Odpisová metóda je postup, akým podnik zúčtuje vstupnú cenu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku do nákladov. V podmienkach trhového hospodárstva sú rozpraco-vané a vyuţírozpraco-vané rôzne odpisové metódy.
Najčastejšie podľa K. Vlachynského ide o tieto:
a) metóda rovnomerného (lineárneho) odpisovania, b) degresívne metódy (zrýchleného odpisovania):
- zostatková, - kumulatívna, - holandská,
c) progresívna metóda. (Vlachynský a kol., 2006, s. 136)
Tabuľka 2 Rovnomerné odpisovanie majetku
Zdroj: (Fetisovová, 2004, s. 93 )
Pre zrýchlené odpisovanie sú stanovené koeficienty konštruované tak, aby sa najvyššia suma odpísala v druhom roku ţivotnosti.
15 Tabuľka 3 Zrýchlené odpisovanie
Zdroj: (Fetisovová, 2004, s. 94)
V prvom roku odpisovania výšku odpisu vypočítame tak, ţe vstupnú cenu investičného majetku vydelíme koeficientom pre prvý rok odpisovania v príslušnej odpisovej skupine.
V ďalších rokoch ţivotnosti odpisy vypočítame podľa vzorca E. Fetisovovej:
Vzorec 1
Op – oprávky (t.j. kumulovaná suma doteraz vykonaných odpisov), k – koeficient pre ďalšie roky zrýchleného odpisovania,
r – počet rokov, počas ktorých sa uţ dlhodobý majetok odpisoval.
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie výšku odpisu v prvom roku zvýšenia zostatkovej ceny určíme ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu platného pre zvýšenú zostatkovú cenu.
V ďalších rokoch výšku odpisu určujeme podľa vyššie uvedeného vzorca, pravda, s pouţi-tím koeficienta platného pre zvýšenú zostatkovú cenu.
Hmotný majetok odpisujeme najviac do výšky vstupnej ceny alebo do výšky zvýšenej (vstupnej alebo zostatkovej) ceny.
Podnikateľ si môţe pre kaţdý novonadobudnutý hmotný majetok ľubovoľne zvoliť je-den z dvoch spôsobov odpisovania povolených pre výpočet daňových odpisov. Zvolený Odpisová
16
spôsob však uţ nemoţno v priebehu odpisovania príslušného dlhodobého hmotného majet-ku meniť.
Treba ale zdôrazniť, ţe uplatnenie zrýchleného odpisovania znamená odsun platenia časti dane z príjmov na neskorší termín.
Uplatňovanie účtovných odpisov – ak si ich pouţívanie podnik zvolí – umoţňuje znač-nú voľnosť pri určovaní všetkých troch faktorov ovplyvňujúcich výšku vykazovaných od-pisov – najmä to platí pre voľbu doby odod-pisovania a odod-pisovej metódy. Cieľom je presnej-šie vyjadriť postup opotrebúvania majetku, a tým získať reálnejpresnej-šie určenie jeho zostatkovej ceny.
Ako podnik si musíme vypracovať odpisový plán účtových odpisov, v rámci ktorého si zvolíme aj metódu odpisovania. Môţe to byť jednoduché rovnomerné odpisovanie, ale spravidla to bude niektorá z metód degresívneho odpisovania, t.j. z metód, v ktorých sa na začiatku ţivotnosti majetku odpisuje viac a postupne čoraz menej. Najčastejšie sa uplatňuje zostatková alebo kumulatívna metóda.
Rovnomerná odpisová metóda znamená, ţe v kaţdom roku predpokladanej doby pisovania si určíme odpisy v rovnakej výške. Ich kaţdoročná suma sa teda bude rovnať od-pisovej základni delenej dobou odpisovania.
Môţeme pouţiť aj druhý spôsob výpočtu, pri ktorom odpisovú základňu vynásobíme odpisovým percentom určeným ako jednotka delená počtom rokov predpokladanej doby odpisovania.
Pri zostatkovej metóde si odpisové percento spravidla určíme vo výške dvojnásobku od-pisového percenta vypočítaného pre rovnomerné odpisovanie. Kaţdoročne si uplatňujeme takto vypočítané odpisové percento. V prvom roku sa výpočet vykoná zo vstupnej ceny od-pisovaného majetku, ale v ďalších rokoch je základom pre výpočet zostatková cena. To znamená, ţe základ pre výpočet sa kaţdý rok zniţuje o vykonané odpisy. V poslednom roku sa odpíše ešte neodpísaný zostatok vstupnej ceny.
