Vzory a ideály mentálne retardovaných detí a mládeže 3.

(1)

VZORY A IDEÁLY

MENTÁLNE RETARDOVANÝCH DETÍ A MLÁDEŽE - III

Květoslava Mojtová

Čo to vlastne ideál je? Na úvod azda stačí odcitovať Rubinštejna (1967), ktorý tvrdí, že ... „Ideál neni tím, čim človek ve skutečnosti je a jaký je, ale tím, čím a ja- kým by chtěl být..."

Podrobnejšie sa o literatúre k tejto téme zmieňujeme v I. a v II. časti nášho výsku- mu. (Speciální pedagogika, roč.2., 1991/

/92, č. 2, s. 18-24 a roč. 4., 1993/94, č. 3, s. 10-15).

VI. časti sme zhrnuli sledovania žiakov 6., 7. a 8. ročníka osobitných škôl (OŠ) = vý- skumná skupina (VS) a žiakov základných škôl (ZŠ) = kontrolná skupina (KS).

V II. časti sme sa zaoberali výsledkami výskumu vzorov a ideálov u žiakov v od- bornom učilišti (OU) = VS a v strednej odbornej škole (SOŠ) = KS.

V tejto III. časti porovnáváme celkový vývin vzorov a ideálov u mentálne retar- dovaných (MR) žiakov počas šiestich ro- kov - postupne od 6. ročníka OŠ po 3. roč- ník OU.

METODIKA výskumu je popísaná v I. a II. časti, tu len pre orientáciu uvád-

zame dotazník, ktorý žiaci vypĺňali ano- nymne vždy na konci šk. roka. V tabuľ- kách - pre lepšiu prehľadnosť - citujeme len percentuálne najvyššie kategórie. (Ta- bulky jsou číslovány podle nezkrácené verze výzkumné zprávy. Pozn. red.) Je sa- mozrejmé, že percentuálny súčet dosahu- je číslo 100; na požiadanie je možné ta-

buľky získať u autorky.

DOTAZNÍK obsahoval tieto otázky:

1. V čom by si sa chcel podobať svojim rodičom a prečo?

2. V čom by si sa im nechcel podobať?

3. Na ktorého hrdinu z knihy by si sa chcel podobať a prečo?

4. Na ktorého hrdinu z filmu by si sa chcel podobať a prečo?

5. Je tvojím vzorom na škole niektorý učiteľ? V čom?

6. Máš nejaký iný vzor? V čom sa mu chceš podobať?

HYPOTÉZY

1. Rodičov si za svoj vzor budú brať žiaci OŠ menej ako žiaci ZŠ, pretože väč- šina žiakov VS má zlé rodinné prostredie.

(2)

2. Žiaci OŠ budú mať väčšie problémy vo voľbe vzoru z knihy ako žiaci ZŠ, pre- tože sa u nich viac prejavuje nechuť k čí- taniu. Žiaci OU i SOŠ budú mať rovnaké problémy pri výbere vzoru z knihy, lebo neradi čítajú.

3. Vzhľadom k tomu, že žiaci OŠ neradi čítajú, budú viac preferovať ako svoj vzor hrdinov z filmu.

Žiaci OU budú naďalej preferovať von- kajšiu stránku u filmových hrdinov, kým žiaci SOŠ nápadné mravné vlastnosti, čo súvisí s nezrelosťou osobnosti MR žiakov.

4. U učiteľov budú žiaci OŠ najviac vyzdvihovať, podobne ako žiaci ZŠ, ich pedagogické a didaktické vlastnosti.

V súvislosti so zvýšenou kritičnosťou budú žiaci OU klásť veľký dôraz pre- dovšetkým na didaktické vlastnosti uči- teľov.

5. Žiaci OŠ pri otázke č. 6 budú brať za vzory hercov, spevákov, športovcov (osoby zo vzdialenejšieho okolia), pričom percento vzorov z blízkeho okolia (rodičia)

bude klesať s vekom.

Žiaci OU si budú brať za svoj vzor viac osoby zo vzdialeného okolia než z bliez- keho okolia, čo súvisí s ich nezrelou osob- nosťou.

6. Percento voľby vonkajších vlastnos- tí žiakov OŠ u vzorov bude vyššie ako percento voľby nápadných mravných vlastností vzorov, čo súvisí s nezrelosťou ich osobnosti. Podobne aj žiaci OU.

