Platobné karty
Rozlišujeme 2 spôsoby uloženia dát:
2 ELEKTRONICKÉ BANKOVNÍCTVO
Začiatkom 90-tych rokov začal na Slovensku rásť záujem o elektronické bankovníctvo.
Bol a je spojený s príchodom nových technológií, na čo reagovali aj banky zavádzaním nových sluţieb, umoţňujúcich prístup do banky pomocou týchto riešení.
Bankovníctvu v poslednom období dávajú nové dimenzie moderné informačné technológie. Klasické formy ako platba v hotovosti, či klient pri priehradke, zastarávajú.
Nahrádzajú ich nové formy elektronického bankovníctva, ktorých postupné zavádzanie zohráva významnú úlohu v konkurenčnom prostredí medzi bankami (Mičeková, 2006, s.
76).
Prvú veľkú zmenu zaznamenal telefón. Telefón však nebol pre bankovníctvo najspoľahlivejším komunikačným prostriedkom. Revolučný zlom nastal v pouţívaní počítača, ktorý umoţňuje spracovanie takmer všetkých dát.
Telekomunikácie sú hybnou silou, ktorá vytvára sieťovú globálnu ekonomiku a mení aj bankovníctvo. Uţ teraz je moţne zadávať príkazy do celého sveta, získavať údaje o stave peňazí na vlastných účtoch cez osobné počítače z pohodlia domovu. Je otázne aké ďalšie revolučné zmeny v bankovníctve budeme môcť očakávať v neďalekej budúcnosti (Prno, 2000, s. 9).
Elektronické distribučné kanály ponúkajú klientovi lacnejší, komfortnejší a rýchlejší prístup k peniazom. Začiatočné náklady na zavedenie informačného systému a technického zabezpečenia sú síce vysoké, ale návratnosť je pomerne rýchla ( Klimiková, 2008, s. 154).
33
Predstava klienta, ktorý kaţdú peňaţnú operáciu musí uskutočniť v bankovej budove, alebo je nútený ju navštíviť, ak potrebuje aktuálnu informáciu o stave svojich finančných prostriedkov, je uţ minulosťou. Sú totiţ pomalé a nákladné tak z pohľadu banky, ako aj pre klienta (Mičeková, 2006, s. 90).
Banky pouţívajú pre vlastné fungovanie systému elektronického bankovníctva moderné technológie, ich znalosť pre beţného klienta ani pracovníka klientskeho úseku banky nie je nutná (Polouček et al, 2006, s. 157).
Predstavuje teda najmodernejšiu a najdynamickejšie sa rozvíjajúcu priamu formu komunikácie medzi bankou a klientom vo forme elektronického spojenia. Vyuţíva komunikačné médiá ako osobný počítač s modemom, telefónom, mobilný telefón a pod.
Banky objavili rôzne moţnosti elektronického bankovníctva pred niekoľkými rokmi v nadväznosti na expanziu internetu. Hlavné čaro elektronického bankovníctva spočíva v tom, ţe dokáţe zvýšiť dostupnosť a kvalitu bankových produktov a sluţieb, v strednodobom časovom horizonte zníţiť prevádzkové náklady. (Tkáčová et al, 2009, s.
209).
Zatiaľ čo pre klientov – fyzické osoby a drobné firmy sa vypláca vyuţívanie štandardných sluţieb, ktoré umoţňujú vzdialený samoobsluţný prístup k účtu v plnom rozsahu, veľkí klienti vyuţívajú niektoré formy elektronického bankovníctva pre platobný styk a prenos informácií banka – klient – banka (Polouček et al, 2006, s. 157).
Jestvuje viac dôvodov zavedenia elektronického bankovníctva, napr.:
- úspora nákladov na pracovnú silu, resp. racionalizuje sa jej vyuţitie, - priblíţenie bankových sluţieb a produktov klientovi,
- konkurenčný tlak, komparatívna výhoda banky v konkurenčnom boji, - rozširovanie distribučných kanálov,
- globalizácia, tzn. banka musí poskytovať také produkty, na ktoré sú klienti zvyknutí, - zabezpečiť takú úroveň platobného styku, aká je beţná v ostatných krajinách
(Klimiková, 2008, s. 154).
