Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Centrálna banka a jej úloha v ekonomike
Central Bank and its Role in the Economy
Bakalárska práca
Autor: Jana Eliášová Bankovní management Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.
Banská Bystrica Apríl 2013
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Sládkovičove dňa 29. 04. 2013 Jana Eliášová
Poďakovanie
Týmto by som sa chcela poďakovať svojmu vedúcemu práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD. za odbornú pomoc a usmernenie pri písaní mojej práce, za cenné rady, informácie a v neposlednom rade za ochotu.
V Sládkovičove dňa 28. 04. 2013 Jana Eliášová
Anotácia práce
ELIÁŠOVÁ, Jana: Centrálna banka a jej úloha v ekonomike. [Bakalárska práca].
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 54.
Bakalárska práca s názvom Centrálna banka a jej úloha v ekonomike je zameraná na tému bankovníctva. V troch kapitolách rozoberá bankový systém a centrálnu banku, popisuje pojem a základné funkcie banky, stručne charakterizuje ciele, funkcie a priame i nepriame nástroje menovej politiky.
Druhá kapitola analyzuje a popisuje históriu vzniku Federálneho rezervného systému (FED), jeho postavenie v trhovej ekonomike, zloţenie FED, ako aj jeho nástroje menovej politiky.
Tretia kapitola sa venuje moţnostiam riešenia problémov centrálnych bánk zo strany FED, úrokovým sadzbám FED, ale aj bankovej kríze v USA.
Kľúčové slová: Bankový systém, komerčné banky, nástroje menovej politiky, FED
Annotation
ELIÁŠOVÁ, Jana: Central Bank and its Role in the Economy. [Thesis]. College of Banking Prague, foreign university Banská Bystrica. Department of finance, accounting and insurance. Supervisor: Ing. Valér Demjan, PhD. Year defense: 2013. Number of pages:
54.
The bachelor work “Central Bank and its Role in the Economy” is aimed on the theme of banking system. In the three chapters it analyses bank system and the Central Bank, describes the concept and the basic functions of the bank, in brief characterizes aims, functions, direct and indirect instruments of monetary policy.
The second chapters analyses and describes history of the Federal Reserve System origin (FED), its position in a market economy, the composition of the FED, as well as its instruments of monetary policy.
The third chapter deals with the options for solutions to the problems of central banks by the FED, interest rates by the FED, but also banking crisis in the United States.
Key words: Banking system, commercial banks, instruments of monetary policy, FED
6
OBSAH
Obsah 6
Úvod 8
1 Bankový systém a Centrálna banka 9
1.1 Charakteristika bankového systému 9
1.1.1 Jednostupňový bankový systém 12
1.1.2 Dvojstupňový bankový systém 13
1.2 Vymedzenie pojmu banka 15
1.2.1 Základné funkcie banky 16
1.2.2 Bankové povolenie 18
1.3 Komerčná banka a základné funkcie 20
1.3.1 Členenie komerčných bánk 22
1.3.2 Bilancia komerčnej banky 24
1.4 Charakteristika centrálnej banky 27
1.4.1 Ciele centrálnej banky 28
1.4.2 Postavenie centrálnej banky 29
1.4.3 Funkcie centrálnej banky 29
1.5 Nástroje centrálnej banky 31
1.5.1 Nepriame nástroje menovej politiky 33
1.5.2 Priame nástroje menovej politiky 35
2 Analýza, postavenie FED v trhovej ekonomike 37
2.1 História vzniku Federálneho rezervného systému 37
2.2 Zloţenie Federálneho rezervného systému 38
7
2.3 Nástroje menovej politiky FEDu 41
3 Moţnosti riešenia problémov centrálnych bánk zo strany FED 45
3.1 Úrokové sadzby FED 45
3.2 Banková kríza v Spojených štátoch amerických 48
3.3 Moţné riešenia problémov 49
Závery a odporúčania Zoznam pouţitej literatúry
Oficiálne zadanie bakalárskej práce CD nosič
8
Úvod
Národné hospodárstvo kaţdej krajiny je komplexom navzájom prepojených činností bezprostredne súvisiacich s kaţdodenným ţivotom jej obyvateľov. Tvorí tak sústavu hospodárskej činnosti a sféry spoločenského ţivota, do ktorej neoddeliteľne patria nielen domácnosti, podniky a firmy, ale aj štátne orgány a organizácie. Takáto rôznorodá infraštruktúra však zakladá potrebu prehľadného systému, dôleţitého pre chod a ţivot kaţdej krajiny.
K najdôleţitejším prvkom ekonomickej infraštruktúry krajiny patrí bankovníctvo.
Jednou z jeho hlavných úloh je analýza bankových systémov a inštitúcií, ktoré v týchto systémoch pôsobia. Z dôvodu neustále sa rozvíjajúcich ekonomických, legislatívnych a rôznych ďalších faktorov táto zaujímavá téma vzbudila aj môj záujem o štúdium tohto systému. Toto štúdium napokon vyvrcholilo vo vypracovaní bakalárskej práce na tému Centrálna banka a jej úloha v ekonomike.
Cieľom práce je analýza a postavenie centrálnej banky v trhovej ekonomike.
Práca predstavuje v prvej kapitole bankový systém a centrálnu banku, v podkapitolách popisuje pojem a základné funkcie banky, stručne charakterizuje bankový systém, ciele, funkcie a priame i nepriame nástroje menovej politiky.
V druhej kapitole práca analyzuje a popisuje históriu vzniku Federálneho rezervného systému (FED), jeho postavenie v trhovej ekonomike, zloţenie FED, ako aj jeho nástroje menovej politiky.
Tretia kapitola sa venuje moţnostiam riešenia problémov centrálnych bánk zo strany FED, úrokovým sadzbám FED, ale aj bankovej kríze v USA ako aj moţnostiam riešenia týchto kríz.
Na záver práce sú zhrnuté naše poznatky a odporúčania do budúcnosti.
9
1 Bankový systém a Centrálna banka
„Bankovníctvo patrí k najdôleţitejším prvkom ekonomickej infraštruktúry kaţdej krajiny. K hlavným úlohám bankovníctva patrí analýza bankových systémov a inštitúcií, ktoré v nich pôsobia. Bankovníctvo sa tieţ zaoberá analýzou bankových produktov, ako aj ekonomických legislatívnych a medzinárodných faktorov, ktoré ovplyvňujú efektívnosť a stabilitu bankových subjektov.“ (Sysáková et al, 2010, s 43)
Belás definuje bankový systém ako „systém vzťahov, inštitúcii a pravidiel medzi bankovými a nebankovými subjektmi v ekonomike. Jeho usporiadanie je determinované politickými a historickými aspektami, zvyklosťami, tradíciami a ekonomickými špecifikami krajiny. Bankový systém je súčasťou celkového národohospodárskeho systému krajiny.“ (Belás et al, 2007, s. 28)
V tejto kapitole vymedzíme pojem bankový systém a stručne charakterizujeme jeho obidva stupne.
1.1 Charakteristika bankového systému
„Národné hospodárstvo je komplex odvetví a ekonomických činností, ktoré sú navzájom prepojené deľbou práce a ktorý historicky vznikol na území určitej krajiny.
Národné hospodárstvo je tvorené sústavou hospodárskych subjektov (firmy, domácnosti, štátne orgány) tvoriacich hospodársku sféru, ako aj sféru spoločenského ţivota. Hlavnou úlohou národného hospodárstva je uspokojiť potreby celej spoločnosti pri obmedzovanom mnoţstve statkov a sluţieb.“ (Vokorokosová, 2008, s 37)
Bankový systém chápeme ako systém, ktorý zabezpečuje, ale aj priamo vykonáva, bankové a aj iné finančné operácie, je súčasťou finančného systému celej krajiny. Banková inštitúcia má oprávnenie realizovať bankové operácie a poskytovať bankové sluţby.
Predovšetkým zhromaţďuje depozitá a z nich poskytuje úvery. Pre zdravé fungovanie ekonomiky štátu je stabilita bankového systému nespochybniteľná.
