3. PRACOVNÝ POMER A JEHO DRUHY
3.4. Domácka práca a telepráca
Niektoré druhy prác je moţné vykonávať aj mimo pracoviska, resp. mimo objektu zamestnávateľa, napr. doma (administratívne práce, účtovníctvo, prekladateľstvo ...).
Ustanovenie § 52 ods. 1 Zákonníka práce charakterizuje domácku prácu ako prácu zamestnanca vykonávanú v pracovnom pomere pre zamestnávateľa na základe podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve mimo pracoviska zamestnávateľa, teda doma alebo na inom dohodnutom mieste. V pracovnej zmluve musí byť uvedené miesto vykonávania prác, napr. bydlisko zamestnanca alebo miesto trvalého bydliska, miesto prechodného bydliska.
Právna úprava Zákonníka práce v súvislosti s domáckym zamestnancom neobmedzuje zmluvné strany, takţe pracovný pomer je moţné dohodnúť na plný úväzok alebo na inú formu pracovného pomeru (kratší pracovný čas, dobu určitú alebo neurčitú).
Na domáckeho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa:
1. Rozvrhnutia pracovného času;
2. Náhrady mzdy pri dôleţitých osobných prekáţkach s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka;
_______________________
23 Novela Zákonníka práce. In: Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO, č. 12/2009, s. 2
43
3. Mzdy za nadčasy, pri práci vo sviatok alebo nočnej práci.
Keďţe domácky zamestnanec si sám rozvrhuje pracovný čas, a tak nie je moţnosť stanovenia rozvrhu práce zo strany zamestnávateľa, neznamená to absenciu akejkoľvek regulácie pracovného času pri domáckych zamestnancoch. Zákonník práce v ustanovení § 85 ods. 5 vymedzuje pracovný čas zamestnanca, ktorý je záväzný aj pre domáckeho zamestnanca.
Domáckemu zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku po dobu trvania prekáţok v práci z dôvodov všeobecného záujmu, po dobu sluţby v ozbrojených silách a po dobu štúdia popri zamestnaní. Ak zamestnávateľ domáckemu zamestnancovi neprideľuje prácu, ide o prekáţku na strane zamestnávateľa.
Domácka práca vyţaduje, aby táto práca na určenom mieste mala stály charakter.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 7 Zákonníka práce za domácku prácu nepovaţuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príleţitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, ţe druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umoţňuje.
Telepráca je práca vykonávaná s pouţitím informačných technológií. Na zamestnancov vykonávaných teleprácu sa vzťahujú tie isté ustanovenia Zákonníka práce ako na domáckeho pracovníka.
Zákonník práce v ustanovení § 51 ods. 4 jednoznačne určuje zamestnávateľovi, ţe nesmie znevýhodňovať zamestnanca pri domáckej práci a telepráci s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Zamestnávateľ tieţ nesmie brániť pri stretávaní sa s ostatnými zamestnancami.
3.5 Pracovný pomer a výkon práce v cudzine
Zamestnávateľ sa môţe so zamestnancom v rámci pracovného pomeru dohodnúť na výkone práce v cudzine. V prípade pracovného pomeru s výkonom práce v cudzine
44
existujú určité špecifické odlišnosti, týkajúce sa najmä plynutie doba pri výpovedi zamestnancovi pre porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý je moţné okamţité ukončenie pracovného pomeru. Pri uzatváraní pracovného pomeru s výkonom práce v cudzine je nevyhnutné uviesť v pracovnej zmluve miesto výkonu, dobu výkonu (ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac), ako aj menu, v ktorej bude zamestnancovi vyplácaná mzda alebo jej časť, prípadne náleţitosti týkajúce sa návratu zamestnanca z cudzine. Zamestnancovi s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v cudzine moţno poskytovať mzdu alebo jej časť v inej mene ako euro.25
3.6 Súbeţné pracovné pomery
Okrem uţ spomínaných druhov pracovných pomerov môţe zamestnávateľ so zamestnancom uzavrieť aj viac pracovných pomerov, pretoţe platná právna úprava
neobmedzuje zamestnanca počtom uzavretých pracovných pomerov (ustanovenie
§ 50 Zákonníka práce). Ak popri sebe existuje viac pracovných pomerov, hovoríme o súbeţnom pracovnom pomere, pričom kaţdý pracovný pomer sa posudzuje samostatne. Zamestnanec môţe mať uzatvorené napr. dva pracovné pomery na plný úväzok, alebo druhý pracovný pomer na kratší pracovný čas. Podmienkou uzatvorenia viacerých pracovných pomerov u toho istého zamestnávateľa je iný druh prác, ako má zamestnanec uvedené v pracovnej zmluve. Zamestnanec môţe uzatvoriť súbeţné pracovné pomery aj s viacerými zamestnávateľmi s tým, ţe môţe ísť napr. aj o pracovné pomery na kratší pracovný čas.
