Nástroje menovej politiky FEDu

„Termín "menová politika" odkazuje na opatrenia vykonávaných centrálnou bankou, ako je Federálny rezervný systém. Pomôţe ovplyvniť dostupnosť na národné ekonomické ciele, resp. náklady na peňaţné zásoby a úvery. Zákon o federálnej rezerve z roku 1913 dal Federálnemu rezervnému systému zodpovednosť za stanovovanie menovej politiky. Federálny rezervný systém zahŕňa tri nástroje menovej politiky:

operácie na voľnom trhu, diskontná sadzba,

rezervné poţiadavky.“ (http://www.federalreserve.gov/, 10. 04. 2013)

42

„Operácie na voľnom trhu (Open Market Operations) – nákup a predaj cenných papierov na voľnom trhu centrálnou bankou sú kľúčovým nástrojom Federálneho rezervného systému v realizácii menovej politiky. Krátkodobý cieľ pre operácie na voľnom trhu je určovaný Federálnym výborom pre voľný trh (Federal Open Market Committee). Prístup Federálneho rezervného systému k výkonu menovej politiky sa značne vyvinul od finančnej krízy, a to najmä od konca roka 2008, kedy Federálny výbor pre voľný trh zaloţil takmer nulovú sadzbu cieľového pásma pre federálny fond. Od konca roka 2008, Federálny rezervný systém výrazne rozšíril svoj podiel dlhodobejších cenných papierov prostredníctvom otvorených trhových nákupoch s cieľom uvedenia tlaku na dlhodobé úrokové sadzby a tým aj podporu hospodárskej činnosti a tvorbu pracovných miest, aby finančné podmienky viac akomodovala.“ (http://www.federalreserve.gov/, 10. 04. 2013)

„Diskontná sadzba (The Discount Rate)– je úroková sadzba komerčných bánk a ďalších depozitných inštitúcií na pôţičky. Federálne rezervné banky ponúkajú tri programy na depozitné inštitúcie: primárny – kreditný, sekundárny – úvery, a sezónny – úvery, kaţdý s vlastnou úrokovou sadzbou. Všetky úvery sú plne zabezpečené. V rámci hlavného kreditného programu, sú pôţičky predĺţené vo veľmi krátkodobom horizonte do depozitných inštitúcií vo všeobecne riadnom finančnom stave. Depozitné inštitúcie, ktoré nie sú oprávnené na primárny úver môţu poţiadať o ďalší úver splnením krátkodobej likvidnej potreby alebo vyriešením váţnych finančných problémov. Sezónny úver je rozšírený na pomerne malé depozitné inštitúcie, ktoré majú opakujúce sa výkyvy vo financovaní potrieb. Diskontná sadzba platí pre primárne úvery (primárne úverové sadzby).

Je stanovená nad obvyklú úroveň krátkodobých trhových úrokových sadzieb. Diskontná sadzba na sekundárnom úvere je vyššia ako sadzby na primárnom úvere. Diskontná sadzba pre sezónny úver je priemer vybraných trhových sadzieb. Diskontnej sadzby pre tri úverové programov sú rovnaké vo všetkých rezervných bankách s výnimkou dní okolo zmene v kurze.“ (http://www.federalreserve.gov/, 11. 04. 2013)

„Rezervné poţiadavky (Reserve Requirements) – povinné minimálne rezervy sú vyššie finančné prostriedky, ktoré musia inštitúcie drţať v rezerve proti niektorým vkladom. V medziach stanovených zákonom, rada má výhradnú právomoc nad zmenami v povinných minimálnych rezervách. Čiastka v dolároch depozitára povinných minimálnych rezerv sa určuje pouţitím minimálnych rezerv uvedených v nariadení D Federálnej rady pre inštitúcie vyhradených záväzkov. Vyhradené záväzky sa skladajú z čistých transakčných účtov, nonpersonal termínovaných vkladov, a eurocurrency záväzkov. Vzhľadom k tomu,

43

27. decembra 1990, nonpersonal termínované vklady a eurocurrency záväzky mali rezervný pomer na nule. Zákon Garn-St Germain z roku 1982 oslobodil prvé 2 milióny dolárov vyhradených záväzkov z povinných minimálnych rezerv. Táto "výnimka" sa kaţdý rok upraví podľa vzorca uvedeného v zákone. Výška čistých transakčných účtov podlieha pomeru povinných minimálnych rezerv vo výške 3%, ktorý bol stanovený na základe menovej regulácie zákona z roku 1980 na 25 miliónov dolárov. Táto "nízka rezervná tranţ"

sa tieţ kaţdý rok upravuje. Čisté transakčné účty prevyšujúce nízke rezervné tranţe, sú v súčasnej dobe na úrovni 10%.“ (http://www.federalreserve.gov/, 11. 04. 2013)

„Rada guvernérov Federálneho rezervného systému je zodpovedná za diskontnú sadzbu a povinné minimálne rezervy. Federálny výbor pre voľný trh je zodpovedný za operácie na voľnom trhu. Pomocou týchto nástrojov mení sadzbu federálnych fondov.

Sadzba federálnych fondov je úroková miera. Zmeny v sadzbe federálnych fondov vyvolá reťaz udalostí, ktoré môţu ovplyvniť:

ostatné krátkodobé úrokové sadzby, devízové kurzy,

dlhodobé úrokové sadzby, mnoţstvo peňazí a úverov,

a nakoniec, celý rad ekonomických veličín, vrátane zamestnania, výstupov, a cien tovarov a sluţieb.

Štruktúra Federálneho výboru pre voľný trh

Federálny výbor pre voľný trh (Federal Open Market Committee) sa skladá z dvanástich členov:

sedem členov rady guvernérov Federálneho rezervného systému, prezident Federálnej rezervnej banky v New Yorku,

štyria prezidenti, ktorí slúţi jeden rok na základe rotačného systému.

Tzv. „rotujúce sedadlá“ sú vyplnené z týchto štyroch skupín bánk, jeden prezident Svetovej banky z kaţdej skupiny: Boston, Philadelphia, a Richmond, Cleveland a Chicago; Atlanta, St Louis, a Dallas, a Minneapolis, Kansas City, a San Francisco. Prezidenti nehlasovacích

44

rezervných bankách sa zúčastnia zasadania výboru, zúčastňujú sa diskusií, a prispievajú k posúdenie ekonomiky a moţností v oblasti politiky. Federálny výbor pre voľný trh drţí osem pravidelnými zasadnutí ročne. Na týchto zasadnutiach, Výbor skúma:

hospodárske a finančné podmienky,

určuje príslušný orientáciu menovej politiky,

hodnotí riziká dlhodobých cieľov cenovej stability a udrţateľného hospodárskeho rastu.“ (http://www.federalreserve.gov/, 11. 04. 2013)

45

3 Možnosti riešenia problémov centrálnych bánk