„Bankový systém je determinovaný objektívne existujúcimi faktormi, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú oblasť podnikania komerčných bánk.
10
Medzi základné determinanty bankového systému patria:
dôveryhodnosť bankového sektora a jednotlivých komerčných bánk, peniaze ako predmet podnikania komerčných bánk,
atypická štruktúra bilancie komerčných bánk.
Tieto faktory sú hlavným dôvodom pre prísnu reguláciu bankového sektora.
Dôveryhodnosť je najdôleţitejším determinantom pre efektívne fungujúci a stabilný bankový systém. Bankový systém má svoje špecifické črty, ktoré významným spôsobom determinujú základné podmienky pre podnikanie obchodných bánk.
Medzi najvýznamnejšie špecifické črty moţno zaradiť.
peniaze ako predmet podnikania
atypická štruktúra bilancie komerčnej banky a
prísna regulácia bankového sektora.“ (Belás et al, 2010, s 23 - 24)
Obrázok 1 Jednostupňový a dvojstupňový bankový systém
Zdroj: Revenda, 2011, s. 18
„V súlade s Európskym systémom národných a regionálnych účtov ESA 95 tvoria národné hospodárstvo tieto sektory:
11
Nefinančné korporácie – inštitucionálne jednotky s charakterom trhového výrobcu:
verejné nefinančné spoločnosti, súkromné nefinančné spoločnosti,
nefinančné spoločnosti pod zahraničnou kontrolou Finančné korporácie:
centrálna banka,
ostatné peňaţné finančné inštitúcie, ostatní finanční sprostredkovatelia,
poisťovacie korporácie, penzijné fondy, poisťovacie spoločnosti, finančné pomocné inštitúcie.
Verejná správa – inštitucionálne jednotky zaoberajúce sa hlavne znovurozdeľovaním národného dôchodku a majetku:
ústredná štátna správa, regionálne štátne správy, územná samospráva,
fondy sociálneho zabezpečenia.
Domácnosti a neziskové inštitúcie slúţiace domácnostiam:
zamestnávatelia,
samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnanci,
príjemcovia dávok dôchodkového zabezpečenia, zdruţenia,
politické strany,
12 cirkvi,
odborové zväzy, nadácie,
humanitárne spoločnosti.
Nerezidenti (zahraničie) – zahraničie sa povaţuje za samostatný subjekt.“ (Vokorokosová, 2008, s 37 - 38)
Bankovú sústavu môţeme podľa iných kritérií z hľadiska či v danej bankovej sústave existuje alebo neexistuje centrálna banka s makroekonomickými funkciami, rozdeľovať na jednostupňový a dvojstupňový bankový systém. (Sysáková et al, 2010, s 44)
1.1.1. Jednostupňový bankový systém
Bankový systém rozdeľujeme do jednostupňového alebo dvojstupňového bankového systému.
„Jednostupňový bankový systém je charakteristický tým, ţe jedna inštitúcia je nositeľom funkcií centrálnej banky a zároveň aj funkcií komerčných bánk. Moţno ho tieţ označiť za formu organizovania bankového systému, kde splývajú funkcie bánk: menovo politická a obchodnopolitická funkcia. Vo všeobecnosti tvoria základ jednostupňového bankového systému plne univerzálne bank, ktoré môţu poskytovať akékoľvek bankové obchody.“ (Medveď et al, 2012, s. 42)
Jednostupňový bankový systém sa vyskytuje v netrhových ekonomikách. Vystupuje tu len jedna banka a tou je tzv. centrálna banka. V tomto systéme je veľmi mala konkurencia pretoţe tu pôsobia aj iné banky, ktorý je ale málo.
13
1.1.2 Dvojstupňový bankový systém
„Dvojstupňový bankový systém predstavuje štandardnú formu existencie bankových systémov v krajinách s trhovou ekonomikou a má veľký význam pre kvalitné fungovanie bankového systému v ekonomike.“ (Belás et al, 2007, s. 12)
Vyskytuje sa v trhových ekonomikách a je zaloţený na makroekonomickej funkcii, zabezpečovanej centrálnou bankou a na mikroekonomickej funkcii, ktorá je doménou komerčných bánk. Centrálne banky komerčným bankám určujú pravidlá vstupu do bankovníctva, neriadia ich činnosti. Komerčné banky sa snaţia dosahovať čo najvyšší zisk.
Význam dvojstupňového bankové systému je potrebné skúmať v týchto súvislostiach (Belás et al, 2007, s.13):
systém zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny, systém zabezpečuje stabilitu komerčných bánk,
systém stimuluje rozvoj finančného trhu,
systém podporuje efektívne vyuţitie peňaţných prostriedkov,
systém zniţuje transakčné náklady pri realizácií dopytu a ponuky kapitálu, systém poskytuje kvalitnejšie finančné sluţby.
Obrázok 2 Dvojstupňový bankový systém
Zdroj: Belás et al, 2010, s. 31
14
„Podľa slovenských právnych predpisov, ktoré sú harmonizované s predpismi platnými v Európskej únii, rozlišujeme u nás tieto kategórie finančných sprostredkovateľov:
banky,
poisťovne a zaisťovne,
správcovské spoločnosti spravujúce fondy kolektívneho investovania (podielové fondy),
dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti,
inštitúcie elektronických peňazí.“ (Sysáková et al, 2010, s. 30)
Tabuľka 1 Pozícia centrálnej banky a komerčnej banky v dvojstupňovom bankovom systéme
Kritérium porovnania
Centrálna banka Komerčné banky
Pozícia
Subjekt plniaci menovopolitickú funkciu – vrcholný subjekt menovej politiky a regulácie bankového sektora
Podnikateľský subjekt s istými špecifikami (peniaze ako predmet podnikania, atypická štruktúra bilancie, prísna regulácia, zaloţená na dôveryhodnosti)
Cieľ
Stabilita meny – vnútorná (cenová), vonkajšia;
stabilita bankového sektora
Dosahovanie zisku pri dodrţaní pravidiel likvidity, bezpečnosti (akceptovateľné riziká) a stability
Funkcie
- emisia hotovostných prostriedkov, - výkon menovej politiky,
- výkon devízovej politiky,
- regulácia a dohľad bankového sektora, - banka štátu,
- banka bánk,
- dohľad nad platobnými systémami, - reprezentácia štátu v menovej oblasti
- finančné sprostredkovanie v uţšom slova zmysle,
- emisia bezhotovostných peňazí, - zabezpečovanie bezhotovostného
platobného styku
- sprostredkovanie finančného investovania na peňaţnom a kapitálovom trhu
- ďalšie finančné sluţby
Zdroj: Medveď et al, (2012), s.43
15
1.2 Vymedzenie pojmu banka
„Banky (podľa terminológie Európskej únie úverové inštitúcie) sú najväčšou skupinou finančných sprostredkovateľov v národnom hospodárstve.“ (Zimková, 2010, s 6)
Banka vystupuje ako právnická osoba, akciová spoločnosť, so sídlom na území štátu, v ktorom sa nachádza. K vykonávaniu bankových činností ako je prijímanie vkladov od verejnosti, poskytovanie úvery, potrebuje povolenie – bankovú licenciu.
„Banky zhromaţďujú dočasne voľné peňaţné zdroje a redistribujú ich. Inými slovami, banky sú sprostredkovateľmi medzi ponukou peňaţných úspor a dopytom po nich“
(Revenda, 2001, s. 17).
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je banka právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá:
a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov banka môţe okrem činnosti uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
a) tuzemské prevody peňaţných prostriedkov a cezhraničné prevody peňaţných prostriedkov (ďalej len „platobný styk a zúčtovanie“),
b) poskytovanie investičných sluţieb pre klientov a investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
c) obchodovanie na vlastný účet
1. s finančnými nástrojmi peňaţného trhu v slovenských korunách a v cudzej mene vrátane zmenárenskej činnosti,
16
2. s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v slovenských korunách a v cudzej mene,
3. s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí,
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, e) finančný lízing,
f) poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, g) vydávanie a správu platobných prostriedkov,
h) poskytovanie poradenských sluţieb v oblasti podnikania,
i) vydávanie cenných papier, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich sluţieb,
j) finančné sprostredkovanie, k) uloţenie vecí,
l) prenájom bezpečnostných schránok, m) poskytovanie bankových informácií, n) hypotekárne obchody podľa § 67 ods. 1, o) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,
p) spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí.
