VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE Fakulta financí a ú č etnictví
Obor: Ú č etnictví a finan č ní ř ízení podniku Katedra finan č ního ú č etnictví
Oce ň ovanie cenných papierov v Č R a ich vykazovanie
Vypracoval: Stanislav Miškovi č
Vedoucí bakalá ř ské práce: Ing. David Procházka
Č ESTNÉ PROHLÁŠENÍ
Prohlašuji, že bakalá ř skou práci téma
„Oce ň ovanie cenných papierov v Č R a ich vykazovanie“ jsem vypracoval samostatn ě .
Použitou literaturu a podkladové materiály uvádím v p ř iloženém seznamu literatury.
V Praze, dne 14. května 2007
Podpis
OBSAH
1 Úvod... 4
2 Charakteristika CP ... 6
2.1 Funkcie cenných papierov ... 6
2.2 Podoba cenných papierov... 8
3 Členenie cenných papierov... 9
3.1 Cenné papiere podľa formy ... 9
3.2 Cenné papiere zastupiteľné a nezastupiteľné. ... 10
3.3 Cenné papiere hromadné a individuálne (podľa spôsobu emisie). ... 10
3.4 Druhy cenných papierov... 10
3.4.1 Akcie ... 11
3.4.2 Dočasné listy ... 13
3.4.3 Opčné listy... 14
3.4.4 Poukážky na akcie ... 14
3.4.5 Dlhopisy ... 14
3.4.6 Zmenky ... 17
3.4.7 Šek... 19
3.4.8 Skladištný list ... 19
3.4.9 Poľnohospodárske skladné listy ... 19
3.4.10 Nákladné listy ... 20
3.4.11 Podielové listy ... 20
3.4.12 Kupóny ... 21
4 Oceňovanie cenných papierov... 22
5 Vykazovanie CP ... 25
5.1 Cenné papiere majetkovej povahy... 25
5.2 Cenné papiere úverovej povahy... 30
5.2.1 Dlhopisy ... 30
5.2.2 Zmenky ... 32
6 Medzinárodné porovnanie ... 34
6.1 Vykazovanie a oceňovanie podľa US GAAP ... 34
6.1.1 Krátkodobý finančný majetok ... 34
6.1.2 Dlhodobý finančný majetok ... 34
6.2 Vykazovanie a oceňovanie podľa IFRS... 36
7 Záver... 39
8 Literatúra... 41
1 Úvod
Vo svojej práci by som rád uviedol vymedzenie cenných papierov v Českej legislatíve, ich oceňovanie a vykazovanie podľa platných noriem a zákonov. Túto tému som si vybral pre môj záujem o cenné papiere. Vždy ma priťahovalo obchodovanie s cennými papiermi a vzťahy na burzách s finančnými derivátmi. Aj v hospodárstve sú veľmi dôležité. Pri ich analýze a sledovaní pohybu ich indexov sa dá predurčiť aj ďalší ekonomický vývoj a preto si myslím, že je potreba sa v tejto sfére vzdelávať a neustále túto problematiku sledovať.
V prvej časti mojej práce sa venujem charakteristike cenných papierov, ich definovaniu z rôznych hľadísk. Do tejto časti som zahrnul aj vymedzenie hlavných funkcií cenných papierov a podoby cenných papierov pretože ich považujem za historický vývoj cenných papierov.
V tretej kapitole som sa zameral na rôzne kritéria klasifikácie cenných papierov a podrobne sa venujem definovaniu jednotlivých druhov, kde ich charakterizujem, podrobne člením, popisujem ich odlišnosti, formy ich výnosnosti, práva vyplývajúce z ich držby, možnosti ich nadobudnutia, základné pojmy k príslušným druhom cenných papierov a ďalšie vlastnosti a charakteristiky.
Z môjho pohľadu najdôležitejšou časťou mojej práce je kapitola, ktorá sa zaoberá problematikou oceňovania. Pretože práve hodnota cenného papieru je tá najcennejšia informácia pre obchodníkov s cennými papiermi a investorov. V mojej štvrtej kapitole sa venujem oceňovaniu v českom účtovníctve a členeniu cenných papierov pre potreby oceňovania. Kapitola je členená podľa jednotlivých druhov a dozvieme sa v nej ako správne oceňovať pri ocenení reálnou hodnotou, ekvivalenciou, oceňovaní súčasnou hodnotou, alebo oceňovanie rovnakých druhov cenných papierov.
Kapitola o vykazovaní, ako už sám názov hovorí, je zameraná na vykazovanie cenných papierov v českom účtovníctve. Pri spracovaní kapitoly som cenné papiere rozdelil z právneho podhľadu na majetkové a úverové. Zameriavam sa na často používané, resp.
najpoužívanejšie operácie s cennými papiermi. Sústreďujem sa predovšetkým na rôzne prípady, ktoré môžu nastať v hospodárskej praxi. Predovšetkým je to emisia, nákup,
vykazovanie a precenenie cenného papiera. V praxi je neodlučiteľný ani správny výpočet rôznych druhov výnosových úrokov. Dozvedáme sa i to, ako postupujú účtovné jednotky pri priznávaní a vyplácaní dividend.
Porovnanie z pohľadu medzinárodných štandardov je uvedené na konci mojej práce.
V tejto časti som stručne popísal postupy vykazovania a oceňovania podľa svetových štandardov US GAAP a IFRS. Táto kapitola je zároveň posledná a uzatvára problematiku cenných papierov.
2 Charakteristika CP
Cenným papierom je listina, s ktorou je spojené určité právo tak, že túto listinu je treba predložiť k uplatneniu práva v nej inkorporovaného. Všeobecne môžeme konštatovať, že podstatou cenného papiera je spojenie subjektívneho práva s písomným prejavom vôle takým spôsobom, že subjektívne právo zdieľa osud písomnosti.
Z uvedenej definície vyplývajú dva charakteristické znaky CP :
Prvým znakom CP je jeho hmotná podstata – listina, na ktorej je zachytený určitý písomný prejav. Spravidla pôjde o listinu v priamom slova zmysle, teda o list papiera.
Dnes sa s listinnými cennými papiermi stretávame čoraz menej a menej, pretože sú nahradzované zaknihovanými, tj. v elektronickej podobe.
Druhým znakom je cennosť listiny. Pričom cennosť chápeme v právnom slova zmysle.
Podstatou širšieho poňatia cenného papiera je práve skutočnosť, že právo môže byť uplatnené, prevedené a trvá len spoločne s listinou. Všetko ostatné, čo nie je naznačene v priamom a tesnom spojení s právom a listinou, má z tohto hľadiska len podružný význam. Pri vychádzaní zo širšieho poňatia, môžeme povedať, že za cenný papier sa považuje listina, s ktorou je spojené nejaké subjektívne súkromné majetkové právo, a to takým spôsobom, že práve len s touto listinou sa toto právo prevádza, vykonáva, zaniká a niekedy i zakladá.
Naopak, užšie poňatie cenného papiera vychádza z teórie cenného papiera, ako písomného prejavu vôle, že právo z nej vyplývajúce je prevoditeľné len s listinou. Užšie poňatie tak vylučuje z množiny cenných papierov také listiny, pri ktorých sa prevod práva s nimi spojeného môže uskutočniť len jedným z bežných občianskoprávnych spôsobov, napr. cesou či dedením.
Cenné papiere ako listiny svojho druhu je nutné odlišovať od ostatných listín s právnym významom. Cenný papier má hmotne právny význam a práve to je jeho rozhodujúcim znakom, ktorý ho odlišuje od iných právne významných listín. Hmotne právny význam je chápaný v tom zmysle, že listina je podmienkou buď pre vznik práva, alebo pre jeho prevod, výkon alebo trvanie vôbec, alebo aspoň pre niektorú (niektoré) z týchto skutočností a to podmienkou zásadne nenahraditeľnou.