Z judikatúry:
R č. 16/1979 – Pracovný pomer dohodnutý za trvania doterajšieho pracovného pomeru na kratší neţ stanovený týţdenný pracovný čas sa nemení na pracovný pomer, v ktorom je zamestnanec zamestnaný po stanovený týţdenný pracovný čas, aj keď skôr uzatvorený pracovný pomer so stanoveným týţdenným pracovným časom sa skončil.
___________________
25 Ing. Ján Mintál: Pracovný pomer a výkon práce v cudzine. In: Práce a Mzdy bez chýb, pokút a penále, č, 10/2009, s. 3
45
Ak zamestnanec uzatvorí so zamestnávateľom ešte ďalší pracovný pomer, posudzujú sa práva a povinnosti vyplývajúce z oboch resp. všetkých pracovných pomerov samostatne, pokiaľ Zákonník práce alebo iný právny predpis neustanoví inak.
Zamestnanci môţu popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať aj inú zárobkovú činnosť. Zárobková činnosť je akákoľvek zárobková činnosť bez ohľadu na to, v akom právnom vzťahu sa vykonáva, podmienené je však dodrţaním podmienok, ktoré sú uvedené v § 83. Môţe ísť o zárobkovú činnosť vykonávanú v pracovnom pomere, na základe zmluvy o dielo alebo na základe ţivnostenského oprávnenia. Treba rozlišovať medzi zárobkovou činnosťou vykonávanou v pracovnom pomere a zárobkovou činnosťou vykonávanou na základe ţivnostenského oprávnenia (t.j. ţivnosti).26
Z judikatúry:
R č. 13/1977 – O výkon inej zárobkovej činnosti v zmysle ustanovenia § 83 Zákonníka práce ide u zamestnanca (spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným) vtedy, ak sa popri svojom zamestnaní podieľa (okrem výkonu práv a povinností spoločníka vyplývajúcich len z jeho kapitálovej účasti v spoločnosti) tieţ na činnosti spoločnosti vymedzenej predmetom podnikania (činnosti) zapísanej v obchodnom registri.
3.7 Zamestnávanie ţiakov stredných škôl alebo učilíšť
Zamestnávatelia si môţu vopred zabezpečiť budúcich zamestnancov tým, ţe sa dohodnú s potenciálnym zamestnancom, teda so ţiakom strednej školy alebo učilišťa ešte počas ich prípravy na povolania, ţe po vykonaní záverečnej alebo maturitnej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas. Zároveň sa zamestnávateľ zaviaţe, ţe ţiakovi umoţní ďalší odborný rast. Dohodnutý druh práce musí však zodpovedať kvalifikácii získanej v učebnom alebo študijnom odbore.
_____________________
26 JUDr. Katarína Slaninková: Pracovný pomer a ţivnostenské oprávnenie. In: Práce a Mzdy bez
chýba, pokút, č. 4/2009, s. 9
46
V prípade, ţe zamestnávateľ nemá moţnosť ţiakovi prideliť prácu po ukončení štúdia zodpovedajúcu získanej kvalifikácie, môţe sa so ţiakom dohodnúť inak.
47
ZÁVER
Predmetom našej bakalárskej práce bolo priblíţiť právny inštitút pracovného pomeru a jeho druhy.
Pracovný pomer ako právna kategória sa od nepamäti spája s pracovnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pôvodný zákonník práce a to zákon č. 65/1965 Zb. vo svojich ustanoveniach upravoval inak vznik, zmenu a skončenie pracovného pomeru, ako je to v súčasnosti. Pôvodný zákonník práce upravoval pojmy ako je pracovník a organizácia, oproti tomu súčasný aktuálny Zákonník práce a to zákon č. 311/2001 Z.z. obsahuje pojmy zamestnanec a zamestnávateľ a zároveň obsahuje aj nové základné zásady na ktorých je postavený, a aj nové formy vykonávania práce. Naša bakalárska práca sa venovala pracovnému pomeru a jeho druhom. Pri tomto právnom inštitúte sa prejavila miera kompatibility slovenského pracovného práva s komunitárnym právom. Aj tu sa prejavila aproximácia slovenského práva s právom Európskej únie s poukazom na voľný pohyb osôb. Uţ pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, mal by byť informovaný aj s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
Kaţdý človek, ktorý vstupuje do pracovného pomeru, by mal mať minimálne právne vedomie v danej pracovnoprávnej problematike a mal by sa v nej aspoň zbeţne orientovať. Kaţdý má právo slobodne sa rozhodnúť a podľa svojich moţností, či chce pracovať na dohodu, resp. v pracovnom pomere na kratší pracovný čas a podobne.