1.2.1 Základné funkcie banky
Banku charakterizujeme ako inštitúciu, ktorá prijíma peňaţné vklady od svojich klientov a vypláca peňaţné prostriedky od svojich klientov, a voľné peňaţné prostriedky poţičiava vhodným klientom.
Banky plnia v podmienkach trhovej ekonomiky veľa funkcii, za základné je moţno povaţovať:
17 finančné sprostredkovanie,
emisia bezhotovostných peňazí, realizovanie platobného styku,
sprostredkovanie finančného investovania na peňaţnom a kapitálovom trhu.
1. Finančné sprostredkovanie – predstavuje najdôleţitejšiu inštitúciu finančného sprostredkovania, ktoré zaisťujú pohyb kapitálu od prebytkových k deficitným jednotkám. Tento princíp vytvára podmienky pre prilievanie peňaţných prostriedkov do tých oblastí, kde ich zhodnocujú najvyššie a najefektívnejšie.
Medzi najdôleţitejšie formy patria:
a) teritoriálna transformácia – banky získavajú zdroje v jednej krajine a umiestňujú ich v druhej krajine
b) časová transformácia– banky získavajú zdroje s odlišnou splatnosťou, neţ aká je splatnosť aktív
c) menová transformácia – zdroje získavané v inej mene
d) kvantitatívna transformácia – zdroje sú získavané v inom objeme a následne sa transformujú do podoby úveru
e) transformácia z hľadiska obchodovateľnosti – banky emitujú sekundárne obchodovateľné aktíva
2) Emisie bezhotovostných peňazí – inštitúcia, ktorá môţe emitovať hotovostné peniaze, je centrálna banka. Bezhotovostné peniaze, resp. peniaze v podobe zápisov na bankových účtoch, môţu emitovať okrem centrálnej banky aj banky.
3) Realizovanie bezhotovostného peňazí – vedú ho banky pomocou účtov, ktoré uzatvárajú so svojimi klientmi. Základnou podmienkou zdravého vývoja trhovej ekonomiky je kvalitný platobný styk.
4) Sprostredkovanie finančného investovania – banky z jednej strany zabezpečujú emisie cenných papierov, zo strany druhej sprostredkovávajú pre svojich klientov i ich nákupy, iné investičné obchody ako úschovu a správu aktív, obchody s finančnými derivátmi a pod. (Revenda, 2012, s. 87)
18
1.2.2 Bankové povolenie
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Ţiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a) peňaţný vklad do základného imania banky najmenej 16 600 000 eur a peňaţný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 33 200 000 eur,
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňaţného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,
c) spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke, a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
d) návrh členov štatutárneho orgánu podľa § 24 ods. 1,
e) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
f) návrh stanov banky,
g) obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloţenej reálnymi ekonomickými výpočtami,
h) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na banke,
19
i) úzke väzby v rámci skupín podľa písmena h) nebránia výkonu bankového dohľadu, j) právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina
podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu bankového dohľadu,
k) sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť na území Slovenskej republiky; bankové činnosti môţe vykonávať banka aj mimo území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zaloţenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom,
l) preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky.
Ak ţiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2, Národná banka Slovenska ţiadosť podľa odseku 1 zamietne.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov banka je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a) splatenie peňaţného vkladu do základného imania v plnej výške,
b) technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému banky, vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
c) splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6
Podľa § 10 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bankové povolenie nemoţno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Zákon č. 483/2001 Z.z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje presné pravidlá o vzniku, zániku banky, pôsobení a jej činnosti na území Slovenskej republiky, a tak isto aj pre zahraničné banky a všetky bankové inštitúcie s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky.
20
1.3 Komerčná banka a základné funkcie
Lisý charakterizuje komerčnú banku ako „finančný sprostredkovateľ presunu dočasne voľných prostriedkov v ekonomike – prijíma vklad od tých, ktorý sporia, a poskytuje pôţičky tým, ktorí majú investičné príleţitosti“ (Lisý et al, 2007, s. 423)
„Postavenie komerčného bankovníctva na bankovom trhu upravuje zákon o bankách v platnom znení. Banka (úverová inštitúcia) je definovaná ako právnická osoba so sídlom na území SR zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá má na výkon svojich činností udelené bankové povolenie. Základným zameraním komerčnej banky je sústreďovanie voľných peňaţných prostriedkov so zhodnocovacím efektom pre vkladateľov a ponuka finančných zdrojov na určité časové obdobie za podmienok prijateľných pre klientov a prinášajúcich zisk banke.“ (Vokorokosová, 2008, s 40 - 41)
Medzi hlavné funkcie komerčnej banky patrí:
finančné sprostredkovanie, emisia bezhotovostných peňazí,
sprostredkovanie bezhotovostného platobného styku. (Pospíšil, 2007, s. 46-47) Sprostredkovanie platobného styku Medveď charakterizuje ako prvú základnú funkciu bánk. Bezhotovostný platobný styk predstavuje platby medzi bankovými a nebankovými subjektmi účtovným prevod bez pouţitia hotovostných peňazí.
„Bezpečný, rýchly a relatívne lacný platobný styk je jednou zo základných podmienok zdravého vývoja ekonomiky.“ (Medveď et al, 2012, s.94)
Komerčná banka sa zväčša charakterizuje ako finančný sprostredkovateľ a preto finančné sprostredkovanie patrí k hlavným funkciám komerčnej banky.
„Finančné sprostredkovanie – t.j. banka sprostredkováva tzv. zapoţičaný kapitál, a to na ziskovom princípe – vlastné a získané peňaţné prostriedky banka umiestňuje tam, kde pri rovnakej miere rizika prinášajú najväčšie výnosy a ich investície sú totiţ najefektívnejšie.“ (Pospíšil, 2007, s. 47)
Rozdiel medzi emisiou bezhotovostných peňazí a emisiou hotovostných peňazí je v tom, ţe emisiu hotovostných peňazí môţe vykonávať len centrálna banka ale emisiu
21
bezhotovostných peňazí môţe sprostredkovávať aj komerčná banka na základe zápiskov na bankových účtoch. Háčik je len v tom, ţe túto funkciu môţe ovplyvňovať centrálna banka.
„V dôsledku bezhotovostnej emisie peňazí rastie objem vkladov banky a zvyšuje sa tak potreba likvidných prostriedkov na to, aby bola banka schopná realizovať príkazy klientov na uskutočňovanie platieb v prospech klientov iných bánk.“ (Medveď et al, 2012, s. 95)
„Sprostredkovanie bezhotovostného platobného styku – banky tým, ţe vedú účty veľkému počtu klientov, môţu poskytovať ich vzájomné platby len účtovným prevodom bez potreby previesť hotovostné peniaze. Najlepšie fungujúci platobný styk je jednou z podmienok fungovania zdravej trhovej ekonomiky.“ (Pospíšil, 2007, s. 47)
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov komerčná banka môţe vykonávať činnosti, ak ich má uvedené v bankovom povolení, aj tieto činnosti:
poskytovanie platobných sluţieb a zúčtovanie,
poskytovanie investičných sluţieb a investovanie do cenných papierov na vlastných účtoch,
obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi peňaţného trhu a kapitálového trhu a s mincami z drahých kovov, pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí,
správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, finančný lízing,
poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, poskytovanie poradenských sluţieb v oblasti podnikania,
vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich sluţieb,
finančné sprostredkovanie, uloţenie vecí,
22 prenájom bezpečnostných schránok, poskytovanie bankových informácií, osobitné hypotekárne obchody, funkciu depozitára,
spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí, vydávanie a správu elektronických peňazí.
1.3.1 Členenie komerčných bánk
Komerčné banky v dvojstupňovom systéme členíme z rôznych hľadísk. Existuje jedna centrálna banka a viacej komerčných bánk s rôznymi špecifikami, podľa legislatívy.