2.1 Funkcie cenných papierov
Cenné papiere majú oproti iným predmetom právnych vzťahov určité funkcie, ktoré vychádzajú z ich právnej povahy a ktoré demonštrujú i účel ich vzniku. U rôznych
druhov a foriem cenných papierov sa ich funkcie samozrejme líšia. Pre vymedzenie všeobecných funkcií cenných papierov, je potreba ich rozdeliť na ekonomické a právne.
Z hľadiska ekonomického boli pôvodné a najdôležitejšie funkcie cenných papierov pomáhať a uľahčiť rýchly a bezpečný prevod peňažných prostriedkov a iných statkov tam, kde ich v danom okamžiku najviac potrebovali z hľadiska rozvoja podnikateľskej činnosti. Hovoríme tak o funkcii distribučnej. Potom je tu funkcia mobilizačná, tzn. že určitý majetok, ktorý jednotliví vlastníci nemôžu využiť k vlastnému podnikaniu, je pomocou cenných papierov prevedený k tým subjektom, ktorí majú potrebné vlastnosti k realizácii podnikateľskej činnosti, ale chýba im potrebný majetok. Ďalšou funkciou cenných papierov, ktorej hovoríme úverová funkcia, je obzvlášť viditeľná na cenných papieroch vydávaných hromadne, napr. na dlhopisoch, prípadne podielových listoch či akciách, ktoré umožňujú investície aj v malých čiastkach širším vrstvám obyvateľstva a takto nazhromaždené prostriedky sú použité k úverovaniu podnikania. Nasledujúca funkcia, ktorá úzko súvisí s úverovou funkciou je platobná funkcia, tzn. že dlžník je úverovaný veriteľom pomocou poukážky k výberu príslušnej čiastky typicky u peňažného ústavu miesto toho, aby bolo zaplatené v hotovosti. Ďalšou dôležitou funkciou cenných papierov je funkcia uľahčenia prevodu hmotných predmetov – táto funkcia je typická pre cenné papiere, pri ktorých predmetom plnenia nie je zaplatenie peňažnej čiastky, ale odovzdanie tovaru, ktorý nie je v mieste obchodu vôbec fyzicky prítomný a ktorý je v tej dobe v moci tretej osoby, typicky dopravcu.
Z právneho hľadiska sú cenné papiere nositeľmi štyroch základných funkcií a to funkcie dôkaznej, legitimačnej, zvýšenia mobilnosti a liberačnej funkcie. Funkcia dôkazná znamená, že cenný papier je dôkazom existencie príslušného subjektívneho práva či povinnosti a dôkazom o nároku osoby, ktorá predložila cenný papier voči jeho vystavovateľovi. Funkciu legitimačnú má cenný papier z toho dôvodu, že sa oprávnený majiteľ cenného papier jeho predložením preukazuje pri výkone svojich práv. Bez predloženia cenného papiera nie je povinný zaviazaný plniť a keby plnil, v zásade to nevedie k zániku jeho povinností vyplývajúcich z cenného papiera. Liberačná funkcia naopak uľahčuje dlžníkovi plnenie, pretože pokiaľ je cenný papier predložený, nemusí povinný skúmať, či plní osobe skutočne oprávnenej. Funkcia zvýšenia mobilnosti spočíva v tom, že prechod cenného papiera na iného oprávneného znamená tiež prechod príslušného subjektívneho práva spojeného s cenným papierom
2.2 Podoba cenných papierov.
Čo sa týka podoby cenných papierov, rozlišujeme cenné papiere na :
▫ listinné
▫ zaknihované
Pôvodne v dobách svojho vzniku a pri vývoji jednotlivých druhov cenných papierov vyžadovali cenné papiere pre svoju existenciu vždy hmotnú podobu, tj. listinu, ktorá bola hmotným nosičom písomného prejavu vôle. Listina však má význam len ako prostriedok pre vyjadrenie a pevné zakotvenie subjektívnych práv. Klasické cenné papiere nazývame práve kvôli prítomnosti listiny ako hmotného nosiča listinnými cennými papiermi. Listinná podoba je tiež akousi základnou podobou cenného papiera a všeobecne platí, že všetky cenné papiere môžu existovať v listinnej podobe. Výnimky stanoví zvláštny právny predpis. Postupom času a historickým vývojom, ako sa zvyšoval počet cenných papierov a najmä ako sa zvyšoval počet cenných papierov jedného druhu vydávaných v obrovskom počte kusov, napr. akcií či dlhopisov, sa stala existencia listiny veľkou príťažou. Z tohto dôvodu môžeme prvopočiatok zaknihovaných cenných papierov hľadať v okamžiku, keď tretia osoba, ktorá má cenné papiere u seba v úschove, vydáva určité potvrdenie o existencii týchto papierov, ktorým sa bolo možné v určitých prípadoch preukázať. Neskôr sa dospelo ešte ďalej, ku skutočnému plnému zaknihovaniu cenného papiera, tzn. k tomu, že určitá osoba viedla len evidenciu o cennom papieri a plnila všetky povinnosti s tým spojené, tzn.
zaznamenávala všetky zmeny, prevody, prechody cenného papiera. Plné zaknihovanie zároveň znamená, že cenný papier vôbec vo fyzickej forme neexistuje a osoba vedúca evidenciu len vedie evidenciu práv z cenných papierov vyplývajúcich. Zaknihované cenné papiere zaznamenávajú v posledných rokoch búrlivý rozvoj, ktorý súvisí s rozvojom výpočtovej techniky. Využitie prostriedkov výpočtovej techniky v tomto smere otvorilo zaujímavé nové možnosti v obchodoch s cennými papiermi a dovolilo dosiahnuť mnoho úspor času i nákladov. V prípade čiastočného či úplného nahradenia hmotnej podoby cenného papiera záznamom v pamäti počítača, hovoríme o dematerializácii cenných papierov, to znamená o nahradení fyzicky existujúcich nosičov obsahu cenného papiera, zápisom do určitej evidencie, pričom fyzická existencia cenného papiera ako listiny nie je vôbec nutná.
3 Č lenenie cenných papierov.
3.1 Cenné papiere podľa formy
Triedenie cenných papierov podľa formy v sebe obsahuje určenie osoby, ktorej náleží právo z cenného papiera, teda majiteľa cenného papiera a zahrňuje v sebe najmä spôsob, akým môže byť cenný papier prevedený medzi rôznymi subjektami.
Zákon o cenných papieroch (ďalej len ZoCenP) rozlišuje cenné papiere podľa formy na:
▫ Cenné papiere na doručiteľa. Pre cenné papiere na doručiteľa je typické, že osoba oprávnená z cenného papiera nie je uvedená priamo v texte listiny.
Oprávneným z tejto formy cenných papierov je držiteľ listiny a prevod cenného papiera nastáva odovzdaním listiny nadobúdateľovi.
▫ Cenné papiere na rad. V prípade cenných papierov na rad je osoba oprávnená z cenného papiera v jeho texte priamo označená, a to buď ako ten, na čie meno bola listina vydaná, alebo ten, ktorému náleží nepretržitá rada rubopisov, pokiaľ zákon nestanoví inak. Pojem rubopis, je vlastné prehlásenie bývalého oprávneného obsiahnuté na vrube papiera, ktorým cenný papier prevádza na nového oprávneného.
▫ Cenný papier na meno. Už z názvu tretej formy cenných papierov, vyplýva, že je v nich osoba oprávnená priamo uvedená a naviac platí, že cenný papier nie je prevoditeľný rubopisom. Prevod tohto cenného papiera vskutku nie je vylúčený, môže však byť uskutočnený len podľa občianskoprávnych predpisov, a to písomnou zmluvou o postúpení práv.
