, s. 81-82).
1.10 Štátna politika zamestnanosti
Politika nezamestnanosti sa zaraďuje medzi špecifikovanú oblasť, alebo vytváranie opatrení proti nezamestnanosti a patrí do systému záchrannej sociálnej siete. Politika nezamestnanosti je činnosť, ktorá smeruj k dosiahnutiu rovnováhy medzi ponukou a dopytom po pracovných silách, produktívnom vyuţití zdrojov pracovných síl a zabezpečenia práva občanov na zamestnanie. Jej hlavným cieľom je vytvárať optimálne podmienky a predpoklad pre produktivitu a slobodne zvolené zamestnanie.
Jedným zo základných práv občana je právo na zamestnanie bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavia, jazyk, náboţenstva, národnosť, majetok, zdravotný stav alebo majetok, zdravotný stav alebo vek.
26 Štát ovplyvňuje vývoj vzťahu na trhu práce:
pasívnou politikou zamestnanosti, stanovením podmienok a výšky podpory v nezamestnanosti,
aktívnou politikou zamestnanosti, ktorá je podporou zachovávania alebo vytvárania stálych a dočasných nových pracovných miest a podpora zamestnávania mladých ľudí,
hospodársko – politickými opatreniami, ktoré nie sú priamo orientované na trh práce, ale majú naň podstatný dopad.
Veľká a malá politika zamestnanosti
Vzniká otázka regulácie disproporcií, ktoré vznikajú na trhu práce. Tento problém pôsobí diferencovane, v niektorých regiónoch je aj hlavným faktorom zhoršujúcej sa sociálnej situácie u ľudí. Riešenie tohto problému je nutné pristupovať koncepčne, ale aj pragmaticky. Pomocou dostupných hospodársko – politických opatrení je tento jav moţné odstrániť pre jeho negatívne pôsobenie na politickú a ekonomickú stabilitu v krajine.
Dá sa hovoriť aj o pozitívnych účinkoch nezamestnanosti a to vtedy, keď nezamestnaní vytvárajú efektívny tlak na zamestnanú časť obyvateľstva, ktorá udrţuje na vysokej úrovni pracovnú disciplínu a kvalitu práce. V etape štrukturálnych zmien môţe byť nezamestnanosť cestou k vytvoreniu efektívnej štruktúry pracovných síl a tým aj očistenie ekonomiky od neefektívne rozmiestnených pracovných síl.
Hospodárska politika je zhrnutím ekonomických opatrení, ktoré sú cielené plošne na celú ekonomiku, alebo do rôznych častí. V oblasti zamestnanosti môţeme rozlišujeme veľkú a malú politiku zamestnanosti. Veľká politika zamestnanosti slúţi svojimi opatreniami na odstránenie príčin vzniku nadmernej nezamestnanosti a pôsobí plošne, ale malá politika zamestnanosti rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce.
Opatrenia veľkej politiky zamestnanosti závisia na celkovom zameraní hospodárskej politiky, alebo sa nejedná potom o nezamestnanosť, ale v tom prípade sa jedná o vzťahové problémy, ktoré súvisia s ekonomickým rastom, platobnou bilanciou a infláciou.
Plná zamestnanosť, stabilný ekonomický rast, cenová stabilita sa charakterizujú v ďalšom časovom období vyrovnanou platobnou bilanciou, ktorá tvorí základ kaţdej hospodárskej politiky (Alexy, 2009, s. 126-127).
27 1.10.1 Aktívna politika zamestnanosti
Na trh práce vplývajú rôzne spôsoby. Hlavnú teoretickú koncepciu predstavuje Keynesovska a Monetaristická, ktorá posudzuje trh práce z odlišných stanovísk.
Prikláňame sa tu k myšlienkovým prúdom, ktoré aktívnym a koncepčným zasahovaním do trhu práce, vidia ako dôleţitú podmienku jeho fungovania.
Toto stanovisko sa zhoduje i s politikou EU, ktorá vytvára na národnej úrovni mechanizmy a nástroje ovplyvňujúce trh práce. Prostriedky zamerané na boj s nezamestnanosťou sú väčšinou vytvárané na národnej úrovni a na tejto úrovni sú aj financované. Trh práce je vzdialený trhom tovarov a sluţieb, ktoré umoţňujú vyrovnávať dopyt s ponukou. A to z dôvodu, ţe mzda nemôţe zohrať funkciu „rovnováţnej ceny“.