Členenie komerčných bánk:
1) z hľadiska vykonávaných aktivít a) Univerzálne komerčné banky b) Špecializované komerčné banky 2) z hľadiska vlastníctva kapitálu
a) Štátne banky - vlastníkom je štát. Štátna banka Slovenskej republiky je Národná banka Slovenska, ktorá vznikla 1.januára 1993 na základe zákona NR SR č.
556/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Od 1.januára 2009 je Národná banka Slovenska súčasťou Eurosystému.
b) Druţstevné banky – sú na báze podielového druţstevného vlastníctva. Podnikajú formou svojpomocného hospodárenia. Sú to najmä ľudové banky, ktoré sú veľmi rozšírené v Nemecku. Vlastníkom bankového kapitálu je druţstvo. Slovenská republiky podľa slovenskej legislatívy neumoţňuje vznik druţstevných bánk.
c) Súkromné banky - vlastníkom je súkromný vlastník. Je to ťaţisko kaţdého rozvinutého systému bankovníctva. Môţe mať formu akciovej spoločnosti alebo
23
spoločnosti s ručením obmedzeným. Ako prvá súkromná banka na území Slovenskej republiky bola Tatra Banka, a.s.
3) z hľadiska pôvodu kapitálu
a) Domáce banky – vlastníkom banky je domáci kapitál
b) Zahraničné banky – dominuje zahraničný kapitál. Na území Slovenskej republiky pôsobí 14 zahraničných bánk
c) Zmiešané banky – mix a) a b) (Belás et al, 2007, s. 14-15) Univerzálne komerčné banky
„Univerzálne komerčné banky vykonávajú širokú škálu bankových obchodov, spravidla sú to banky s rozhodujúcim postavením na príslušnom bankovom trhu, ich zameranie je riziko monopolného postavenia.“ (Belás et al, 2007, s. 14)
Vo vyspelých ekonomikách predstavuje dominantný prvok v bankovom systéme. Majú celý rad výhod.
Špecializované komerčné banky
Špecializované komerčné banky sú zaloţené na základe poskytovania špeciálnych produktov ako:
hypotekárne úvery stavebné sporenie
Tabuľka 2 Prehľad špecializovaných bánk pôsobiacich na území Slovenskej republiky
Názov banka Ponúkané produkty
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
Stavebné sporenie, Stavebný úver, Bytové domy
Privatbanka, a.s. Privátne bankovníctvo, Korporátne bankovníctvo, Štandardné bankové sluţby určené pre jednotlivcov aj ţivnostníkov
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
Bankové záruky, Úvery, Vkladové produkty
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.
Sporenie, úvery, Pre bytové domy
24 ČSOB stavebná
sporiteľňa, a.s.
Sporenie a stavebný úver, Medziúver, Obnova Zdroj: vlastné spracovanie, www.banky-na-slovensku.sk 08. 01. 2013
1.3.2 Bilancia komerčnej banky
Ukáţkovú bilanciu komerčnej banky môţeme znázorniť nasledovne:
Obrázok 3 Vzorová bilancia komerčnej banky
Zdroj: Belás et al, 2010, s. 27
„Významným špecifikom činnosti komerčnej banky je štruktúra jej bilancie.
V bilancií komerčnej banky jednoznačne prevaţujú cudzie zdroje, ktoré sa prednostne akumulujú od domácností vo forme malých vkladov. Komerčná banka podniká s peniazmi svojich vkladateľov na vlastný účet a vlastné riziko, pričom sa snaţí maximalizovať pákový efekt.“ (Belás et al, 2010, s. 26)
Bilancia komerčnej banky je atypická a výrazne asymetrická v porovnaní s nefinančnými podnikmi. Kaţdá bilancia, a tak isto aj bilancia banky, nám na jednej strane dáva informácie o tom, aká je štruktúra majetku daného podniku a na druhej strane z akých zdrojov je tento majetok financovaní.
25 Aktíva komerčnej banky
„Aktívne obchody komerčnej banky sú peňaţné operácie, prostredníctvom ktorých banka získava výnosy, resp. vytvára predpoklady pre jej bezporuchové fungovanie. Tieto obchody sú v bilancií banky zachytené na strane aktív a preto sa nazývajú aktívne obchody.“ (Belás et al, 2010, s. 248)
Strana aktív – forma majetku
pokladničná hotovosť – banka ju vyuţíva na hotovostné operácie v pokladniach, vklady v centrálnej banke – cieľom je zabezpečenie likvidity banky, pričom výnos s týchto vkladov je závislý od toho, či je alebo nie je bankou úročený,
štátne pokladničné poukáţky a poukáţky centrálnej banky – sú to likvidné, bezrizikové aktíva, ktoré banka drţí aby posilnila likviditu alebo zníţila rizikovosť svojho portfólia,
pohľadávky voči bankám – sú to vklady v iných bankách alebo úvery poskytnuté iným bankám,
pohľadávky voči klientom – sú spojené s vyššou mierou rizika a niţšou likviditou, sú to pohľadávky z poskytnutých úverov nebankovým klientom,
cenné papiere – sú to obchodovateľné dlhopisy s pohyblivým aj pevným výnosom a tieţ aj majetkové cenné papiere,
majetkové účasti – sú to dlhodobo drţané akcie, s ktorých banka získava vplyv nad inou spoločnosťou,
dlhodobý hmotný a nehmotný majetok – banka ho potrebuje na vykonávanie svojej činnosti,
pohľadávky z upísaného základného kapitálu – sú to pohľadávky voči akcionárom, ktoré vyplývajú z upísaného a doposiaľ nesplatného základného kapitálu,
ostatné aktíva – sú to pohľadávky voči zamestnancom, daňové pohľadávky voči štátu, a pod. (Medveď et al, 2012, s. 105)
26 Pasíva komerčnej banky
„Pasívne bankové obchody sú obchody s klientami banky, postupy a rozhodnutia akcionárov, prostredníctvom ktorých komerčná banka získava peňaţné zdroje pre svoju podnikateľskú činnosť z externého a interného prostredia. Peňaţné zdroje vykazujú banky na pravej strane bilancie, teda ako bankové pasíva, preto sa tieto obchody nazývajú pasívne obchody.“ (Belás et al, 2010, s. 299
Strana pasív – zdroje krytia
záväzky voči bankám - patria sem úvery poskytované centrálnou bankou, vklady od iných bánk,
záväzky voči klientom - sú tvorené všetkými primárnymi vkladmi. Táto poloţka obsahuje prijaté úvery od vládnych inštitúcií,
záväzky z dlhodobých cenných papierov - sú to emitované dlhopisy, vďaka týchto emisii získava banka zdroje na financovanie svojich aktív,
rezervy - sú určené na krytie rizík, ktoré vyplývajú z bankového podnikania. Časť týchto rezerv má charakter zákonných rezerv,
ostatné pasíva - obsahuje záväzky banky rôznorodého charakteru, tak isto ako pri strane aktív, ostatné aktíva,
podriadený dlh - špecifický zdroj pretoţe predstavuje prechod medzi cudzími a vlastnými zdrojmi banky. Ide o peňaţnú pôţičku banke,
základný kapitál - jedná sa o vlastný zdroj banky, ktorý tvoria vklady akcionárov, resp. účtovnou hodnotou akcií upísaných akcionármi banky,
kapitálové fondy - tieto fondy banka tvorí z iných zdrojov neţ z bankového zisku.
Ide o bezplatné nadobudnutie majetku, dotácie,
rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku - tieto fondy si tvorí banka zo zdaneného zisku, ide o vlastné zdroje banky,
emisné áţio - je to rozdiel medzi emisným kurzom a menovitou hodnotou akcií banky,
27
nerozdelený zisk z minulých období - ak splní táto poloţka zákonom stanovené podmienky, môţe byť súčasťou vlastných zdrojov banky. (Medveď et al, 2012, s.
