Bankovní institut vysoká škola Praha
Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Elektronické bankovníctvo – zánik hotovostných platieb?
Bakalárska práca
Simona Reksziová Január, 2012
3
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra Bankovnictví a pojišťovnictví
Elektronické bankovníctvo – zánik hotovostných platieb?
Electronic banking - end of cash payments?
Bakalárska práca
Autor: Simona Reksziová
Právna administrativa v podnikatelské sféře Vedúci práce: Lenka Ostrožlíková, Ing.
Banská Bystrica Apríl, 2012
4
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVS a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Bratislave dňa 30. Apríla 2012 Simona Reksziová
5
Poďakovanie
Touto cestou by som sa rada poďakovala vedúcej bakalárskej práce, Ing. Lenke Ostroţlíkovej za poskytnuté cenné rady, pripomienky a odbornú pomoc pri vypracovaní tejto práce.
V Bratislave dňa 30. Apríla 2012 Simona Reksziová
6
Anotácia
REKSZIOVÁ, Simona, Elektronické bankovníctvo – zánik hotovostných platieb?
(Bakalárska práca). Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra práva a spoločenských vied. Vedúci práce: Ing. Lenka Ostroţlíková. Rok obhajoby: 2012. Počet strán: 52
Bakalárska práva sa zaoberá úverovými produktmi so zameraním na proces poskytnutia hypotekárneho úveru. Prvá kapitola je zameraná na bankový systém, definuje pojem
„banka“, ciele a funkcie komerčných bánk, zaoberá sa členením komerčných bánk a operáciami komerčných bánk. Druhá kapitola je zameraná na úverové operácie bánk, základné typy úverov a úverový proces. Tretia kapitola popisuje konkrétny proces poskytnutia hypotekárneho úveru v Slovenskej sporiteľni.
Kľúčové slová: banka, platobný styk, elektronické bankovníctvo.
7
Annotation
REKSZIOVÁ, Simona, Electronic banking – end of cash payments?
(Bachelor thesis). Banking Institute of the University of Prague, a foreign university branch in Banská Bystrica. Department of Law and Social Sciences. Head of thesis: Ing.
Lenka Ostroţlíková. Year of defence: 2012. Number of pages: 52
This bachelor thesis deals with the issue of electronic banking in the Slovak banks, in comparison with the use of cash for making payments. In the theoretical part, we characterise the functioning of the payment system and its basic division. We describe what development phases the payment system underwent and how its significance in the dynamics of the economy changed over time. Another important part is the law governing the payment system, which all entities must adhere to. After describing the basic structure of the payment system, we focused on a detailed analysis of cashless payments. We describe in detail the tools of the cashless payment system, and this mainly payment cards that presently constitute an elementary tool for payments taking place between a bank and its customers. In the practical part we assess the use of electronic banking in selected banks operating in Slovakia.
Keywords: payment system, cashless payments, electronic banking.
8 OBSAH
Úvod ... 9
1 Platobný styk ... 11
1.1 Charakteristika platobného styku ... 12
1.1.1 Právna úprava platobného styku ... 13
1.2 Členenie platobného styku ... 15
1.2.1 Hotovostný platobný styk ... 16
1.2.2 Bezhotovostný platobný styk ... 18
1.2.3 Zahraničný platobný styk ... 19
1.3 Nástroje bezhotovostného platobného styku ... 20
1.4 Platobné karty ... 25
1.4.1 Členenie platobných kariet ... 28
2 Elektronické bankovníctvo ... 32
2.1 Formy elektronického bankovníctva ... 34
2.1.1 Internetbanking ... 34
2.1.2 Homebanking ... 36
2.1.3 Telefónbanking ... 37
2.1.4 GSM banking ... 38
2.1.5 SMS a Mail banking ... 39
2.2 Riziká elektronického bankovníctva ... 40
3 Analýza využívania elektronického bankovníctva vo vybraných bankách ... 44
Záver ... 50
Zoznam použitej literatúry ... 51
9
Úvod
Dnes môţu klienti ktorejkoľvek banky sedieť doma za počítačom a viesť si svoj bankový účet. Nielen pracovať so svojimi peniazmi alebo kontrolovať stav svojich účtov, ale dokonca aj upravovať nastavenia svojho účtu, či objednávať nové sluţby. Platobný styk sa s príchodom nových technológií a vývojom ekonomických moţností zmenil. Zatiaľ čo v minulosti boli dominantné pobočky bánk, kde prebiehala väčšina platobných operácií, dnes je všetko inak.
Cieľom mojej bakalárskej práce je zhodnotiť vyuţívanie elektronického bankovníctva vo vybraných bankách pôsobiacich na Slovensku a zároveň posúdiť, či by v dlhodobejšom horizonte nahradilo hotovostný platobný styk.
Pri písaní bakalárskej práce som vychádzal najmä z informácií získaných z odbornej literatúry, z osobných poznatkov nadobudnutých pouţívaním týchto sluţieb, ako aj vedomostí, získaných počas štúdia na vysokej škole.
S príchodom mobilnej komunikácie a internetu význam elektronického resp.
mobilného bankovníctva dynamicky vzrástol. Klienti banky dnes nosia banku vo vrecku, prostredníctvom SMS sú informovaní o pohybe na účtoch. Na raste a význame elektronického bankovníctva sa nepodieľajú len banky a ich klienti, ale aj tretie strany. S rozvojom internetu sa objavili spoločnosti, ktoré začali na internete predávať rôzne komodity či sluţby. Aj tu našlo uplatnenie elektronické bankovníctvo. Banka vystaví klientovi debetnú alebo kreditnú embosovanú kartu, prostredníctvom ktorej môţe klient nakupovať tovar na internete.
Moţnosti dnešného sveta, ale aj správanie sa klientov, zmenili platobných styk.
Dnešné bankové pobočky uţ vyzerajú úplne inak ako pred pár rokmi. Klasické prevody uţ skoro úplne vymizli a do bánk sa skôr chodia uzatvárať rôzne kontrakty, hypotéky, alebo iné bankové sluţby. Naopak, rapídne rastie ponuka bánk na strane elektronického bankovníctva. Nové mobilné internetbankingy, bezkontaktné platobné karty, mikrobankovníctvo a ďalšie. Netreba však zabúdať ani na bezpečnosť, ktorá s novými technológiami ide ruka v ruke. Dnešní zákazníci sú ďaleko zraniteľnejší a náchylní na rôzne bankové podvody. To bude pre banky obrovskou výzvou do budúcnosti. Práve to je totiţ jeden z negatívnych trendov elektronického bankovníctva. Na druhej strane moţno povedať, ţe elektronické bankovníctvo, a teda bezhotovostný platobný styk, majú viac pozitív ako negatív. Uţ len ušetrený papier a ekologický rozmer, či pohodlie a komfort,
10
ktoré klient získava. To sú hlavné dôvody, prečo je význam elektronického bankovníctva dnes tak vysoký.
Prvá kapitola je zameraná na platobný styk, jeho právnu úpravu, ako aj jeho význam pre klienta a banku.
V druhej kapitole je charakterizované elektronické bankovníctvo. Detailnejšie sú popísané jeho formy (internetbanking, sms banking, telefón banking, homebanking, atď).
Kapitola sa zaoberá aj moţnými rizikami elektronického bankovníctva.
Súčasťou tretej kapitoly je analýza pouţívania elektronického bankovníctva vo vybraných bankách. Zistenie, či ma elektronické bankovníctvo stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu a či v krátkodobom horizonte môţe nahradiť platobný styk .
11
1 PLATOBNÝ STYK
,,Medzi základné sluţby, ktoré poskytuje banka svojim klientom, patrí realizácia platobného styku, teda hotovostné a bezhotovostné prevody peňaţných prostriedkov medzi jednotlivými subjektmi hospodárskeho ţivota, a to ako v rámci jedného štátu, tak aj v zahraničí. Platobný styk predstavuje trojvrstvovú architektúru produktov platobného styku, operácie bánk a nebankových inštitúcii, kde sluţba v kaţdej vyššej vrstve predpokladá vyuţitie sluţby v niţšej vrstve, pričom na pozadí platobného styku prebieha jeho zúčtovanie (Máče, 2006, s. 19).
Platobný styk moţno definovať aj ako vzťah medzi platcom a príjemcom platby, pri ktorom dochádza k uskutočneniu platby, teda k prevodu peňaţných aktív medzi platcom a príjemcom. Uskutočnením niektorých z foriem platobného styku je prakticky zaistená moţnosť dvoch či viacerých hospodárskych subjektov efektívne dodrţiavať platobnú podmienku, dohodnutú v uzatvorenej zmluve o dodávke produktu či sluţieb. Základnými účastníkmi platobného styku sú platca a príjemca. Platobný styk môţe byť realizovaný buď priamo medzi nimi bez prostredníka, alebo medzi nimi existuje sprostredkovateľ, ktorý býva spravidla banka. Platobný styk prešiel od svojho vzniku mnohými etapami vývoja.
