Hypotekárna kríza v Spojených štátoch amerických je určite jedna z najrozsiahlejších a jej následky sa dotýkali nielen finančného sektora USA, ale aj celého hospodárstva sveta.
Samozrejme sa na situáciu treba pozrieť aj z makroekonomického pohľadu. Keď praskla dotcom bublina, americký FED prudko znížil úrokové miery, ktoré boli na najnižšej hladine, na úrovni 1%, v období 2003 až 2004. Najhlasnejším kritikom týchto procesov bola a stále je Rakúska škola, ktorá vidí krízu nasledovne: „Každá odchýlka od cien, úrovne miezd a úrokovej miery, ktorá by sa presadila na slobodnom trhu musí viesť k narušeniu ekonomickej rovnováhy. Práve pre toto narušenie spôsobené pokusmi umelo ovplyvniť úrokovú mieru, je príčinou krízy.“40
Úverové inštitúcie aplikovali pri udeľovaní pôžičiek menej reštrikčné podmienky, pričom poskytovali hypotéky a úvery aj mimoriadne rizikovým klientom. Pokiaľ pokračoval boom na trhu s nehnuteľnosťami, systém postavený na nízkych úrokoch a raste cien nehnuteľností fungoval. V mnohým amerických mestách, predovšetkým v Kalifornii a na Floride, sa medzi rokmi 1999 a 2006 hodnota nehnuteľností aj zdvojnásobila, avšak potom, keď vypukla hypotekárna kríza, boli po prvý krát v histórii poklesom cien nehnuteľností postihnuté všetky štáty USA súčasne.41
Súbežne sme v tom čase mohli pri bankách sledovať zvyšovanie objemu subštandardných hypoték a stále obľúbenejšiemu využívaniu sekuritizácii úverových rizík, vďaka schválením
40 Mises L.:The causes of the economic crisis. Alabama: Liberty Found, Inc.,1978, s. 207., ISBN 1-933550-03-1
41 Menbere T. Workie a Kol. - Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Globálna finančná a hospodárska kríza príčiny - náklady – východiská. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2009, s. 39., ISBN 978-80-7144-175-5
39
zákona CRA (The Community Reinvestment Act) Clintonovej administratívy v roku 1995 a zrušeniu Glass-Steagallovho zákona.
Zrušenie tohto zákona a niektoré ďalšie liberalizačné kroky, uskutočnené po roku 1999, vytvorili riziko obrovskej nekontrolovanej expanzie úverov, no samotné toto riziko nebolo rozhodujúce.42
Veritelia, aby sa zbavili riziká vyplývajúceho z poskytovania úverov, začali ich predávať na kapitálovom trhu.
Hedžové fondy a iné inštitúcie spravujúce aktíva tieto sekuritizované úvery kupovali. Za iných okolností by výnosy na trhoch boli nízke, ale s pomocou sekuritizovaných úverov a derivátov cenných papierov43
Rast vyvolaný zvýšením úspor znamenal z krátkodobého hľadiska stagnáciu a z dlhodobého hľadiska mierny hospodársky rast. Na druhej strane rast vyvolaný zásahom centrálnej banky vo forme zníženia úrokových mier vyvolal z krátkodobého hľadiska vysoký rast, ale z dlhodobého hľadiska hlbokú až devastujúci recesiu.
Odkazom rakúskych ekonómov na elimináciu možnej recesie je zabránenie znižovaniu trhových úrokových mier pod úroveň prirodzených úrokových mier. Ideálny model, ktorý spĺňa tieto požiadavky, by bol systém slobodného bankovníctva, v ktorom by boli úrokové miery stanovované trhovo na základe ponuky a dopytu investícií a úspor. Ďalšími významnými zmenami, ktoré presadzujú rakúski ekonómovia, je vrátenie sa k zlatému štandardu ako aj zrušenie centrálnych bánk.
42 Menbere T. Workie a Kol. - Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Globálna finančná a hospodárska kríza
príčiny - náklady – východiská. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2009, s. 235., ISBN 978-80-7144-175-5
43 Ktoré boli ratingovými agentúrami ohodnotené ako bezpečné investície, pričom nafukovali objem aktív v
ekonomike.