105)
1.4 Charakteristika centrálnej banky
Pre normálne fungovanie národného hospodárstva ktorejkoľvek zeme je dôleţité zaistiť riadne fungovanie peňaţnej sféry, finančnej a bankovej sústavy. Jednou z najdôleţitejších inštitúcii, ktorá o to usiluje je práve centrálna banka. (Pavlát, 2004, s 6)
Prvé centrálne banky vznikli v 17. storočí avšak aţ od druhej polovičky 19. storočia začali postupne fungovať v takej podobe ako ich poznáme dnes. K pôvodnej, vtedy najdôleţitejšej funkcií zabezpečovanie úverov pre štátnu pokladňu sa postupne pridávali ďalšie funkcie. (Pavlát, 2004, s 22)
Centrálne banky, skorej nazývané tieţ emisné banky, sú inštitúcie, ktoré:
majú emisní monopol na hotovostné peniaze – bankovky, poprípade aj mince, realizujú menovú politiku,
regulujú bankový systém. (Revenda, 2011, s 26)
Obrázok 4 Definičné znaky centrálnej banky v trhovej ekonomike
Zdroj: Revenda, 2011, s 27
28
Centrálna banka má osobitné miesto v bankovom systéme, ktoré je determinované:
jej cieľmi, postavením,
a funkciami v ekonomike. (Belás et al., 2007, s 29)
1.4.1 Ciele centrálnej banky
Dôleţitým aspektom určenia cieľov pre centrálne banky je, aby si vybrala správne, navzájom sa podporujúce ciele. Kotlebová et al vo svojej knihe Menová politika uvádza presný názov týchto cieľov, a to „kompatibilné ciele“, čiţe navzájom zlučiteľné ciele.
Základným cieľom je starostlivosť o zdravý menový vývoj v širokom slova zmysle.
Stabilitu meny je treba chápať v dvoch rovinách:
1. vnútorná stabilita meny nachádza svoj odraz v stabilite cien v tuzemskej mene a jej úroveň je vyjadrovaná mierou inflácie,
2. vonkajšia stabilita meny sa odráţa vo vývoji menového kurzu danej meny k zahraničným menám. (Dvořák, 2005, s 143)
V minulosti sa pri realizovaní menovej politiky sledovali tieto ciele:
podpora zamestnanosti, podpora ekonomického rastu,
rovnováha beţného účtu platobnej bilancie, stabilita menového kurzu domácej meny, stabilita úrokových sadzieb,
stabilita finančných trhov.(Kotlebová et al, 2007, s 118)
29
1.4.2 Postavenie centrálnej banky
„Postavenie centrálnej banky v trhovej ekonomike je výrazne determinované mierou jej nezávislosti.
Nezávislosť centrálnej banky sa skladá z týchto zloţiek:
inštitucionálna nezávislosť – predstavuje samostatnosť centrálnej banky pri prijímaní rozhodnutí o menovej politike, členovia vrcholných orgánov nesmú poţadovať ani prijímať inštrukcie od orgánov mimo centrálnej banky (napr. vláda, komisie, parlament),
funkčná nezávislosť – je vyjadrená reálnosťou cieľov, to znamená, ţe centrálna banka by si mala stanovovať reálne ciele vo svojej menovej politike,
finančná nezávislosť – znamená, ţe centrálna banka hospodári s vlastnými finančnými prostriedkami, má vlastný rozpočet a nie je prijímateľom peňazí od iných strán, čo by mohlo determinovať kvalitu a preferenciu jej rozhodnutí,
personálna nezávislosť – prejavuje sa dĺţkou funkčného obdobia vrcholných predstaviteľov centrálnych bánk, resp. moţnosťou znovuzvolenia a pod., vzhľadom na spôsob ustanovenia týchto funkcionárov (cez parlament, prípadne vládu) je personálna nezávislosť dosť iluzórna.“ (Belás et al, 2010, s 38 - 39)
„Nezávislosť centrálnej banky je moţné merať tzv. indexom nezávislosti centrálnej banky. V princípe ide o sledovanie jednotlivých vyššie popísaných nezávislostí a priraďujú sa im hodnoty od 0 do 2. Najvyššiu nezávislosť vykazuje ECB.“ (Medveď et al, 2012, s 63)
1.4.3 Funkcie centrálnej banky
„Centrálne banky svojou politikou ovplyvňujú úrokové sadzby, objem úverov a celkovú ponuku peňazí. Vykonávajú teda činnosti, ktoré majú významný vplyv na makroekonomické indikátory i na finančné trhy. Historicky však centrálne banky plnili pôvodne iba dve funkcie:
30 1. úverovanie štátnych inštitúcií a
2. vedenie účtu pre štát.“ (Sysáková et al, 2010, s 45)
Aţ do 2. svetovej vojny stála emisná činnosť centrálnych bánk v popredí. V posledných desaťročiach 20. storočia značne vzrástol význam menovej politiky, takţe menová politika často býva medzi základnými funkciami centrálnej banky uvedená na prvom mieste. V praxi je emisná činnosť centrálnej banky neoddeliteľná od jej menovej politiky, pretoţe v menovej politike ide predovšetkým o rozhodovanie o mnoţstve peňazí v ekonomike a o reálne zabezpečenie ich potrebného mnoţstva. (Pavlát, 2004, s 8)
Obrázok 5 Funkcie centrálnej banky v trhovej ekonomike v súčasnosti
Zdroj: Revenda, 2011, s 33
Za hlavné funkcie centrálnej banky povaţujeme:
vrcholný subjekt menovej politiky – centrálna banka je zodpovedná za výkon menovej politiky v danom štáte, alebo v integrovanom celku štátov. Ide o reguláciu mnoţstva peňazí v ekonomike s určitým cieľom. Tým najhlavnejším je stabilita cenovej hladiny,
banka bánk – centrálna banka vedie účty ostatným bankám, prijíma ich vklady, poskytuje im úvery,, realizuje zúčtovanie medzi jednotlivými bankami a vykonáva dohľad a reguláciu nad komerčnými bankami. Úvery od centrálnej banky predstavujú emisiu bezhotovostných peňazí,
31
emisná funkcia – centrálna banka má výsostné právo vydávať hotovostné peniaze do obehu a zároveň zodpovedá za ponuku (vydávanie) peňazí v ekonomike,
banka štátu – vykonáva niektoré finančné operácie pre vládu, centrálne orgány, samosprávu a pod.,
správca devízových rezerv štátu – centrálna banka akumuluje devízové rezervy a realizuje s nimi operácie na devízovom trhu,
vrcholný reprezentant štátu – centrálna banka zastupuje štát v medzinárodných finančných a menových inštitúciách. (Medveď et al, 2012, 59-60)
1.5 Nástroje centrálnej banky
Centrálna banka vo svojej činnosti uplatňuje celú radu nástrojov. Medzi tieto nástroje patrí napr. diskontná sadzba, stanovenie rôznych limitov v podobe prepísania minimálnych alebo maximálnych hodnôt pre určité transakcie, vydávanie právneho predpisu, administratívne a ekonomické sankcie a pod. Pomocou týchto nástrojov centrálna banka ovplyvňuje vývoj niektorých makroekonomických procesov a tieţ aj mikroekonomickú situáciu spadajúcu pod jej reguláciu a pohľad. (Pavlát, 2004, s 43)
Podľa Belása môţeme nástroje centrálnej banky rozdeliť nasledovne:
1. z časového hľadiska
a) dlhodobé nástroje – pôsobia minimálne v strednodobom časovom horizonte, b) krátkodobé nástroje – pôsobia v časovom horizonte maximálne 1 rok
2. z hľadiska spôsobu pôsobenia na bankový sektor
a) direktívne, ktoré sa nazývajú aj administratívne nástroje – priamo ovplyvňujúce bankový sektor, banky ich musia dodrţiavať,
b) trhovokompatibilné nástroje – pôsobia nepriamou formou, to znamená, ţe banky sa môţu ich pôsobeniu prípadne i vyhnúť
3. z hľadiska rýchlosti pôsobenia
32
a) operatívne nástroje, ktoré sú charakteristické okamţitým vplyvom na bankový sektor, b) nástroje s poskytnutím časového intervalu na ich pôsobenie
4. podľa stupňa naliehavosti
a) beţné nástroje – do tejto skupiny zaraďujeme tie menové nástroje, ktoré sú zvyčajne obvykle pouţívané zo strany centrálnej banky,
b) mimoriadne nástroje – tieto nástroje menovej politiky sú vyuţívané sporadicky,
c) sezónne nástroje – ide o tie nástroje menovej politiky, ktoré sú pouţívané v pravidelne sa opakujúcich intervaloch
5. podľa vecného zaradenia
a) bankové nástroje – tieto sú vlastné aktivitám bankového sektora,
b) nebankové nástroje – tieto pôsobia z prostredia mimo bankového sektora. (Belás, 2010, s 39 - 40)
Obrázok 6 Ďalšie členenie nástrojov menovej politiky
Zdroj: Kotlebová et al, 2007, s 158
33
1.5.1 Nepriame nástroje menovej politiky
Podľa Belása sú nepriame, resp. trhovokompatibilné nástroje menovej politiky centrálnej banky charakteristické tým, ţe vyuţívajú existenciu objektívnych ekonomických vzťahov a súvislosti, pričom sa očakáva, ţe pri zmene niektorých parametrov dôjde k dobrovoľnému a racionálnemu postoju a správaniu riadených objektov. (Belás et al, 2010, s 40)
Medzi nepriame nástroje pouţívané v súčasnosti, zladené s menovopolitckým inštrumentárom bánk v EU a Európskej centrálnej banky patrí:
1. dvojtýţdňová repo sadzba – v rámci dvojtýţdňovej repo sadzby ponúka banka, konkrétne Česká národná banka bankám, ţe si u nej v rámci dohodnutých dvojtýţdňových repo operáciách môţu na dva týţdne uloţiť svoje voľné peňaţné prostriedky za úrokovú sadzbu, ktorá neprevyšuje repo sadzbu.
