Súčasnému vývoju vo svetovej ekonomike dnes hovoríme globálna recesia. Spory o tom, že ide o podobnú recesiu aká nastala v roku 1929, alebo ide o špecifický typ krízy rozvíjajúcej sa v globalizovanej svetovej ekonomike sa vedú neustále.
O skutočných príčinách, ktoré stáli za kolapsom finančných trhov a nástupom globálnej recesie sa vedie intenzívna debata. Ministri financií krajín G20 vidia za krízou systém odmeňovania vrcholových manažérov finančných inštitúcií a politiku bánk vedúcu k uprednostňovaniu krátkodobých ziskov na úkor dlhodobej výkonnosti organizácie s vplyvom na rast miery rizika. Neoliberálni ekonómovia argument o „chamtivosti bankárov“ odmietajú a poukazujú na bankovníctvo čiastočných rezerv, nebezpečnú hru s úrokovými sadzbami, obmedzenie slobody formou zdaňovania. Krajní liberáli vinia samotnú existenciu centrálnych bánk ako administratívneho monopolu určujúceho cenu peňazí a úveru, niektorí oživujú myšlienku zlatého štandardu. Zástancovia keynesiánskej ekonómie hovoria o dôsledkoch neregulovaného slobodného trhu a vieru v schopnosť jeho samoregulácie považujú za naivnú.
Akademici zdôrazňujú dramatický nárast príjmovej nerovnosti a roztváranie nožníc medzi virtuálnou a reálnou ekonomikou. Rôzne názory počúvame aj od laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu – jedni prisudzujú podiel viny účtovníctvu neodrážajúcemu dynamický obraz finančných operácií a skutočnú mieru rizika a varujú pred negatívnymi dopadmi zvyšovania daňového zaťaženia v dôsledku splácania záchranných balíčkov; iní kritizujú vlády za to, že umožnili dereguláciu a liberalizáciu finančných trhov do tej miery, až sa vymkli spod kontroly a volajú po rýchlejších a masívnejších fiškálnych stimuloch.35
Prvý boj proti novodobej finančnej kríze v Spojených štátoch amerických sa začal už na prelome tisícročia kedy Centrálna banka Spojených štátov amerických reagovala na recesiu v roku 2001 znížením úrokových mier, pričom sa v novembri 2003 dostali na úroveň 1%.36
35 Polemika o príčinách a riešeniach globálnej krízy, Ing. Veronika Hvozdíková, PhD., Ekonomický ústav, Slovenská akadémia vied
36 Menbere T. Workie a kol. - Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Globálna finančná a hospodárska kríza
príčiny - náklady – východiská. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2009, s. 39., ISBN 978-80-7144-175-5
36
Na finančných trhoch sa v dôsledku toho podstatne zväčšili riziká. Manažéri aktív mali povinnosť dosahovať parametre pre výnosy a keďže úroky poklesli začali podstupovať aj väčšie riziká ako napríklad alternatívne investovať do hedžových fondov alebo derivátov cenných papierov.37
Spúšťačom finančnej krízy sa stal rast úrokových mier od roka 2004. Nesplácanie podradných úverov s variabilnými úrokovými mierami, ktoré umožňovali odklad splátok hypoték, sa v roku 2007 zvýšilo na približne 20%. Obdobie nízkych, alebo žiadnych úrokových mier sa skončilo a úrokové miery sa dostali na trhovú úroveň. Počet nesplácaných úverov rástol aj počas celého roka 2008, čo viedlo k poklesu hodnoty sekuritizovaných dlhov čím sa kríza z hypotekárneho trhu preniesla aj na iné segmenty kapitálového trhu. 38
Napriek rozličným snahám sa nikdy predtým vo svete dobre známe porekadlo „keď Wall Street kýchne, zvyšok sveta dostane nádchu“ nestalo tak pravdivé ako v lete roku 2007, kedy v Spojených štátoch amerických vypukla kríza likvidity v realitnom sektore. Prvé náznaky problémov sa ukázali na jar 2008 kedy skrachovala investičná banka Bear Steams a v priebehu pól roka skrachovalo niekoľko významných amerických finančných inštitúcií. Po páde Lehmann Brothers v septembri 2008, bolo jasné, že kríza sa neobmedzí len na Spojené štáty, a že kríza v realitnom sektore sa stáva finančnou.