Trh práce nemôţe byť vyčistený a je naopak charakterizovaný prebytkom ponuky nad dopytom.
V období 80. a 90. rokov 20. storočia rola aktívnej politiky zamestnanosti ako súbor intervencií na trhu práce významne narástla v dôsledku vývoja ekonomiky na trhoch práce.
Ide o aktuálne tlaky inflácie so súčasným rastom nezamestnanosti v niektorých obdobiach, ale aj o pretrvávaní nezamestnanosti v ďalších obdobiach a problém dlhodobej nezamestnanosti. Došlo k rozhodujúcemu riešeniu hospodárskej politiky, ktorá začala tento problém masovej nezamestnanosti riešiť.
Účinná stratégia politiky zamestnanosti na trhu práce nie je pomáhať zamestnanosti expanzívnou cestou vytvárať „umelé“ pracovné miesta, ani obmedzovať efektívnu ponuku práce, napr. predčasné dôchodky. Táto stratégia zvyšuje inflačné tlaky a tieţ prispieva k odchýlkam miery nezamestnanosti od jej prirodzenej miery. Aktívna politika zamestnanosti venuje pozornosť aj sociálnym cieľom. Ide tu o udrţiavanie kvality ľudského kapitálu a prevencií sociálneho vylúčenia v obdobiach, keď nezamestnanosť rastie, aby pri obnove ekonomického rastu bola pracovná sila zamestnateľná a schopná na obnovu ekonomiky rýchlo reagovať.
Pozitívne a negatívne účinky aktívnej politiky zamestnanosti
Pozitívne prínosy sa upriamujú predovšetkým o pozitívne dopady na zvýšenie nezamestnanosti. Preto rozlišujeme priame dopady na zamestnanosť a nepriame dopady v dôsledku zlepšenia predpokladov na strane pracovnej sily, napr. zvýšenie motivácie
28
k rekvalifikácii, motiváciu hľadať zamestnanie, získanie sociálnych kontaktov, ktoré tieţ vedú k zamestnaniu, alebo získania podpory sociálneho okolia pri hľadaní zamestnania.
Poznáme radu ďalších pozitívnych efektov. Fakt, ţe účasť v programoch aktivuje nezamestnaných a zapája ich buď do pracovného trhu, alebo aspoň do súťaţe o pracovné miesta. Takto zvýšená konkurencia je prostriedkom oslabenia pozície zamestnaných a zniţuje tlak na mzdy. Je dokázané, ţe zvýšením obratu nezamestnaných na trhu práce, a tým súčasne ku zníţeniu rozsahu dlhodobo nezamestnaných a dôsledku, ţe sú s dlhodobou nezamestnanosťou spojený. Je nutné zníţiť riziká sociálneho vylúčenia vo viacerých smeroch.
V prvom rade v dôsledku účasti v programoch sa zvyšuje príjem nezamestnaných a po druhé dochádza k rozšíreniu sociálnych kontaktov a tieţ sa obnovuje štrukturácia času nezamestnaných. V niektorých prípadoch motivuje nezamestnaných k ďalšiemu vzdelávaniu a rekvalifikácii. Programy zniţujú mnohé dopady nezamestnanosti a zlepšujú kvalitu ţivota nezamestnaných.
Negatívne faktory pozitívne účinky aktívnej politiky zamestnanosti zniţujú. Tieto faktory sú známe ako „mŕtva váha“, „substitúcia“ a „vytlačenie. V dôsledku účasti v programoch aktívnej politiky zamestnanosti nemajú nezamestnaní toľko času, aby si hľadali zamestnanie, alebo odkladajú hľadanie zamestnania na neskoršiu dobu. V kontexte s programom verejne prospešných prác hovoríme o vytváraní „tretieho trhu práce“, kde nezamestnaní sú uzatváraní na dotovaných miestach a prestávajú súťaţiť na otvorenom trhu.
Nevhodné cielenie programu aktívnej politiky zamestnanosti má negatívne dôsledky (Dvořáková et al., 2007, s. 93-95).
1.10.2 Pasívna politika zamestnanosti
Pasívna politika zamestnanosti predstavuje súhrn programov zameraných na udrţanie príjmu nezamestnaných osôb.