DISKUSIA

Dosiahnuté výsledky pri otázke č. 1:

V ČOM BY SI SA CHCEL PODOBAŤ SVOJIM RODIČOM?

Žiaci VS si najviac cenia na svojich ro- dičoch ich vzťah k nim, t.j. že im rozu- mejú, pomáhajú, starajú sa o nich, dobre ich vychovávajú.

Rozpätie v OŠ je od 36,6 % do 76,2 % (ocenenie rastie s vekom), v OU klesá zo 70,5% na 54,4 (viďtab. č. 1).

U KS je to podobne (tab. č. 2). Kým v ZŠ je to nárast z 6,7% na 59,3 %, v SOŠ je to rozpätie od 41,2% do 56,6 %.

Tab. č. 1: Voľba kategórií kladných vlastností rodičov ako vzoru podľa jednotlivých ročníkov u žiakov výskumnej skupiny

6.r. OŠ 7.r. OŠ 8.r. OŠ l.r. OU 2,r. OU 3.r. OU

spolu 41/100 67/100 63/100 78/100 81/100 79/100

kat.vlastn. n % n % n % n % n % n %

k deťom 15 36,6 51 76,2 26 41,3 55 70,5 50 61,7 43 54,4

k práci 7 17,0 4 5,9 9 14,3 6 7,7 8 9,9 4 5,1

všetko 12 29,3 3 4,5 16 25,3 1 1.3 8 9,9 18 22,8

(3)

Tab. č. 2: Voľba kategórií kladných vlastností rodičov ako vzoru podľa jednot livých ročníkov u žiakov kontrolnej skupiny

6.r. ZŠ 7.r. ZŠ 8.r. ZŠ l.r. SOŠ 2.r. SOŠ 3.r. SOŠ

spolu 30/100 31/100 27/100 63/100 53/100 47/100

k deťom 2 6,7 8 25,8 16 59,3 26 41,2 30 56,6 23 48,9

k práci 13 43,3 8 25,8 9 33,3 5 7,9 10 18,8 11 23,4

všetko 6 20,0 9 29,0 - - 6 9,5 6 11,3 1 2,1

Zaujímavé je, že žiaci hodnotili vzťah svojich rodičov k práci najviac na základ- nom stupni. V prípade OŠ percento obdivu k práci rodičov sa pohybovalo od 17,0 % do 5,9 %, ale v OU nastal pokles na 5,1.

Podobne to bolo aj u KS - aj keď tam bolo percento obdivu voči práci rodičov predsa len vyššie - v ZŠ pokles od 43,3 % na 25,8 % a v SOŠ postupný nárast zo 7,9 % na 23,4 % v 3. roč. Taktiež aj Nováková (1972).

V ČOM BY SI SA NECHCEL RODIČOM PODOBAP

Napriek tomu, že sme vyzvali žiakov, aby napísali, čo sa im na rodičoch nepáči, ukázalo sa vysoké percento žiakov VS i KS, ktorým sa na rodičoch všetko páči - u VS je percento od 35,8 % do 48,8 % v každom ročníku. U KS je vyššie v ZŠ od 22,2 % do 73,3 %, ale v SOŠ klesá - od 15,9 % do 21,3 % (tab. č. 7 a č. 8).

Potvrdzuje sa zistenie Minárikovej-Rybá- rovej (1985), že po čiastočnom poklese stúpa okolo 18. roku života význam rodi- čovského vzoru, čo platí nielen pre KS, ale plynulejšie je to aj u VS (viď tab. č. 7 a 8), kategória všetko sa mi páči na rodičoch.

Tab. č. 7: Voľba kategórií negatívnych vlastností rodičov ako vzoru podľa jednotlivých ročníkov u žiakov výskumnej skupiny

6.r. OŠ 7.r. OŠ 8.r. OŠ l.r. OU 2.r. OU 3.r. OU

spolu 41/100 67/100 63/100 78/100 81/100 79/100

všetko 20 48,8 31 46,2 26 41,2 31 39,8 29 35,8 32 40,5 charakt.soc. 17 41,4 20 29,9 18 28,6 10 12,8 16 19,8 11 13,9 vzťah-deti 3 7.4 15 22,4 19 30,2 33 42,3 31 38,2 30 38,0

(4)

Tab. č. 8: Voľba kategórií negatívnych vlastností rodičov ako vzoru podľa jednotlivých ročníkov u žiakov kontrolnej skupiny

