Cenným papierom je listina, s ktorou je spojené určité právo tak, že túto listinu je treba predložiť k uplatneniu práva v nej inkorporovaného. Všeobecne môžeme konštatovať, že podstatou cenného papiera je spojenie subjektívneho práva s písomným prejavom vôle takým spôsobom, že subjektívne právo zdieľa osud písomnosti.
Z uvedenej definície vyplývajú dva charakteristické znaky CP :
Prvým znakom CP je jeho hmotná podstata – listina, na ktorej je zachytený určitý písomný prejav. Spravidla pôjde o listinu v priamom slova zmysle, teda o list papiera.
Dnes sa s listinnými cennými papiermi stretávame čoraz menej a menej, pretože sú nahradzované zaknihovanými, tj. v elektronickej podobe.
Druhým znakom je cennosť listiny. Pričom cennosť chápeme v právnom slova zmysle.
Podstatou širšieho poňatia cenného papiera je práve skutočnosť, že právo môže byť uplatnené, prevedené a trvá len spoločne s listinou. Všetko ostatné, čo nie je naznačene v priamom a tesnom spojení s právom a listinou, má z tohto hľadiska len podružný význam. Pri vychádzaní zo širšieho poňatia, môžeme povedať, že za cenný papier sa považuje listina, s ktorou je spojené nejaké subjektívne súkromné majetkové právo, a to takým spôsobom, že práve len s touto listinou sa toto právo prevádza, vykonáva, zaniká a niekedy i zakladá.
Naopak, užšie poňatie cenného papiera vychádza z teórie cenného papiera, ako písomného prejavu vôle, že právo z nej vyplývajúce je prevoditeľné len s listinou. Užšie poňatie tak vylučuje z množiny cenných papierov také listiny, pri ktorých sa prevod práva s nimi spojeného môže uskutočniť len jedným z bežných občianskoprávnych spôsobov, napr. cesou či dedením.
Cenné papiere ako listiny svojho druhu je nutné odlišovať od ostatných listín s právnym významom. Cenný papier má hmotne právny význam a práve to je jeho rozhodujúcim znakom, ktorý ho odlišuje od iných právne významných listín. Hmotne právny význam je chápaný v tom zmysle, že listina je podmienkou buď pre vznik práva, alebo pre jeho prevod, výkon alebo trvanie vôbec, alebo aspoň pre niektorú (niektoré) z týchto skutočností a to podmienkou zásadne nenahraditeľnou.
2.1 Funkcie cenných papierov
Cenné papiere majú oproti iným predmetom právnych vzťahov určité funkcie, ktoré vychádzajú z ich právnej povahy a ktoré demonštrujú i účel ich vzniku. U rôznych
druhov a foriem cenných papierov sa ich funkcie samozrejme líšia. Pre vymedzenie všeobecných funkcií cenných papierov, je potreba ich rozdeliť na ekonomické a právne.
Z hľadiska ekonomického boli pôvodné a najdôležitejšie funkcie cenných papierov pomáhať a uľahčiť rýchly a bezpečný prevod peňažných prostriedkov a iných statkov tam, kde ich v danom okamžiku najviac potrebovali z hľadiska rozvoja podnikateľskej činnosti. Hovoríme tak o funkcii distribučnej. Potom je tu funkcia mobilizačná, tzn. že určitý majetok, ktorý jednotliví vlastníci nemôžu využiť k vlastnému podnikaniu, je pomocou cenných papierov prevedený k tým subjektom, ktorí majú potrebné vlastnosti k realizácii podnikateľskej činnosti, ale chýba im potrebný majetok. Ďalšou funkciou cenných papierov, ktorej hovoríme úverová funkcia, je obzvlášť viditeľná na cenných papieroch vydávaných hromadne, napr. na dlhopisoch, prípadne podielových listoch či akciách, ktoré umožňujú investície aj v malých čiastkach širším vrstvám obyvateľstva a takto nazhromaždené prostriedky sú použité k úverovaniu podnikania. Nasledujúca funkcia, ktorá úzko súvisí s úverovou funkciou je platobná funkcia, tzn. že dlžník je úverovaný veriteľom pomocou poukážky k výberu príslušnej čiastky typicky u peňažného ústavu miesto toho, aby bolo zaplatené v hotovosti. Ďalšou dôležitou funkciou cenných papierov je funkcia uľahčenia prevodu hmotných predmetov – táto funkcia je typická pre cenné papiere, pri ktorých predmetom plnenia nie je zaplatenie peňažnej čiastky, ale odovzdanie tovaru, ktorý nie je v mieste obchodu vôbec fyzicky prítomný a ktorý je v tej dobe v moci tretej osoby, typicky dopravcu.