2. diskontná sadzba – je jedna zo základných úrokových sadzieb, ktorú centrálna banka vyhlasuje a pomerne často mení. Je to úroková sadzba, ktorú platia obchodné banky za úver (diskontní úver), ktorý im centrálna banka poskytla.
3. reeskont zmeniek – spočíva v odkúpení uţ eskontovaných zmeniek od komerčných bánk pred lehotou ich splatnosti. Odkupom uţ eskontovaných zmeniek centrálna banka zvyšuje menovú bázu (a likviditu komerčných bánk), splácaním reeskontného úveru sa naopak mnoţstvo peňazí zniţuje.
4. povinné minimálne rezervy – kaţdá komerčná banka, stavebná sporiteľňa ale aj pobočka zahraničných bánk je povinná drţať na svojom účte v Zúčtovacom centre (tzv. clearingový účet) určitý a vopred stanovený objem likvidity – tzv. povinné minimálne rezervy. Príslušná banka je povinná drţať na svojom clearingovom účte taký denní zostatok povinných minimálnych rezerv, ktorý zodpovedá 2% priemeru primárnych vkladov za uplynulí mesiac.
5. kapitálová primeranosť – ukazovateľ kapitálovej primeranosti je meradlom stanoveným od roku 1988 Bankou pre medzinárodné platby v Bazileji, ktorá udáva, či má banka dostatočný kapitál k ochrane proti riziku straty.
6. operácie na voľnom trhu - sú v súčasnosti najpouţívanejším nástrojom centrálnych bánk. Ich hlavným cieľom je usmerňovať vývoj úrokových sadzieb v ekonomike.
34
Sú väčšinou realizované formou repo operácii na základe dohôd o zistení peňaţnej pohľadávky prevodom dlţných cenných papierov.
7. intervencie devízového kurzu – kurzové intervencie sú jediným nepriamym nástrojom centrálnej banky, ktorého hlavným cieľom nie je zmena menovej bázy.
Realizujú sa za účelom regulácie menového kurzu domácich mien k menám zahraničným.
8. poistenie vkladov – na základe Európskej únie sú poistené vklady aţ do výšky 25.tis eur. Štát je zo systému poistenie vkladov úplne vylúčený. Všetky náhrady sú pripisované na vrub Fondu poistenia pohľadávok z vkladov, do ktorého banky platia príspevky vo výške 0,1% z objemu vkladov a stavebné sporiteľne vo výške 0,05%. (Pospíšil, 2007, s 28 – 33)
Podľa Medveďa sú najdôleţitejšími súčasnými nástrojmi menovej politiky tieto:
diskontná politika – je to úroková sadzba, za ktorú centrálna banka poskytuje úvery komerčným bankám.
operácie na voľnom trhu – vykonáva centrálna banka pomocou nákupov alebo predajov cenných papierov. Len čo cenné papiere z trhu nakupuje, tak na trh likviditu dodáva, keďţe za nakúpené cenné papiere platí peniaze. Naopak, pokiaľ chce likviditu z trhu stiahnuť, tak peniaze sťahuje tým, ţe predáva svoje pokladničné poukáţky alebo iné cenné papiere, ktoré drţí. Operácie na voľnom trhu tak slúţia na sťahovanie prebytočnej likvidity alebo dodávanie poţadovanej likvidity s cieľom, aby sa úrokové sadzby udrţali okolo základnej sadzby.
politika povinných rezerv – na rozdiel od diskontnej politiky a operácii na voľnom trhu, ktoré sú výsostne ekonomické opatrenia, znamená politika povinných rezerv vrchnostenský dirigistický zásah do činnosti obchodných bánk, ktorý však zákonodarstvo všetkých vyspelých krajín výslovne pripúšťa.
intervencie na devízovom trhu – kurzové intervencie predstavujú nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu menu. Obchody vykonáva centrálna banka.(Medveď et al, 2012, s 76 – 78)
35
Podľa Kotlebovej sa operácie na voľnom trhu rozdeľujú nasledovne:
1. aktívne operácie na voľnom trhu
2. vynútené operácie na voľnom trhu (Kotlebová et al, 2007, s 159)
Obrázok 7 Vplyv operácií na voľnom trhu na operatívne kritérium
Zdroj: Kotlebová et al, 2007, s 160
1.5.2 Priame nástroje menovej politiky
Priame nástroje sú príkazy, zákazy, normy a iné prostriedky, ktoré adresne a prevaţne selektívne centrálna banka ovplyvňuje ponuku peňazí, ale aj likviditu, úrokové sadzby, úverové podmienky a pod., u vybraných bánk. Medzi najrozšírenejšie priame nástroje patria:
pravidlá likvidity, úverové kontingenty,
36 povinné vklady,
odporúčania, výzvy, dohody. (Pospíšil, 2007, s 34)
Priame nástroje menovej politiky podľa Medveďa sú:
1. Úverové limity – rozdeľujeme ich na absolútne a relatívne. Absolútne predstavujú maximálnu sumu úverov, ktoré môţe komerčná banka poskytnúť svojim klientom.
Relatívne limity predstavujú objem úverov rôzneho druhu, ktoré môţe komerčná banka získať od centrálnej, emisnej banky.
2. Úrokové limity – predstavujú určenie úrokových sadzieb centrálnou bankou pre bankovú klientelu, ale aj pre samotné komerčné banky. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike, ovplyvňujú výšku úspor, dopyt po úveroch a pod.
3. Povinné vklady – povinnosť pre finančné a nefinančné subjekty ukladať vklady alebo otvárať beţné účty a vykonávať operácie s peniazmi len výhradne prostredníctvom centrálnej banky.
4. Pravidlá likvidity – sú základnými podmienkami pre získanie bankovej licencie.
Zahŕňajú aj ukazovatele kapitálovej primeranosti a úverovej angaţovanosti. Vo všeobecnosti znamenajú mnohostranné, záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk na zabezpečenie likvidity banky a jej obozretného podnikania.
5. Odporúčania, výzvy a dohody – majú charakter spätných väzieb. Odporúčania sú formulované postoje a názory centrálnej banky na správanie komerčnej banky.
