Tabuľka zdroj 1: Green Speed, 2019
Posledné dostupné dáta o výsledkoch oboch spoločností sú z roku 2018 a v tabuľke vyššie sú zhrnuté vybrané parametre. Ako sme už raz spomínali, spojením sa pôsobnosť projektu Green Speed významne rozšíri a prepojí Veľkú Britániu s krajinami ako je Nemecko, Holandsko, Belgicko a Francúzsko. Na základe týchto dát môžeme odhadovať, že približný počet prepravených pasažierov by bol 18,5 mil. s precestovanými viac ako 17 mil. kilometrami.
Odhadované tržby by tak predstavovali vyše 1 664 mil. EUR (ČNB priemerný kurz
Vybraná kategória Thalys Eurostar
Krajiny pôsobenia Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko
Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Holandsko
Destinácie 26 (Brusel, Paríž, Antverpy, Rotterdam, Amsterdam,
Počet cestujúcich/rok 7,5 mil. 11 mil.
Precestované km/rok 9,4 mil. 7,9 mil.
Vlakové sety 27 Thalys, 1 Izy 27 Eurostar
Počet vlakov za deň 66 47
Tržby 2018 527 mil EUR 1 021 mil GBP
Uhlíkové emisie ton/rok 22 500 (-52% karbónových emisií od roku 2008)
43 530 (-35% na trase Londýn - Brusel a cca -40%
na trase Londýn – Paríž, od roku 2008)
za rok 2018). Tento odhad je však len na základe sčítania historických dát a neberie do úvahy istú pridanú hodnotu spojenia spoločností a preto sa dá očakávať aj vyššia hodnota tržieb.
Projekt Green Speed si stanovil 5 cieľov, ktoré by chcel svojou činnosťou naplniť (International Railway Journal, 2019:
1. Stať sa atraktívnou a konkurencie schopnou alternatívou leteckej a cestnej dopravy pre takmer 30 miliónov cestujúcich ročne a to do roku 2030
2. Byť vysokorýchlostnou vlakovou dopravou spoliehajúcou sa na obnoviteľnú energiu a s dôrazom na politiku udržateľnosti.
3. Byť jednoduchým medzinárodným cestovaním prostriedkom pre každého zákazníka.
4. Ponúkať atraktívne ponuky a vernostné programy pre zákazníkov.
5. Poskytovať multikultúrne, srdečné a priateľské služby
7. Praktická časť
Veľa štúdií a výskumov porovnávajúcich rôzne druhy dopravy ukazuje, že železničná doprava je vo veľa ohľadoch najlepším druhom dopravy. Napríklad z environmentálneho hľadiska je podľa štúdie od T. Skrucaneho, M. Kendra, T. Kalina, M. Jurkoviča, M. Vojteka a F. Synáka (2018) najudržateľnejším druhom dopravy v porovnaní s cestnou a lodnou dopravou a to v hľadiskách spotreby energie a produkcie skleníkových plynov. Výsledky iného výskumu (Janic, M., 2003) poukazujú na to, že nahradením osobnej leteckej dopravy vysokorýchlostnou železnicou by výrazné znížilo environmentálny dopad a znížilo náklady dopravy. Aj z tohto dôvodu bude praktická časť zameraná na analýzu a porovnanie vybraných druhov dopravy s vysokorýchlostnou železnicou a to konkrétne Thalys.
Porovnávať budeme na vybraných trasách v krajinách, kde je Thalys prevádzkovaný (Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Nemecko). Druhy dopravy s ktorými budeme vysokorýchlostnú železnicu Thalys porovnávať sú automobilová doprava, autobusová doprava a letecká doprava. Záverom analýzy bude vyhodnotenie najvhodnejšieho dopravného prostriedku vzhľadom na vybrané hodnotiace kritéria, ktorými sú cena, doba prepravy a uhlíková stopa. Cena a doba prepravy sú kritériá, ktoré zohľadňuje pri výbere dopravného prostriedku takmer každý. Kritérium uhlíkovej stopy je snaha o zachytenie environmentálneho dopadu prepravy jednotlivými druhmi dopravy ako reakcia na zlý a zhoršujúci sa stav životného prostredia.
7.1. Metodológia
Pred vykonaním analýzy je potrebné stanoviť si metódy pre výber kritérií podľa ktorých budeme analyzovať váhy, aké jednotlivým kritériám pridelíme a metódu akou budeme jednotlivé varianty, v našom prípade vybrané dopravné prostriedky, vyhodnocovať.
V nasledujúcich 3 podkapitolách si zvolené metódy podrobnejšie popíšeme.
7.1.1. Kritériá hodnotenia
Cieľom analýzy je vyhodnotiť najlepší spôsob prepravy z pohľadu cestujúceho. Ako najdôležitejšie dielčie ciele pre cestujúceho uvažujeme cenovú prijateľnosť, prijateľný čas dopravy a dopad voľby dopravného prostriedku na životné prostredie. Na základe týchto stanovených dielčích cieľov boli zvolené zodpovedajúce kritéria: cena, doba prepravy a dĺžka trasy, na základe ktorej budeme neskôr určovať uhlíkovú stopu jednotlivých druhov prepravy na analyzovaných trasách. Podľa J. Fotra a L. Švecovej (2016), by mali byť kritéria hodnotenia úplné, neredundantné, nezávislé, v minimálnom rozsahu a mať operacionalitu, čo zvolené kritériá spĺňajú.