Cenné papiere obchodovateľné a neobchodovateľné.
Pri obchodovateľných cenných papieroch sa jedná o cenné papiere, ktoré môžu rýchle a bez formalít meniť osobu svojho majiteľa. Neobchodovateľné cenné papiere sú predovšetkým cenné papiere na meno.
Cenné papiere podľa mobility.
▫ Cenné papiere cirkulačné – slúžia jednoduchej zmene oprávnenej osoby, sú určené k obehu, môžu rýchle a bez formalít meniť svojho majiteľa. Patria medzi nich cenné papiere na doručiteľa a na rad.
▫ Cenné papiere úložné – sú také cenné papiere, ktoré sú pomerne viac využívané k uloženiu voľných peňažných prostriedkov stálym úročením.
Mávajú podobu cenných papierov na meno, ale nie je to podmienkou.
▫ Cenné papiere špekulačné – jedná sa o cenné papiere, ktoré poskytujú majiteľovi vopred neodhadnuteľný výnos, spočívajúci najmä v podiely na zisku. Jedná sa zväčša o akcie.
3.2 Cenné papiere zastupiteľné a nezastupiteľné.
Podľa ZoCenP, ak sú cenné papiere rovnakého druhu vydané rovnakou osobou v rovnakej forme a rovnakej podobe s rovnakou nominálnou hodnotou a vznikajú z nich rovnaké práva, ide o zastupiteľné cenné papiere. Iné cenné papiere sú nezastupiteľné.
Medzi zastupiteľné cenné papiere môžeme zaradiť predovšetkým akcie.
3.3 Cenné papiere hromadné a individuálne (podľa spôsobu emisie).
Hromadné cenné papiere sú prakticky totožné so zastupiteľnými cennými papiermi, pretože ide o cenné papiere, ktoré je možné vydať vo veľkom počte, teda hromadne, pri zachovaní ich rovnakých vlastností. Ide predovšetkým o akcie, poukážky na akcie, dočasné listy, dlhopisy, podielové listy. Individuálne cenné papiere sa vydávajú v počte jedného nezameniteľného kusu a jedná sa napr. o zmenky, šeky, cestovné šeky, skladištné listy.
3.4 Druhy cenných papierov1
ZoCenP uvádza príkladný výpis základných druhov cenných papierov, pričom u druhov neupravených priamo zákonom o cenných papieroch odkazuje na zvláštne právne úpravy. Cenné papiere podľa druhu :
▫ akcie
▫ dočasné listy
▫ poukážky na akcie
▫ podielové listy
▫ dlhopisy
▫ kupóny
▫ investičné kupóny
▫ opčné listy
▫ zmenky
1 Cenné papiere podľa §1 zákona č. 591/1992 Sb., o cenných papírech
▫ šeky
▫ nákladné listy
▫ skladištné listy
▫ poľnohospodárske skladné listy
3.4.1 Akcie
Vymedzenie akcie ako cenného papiera nájdeme v § 1 ZoCenP. Akcia je cenný papier súkromný, pretože jej emitentom je akciová spoločnosť, ktorá je právnickou osobou súkromného práva.
Zákon o podnikaní na kapitálovom trhu radí akcie medzi investičné cenné papiere, ktoré sú investičnými nástrojmi. Primárny záujem investora nie je výkon práv akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti, ale zhodnotenie investície. Výnos z akcií môže mať podobu renty – podielu na zisku dosiahnutého hospodárením akciovej spoločnosti (dividenda). U kótovaných akcií sa ale súčasne môže meniť i kurz akcie. Nech už investor očakáva dividendu alebo zhodnotenie kurzovným rozdielom, nejde o výnos zaručený, ale špekulatívny. Preto sú akcie označované tiež ako cenné papiere špekulačné.
Ustanovenia Obchodného Zákonníka (ďalej len ObchZ) zachycujú základné pojmové rysy akcie, ako cenného papiera spojeného s akciovou spoločnosťou, ktoré by bolo možné vyjadriť takto :
▫ S akciou ako cenným papierom je spojená jedna zo základných náležitostí akcie a to je nominálna hodnota. Pojem nominálna hodnota predstavuje čiastku ktorá je uvedená na listine akcií, alebo v evidencii u osoby, ktorá vedie centrálnu evidenciu cenných papierov (centrálny depozitár). Súčet nominálnych hodnôt je rovný základnému kapitálu spoločnosti. Zákon neurčuje na rozdiel od minimálneho vkladu do spoločnosti, minimálnu nominálnu hodnotu jednej akcie. Akcie rovnakej spoločnosti môžu mať rôznu nominálnu hodnotu, čo však nesmie viesť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi.
Meniť nominálnu hodnotu akcií už vydaných, možno pri ich štiepení alebo spojovaní. Ak je jedna akcia o určitej nominálnej hodnote nahradená väčším počtom akcií s nižšou nominálnou hodnotou, pričom sa nemení výška základného kapitálu, ide o štiepenie. O spojovanie ide,
ak je naopak viac akcií s nižšou nominálnou hodnotou nahradených akciou jednou, pričom sa taktiež nemení základný kapitál spoločnosti.
Od nominálnej hodnoty akcie je potreba odlišovať emisný kurz, ktorý je definovaný ako čiastka, za ktorú spoločnosť akcie vydáva. Emisný kurz nesmie byť nižší než je nominálna hodnota akcie. Emisný kurz teda prevyšuje nominálnu hodnotu a rozdiel je potom označovaný ako emisné ážio. Emisné ážio nemá podobu vkladu, slúži spravidla na krytie nákladov, ktoré sú spojené s emisiou akcií. Od emisného kurzu akcie je potreba odlišovať jej kurz, ktorý sa vytvára na základe ponuky a dopytu pri obchodoch uzatváraných na regulárnom trhu.
▫ Pre akcionárov platí, že podiel na akciovej spoločnosti má svoju stránku kvantitatívnu, ktorá charakterizuje výšku a cenu podielu, a stránku kvalitatívnu, ktorá je daná súborom práv a povinností akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti.
▫ Akcia ako osvedčenie, ktoré dokladá akcionárom spoločnícky vzťah k spoločnosti. Práva môže vykonávať len osoba, ktorá je stanoveným spôsobom legitimovaná, ktorá preukáže, že jej ako akcionárovi spoločnosti výkon práv náleží. K výkonu práv spojených s akciami môže byť oprávnený správca akcií na základe zmluvy o spravovaní cenných papierov.
Podoby akcií
České právo rozlišuje dve podoby akcií, a to :
a) Listinná, v ktorej zostáva zachované spojenie práv vtelených do akcie s materiálnym nosičom o týchto právach, teda listinou.
b) Zaknihovaná, v ktorej sa o druhu akcie a právach s ňou spojených ukladá pomocou prostriedkov výpočtovej techniky a vytvára sa databáza týchto informácií.
Druhy akcií
ObchZ rozlišuje akcie podľa charakteru práv, ktoré sú s nimi spojené, na akcie:
a) Kmeňové, s ktorými nie sú spojené žiadne zvláštne práva, čo znamená, že ide o akcie, s ktorými sú spojené všetky základné práva, ktoré akcionár vo vzťahu k spoločnosti má, a ktoré tieto akcie vymedzujú ako cenný papier, napr.: majetkové práva, práva na riadenie spoločnosti.
Zvláštnym prípadom kmeňových akcií sú akcie, ktoré majú nadobúdať zamestnanci spoločnosti.
b) Prioritné, ktoré môžu byť vydané pomocou stanov a sú pri nich posilnené majetkové práva, s ktorými je spojené prednostné právo na dividendu, alebo na podiel na likvidačnom zostatku. ObchZ dovoľuje aby spoločnosť výhody prioritných akcií vyrovnala tým, že na základe stanov nebudú s prioritnými akciami spojené hlasovacie práva.