Koncom septembra roku 2008 zasiahla kríza aj európske banky. Všetky významné európske finančné domy, ktoré participovali na netransparentnom, zle ohodnocovanom, nesprávne ohodnocovanom a štátom podporovanom systéme hypotekárneho bankovníctva sa zrútili.
Táto kríza nebola len finančnou a hypotekárnou krízou, ale bola aj krízou dôvery.
V Európe sa to prejavilo tým, že komerčné banky začali sťahovať likviditu, čo podnietilo ECB poskytnúť dodatočnú likviditu v krátkodobých pôžičkách pre finančné domy v objeme 30 miliárd eur a kontinuálne znižovať úrokovú sadzbu na úroveň 1%.
37 Rýchly rast aktív hedžových fondov z 39 mld. USD v roku 1990 na 1,9 bil. USD v roku 2007 naznačoval možné prehrievanie tohto sektora (The Economist, 2008).
38Menbere T. Workie a Kol. - Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Globálna finančná a hospodárska kríza príčiny - náklady – východiská. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2009, s. 40., ISBN 978-80-7144-175-5
37
Aktuálnym a vážnym je problém súvisiaci s výškou celkového zadlženia Grécka. Krajina, ktorá je členom eurozóny od roku 2001 mala, ako sa dnes ukazuje počkať, respektíve do eurozóny vôbec nevstupovať. Falšovaním štatistickým ukazovateľov, ktoré sú relevantné pre hodnotenie dodržiavania pravidiel eurozóny, mali Grécku spočiatku pomôcť dostať sa k jednotnej mene a umožniť tak neskoršie financovanie vysoko nákladnej verejnej správy s nadštandardnými podmienkami bez prijímania obvyklých nepopulárnych opatrení pre ozdravenie verejných financií. Keďže v Grécku vládne enormná prezamestnanosť v štátnej správe na pravidelné požičiavanie si prostriedkov na jej fungovanie je z dlhodobého hľadiska neudržateľné a tak nemalo tento systém z čoho financovať. Po tom, čo sa grécka vláda priznala, že štatistiky o finančnej situácii v krajine falšovala, je pre ňu čo raz ťažšie získať na finančných trhoch úver. Grécko si teraz požičiava za úrok, ktorý je približne dvojnásobne vyšší ako má Nemecko. V súčasnosti dlhuje svetu 160% svojho ročného hrubého domáceho produktu (HDP), obrazne povedané, Gréci už teraz majú september 2013. Do tohto dátumu by Grécko muselo iba splácať svoj dlh a nemíňať na nič iné. a nanovo schválená pomoc v podobe 130 miliárd eur jeho dlhy zníži len na 120% ročného HDP.
Koncom prvého štvrťroka 2010 sa situácia ohľadne gréckych dlhopisov natoľko vyostrila, že bolo Grécko nútené požiadať krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Krajiny eurozóny a MMF pomoc prisľúbili, avšak muselo Grécko uviesť ambiciózny plán na redukciu štátneho deficitu z viac ako 13% HDP na menej ako 3% behom štyroch rokoch. Grécko zaviedlo opatrenia ako zmrazenie platov, vyšší vek odchodu do dôchodku, či podporné mechanizmy na zvýšenie podielu súkromného sektora na tvorbe HDP.39
Napriek poskytnutej pomoci je len ťažko predstaviteľné, že sa Grécko dostane z problémov a podarí sa mu výrazne znížiť dlhové zaťaženie. Grécko nie je totiž jedinou krajinou, ktorá má problémy a pridalo sa k nemu Portugalsko a ekonomiku čoraz viac brzdí Taliansko a Španielsko. Preto záchranné balíčky EÚ a Medzinárodného menového fondu (ďalej len MMF) tak začínajú pripomínať nalievanie finančných prostriedkov do čiernej diery ako skutočnú pomoc členským štátom.
39Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta medzinárodných vsťahov, 2010. Eknomické, politické a právne otázky medzinárodných vzťahov v roku 2010 [online]. 2010. [cit. 2012-26-04]. Dostupné na internete:
<http://fmv.euba.sk/files/Zbornik_prispevkov_MDK_2010.pdf
38
Budúcnosť eurozóny začala byť v poslednej dobre neistá, informácie o rôznych variantoch, akými sú napríklad zníženie stavu členov eurozóny, či dokonca vystúpenie Nemecka z menovej únie. Každopádne by tieto scenáre mali vážne ekonomické a politické dopady na všetky štáty únie.