Výzvy sú konkrétne, dôraznejšie k postoju ku konaniu banky. Dohody sú väčšinou písomne upravené vzťahy, sú záväzné a zabezpečené sankciami. (Medveď et al, 2012, s 75-76)
37
2 Analýza, postavenie FED v trhovej ekonomike
Vznik Federálneho rezervného systému, ktorý sa v odbornej literatúre tieţ uvádza ako FED siaha aţ ku koncu roka 1913.
Po niekoľkých bankových krízach a neúspešných projektoch usporiadania amerického bankového systému bol 23. Decembra 1913 prijatí zákon Federal Reserve Act.
V nasledujúcom roku zahájil činnosť nový systém centrálneho bankovníctva, Federal Reserve Systém, ktorému sa budeme venovať v tejto kapitole. Jeho štruktúra a činnosť zostali s miernymi úpravami rovnaké aţ do súčasnosti. (Revenda, 2011, s 494)
2.1 História vzniku Federálneho rezervného systému
„Prvé pokusy zaviesť na území USA centrálnu banku siahajú do obdobia rokov 1791 aţ 1811. Na základe výzvy vtedajšieho ministra financií pána Alexandra Hamiltona zriadil Kongres v roku 1791 Prvú banku Spojených štátov amerických so sídlom vo Philadelphii. Stala sa najväčšou spoločnosťou v krajine a prevládali v nej rozsiahle bankové a peňaţné záujmy. V roku 1811 vypršal jej dvadsaťročný mandát a Kongres jej opätovné obnovenie zamietol. O päť rokov neskôr sa politické kruhy vrátili k myšlienke centrálnej banky a Kongres vtedy s tesným výsledkom hlasovania odsúhlasil Druhú banku spojených štátov amerických. Keď sa však veľký odporca myšlienky centrálnej banky pán Andrew Jackson stal v roku 1828 americkým prezidentom a vyuţil následne svoje kontrolné bankové právomoci, znamenalo to definitívne odsúdenie centrálnej banky na zánik. Jej mandát sa po uplynutí v roku 1836 uţ viac nepodarilo obnoviť. Jeho obzvlášť kruté prejavy, ktoré so sebou priniesol rok 1907, podnietili Kongres vytvoriť Národný menový úrad, ktorý dostal za úlohu vypracovať návrh na zriadenie inštitúcie, ktorá by pomáhala predchádzať a zmierňovať podobné finančné rozvraty ekonomiky. Po rozsiahlych diskusiách prijal Kongres Zákon, ktorého účelom bolo zabezpečiť zriadenie federálnych rezervných bánk. Účinnosť pripraveného Zákona potvrdil svojim podpisom americký prezident Woodrow Wilson dňa 23. decembra 1913. V priebehu nasledovného obdobia boli postupne prijímané ďalšie zákony, ktoré objasnili a doplnili pôvodný účel Zákona. Medzi tieto kľúčové právne predpisy sa zaradili najmä Bankový zákon z roku 1935, Zákon o zamestnanosti z roku 1946, Zákon o bankových holdingoch z roku 1956 a
38
jeho dodatky z roku 1970, Zákon o reforme Federálneho rezervného systému z roku 1977, Zákon o medzinárodnom bankovníctve z roku 1978, Zákon o plnej zamestnanosti a vyváţenom raste z roku 1978, Zákon o deregulácii depozitných inštitúcií a menovej kontrole z roku 1980, Zákon o reforme finančných inštitúcií, ich obnove a posilnení z roku 1989, Zákon o rozvoji federálnych depozitných poisťovní z roku 1991 a Zákon Gramm- Leach-Bliley z roku 1999.“ (Koprlová, 2010, s 86-87)
Ako uvádzajú Samuelson a Nordhaus cieľmi Federálneho rezervného systému sú:
1. stabilný rast národného produktu – keď je agregátny dopyt nadmerný, čo vedie k rastu cien, Federálny rezervný systém bude chcieť spomaliť rast ponuky peňazí, čím sa zase spomalí rast agregátneho dopytu a outputu.
2. nízka nezamestnanosť – ak je nezamestnanosť príliš vysoká a obchod upadá, môţe sa Federálny rezervný systém rozhodnúť zvýšiť ponuku peňazí, čo vedie k rastu agregátneho dopytu a k zrýchleniu rastu ponuky. (Samuelson – Nordhaus, 1992, s 258)
2.2 Zloženie Federálneho rezervného systému
Federálny rezervný fond sa skladá s týchto zloţiek:
1. Výbor guvernérov (Board of Governors)
2. Federálny výrob voľného trhu (Federal Open Market Committee) 3. Dvanásť regionálnych Federálnych rezervných bánk a 25 pobočiek 4. Tri Federálne poradné rady (Federal Advisory Council)
5. Poradná rada klientov bánk (Consumer Advisory Council)
6. Poradná rada sporiteľských inštitúcií (Thrift Institutions Advisory Council) 7. Členské banky (Pavlát, 2004, s 82)
39 Výbor guvernérov (Board of Governors)
„Strategickým centrom FRS je sedemčlenný Výbor guvernérov, ktorého kaţdý člen musí pochádzať z inej Federálnej rezervnej oblasti. Sú menovaní prezidentom a schválení Kongresom na jedno štrnásťročné obdobie, pričom sa uplatňuje tzv. rotačný princíp tak, aby sa kaţdé dva roky jeden člen výboru vymenil, čím sa zabezpečuje tak kontinuita, ako aj zmena.
Medzi hlavné úlohy Výboru guvernérov patrí:
formulovanie menovej politiky,
určovanie základnej výšky diskontnej sadzby a sadzieb povinných minimálnych rezerv,
stanovovanie pravidiel dohľadu členských bánk a niektoré ďalšie úlohy.“ (Iša, 2008, s 35 - 36)
Dvanásť regionálnych Federálnych rezervných bánk a 25 pobočiek
Federálne rezervné banky fungujú ako centrálne banky v menových dištriktoch, na ktoré je rozdelené územie Spojených štátov. Tieto dištrikty sa nezhodujú s teritóriom jednotlivých federálnych štátov USA. Federálne rezervné banky sú samostatným subjektom vo vlastníctve členských bánk, majú vlastné príjmy z obchodov, ktoré realizujú.
Jedná sa predovšetkým o úroky zo štátnych cenných papierov, o príjmy z platených sluţieb pre inštitúcie oprávnené k prijímaniu vkladov. Nie sú zaloţené za účelom dosahovania zisku. Sú zodpovedné za obeh peňazí a za poskytovanie úverov. Zásobujú členské banky hotovostnými peniazmi. Federálne rezervné banky realizujú medzibankové clearingové operácie vrátane zúčtovania šekov a uskutočňujú elektronické transfery peňazí pre cca 7800 členských inštitúcii prostredníctvom Komunikačného systému federálnych rezerv (Federal Reserve Communication System). Na čele kaţdej federálnej rezervnej banky je deväťčlenný Výbor riaditeľov (Board of Directors). (Pavlát, 2004, s 83)
40
Federálny výbor voľného trhu (Federal Open Market Committee)
Prezident Federálnej rezervnej banky New York je stálym členom Federálneho výboru voľného trhu. Bol zaloţený v roku 1935 a stanovuje koncepciu menovej politiky.
Výbor tieţ vykonáva operácie na voľnom trhu s cennými papiermi federálnej vlády a vládnych agentúr a koordinuje devízové intervencie, ktorej prvotný impulz dáva federálne ministerstvo financií.