Okrem kmeňových a prioritných akcií nesmú akciové spoločnosti ďalšie druhy akcií vydávať.
Majetkové práva akcionára :
▫ právo na podiel na zisku (dividenda) a právo na podiel na likvidačnom zostatku
▫ prednostné právo na úpis nových akcií pri zvyšovaní základného kapitálu a prednostné právo na získanie vymeniteľných a prioritných dlhopisov
▫ právo na majetkové vyrovnanie pri procesoch, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu právneho postavenia akcionára
Nemajetkové práva akcionára :
▫ právo na riadenie spoločnosti, uskutočňuje sa pomocou hlasovacích práv na valnom zhromaždení
▫ právo kontrolovať činnosť spoločnosti, čo znamená, že akcionár má právo zoznámiť sa s účtovnými závierkami spoločnosti
▫ právo na informácie, pričom toto právo je súčasťou vyššie uvedených riadiacich a kontrolných práv, má dôležitú úlohu pri premene akciovej spoločnosti
3.4.2 Dočasné listy
K účastníckym cenným papierom, ktoré vydáva akciová spoločnosť, patria aj dočasné listy. Funkciou dočasného listu je nahradzovať tie akcie, ktorých emisný kurz nebol ešte úplne zaplatený. Sú preto vydávané v situácii, keď do obchodného registru už bol základný kapitál tvorený súhrnom nominálnych hodnôt týchto akcií zapísaný, ale nebol ešte splatený. Z pohľadu práv a povinností akcionára je dočasný list cenným papierom
ktorý sa v rozsahu nijak neodlišuje od akcie, ktoré nahradzuje. Na rozdiel od akcie je ale v dočasnom liste vtelená základná povinnosť akcionára – povinnosť splatiť emisný kurz. Pri plnom splatení emisného kurzu upísaných akcií musí byť za tieto akcie vymenený, avšak jeho zákonom stanovená listinná podoba a len dočasná existencia svedči o tom, že nejde o cenný papier, ktorý by bol typickým druhom cenných papierov, ktoré sú obchodované na kapitálovom trhu.
3.4.3 Opčné listy
Opcia je odkladacia podmienka v zmluve o kúpe cenných papierov, podľa nej môže jedna strana tejto zmluvy už počas opčnej lehoty vyjadriť, že na zmluve trvá, alebo túto vôľu nevyjadriť a mlčky odstúpiť. Právo opcie je prevoditeľné a je možné s ním obchodovať na verejných trhoch cenných papierov. Podobu opcie pozná české právo ako opčný list, ktorý môže byť vydávaný akciovými spoločnosťami. Je cenným papierom, v ktorom je vtelené právo na uplatnenie prednostného práva na úpis nových akcií, alebo na získanie vymeniteľných či prioritných dlhopisov. Opčné listy sú investičnými nástrojmi, pretože sú to cenné papiere oprávňujúce k získaniu akcií a preto môžu byť prijaté k obchodovaniu na oficiálnych trhoch, môžu sa stať kótovanými cennými papiermi. Opčné listy sú zo zákona cennými papiermi na doručiteľa a môžu byť vydané jak v listinnej tak zaknihovanej podobe.
3.4.4 Poukážky na akcie
Poukážka na cenný papier je cenný papier, ktorý nahradzuje akciu vtedy, keď spoločnosť zvyšovala základný kapitál upísaním nových akcií, upisovateľ splatil emisný kurz všetkých akcií, ale zvýšenie základného kapitálu ešte nebolo zapísané do obchodného registra. Dôvodom vzniku tohto cenného papiera je rozšírenie možnosti investícii do cenných papierov tým, že sa investorom umožňuje disponovať s investíciou ešte pred vznikom podielu, ktorý reprezentuje akcie. Poukážka na akcie je cenným papierom na doručiteľa a môže byť prijatá k obchodovaniu na oficiálnom trhu.
3.4.5 Dlhopisy
Dlhopisy, ktorým sa tiež hovorí obligácie sa radia medzi dlhové cenné papiere. Ich hospodárskou podstatou je úverový vzťah medzi nadobúdateľom dlhopisu a jeho emitentom. Dlhopis je tak cenný papier, ktorý ma vtelenú povinnosť emitenta platiť za poskytnutú istinu úroky a ku stanovenému dňu (splatnosť dlhopisu) jeho majiteľovi
istinu vrátiť. Emitentmi dlhopisov môžu byť jak súkromnoprávne korporácie, tak aj verejnoprávne inštitúcie. Ak ide o súkromnoprávnu korporáciu, môžu dlhopisy vydávať len právnické osoby, ktoré sa môžu preukázať minimálne dvojročnou podnikateľskou históriou a ktorej účtovné závierky za posledné dva roky boli overené audítorom.
Dlhopisy je možné emitovať len ako zastupiteľné cenné papiere v listinnej, alebo zaknihovanej podobe. Každý dlhopis má svoju nominálnu hodnotu, ktorá predstavuje výšku plnenia, ktorú je emitent povinný vyplatiť majiteľovi dlhopisu k dňu splatnosti dlhopisu.
Výnos
Medzi povinné náležitosti dlhopisu patrí aj údaj o výške výnosu dlhopisu. Výnos je najčastejšie predstavovaný úrokovou sadzbou z nominálnej hodnoty dlhopisu. Je jedným z kritérií členenia dlhopisov.
▫ dlhopisy s fixnou úrokovou sadzbou (napr. 6 % p. a.)
▫ dlhopisy s pohyblivou úrokovou sadzbou (napr. PRIBOR + 2 %)
▫ dlhopisy so zlosovateľnou prémiou
▫ dlhopisy s rozdielnou nominálnou hodnotou a emisným kurzom (diskontované dlhopisy)
Právo na výnos môže byť od samotného dlhopisu oddelené a vtelené do zvláštneho druhu cenného papieru – kupón. Kupón je cenný papier, ktorý slúži k uplatneniu práva na výnos z dlhopisu. Kupón musí byť vydaný spolu s dlhopisom, teda ho jeho prvý majiteľ nadobúda s dlhopisom, ale následne môže byť prevedený úplne nezávisle na dlhopise ku ktorému bol vydaný. Ide teda o cenný papier, ktorý je vydávaný len na doručiteľa.
Zvláštne druhy dlhopisov
▫ Štátne dlhopisy
Dlhopisy emitované, či zaručené štátom sú považované za najbezpečnejší druh dlhopisov. Podľa zákona sa v Českej republike za štátne dlhopisy považujú dlhopisy vydané Českou Republikou. Česká republika môže vydať štátne dlhopisy len pokiaľ tak stanoví zvláštny zákon o štátnom dlhopisovom programe, alebo pokiaľ iný zvláštny zákon výslovne neumožní.
Vydávanie štátnych dlhopisov patrí do pôsobnosti ministerstva financií, ale tzv.
umiestnenie emisie zaisťuje Česká národná banka. Krátkodobé štátne dlhopisy sa
označujú ako štátne pokladničné poukážky.
▫ Komunálne dlhopisy
Komunálne dlhopisy sú dlhopisy vydávané územnými samosprávnymi celkami.
K vydaniu týchto dlhopisov sa vyžaduje predošlý súhlas ministerstva financií. Týmto spôsobom je zachovaná štátna kontrola nad rizikom, ktoré by mohlo plynúť z emisie dlhopisov.
▫ Hypotekárne záložné listy
Hypotekárne záložné listy patria k najstarším druhom dlhopisov. Ich podkladovým aktívom (krytím) sú pohľadávky z hypotekárnych úverov. V Českej republike je úprava hypotekárnych záložných listov obsiahnutá v zákone o dlhopisoch. Podľa ustanovenia
§28 zákona o dlhopisoch sú hypotekárnymi záložnými listami dlhopisy, ktorých nominálna hodnota a pomerný výnos sú kryté pohľadávkami z hypotekárnych úverov.
