6.1 Vykazovanie a oceňovanie podľa US GAAP 6.1.1 Krátkodobý finančný majetok
Krátkodobý finančný majetok sa označuje ako tržné cenné papiere (marketable securities) alebo krátkodobí finančný majetok (short-term investments). Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že tržné cenné papiere sa môžu predať, ale krátkodobý finančný majetok, sa predať nemôže.
Pre všetky investície, ktoré patria do skupiny tržných cenných papierov platí, že sa budú vykazovať v reálnej hodnote, zatiaľ čo ostatný krátkodobý finančný majetok sa vykazuje v nominálnej alebo súčasnej hodnote. Existujú dva účtovné postupy, ktoré sa môžu použiť pre tržné cenné papiere:
▫ Metóda priamej úpravy – spočíva v tom, že účtovná jednotka zaúčtuje zmeny v tržných hodnotách investície priamo proti investícii.
▫ Metóda opravné položky – spočíva v tom, že účtovná jednotka zaúčtuje zmeny v tržných hodnotách investície proti opravnej položke.
6.1.2 Dlhodobý finančný majetok
Dlžné cenné papiere – sú akékoľvek cenné papiere, ktoré reprezentujú veriteľský vzťah s inou obchodnou jednotkou. Pohľadávky z obchodných vzťahov a pôžičky finančných inštitúcii sa nepovažujú za dlžné cenné papiere. Pokiaľ je investícia dlžný cenný papier, zaradí sa do jednej z troch tried:
▫ Obchodovateľné - trading
▫ Na predaj – available-fot-sale
▫ Držané do splatnosti – held to maturity
Dlžné cenné papiere obchodované sa vždy vykazujú v reálnej hodnote, ktorá sa rovná tržnej hodnote. Pokiaľ sa reálna hodnota zmení, investícia sa upraví tak, aby túto zmenu zobrazila (postupom ktorému sa hovorí mark to market accounting).
Dlžné cenné papiere na predaj sa taktiež vždy vykazujú v reálnej hodnote. Pokiaľ sa reálna hodnota zmení, investícia sa upraví tak, aby túto zmenu zobrazila, ale postup je odlišný od mark to market accounting. Rozdiel spočíva v tom, že nerealizovaný zisk sa nepremieta vo výsledovke, ako súčasť bežného hospodárskeho výsledku, ale ako súčasť
súhrnného hospodárskeho výsledku.
Dlžné cenné papiere, ktoré sú klasifikované ako držané do splatnosti, sa nevykazujú v reálnej hodnote. Na tieto investície sa používa účtovná metóda amortized cost. Táto metóda spočíva v tom, že firma zaúčtuje investície v súčasnej hodnote, a diskont alebo prémiu, ktorá vznikne, rozpustí do výnosových úrokov metódou efektívnej úrokovej miery.
Majetkové cenné papiere – sú akcie, účasti alebo iný podiel v majetku alebo obchodnej činnosti vystavovateľa, alebo záväzok vystavovateľa, ktorý:
▫ Je Finančný nastroj vydaný buď na držiteľa, na meno, alebo je reprezentovaný finančným nástrojom, ktorý je registrovaný v knihách, ktoré sú vedené za týmto účelom buď vystavovateľom alebo v prospech vystavovateľa
▫ Je bežne obchodovaný na burze alebo finančnom trhu, alebo je bežne uznávaný v oblasti, kde bol vydaný, alebo kde sa sním obchoduje, ako s prostriedkom k investovaniu
▫ Je jeden z triedy alebo série, alebo je deliteľný do triedy alebo série akcií, účastí, podielov alebo záväzkov.
Majetkové cenné papiere sa klasifikujú predovšetkým podľa výšky vplyvu, ktorý poskytujú investorovi:
▫ Pasívne investície (passive interest) Obchodovateľné (trading)
Na predaj (available for sale)
▫ Podstatný vplyv (significant influence)
▫ Rozhodujúci vplyv (control)
Pasívne investície obchodované sa vždy vykazujú v reálnej hodnote, ktorá sa rovná tržnej hodnote. Pokiaľ sa reálna hodnota zmení, investícia sa upraví tak, aby túto zmenu zobrazila (postupom ktorému sa hovorí mark to market accounting).
Pasívne investície na predaj sa taktiež vždy vykazujú v reálnej hodnote. Pokiaľ sa reálna hodnota zmení, investícia sa upraví tak, aby túto zmenu zobrazila. Ale postup je odlišný od mark to market accounting. Rozdiel spočíva v tom, že nerealizovaný zisk sa nepremieta vo výsledovke ako súčasť bežného hospodárskeho výsledku, ale ako súčasť súhrnného hospodárskeho výsledku.
Na majetkové cenné papiere s podstatným vplyvom sa používa účtovný postup, ktorý poznáme, ako equity method – jednoriadková konsolidácia. Postup spočíva v tom, že sa konsolidujú len výsledovky, ale nie súvahy.
Majetkové cenné papiere s rozhodujúcim vplyvom. Pokiaľ jeden podnik kontroluje druhý podnik, musí druhý podnik konsolidovať a vykázať konsolidované výkazy.