Medzi nástroje pasívnej politiky patria:
dávka nezamestnanosti,
dávka v hmotnej núdzi,
29
vyplácanie predčasného starobného dôchodku osobám preddôchodkového veku prepúšťaných z dôvodu nadbytočnosti.
Dávka v nezamestnanosti – je zaloţená na poistnom princípe a je súčasťou sociálneho poistenia. Je financovaná z príspevkov zamestnávateľov, zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb.
Dávka v hmotnej núdzi – zabezpečuje minimálny garantovaný príjem. Nie je nároková a poskytuje sa na základe testovania príjmu domácností. Výška dávky je závislá od počtu členov v domácnosti.
.Príspevky k dávke sa poskytujú za vykonané aktivity (napr. vykonávanie aktivačných prác, štúdium). A poskytujú sa účelovo (napr. príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť). (www.sspr.gov.sk, 03. 04.2013).
30
2 ANALÝZA TRHU PRÁCE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A ZAHRANIČÍ
V analytickej časti sa zameriame na trh práce z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a vývoja na trhu práce v Slovenskej republike a Európskej únii.
Analytické údaje boli čerpané z informačných systémov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, zo štatistického úradu SR, Eurostatu a Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
2.1 Vývoj na trhu práce za posledných desať rokov
Situácia na trhu práce od roku 2002 - 2012
Trhmpráce a jeho vývoj za obdobie poslednýchMdesiatich rokov ovplyvňovali viaceré pozitívne i negatívne faktory. Najsilnejším bol ekonomickýLvývoj Slovenskej republike, ktorý bol v plnej miere dôsledkom ekonomickéhoMvývoja najmä v Európskej únii, ako aj v štátoch za jej hranicami. Tvorba HDP EÚ 27 v roku 2009 medziročne poklesla o 4,3%
a zamestnanosť o 1,8%. Čo saMtýka počtu nezamestnaných, tak ten dosiahol 21,2 mil.
osôb, čo predstavovalo 9% jej ekonomickyMaktívneho obyvateľstva.
V polovici roka 2008 bol vývoj slovenského trhu práce pozitívny. Súvisí to hlavne s rekordnými medziročnými rastami HDP,Nktoré dokazovali prudký rast produkcie slovenských podnikov. V roku 2004 bola mieraNnezamestnanosti 13,1% pri 5% raste HDP. No v roku 2005 klesla miera nezamestnanosti na 9,4% pri raste HDP 8,5% a v roku 2007 dosiahla miera nezamestnanosti iba 8%. Rast HDP prekročil 10 a pol percenta.
Analýza vývoja trhuNpráce a ekonomického rastuNv porovnaní s takýmito zmenami ukazuje, ţe rozhodujúcimNfaktorom pre náš trh práce je hospodársky vývoj a ten je podmienený hlavne globálnymi vplyvmi.
Náš trh práce a pozitívny hospodársky vývojNv Európskej únii ovplyvňuje aj Európska legislatíva, ktorá zaručuje ľuďom voľný cezhraničný pohyb na pracovných trhoch. Do polovice roku 2008 hospodársky rast v členských krajinách Európskej únie vytváral nápor na potrebu novýchNpracovných síl. Pokles nezamestnanosti u nás pozitívne ovplyvňoval rastúci počet občanov SR, ktorí odchádzali pracovať do zahraničia. Od roku 2009, keď
31
Európu zasiahla hospodárska kríza sme zaznamenali nárast nezamestnaných, ktorí ako posledné miesto zamestnania uvádzali práve prácu v zahraničí.
No v roku 2012 v porovnaní s rokom 2008 miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla o 5,94 p. b. Na vývoj nezamestnanosti negatívne v tomto období pôsobil európsky a globálny ekonomický vývoj. Jeho dôsledky na trh práce sčasti eliminovali proti krízové opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v rokoch 2009 a 2010.
Súčasť týchto opatrení tvorili opatrenia trhu práce zamerané na oblasti:
udrţanie zamestnanosti a tvorbu pracovných miest,
zvyšovanie odborných zručností,
zlepšenie prístupu k zamestnanosti a podporu mobility.