Emitentom hypotekárnych záložných listov môže byť len banka so sídlom na území Českej republiky.
▫ Vymeniteľné a prioritné dlhopisy
Vymeniteľné dlhopisy sú dlhopisy , ktoré umožňujú ich majiteľovi, aby si v okamžiku splatnosti zvolil medzi preplatením nominálnej hodnoty dlhopisu a výmenou dlhopisu za akcie či iný dlhopis emitenta. Ak sa rozhodne pre druhú možnosť, stráca právo na preplatenie nominálnej hodnoty.
Prioritné dlhopisy sú dlhopisy, s ktorými je vedľa práva na výplatu výnosu a nominálnej hodnoty dlhopisu spojené právo prednostného úpisu akcií emitenta.
Využitím práva na úpis akcií nezaniká právo na preplatenie dlhopisu. Pri prednostnom úpise je vlastník dlhopisu samozrejme povinný uhradiť emisný kurz akcie. Právo na úpis akcií z prioritného dlhopisu môže byť od prioritného dlhopisu oddelené a vtelené do opčného listu. Pričom je opčný list nezávislý na prioritnom dlhopise.
▫ Podriadený dlhopis
Pohľadávky z podriadených dlhopisov majú vo vzťahu k ostatným pohľadávkam za emitenta v prípade jeho úpadku či likvidácie podriadené postavenie a sú uspokojované až potom, čo sú uspokojené všetky ostatné emitentové dlhy. Týmto tvoria pravý opak hypotekárnych záložných listov, ktorých majitelia majú v týchto prípadoch prednostné postavenie.
3.4.6 Zmenky
Definíciou a vymedzením zmenky sa zaoberá samostatný zákon č. 191/1950 Sb., zákon směnečný a šekový. Zmenku môžeme definovať ako listinný cenný papier so zákonom predpísaným obsahom, v ktorom jeho vystavovateľ buď sám sľubuje, že zaplatí inej osobe určitú čiastku, alebo platiť určitej osobe prikazuje. Zmenka je listinný cenný papier a nie je možné ju zaknihovať. Pri zmenkách sa nevyžaduje použitie zmenkového formulára, no v praxi sa veľmi často dodržuje. Zmenka sa nevydáva k uplatneniu práva z iného cenného papiera a je teda cenný papier hlavný. Z troch foriem cenných papierov môže zmenka mať dve z nich : na rad a na meno.
Druhy zmeniek
▫ Zmenka vlastná
Zmenka vlastná predstavuje určitú variantu dlžníckeho úpisu. Jej základom je totiž bezpodmienečný sľub vystavovateľa zmenky, že zaplatí veriteľovi určitú peňažnú sumu. V minimálnej podobe má vlastná zmenka len dvoch účastníkov: vystavovateľa a veriteľa (remitenta). Vystavovateľ je priamy dlžník zo zmenky, ktorý sa svojim podpisom zaväzuje, že pri splatnosti zmenku zaplatí.
▫ Cudzia zmenka
Zmenka cudzia stelesňuje príkaz vystavovateľa adresovaný inej osobe. Aj u zmenky cudzej sa stretávame s remitentom a vystavovateľom, avšak vzťahy medzi nimi sú iné ako u vlastnej zmenky. Sú komplikovanejšie existenciou ďalšieho účastníka – zmenečník. On je adresátom príkazu vystavovateľa, je tým, kto by mal podľa jeho priania platiť. Zmenečník vystavením zmenky ešte nie je zaviazaný, až akceptáciou sa zmenečník stáva priamym dlžníkom zo zmenky, ktorý je povinný zaplatiť pri splatnosti.
Vystavovateľ je u cudzej zmenky len nepriamy. Figuruje na zmenke len ako záloha, na ktorú sa veriteľ obracia len v prípade, že by zmenečník zmenku neakceptoval alebo nezaplatil.
Účastníci zmenkového vzťahu
Zmenkového vzťahu sa môže účastniť celá rada subjektov v najrôznejších postaveniach.
Pri dlžníkoch je veľmi dôležité, či ide o dlžníkov priamych, alebo nepriamych.
▫ Vystavovateľ. Vystavovateľ vlastnej zmenky je priamym zmenkovým dlžníkom. Má teda platiť pri splatnosti zmenky, bez toho, aby svoj záväzok obmedzil. Na rozdiel od vystavovateľa vlastnej zmenky je pri
cudzej zmenke vystavovateľ v postavení dlžníka nepriameho.
Vystavovateľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.
▫ Remitent je označenie, ktoré sa používa pre prvého zmenkového veriteľa. Ďalších veriteľov zmenky zákon zmenkový a šekový označuje spravidla ako majiteľov. Remitentom pri cudzej zmenke môže byť za určitých okolností aj samotný vystavovateľ zmenky. Pri zmenke vlastnej je totožnosť vystavovateľa a remitenta vylúčená.
▫ Zmenečník. Výhradne u cudzej zmenky sa stretávame so zmenečníkom.
Zmenečník je adresátom platobného príkazu vystavovateľa a zatiaľ nie je zmenkou zaviazaný. Skutočným dlžníkom sa zmenečník stane až prijatím (akceptáciou), do tej doby je osobou zaviazanou len potenciálne.
▫ Akceptant (príjemca). Je zmenečník, ktorý prijal zmenku. V súčasnej českej praxi však prevažuje okamžitý akcept zmenky, ktorý je z pohľadu remitenta komfortný. Vystavovateľ sám ešte pred vydaním zmenky veriteľovi obstará akcept u zmenečníka a až prijatú zmenku predáva veriteľovi. Zmenku môže prijať len ten, kto bol uvedený, ako zmenečník.
Akceptant je potom v postavení priameho zmenkového dlžníka.
Osoby zmenkového ručiteľstva
Zmenkovým rukojemníkom býva spravidla osoba, ktorá ešte nie je zmenkovo zaviazaná. Len tak je totiž možné realizovať pravidelný cieľ zmenkového ručiteľstva – zvýšenie hodnoty zmenky tým, že sa počet zmenkových dlžníkov rozšíri o ďalšiu osobu. Zákon však nebráni tomu aby túto záruku poskytla i osoba, ktorá sa na zmenku už podpísala. Ten za koho sa rukojemník zaručil, býva označovaný ako avalát. Pokiaľ nie je v ručiteľstve prehlásený avalát udaný, platí, že ním je vystavovateľ.
Účastníci zmenkového indosamentu
Zmenka má vo väčšine prípadov formu cenného papieru na rad a jej prevody sa preto primárne realizujú rubopisom (indosamentom) Účastníkom indosamentu je indosant a indosatár. Indosamentom prevádza indosant zmenku na indosatára. Prvý indosant je remitent, ďalší indosant je v zásade vždy indosatár z predchádzajúceho rubopisu.
Indosant je typickým nepriamym dlžníkom.
3.4.7 Šek
Šek môžeme definovať, ako cenný papier so zákonom predpísaným obsahom, v ktorom vystavovateľ prikazuje inej osobe zaplatiť peňažitú čiastku. Ide teda o výlučne listinný cenný papier. Rovnako ako u cudzej zmenky je základom šeku príkaz vystavovateľa.
Opäť teda ide o určitú variantu poukážky, ktorou vystavovateľ prikazuje určitej osobe aby zaplatila určitý v šeku uvedený finančný obnos.
Účastníci šekového vzťahu
▫ Vystavovateľ. Je nepriamy dlžník, zodpovedá za zaplatenie šeku a túto povinnosť nemôže nijak vylúčiť.
▫ Šekovník. Je v podstate neutrálny sprostredkovateľ šekovej platby alebo jej zaúčtovania. Vo väčšine prípadov je šekovníkom banka.