40
2.4 Euroval
Euroval ako záchranný systém eurozóny sa skladá z niekoľkých zložiek. Európsky nástroj finančnej stability (European Financial Stability Facility, ďalej len EFSF) v objeme 440 mld.
eur pre členov eurozóny, Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (European Financial Stabilization Mechanism, ďalej len EFSM) v objeme 60 mld. eur pre celú EÚ a 250 mld. eur ako garancie a úver od MMF. Celkovo ide o objem vo výške 750 mld. eur.
Európsky Finančný Stabilizačný Nástroj (ďalej len „EFSF“) je súčasťou komplexného balíka opatrení, o ktorých rozhodla Rada ECOFIN-u dňa 9. mája 2010. V prvom kroku bol mechanizmus pomoci vytvorený prostredníctvom účelovej spoločnosti EFSF; následne členské štáty eurozóny uzatvárali s EFSF rámcovú zmluvu, ktorej záväznosť pre jednotlivý členský štát eurozóny je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok. Za Slovenskú republiku podpísal rámcovú zmluvu podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky dňa 15. júla 2010 v Bratislave. Národná rada vyslovila s rámcovou zmluvou súhlas uznesením č. 39 dňa 11. augusta 2010.
EFSF má formu societé anonyme (akciovej spoločnosti) so sídlom v Luxemburgu, založenej podľa luxemburského práva dňa 7. júna 2010 jedným členským štátom, a to Luxemburským veľkovojvodstvom ako jediným akcionárom. Akcie EFSF sa následne prevádzajú na ostatné členské štáty eurozóny, ktoré vstupujú do spoločnosti po dokončení potrebných domácich legislatívnych zmien, pričom sa členské štáty eurozóny budú na základnom kapitáli spoločnosti podieľať rovnakým pomerným dielom ako na základom kapitáli ECB.44
Každá finančná pomoc sa bude uskutočňovať spolu s Medzinárodným menovým fondom podľa dohodnutých podmienok v memorande o porozumení s dlžníckym štátom, kde podiel Medzinárodného menového fondu predstavuje 250 miliárd eur. Všetky kľúčové rozhodovania ako je schválenie pôžičky, sú rezervované len členským štátom eurozóny a v zásade vyžadujú jednomyseľné hlasovanie.
44 Radičová I., Mikloš I.: Dôvodová správa, A. všeobecná časť, Bratislava 8. Septembra 2010, [online]. 2010.
[cit. 2012-26-04]. Dostupné na internete: <www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=359983
41
Predstavenstvo eurovalu je zložené z akcionárov eurovalu, pričom počet pridelených hlasov zodpovedá ich splatenému kapitálu v eurovale. Európska komisia je splnomocnená na rokovanie úveru s dlžníckym štátom ako aj na monitorovanie dodržiavania ekonomického programu na navrátenie jeho finančnej stability. V prvom kroku bol prostredníctvom účelovej spoločnosti eurovalu vytvorený mechanizmus pomoci a následne uzatvárali členské štáty eurozóny s eurovalom rámcovú zmluvu, ktorej záväznosť je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok pre jednotlivý členský štát eurozóny (Národná rada SR vyslovila s rámcovou zmluvou 11. augusta 2010 a rámcová zmluva nadobudla pre SR platnosť 30. septembra 2010).
EFSF je riadená Správnou radou, ktorej počet členov je zhodný s počtom akcionárov EFSF.
Rozhodnutia EFSF prijíma Správna rada kvalifikovanou väčšinou, ktorá predstavuje 2/3 prítomných členov a zároveň aspoň 80% hlasov vážených upísaným kapitálom, okrem prípadov, v ktorých stanovy vyžadujú jednohlasné stanovisko (hlavne rozhodnutie o poskytnutí úveru členskému štátu eurozóny).