34
Formy elektronického bankovníctva
V súčasnom období je k dispozícii veľké mnoţstvo foriem elektronického bankovníctva. Sluţby sú zväčša klientovi sprístupnené 24 hodín denne počas 7 dní v týţdni, pokiaľ v systéme neprebieha údrţba. Elektronické bankovníctvo v súčasnosti patrí medzi najprogresívnejšiu formu realizácie platobného styku. Sluţby, ktoré banky prostredníctvom produktov elektronického bankovníctva poskytujú, moţno podľa charakteru aktivity rozčleniť na pasívne (napr. prehľad zostatku na účte) a aktívne (príkazy na platby). Aktívne operácie si vyţadujú sprísnené kritériá a opatrenia na ochranu proti zneuţitiu, keďţe pri nich dochádza k pohybu finančných prostriedkov (Nináčová, 2001, s.
115).
Komerčné banky, sledujúc momentálne trendy, ponúkajú svojim klientom moţnosť spravovať svoje účty na diaľku prostredníctvom komplexného balíka sluţieb EB, z ktorého si môţe kaţdý klient vybrať podľa vlastnej potreby (Mussa, 2006, s. 70).
Medzi momentálne najpouţívanejšie sluţby elektronického bankovníctva patria napr.
internetbanking, telephonebanking, sms bankig, mailbanking a mobilbanking.
Výhodami elektronických foriem komunikácie pre klienta sú:
- zvýšenie konkurencieschopnosti, niţšie poplatky za klasické sluţby,
- klient nemusí fyzicky navštíviť pobočku banky, ušetrenie času a nákladov, - neobmedzený prístup 24 hodín denne, 7 dní v týţdni, 365 dní v roku, - bez obmedzenia pracovným časom pobočky,
- dostupnosť, rýchlosť, atraktívnosť, zvyšovanie kvality.
Nevýhodami elektronických foriem komunikácie pre banku sú:
- vysoké náklady na obstaranie a prevádzku elektronického bankového systému, - moţné problémy jednoznačnej identifikácie klienta bez osobného kontaktu,
- vysoké nároky na bezpečnosť komunikácie na všetkých úrovniach (Tkáčová et al, 2009, s. 210).
2.1.1 Internetbanking
Internet je najlacnejším komunikačným médiom. Transakcie, uskutočnené prostredníctvom internetu, sú niekoľkonásobne lacnejšie, neţ transakcie prostredníctvom
35
telefónu, v porovnaní s klasickým spôsobom na pobočke aţ stokrát (Kala et al, 2000, s.
73).
K pouţívaniu internetu motivujú banky svojich klientov niţšími poplatkami či elektronickým bankovníctvom úplné zadarmo. Poplatok klient zaplatí pri niektorých špeciálnych operáciách, ako je výmena SIM karty pri mobil bankingu. Tieţ je potrebné počítať s poplatkami pri strate alebo odcudzení bezpečnostných predmetov.
Výhody ktoré internetbanking ponúka:
- prístup je moţný 24 hodín denne 7 dni v týţdni z pohodlia domova, - klient ma prehľad o obratoch na svojom účte,
- poplatky za transakcie realizované cez IB sú niţšie,
- momentálne je moţne cez internetbanking cez poţiadať si online o vydanie platobnej karty, preradenie do iného účtu, poţiadanie o úver, kreditnú kartu, povolené prečerpanie.
Jednoznačnou výhodou internetbankingu je jeho nepretrţitá prevádzka a dostupnosť z ktoréhokoľvek mieste na svete. Nevyhnutnou podmienkou fungovanie internetu ako distribučného kanála bankových sluţieb je tzv. rýchla reakcia. Aplikácia internetbankingu musí byť navrhnutá tak, aby bolo schopná obslúţiť spoľahlivo a bezpečne tisícky naraz pripojených klientov. (Boušková, 2006, s. 140).
Internetbanking je obdoba homebankingu s vyuţitím komunikácie cez internet. Ide o aplikáciu, ktorá nevyţaduje špeciálny hardvér a pripojenie klienta na aplikáciu v banke zaisťuje jednoduchý softvér, nainštalovaný v počítači klienta. (Polouček et al, 2006, s.
178).