Počas tohto obdobia sa zmenila najmä jeho spoľahlivosť, bezpečnosť a pruţnosť.
(Polouček, 2006, s. 141).
Bezporuchové fungujúci platobný styk je podmienkou pre fungovanie ekonomických vzťahov. Bez efektívneho systému platobného styku by nebolo moţné realizovať ţiadne obchody a jeho pád alebo dlhodobá nefunkčnosť by znamenal hospodársky kolaps (Kolektiv autorů, 2006, s. 140).
Fungujúci platobný systém predstavuje dôleţitý predpoklad efektívneho fungovania ekonomického systému. Dôleţitými predpokladmi sú dostatok peňazí v ekonomike a kvalitná technická a technologická úroveň platobných systémov. Platobný styk chápeme teda ako významnú súčasť obchodných aktivít kaţdej komerčnej banky. V rámci štandardných postupov platobného styku banka zabezpečuje presun peňaţných prostriedkov klienta z jeho účtu na iný účet. Operácie platobného styku moţno zahrnúť medzi mimobilančné operácie banky (Belás, 2010, s. 343).
Ďalšia úloha komerčných bánk v platobnom styku spočíva v zásobovaní národného hospodárstva potrebnou hotovosťou. Tieto banky následne vracajú centrálnej banke
12
hotovosť v čase, keď je prebytočná v národnom hospodárstve a emituje tak bezhotovostné peňaţné prostriedky (Vokorokošová, 2001, s. 48).
Okrem komerčných, obchodných bánk existujú, samozrejme, aj iné banky, predovšetkým centrálna banka, rôzne typy špecializovaných bánk (napr. devízové, hypotekárne, investičné, komunálne, záručné banky) ( Mussa, 2006, s. 6).
Predpokladom fungovania styku je dostatok peňazí v ekonomike, kvalitná technická a technologická úroveň platobných systémov. Platobný styk v SR metodicky riadi Národná banka Slovenska.
Charakteristika platobného styku
,,V platobnom styku plní banka úlohu sprostredkovateľa, pretoţe proces platenia je v zásade záleţitosťou bankových klientov, teda banka nevstupuje do týchto procesov z ekonomického hľadiska, neskúma opodstatnenosť platby, zabezpečuje podmienky pre vykonanie platby včas a v poţadovanej kvalite“ (Klimiková, 2008, s. 16).
Očakávania klienta od platobného styku:
- pohodlný platobný styk,
- nízke náklady a malé úrokové sadzby, - rýchle zrealizovanie platby,
- jednoduché zrealizovanie platby, - celoplošné platobné systémy,
- vysoká časová disponovateľnosť platobného systému (Kolektiv autorů, 2006, s. 156).
Najbeţnejšia forma účtu pre potreby platobného styku je beţný účet, slúţiaci na uloţenie prijatých peňaţných prostriedkov klienta a ich vyuţitie na platenie.
Pre zriadenie beţného účtu v banke je potrebné uzavrieť zmluvu medzi bankou a klientom.
Zo zmluvy o vedení účtu vyplýva banke predovšetkým povinnosť pripisovať na účet prichádzajúce platby, zaisťovať platby na základe príkazu klienta, poskytovať dohodnutým spôsobom a v dohodnutých termínoch klientovi informácie o obratoch na účtoch a o jeho zostatku a účtovať bez chýb. (Polouček et al, 2006, s. 144).
Beţný účet môţu banky zriaďovať domácim aj zahraničným občanom a takisto právnickým aj fyzickým osobám. Beţný účet je moţné zriadiť v domácej mene, alebo v
13
akejkoľvek inej mene podľa potrieb klienta, v závislosti od ponuky jednotlivých komerčných bánk.
Význam platobného styku je determinovaný charakteristickými znakmi platobných systémov, ktorými sú:
1. banka vystupuje ako sprostredkovateľ operácií, 2. operácie platobného styku nemajú bilančný charakter, 3. hromadný charakter operácií,
4. efektívnosť,
5. unifikácia (Tkáčová et al, 2009, s. 187).
1.1.1 Právna úprava platobného styku
Platobný styk v Slovenskej republike upravujú viaceré zákonné normy.
Najvýznamnejšou normou je zákon 492/2009 Z.z. o platobných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon o platobných službách č. 492/2009 Z. z. upravuje : a) poskytovanie platobných sluţieb,
b) podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, c) podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií,
d) podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí,
e) vybavovanie reklamácií a iných podaní a riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných sluţieb alebo vydávaním a pouţívaním elektronických peňazí,
f) dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa platobnou službou rozumie:
a) vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu,
b) výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu,
c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných sluţieb (úhradou, prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, inkasom),
14
d) vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého pouţívateľovi platobných sluţieb (formou povoleného prečerpania platobného účtu, a to úhradou, prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, inkasom; alebo formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku),
e) poukazovanie peňazí,
f) vykonávanie platobných operácií, pri ktorých sa súhlas platiteľa s vykonaním platobnej operácie udeľuje prostredníctvom akéhokoľvek telekomunikačného zariadenia, digitálneho zariadenia alebo zariadenia informačných technológií a platba sa vykoná prevádzkovateľovi telekomunikácií, prevádzkovateľovi systému informačných technológií alebo siete, ktorý koná iba ako sprostredkovateľ medzi pouţívateľom platobných sluţieb a dodávateľom tovaru a sluţieb,
g) vydávanie alebo prijímanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa platobnou operáciou rozumie:
vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných sluţieb vykonávaný v rámci platobných sluţieb.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa poskytovateľom platobných služieb rozumie:
a) banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky,
b) inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí,
c) poštový podnik oprávnený poskytovať platobné sluţby,
d) platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie,
e) Národná banka Slovenska, ak nekoná ako menový orgán alebo ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb,
f) Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak sú oprávnené poskytovať platobné sluţby a ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb.
15
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za používateľa platobných služieb rozumie:
osoba, ktorá pouţíva platobné sluţby ako platiteľ alebo príjemca, pričom platiteľ a príjemca môţe byť tá istá osoba.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovateľ platobných služieb vykonáva:
platobné operácie na základe jednoznačného pokynu pouţívateľa, ktorým je platobný príkaz v listinnej forme alebo elektronickej forme na vykonanie platobnej operácie.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovateľ platobných služieb odpíše finančné prostriedky z platobného účtu aj bez predloženia platobného príkazu:
a) pri výkone rozhodnutia alebo pri plnení inej povinnosti uloţenej osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona,
b) na úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté sluţby, na úhradu splatných debetných úrokov alebo v ďalších prípadoch, v ktorých je na to poskytovateľ platobných sluţieb oprávnený podľa rámcovej zmluvy alebo,
c) v prípadoch písomne dohodnutých medzi poskytovateľom platobných sluţieb a pouţívateľom platobných sluţieb.
Členenie platobného styku
Na základe kritérií, ktorými môţu byť napr. forma pouţitých peňazí pri platení, územné hľadisko, počet subjektov v platobnom procese, ale aj ďalšie, môţeme systém platobného styku členiť na rôzne formy.
Podľa formy použitých peňazí členíme platobný styk na:
1. Hotovostný platobný styk: predstavuje odovzdanie a prevzatie bankoviek a mincí v hotovosti (Prno, 2000, s. 100).
2. Bezhotovostný platobný styk: je podmienený zaloţením a vedením účtu klienta v banke.
16
Podľa územného hľadiska členíme platobný styk na:
1. Tuzemský platobný styk: medzi subjektmi vo vnútri národnej ekonomiky, spravidla v tuzemskej mene.
2. Zahraničný platobný styk: medzi tuzemskými a zahraničnými subjektmi, vrátane platieb uskutočňovanými tuzemskými subjektmi v zahraničí (Máče, 2006, s. 19).
Podľa počtu zúčastnených subjektov v platobnom procese možno členiť platobný styk na:
1. Vnútrobankový platobný styk: predstavuje v podstate zúčtovanie medzi centrálou banky a jej pobočkami.
2. Medzibankový platobný styk: na Slovensku sa realizuje výhradne prostredníctvom clearingového centra, ktorým je Národná banka Slovenska (Klimiková, 2008, s. 22).