48
uzatvárajú pracovnú zmluvu podľa ustanovenia § 43 Zákonníka práce Článok I
1. Druh práce: ... stručná charakteristika práce ...
2. Miesto výkonu práce: ...
3. Deň nástupu do práce:...
4. Mzdové podmienky: ... ak nie sú dohodnuté v kolektívne zmluve ...
Článok II
1. Doba trvania pracovného pomeru: ...doba určitá/doba neurčitá ...
2. Skúšobná doba: ... najviac 3 mesiace ...
3. Pracovný čas: ...ak nie je dohodnutý v kolektívnej zmluve ...
4. Výmera dovolenky: .. ....ak nie je dohodnutá v kolektívnej zmluve ...
5. Výplatné termíny: ...ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve ...
6. Dĺţka výpovednej doby: ... ak nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve ...
Článok III
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť ďalšie podmienky, napr. kratší pracovný čas, dodržiavanie firemného tajomstva ...
Článok IV
Osobitné dojednania týkajúce sa počtu vytlačených zmlúv, príp. vyhlásení o tom, že zmluva bola podpísaná bez nátlaku a pod.
V... dňa...
... …...
podpis zamestnanca podpis/pečiatka zamestnávateľa
49
občiansky preukaz číslo: ... rodné číslo: ...
trvalý pobyt: ...
na druhej strane
uzatvárajú túto
dohodu o zmene pracovnej zmluvy
1. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa mení s účinnosťou odo dňa ...
nasledovne:
2. Zmena pracovnej zmluvy sa zjednáva na dobu:
- neurčitú*
- určitú* (uvedie sa konkrétna doba trvania pracovného pomeru) ...
(* nehodiace sa prečiarknite)
3. Táto dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa ...
V ... dňa ...
... ...
zamestnanec zamestnávateľ
V zmysle Zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, § 6, písmeno b, súhlasím s evidenciou svojich osobných údajov poskytnutých v osobnom dotazníku po dobu 5 rokov.
50
Príloha č. 3 Dohoda o skončení pracovného pomeru
uzatvorená podľa ust. § 60 Zákonníka práce
medzi
Zamestnávateľom: ...
so sídlom v :...
IČO: ...
zapísaným v registri Okresného súdu ..., oddiel ..., vloţka číslo: ...
zastúpeným:...
Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, ţe touto dohodou rozväzujú pracovný pomer zaloţený pracovnou zmluvou č. ... zo dňa ...
Článok II.
Pracovný pomer sa končí dňom ...
Článok III.
Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu Článok IV.
Dohoda je vyhotovená v dvoch exemplároch, z ktorých kaţdá zo zmluvných strán obdrţí po jednom výtlačku.
Článok V.
Zamestnanec a zamestnávateľ vyhlasujú, ţe si dohodu riadne prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpísali.
V... dňa...
... …...
podpis zamestnanca podpis/pečiatka zamestnávateľa
51
POUŢITÁ LITERATÚRA
ALDEBERT a KOLEKTÍV: Dejiny Európy, Bratislava: Mladé letá, 1995. ISBN 80-06-00605-9
BARANCOVÁ, H..: K vymedzeniu pojmu pracovného pomeru. Pracovný pomer alebo obchodnoprávny vzťah? In: Právny obzor, 87, 2004, č. 1, s. 28
BARANCOVÁ, H. .: Pracovný pomer ako pojem v pracovnoprávnej literatúre a súdnej praxi. In: Bulletin slovenskej advokácie č. 5/2008, s. 14, 16
BARANCOVÁ, H., SCHRONK, R.: Pracovné právo. Sprint Bratislava, 2000. ISBN 80-89085-52-0
HODÁLOVÁ, I.: Skončenie pracovného pomeru. In: Práce a Mzdy bez chýb, pokút a penále, č. 1/2010, s. 41
JANIČOVÁ, E.: Úroveň harmonizácie právnej úpravy vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru v zákonníku práce SR a právom Európskej únie, s. 140. Zdroj internet http://www.epi.sk/EShop/Images/SPPE04MON001.pdf
JAŠKO, J.: Nedodrţanie výpovednej lehoty, peňaţná náhrada. In: Práce a Mzdy bez chýb, pokút a penále, č. 1/2010, s. 54
JENDRÁLOVÁ, E,: Pracovný pomer podľa Zákonníka práce. In: Hospodárske noviny, 2.9.2002
LUBY, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Iura edition, Bratislava, 2002, s.
166. ISBN 80-89047-48-3
NOVELA ZÁKONNÍKA PRÁCE, In: Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO, č.
12/2009, s. 2
SCHRONK, R.: Pracovné právo Európskej únie. GUPRESS Bratislava, 1998, s. 93.
ISBN 80-7160-101-2
VLČEK, R.: Vybrané kapitoly z pracovného práva pre zdravotníckych a sociálnych pracovníkov. Epos Bratislava, 2007. ISBN 978-80-8057-704-9
ZÁKON O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH č. 131/2002Z. z.
ZÁKONNÍK PRÁCE č. 65/1965 Zb.
ZÁKONNÍK PRÁCE, komentár, C.H. Beck Praha, 2010, s. 91. ISBN: 978-80-7400-172-7
52
ZÁKONNÍK PRÁCE s komentárom a judikatúrou, NOVÁ PRÁCA, Bratislava, 2010. ISBN 978-80-89350-15-5