6.r. ZŠ 7.r. ZŠ 8.r. ZŠ 1 r. SOŠ 2.r. SOŠ 3.r. SOŠ

spolu 30/100 31/100 27/100 63/100 53/100 47/100

všetko 22 73,3 10 32,3 6 22,2 10 15,9 11 20,8 10 21,3 charakt.soc. 8 26,7 13 41,9 10 37,0 23 36,5 7 13,2 10 21,3

vzťah-deti - - 7 22,6 40,8 30 47,6 33 62,2 27 57,4

Najviac sa žiakom VS nepáčia na rodi- čoch ich charakterovo-sociálne vlastnosti, t.j. že pijú alkohol, fajčia. Percento od- sudzovania je vyššie v OŠ a v OU klesá (OŠ od 28,6 % po 41,4 %, kým v OU od

12,8% po 19,8%).

V prípade KS to nie je také očividné - percento kolíše od 13,2 % po 41,9 %, pri- čom najrJžšie je v SOŠ. Je to však pocho- piteľné, pretože práve v tomto období za- čínajú sami žiaci týmto „nerestiam" hol- dovať. Pokiaľ ide o vzťah rodičov k de- ťom, deťom najviac prekáža, že im rodi- čia nadávajú, nerozumejú im, zakazujú niečo, bijú, kričia, hádajú sa atď.

Naša hypotéza č. 1, že rodičov si za svoj vzor budú brať žiaci VS menej ako žiaci KS, pretože žiaci VS majú horšie rodinné prostredie, a teda aj menej vhodné vzory na napodobňovanie, sa nám potvrdila iba v prípade žiakov v OŠ, kde bola voľba rodičovského vzoru nižšia (48,8 % - 35,8 % - 47,2 %), kým u KS bola 73,3 - 53,3 % - 63,0 %.Nepotvrdila sa v prípade žiakov v OU, kde je voľba jednoznačne vyššia -

39,8 % - 35,8 % - 40,5 %, kým u KS v SOŠ síce rastie, ale málo: 15,9 % - 2 0 , 8 % - 2 1 , 3 % .

Záver: Žiaci VS volili svojich rodičov ako vzor v každom ročníku a táto tenden- cia nikdy neklesla pod 35 % a nepresiahla 47 %, kým u KS sa pohybovala od 15,9 % do 73,3 %

NA KTORÉHO HRDINU Z KNIHY BY SI SA CHCEL PODOBAŤ A PREČO?

Zaujímalo nás, ktorým žánrom dávajú žiaci prednosť, pretože záleží veľa na tom, čo čítajú, lebo v knihách môžu nájsť aj vzory, ktoré by v skutočnom živote neobstáli (Kurie 1986). Najviac voleným žánrom u oboch skupín bola dobrodružná literatúra.

Veľmi alarmujúca je nulová voľba kniž- ného hrdinu, ktorá sa vyskytla u žiakov VS vo všetkých ročníkoch, pričom má stúpa- júcu tendenciu. V 6. roč. OŠ je to len

19,5 % žiakov, ktorí neradi čítajú, ale v 3. roč. OU je to až 51,9 %. Najvyššie percento nečítajúcich žiakov sme zistili v 2. roč. OU - 60,6 (viď tab. č. 13).

(5)

Podobne je to aj u žiakov KS. Percento žiakov, ktorí knihy nečítajú, sa postupne s vekom zvyšuje. Kým v 6. roč. ZŠ je to

6,7 %, v 8. roč. 29,7 % a v 3. roč. SOŠ až 59,6% !! (tab. č. 14).

Tab. č. 13: Voľba kategórie vlastností hrdinov z kníh podľa jednotlivých ročníkov výskumnej skupiny

spolu 41/100 67/100 63/100 78/100 81/100 79/100

kateg.vlastn. n % n % n % n % n % n %

nul voľba 8 19,5 19 28,4 20 31,8 26 33,3 49 60,6 41 51,9 nápad.mrav. 16 39,0 28 41,8 23 36,5 13 16,7 9 11,1 8 10,1 vonkajšie 14 34,2 15 22,3 8 12,7 22 28,1 12 14,8 21 26,6

Tab. č. 14: Voľba kategórie vlastností hrdinov z kníh podľa jednotlivých ročníkov kontrolnej skupiny