Zloţenie Federálneho výboru voľného trhu:
všetkých sedem členov Výboru guvernérov, prezident Federálnej rezervnej banky New York,
a zo štyroch prezidentov zostávajúcich jedenástich Federálnych rezervných bánk, ktoré rotujú na jednoročnej báze. (Revenda, 2011, s 495)
Tabuľka 3 Aktuálne zloţenie Federálneho výboru voľného trhu
Meno Členstvo
Ben S. Bernanke Predseda Výboru guvernérov
William C. Dudley Prezident Federálnej rezervnej banky New York James Bullard Prezident Federálnej rezervnej banky St. Louis Elizabeth A. Duke Člen predstavenstva Výboru guvernérov
Charles L. Evans Prezident Federálnej rezervnej banky Chicago Esther L. George Prezident Federálnej rezervnej banky Kansas City Jerome H. Powell Člen predstavenstva Výboru guvernérov Sarah Bloom Raskin Člen predstavenstva Výboru guvernérov Jeremy C. Stein Člen predstavenstva Výboru guvernérov Eric S. Rosengren Prezident Federálnej rezervnej banky Boston
Daniel K. Tarullo Člen predstavenstva Výboru guvernérov
41
Janet L. Yellen Člen predstavenstva Výboru guvernérov
Zdroj: vlastné spracovanie (http://www.federalreserve.gov/, 10. 04. 2013)
Poradné banky
Stanoviská a záujmy niektorých záujmových skupín prezentujú tri poradné rady Výboru guvernérov, a to:
1. Federal Advisory Council 2. Consumer Advisory Council
3. Community Depository Institutions Advisory Council, ktorý nahradil Thrift Institutions Advisory Council
Členské banky
Tieto banky nemôţme povaţovať za centrálne banky, sú to len formálne banky patriace do Federálneho rezervného systému. Tieto banky drţia akcie Federálnych rezervných bánk. Majú nárok na výplatu dividend a môţu čerpať diskontnými úvermi.
Podliehajú tvrdšiemu bankovému dohľadu (reglementácii), aj keď sa ich povinnosti stále viac blíţia k povinnostiam nečlenských bánk. (Revenda, 201, 495 – 496)
2.3 Nástroje menovej politiky FEDu
„Termín "menová politika" odkazuje na opatrenia vykonávaných centrálnou bankou, ako je Federálny rezervný systém. Pomôţe ovplyvniť dostupnosť na národné ekonomické ciele, resp. náklady na peňaţné zásoby a úvery. Zákon o federálnej rezerve z roku 1913 dal Federálnemu rezervnému systému zodpovednosť za stanovovanie menovej politiky. Federálny rezervný systém zahŕňa tri nástroje menovej politiky:
operácie na voľnom trhu, diskontná sadzba,
rezervné poţiadavky.“ (http://www.federalreserve.gov/, 10. 04. 2013)
42
„Operácie na voľnom trhu (Open Market Operations) – nákup a predaj cenných papierov na voľnom trhu centrálnou bankou sú kľúčovým nástrojom Federálneho rezervného systému v realizácii menovej politiky. Krátkodobý cieľ pre operácie na voľnom trhu je určovaný Federálnym výborom pre voľný trh (Federal Open Market Committee). Prístup Federálneho rezervného systému k výkonu menovej politiky sa značne vyvinul od finančnej krízy, a to najmä od konca roka 2008, kedy Federálny výbor pre voľný trh zaloţil takmer nulovú sadzbu cieľového pásma pre federálny fond. Od konca roka 2008, Federálny rezervný systém výrazne rozšíril svoj podiel dlhodobejších cenných papierov prostredníctvom otvorených trhových nákupoch s cieľom uvedenia tlaku na dlhodobé úrokové sadzby a tým aj podporu hospodárskej činnosti a tvorbu pracovných miest, aby finančné podmienky viac akomodovala.“ (http://www.federalreserve.gov/, 10. 04. 2013)
„Diskontná sadzba (The Discount Rate)– je úroková sadzba komerčných bánk a ďalších depozitných inštitúcií na pôţičky. Federálne rezervné banky ponúkajú tri programy na depozitné inštitúcie: primárny – kreditný, sekundárny – úvery, a sezónny – úvery, kaţdý s vlastnou úrokovou sadzbou. Všetky úvery sú plne zabezpečené. V rámci hlavného kreditného programu, sú pôţičky predĺţené vo veľmi krátkodobom horizonte do depozitných inštitúcií vo všeobecne riadnom finančnom stave. Depozitné inštitúcie, ktoré nie sú oprávnené na primárny úver môţu poţiadať o ďalší úver splnením krátkodobej likvidnej potreby alebo vyriešením váţnych finančných problémov. Sezónny úver je rozšírený na pomerne malé depozitné inštitúcie, ktoré majú opakujúce sa výkyvy vo financovaní potrieb. Diskontná sadzba platí pre primárne úvery (primárne úverové sadzby).
Je stanovená nad obvyklú úroveň krátkodobých trhových úrokových sadzieb. Diskontná sadzba na sekundárnom úvere je vyššia ako sadzby na primárnom úvere. Diskontná sadzba pre sezónny úver je priemer vybraných trhových sadzieb. Diskontnej sadzby pre tri úverové programov sú rovnaké vo všetkých rezervných bankách s výnimkou dní okolo zmene v kurze.“ (http://www.federalreserve.gov/, 11. 04. 2013)
„Rezervné poţiadavky (Reserve Requirements) – povinné minimálne rezervy sú vyššie finančné prostriedky, ktoré musia inštitúcie drţať v rezerve proti niektorým vkladom. V medziach stanovených zákonom, rada má výhradnú právomoc nad zmenami v povinných minimálnych rezervách. Čiastka v dolároch depozitára povinných minimálnych rezerv sa určuje pouţitím minimálnych rezerv uvedených v nariadení D Federálnej rady pre inštitúcie vyhradených záväzkov. Vyhradené záväzky sa skladajú z čistých transakčných účtov, nonpersonal termínovaných vkladov, a eurocurrency záväzkov. Vzhľadom k tomu,
43
27. decembra 1990, nonpersonal termínované vklady a eurocurrency záväzky mali rezervný pomer na nule. Zákon Garn-St Germain z roku 1982 oslobodil prvé 2 milióny dolárov vyhradených záväzkov z povinných minimálnych rezerv. Táto "výnimka" sa kaţdý rok upraví podľa vzorca uvedeného v zákone. Výška čistých transakčných účtov podlieha pomeru povinných minimálnych rezerv vo výške 3%, ktorý bol stanovený na základe menovej regulácie zákona z roku 1980 na 25 miliónov dolárov. Táto "nízka rezervná tranţ"
sa tieţ kaţdý rok upravuje. Čisté transakčné účty prevyšujúce nízke rezervné tranţe, sú v súčasnej dobe na úrovni 10%.“ (http://www.federalreserve.gov/, 11. 04. 2013)
„Rada guvernérov Federálneho rezervného systému je zodpovedná za diskontnú sadzbu a povinné minimálne rezervy. Federálny výbor pre voľný trh je zodpovedný za operácie na voľnom trhu. Pomocou týchto nástrojov mení sadzbu federálnych fondov.
Sadzba federálnych fondov je úroková miera. Zmeny v sadzbe federálnych fondov vyvolá reťaz udalostí, ktoré môţu ovplyvniť:
ostatné krátkodobé úrokové sadzby, devízové kurzy,
dlhodobé úrokové sadzby, mnoţstvo peňazí a úverov,
a nakoniec, celý rad ekonomických veličín, vrátane zamestnania, výstupov, a cien tovarov a sluţieb.
Štruktúra Federálneho výboru pre voľný trh
Federálny výbor pre voľný trh (Federal Open Market Committee) sa skladá z dvanástich členov:
sedem členov rady guvernérov Federálneho rezervného systému, prezident Federálnej rezervnej banky v New Yorku,
štyria prezidenti, ktorí slúţi jeden rok na základe rotačného systému.
Tzv. „rotujúce sedadlá“ sú vyplnené z týchto štyroch skupín bánk, jeden prezident Svetovej banky z kaţdej skupiny: Boston, Philadelphia, a Richmond, Cleveland a Chicago; Atlanta, St Louis, a Dallas, a Minneapolis, Kansas City, a San Francisco. Prezidenti nehlasovacích
44
rezervných bankách sa zúčastnia zasadania výboru, zúčastňujú sa diskusií, a prispievajú k posúdenie ekonomiky a moţností v oblasti politiky. Federálny výbor pre voľný trh drţí osem pravidelnými zasadnutí ročne. Na týchto zasadnutiach, Výbor skúma:
hospodárske a finančné podmienky,
určuje príslušný orientáciu menovej politiky,
hodnotí riziká dlhodobých cieľov cenovej stability a udrţateľného hospodárskeho rastu.“ (http://www.federalreserve.gov/, 11. 04. 2013)