▫ Veriteľ. Je osoba ktorá je príjemcom peňažnej čiastky od šekovníka.
Cestovný šek
Navzdory svojmu označeniu nie je šekom, alebo jeho špeciálnym prípadom. §720 ObchZ ho definuje ako cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom určenú k prijatiu čiastky v ňom uvedenú pri jeho predložení k vyplateniu, podľa podmienok stanovených vystavovateľom. Buď bude formulovaný ako príkaz vystavovateľa k vyplateniu určitej čiastky, alebo bude jeho podstatou platobný sľub vystavovateľa. Podľa toho akú variantu zvolí, musí cestovný šek preplatiť alebo jeho preplatenie zabezpečiť. Platnosť cestovného šeku nebýva časovo alebo územne obmedzená. Cestovný šek je splatný pri predložení.
3.4.8 Skladištný list
Skladištný list je upravený v § 528 ObchZ v súvislosti so zmluvou o skladovaní. Ak dojde medzi ukladateľom a skladovateľom k uzavretiu takejto zmluvy, potom je skladovateľ povinný písomne potvrdiť uloženie tovaru. Uvedené potvrdeniu môže byť vydané ako listinný cenný papier, ktorý označujeme ako skladištný list. Vlastníkovi skladištného listu vzniká totiž právny nárok voči skladovateľovi na to, aby mu bola vydaná skladovaná vec.
3.4.9 Poľnohospodárske skladné listy
Sú upravené v zákone o poľnohospodárskych skladných listoch č. 307/2000 Zb.
Poľnohospodársky skladný list je listinný cenný papier, ktorý predstavuje vlastnícke a záložné právo k uskladnenému tovaru. Vystaviť skladný list môže len prevádzkovateľ poľnohospodárskeho verejného skladu. Poľnohospodárske verejné sklady nemôžu uskladňovať akýkoľvek tovar. Jedná sa o plodiny, ktorých zoznam je výslovne uvedený vo vyhláške Ministerstva poľnohospodárstva. Skladný list sa skladá z vlastníckeho listu a záložného listu. Prevádzať je možné jak obe časti tak jednotlivé časti zvlášť. Skladný list sa prevádza rubopisom.
3.4.10 Nákladné listy
Právo nákladného listu je upravené § 612-616 a § 620 ObchZ. Nákladný list je predovšetkým listina, s ktorou je spojené právo požadovať na dopravcovi vydanie zásielky, ktorú vydá len osobe oprávnenej podľa nákladného listu. Tieto listy nemajú povahu cenných papierov, ale len preukazujú obsah zmluvy.
3.4.11 Podielové listy
Pojem podielový list nájdeme v § 1 CenP. Ide o nástroj, ktorým je realizovaný špecifický druh podnikania. Podielový list je cenný papier, ktorý predstavuje podiel podielnika na majetku v podielovom fonde a s ktorým sú spojené ďalšie práva vyplývajúce zo zákona o kolektívnom investovaní. Pomocou vydávania a predaja podielových listov zhromažďuje investičná spoločnosť prostriedky, ktoré tvoria podielový fond, sú spoločným majetkom všetkých vlastníkov podielových listov.
Majetok zhromaždený v podielovom fonde je obhospodarovaný investičnou spoločnosťou svojim menom a na účet podniku. Spoločnosť je povinná zdeliť vlastníkom podielových listov informácie nevyhnutné pre správne posúdenie ich investície.
Podielové fondy rozdeľujeme na otvorené a uzavreté. Pri otvorenom podielovom fonde nie je počet vydaných podielových listov obmedzený a môžu byť preto vydávené v neobmedzenom množstve, pričom podielnik má právo na odkúpenie svojich podielových listov investičnou spoločnosťou, pokiaľ o to požiada. Pri uzavretom podielovom fonde neodkupuje investičná spoločnosť podielové listy späť od podielnikov. Fond je vytvorený na dobu určitú, maximálne však na 10 rokov.
3.4.12 Kupóny
Kupóny sú upravené v § 12 CenP. Sú vydávané k uplatneniu práva na výnos z akcie, dočasného listu, dlhopisu alebo podielového listu. Ide teda o cenné papiere do ktorých je vtelené osamostatnené právo na výnos z menovaných cenných papierov. Pokiaľ nie je od hlavného cenného papieru právo na výnos oddelené, nie je možné kupón vydať.
Zvláštnou formou kupónu je investičný kupón2, ktorý je cenným papierom na meno, ktorý oprávňuje k nákupu akcií určených k predaju za kupóny. Kupón je neprevoditeľný a práva s ním spojené prechádzajú len na dediča.
2 § 22 odst. 2 zákona č. 92/1991 Zb., o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
4 Oce ň ovanie cenných papierov
Z pohľadu dĺžky držby sa v českom účtovníctve cenné papiere členia na dlhodobé a krátkodobé. Z § 19 odst. 7 zákona o účtovníctve môžeme odvodiť, že za dlhodobé cenné papiere môžeme považovať také, pri ktorých uvažovaná doba držania, alebo doba do splatnosti je dlhšia ako 1 rok. Ostatné sú z pohľadu účtovníctva považované za cenné papiere krátkodobé. Pomerne odlišnú účtovnú povahu majú zmenky, opcie a cenné papiere ako zaisťovacie inštrumenty. Cenné papiere či už dlhodobé, alebo krátkodobé sa oceňujú nákupnou cenou, čiže cenou, za ktorú boli nakúpené spolu s nákladmi súvisiacimi s ich nadobudnutím, ako napr. poplatky a provízie maklérom, poradcom a burzám. Naopak súčasťou nákupnej ceny nie sú úroky z úveru na nákup cenných papierov a náklady spojené s držbou cenných papierov.
Účtovné jednotky oceňujú majetok a záväzky k okamžiku uskutočnenia zúčtovacieho prípadu, ku dňu zostavenia súvahy, alebo k inému okamžiku, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.
Pre účely účtovníctva sa cenné papiere delia na3:
▫ Dlhodobý finančný majetok, kde patria podiely v dcérskych a ovládaných spoločnostiach a dlžné cenné papiere držané do splatnosti. Pričom tieto podiely rozdeľujeme na podiely s podstatným a rozhodujúcim vplyvom
▫ Krátkodobý finančný majetok, kde patria ako majetkové tak dlžné cenné papiere so splatnosťou do 1 roka určené k obchodovaniu, vlastné akcie a dlhopisy, ostatné cenné papiere (kam zaraďujeme cenné papiere, ktoré nie je možné zaradiť do predchádzajúcich kategórií, ako napr. podiely s menším ako podstatným vplyvom).
▫ Zmenky
Oceňovanie v nákupných cenách4
Investícia sa pri nákupe ocení nákupnou cenou. Toto ocenenie sa nemení po celú dobu, čo účtová jednotka investíciu drží. Len pri poklese hodnoty investície sa vytvorí
3České účetní standardy pro podnikatelé
4 Finanční účetnictví cvičební texty; Ing. Zdenka Cardová, Ing Jiří Pelák; Oeconomica; 2003
opravná položka. Výnosy, ktoré investícia prináša, sa účtujú do finančných výnosov proti peniazom, alebo pohľadávkam. Táto metóda sa používa pre ocenenie majetkových účastí u materského podniku, ktoré predstavujú podstatný, alebo rozhodujúci vplyv.
Oceňovanie reálnou hodnotou
Toto ocenenie je možné, len keď je známa tržná cena cenného papieru, tj. pokiaľ je daný cenný papier aktívne obchodovaný na burze, alebo inom verejnom trhu.
▫ s precenením do hospodárskeho výsledku
Investícia sa pri nákupe ocení nákupnou cenou. K termínu zostavenia účtovej závierky sa precení podľa aktuálnej ceny na burze. Rozdiel oproti pôvodnému oceneniu sa účtuje do nákladov a výnosov. Táto metóda sa využíva pri oceňovaní krátkodobých investícii, najmä cenných papierov k obchodovaniu.