6 r. ZŠ 7.r. ZŠ 8.r. SOŠ l.r. SOŠ 2.r. SOŠ 3.r. SOŠ

spolu 30/100 31/100 27/100 63/100 53/100 47/100

kateg.vlastn. n % n % n % n % n % n %

nul. voľba 2 6,7 8 25,8 8 29,7 21 33,3 31 58,5 28 59,6 nápad.mrav. 24 80,0 16 51,5 14 51,8 12 19,0 11 20,8 10 21,3

vonkajšie 4 13,3 2 6,5 1 3,7 20 31,8 3 5,6 5 10,6

Veľké rozdiely nie sú ani vo voľbe von- kajších vlastností knižných hrdinov (pek- ný, dobrý). U VS je percento vyrovnané a kolíše od 12,7 % do 34,2 %. U žiakov KS je nižšie - od 3,7 % do 13,3 % - len v 1. roč. SOŠ je to 31,8 %. je to jasné, keď si uvedomíme, že žiakov zaujíma pre- dovšetkým dej a o tom, ako vyzerá ich

obľúbená knižná postava majú jasnú pred- stavu iba vtedy, ak ju videli aj vo filme.

Hypotéza č. 2, že žiaci budú mať oveľa väčšie problémy vo voľbe vzoru z kníh, pre- tože sa u nich prejavuje nechuť k čítaniu, sa nám potvrdila predovšetkým v OŠ, ale percento nieje výrazne väčšie. V OU a SOŠ je dokonca vyrovnané a neustále rastie!

(6)

Záver: Obe skupiny žiakov nemajú zá- ujem o čítanie kníh.

NA KTORÉHO HRDINU Z FILMU BY SI SA CHCEL PODOBAŤ A PREČO?

Najväčšiu popularitu medzi žiakmi VS i KS majú hrdinovia z dobrodružných filmov.

U filmových hrdinov žiaci VS i KS na základnom stupni najviac preferujú ná- padné mravné vlastnosti (smelosť, spra- vodlivosť). Ich preferencia však s vekom klesá (viď tab. č. 19 a 20) a žiaci naopak začínajú preferovať vonkajšie vlastnosti (pekný, dobrý, milý).

Tab. č. 19: Voľba kategórií vlastností hrdinov z filmu podľa jednotlivých ročníkov výskumnej skupiny

spolu 41/100 67/100 63/100 78/100 81/100 79/100

nulová voľba 8 19,5 7 10,0 5 8,0 2 2,6 5 6,2 4 5,1

nápad.mrav. 23 56,1 44 66,0 42 66,7 38 48,7 19 23,5 12 15,2 vonkajšie 10 24,4 12 18,0 13 20,5 23 29,5 48 59,2 57 72,1

Tab. č. 20: Voľba kategórií vlastností hrdinov z filmu podľa jednotlivých ročníkov kontrolnej skupiny

6.r. ZŠ 7.r. ZŠ 8 r ZŠ l.r. SOŠ 2. r. SOŠ 3.r. SOŠ

spolu 30/100 31/100 27/100 63/100 53/100 47/100

nulová voľba 6 19,8 6 19,4 6 22,2 3 4,8 1 1,9 1 2,1

nápad.mrav. 18 60,2 15 48,4 12 44,5 37 58,7 4 7,6 4 8,5 vonkajšie 3 10,1 3 9,7 5 18,5 11 17,4 37 69,8 40 85,2

vôľové 1 3.3 5 16,0 3 11,1 2 3,2 9 16,9 1 2,1

(7)

Keď porovnáváme nulovú voľbu kniž- ného a filmového hrdinu u VS, vyplývá, že od 19,5 % až do 60,6 % žiakov nemá ako svoj vzor žiadneho knižného hrdinu, ale len 2,6 % až 19,5 % VS neobdivuje žiadneho filmového hrdinu (tab. č. 15 a 17 zde neotištény - pozn. red.)

Pri porovnávaní u KS (tab. č. 16 a 18 zde neotištény - pozn. red.) vidíme, že od 6,7 % do 59,6 % žiakov nemá ako svoj vzor žiadneho knižného hrdinu, ale len 1,9 % až 22,2 % neobdivuje žiadneho fil- mového hrdinu.

Naša hypotéza č. 3 o tom, že žiaci OŠ budú viac preferovať ako svoj vzor fil- mových, a nie knižných, hrdinov, sa potvrdila. Platí to však nielen pre žiakov VS, ale aj KS.