Členenie platobného styku v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do eurozóny stratilo na význame, nakoľko rozdiely medzi tuzemským a zahraničným platobným stykom sú menšie (Belás et al, 2010, s. 344).
1.1.2 Hotovostný platobný styk
Pri hotovostnom platobnom styku ide o platobné operácie, pri ktorých dochádza k odovzdaniu a prevzatiu bankoviek a mincí v hotovosti. Bankovky a mince sú papierové a kovové peniaze, vydávané pre potreby platenia v hotovosti. Hotovostné platby sú obyčajne obojstranné. Čo znamená, ţe tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlţníka si peniaze uchovávajú hotovostnú formu (Vokorokošová, 2001, s. 48).
Typickou vlastnosťou hotovostných peňaţných prostriedkov je anonymita. Tieto platobné operácie majú najmä preto anonymný charakter, pretoţe sa väčšinou uskutočňujú mimo bankového sektora (Tkáčová et al, 2009, s. 187).
Môţu mať celý rad ďalších podôb bez ohľadu na to, či ide o platbu medzi obyvateľstvom, medzi obyvateľstvom a podnikateľom, alebo medzi podnikateľskými subjektmi, napríklad:
Vloţenie v hotovosti na účet príjemcu (platba, ktorá sa uskutočňuje najčastejšie v banke, kde je vedený účet; vloţenie v hotovosti v inej banke býva väčšinou účtované vyššími poplatkami).
17
Výber v hotovosti (výber v inej banke, ako tam, kde je vedený účet, býva účtovaný poplatkami; výbery nad určitý limit je potrebné hlásiť vopred, aby banka mohla potrebnú hotovosť pripraviť).
Ďalšia moţnosť výberu v hotovosti je šekom alebo výberom platobnou kartou prostredníctvom bankomatu, alebo pokladne v banke (Polouček et al, 2006, s.152).
„Podkladom pre evidenciu vykonanej hotovostnej operácie je pokladničný doklad, ktorý obsahuje niektoré základné údaje: identifikácia banky, pobočky, dátum, resp. čas vykonanej transakcie, názov operácie, konštantný, variabilný symbol, suma v SKK, resp.
zahraničnej mene, podpisy banky, pečiatky a podpis klienta“ (Belás et al, 2008, s. 160).
Hotovostný výber na pobočke banky nie je pre klienta príliš vhodný, nakoľko si banka účtuje vyššie poplatky. Klient môţe pri platbe kartou u vybraných obchodníkov poţiadať o vyplatenie určitej čiastky v hotovosti. Väčšinou sa v takomto prípade vyţaduje zadanie PIN kódu. Hotovostné operácie sú významné z hľadiska počtu platieb a vylučujú riziko nezaplatenia. Hotovostný platobný styk si vyţaduje vysoké náklady a zvýšenú bezpečnosť.
„Z hľadiska efektívneho fungovania platobného styku je potrebné vykonať všetky dostupné aktivity na presmerovanie platieb z hotovostnej do bezhotovostnej oblasti, čo vytvára predpoklady pre úsporu nákladov v ekonomike, i keď nemoţno očakávať ich úplnú elimináciu v krátkej budúcnosti“ (Belás et al, 2010, s. 145).
Vysoký podiel hotovostného platobného styku signalizuje:
vzájomnú nedôveru v obchodných vzťahoch,
nedostatočne vybudovanú infraštruktúru bezhotovostného platobného styku, neefektívne vyuţívanie existujúcich nástrojov bezhotovostného platobného styku, snaha legalizovať príjmy (Klimiková, 2008, s. 21).
Riziká pri manipulácii s hotovosťou sú veľké, pretoţe vzniknuté škody často znamenajú stratu majetku. Väčšinou ide o škody ako strata, krádeţ, lúpeţ, alebo sprenevera. Vzhľadom na vysoké obraty a zásoby v hotovosti sú najviac ohrozené banky.
Banky preto pristupujú stále k prísnejším bezpečnostným predpisom.
Hotovostný platobný styk si vyţaduje zvýšenú bezpečnosť, ktorú moţno definovať ako istý systém reţimových, investičných, personálnych a iných opatrení, ktoré majú zabezpečiť ochranu hotovostných peňazí pred ich odcudzením zo strany pracovníkov
18
banky, ale predovšetkým verejnosti. Banky a spoločnosť vynakladajú na túto oblasť značné náklady. Hotovostný styk môţeme označiť za historický prekonaný spôsob platenia. Je však otázne, či bude existovať v budúcnosti. K výhodám hotovostného platobného styku môţeme zaradiť skutočnosť ,ţe hotovostný platobný styk vylučuje riziko nezaplatenia (Klimiková, 2008, s. 21).
Základné zásady bezpečnosti v oblasti platobného styku v komerčnej banke:
1. zásada bezpečného uloţenia peňazí,
2. zásada osobitného výkonu veľkých hotovostných operácií, 3. zásada diskrétnosti,
4. zásada technickej bezpečnosti,
5. zásada inštalácie dostupných ochranných systémov (Belás et al, 2008, s. 140).
Medzi základné druhy opatrení, ktorými moţno obmedziť nelegálne operácie s hotovostnými peniazmi, patria opatrenia, ktorými sa zabráni vedeniu anonymných účtov v bankách, opatrenia, ktorými sa zabráni anonymnému ukladaniu finančných prostriedkov na účty, alebo anonymnej zmene na inú menu, a konečne opatrenie, ktorým sa obmedzí pouţívanie hotovosti v ekonomike. Obeh hotovosti je vo vyspelých ekonomikách realizovaný podľa pravidiel, ich podobu zásadne určuje centrálna banka po dohode s ministerstvom financií. Emisné právo k bankovkám má väčšinou vo vyspelých krajinách centrálna banka. Čo sa týka mincí, tam je to rozdielne. V niektorých krajinách toto právo má centrálna banka, v iných štát, teda ministerstvo financií (Polouček et al, 2006, s. 153).
1.1.3 Bezhotovostný platobný styk
Bezhotovostný platobný styk sa vykonáva prostredníctvom klientskych účtov vedených v bankách (Vokorokošová, 2001, s. 49).
Takýto klientsky účet môţe mať viacej foriem, ktoré sa odvíjajú od účelu, kvôli ktorému bol zriadený.
Podľa Belása bezhotovostný platobný styk predstavuje podsystém platobného styku, v ktorom proces platenia medzi ekonomickými subjektmi prebieha prostredníctvom bezhotovostných peňazí, t.j. prevodom z účtu a príslušným zápisom na účtoch (Belás et al, 2008, s. 162).
19
Podľa toho, či sa bezhotovostná platba vykonáva medzi dvoma klientmi v rámci tej istej banky, alebo medzi dvoma bankami, hovoríme o vnútrobankovom a medzibankovom bezhotovostnom platobnom styku. Vnútrobankový bezhotovostný platobný styk predstavuje v podstate zúčtovanie medzi centrálou banky a jej pobočkami. Jeho budovanie je internou záleţitosťou kaţdej banky. NBS do organizácie vnútorného systému zúčtovania bezhotovostných prevodov banky nezasahuje. Na Slovensku sa realizuje výhradne prostredníctvom clearingového centra, ktorým je Národná banka Slovenska. A vzhľadom na to, ţe banky pouţívajú rôzne druhy softvérov, ktoré nie sú navzájom kompatibilné, je nevyhnutné dodrţiavať isté pravidlá. Tieto pravidla určuje NBS, ktorej táto úloha vyplýva priamo zo zákona (Klimiková, 2008, s. 22).
Pri bezhotovostnom platobnom styku sa vyuţívajú hotovostné peniaze, ale aj tzv.
bankové peniaze. Ako subkategóriu bezhotovostného platobného styku môţeme vyčleniť s ohľadom na jeho špecifikácie a technologickú odlišnosť od klasického bezhotovostného platobného styku elektronický platobný styk, pri ktorom dochádza k zmene elektronických peňazí (Polouček et al, 2006, s. 142).
1.1.4 Zahraničný platobný styk
Belás definoval zahraničný platobný styk ako peňaţné transfery v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme, ktoré prekračujú hranice iného štátu. Oblasťou, ktorá determinuje vyuţívanie nástrojov zahraničného styku je zahraničný obchod, kde platobný styk znamená vyrovnanie pohľadávok a záväzkov obchodných partnerov v peňaţnej forme. Zahranično- ekonomické vzťahy, vrátene zahraničného platobného styku, sú spojené s väčším rizikom ako pri platbách v domácom prostredí. Príčinami vyššej rizikovosti môţe byť viacero faktorov, napr.: väčšia vzdialenosť medzi partnermi, rozdielne právne systémy, jazykové bariéry, rozdielne politické, hospodárske, náboţenské systémy. (Belás et al, 2008, s. 177).