Mechanizmus krytia prostriedkov určených na splácanie dlhopisov vydaných EFSF prostredníctvom záruk je zastrešený rámcovou zmluvou. Rámcová zmluva je všeobecného charakteru a opisuje mechanizmus poskytnutia úveru, pristúpenia k ručiteľskému záväzku, vzájomnému regresnému vyrovnaniu medzi spoluručiteľmi a splácaniu úveru akéhokoľvek členského štátu eurozóny, ktorý požiada o pomoc. Konkrétne ručiteľské záväzky sa budú viazať na emitované dlhopisy určené na pomoc konkrétnemu členskému štátu eurozóny, nie na kapitál EFSF.45
Po podpise zmluvy zo strany SR by sa mal realizovať prevodný príkaz finančných prostriedkov ako podiel z základného imania eurovalu a následne SR by obdŕžala akciový certifikát – potvrdenie zápisu v evidencii vlastníctva. Zároveň SR by mala nominovať svojho zástupcu do Rady Riaditeľov eurovalu.46
45 Radičová I., Mikloš I.: Dôvodová správa, A. všeobecná časť, Bratislava 8. Septembra 2010, [online]. 2010.
[cit. 2012-26-04]. Dostupné na internete: <www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=359983
46 Demjan, V.: 2010. Euroval: všetko záchrannej sieti. In Investujeme.sk [online]. 2010. [cit. 2012-24-04].
Dostupné na internete:
<http://www.investujeme.sk/euroval-vsetko-zachrannej-sieti-europy
42
V októbri roku 2010 prijal Euroval investičnú stratégiu zameranú najmä na investičný horizont, jeho dostupné nástroje a rizikový manažment.
Vo svojom
investičnom horizonte
určili, že ten je potrebné stanoviť z dôvodu zabránenia mínusových prevádzkových nákladov a chybnej synchronizácii investícií. Keďže medzi termínom vyplatenia úveru dlžníkovi a termínom uhradenia peňažných prostriedkov veriteľmi je časový odstup minimálne 14 dní, tieto prostriedky sa počas tejto doby investujú. Investičné rezervy majú za úlohu minimalizovať náklady veriteľov a vytvoriť rezervu v prípade, že niektorý z veriteľov nebude schopný platiť a túto platobnú neschopnosť nebude pokrývať záruka.Dostupnými nástrojmi
sú zabezpečenia dlhu, zaistené vklady (dohody o spätnom odkúpení) a nezaistené vklady. Akcie a podiely podielových fondov nebudú povolené z dôvodu, že by zaviedli vyššiu mieru rizika alebo by boli spojené s vyššími nákladmi a poplatkami.Cieľom
rizikového manažmentu
je predchádzanie dvom rizikám, riziku protistrany a riziku úrokovej miery. Riziku protistrany sa má zabrániť tým, že sa vyhovie požiadavkám ratingových agentúr a akákoľvek hotovosť, ktorá slúži na posilnenie úverov sa investuje do subjektov s ratingom AAA/Aaa/AAA. Toto obmedzenie však nebude platiť pre voľné hotovostné rezervy a Rada riaditeľov bude môcť rozhodnúť o rozšírení investičných možností na subjekty s nižším hodnotením za predpokladu priaznivých podmienok na trhu, návratnosti a ďalšej komunikácie s ratingovými agentúrami. Riziku úrokovej miery sa zabráni prostredníctvom stratégie flexibilného spárovaného financovania s marginálnym rozporom medzi úvermi a príslušnými nástrojmi financovania, v rámci ktorej nedôjde k výraznému riziku úrokovej miery.47
47 Demjan, V.: 2010. Euroval: všetko záchrannej sieti. In Investujeme.sk [online]. 2010. [cit. 2012-24-04].
Dostupné na internete:
<http://www.investujeme.sk/euroval-vsetko-zachrannej-sieti-europy
43
EFSM
bol zriadený 10. mája 2010 Radou Európy pre finančnú pomoc všetkým členským štátom Európskej únie (nielen Eurozóny) v prípade hrozby finančnej nerovnováhy spôsobenej výnimočnými okolnosťami. Je pravidelne revidovaný každých šesť mesiacov. Disponuje výlučne vlastnými finančnými nástrojmi EÚ (finančné podmienky úverovej zmluvy a ekonomický program obnovy finančnej stability prijímajúceho štátu v memorande o porozumení schvaľuje Rada), ktoré sú garantované rozpočtom EÚ s maximálnou úverovou kapacitou 60 miliárd eur.Finančná pomoc EFSM môže byť aktivovaná iba na základe spoločného programu MMF a EÚ a poskytnutá môže byť na základe rozhodnutia rady ECOFIN (Ministri financií EÚ) schválená kvalifikovanou väčšinou návrhom Európskej komisie po konzultáciách s ECB.