Potvrdila sa aj druhá časť hypotézy, že žiaci OU budú naďalej preferovať vonkaj- šiu stránku u filmových hrdinov. Táto voľ- ba dokonca stúpa. Platí to aj u KS, čo sme nepředpokládali. Nováková (1972) však na základe svojich výskumov zistila presný opak.

JE TVOJÍM VZOROM NA ŠKOLE NIEK- TOR Ý UČITEĽ? V ČOM?

Negatívna voľba učiteľa ako vzoru u ži- akov VS je o niečo vyššia, než u žiakov KS (tab. č. 21 a 22). v OŠ toto odmieta- nie učiteľov bolo pomerne vysoké - od 22,2 % do 26,8%, našťastie v OU len mierne stúpa - z 10,2 % na 15,2 %.

U žiakov KS táto negatívna voľba ne- presahovala 19,3 % v ZŠ a v SOŠ mierne stúpala z 3,2 na 17,0.

Tab. č. 21: Voľba kategórií vlastností učiteľa podľa jednotlivých ročníkov výskumnej skupiny

6.r. OŠ 7.r. OŠ 8.r OŠ l.r. OU 2.r. OU 3.r. OU

spolu 41/100 67/100 63/100 78/100 81/100 79/100

negat.voľba 11 26,8 14 20,9 14 22,2 8 10,2 11 13,6 12 15,2 osobné 21 51,2 31 46,2 27 42,9 32 41,1 9 11,1 14 17,7 pedagogické 4 9,8 5 7,5 10 15,9 13 16,7 21 25,9 22 27,8 didaktické 4 9,8 12 17,9 9 14,3 21 26,9 34 42,0 27 34,2

m

(8)

Tab. č. 22: Voľba kategórií vlastností učiteľa podľa jednotlivých ročníkov kontrolnej skupiny

6.r. ZŠ 7.r. ZŠ 8.r. ZŠ l.r. SOŠ 2.r. SOŠ 3.r. SOŠ

spolu 30/100 31/100 27/100 63/100 53/100 47/100

negat. voľba 4 13,3 6 19,3 5 18,5 2 3,2 4 7,6 8 17,0

osobné 2 6,8 - - 5 18,5 20 31,8 21 39,6 14 29,8

pedagogické 7 23,3 14 45,2 8 29,6 16 25,3 9 17,0 7 14,9 didaktické 16 53,3 II 35,5 7 26,0 20 31,8 19 35,8 16 34,0

Kritickejší sú teda žiaci v OŠ i ZŠ. Ry- bárová - Prvá (1978) uvádzajú, že podľa ich výskumu len 4,2 % žiakov si vybralo učiteľa za svoj vzor.

Z uvedených tabuliek vyplýva, že žiaci OŠ zdôrazňujú osobné vlastnosti učiteľa, pričom im splýva v jeden celok obľuba vý- uky učiteľa, dominancia jeho osobnosti a psychická pohoda na hodine s tým, že učivo ľahko pochopia a dlho si ho pamätujú.

Hypotéza č. 4 o tom, že žiaci budú klásť

veľký dôraz predovšetkým na didaktické vlastnosti učiteľov v súvislosti so zvýše- nou kritičnostou, sa nepotvrdila. Žiaci VS volili najviac osobné vlastnosti, ktoré však mali klesavú tendenciu a potom rovnako aj didaktické a pedagogické vlastnosti.

Žiadnu vlastnosť nepreferovali vo zvýše- nej miere na úkor inej.

MÁŠ NEJAKÝ INÝ VZOR? V ČOM SA MU CHCEŠ PODOBA Ť?

Tab. č. 23: Voľba kategórie osôb z blízkeho a vzdialeného okolia podľa jednotlivých ročníkov výskumnej skupiny

6.r. OŠ l.r. OŠ 8.r. OŠ l.r. OU 2.r. OU 3.r. OU

spolu 41/100 67/100 63/100 78/100 81/100 79/100

katcg.osôb n % n % n % n % n % n %

nulová voľ. 17 17,1 13 19,4 4 6,4 7 8,9 12 14,8 32 40,5 blízke o. 19 45,6 19 36,1 9 25,2 15 19,5 23 27,6 13 16,9 vzdial o 13 31,2 32 60,8 41 65,6 49 63,7 42 50,4 29 37,7

veľa vzor 2 4,9 3 4,5 4 6,4 - - - - - -

(9)