6.2 Vykazovanie a oceňovanie podľa IFRS
Z pohľadu Medzinárodných účtovných štandardov sa finančnými aktívami zaoberajú štandardy:
▫ IAS 39 Finančné nástroje – účtovanie a oceňovanie
▫ IAS 32 Finančné nástroje – zverejňovanie a prezentácia
▫ IAS 33 Zisk na akciu
Pre potreby tejto práce je najdôležitejší štandard IAS 39, ktorý rozdeľuje finančné aktíva do štyroch kategórií:
▫ Finančné aktívum alebo záväzok určený k obchodovaniu je aktívum nadobudnuté či záväzok prijatý predovšetkým za účelom tvorby zisku z krátkodobých pohybov cien alebo marže obchodníka. Bez ohľadu na účel nadobudnutia sa finančné aktívum klasifikuje, ako určené k obchodovaniu, pokiaľ je súčasťou portfólia, ktoré v poslednej dobe vykázalo známky obchodovania.
▫ Investície držané do splatnosti sú finančné aktíva s fixnými či určiteľnými platbami a s pevnou splatnosťou, ktorú podnik zamýšľa a zároveň je schopný držať až do splatnosti. Nepatria sem úvery a iné pohľadávky vytvorené podnikom.
▫ Poskytnuté úvery a iné pohľadávky vytvorené podnikom sú finančné aktíva, ktoré podnik vytvoril tým, že poskytol peniaze, tovar alebo služby priamo dlžníkovi. Nepatria sem pohľadávky, ktoré podnik vytvoril s úmyslom predať ich, či už hneď, alebo po určitej krátkej dobe a ktoré sa teda klasifikujú, ako určené k obchodovaniu.
▫ Realizovateľné finančné aktíva sú finančné aktíva, ktoré nepredstavujú poskytnuté úvery a iné pohľadávky, investície držané do splatnosti, alebo finančné aktíva určené k obchodovaniu.
Ocenenie
Pri prvotnom zaúčtovaní sa finančné aktívum alebo finančný záväzok oceňuje nákupnou cenou, ktorá sa rovná reálnej hodnote (fair value) protihodnoty poskytnutej alebo prijatej za finančné aktívum alebo záväzok. U všetkých finančných aktív a záväzkov sa do nákupnej ceny zahrňujú i transakčné náklady. Transakčné náklady zahrňujú poplatky a provízie obchodným zástupcom, poradcom, maklérom a predajcom, ďalej odvody orgánom a burzám, dane a clá. Naproti tomu nezahrňujú prémie alebo diskont, či náklady na financovanie.
Precenenie finančného aktíva
Precenením finančného aktíva rozumieme následné ocenenie finančných nástrojov k dátumu zostavenia súvahy, alebo inému okamžiku zostavenia účtovnej závierky.
Podnik preceňuje finančné aktíva reálnou hodnotou. Táto reálna hodnota sa neznižuje o transakčné náklady, ktoré by podniku mohli vzniknúť v súvislosti s predajom alebo úbytku iným spôsobom finančných aktív. Výnimku predstavujú tieto kategórie finančných aktív:
▫ poskytnuté úvery a iné pohľadávky vytvorené podnikom a investície držané do splatnosti. Tieto kategórie finančných aktív, ktoré sa nepreceňujú reálnou hodnotou a ktoré majú pevný termín splatnosti, sa oceňujú zostatkovou hodnotou, s použitím metódy efektívnej úrokovej miery.
▫ finančné aktíva, ktoré nemajú cenu kótovanú na aktívnom trhu a ktorých reálnu hodnotu nie je možné stanoviť. Aktíva, ktoré sa nepreceňujú reálnou hodnotou a nemajú pevný termín splatnosti, sa oceňujú nákupnou cenou.
Zisky a straty:
Z precenenia na reálnu hodnotu:
▫ Zisk alebo strata z finančného aktíva určeného k obchodovaniu sa zahrnie do zisku alebo straty za to účtovné obdobie, v ktorom vznikol.
▫ Zisk alebo strata z realizovateľného finančného aktíva:
zahrnie do zisku alebo straty za obdobie v ktorom vznikol
prostredníctvom výkazu o zmenách vlastného kapitálu sa vykáže vo vlastnom kapitále, kde sa vedie do okamžiku predaja, inkasa
alebo iného spôsobu úbytku finančného aktíva, resp. do okamžiku keď je takéto aktívum precenené z dôvodu zníženia hodnoty, v tomto okamžiku sa súhrnné zisky alebo straty vopred zaúčtované do vlastného kapitálu, zahrnú do zisku alebo straty za dané obdobie.
Z finančného aktíva nepreceňovaného na reálnu hodnotu:
▫ U finančných aktív vedených v zostatkovej hodnote sa zisk alebo strata účtuje do zisku alebo straty v okamžiku, keď je finančné aktívum odúčtované alebo keď dôjde k zníženiu jeho hodnoty, či pri amortizácii úroku.