Z právneho hľadiska sú cenné papiere nositeľmi štyroch základných funkcií a to funkcie dôkaznej, legitimačnej, zvýšenia mobilnosti a liberačnej funkcie. Funkcia dôkazná znamená, že cenný papier je dôkazom existencie príslušného subjektívneho práva či povinnosti a dôkazom o nároku osoby, ktorá predložila cenný papier voči jeho vystavovateľovi. Funkciu legitimačnú má cenný papier z toho dôvodu, že sa oprávnený majiteľ cenného papier jeho predložením preukazuje pri výkone svojich práv. Bez predloženia cenného papiera nie je povinný zaviazaný plniť a keby plnil, v zásade to nevedie k zániku jeho povinností vyplývajúcich z cenného papiera. Liberačná funkcia naopak uľahčuje dlžníkovi plnenie, pretože pokiaľ je cenný papier predložený, nemusí povinný skúmať, či plní osobe skutočne oprávnenej. Funkcia zvýšenia mobilnosti spočíva v tom, že prechod cenného papiera na iného oprávneného znamená tiež prechod príslušného subjektívneho práva spojeného s cenným papierom
2.2 Podoba cenných papierov.
Čo sa týka podoby cenných papierov, rozlišujeme cenné papiere na :
▫ listinné
▫ zaknihované
Pôvodne v dobách svojho vzniku a pri vývoji jednotlivých druhov cenných papierov vyžadovali cenné papiere pre svoju existenciu vždy hmotnú podobu, tj. listinu, ktorá bola hmotným nosičom písomného prejavu vôle. Listina však má význam len ako prostriedok pre vyjadrenie a pevné zakotvenie subjektívnych práv. Klasické cenné papiere nazývame práve kvôli prítomnosti listiny ako hmotného nosiča listinnými cennými papiermi. Listinná podoba je tiež akousi základnou podobou cenného papiera a všeobecne platí, že všetky cenné papiere môžu existovať v listinnej podobe. Výnimky stanoví zvláštny právny predpis. Postupom času a historickým vývojom, ako sa zvyšoval počet cenných papierov a najmä ako sa zvyšoval počet cenných papierov jedného druhu vydávaných v obrovskom počte kusov, napr. akcií či dlhopisov, sa stala existencia listiny veľkou príťažou. Z tohto dôvodu môžeme prvopočiatok zaknihovaných cenných papierov hľadať v okamžiku, keď tretia osoba, ktorá má cenné papiere u seba v úschove, vydáva určité potvrdenie o existencii týchto papierov, ktorým sa bolo možné v určitých prípadoch preukázať. Neskôr sa dospelo ešte ďalej, ku skutočnému plnému zaknihovaniu cenného papiera, tzn. k tomu, že určitá osoba viedla len evidenciu o cennom papieri a plnila všetky povinnosti s tým spojené, tzn.
zaznamenávala všetky zmeny, prevody, prechody cenného papiera. Plné zaknihovanie zároveň znamená, že cenný papier vôbec vo fyzickej forme neexistuje a osoba vedúca evidenciu len vedie evidenciu práv z cenných papierov vyplývajúcich. Zaknihované cenné papiere zaznamenávajú v posledných rokoch búrlivý rozvoj, ktorý súvisí s rozvojom výpočtovej techniky. Využitie prostriedkov výpočtovej techniky v tomto smere otvorilo zaujímavé nové možnosti v obchodoch s cennými papiermi a dovolilo dosiahnuť mnoho úspor času i nákladov. V prípade čiastočného či úplného nahradenia hmotnej podoby cenného papiera záznamom v pamäti počítača, hovoríme o dematerializácii cenných papierov, to znamená o nahradení fyzicky existujúcich nosičov obsahu cenného papiera, zápisom do určitej evidencie, pričom fyzická existencia cenného papiera ako listiny nie je vôbec nutná.