Kumulatívna metóda je tieţ degresívnou metódou, pri ktorej odpisová sadzba klesá arit-metickým radom. Najjednoduchšie vypočítame odpisy pre jednotlivé roky odpisovania podľa vzťahu podľa E. Fetisovovej:
Vzorec 2
Zostávajúce roku odpisovania Kumulatívny súčet rokov odpisovania
(Fetisová a kol., 2004, s. 90 – 97)
17
Holandská metóda. Pri odpisovaní holandskou metódou vstupnú cenu majetku rozdeľu-jeme na dve časti: na 1/3 a na 2/3. Obidve časti odpisurozdeľu-jeme rozdielne:
- 1/3 odpisujeme počas štyroch rokov ţivotnosti, a to v prvých troch rokoch po 10 % a zvyšok 3,33 % vo štvrtom roku;
- 2/3 odpisujeme rovnomerne počas celej ţivotnosti.
Okrem toho pri holandskej metóde odpisovania si môţeme počas prvej polovice ţi-votnosti majetku zvyšovať ročné odpisy o investičnú priráţku spravidla vo výške 4 % zo vstupnej ceny majetku. Sú to zdroje vytvorené nad výšku vstupnej ceny majetku, určené na financovanie rozvojových potrieb podniku.
Progresívna metóda odpisovania vychádza z predpokladu, ţe efektívnosť vyuţívania dl-hodobého hmotného a nehmotného majetku sa s plynutím času jeho vyuţívania postupne zvyšuje. Na tomto základe s dĺţkou doby pouţívania majetku postupne rastie aj výška od-pisov, zúčtovaných do nákladov. (Vlachynský, 2006, s. 140 – 141)
Obrázok 3 Priebeh odpisovania pri pouţití progresívnej metódy
Zdroj: (Vlachynský, 2006, s. 141)
Peňaţné prostriedky uvoľnené pomocou odpisov sú interný finančný zdroj, ktorý môţe podnik pouţiť na krytie hocktorých výdavkov. Spravidla ich však reinvestuje, t.j. nakupuje za ne ďalší dlhodobý majetok.
Za istých podmienok môţeme reinvestovanie odpisov zabezpečiť rozšírenú reprodukciu dlhodobého majetku. Označujeme to ako reprodukčný efekt odpisov. (Fetisová a kol., 2004, s. 90 – 97)
Zostatková cena
Oprávky
18
1.2.3 Financovanie z iných interných zdrojov
Podnik si môţe vytvárať na plnenie záväzkov, ktoré sú vo svojej podstate neisté, rezer-vy, ktoré aţ do okamihu ich vyuţitia sú zdrojmi tichého financovania. Predovšetkým sa tu zahŕňajú:
rezervné fondy,
zdroje získané racionalizáciou, zdroje z reštrukturalizácie.
Rezervné fondy vytvárame ako všeobecné alebo s konkrétnym účelovým riešením, zá-ručné rezervy, rezervy na opravy a iné. V období, keď nie sú tieto rezervy v plnej miere potrebné na financovanie účelu, za ktorý sa vytvoria, môţe podnik dočasne vyuţívať ako zdroj interného financovania.
K finančným interným zdrojom patrí i kapitál uvoľnený racionalizáciou podnikovej čin-nosti. Môţe to byť napríklad racionalizácia vo výrobe, zásobovaní, alebo v odbyte, ktorá skráti dobu kolobehu a uvoľní tak časť kapitálu na iné pouţitie. Môţe to byť i racionalizá-cia spojená s technickým pokrokom so zmenou technologického postupu a zmeny vyvola-né inovačným procesom.
K uvoľneniu kapitálu dochádza tieţ aj v dôsledku reštrukturalizácie podnikovej činnos-ti, ktorá mení finančnú štruktúru podniku. (Alexy, 2005, s. 28 – 29)
1.3 Externé formy financovania
Cudzie zdroje patria popri vlastných zdrojoch financovania k ďalším významným zdro-jom finančného krytia potrieb podniku. Vzhľadom na častý nedostatok vlastných zdrojov financovania patria cudzie zdroje často k prevládajúcim formám finančných zdrojov pod-niku. Podniky majú moţnosť získavať cudzie zdroje financovania rôznymi formami.
Prevaţne ide pri nich o prostriedky, ktoré majú návratný charakter. Veritelia poţadujú ich vrátenie s rôznou dobou splatnosti. Cenu, ktorú podnik platí za ich vyuţívanie často označujeme ako úrok. Vo všeobecnosti platí, ţe cena cudzích zdrojov v porovnaní s cenou vlastných zdrojov podniku je však niţšia. Existujú preto rôzne dôvody.