Tieto ozdravné impulzy sa vyobrazili v roku 2010, v ktorom aj slovenská ekonomika začala vykazovať náznaky ekonomického oţivenia. Cieľom novej vlády v marci 2012 sa stala predovšetkým podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Negatívne vplýva na tieto ciele zlý hospodársky vývoj v krajinách, ktoré sú exportnými partnermi SR, a to najmä v členských krajinách eurozóny. Fiškálna konsolidácia, ktorú realizuje terajšia vláda, predstavuje dobrý základ, na ktorom bude moţné budovať taký rast hospodárstva, ktorý sa pozitívne odzrkadlí na vývoji na trhu práce.
Od januára 2013 vláda SR vyhlásením odsúhlasila viaceré legislatívne zmeny, ktoré budú mať dlhodobo priaznivý vplyv na pracovný trh. Za hlavné moţno označiť tie, ktoré smerujú k odstráneniu prekáţok rastu zamestnanosti a umoţnia tieţ pruţné formy pracovných úväzkov.
Novela Zákonníka práce, ktorá presadzuje rovnováhu práv a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom, tieţ podporuje vytváranie pracovných podmienok pre zamestnancov.
Jedným z odporúčaní je aj koordinovanieNinštitúcií kolektívneho vyjednávania, ktoré môţe prispieť k dobrej štrukturálnej výkonnosti, ale aj odolnosti pracovných trhov.
Novela zákonníka práce posilňuje nevyhnutnúNflexibilitu na trhu práce.. Túto flexibilitu pracovnoprávnehoNvzťahu moţno dosiahnuť spôsobmi:
delené pracovné miesto,
pruţný pracovný čas,
úprava alebo rozvrhnutie pracovného času,
kombinácia uvedených foriem a spôsobov.
32
Formy zamestnávania, premenlivé spôsoby pracovného času a aktívne opatrenia na trhu práce prispievajú k dobrej flexibilite pracovnoprávnych vzťahov. K zvyšovaniu kvality pracovného miesta, ale aj k efektívnosti pracovného procesu. Sú veľmi dôleţitým aspektom zamestnanosti.
Vplyv na vývoj zamestnanosti je predovšetkým hospodársky vývoj, svedčí o tom nasledujúce porovnanie:
Tabuľka č. 1.: Vývoj na trhu práce od roku 2002 - 2012
Rok
Novela Zákonníka práce účinná:
Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za
rok v %
Medziročný vývoj reálneho HDP
v %
Medziročný vývoj zamestnanosti
v %
2002 od 1. 4. 2002 17,8 4,6 0,1
2003 od 1.7. 2003 15,2 4,8 1,1
2004 14,3 5,1 -0,2
2005 11,6 6,7 1,6
2006 10,4 8,3 2,1
2007 od 1.9. 2007 8,4 10,5 2,1
2008 7,7 5,8 3,2
2009 11,4 -4,9 -2,0
2010 12,5 4,4 -1,5
2011 od 1.9. 2011 13,2 3,2 1,8
2012 13,6 2,0 0,1
Zdroj: Štatistický úrad SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Z tabuľky nám vyplýva, ţe trh práce, ktorý sa prejavuje rastom alebo poklesom zamestnanosti a miery nezamestnanosti reaguje na vývoj HDP s oneskorením. Aj v období silnej ekonomickej expanzie v rokoch 2005 a 2006 dosiahol rast zamestnanosti v Slovenskej republike asi 2%. V dôsledku tohto vývoja priemerná miera evidovanej nezamestnanosti výrazne neklesla a jej úroveň tak presiahla viac ako 10%.
Rok 2007 bol mimoriadne silným rastom ekonomiky a to o viac ako 10%. Prejavil sa v raste zamestnanosti o viac ako 3%. Priaznivý ekonomický vývoj sa na vývoji evidovanej
33
nezamestnanosti sa ukázal skoro okamţite. V roku 2007 sa oproti predchádzajúcemu roku zníţila o 2 p. b. a v roku 2008 klesala.
Podľa predpokladu sa má rast HDP v Slovenskej republike po nízkej hodnote v roku 2013 výraznejšie zrýchliť v rokoch 2014 a 2015. To by malo nasledovať k o obnoveniu rastu zamestnanosti. (www.nrsr.sk. 30. 5. 2013).