7.1.2. Váhy kritérií
Pre stanovenie váh kritérií bola zvolená metóda priameho stanovenia váh (Fotr, Švecová, 2016).
Váhy kritérií uvádzajú preferencie cestujúceho voči jednotlivým kritériám a z dôvodu
nejednotných preferencií každého cestujúceho sme varianty analyzovali na základe 4 preferenčných scenárov a teda 4 rôznych rozdelení váh. Ako prvý bol zvolený preferenčný scenár s vyrovnanými váhami, kde majú všetky kritéria rovnakú váhu. Tento scenár predstavuje indiferentného cestujúceho, ktorý nemá výraznejšie preferencie voči žiadnemu konkrétnemu kritériu. Druhý scenár preferencií stanovuje kritérium ceny ako najdôležitejšie s váhou 0,5, kde zvyšné kritéria majú obe váhu 0,25. Tretí scenár preferencií predstavuje cestujúceho s preferenciou najkratšej doby prepravy, kde čas má váhu 0,5 a zvyšné kritéria obe váhu 0,25.
Posledný preferenčný scenár stanovuje kritérium environmentálneho dopadu ako najdôležitejšie s váhou 0,5, kde zvyšné kritéria majú opäť váhu 0,25.
7.1.3. Metóda lineárnych dielčích funkcií úžitku
Táto funkcia priraďuje každej variante rozhodovania úžitok vyjadrený reálnym číslom. Čísla nadobúdajú hodnoty medzi 0 a 1, čím sú jednotlivé hodnoty kritérií normované a teda porovnateľné. Čím je toto číslo väčšie, tým viac je daná varianta pre hodnotiteľa cennejšia, prináša mu väčší úžitok. Číslo 1 predstavuje najlepšiu a naopak 0 najhoršiu variantu. Vzorec pre výpočet úžitku jednotlivých variant je nasledujúci:
ℎ𝑖 = (𝑥𝑖− 𝑥𝑖𝑜) (𝑥𝑖1− 𝑥𝑖𝑜)
Kde 𝑥𝑖 je hodnota pre dané kritérium, 𝑥𝑖𝑜 je najhoršia hodnota a 𝑥𝑖1 najlepšia hodnota pre dané kritérium. Po normovaní hodnôt kritérií je použitý skalárny súčin s jednotlivými preferenčnými váhami kritérií. Pre každú variantu tak získame jednotné číslo, na základe ktorého varianty porovnávame. Vzhľadom na 4 preferenčné scenáre má každá varianta 4 rôzne výsledky (Fotr, Švecová, 2016).
7.2. Porovnanie dopravného systému Thalys a konkurenčných módov prepravy na vybraných trasách
Thalys International je prevádzkovaný v 4 krajinách: Holandsko, Nemecko, Belgicko a Francúzsko. Trasy, ktorými sa budeme v praktickej časti zaoberať a ktoré budeme bližšie analyzovať sme vyberali nasledovne: V každej z krajín má vlak Thalys zastávku aj na významnom letisku alebo v centre mesta, preto sme tieto mestá vybrali ako východzie pre stanovenie skúmaných trás (Amsterdam, Brusel, Paríž a Düsseldorf). V každej krajine budeme analyzovať 4 trasy, začínajúc v zastávke vybraného mesta. Jedna trasa bude vždy v rámci danej krajiny a ďalšie 3 budú v zvyšných krajinách v ktorých Thalys prevádzkuje. Pre niektoré trasy neboli nájdené dopravné spoje, v analýze sú aj napriek tomu ponechané pre reprezentatívnosť vzorky skúmaných trás. Pri každom dopravnom prostriedku budeme porovnávať dĺžku trasy, dobu prepravy a približnú cenu. Pre zjednodušenie nebudeme brať do úvahy žiadne cestovné zľavy a cena bude zahŕňať jednosmernú cestu pre jedného cestujúceho. Orientačný dátum pre vyhľadávanie všetkých spojov je 1.9.2020, v prípade že v tomto termíne nebol nájdený určitý spoj, bol použitý najbližší možný dátum. Pre vlakovú prepravu je vždy zvolený prepravca Thalys, pre autobusovú prepravu sme vybrali prevádzkovateľa Flixbus a pre leteckú dopravu
vždy najoptimálnejší let (najlepší pomer ceny a dĺžky letu). Pre vyhľadávanie leteckých spojov bol použitý portál Momondo, ktorý porovnáva rôzne letecké spoločnosti. Pri cestnej preprave sme cenu stanovali na základe precestovanej trasy (google maps, 2020), priemernej ceny benzínu v danej krajine (Global petrol prices, 2020) a zvolenej spotreby auta 6 litrov/100 km (benzín). Vzhľadom na to, že pomer ceny, doby prepravy a environmentálneho dopadu je subjektívny pre každého cestujúceho, na konci každej skupiny trás si vyhodnotíme najlepší druh prepravy, kde zohľadníme cestujúceho preferujúceho najkratšiu dobu prepravy, najnižšiu cenu prepravy a cestujúceho s indiferentným pohľadom na pomer ceny a doby prepravy.
7.2.1. Trasa Amsterdam – Rotterdam
Ako prvá trasa bola vybraná vnútroštátna trasa v Holandsku medzi významnými metropolami Amsterdam a Rotterdam. V nižšie uvedenej tabuľke sú zhrnuté zistené údaje o jednotlivých aspektoch vybraných druhov prepravy.