Inflácia

Inflácia sa môţe definovať ako proces trvalého rastu cenovej hladiny, ktorá je spôsobená nadmernou emisiou peňazí. Jej dôsledkom je oslabenie reálnej hodnoty peňazí, resp. oslabenie kúpnej sily spotrebiteľov. V prípade, ţe je v ekonomike prítomná inflácia, potom spotrebiteľ potrebuje na kúpu jedného statku stále viac peňaţných prostriedkov.

Kaţdý dlhodobejší nepretrţitý rast mnoţstva peňazí vedie k inflácii. (Černohorský, Teplý, 2011. s 85-86).

Inflácia má niekoľko príčin všeobecného i špecifického charakteru, na základe ktorých rozlišujeme rôzne druhy inflácie a jej členenie je nasledovné:

32

1. z kvantitatívneho hľadiska, alebo z hľadiska rýchlosti, akou cenová hladina rastie sa inflácia člení na:

 miernu,

 cválajúcu,

 hyperinfláciu;

2. z hľadiska príčin, ktoré infláciu vyvolajú, sa môţe jednať o:

 dopytovú,

 nákladovú;

3. z hľadiska proporcionality, tempa rastu cenovej hladiny, alebo z hľadiska jej očakávania zo strany ekonomických subjektov, moţno hovoriť o inflácii:

 proporcionálnej,

 neproporcionálnej,

 anticipovanej,

 neanticipovanej,

 inertnej;

4. z hľadiska viditeľnosti, alebo zjavnosti sa inflácia člení na:

 zjavnú (otvorenú),

 skrytú,

 blokovanú (potlačenú), (Lisý et al, 2000, s. 365-366).

Inflácia je definovaná ako:

 narušenie peňaţnej rovnováhy vyplývajúci z rastu miezd, čo sa prejaví vzostupom cenovej hladiny alebo nerealizovaným dopytom (vznikajú vynútené úspory),

 prekročenie optimálnej kvantity peňazí v obehu (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 82).

Inflácia sa meria prostredníctvom indexu spotrebiteľských cien (consumer price index, CPI) a je to miera, ktorá sa týka len určitého spotrebného koša. CPI infláciu meria z pohľadu kupujúceho. Do spotrebného koša sa zaraďujú výrobky a sluţby, ktoré sa výrazne zúčastňujú na výdavkoch obyvateľstva a svojím rozsahom pokrývajú celú sféru spotreby. Modifikácia poloţiek spotrebiteľského koša sa uskutočňuje zvyčajne raz za päť rokov. Výpočet inflácie, ktorá vyjadruje skutočnosť, je veľmi náročný a komplikovaný proces. (Jílek, 2004, s. 430).

33

„Nie kaţdý rast cien vedie k inflácii, napr. ak ceny určitého tovaru rastú a iných klesajú, alebo ak rastú ceny v dôsledku zvýšených výrobných nákladov, nemoţno to povaţovať z a infláciu. Za infláciu moţno povaţovať len taký stav, keď dochádza k rastu celkovej cenovej hladiny“ (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 82).

Z makroekonomického hľadiska je veľmi dôleţité, aké sú celkové zmeny cien.

Celkovú úroveň cien statkov a sluţieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú, označujeme pojmom cenová hladina. Potom hovoríme o vzostupoch cien jednotlivých statkov, ktoré sú kompenzované cenami druhých statkov, alebo, ţe cenová hladina vykazuje vzostup, prípadne pokles. Inflácia je teda vzrast celkovej cenovej hladiny a nie jednotlivých cien (Lisý et al, 2000, s. 362).

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HCIP) sa pouţíva k hodnoteniu inflačnej konvergencie (k postupnému zbliţovaniu) podľa poţiadaviek Článku 121 Amsterdamskej zmluvy. Je základom pre index spotrebiteľských cien pre Menovej únie, pre Európsky index spotrebiteľských cien a Index spotrebiteľských cien Európskeho hospodárskeho priestoru. HCIP je zostavený na základe uzákonenej metodiky, ktoré je záväzné pre všetky členské štáty EÚ (Svoboda et al, 2009, s.143).

Index výrobných cien (producer price index, PPI) je najstarším pravidelným štatistickým údajom publikovaným ministerstvom práce. Tento index meria cenovú hladinu na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Zaloţený je pribliţne na 3400 cenách tovarov a zahŕňa ceny potravín, priemyselných výrobkov a banských produktov. PPI je významný pre veľkú podrobnosť a má široké uplatnenie v hospodárskej sfére (Samuelson, Nordhaus, 1992, s. 306).

Deflátor HDP (HDP deflator) predstavuje mieru inflácie s celého HDP a nie iba spotrebného koša. Výhodou HDP deflátora oproti CPI je, ţe HDP deflátor sa netýka iba určitého pevného zoznamu tovarov a sluţieb. HDP deflátor reaguje automaticky na zmeny chovania spotrebiteľov. Berie ohľad na zavádzanie nových tovarov a sluţieb a tieţ na uţ neatraktívne statky a sluţby (Jílek, 2004, s. 432).

34 1.4.2 Deflácia

Deflácia je opakom inflácie. Definovať sa dá ako proces dlhodobého poklesu cenovej hladiny. Vo všeobecnosti sa tvrdí, ţe dopady deflácie sú horšie ako dopady inflácie. Je to dané tým, ţe je spravidla sprevádzaná poklesom hospodárskeho rastu, rastom nezamestnanosti, poklesom zisku alebo dokonca aj stratou podnikov a bánk, rastom reálnych úrokových mier (Černohorský, Teplý, 2011, s. 93).

„Ak celková cenová hladina poklesla, hovoríme o deflácii. Presnejšie vymedzenie týchto pojmov vyţaduje skúmať, ako sa meria cenová hladina a ako sa cenové hladiny porovnávajú“ (Lisý et al, 2000, s. 362).

Pod pojmom deflácia sa rozumie všeobecný a dlhodobí pokles cien. Môţe, ale nemusí byť sprevádzaný s poklesom ekonomického rastu, rastom nezamestnanosti, váţnymi problémami bánk a podnikov, rastom reálnych úrokových mier a všeobecnou neistotou.

Niektorí ekonómovia sa zastávajú názoru, ţe deflácia je nebezpečnejšia ako vysoká inflácia. Otázka deflácie je príliš váţna a dá sa povedať, ţe je základným problémom na ktorom závisí hospodárska a sociálna politika krajiny (Jílek, 2004, s. 436).

Dlhodobá deflácia, kedy ceny permanentne klesajú počas viacerých rokov, súvisia s obdobiami hlbokej depresie. Nástup aktívnej vládnej stabilizačnej politiky, ktorý odstráni hlboké a dlhotrvajúce depresie vo väčšine vyspelých krajín, defláciu vylúčil aj z ekonomickej scény. Preto sa posledné roky deflácia tak často nevyskytuje. Veľmi podobným pojmom k deflácii je dezinflácia. Dezinflácia však predstavuje pokles miery inflácie (Samuelson, Nordhaus, 1992, s. 306).

„Stagflácia je v podstate stagnácia, ktorá sa prejavuje schopnosťou ekonomiky prekonať stav po recesii. Dochádza k rastu inflácie a produkt buď klesá, alebo sa prinajmenšom nezvyšuje. Slumpflácia je inflácia, ktorá vzniká v recesii, keď skutočný produkt klesá po dobu dlhšiu ako dva štvrťroky a súbeţne rastie cenová hladina“

(Kotlebová, Sobek, 2007, s. 83).

35