2.2 Makroekonomický vývoj v Slovenskej republike
Vývoj v roku 2008 zaznamenalo vysoké tempo rastu ekonomiky 6,4% v Slovenskej republike. Tento vývoj priaznivo vplýval na podnikateľské prostredie a záujem investorov o pôsobenie v SR. Hospodársky rast v roku 2008 bol podporovaný rastom domáceho dopytu, no ekonomika neprejavovala známky ohrozenia makroekonomickej stability.
Ku koncu roka sa však začali prejavovať dôsledky finančnej krízy na ekonomike Slovenska. Hospodárska kríza priniesla v záverečných mesiacoch roka oslabenie zahraničného dopytu. Finančná a hospodárska kríza zniţuje úroveň ekonomického rastu.
(www.finance.gov.sk, 30. 05. 2013)
Zotavovanie trhu práce bolo viditeľné v roku 2010 –2012 ustrnulo a výsledky z roka 2012 sa prejavili ako slabý medziročný rast zamestnanosti a naopak nárast počtu nezamestnaných osôb najmä ku koncu roka 2012. Dopomohlo k tomu zhoršenie podmienok pre činnosť malých podnikateľov, aj napriek zrýchľujúcemu rastu nominálnej mzdy a pokles reálnej mzdy. PoklesNproduktu vyvolaný hospodárskou krízou trval asi jeden rok, no pokles zamestnanosti pretrval o niečo dlhšie. K proti krízovémuNobnoveniu zamestnanosti došlo ku koncu roka 2010.
V Slovenskej republike, ako aj v členských štátoch Európskej únie, HDP vzrástol v roku 2010 o 4,4%, kým v roku 2009 poklesol o 4,9%. Pre rast HDP bol rozhodujúci hlavne zahraničný dopyt s medziročným reálnym rastom o 16,0%. Na vývoj HDP v rámci domáceho dopytu mal narastajúci vplyv investičný dopyt. Okrem konečnej spotreby domácnosti rástli aj iné časti domáceho dopytu, no s miernym tempom pohybujúcim sa okolo 1%. K rastu HDP prispel najmä priemysel a sluţby. Zatiaľ čo stavebníctvo zostávalo aj naďalej v recesii.
Pomalý proces obnovenia zamestnanosti, ktorý sa v roku 2010 naštartoval, sa tak zastavil, ţe zamestnanosť sa k predkrízovým hodnotám nestihla ani priblíţiť. Počet pracujúcich v poslednom štvrťroku 2012 klesol po dvojročnom raste na 2 313 tis. osôb.
34
V predkrízovom štvrťroku 2008 to bolo 2 466 tis. osôb. V roku 2012 sa zamestnanosť na Slovensku zvýšila o 0,6% na 2 329 tis. osôb. (www.ekonom.sav.sk , 30. 05. 2013).
Tabuľka č. 2: Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov SR (v %)
Ukazovateľ 2008 2009 2010 2011 2012
priemer za rok
priemer za rok
priemer za rok
priemer za rok
priemer za rok Hrubý domáci produkt
Reálny HDP 5,8 -4,9 4,4 3,2 2,0
Domáci dopyt 4,1 -3,7 3,6 1,2 -2,9
Konečná spotreba
domácnosti 6,1 -0,4 -0,8 -0,5 -0,6
Konečná spotreba neziskových inštitúcii slúţiacich domácnosti
3,2 2,0 1,1 0,2 -0,6
Konečná spotreba
verejnej správy 4,3 2,3 1,0 -4,3 -0,6
Tvorba hrubého
fixného kapitálu 6,8 -10,3 6,5 14,2 -3,7
Vývoz výrobkov a sluţieb 3,2 -15,2 16,0 12,7 8,6
Dovoz výrobkov a sluţieb 3,3 -14,7 14,9 10,1 2,8
Trh práce
Reálna produktivita práce 3,4 -3,9 6,0 1,4 1,9
Zamestnanosť 3,2 -2,0 -1,5 1,8 0,1
Nominálne mzdy 3,2 2,2 3,2 1,5 2,4
Reálne mzdy 2,2 -1,6 -0,6 -1,9 -1,2
Zdroj: Štatistický úrad SR, národné účty, štatistické výkazníctvo, vlastné spracovanie
Rast ekonomiky SR v roku 2011 pokračovalo, ale miernejšou tempom ako v roku 2010.