Zahraničný platobný styk má iné podmienky ako platobný styk tuzemský a preto sa sústredíme na predpoklady pre jeho fungovanie, a to na predpoklady legislatívne, technické a technologické (Kolektiv autorů, 2006, s. 161).
Tkáčová charakterizuje cezhraničný prevod ako prevod v slovenskej mene (euro) alebo cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, ak je suma prevodu určená príkazcom na prevod zo Slovenskej republiky do iného štátu, na prevod z iného štátu do Slovenskej republiky, alebo na prevod z iného štátu do ďalšieho štátu cez Slovenskú republiku (Tkáčová et al, 2009, s. 208).
20
Platby do zahraničia patria medzi indikátory konkurencieschopnosti. V rámci medzinárodného platobného styku sú vzťahy s prioritou menového a finančného charakteru, ktoré súvisia s realizáciou medzinárodného obchodu. Vznikajú na úrovni rôznych krajín, či vzťahu k nadnárodným inštitúciám. Sú výsledkom zapájania krajiny do medzinárodnej deľby práce a vyuţívania ich konkurencieschopnosti na medzinárodných trhoch. Ich konkrétny vývoj zachytáva platobná bilancia. V súčasnosti sa platobná bilancia chápe ako systematicky štatistický záznam všetkých ekonomických transakcií (Klimiková, 2008, s. 31).
Nástroje bezhotovostného platobného styku
Nástroje platobného styku v procese platenia možno členiť do týchto kvalitatívne odlišných foriem :
- príkazy na úhradu /inkaso, - šek,
- dokumentárne akreditívy, - dokumentárne inkasá, - zmenky,
- platobné karty (Belás et al, 2008, s. 164).
Príkaz na úhradu (inkaso)
Najviac pouţívaným nástrojom v oblasti platobného styku v podmienkach Slovenskej republiky patrí príkaz na úhradu. Príkazom na úhradu klient prikazuje svojej banke, aby na protiúčet previedla určitú sumu (Tkáčová et al, 2009, s. 178).
Príkaz na úhradu je definovaný smernicami EÚ. Je to platobný doklad, ktorý vyhotovuje platiteľ podľa prvotných dokladov, napr. faktúry dodávateľa a musí byť vyhotovený na univerzálnych tlačivách, alebo na tlačive určenom bankou. Príkazom na úhradu sa môţu chápať akékoľvek úhrady. Vyhotoví sa buď na jednotlivú platbu, alebo ak ide o platby s rovnakou lehotou splatnosti, moţno urobiť platbu hromadným príkazom.
(Klimiková, 2008, s. 23).
Banka po predloţení dokladu zaťaţí účet príkazcu odpovedajúcou peňaţnou čiastkou.
Hromadným príkazom prikazuje klient banke zaťaţiť účet v prospech niekoľko rôznych príjemcov. Pouţitie hromadného príkazu k úhrade zo strany klienta je pre banku
21
efektívnejší, pretoţe pri zriaďovaní dát do svojich bankových elektronických systémov zvyšuje produktivitu práce pri zriaďovaní vstupných dát.
V súčasnosti je najčastejšie vyuţitie inkasnej formy platenia vtedy, keď si tento spôsob dohodol platca so svojou bankou. Vyuţitie príkazu k inkasu však tieţ predpokladá dohodu medzi príjemcom platby a platcom platby. Banky však neskúmajú vzájomné zmluvné dohody medzi svojimi klientmi a preto je rozhodujúca dohoda medzi platcom a jeho bankou (Máče, 2006, s. 43).
Šek
Šek je cenný papier, ktorý obsahuje bezpodmienečný príkaz, ktorým vystaviteľ šeku prikazuje banke zaplatiť vystavenú sumu osobe na šeku (Schlossberger, 2005, s. 89).
Podľa Klimikovej šekom je :
a) platobný príkaz banke, splatný na videnie, t.j. pri jeho predloţení. Šek oprávňuje:
peňaţný ústav na zaplatenie uvedenej sumy na ťarchu účtu vystavovateľa šeku,
majiteľa šeku na prijatie platby od označeného peňaţného ústavu, b) cenný papier a práva z neho môţe uplatniť len majiteľ šeku,
c) prísne formálny cenný papier. Šekom sú len tie platobné príkazy, ktoré zodpovedajú formálnym predpisom šekového zákona, t. j. obsahujú určité náleţitosti (Klimiková, 2008, s. 25).
Podľa toho kto ho vystavuje, rozoznávame : bankový, súkromný a cestovný šek . Bankový šek
Banka a jej klienti by mali venovať pozornosť šeku v prípade, ţe ide o bankový šek – kde vystaviteľ šeku – príslušná banka, preberá všetky riziká, spojené s vystavením šeku.
Toto spracovanie je menej rizikové, dôleţitá je kontrola šeku (banky často vystavujú šeky na meno, kde uvádzajú nielen plné meno drţiteľa šeku, ale tieţ jeho adresu či sídlo firmy (Schlossberger, 2005, s. 99).
22 Súkromný šek
Vystaviteľom takéhoto šeku je fyzická alebo právnická osoba . Tlačivá šeku alebo šekovú kniţku majiteľ dostane k svojmu účtu, vedenému v príslušnom peňaţnom ústave.
Bez overenia u šekovníka nie je moţné šek honorovať.
Cestovný šek
„Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie peňaţnej sumy v ňom určenej pri jeho predloţení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom šeku, cestovné šeky vystavujú veľké banky, bankové zdruţenia alebo cestovné kancelárie na pevnú sumu, ktorú zaplatí klient v čase ich odobratia, v prípade potreby hotovosti v zahraničí si ich môţe majiteľ dať vyplatiť v banke v tuzemskej mene“ (Tkáčová, 2009, s. 192).
Cestovný šek slúţi ako platobný inštrument pri cestách do zahraničia, t.j. cestujúci ním môţe v zahraničí uhradiť niektoré sluţby alebo tovary, prípadne slúţi cestujúcemu ako prostriedok zabezpečenia určitej hotovosti v zahraničí, a to prostredníctvom jeho preplatenia bankou. Jeho výhodou je rýchla a jednoduchá zameniteľnosť za hotovosť a pomerne vysoká bezpečnosť, avšak vzhľadom na rozvoj bezhotovostných platieb prostredníctvom kreditných kariet sa s ním stretávame čoraz zriedkavejšie (Ovečková et al, 2010, s. 372).
Podľa § 722 ods. 1 a 2 Z. z. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a o zmene a doplnení niektorých zákonov cestovný šek by mal obsahovať:
a) označenie, ţe ide o cestovný šek,
b) príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe,
c) meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu,
d) ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený,
e) ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môţe vyplatenie šeku poţadovať ten, kto šek predloţí,
f) cestovný šek moţno vystaviť aj na inú ako slovenskú menu.
23 Dokumentárny akreditív
Podľa § 689 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú banke v priebehu platnosti akreditívu riadne predloţené dokumenty určené v akreditívnej listine.
Podľa § 690 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a o zmene a doplnení niektorých zákonov je banka povinná preskúmať s odbornou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predloţených dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine.
Predloţené dokumenty je banka spravidla povinná prevziať, uschovať ich a následne v súlade so zmluvou vydať príkazcovi (Ovečková et al, 2010, s. 356).
Podľa § 689 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a o zmene a doplnení niektorých zákonov banka zodpovedá za škodu spôsobenú príkazcovi stratou, zničením, alebo poškodením dokumentov, prevzatých od oprávneného, ibaţe túto škodu nemohla odvrátiť ani pri vynaloţení odbornej starostlivosti.
Zmluva o dokumentárnom akreditíve musí mať vţdy písomnú formu. Banky neskúmajú pravosť akéhokoľvek dokumentu, predloţeného v rámci dokumentárneho akreditívu .
Dokumentárne inkaso
Dokumentárne inkaso predstavuje dokumentárny bezzáväzkový platobný inštrument, ktorý predstavuje sprostredkovateľskú činnosť, prevedenú iba na základe ţiadosti klienta.
V rámci dokumentárneho inkasa je doručené, resp. vydané dokumenty podmienené zaplatením inkasnej čiastky, akceptácii zmenky alebo splnením iných podmienok. Zaisťuje dodávateľom, ţe ich predkladané dokumenty nebudú vydané odberateľom bez splnenia inkasných podmienok. V porovnaní s dokumentárnym akreditívom je pre predávajúceho dokumentárne inkaso menej istým spôsobom platenia (Máče, 2006, s. 66).