Klient môţe poţiadať o internetbanking na obchodnom mieste na pobočke banky. Pre zriadenie tejto sluţby je potrebné, aby klient podpísal zmluvu o poskytnutí sluţieb elektronického bankovníctva. Klient musí poţiadať banku o aktiváciu tejto sluţby a dostane tzv. gridkartu (prípadne elektronický osobný kľúč, alebo SMS kľúč), svoje identifikačné číslo a k nemu prístupové heslo. SMS kľúčom – v tomto prípade pre prihlásenie do systému sluţby vyuţíva klient identifikačné číslo, PIN kód a príp. aj SMS kľúč (napríklad deväťmiestne heslo, ktoré príde v SMS správe ). Pre autorizáciu operácií bude zaslaný SMS správou na mobilný telefón jednorazový autorizačný kód pre potvrdenie (Belás et al, 2010, s. 390).
36
Nadstavbovou sluţbou internetbankingu sú e-platby. V prípade, ţe sa klient rozhodol zaplatiť po výbere tovaru na stránke obchodníka, je presmerovaný na stránku e-platieb banky aj s potrebnými údajmi o platbe a vypĺňa uţ len svoje identifikačné údaje a certifikuje platbu.
2.1.2 Homebanking
Homebanking je určený pre väčšie firmy, najmä pre klientov, ktorí majú na svojich účtoch väčší počet obratov a v rámci zrýchlenia komunikácie s bankou je pre nich výhodné spravovanie vymieňaných dát v elektronickej forme. Na vyuţívanie sluţby homebankingu potrebujú iba počítač a modem, ktorý im umoţní spojenie s bankou. Kaţdá banka má svoj vlastný softvér, ku ktorému dostane klient svoj prístupový kód. Po spojení sa s bankou a identifikovaní umoţní systém klientovi uskutočňovať aktívne a pasívne operácie v rámci vlastného účtu. (Klimiková, 2008, s.158).
Prostredníctvom sluţby homebanking môţe klient komunikovať priamo s pobočku banky, ktorá vedie jeho účet a to 24 hodín denne, 7 dní v týţdni, bez obmedzenia počtu volaní. Klient môţe uskutočňovať tuzemské a zahraničné platby, zadávať inkasá, alebo trvalé príkazy. Výhodou pre právnické osoby a podnikateľov je moţnosť prepojenia platobného styku s účtovníctvom klienta. Rozšíreným systémom homebankingu je systém MultiCash. Je zaloţený na komunikácii klient-banka prostredníctvom bankového serveru.
Dáta sú šifrované a zaistené elektronickým podpisom (Máče, 2006, s. 173).
MultiCash produkt je určený pre právnické aj fyzické osoby, ktoré odovzdávajú na spracovanie väčšie mnoţstvo príkazov. Komunikácia prebieha prostredníctvom PC a modemu. Podmienkou vyuţívania je vedenie beţného účtu. (Kala et al, 2000, s. 147).
Medzi základné služby, ktoré banky poskytujú prostredníctvom služby homebanking, patria:
získavanie aktuálnych informácií o obratoch realizovaných na účtoch (informácie získané prostredníctvom sluţby homebanking zodpovedajú reálnemu stavu),
získavanie informácií o obratoch realizovaných na účtoch, moţnosť sťahovania obratov za ľubovoľné časové obdobie pre zvolené účty v rámci jednej komunikácie s bankou, vytváranie databázy obratov zrealizovaných na účte (filtrovanie záznamov),
export dostupných údajov zo systému HB do súboru v poţadovanom formáte, automatický import platobných príkazov z klientskeho systému s prepojením, moţnosť elektronicky podpísať platobný príkaz jednou alebo viacerými osobami,
37
automatický import platobných príkazov z klientskeho systému do homebankingu, obojstranné zasielanie súborov v ľubovoľnom formáte,
príprava a odoslanie jednoduchých i hromadných platobných príkazov.
Nevýhodou sluţby homebanking je, ţe je viazaný ku konkrétnemu počítaču klienta a je pomerne nákladný z dôvodu inštalácie aplikácie a jej opätovného inštalovania v prípade zmien. Ďalšou nevýhodou môţe byť offline reţim, pri ktorom sa vyţaduje väčšia bezpečnosť.
Mobilita tejto sluţby nie je klientmi veľmi vyţadovaná. Alternatívnym riešením mobility je tieţ vzdialený prístup na podnikovú sieť so sieťovou inštaláciou homebankingového softvéru, čo je však v réţii konkrétneho podniku.
2.1.3 Telefónbanking
Z hľadiska jednoduchosti ako bankový produkt nemá telefón banking konkurenciu.
Rozvoj telekomunikačných systémov v 80-tych rokoch prispel k rozvoju aj tejto sluţby.