V prípade požiadavky členského štátu o pomoc, na základe v úverovej zmluve dohodnutého mechanizmu, euroval emituje dlhopisy pre získanie peňažných prostriedkov pre poskytnutie návratnej pôžičky danému členskému štátu.
Rámcovou zmluvou, ktorá je všeobecného charakteru a opisuje mechanizmus poskytnutia úveru, vzájomnému regresnému vyrovnaniu medzi spoluručiteľmi, pristúpenia k ručiteľskému záväzku a splácaniu úveru akéhokoľvek členského štátu eurozóny, sú kryté všetky prostriedky určené na splácanie dlhopisov vydaných eurovalom prostredníctvom záruk. Na emitované dlhopisy určené na pomoc konkrétnemu členskému štátu eurozóny, sú viazané konkrétne ručiteľské záväzky, nie na kapitál EFSF. Ale nikde jasne nedefinuje dobu, do ktorej musí ručiteľ splatiť svoj podiel v prípade realizácie záruk – len hovorí, že na základe písomnej požiadavky eurovalu musia ručitelia prostriedky poskytnúť najneskôr dva dni pred očakávaným dňom splátky eurovalu.
Ratifikáciou rámcovej zmluvy preberie Slovenská republika na seba mimo iné nasledovné záväzky:48
1) Poskytnúť EFSF záruku za dlhové finančné nástroje vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu. SR sa bude podieľať na celkovej výške záruk podielom 4,37 mld. eur.
48 Radičová I., Mikloš I.: Dôvodová správa, A. všeobecná časť, Bratislava 8. Septembra 2010, [online]. 2010.
[cit. 2012-26-04]. Dostupné na internete: <www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=359983
44
2) Podieľať sa na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 120% svojho podielu na zárukách pre každú emisiu (vďaka čomu bude každá emisia pokrytá zárukami prevyšujúcimi celkový objem takejto emisie EFSF, a teda bude mať aj napriek prípadnému omeškaniu či zlyhaniu jedného ručiteľa možnosť pokryť celý svoj záväzok, pričom členské štáty budú následne za prekročenie svojho podielu odškodnené takým prípadným členským štátom, ktorý svoje povinnosti zo záruky včas nesplnil), poskytnutím dodatočných záruk pre pridružené finančné operácie EFSF (napr. credit swaps), a podobne.
3) V prípade, ak Slovenská republika uplatní prednostné právo na upísanie akcií, pomerne sa podieľať na prípadnom zvýšení základného kapitálu EFSF maximálne do výšky 30 mil. eur potrebného na získanie AAA ratingu.
Poskytnutím záruky sa dlžník zaväzuje okrem úrokov splatiť aj dodatočnú „maržu“ za poskytnutie tejto záruky členským štátom. Po tom, ako euroval získa vydaním dlhových nástrojov prostriedky pre pôžičku členskému štátu, ponechá si z nich 50 bázických bodov ako servisný poplatok z celkovej sumy pôžičky a predplatenú maržu vo výške čistej súčasnej hodnoty (NPV) očakávaných splátok marže po celú dobu splácania pôžičky. Tieto prostriedky tvoria „hotovostnú rezervu“ eurovalu.
Eurozóna ako celok je poprepletaná morálnym hazardom. To, že štát zdaní Janov príjem a jeho peniaze pošle Ďurovi, je morálny hazard, kedy je príjem za prácu násilne vyvlastnený jednému subjektu a podarovaný z politických pohnútok subjektu druhému, pričom polovica tohto transferu sa stratí v štátnej byrokracií. Nehovoriac o podvodnom systéme bankovníctva, rastu štátnych dlhov alebo inom vládnom klientelizme. Preto, pokiaľ chceme bojovať proti morálnemu hazardu, musíme bojovať proti základnému usporiadaniu súčasného politického života.49
49 Ižip R.: 2011. Pre a proti: Euroval zatiaľ nemá alternatívu, In Investujeme.sk [online]. 2010.
[cit. 2012-26-04]. Dostupné na internete:
<http://www.investujeme.sk/euroval-vsetko-zachrannej-sieti-europy
45