Tab. č. 24: Voľba kategórie osôb z blízkeho a vzdialeného okolia podľa jednotlivých ročníkov kontrolnej skupiny

6.r. ZŠ 7.r. ZŠ 8.r. ZŠ l.r. SOŠ 2.r. SOŠ 3. r. SOŠ

spolu 30/100 31/100 27/100 63/100 53/100 47/100

kateg.osôb n % n % n % n % n % n %

nulová voľ. 20 66,6 8 25,8 1 3,7 14 22,2 11 20,8 15 31,9 blízke o. 8 26,4 17 56,1 3 11,1 18 28,8 7 13,3 10 21,0 vzdial. o. 1 3,3 5 16,5 10 37,1 23 36,8 29 55,1 13 27,3

veľa vzor. 1 3,3 1 3,3 3 11,1 - - 2 3,8 3 6,4

V prípade VS nastáva paradox. Čím sú žiaci starší, tým sú spokojnejší s predchád- zajúcimi vzormi. U KS je to naopak - čím sú starší, tým viac pociťujú potrebu voliť (od 8. roč. ZŠ) viacero vzorov. Podobne aj Nováková (1973).

Prekvapujúce je, že aj u žiakov VS sa objavuje dodatok, že majú viacero vzorov. Ich percento sa postupne zvyšuje s vekom zo 4,9 % na 6,4 %. ale v OU absen-

tuje vo všetkých ročníkoch! U KS sa len v 1. roč. SOŠ nevyskytol údaj o voľbe vi- acerých vzorov, ale inak je v každom roč- níku (najviac 11,1 % v 8. roč. ZŠ).

Pokiaľ ide o voľbu osôb zo vzdialené- ho a blízkeho okolia, v prípade VS je ba- dateľný postupný pokles voľby osôb z blízkeho okolia (rodina, spolužiaci) zo 45,6 % na 16,9 %. V prípade KS to nieje až také výrazné.

Tab. č. 25: Voľba kategórie vlastností iných vzorov podľa jednotlivých ročníkov výskumnej skupiny

6.r. OŠ 7.r. OŠ 8 r OŠ l .r. OU 2.r. OU 3.r. OU

spolu 41/100 67/100 63/100 78/100 81/100 79/100

nápad.mrav. - - 6 9,9 5 7,9 14 18,0 15 18,5 II 13,9

vonkajšie 21 51,2 38 56,7 47 74,6 44 56,5 48 59,2 33 41.8

vôľové 10 24,4 8 11,9 6 9,5 9 11.5 2 2,5 3 3,8

(10)

Tab. č. 26: Voľba kategórie vlastností iných vzorov podľa jednotlivých ročníkov kontrolnej skupiny

6.r. ZŠ 7.r. ZŠ 8 r . ZŠ l.r SOŠ 2.r. SOŠ 3.r. SOŠ

spolu 30/100 31/100 27/100 63/100 53/100 47/100

nápad.mrav. - - 1 3,2 - - 10 15,9 7 13,2 6 12,7

vonkajšie 2 6,7 3 9,2 6 22,2 23 36,5 29 54,7 17 36,3

vôľové 9 30,0 16 51,6 20 74,1 8 12,7 3 5,6 4 8,5

Najviac volili žiaci VS u iných vzorov vonkajšie vlastnosti (pekný, dobrá postava, dobrý hlas). Voľba sa pohybuje v roz- pätí od 41,8 % do 74,6 %. U KS je to menej, aj keď voľba stúpa z 6,7 % na najviac 54,7 %.

Nápadné mravné vlastnosti volia obe skupiny. Mierne stúpajú - u VS z 0 % na 13,9 % (resp. najviac na 18,5 %) a u KS z 0 % na 12,7 % (resp. najviac 15,9 %).

Viď tab. č. 25 a 26.

Hypotéza č. 6 o tom, že postupne s vekom bude klesať voľba vzorov z blízke- ho okolia a stúpať voľba vzorov zo vzdi- aleného okolia, sa potvrdila.

Pri voľbe vzorov zo vzdialeného okolia percento stúpa v OŠ, ale v poslednom ročníku OU je skôr nárast spokojnosti s voľbami predchádzajúcich vzorov (pre- dovšetkým filmový hrdina) a žiaci nepo- ciťujú potrebu voliť aj iné vzory.