Táto sluţba je najmä určená osobám, ktorí nemajú ľahký prístup k internetu, preto im vyhovuje sa skontaktovať s bankou prostredníctvom telefónu počas celých 24 hodín.
(Klimiková, 2008, s. 164).
Túto sluţbu môţe pouţívať kaţdý, pretoţe nevyţaduje zloţité technické vybavenie, ani skúsenosti s technikou a patrí preto medzi najdostupnejšiu formu elektronického bankovníctva. Banka zriaďuje telefónne call centrum, kde na volanie odpovedá operátor.
Banka má však aj svoj hlasový automat, kde s klientom nehovorí operátor, ale počítač prostredníctvom pokynov nahovoreného textu a klient odpovedá stlačením voľby. Tento spôsob je síce menej nákladný, ale nevyhovuje kaţdému z klientov (Mussa, 2006, s. 72).
Banky umoţňujú klientom vykonávať platby, zadávať trvalé príkazy, získavať informácie o svojom zostatku na účte, ale aj informácie o obratoch a mnoţstvo iných moţností. Zadanie príkazov býva však obmedzené limitom. Transakcie prevyšujúce tento limit musia byť však overené spôsobom overenia klienta, či má oprávnenie vykonať túto operáciu. Klient, ktorý má záujem získať informácie o sluţbách, produktoch alebo ponukách banky, nemusí podpísať zmluvu o poskytnutí sluţieb elektronického bankovníctva. Táto sluţba je určená najmä klientom, ktorí nemajú prístup k internetu, všetko čo by klient mal záujem vykonať, vykoná za klienta operátor (Máče, 2006, s. 171).
38
Komunikácia je zabezpečená systémom hesiel, ktoré pozná len klient a banka.
O zriadenie sluţby môţe poţiadať klient na ktoromkoľvek obchodnom mieste na pobočke banky. Na vyuţívanie sluţby telefónbanking teda je potrebné mať podpísanú zmluvu o vyuţívaní sluţieb elektronického bankovníctva s bankou.
Jedným zo spôsobov zabezpečenia komunikácie klienta s bankou je zabezpečenie prostredníctvom rečových šifrátov a scamblerov, nakoľko je však nebezpečný a nákladný, je málo vyuţívaný. Ďalším spôsobom sú prístupové práva. Klient na začiatku komunikácie preukáţe oprávnenie komunikovať s bankou (Klimiková, 2008, s. 166).
2.1.4 GSM banking
Na základe neustále sa rozvíjajúcich moţnosti komunikácie cez mobil vznikla aj sluţba GSM banking. Prostredníctvom GSM bankingu vznikli aj nové moţnosti zasielania a prijímania textových správ – SMS. Táto sluţba patrí medzi najpohodlnejšiu formu komunikácie hlavne pre ľudí, ktorí vlastnia mobilný telefón, pretoţe telefón nosia stále pri sebe (Belás et al, 2010, s. 392).
GSM banking pouţíva digitálny systém s vyššou úrovňou oproti ostatným formám komunikácie. Pomocou GMS bankingu moţno napr. získať informácie o zostatku na účte, obratoch na účte, zadávať príkazy na úhradu, objednávať výbery hotovosti na pobočke, zisťovať kurzy meny a iné informácie (Polouček et al, 2006, s. 177).
GSM banking je zaloţený na komunikácii klienta s bankou prostredníctvom telefónu.
Okrem prijímania umoţňuje i písanie štandardizovaných SMS správ, ktoré umoţňuje uskutočňovať rôzne transakcie, ako platobné príkazy, konverziu mien, prevodov, obratov a pod. GSM môţe byť zaloţený prostredníctvom šifrovaných SMS správ, technológie SIM Toolkit a s vyuţitím technológie WAP.
Pri SIM toolkit sa vyţaduje, aby klient mal v mobilnom telefóne kartu s aplikáciou od banky. Zisťuje šifrované SMS správy a pri spustení je potrebné zadať BPIN. Po zadaní BPIN-u a ostatných údajov vytvorí aplikácia zašifrovanú správu, ktorú odšifrovať dokáţe len softvér banky. Následne táto správa je odoslaná do banky. Banka následne pošle SMS správu o prijatí (Máče, 2006, s. 171).
