ANALÝZA VYUŢÍVANIA ELEKTRONICKÉHO BANKOVNÍCTVA VO VYBRANÝCH

BANKÁCH

Slovenská sporiteľňa

Záujem klientov o elektronické bankové sluţby sa v Slovenskej sporiteľni neustále zvyšuje. Koncom roka 2006 dosiahol podiel elektronických transakcií na celkovom počte uskutočnených transakcií 64 % (http://www.slsp.sk/, 15.4.2012).

Uţ o rok neskôr dosiahol tento podiel viac ako 72 %. Len za tento jeden rok vzrástlo vyuţívanie elektronického bankovníctva o 8 percentuálnych bodov.

Koncom roka 2007 vyuţívalo v Slovenskej sporiteľni elektronické bankovníctvo celkovo 450 tisíc klientov. V roku 2008 vyuţívalo elektronické bankovníctvo v Slovenskej sporiteľni uţ viac ako 640 tisíc klientov. A prostredníctvom elektronického bankovníctva realizovali klienti Slovenskej sporiteľne v roku 2008 18 miliónov transakcií v objeme 600 miliárd korún (http://www.slsp.sk/, 15.4.2012).

V roku 2007 bolo realizovaných 14,5 milióna transakcií v objeme 500 miliárd korún, čo bol medziročný nárast o viac ako 24 %. Záujem klientov Slovenskej sporiteľne o elektronické bankovníctvo rástol aj naďalej. Podľa výročnej správy za rok 2010 klesol počet prevodných príkazov predloţených v papierovej forme oproti predchádzajúcemu roku o pätinu. A prostredníctvom sluţieb elektronického bankovníctva klienti Slovenskej sporiteľne zrealizovali takmer 90 % všetkých prevodov do tuzemska aj do zahraničia.

45

Graf 1. Vývoj počtu zákazníkov vyuţívajúcich sluţby elektronického bankovníctva.

Zdroj: Vlastné spracovanie.

V decembri roku 2010 vyuţívalo sluţby elektronického bankovníctva 712 000 klientov, čo predstavuje medziročný nárast o 8 %. Nárast pouţívania elektronického bankovníctva v Slovenskej sporiteľni je zapríčinený predovšetkým vďaka popularizácii elektronických kanálov.

Banka sa snaţí pre klientov pripravovať atraktívne bankové produkty a sluţby.

Druhým dôvodom podľa Michal Grajcara, vedúceho oddelenia platieb a elektronického bankovníctva v Slovenskej sporiteľni, je to, ţe elektronické bankovníctvo odráţa dobu, v ktorej ţijeme – je rýchle, pohodlné a jednoduché (http://www.slsp.sk/, 15.4.2012).

46

Graf 2. Počet zákazníkov vyuţívajúcich elektronické bankovníctvo v slovenských bankách.

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Banky v niektorých rokoch neuvádzali konkrétne dáta, ale len percentuálne podiely, ktoré nebolo moţné porovnať. Jednotlivé banky neuvádzajú metodiku výpočtu počtu zákazníkov, vyuţívajúcich sluţby elektronického bankovníctva.

Tatra banka

Podobný vývoj elektronického bankovníctva môţeme zaznamenať aj v ďalších slovenských bankách. Za priekopníka v pouţívaní elektronického bankovníctva môţeme pokojne označiť Tatra banku. Tá zaviedla elektronické bankovníctvo ako prvá banka na Slovensku, a to uţ v roku 1998. Hoci jednotlivé bankové domy nezverejňujú pravidelne presné čísla, z výročných správ moţno niektoré dáta vyčítať. Na konci roku 2009 mala Tatra banka skoro 500 000 zákazníkov, ktorí vyuţívali sluţby elektronického bankovníctva. V roku 2008 to bolo skoro 446 tisíc zákazníkov (http://www.tatrabanka.sk/, 16.4.2012).

47

Celkovo bolo cez elektronického bankovníctvo v roku 2009 zrealizovaných skoro 14 miliónov domácich platieb. V roku 2009 bolo 80 % všetkých platieb v Tatra banke realizovaných elektronicky. A v roku 2010, v prípade tuzemských i cezhraničných platieb bol evidentný záujem klientov vyuţívať predovšetkým sluţby elektronického bankovníctva – takmer 90 % z celkového počtu prevodov bolo realizovaných prostredníctvom elektronických distribučných kanálov. Podľa vyjadrení Tatra banky vo výročnej správe chce banka aj naďalej podporovať a rozvíjať túto formu bankovníctva prostredníctvom uţ zavedených i pripravovaných inovácií.