▫ s precenením priamo do vlastného kapitálu
Investícia sa pri nákupe ocení nákupnou cenou. K dátumu zostavenia účtovej závierky sa precení podľa aktuálnej ceny na burze. Rozdiel oproti pôvodnému oceneniu sa pri zvýšení i znížení hodnoty investície účtuje proti fondu z nového ocenenia (VK). Táto metóda sa používa pri oceňovaní dlhodobých investícii s nepodstatným vplyvom.
Ocenenie ekvivalenciou
Investícia sa pri nákupe ocení nákupnou cenou. Ocenenie investície sa navyšuje či znižuje o podiel na zisku či strate pridruženého alebo dcérskeho podniku a znižuje o čiastku vyplatených dividend. Podiel na zisku či strate sa účtuje proti hospodárskemu výsledku, prijatie dividend proti peniazom. Táto metóda je využívaná ako ďalšia z metód oceňovania majetkových účastí u materského podniku, ktoré predstavujú podstatný, alebo rozhodujúci vplyv.
Ocenenie dlhopisu súčasnou hodnotou
Dlhopis sa pri emisii ocení emisným kurzom, pretože emisný kurz predstavuje v tento okamžik súčasnú hodnotu dlhopisu. Postupne nabiehajúce úroky však zvyšujú čiastku, ktorou je dlhopis ocenený. O tieto úroky sa postupom času zvyšuje súčasná hodnota dlhopisu. Na príslušnom účte dlhopisov sledujeme celkovú hodnotu v danom okamžiku.
Ocenenie rovnakého druhu cenného papiera
Pokiaľ účtovná jednotka nadobudne viac cenných papierov rovnakého druhu s rozdielnou nadobúdacou cenou, je možné pri úbytku týchto cenných papierov postupovať dvoma postupmi:
▫ buď oceňovať úbytky predaných cenných papierov individuálnou nákupnou cenou, alebo
▫ využiť techniky primárne aplikované u zásob, tj. ocenenie váženým aritmetickým priemerom ich nadobúdacích cien, alebo metódou kde sa pre ocenenie prvého úbytku cenných papierov použije prvá nákupná cena cenných papierov (metóda FIFO - First in First out).
Príklad na ocenenie váženým aritmetickým priemerom a metódou FIFO Vážený aritmetický priemer
zmena v ks (PS=0)
účtovná zmena Kč cena za ks priemerná cena za ks účtovaná čiastka
+500 +500000 1000 500000:500= 1000 500000
-200
-200*1000=
-200000 300000:300= 1000 200000
+300 +270000 900 570000:600= 950 270000
-400
-950*400=
-380000 190000:200= 950 380000
Metóda FIFO
zmena v ks (PS=0)
účtovná zmena Kč cena za ks ks v Kč účtovaná čiastka
+500 +500000 1000 500*1000= 500000 500000
-200
-200*1000=
-200000 300*1000= 300000 200000
+300 +270000 900
300*1000
+ 300*900= 570000 270000
-400
-300*1000+
(-100)*900 = -390000 200*900= 180000 390000
5 Vykazovanie CP
5.1 Cenné papiere majetkovej povahy
Vykazovanie akcií má v účtovníctve veľa podôb, rozhodujúcim je, k čomu, a ako sú akcie určené. Vždy sa vykazovanie týka ako predaja tak nákupu akcií a tak sa na ich vykazovanie môžeme pozerať z pohľadu investora (veriteľa) alebo emitenta (dlžníka).
Pri účtovaní o akciách rozlišujeme skupiny:
I. Akcie spojené so založením a.s.
Proces vloženia prostriedkov do novej spoločnosti má dve časti:
Úpis, pri ktorom sa upisovateľ zaväzuje vložiť určitý kapitál do zakladanej spoločnosti a hneď po úpise sa stáva majiteľom príslušného podielu na majetku spoločnosti. Takto, ale spoločnosti vzniká pohľadávka za upisovateľa z upísaného, doposiaľ nesplateného kapitálu.
Splatenie upísaného kapitálu – musí sa rozlišovať medzi nominálnou výškou základného kapitálu a skutočnou výškou základného kapitálu. Tento rozdiel sa nazýva emisné ážio.
položka účtovný prípad Kč MD D
Upísanie akcií 2000000 419
1 Emisné ážio 500000 412
Pohľadávky za upísané akcie 2500000 353
2 Úhrada akcií prevodom na účet 2500000 221 353
3 Zápis do obchodného registra 2500000 419 411
II. Zvyšovanie základného kapitálu
K zvýšeniu základného kapitálu môže dôjsť len na základe schválenia valného zhromaždenia a zároveň je zmenený základný kapitál zapísaný do obchodného registru.
K zvýšeniu základného kapitálu môže dôjsť viacerými spôsobmi:
♦ upísaním nových akcií
položka účtovný prípad MD D
1 Úpis nových akcií 353 419
2 Splatenie upísaných akcií 221 353
3 Zápis do obchodného regisrtu 419 411
Účtovanie v akciovej spoločnosti
položka účtovný prípad MD D
1 Úpis akcií v nominálnej hodnote 063 367
2 Splatenie akcií 367 221
Účtovanie u akcionára
Pre úpis akcií s emisným ážiom viď. akcie spojené so založením a.s.
♦ vydaním dlhopisov s právom výmeny za akcie v nominálnej hodnote
položka účtovný prípad MD D
PS Emitované krátkodobé dlhopisy - 241
1 Výmena dlhopisov za akcie 241 419
2 Zápis do obchodného registra 419 411
Účtovanie u spoločnosti
položka účtovný prípad MD D
PS Dlžné cenné papiere, obchodovateľné 253 -
1 Výmena dlhopisov za akcie 378 253
2 Príjem akcií za dlhopisy 063 378
Účtovanie u akcionára
♦ z vlastných zdrojov spoločnosti: zo zisku, či fondu zo zisku, z kapitálových fondov
položka účtovný prípad MD D
1 Z kapitálových fondov 413 419
2 Z Fondu zo zisku 421, 423, 427 419
3 Z nerozdeleného zisku minulých rokov 428 419
4 Z Hospodárskeho výsledku 431 419
5 Zápis do obchodného registra 419 411
♦ ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi spoločníkov
Novými vkladmi spoločníkov
položka účtovný prípad MD D
1 Navýšenie základného kapitálu 353 419
2 Peňažný vklad akcionárov 211 353
3 Nepeňažný vklad akcionárov 02X,11X,13X 353
4 Zápis do obchodného registra 419 411
III. Znižovanie základného kapitálu
Zníženie základného kapitálu je možné nasledujúcimi spôsobmi:
♦ znížením základného kapitálu o vlastné akcie
položka účtovný prípad Kč MD D
1 Nákup vlastných akcií NH=50000 40000 252 221
2 Zníženie základného kapitálu o NH 50000 411 419
Zničenie akcií 40000 252
3
10000
419
42X
♦ znížením nominálnej hodnoty akcií – znižuje sa pomerne u všetkých akcií spoločnosti. Zníženie sa zaúčtuje v dobe zápisu do OR v prospech strát z minulých rokov
♦ vzatím akcií z obehu s kompenzáciou akcionárom -
♦ upustením od vydania dosiaľ nesplatených akcií
Iné prípady znižovania základného kapitálu
položka účtovný prípad MD D
1 Zníženie základného kapitálu - úhrada straty minulých rokov 411 429
2 Zníženie základného kapitálu - o nesplatený vklad 411 353
Zrušenie obchodného podielu spoločníka 252 365
3 - zrážková daň z podielu 365 342
Zničenie základného kapitálu o zrušený obchodný podiel 411 252
IV. Opčné listy
Opčné právo sa v praxi používa predovšetkým k získaniu práva na nákup cenného papieru v budúcnosti za podmienok predaja zjednaných dnes. Toto právo sa môže týkaj aj iných obchodovateľných aktív. Pri opčnom práve môže dôjsť k tomu, že právo držiteľa opcie nebude uplatnené a práve z dôvodu rizika neuplatnenia opcie je hradená opčná prémia, ktorá v sebe zahrňuje aj rizikovosť daného obchodu.