Kaţdá prenášaná správa medzi bankou a mobilným telefónom je šifrovaná, takţe okrem banky a pouţívateľa mobilného telefónu nikto nepozná jej obsah. Zneuţitie sluţby neoprávnenou osobou zabezpečuje aj identifikačný, tzv. APIN kód, ktorý funguje rovnako
39
ako PIN kód mobilného telefónu. Bez jeho znalosti zostane vstup do menu sluţby mobil bankingu pre tieto nepovolané osoby zablokovaný.
Bezpečnosť GSM bankingu
Bezpečnosť GSM bankingu je chránená viacerými spôsobmi. Chráni ho PIN kód a je chránený aj osobným identifikačným kódom (BPIN), ktorý je potrebný zadať, keď si klient zisťuje zostatok na svojom účte, ale aj pri prevodoch a iných transakciách. BPIN si môţe klient meniť. Pokiaľ klient zadá PIN kód trikrát chybne, karta sa zablokuje.
O odblokovanie môţe klient poţiadať cez operátora banky (Klimiková, 2008, s. 162).
Ďalšia sluţba, pomocou ktorej sú klientovi doručované správy o pohybe na účte sa nazýva Messagebanking. Vo väčšine prípadov klient môţe sám definovať podmienky zasielania. Tieto podmienky si môţe klient definovať buď priamo cez niektorú zo sluţieb elektronického bankovníctva (internetbanking, telefónbanking), alebo osobne na pobočke.
Niektoré slovenské banky zaviedli aj sluţbu WAPbanking, avšak jej vyuţívanie nie je veľké. Oţivenie technológie by mohli priniesť riešenia identifikácie klienta na základe PKI riešení. Toto riešenie môţe byť vyuţívané v GSMbankingu – SIM tookit aplikácii.
Ďalšia sluţba, pomocou ktorej sú klientovi doručované správy o pohybe na účte, sa nazýva messagebanking. Prostredníctvom tejto sluţby môţe klient väčšinou sám definovať podmienky zasielania, a to buď priamo cez niektorú zo sluţieb elektronického bankovníctva, alebo osobne na pobočke.
2.1.5 SMS a Mail banking
SMS banking je pasívnou sluţbou, ktorá slúţi klientovi na informovanie o pohyboch a zostatkoch na jeho účte. Informácie sú zasielané prostredníctvom SMS správ, ktoré sú mu zasielané podľa toho, ako si klient sám urči. Klient o sluţbu SMS banking môţe poţiadať kdekoľvek na obchodnom mieste na pobočke banky. Pre zriadenie tejto sluţby je potrebné, aby mal klient mobilný telefón. SMS správy následne môţu byť zasielané klientovi v rámci dohody s klientom, napr. po kaţdom obrate na beţnom účte, alebo vţdy len nasledujúci deň po dni, keď bol uskutočnený obrat na účte. Klient si vie tieţ dohodnúť, aby mu SMS správy nechodili v noci, poprípade aby mu chodili aţ po obrate nad nejakú určenú sumu.
40
Správy pri SMS bankingu sú buď vyţiadané, kde klient sám poţiada banku o zriadenie sluţby a po dohode s bankou mu chodia SMS správy a potom nevyţiadané, tie ktoré banka zasiela bez toho, aby klient ţiadal; ide o správy s ponukou rôznych produktov.
Nevyţiadané správy banka zasiela aj v prípade nejakých omeškaných pohľadávok klienta.
Zasielanie SMS správ po obrate tieţ chráni klienta tým, ţe má prehľad po kaţdom jednom obrate na účte, čiţe pri akomkoľvek zneuţití klient môţe rýchlo reagovať (Klimiková, 2008, s. 163).
Mail banking
Jeho cieľom je poskytnúť klientovi informácie o zrealizovaných operáciách na jeho účte v elektronickej forme. Ide o pasívnu sluţbu, ktorá klientovi šetrí čas, ale aj peniaze.
Výpisy klient dostane do jeho počítača a na jeho určenú e-mailovú adresu. Na otváranie došlých mailových správ sa pouţíva heslo, ktoré sa určí pri podpise zmluvy. Klient môţe dostať elektronický výpis kaţdý deň, jeho formát je štandardne textový. Sluţba mail banking ponúka aj sluţbu mail kuriér. Limit na mail kuriér si stanovuje klient ľubovoľne podľa vlastných preferencií. Pokiaľ sa uskutoční pohyb na klientskom účte, banka zašle klientovi e-mailovú správu. E-mailová správa informuje klienta o uskutočnení obratu na jeho účte.