VÚB banka

Nárast pouţívania elektronického bankovníctva zaznamenali aj ďalšie dve sledované banky. VÚB banka mala za rok 2010 viac ako 720 000 klientov, ktorí vyuţívali sluţby elektronického bankovníctva. Oproti roku 2009 to bol aţ 39 %-ný nárast počtu transakcií, ktoré klienti realizovali cez elektronické kanály (http://www.vub.sk/, 16.4.2012).

ČSOB

Masívne nárasty počtu klientov, ktorí vyuţívajú sluţby elektronického bankovníctva, zaznamenala aj ČSOB banka. Ku koncu roka 2010 ich vyuţívalo viac ako 200 000 klientov, čo je o 29 % viac neţ pred rokom (http://www.csob.sk/, 16.4.2012).

Podobne rastúci trend zaznamenala banka aj v prípade firemných klientov, kde ich počet vzrástol medziročne o vyše 14 %. Prostredníctvom sluţieb elektronického bankovníctva klienti zrealizovali transakcie v celkovom objeme takmer 25 mld. eur.

Celkové zastúpenie elektronicky prijatých platieb sa pohybovalo na úrovni 89,88 % z celkového počtu prijatých jednorazových platobných príkazov.

48 Záver analýzy

Na základe analýzy vyuţívania elektronického bankovníctva v najväčších slovenských bankách moţno povedať, ţe už 90 % všetkých transakcií medzi bankou a klientom prebieha dnes elektronicky.

Je pravdepodobné, ţe vďaka nových technológiám a snahám bánk o inovatívne produkty a sluţby bude tento trend aj naďalej pokračovať. Hoci sa nedá povedať, ţe klasický papierový platobný styk úplne vymizne, v budúcnosti bude jeho vyuţívanie uţ len veľmi minoritné a zriedkavé. Klasické bankové pobočky sa stanú len nástrojom pre kontraktačné stretnutia medzi bankou a klientom. Tento trend podporujú aj tzv. nové banky, ktoré fungujú len na internete a vôbec nebudujú sieť kamenných pobočiek alebo bankomatov. Bankové domy a pobočky budú slúţiť na uzatváranie kontraktov a zmlúv pre rôzne bankové sluţby.

Za rast vyuţívania elektronického bankovníctva môţu aj nové a pohodlné technológie.

A to predovšetkým internet. Podľa prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostatu o vyuţívaní internetu v krajinách Európskej únie za rok 2010 uţ kaţdý tretí dospelý Slovák pouţíva na komunikáciu so svojou bankou internetbanking (Správa Eurostatu o vyuţívaní internetového bankovníctva za rok 2010).

V roku 2007 len na porovnanie vyuţívala podľa Eurostatu internetbanking len desatina dospelej populácie.

49

Graf 3. Podiel elektronického bankovníctva na platobnom styku.

Zdroj: Výročné správy SLSP, Tatra banky, VÚB, ČSOB z jednotlivých rokov.

Najnovší trend v oblasti elektronického bankovníctva je pouţívanie mobilných aplikácií v tzv. smartfónoch. Dnes uţ skoro všetky veľké slovenské banky majú aplikácie, cez ktoré je moţné uskutočňovať platobné operácie. Ďalším trendom sú bezkontaktné platobné karty.

Neposledným dôvodom rastu podielu elektronického bankovníctva ako dominantného nástroja platobného styku sú poplatky. Podľa Národnej banky Slovenska, ktorá zozbierala údaje od jednotlivých bánk, sa poplatok za realizovanie platobného styku priamo na pobočke pohybuje na úrovni okolo jedného eura. Platobný styk realizovaný cez elektronické bankovníctvo je buď zadarmo, alebo v rámci nejakého balíka sluţieb. Aj toto je signifikantný dôvod obľúbenosti pouţívania elektronického bankovníctva.

Elektronické bankovníctvo má pozitívne účinky aj na ţivotné prostredie. Slovenská sporiteľňa vo svojej analýze uvádza, ţe ak by 640 000 klientov nevyuţívalo elektronické bankovníctvo, ale klasické papierové sluţby, spotrebovali by ročne 170 paliet papiera a 3,6 mil. obálok. Ročne tak tento počet zákazníkov, vyuţívajúcich elektronické bankovníctvo, ušetrí pribliţne 29 miliónov listov A4, čo predstavuje 170 paliet papiera.

50

Záver

Na základe zistení z výročných správ popredných slovenských bánk a odbornej literatúry, dnes uţ skoro 90 % všetkých platieb medzi bankou a klientom prebieha elektronicky. Elektronické bankovníctvo je dnes dominantným nástrojom platobného styku. Klasický platobný hotovostný styk medzi bankou a klientom dnes uţ skoro úplne vymizol.