Podľa § 697 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a o zmene a doplnení niektorých zákonov podstatou bankového dokumentárneho inkasa okrem záväzkov z beţného inkasa je záväzok banky vydať tretej osobe dokumenty, oprávňujúce ju nakladať s určitým tovarom, alebo iné dokumenty, ak sa pri ich vydaní zaplatí určitá peňaţná suma alebo vykoná iný inkasný úkon.
24
V porovnaní s beţným inkasom bankové dokumentárne inkaso obsahuje aj záväzok banky vydať tretej osobe určité dokumenty, a to v prípade, ak sa pri ich vydaní zaplatí (inkasuje) určitá peňaţná suma alebo vykoná iný inkasný úkon. Inkasným úkonom môţe byť aj prevzatie iných dokumentov. V tomto prípade ide v podstate o výmenu dokumentov (Ovečková et al, 2010, s. 360).
Pouţitie dokumentárneho inkasa je vhodné, ak vývozca nemá pochybnosti o ochote a schopnosti dovozcu zaplatiť, to znamená, ţe existuje istá dôvera obchodných partnerov, politické, hospodárske a právne prostredie krajiny dovozcu je stabilné a krajina dovozcu nevydala ţiadne reštrikcie na dovoz tovaru (Belás, 2008, s. 186).
Subjekty dokumentárneho inkasa
Príkazca – osoba, ktorá poverí banku obstarať zaplatenie peňaţnej sumy, alebo obstarať iný inkasný úkon. Obvykle je to predávajúci.
Vysielajúca banka – banka predávajúceho, ktorá je poverená obstarať inkaso dokumentov.
Inkasná banka – akákoľvek iná neţ vysielajúca banka, zapojená do obstarania inkasa. Obvykle je to banka v krajine kupujúceho, poverená obstarať inkaso na základe inštrukcií, prijatých od vysielajúcej banky.
Predkladajúca banka – banka kupujúceho, ktorá predkladá dokumenty kupujúcemu.
Príjemca – kupujúci, resp. dlţník, ktorému sa dokumenty predkladajú.
Zmenka
Zmenka bola aţ do počiatku prvej svetovej vojny vedľa finančných prostriedkov v hotovosti najdôleţitejším platobným prostriedkom . S postupom času sa však s nárastom svetového obchodu stále viac rozširovalo pouţitie platobného príkazu alebo šeku (Kolektiv autorů, 2006, s. 169).
„Zmenka je bezpodmienečný a nesporný peňaţný záväzok zaplatiť oprávnenej osobe (majiteľovi zmenky) v určitý čas a na určitom mieste dlţnú peňaţnú sumu“ (Belás et al, 2008, s. 182).
25
Platobné karty
História a základné rozdelenie
Prvé platobné karty sa začali pouţívať uţ v 20-tich rokoch 20. storočia. Neboli to karty v dnešnom zmysle slova. Tieto karty mali určitú hodnotu, ktorá sa postupne zniţovala (Sipko, 2000, s. 115).
Prvá platobná karta bola vyrobená z plechu v roku 1914 a vydala ju telegrafická spoločnosť Western Union Telegraph Company. Platobnú kartu v takej podobe, ako ju poznáme dnes, však vydali aţ v roku 1951 v The Franklin National Bank v New Yorku.
Banke však karty nepriniesli očakávaný zisk a nakoľko ich výroba bola nákladná, banka ich vydávať prestáva o niekoľko mesiacov. Úspech vo vydávaní platobných kariet zaznamenala aţ Bank of America o sedem rokov neskôr. Po roku od vydania prvej platobnej karty klientom tejto banky ju uţ vlastnilo viac ako milión klientov. Banka postupne sprístupnila moţnosť vydávania platobných kariet aj iným americkým bankám, a tieţ jednej anglickej.
„Prvú platobnú kartu v bývalej ČSFR vydala v roku 1988 Ţivnostenská banka a bola akceptovaná v sieti obchodov Tuzex“ (Klimiková, 2008, s. 169.).
Platobná karta má rozmer podľa ISO7810 štandardu 85.60 x 53.98 x 0,76 mm. Okrem týchto rozmerov je stanovený aj polomer zakrivenia karty, umiestnenie magnetického prúţku a tieţ umiestnenie čipu. Kaţdá platobná karta tieţ obsahuje údaje, a to konkrétne:
1. označenie banky a asociácie, ktorá kartu vydala,
2. meno a priezvisko drţiteľa karty, prípadne obchodný názov spoločnosti, 3. číslo platobnej karty,
4. platnosť karty, tzv. expiráciu, 5. magnetický prúţok, čip, 6. CVW kód.
„Pod termínom „platobná karta“ chápeme rôznu škálu plastových kariet.“ Patria sem:
bankové karty, karty obchodných reťazcov, karty čerpacích staníc, úverové karty reštaurácií, plastové telefóne karty a iné (Belás et al, 2010, s. 366).
26 Platobná karta - využitie
Platobná karta predstavuje moderný spôsob bezhotovostného styku. Je technickým prostriedkom, ktorý slúţi na disponovanie s peňaţnými prostriedkami na účte. Platobná karta sa stáva súčasťou našich ţivotov a jej vyuţitie je dnes uţ na celom svete. Stále bezpečnejšie pouţívanie platobnej karty nám umoţňuje nielen rýchle, ale najmä pohodlné platenie. Ako uţ bolo vyššie spomenuté, druhov platobných kariet je niekoľko a klientovi ich moţno ponúknuť v závislosti od jeho potrieb. Klient má k dispozícii zväčša elektronickú kartu k svojmu účtu, beţne sú však vyuţívané aj karty vyššieho štandardu – embosované.
Za základné formy pouţitia platobných kariet môţeme povaţovať: výber hotovosti z bankomatu, výber hotovosti na pobočkách bánk, výber hotovosti v obchodoch, bezhotovostné platenie. Nie je iba nástrojom bezhotovostného platobného styku, ale slúţi k prístupu drţiteľa karty k peniazom, uloţeným na účte, ku ktorému je karta vydaná. Ide teda o hotovostnú operáciu (Máče, 2006, s. 56).
Dôvody pre zavedenie platobných kariet možno vidieť aj v týchto oblastiach:
a) spoločensko-ekonomické (snaha vytvárať vhodné predpoklady pre zniţovanie podielu hotovostného peňaţného obehu v ekonomike),
b) bezpečnostné (v prípade platobnej karty je moţnosť zneuţitia peňazí podstatne niţšia) (Tkáčová, 2009, s. 194).
Výber hotovosti cez bankomat
Výber hotovosti z bankomatu prebieha na čisto elektronickej báze, bez papierových správ a dokladov, ide však v podstate o hotovostné transakcie, podmienené predchádzajúcim vytriedením, prepočítaním a uloţením bankoviek do trezorových kaziet v bankomate. (Schlossberger et al, 2004, s. 26).
Výber z bankomatu v SR alebo v zahraničí, označený logom rovnakým ako je logo na karte. Výber hotovosti v zahraničí je vţdy v mene tej krajiny, v ktorej je hotovosť vyberaná. Pouţitie karty v bankomate je podmienené natypovaním správneho PIN. Pri typovaní PIN sú prípustné dva omyly, pri treťom nesprávne zadanom PIN bankomat kartu zadrţí.
27
Platba kartou je veľmi jednoduchá a má viac možností použitia:
1. Prijímanie kariet mechanickým prístrojom – po nákupe sa predloţí platobná karta, ktorú pracovník preverí z hľadiska kontroly bezpečnostných prvkov a následne prejde kartou cez imprinter.
2. Prijímanie kariet v POS termináli – karta sa pri platbe pri platbe pretiahne cez POS terminál alebo vloţí do POS terminálu a elektronické zariadenie prečíta údaje, zapísane na magnetickom prúţku. Údaje sa prenesú do prijímajúcej banky a ďalej k vydavateľovi karty, ktorý vydá súhlas s platbou. Tlačiareň vytlačí doklad o uskutočnení platby.
3. Prostredníctvom internetu - internetovou transakciou moţno objednávať tovar alebo sluţby zadaním čísla karty PAN, doby platnosti karty, kontrolného čísla uvedeného na zadnej strane karty CVC2/CVV2 (Klimiková,2008, s. 171).
Pre platobný styk prostredníctvom internetu existuje mnoţstvo úspešných platobných a obchodných portálov, ako Paypal, Moneybookers, Pay Pay, Amazon, Simple Pay, Web Money, Wirex. Najstarší a najväčší platobný portál Paypal zaisťuje bezpečný on-line prevod peňazí pre viac ako 100 mil. klientov v 190 štátoch sveta a zaručuje tak 100 %-nú ochranu proti neautorizovaným platbám.