V roku 2011 nastalo teda mierne zlepšovanieNmakroekonomickej situácie, ktoré sa konečne prejavilo aj na trhu práce. Reálny hrubý domáci produkt rástolNa zvyšovala sa i produktivita práce. SituáciaNna trhu práce bola priaznivejšia ako v predchádzajúcom roku,
35
po dvojročnom zhoršovaní hlavných ukazovateľov zamestnanosť medziročne vzrástla a nezamestnanosť klesla. Vyšší nárast spotrebiteľských cien, ako bol nárast miezd, mal za následok pokles priemernej reálnej mzdy. Prejavilo sa to hlavne neistotou na finančných trhoch v dôsledku dlhovej krízy ekonomík eurozóny. HDP sa v roku 2011 zvýšil o 3,2%
v stálych cenách. Zdrojom rastu HDP bol zahraničný dopyt. No domáci dopyt mal len mierny rastový vplyv, keď z jeho zloţiek tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla medziročne o 14,2%, viac ako dvojnásobne pred rokom, ale konečná spotreba verejnej správy poklesli o 0,5% resp. o 4,3%.
Vývoj trhu práce v Slovenskej republike bol v roku 2011 ovplyvnený priaznivou ekonomickou aktivitou, keď sa nárast ziskovosti podnikateľského sektora premietol do rastu hrubého fixného kapitálu a nasledovne do tvorby pracovných miest. Rast zamestnanosti sa po dvojročnom poklese obnovil, miera nezamestnanosti klesla o 0,9 p. b.
na 13,5%.
Slovenská republika si v roku 2012 udrţala porastovú tendenciu, keď reálny HDP sa zvýšil oproti roku 2011 o 2%. Zdrojom rastu bol zahraničný dopyt, ktorý v priemere za rok dosiahol medziročný rast o 8,6%. (www.nrsr.sk, 30. 5. 2013).
2.3 Vplyv domáceho dopytu na trh práce
Nárastom ekonomickýchNaktivít zameraných na uspokojovanie domáceho dopytu má výraznejší príspevok k rastu zamestnanosti, ako rovnaký nárastNvývozných aktivít. Je to štrukturálne špecifickosť slovenskej ekonomiky. Hospodárska politika by pretoMmala pôsobiť v prospechu posilneniaNdomáceho dopytu.
No ani štruktúra ekonomického rastu v predchádzajúcich rokoch nevytvorila priaznivé prostredie pre zamestnanosť. Ekonomický rast bol v období 2011 – 2012 rokov ťahaný vonkajším dopytom. Pozitívny vývoj exportne cielenej časti ekonomiky nebol dostatočný, aby sa prejavil na vývoji domáceho dopytu. Hlavne slabý rast domáceho dopytu v roku 2011 a jeho výrazný pokles v roku 2012.
Jedným z významných faktorov oţivenia domáceho dopytu sú zdroje štrukturálnych fondov. Ide o významný zdroj, ktorý by pomohol vzdorovať hrozbe recesie v najbliţších rokoch. Národný program reforiem Slovenskej republiky 2013 zdôrazňuje, ţe dlhodobý a udrţateľný ekonomický rast, je moţné docieliť štrukturálnymi zmenami v ekonomike.
Pri úsilí zvýšiť úroveň HDP sa vláda SR zameriava na produkčnú stranu ekonomiky.
36
Faktorom je skutočnosť, ţe Slovensko je malá otvorená ekonomika, v ktorej HDP najviac závisí od zahraničného dopytu.
2.4 Situácia na trhu práce v Slovenskej republike
Vysoká miera nezamestnanosti sa zaraďovala medzi najväčšie problémy slovenského hospodárstva uţ od vzniku Slovenskej republiky. Mnoţstvo nevyuţitých zdrojov v podobe veľkého počtu nezamestnaných osôb, nízkej miery zamestnanosti tak stále vytváral priestor pre veľké plytvanie hospodárskeho potenciálu. Vysoká nezamestnanosť znamená tieţ vysoký nápor na verejné financie. Do roku 2008 dochádzalo k zmierňovaniu ďalších nerovnováh na slovenskom trhu práce. Pozitívne smery z uplynulých rokov boli dosť výrazne narušené v roku 2009. Finančná kríza a hospodárska recesia hlavných exportných partnerov Slovenskej republiky mali tak následok produkcie a nárast miery nezamestnanosti. (Ochotnícky, 2010, s. 29)
Tabuľka č. 3: Miera nezamestnanosti v SR od roku 2008 - 2012
V % 2008 2009 2010 2011 2012
SR 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0
Prameň: ŠÚ SR, Eurostat, vlastné spracovanie
V roku 2012 v porovnaní s rokom 2008 miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla.