Tradičné bankové pobočky dnes slúţia skôr ako kontraktačné centrá, a to miesta, kde klient uskutočňuje rôzne obchody a dohody, uzatvára zmluvy alebo podpisuje listinné dokumenty. Pre klasické transakcie hotovostného platobného styku uţ nie je v bankových domoch veľa miesta. Nahradili ich mobilné telefóny, do ktorých si pouţívateľ môţe nainštalovať vlastné aplikácie jednotlivých bánk. Cez tieto softvérové platformy môţe zákazník uskutočňovať rôzne bankové operácie. Podobne vyspelé sú dnes sluţby internet- bankingu, ktorý sa za desať rokov dočkal významných zmien.

S elektronické bankovníctvo však prináša aj určité riziká. Riziko zneuţitia osobných údajov kvôli rozmachu informačných technológií rastie. Chrániť citlivé údaje uţ nie je len nutnosťou samotnej banky, ale aj klienta. Práve nedbanlivosť zo strany pouţívateľa patrí k najväčším rizikám elektronického bankovníctva. Zle zvolené heslo alebo neopatrná komunikácia s bankou môţe viesť aţ k odcudzeniu prístupového hesla alebo mena. Ak klient banky pristupuje precízne k ochrane osobných údajov, ako sú prihlasovacie heslá alebo čísla bankových účtov či kreditných kariet, riziko je minimálne aţ nulové. Ak pouţívateľ komunikuje s bankou prostredníctvom internetu, je nutné aby dodrţiaval aj pravidlá bezpečnosti. Dôsledné dodrţiavanie bezpečnostných pravidiel eliminuje riziká zneuţitia bankových účtov.

Napriek týmto trendom a vývoju, kde sa podiel hotovostného platobného styku neustále zniţuje na úkor bezhotovostných platieb, je predčasné povedať, ţe klasické hotovostné platby zaniknú. Je však pravdepodobné, ţe ich význam bude čoraz menší a postupne bude bezhotovostný platobný styk nahrádzaný aj na miestach, kde si to ešte dnes nevieme predstaviť. Moderné technológie, globalizácia a s tým spojené zmenené návyky ľudí, ale aj ekológia, budú hlavné motivátory postupného nahradenia hotovostných platieb bezhotovostnými.

51 a operácií. 1. vyd. Ţilina: Georg, 2010. 471 s. ISBN: 978-80-89401-18-5.

3. BOUŠKOVÁ, D. 2006. Bankové operácie. Bratislava: Ekonóm, 2006. 154 s. ISBN:

80-225-2136-1.

4. KOLEKTIV autorů. 2006. Bankovnictví. 6. vyd. Praha: Bankovní institut, 2006. 280 s.

ISBN 978-80-7265-099-6.

5. KRÁĽ, M. 2009. Bankovnictví a jeho produkty. Ţilina: Georg, 2009. 265 s. ISBN 978-80-89401-07-9.

6. KLIMIKOVÁ, M. 2008. Platobný styk. Bratislava: Marada, 2008. 286 s. ISBN: 978-80-968458-9-7.

7. MIČEKOVÁ, M. et al.. 2006. Bankovníctvo. Žilina: EDIS, 2006. 170 s. ISBN: 80-8070-503-8

8. MUSA, H., MUSOVÁ, Z. 2006. Platobný styk. Banská Bystrica: EF , UMB, 2006. 116 s. ISBN 80-8083-299-4.

9. MÁČE, M. 2006. Platební styk. Praha: Grada, 2006. 220 s. ISBN: 80-147-1725-5.

10. OVEČKOVÁ, O. et al.. 2010. Základy obchodného práva. Prvé vydanie. Bratislava:

Iura Edition, 2010. 449 s. ISBN: 978-80-8078-345-7.

11. PRNO, I. 2000. Bankovníctvo. Bratislava: Iris, 2000. 188 s. ISBN: 80-89018-12-2.

12. POLOUČEK, S. et al.. 2006. Bankovnictví. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006. 716 s.

ISBN 80-7179-462-7.

13. KALA, J. 2000. Elektronické bankovnictví: rady a tipy. 1. vyd. Praha: Computer Press, 2000. 166 s. ISBN 80-7226328-5.

14. SIPKO, J. 2000. Medzinárodný platobný styk. 1. vyd. Bratislava: Elita, 2000. 367 s.

ISBN: 80-8044- 072-7.

15. SCHLOSSBERGER, O. et al.. 2005. Elektronické platební prostredky. 1. Vyd. Praha:

Bankovní institut, 2005. 144 s. ISBN: 80-7265-073-4

16. VOKOROKOSOVA, R. 2001. Medzinárodný platobný styk. Bratislava: Ekonóm, 2001. 187 s. ISBN: 80-225-0137-9.