Platba na internete sa realizuje ako objednávka tovaru telefonicky alebo poštou.
a) Telefonická objednávka (telephone order). Pri objednávke sa oznamuje obchodníkovi číslo karty PAN, doba platnosti karty, adresa doručenia tovaru. Predajný doklad je zaslaný spolu s tovarom.
b) Poštová objednávka (mail order). Sluţba sa poskytuje prostredníctvom tlače, katalógov a pod., zaslaním vyplneného formulára. Predajný doklad sa zasiela spolu s tovarom.
Visa International
Karty Visa boli pôvodne vyvinuté jednou bankou v Kalifornii, ktorá ich začala vydávať v roku 1958. Táto banka následné začala poskytovať licencie ďalším inštitúciám.
V roku 1974 vydávalo VISA karty uţ toľko bánk, ţe bolo nutné zaloţiť asociáciu. Samotná asociácia vznikla v roku 1977 a bola pomenovaná ako VISA International (Pradka et al, 2000, s. 22).
28 MasterCard
Ďalší konkurenti Bank of America, väčšinou z Kalifornie, ktorí neboli zapojení do budovania siete pridruţených bank, vytvorili samostatnú spoločnosť California Bank Card Association, ktorá ponúkla v roku 1966 radu amerických bank licenciu vlastného systému platobných kariet. Pôvodne niesla obchodné meno MasterCharge. Dnes ju poznáme pod názvom MasterCard (Schlossberger, 2004, s. 50).
Rozlišujeme 2 spôsoby uloženia dát:
magnetický prúžok: ide o klasický spôsob záznamu, ktorý je v súčasnosti celosvetovo najviac rozšírený. Ide o technológiu, ktorá je do značnej miery prekonaná a postupne je nahradzovaná iným spôsobom záznamu dát. Jej problémami sú riziko poškodenia a malá kapacita informácií (Polouček et al, 2006, 185),
čipové karty: na ktorých je magnetický prúţok nahradený, resp. v prípade kombinovaných kariet doplnený s čipom. Je moţné na ne uloţiť väčší objem informácií, pouţiteľných nie iba na identifikáciu, ale aj na zvýšenie zabezpečenia operácií s kartou (Polouček et al, 2006, 185).
1.1.5 Členenie platobných kariet
Podľa využívania peňažných prostriedkov môžeme platobné karty rozdeliť na:
1) Debetná platobná karta: pri ktorej klient vyuţíva vlastné finančné prostriedky a platobnou kartou môţe uskutočňovať platby do výšky povoleného zostatku na svojom účte.
2) Kreditná platobná karta: pri ktorej klient vyuţíva peňaţné prostriedky poskytnuté od banky s úverovým rámcom. Je charakteristický tým, ţe banky stanovujú úrokovú sadzbu na kreditnej karte.
3) Charge karta – podobne ako kreditné, ale na konci mesačného obdobia sa spláca celá dlţná suma (Klimiková, 2008, s. 169).
Z hľadiska teritoriálneho použitia môžeme platobné karty rozdeliť na:
1) domáce platobné karty: ktoré moţno vyuţívať ako nástroj platobného styku len v tuzemsku, teda v rámci SR,
2) medzinárodné platobné karty: ktoré môţeme vyuţívať aj v zahraničí (Schlossberger, 2004, s. 50).
29
Z hľadiska technických zariadení, v ktorých možno platobnú kartu použiť, členíme na:
1) embosované platobné karty: ktoré moţno okrem elektronického prostredia pouţiť aj v imprintroch, tieto platobné karty majú teda širšie vyuţitie,
2) elektronické platobné karty: sú určené pre pouţitie v ATM s priamou autorizáciou, t.j. zadaním PIN čísla (Tkáčová et al, 2009, s. 208).
Debetná platobná karta
Karta, ktorá je vydávaná k beţnému účtu klienta. Vyuţívajú sa tak finančné prostriedky, ktoré sú dostupné na účte klienta, ktoré sú po zrealizovaní transakcie, či uţ hotovostnej alebo bezhotovostnej, odpočítané od disponibilného zostatku na účte klienta.
Kreditná karta
Ako uţ sám názov napovedá, ide o kartu s určitým kreditom – úverom, ktorý klient vyuţíva, tak pre hotovostné, ako aj bezhotovostné operácie.
Kreditnákarta spája výhody medzinárodnej platobnej karty a rýchleho úveru, ktorý je moţné splácaním čerpať opakovane, aj bez úrokov. Na základe schváleného návrhu je klientovi ku kartovému účtu pridelený úverový rámec. Klient uhrádza čerpanú sumu v závislosti od zmluvných podmienok, zväčša ide o mesačné splácanie určitej minimálnej sumy, ktorá predstavuje čiastku buď pevnú, alebo percentuálnu hodnotu z vyčerpanej sumy. Úhrada tejto sumy sa realizuje prostredníctvom inkasa, trvalého príkazu, prípadne hotovostným vkladom, či jednorazovými príkazmi na úhradu.
V poslednom období môţeme na slovenskom bankovom trhu sledovať ponuku bezkontaktných platobných kariet. Momentálne medzi vybraných obchodníkov v SR, umoţňujúcich bezkontaktnú kartu, patrí pantha rhei, dráčik, 101 drogerie, dm drogerie, baumax, alltoys. Nie sú v ponuke vo všetkých bankových domoch, avšak je predpoklad, ţe túto kartu bude ponúkať čoraz viac bánk. Všetky doterajšie karty budú vymieňané za karty s bezkontaktnou technológiou. Platobná karta má zabudovaný čip a rádiovú anténu, vďaka čomu nie je nutné vkladať platobnú kartu do pos terminálu.Komunikácia prebieha pomocou rádiového signálu. Práve preto nie je potrebný fyzický kontakt s kartou, ale postačuje priloţenie karty k POS terminálu bez nutnosti zadania PIN čísla.
Prostredníctvom tejto karty sa dajú vykonávať transakcie do výšky 20 eur. Pokiaľ by išlo o sumu nad 20 eur, posterminál si vyţiada zadanie pin čísla. Vzhľadom na to, ţe nie je
30
potrebné vloţenie karty do POS terminálu, karta má rôzne vyhotovenia a formát. Môţeme ju mať k dispozícii ako súčasť kľúčenky, alebo ju mať zabudovanú do hodiniek, a mnoţstvo iných moţností. Medzi výhody bezkontaktnej karty patrí: zvýšenie komfortu pri nakupovaní, urýchlenie času obsluhy, skrátenie čakania pri pokladniach, zníţenie objemu hotovosti v pokladniach, uľahčenie práce s hotovosťou a manipuláciou pri platbe a zníţenie rizika moţných krádeţí.
Bezpečnosť bezkontaktných kariet:
- počas platby klient má po celý čas kartu v ruke a má ju teda stále pod kontrolou, - vykonanie náhodnej platby je vylúčené – karta by musela byť vo vzdialenosti 5cm, - v prípade straty alebo krádeţe banka preberá zodpovednosť za bezkontaktné transakcie.
Riziká platobných kariet Okrem straty či krádeže karty:
zneuţitie odtlačkom karty,
Libanonská slučka – nalepenie zariadenia cez slot bankomatu. Páska má zabrániť tomu, aby karta vošla dnu celá, ale aby ju bolo moţné vybrať. Ak majiteľ karty odíde s presvedčením, ţe mu kartu bankomat zadrţal, čakajúci zlodeji zariadenie odlepia a kartu vytiahnu (Klimiková, 2008, s. 176).
Skimming je pre mnohých ľudí moţno neznámy pojem, v zahraničí a hlavne v USA je však známy uţ niekoľko rokov. Základný princíp spočíva v „skopírovaní“ údajov z magnetického záznamu cudzej platobnej karty a vytvorenie novej kópie karty.
Proces sa začne pri platení kartou v obchode, v hoteli či v reštaurácii. Majiteľ dá zamestnancovi svoju platobnú kartu, ktorý s ňou prejde cez terminál. Potom šikovne vyuţije majiteľovu nepozornosť a prejde ňou cez skryté zariadenie, nazvané skimming, ktoré nie je väčšie ako samotná karta a jeho cena sa pohybuje na úrovni 75 amerických dolárov. Technologickou novinkou, ktorá by úplné zastavila skimming, je náhrada magnetických platobných kariet čipovými kartami. Proti skimmingu sa dá jednoducho brániť zodpovednosťou platobnej karty.