Hypotéza č. 6 sa potvrdila aj v tom, že žiaci VS viac preferovali vonkajšiu strán- ku vzoru ako žiaci KS. V prípade voľby iného vzoru - kde išlo predovšetkým o spe-

vákov, hercov, športovcov, t.j. vzdialené okolie - sa však ukázalo, že žiaci VS vo zvýšenej miere uznávali na týchto vzoroch práve ich vonkajšiu stránku (pekne spie- va, dobre hrá, strieľa góly, pekne sa ob- lieka) a toto percento sa postupne zvyšo- valo v OŠ z 51,2 % na 74,6%.

V OU nastáva postupne pokles, ale voľ- ba neklesla pod 40 %.

U KS voľba postupne stúpla zo 6,7 % na 36,3 %, len v 2. roč. bola 54,7 %, inak nestúpla na 40 % (tab.č.25 a 26).

V prípade voľby vzoru hrdinov z kníh a filmov sa hypotéza nepotvrdila.

ZÁVER

V nemeckom pedagogickom lexikóne od Horneyho (1970) pod heslom Vorbild sa v pedagogickom zmysle vzor označuje ako jav vtedy, keď na dospievajúceho v jeho myslení, želaniach a vôli urobí silný dojem osoba, podľa ktorej sa snaží sprá- vať. Za dôležitú výchovnú úlohu sa po- kladá ovplyvňovanie voľby vzoru, lebo vzor má „silu svetla" a môže byť ukazo- vateľom smeru.

43

(11)

Z výsledkov výskumu, nielen tohto predkladaného, ale aj iných, vyplýva, že mnohí žiaci nedokážu nájsť správny spô- sob nasledovania zvoleného vzoru - orien- tujú sa len na vonkajšie znaky (oblečenie, postava, hlas).

Žiakom treba vysvětlovat' dôležitosť vzorov a ideálov myšlienkou Palovčíko- vej - Rybárovej (1984), že ...„Pravá hod- nota človeka nespočíva v tom, že koná mnoho veľkých hrdinstiev, ale v tom, že robí dobre to, čo má robiť".

UPOZORNĚNÍ P R O AUTORY

Váženi autoři, vaše texty se spolu s časopisem Speciální pedagogika stále častéji dostávají do rukou zahraničních čtenářů a naše vydavatelství hodlá i nadále tento trend podporovat.

Proto se na vás opět obracíme se žádostí, abyste své příspěvky zasílali s překladem názvu do angličtiny a s krátkým resumé v češtině a jeho anglickým překladem (cca I S, max.20 řádků).

Česká verze resumé není prozatím otiskována, ale je nezbytná pro možnost korektur.

Děkujeme vám, že nám posíláte své příspěvky na disketách, neboť výroba časopisu se tím podstatně urychlí. Věnujte však prosím pozornost následujícím připomínkám:

- K disketě (kterou vám po zpracování vrátíme) přiložte vytištěný text s vyznačením odstavců, tučného písma, kurzívy atd. podle vašich představ.

- Tabulky zašlete i v jejich skutečné podobě; na disketě pak je třeba psát (v T602) obsah kolo- nek do řádků tak, jak jdou položky za sebou. Mezi jednotlivými údaji udělat dvě mezery. Řádky oddělit ENTREM.

- Nastavte délku řádky 70, délku stránky 64 (včetně paginace), řádkování 2.

- Text je třeba psát průběžně a klávesu ENTER používat pouze a jenom na konci odstavce.

- N e n a h r a z o v a t znak nuly -0- velkým -o-, číslici - I - p í s m e n e m -1- a závorky - ( ) - lomítky -//-.

- Odstavce po zmáčknutí klávesy ENTER začínat psát od začátku řádky, nový odstavec neod- stavovať

- Textový editor T602 je pro naši počítačovou techniku nejvhodnější. V nezbytných případech můžete použít i dalších textových editorů, pracujících pod DOS (Windows), jako je WORD PER- FECT, WORD STAR 3 apod.

Děkujeme za pochopeni. - red -

Vzory a ideály mentálne retardovaných detí a mládeže 3.

VZORY A IDEÁLY

MENTÁLNE RETARDOVANÝCH DETÍ A MLÁDEŽE - III

Květoslava Mojtová

m

E9