Negatívne na vývoj nezamestnanosti v tomto období pôsobil európsky a globálny ekonomický vývoj. Jeho dôsledky na trh práce len čiastočne odstránili proti krízové opatrenia prijaté v rokoch 2010 – 2012.
Opatrenia na trhu práce boli zamerané na tri oblasti:
udrţanie zamestnanosti,
tvorbu pracovných miest,
zvyšovanie odborných zručností a ich adaptáciu na potreby trhu práce.
Tieto opatrenia sa odzrkadlili v prostredí trhu práce najmä v roku 2010. Slovenská ekonomika začala vykazovať náznaky ekonomického oţivenia a kulminovala zamestnanosť.
37
Na trhu práce dochádza kNďalšiemu zhoršovaniu a spomaľovaniu ekonomickej aktivity. Na najbliţšie obdobie sa predpokladá poklesNzamestnanosti, čo môţe súvisieť s obavami zamestnávateľov zo zhoršovania slovenského trhu práce. Zvýšené odvodové zaťaţenie firiem aNrast nákladov práce máNzníţiť zamestnanosť hlavne prostredníctvom zníţenej konkurencie schopnostiNekonomiky. No s obnovou zahraničnéhoNdopytu by sa mala začať zvyšovať aj zamestnanosť. S predpokladaným vývojom zamestnanosti sa bude vyvíjať aj mieraNnezamestnanosti oproti minulým rokom. NaNSlovensku došlo teda k spomaľovaniu ekonomickej aktivity. ToNsa prejavilo vplyvom slabších trhov práce a finančnej situácie domácnosti. Vplyvom dlhovejNkrízy sa zvyšovala aj neistota v eurozóne. Tieto faktoryNspôsobili pokles HDP.
Pri relatívnom slabom hospodárskom raste má vplyv na slovenský trh práce neistota zamestnávateľov, ale aj nízka dôvera návratu k predkrízovým medziročným rastom HDP.
Ani krátkodobé známky oţivenia hospodárstva nevedú firmy k tomu, aby výrazne posilňovali svoje kapacity zvyšovaním zamestnancov.(www.nbs.sk, 2. 6. 2013)
Ekonomiku na Slovensku v roku 2012 podporilaNexportná výkonnosť. Zásluhu má na tom automobilový priemysel, ktorý rozšíril produkčné kapacity a ťaţil z dopytu po autách vyrobených na Slovensku. Reálne príjmy spolu sNvysokou mierou nezamestnanosti tlačia nadol spotrebu domácnosti. TrhNpráce aj napriek ekonomickému rastu stagnoval, dôsledkom oslabenej domácejNčasti ekonomiky.
2.5 Zamestnanosť v SR v rokoch 2008 - 2012
V období roku 2008 vzrástlaNzamestnanosť o viac ako 2% ročne. Celkovo bolo v treťom štvrťroku 2008Jzamestnaných 2,26 mil. osôb. Počet pracujúcich v tomto roku dosiahol aţ 2 433,8 tisíc osôb. NoNpo tomto období začal trh práce reagovať na správy o prenikaní hospodárskej krízy na Slovensku. Neskôr sa táto kríza dotkla priemyselných odvetví, stavebníctva aj sluţieb. PočetNzamestnaných sa v prvom štvrťroku 2009 zníţil na 2,2 mil. osôb, čo je pokles oproti roku 2008 skoro o 60 tisíc pracovných miest. A v roku 2009 začal počet zamestnanýchNosôb klesať na 2 365,8 tisíc osôb.
Z analýzyNje zrejmé, ţe rast zamestnanosti sa začiatkom roka kaţdoročne spomalí.
Pokles v prvom štvrťroku 2009 je jednoznačne moţné označiť ako mimoriadny. Aj napriek počiatočným prejavom hospodárskej krízy, sa vo štvrtom štvrťroku 2008 na vývoj