31
Odborníci odporúčajú dodržiavať nasledujúce zásady :
pri platení pozorne sledovať platobnú kartu, nikdy by nemala ani na chvíľu zmiznúť pod pultom predavača,
pravidelne kontrolovať zostatok na účte,
odkladať si potvrdenia o všetkých platbách a výberoch z bankomatov a porovnávať s výpismi z účtu.
Samozrejme, je dobré dodrţiavať aj ostatné odporúčania, ktoré dostane klient od banky pri vydávaní platobnej karty (nezapisovať PIN na papier a nenosiť ho spolu s kartou a podobne). Neznamená to však, ţe banky ostávajú voči týmto zneuţitiam ľahostajné. Uţ spomínanou ochranou môţe byť zavedenie denného limitu na výber z bankomatu alebo platenie kartou. Neviditeľnou ochranou, aspoň pre klientov, sú monitorovacie zariadenia bankomatov a platobných terminálov, ktorými dokáţu rýchlo identifikovať podozrivé transakcie.
Podľa medzinárodných údajov možno rozdeliť riziko zo zneužitia platobných kariet na:
zneuţitie odcudzením karty v obchodnej sieti – 50 %, zneuţitie stratením karty v obchodnej sieti – 30 %, odcudzenie kariet pri doručovaní klientom – 15 %,
napodobnenina kariet – 5 % (Polouček et al, 2006, s. 187).
„Vzhľadom na to, ţe riziká trestných činov, spojených s problematikou platobných kariet nie je moţno úplne vylúčiť, je v poslednej dobe veľká pozornosť venovaná aj problematike sledovania a analýzy kartových transakcií“ (Schlossberger, 2004, s. 114).
Momentálne sa najviac hovorí o rizikách platenia platobnými kartami cez internet.
Klientovi pri platbe kartou cez internet hrozní moţnosť zneuţitia karty, nakoľko poskytuje obchodníkovi údaje o karte. Na základe týchto údajov má obchodník moţnosť stiahnuť finančné prostriedky prostredníctvom objednávky na karte.
Majiteľ platobnej karty by mal pri platení na internete dodržiavať pravidlá bezpečnosti :
1. Vţdy nakupovať u overeného predajcu, ktorý vlastní bezpečnostný certifikát.
32
2. Číslo platobnej karty spolu s CW číslom na zadnej strane by nemal posielať tretej osobe.
3. Klient by mal mať nastavený limit na platbu na internete len v takej výške, v akej chce zaplatiť.
4. Mal by mať nastavenú sms sluţbu, ktorá ho informuje o obrate.
V prípade zneuţitia karty má klient moţnosť poţiadať v banke vo forme reklamácie o vrátenie finančných prostriedkov. V prípade zneuţitia karty sa odporúča kartu zablokovať a poţiadať o novú aj s novým PIN číslom.
2 ELEKTRONICKÉ BANKOVNÍCTVO
Začiatkom 90-tych rokov začal na Slovensku rásť záujem o elektronické bankovníctvo.
Bol a je spojený s príchodom nových technológií, na čo reagovali aj banky zavádzaním nových sluţieb, umoţňujúcich prístup do banky pomocou týchto riešení.
Bankovníctvu v poslednom období dávajú nové dimenzie moderné informačné technológie. Klasické formy ako platba v hotovosti, či klient pri priehradke, zastarávajú.
Nahrádzajú ich nové formy elektronického bankovníctva, ktorých postupné zavádzanie zohráva významnú úlohu v konkurenčnom prostredí medzi bankami (Mičeková, 2006, s.
76).
Prvú veľkú zmenu zaznamenal telefón. Telefón však nebol pre bankovníctvo najspoľahlivejším komunikačným prostriedkom. Revolučný zlom nastal v pouţívaní počítača, ktorý umoţňuje spracovanie takmer všetkých dát.
Telekomunikácie sú hybnou silou, ktorá vytvára sieťovú globálnu ekonomiku a mení aj bankovníctvo. Uţ teraz je moţne zadávať príkazy do celého sveta, získavať údaje o stave peňazí na vlastných účtoch cez osobné počítače z pohodlia domovu. Je otázne aké ďalšie revolučné zmeny v bankovníctve budeme môcť očakávať v neďalekej budúcnosti (Prno, 2000, s. 9).
Elektronické distribučné kanály ponúkajú klientovi lacnejší, komfortnejší a rýchlejší prístup k peniazom. Začiatočné náklady na zavedenie informačného systému a technického zabezpečenia sú síce vysoké, ale návratnosť je pomerne rýchla ( Klimiková, 2008, s. 154).
33
Predstava klienta, ktorý kaţdú peňaţnú operáciu musí uskutočniť v bankovej budove, alebo je nútený ju navštíviť, ak potrebuje aktuálnu informáciu o stave svojich finančných prostriedkov, je uţ minulosťou. Sú totiţ pomalé a nákladné tak z pohľadu banky, ako aj pre klienta (Mičeková, 2006, s. 90).
Banky pouţívajú pre vlastné fungovanie systému elektronického bankovníctva moderné technológie, ich znalosť pre beţného klienta ani pracovníka klientskeho úseku banky nie je nutná (Polouček et al, 2006, s. 157).
Predstavuje teda najmodernejšiu a najdynamickejšie sa rozvíjajúcu priamu formu komunikácie medzi bankou a klientom vo forme elektronického spojenia. Vyuţíva komunikačné médiá ako osobný počítač s modemom, telefónom, mobilný telefón a pod.
Banky objavili rôzne moţnosti elektronického bankovníctva pred niekoľkými rokmi v nadväznosti na expanziu internetu. Hlavné čaro elektronického bankovníctva spočíva v tom, ţe dokáţe zvýšiť dostupnosť a kvalitu bankových produktov a sluţieb, v strednodobom časovom horizonte zníţiť prevádzkové náklady. (Tkáčová et al, 2009, s.
209).
Zatiaľ čo pre klientov – fyzické osoby a drobné firmy sa vypláca vyuţívanie štandardných sluţieb, ktoré umoţňujú vzdialený samoobsluţný prístup k účtu v plnom rozsahu, veľkí klienti vyuţívajú niektoré formy elektronického bankovníctva pre platobný styk a prenos informácií banka – klient – banka (Polouček et al, 2006, s. 157).
Jestvuje viac dôvodov zavedenia elektronického bankovníctva, napr.:
- úspora nákladov na pracovnú silu, resp. racionalizuje sa jej vyuţitie, - priblíţenie bankových sluţieb a produktov klientovi,
- konkurenčný tlak, komparatívna výhoda banky v konkurenčnom boji, - rozširovanie distribučných kanálov,
- globalizácia, tzn. banka musí poskytovať také produkty, na ktoré sú klienti zvyknutí, - zabezpečiť takú úroveň platobného styku, aká je beţná v ostatných krajinách
(Klimiková, 2008, s. 154).
34
Formy elektronického bankovníctva
V súčasnom období je k dispozícii veľké mnoţstvo foriem elektronického bankovníctva. Sluţby sú zväčša klientovi sprístupnené 24 hodín denne počas 7 dní v týţdni, pokiaľ v systéme neprebieha údrţba. Elektronické bankovníctvo v súčasnosti patrí medzi najprogresívnejšiu formu realizácie platobného styku. Sluţby, ktoré banky prostredníctvom produktov elektronického bankovníctva poskytujú, moţno podľa charakteru aktivity rozčleniť na pasívne (napr. prehľad zostatku na účte) a aktívne (príkazy na platby). Aktívne operácie si vyţadujú sprísnené kritériá a opatrenia na ochranu proti zneuţitiu, keďţe pri nich dochádza k pohybu finančných prostriedkov (Nináčová, 2001, s.
115).
Komerčné banky, sledujúc momentálne trendy, ponúkajú svojim klientom moţnosť spravovať svoje účty na diaľku prostredníctvom komplexného balíka sluţieb EB, z ktorého si môţe kaţdý klient vybrať podľa vlastnej potreby (Mussa, 2006, s. 70).
Medzi momentálne najpouţívanejšie sluţby elektronického bankovníctva patria napr.
internetbanking, telephonebanking, sms bankig, mailbanking a mobilbanking.
Výhodami elektronických foriem komunikácie pre klienta sú:
- zvýšenie konkurencieschopnosti, niţšie poplatky za klasické sluţby,
- klient nemusí fyzicky navštíviť pobočku banky, ušetrenie času a nákladov, - neobmedzený prístup 24 hodín denne, 7 dní v týţdni, 365 dní v roku, - bez obmedzenia pracovným časom pobočky,
- dostupnosť, rýchlosť, atraktívnosť, zvyšovanie kvality.