položka účtovný prípad MD D
1 Nákup nákupnej opcie 376 379
2 Úhrada opčnej prémie 379 221
3 Nákup cenných papierov k obchodovaniu 259 221
4 Zahrnutie ceny opcie do nákupnej ceny CP 259 376
5 Burzovné poplatky 259 221
6 Nadobudnutie akcií podľa výpisu zo strediska CP 251 259
V. Nákup a predaj dlhodobých a krátkodobých obchodovaných akcií5 Pri obchodovaní s akciami, či už dlhodobými alebo krátkodobými sa účtuje na príslušných účtoch skupiny 06X – dlhodobých alebo 25X – krátkodobých. Operácie s predajom sa skladajú vždy z dvoch krokov, z úbytku akcií v nákupnej cene a z výnosu z predaja akcií. Porovnaním nákladov a výnosov z akcie dostanem mieru finančného zhodnotenia poprípade stratu. Dlhodobé akcie zo skupiny 06 je ďalej potreba rozlišovať na akcie s rozhodujúcim a podstatným vplyvom a akcie s minoritným vplyvom. Akcie s rozhodujúcim vplyvom tvoria viac ako 50% podielu na vlastnom kapitále spoločnosti, podstatný vplyv tvorí 20 % – 50% podiel na vlastnom kapitále vrátane a minoritný
5 Meritum Účetnictví podnikatelů, Autorský kolektiv, Aspi, 2004
vplyv tvorí menej ako 20% podiel.
účtovný prípad bližší popis MD D
Poskytnutie zálohy na nákup 053 211, 221
Náklady súvisiace s nákupom
043
211,221,053,325,379, 479
Prevod nakúpených akcií do majetku 06X 043
Priami nákup pri majetkovej účasti 211,221,379
- rozhodujúci vplyv 061
- podstatný vplyv 062
Nákup dlhodobých akcií
Realizovateľné akcie, priamy nákup 063 211,221,379
Poskytnutie zálohy na nákup 378 211,221
Náklady súvisiace s nákupom 259 211,221,325,379
Prevod nakúpených akcií do majetku 25X 259
Akcie k obchodovaniu, priamy nákup 251 211,221,379 Nákup krátkodobých
akcií
Realizovateľné akcie, priamy nákup 257 211,221,379
XXX 06X,25X 413
Nadobudnutie akcií
darom alebo dedením Darovacia daň 538 345
Predaj akcií XXX 211,221,378 661
Majetková účasť 561
- rozhodujúci vplyv 061
- podstatný vplyv 062
Úbytok dlhodobých akcí
Realizovateľné akcie 561 063
Akcie k obchodovaniu 561 251
Úbytok krátkodobých
akcií Realizovateľné akcie 561 253
Darovanie cenného
papiera XXX 543 06X,25X
Dlhodobé akcie 579 096
Krátkodobé akcie 579 291
Tvorba opravných položiek k CP
Krátkodobé - dlžné CP 579 293
Dlhodobé akcie 096 679
Krátkodobé akcie 291 679
Zrušenie opravných položiek k CP
Krátkodobé - dlžné CP 293 679
Do hospodárskeho výsledku 06X,25X 664, 564
Do vlastného kapitálu 06X,25X 414
Precenenie akcií
Precenenie minulých rokov pri predaji 414 664, 564 Meritum Účetnictví podnikatelů, Autorský kolektiv, Aspi, 2004
VI. Účtovanie o dividendách (výnose) z akcií
Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý sa odvodzuje od výsledku hospodárenia a valné zhromaždenie ho schváli k rozdeleniu. Pre dividendy platí zvláštna zrážková sadzba dane z príjmu, ktorú odvádza za poplatníka akciová spoločnosť. Sadzba činí 15% z dividendy.
položka účtovný prípad MD D
1 Priznanie dividendy na základe valného zhromaždenia 431 364
2 Zrážková daň z dividendy 364 342
3 Výplata dividendy 364 221
5.2 Cenné papiere úverovej povahy 5.2.1 Dlhopisy
Dlhopis je najbežnejší cenný papier, s ktorým je spojené právo požadovať splatenie dlžnej čiastky a vyplatenie výnosu z neho. Pri vykazovaní dlhopisov je dôležité rozlišovať krátkodobé a dlhodobé dlhopisy, potom či je účtovná jednotka ich emitentom alebo veriteľom a či ide o nákup (resp. predaj) za pari, pod pari alebo nad pari.
Za pari – ide o predaj dlhopisov v ich nominálnej hodnote.
Pod pari – ide o predaj s diskontom čo znamená, že ide o predaj za cenu nižšiu než je nominálna hodnota dlhopisu. Typické pre diskontované dlhopisy.
Nad pari – ide o predaj s prémiou čo znamená, že sa dlhopis predáva za cenu vyššiu, ako je jeho nominálna hodnota. Typické pre kupónové dlhopisy
Pri nákupe dlhopisov, ako nie primárny nadobúdateľ, je potreba účtovať o pomernej časti dlhopisu – alikvotný úrokový výnos. Tento úrokový výnos pri dlhopise zohľadňuje podiel nasledujúcej kupónovej platby pri časovom postupe k dátumu výplaty kupónu.
+1
Ci - budúca úroková platba
+1
ti - doba splatnosti budúcej kupónovej platby t - doba od minulej kupónovej platby
t - doba minulej kupónovej platby i
i i
i
i
t t
t C t
AUV −
= −
+ + +
1 1 1
Účtovanie o dlhopisoch u emitenta
účtovný prípad bližší popis MD D
Emisia dlhodobých dlhopisov 375 473
Emisia krátkodobých dlhopisov 375 241
Emisia dlhopisov
Poplatok za emisiu 568 221
Predaj za pari Predaj dlhopisov v NH 221 375
Predaj dlhopisov pod pari 221
Časové rozlíšenie diskontu* 381*
375
Rozpustenie diskontu bežné obdobie 566 381*(375)
Predaj pod pari
Rozpustenie diskontu budúce obdobie 566 381*(375)
Predaj dlhopisov nad pari 375
Časové rozlíšenie prémie*
221
384*
Rozpustenie prémie bežné obdobie 384*(375) 665
Predaj nad pari
Rozpustenie prémie budúce obdobie 384*(375) 665
Zaúčtovanie úroku z dlhodobých dlhopisov - bežné
obdobie 562 379
Výplata úroku z dlhodobých dlhopisov - bežné
obdobie 379 221
Zaúčtovanie úroku z dlhodobých dlhopisov - budúce
obdobie 562 379
Zaúčtovanie a platba úrokov z
dlhopisov
Výplata úroku z dlhodobých dlhopisov - budúce
obdobie 379 221
Predloženie dlhodobých dlhopisov k preplateniu 473 379 Predloženie krátkodobých dlhopisov k preplateniu 241 379 Preplatenie
dlhopisov
Úhrada dlhodobých dlhopisov v lehote splatnosti 379 221
*) Zobrazenie cez časové rozlíšenie, ktoré je pre české účtovníctvo bežné, pri dlhopisoch u emitenta spôsobuje skreslenie bilančnej hodnoty a nezobrazuje súčasnú hodnotu peňazí, preto je pre verný obraz účtovníctva lepšie používať zobrazenie súčasnej hodnoty peňazí cez účet 375.