Nevýhodami elektronických foriem komunikácie pre banku sú:
- vysoké náklady na obstaranie a prevádzku elektronického bankového systému, - moţné problémy jednoznačnej identifikácie klienta bez osobného kontaktu,
- vysoké nároky na bezpečnosť komunikácie na všetkých úrovniach (Tkáčová et al, 2009, s. 210).
2.1.1 Internetbanking
Internet je najlacnejším komunikačným médiom. Transakcie, uskutočnené prostredníctvom internetu, sú niekoľkonásobne lacnejšie, neţ transakcie prostredníctvom
35
telefónu, v porovnaní s klasickým spôsobom na pobočke aţ stokrát (Kala et al, 2000, s.
73).
K pouţívaniu internetu motivujú banky svojich klientov niţšími poplatkami či elektronickým bankovníctvom úplné zadarmo. Poplatok klient zaplatí pri niektorých špeciálnych operáciách, ako je výmena SIM karty pri mobil bankingu. Tieţ je potrebné počítať s poplatkami pri strate alebo odcudzení bezpečnostných predmetov.
Výhody ktoré internetbanking ponúka:
- prístup je moţný 24 hodín denne 7 dni v týţdni z pohodlia domova, - klient ma prehľad o obratoch na svojom účte,
- poplatky za transakcie realizované cez IB sú niţšie,
- momentálne je moţne cez internetbanking cez poţiadať si online o vydanie platobnej karty, preradenie do iného účtu, poţiadanie o úver, kreditnú kartu, povolené prečerpanie.
Jednoznačnou výhodou internetbankingu je jeho nepretrţitá prevádzka a dostupnosť z ktoréhokoľvek mieste na svete. Nevyhnutnou podmienkou fungovanie internetu ako distribučného kanála bankových sluţieb je tzv. rýchla reakcia. Aplikácia internetbankingu musí byť navrhnutá tak, aby bolo schopná obslúţiť spoľahlivo a bezpečne tisícky naraz pripojených klientov. (Boušková, 2006, s. 140).
Internetbanking je obdoba homebankingu s vyuţitím komunikácie cez internet. Ide o aplikáciu, ktorá nevyţaduje špeciálny hardvér a pripojenie klienta na aplikáciu v banke zaisťuje jednoduchý softvér, nainštalovaný v počítači klienta. (Polouček et al, 2006, s.
178).
Klient môţe poţiadať o internetbanking na obchodnom mieste na pobočke banky. Pre zriadenie tejto sluţby je potrebné, aby klient podpísal zmluvu o poskytnutí sluţieb elektronického bankovníctva. Klient musí poţiadať banku o aktiváciu tejto sluţby a dostane tzv. gridkartu (prípadne elektronický osobný kľúč, alebo SMS kľúč), svoje identifikačné číslo a k nemu prístupové heslo. SMS kľúčom – v tomto prípade pre prihlásenie do systému sluţby vyuţíva klient identifikačné číslo, PIN kód a príp. aj SMS kľúč (napríklad deväťmiestne heslo, ktoré príde v SMS správe ). Pre autorizáciu operácií bude zaslaný SMS správou na mobilný telefón jednorazový autorizačný kód pre potvrdenie (Belás et al, 2010, s. 390).
36
Nadstavbovou sluţbou internetbankingu sú e-platby. V prípade, ţe sa klient rozhodol zaplatiť po výbere tovaru na stránke obchodníka, je presmerovaný na stránku e-platieb banky aj s potrebnými údajmi o platbe a vypĺňa uţ len svoje identifikačné údaje a certifikuje platbu.
2.1.2 Homebanking
Homebanking je určený pre väčšie firmy, najmä pre klientov, ktorí majú na svojich účtoch väčší počet obratov a v rámci zrýchlenia komunikácie s bankou je pre nich výhodné spravovanie vymieňaných dát v elektronickej forme. Na vyuţívanie sluţby homebankingu potrebujú iba počítač a modem, ktorý im umoţní spojenie s bankou. Kaţdá banka má svoj vlastný softvér, ku ktorému dostane klient svoj prístupový kód. Po spojení sa s bankou a identifikovaní umoţní systém klientovi uskutočňovať aktívne a pasívne operácie v rámci vlastného účtu. (Klimiková, 2008, s.158).
Prostredníctvom sluţby homebanking môţe klient komunikovať priamo s pobočku banky, ktorá vedie jeho účet a to 24 hodín denne, 7 dní v týţdni, bez obmedzenia počtu volaní. Klient môţe uskutočňovať tuzemské a zahraničné platby, zadávať inkasá, alebo trvalé príkazy. Výhodou pre právnické osoby a podnikateľov je moţnosť prepojenia platobného styku s účtovníctvom klienta. Rozšíreným systémom homebankingu je systém MultiCash. Je zaloţený na komunikácii klient-banka prostredníctvom bankového serveru.
Dáta sú šifrované a zaistené elektronickým podpisom (Máče, 2006, s. 173).
MultiCash produkt je určený pre právnické aj fyzické osoby, ktoré odovzdávajú na spracovanie väčšie mnoţstvo príkazov. Komunikácia prebieha prostredníctvom PC a modemu. Podmienkou vyuţívania je vedenie beţného účtu. (Kala et al, 2000, s. 147).
Medzi základné služby, ktoré banky poskytujú prostredníctvom služby homebanking, patria:
získavanie aktuálnych informácií o obratoch realizovaných na účtoch (informácie získané prostredníctvom sluţby homebanking zodpovedajú reálnemu stavu),
získavanie informácií o obratoch realizovaných na účtoch, moţnosť sťahovania obratov za ľubovoľné časové obdobie pre zvolené účty v rámci jednej komunikácie s bankou, vytváranie databázy obratov zrealizovaných na účte (filtrovanie záznamov),
export dostupných údajov zo systému HB do súboru v poţadovanom formáte, automatický import platobných príkazov z klientskeho systému s prepojením, moţnosť elektronicky podpísať platobný príkaz jednou alebo viacerými osobami,
37
automatický import platobných príkazov z klientskeho systému do homebankingu, obojstranné zasielanie súborov v ľubovoľnom formáte,
príprava a odoslanie jednoduchých i hromadných platobných príkazov.
Nevýhodou sluţby homebanking je, ţe je viazaný ku konkrétnemu počítaču klienta a je pomerne nákladný z dôvodu inštalácie aplikácie a jej opätovného inštalovania v prípade zmien. Ďalšou nevýhodou môţe byť offline reţim, pri ktorom sa vyţaduje väčšia bezpečnosť.
Mobilita tejto sluţby nie je klientmi veľmi vyţadovaná. Alternatívnym riešením mobility je tieţ vzdialený prístup na podnikovú sieť so sieťovou inštaláciou homebankingového softvéru, čo je však v réţii konkrétneho podniku.
2.1.3 Telefónbanking
Z hľadiska jednoduchosti ako bankový produkt nemá telefón banking konkurenciu.
Rozvoj telekomunikačných systémov v 80-tych rokoch prispel k rozvoju aj tejto sluţby.
Táto sluţba je najmä určená osobám, ktorí nemajú ľahký prístup k internetu, preto im vyhovuje sa skontaktovať s bankou prostredníctvom telefónu počas celých 24 hodín.
(Klimiková, 2008, s. 164).
Túto sluţbu môţe pouţívať kaţdý, pretoţe nevyţaduje zloţité technické vybavenie, ani skúsenosti s technikou a patrí preto medzi najdostupnejšiu formu elektronického bankovníctva. Banka zriaďuje telefónne call centrum, kde na volanie odpovedá operátor.
Banka má však aj svoj hlasový automat, kde s klientom nehovorí operátor, ale počítač prostredníctvom pokynov nahovoreného textu a klient odpovedá stlačením voľby. Tento spôsob je síce menej nákladný, ale nevyhovuje kaţdému z klientov (Mussa, 2006, s. 72).
Banky umoţňujú klientom vykonávať platby, zadávať trvalé príkazy, získavať informácie o svojom zostatku na účte, ale aj informácie o obratoch a mnoţstvo iných moţností. Zadanie príkazov býva však obmedzené limitom. Transakcie prevyšujúce tento limit musia byť však overené spôsobom overenia klienta, či má oprávnenie vykonať túto operáciu. Klient, ktorý má záujem získať informácie o sluţbách, produktoch alebo ponukách banky, nemusí podpísať zmluvu o poskytnutí sluţieb elektronického bankovníctva. Táto sluţba je určená najmä klientom, ktorí nemajú prístup k internetu, všetko čo by klient mal záujem vykonať, vykoná za klienta operátor (Máče, 2006, s. 171).