Prvým dôvodom je, ţe riziko, ktoré podstupujeme ako vlastník podniku je vyššie, ako riziko ktoré podstupuje veriteľ. Veriteľ vkladá prostriedky do podniku na istý dopredu do-hodnutý čas, po ktorom resp. počas ktorého má nárok na ich vrátenie pevne dodo-hodnutým spôsobom splácania. Za toto obdobie poţaduje vyplatenie úrokov, ktoré sú dopredu
dohod-19
nuté, a rovnako je dohodnutý aj spôsob ich vyplácania. Úroky poţaduje bez ohľadu na výs-ledky hospodárenia podnikateľského subjektu.
Druhým dôvodom, ktorý prispieva k zníţeniu ceny cudzích zdrojov je, ţe platené úroky sú pre podnikateľský dlţnícky subjekt súčasťou finančných nákladov, ktoré zniţujú výsle-dok hospodárenia podniku, a tým aj daňový základ. Nákladové úroky preto pôsobia v pod-niku ako tzv. „úrokový daňový štít“. Daňová úspora, ktorú podnik v tejto súvislosti do-siahne prispieva k zníţeniu reálnych úrokových nákladov.
Tretím dôvodom je skutočnosť, ţe podnik v určitých prípadoch vyuţíva na svoje finan-covanie aj také formy cudzích zdrojov, za ktoré neplatí ţiadny úrok. Tým dochádza k ďal-šiemu zniţovaniu priemernej ceny jeho cudzích zdrojov. Ide o prostriedky, ktoré získal for-mou obchodného úveru od dodávateľa a ktoré v bilancii vystupujú v podobe záväzkov z obchodného styku či uţ s krátkodobého, alebo dlhodobého charakteru. Za tieto zdroje podnik v prípade, ţe neporušuje dohodnuté obchodné podmienky neplatí ţiadne úroky v podobe rôznych poplatkov, pokút z omeškania a podobne. Ďalších významným zdrojom sú zdroje financovania, ktoré vystupujú v podobe záväzkov voči zamestnancom. Platí to v prípade, ţe podniku vznikajú mzdové náklady. Určitý objem týchto záväzkov má v pod-niku trvalý charakter a ich výška závisí od nastavenia výplatných termínov. Ďalej sem mô-ţeme zaradiť rôzne formy bezúročných finančných príspevkov, príp. dotácie a rezervy, da-ňové záväzky, záväzky voči poisťovniam a podobne.
Cudzie externé zdroje financovania sú tvorené širokým spektrom rôznych zdrojov, kto-ré podniku poskytli subjekty stojace mimo podniku. Patrí k nim štát, ktorý môţe buď priamo z rozpočtu, alebo prostredníctvom štátom zriadených organizácií a inštitúcií po-skytnúť podnikom návratné, resp. nenávratné finančné výpoţičky, výpomoci, resp. dotácie, subvencie. Z ďalších subjektov moţno spomenúť banky, prípadne iné finančné inštitúcie, podniky a organizácie s dostatkom voľných zdrojov, ktoré vedia poskytnúť na finančnom trhu, ale aj obyvateľstvo, ktoré môţe na finančnom trhu nakupovať dlhové cenné papiere a tým emitentom poskytovať cudzie zdroje na financovanie ich potrieb. Podnikateľský sub-jekt takto môţe na finančnom trhu získať dostatok potrebných finančných zdrojov tým, ţe na ňom umiestni emisiu svojich dlhových cenných papierov.
Z ďalších významných subjektov poskytujúcim podnikom externé cudzie zdroje sú leasingové, faktoringové a forfaitingové spoločnosti. (Krištofík a kol., 2010, s. 52 – 53)
20
1.3.1 Úver
Úver moţno definovať ako časovo obmedzené, úročené poţičanie peňazí k voľnému alebo zmluvne zaviazanému pouţitiu.
Úvery môţeme rozdeliť na
- tovarové úvery, ktoré sú poskytované vo forme tovare. Najčastejšie sú poskytované výrobcami alebo obchodníkmi – najrozšírenejší z nich je obchodný úver. Za tovaro-vý úver sa tieţ povaţuje predaj tovaru na splátky,
-
peňaţné úvery, ktoré sú poskytované v peniazoch (hotovostné alebo účtovné – bez-hotovostné), a to najčastejšie obchodnými bankami, pričom nie je podstatné, čím sú tieto úvery splácané, či peniazmi alebo tovarom.Ďalej môţeme úvery deliť:
- podľa subjektu, teda z hľadiska veriteľa, teda toho, kto úver poskytuje, alebo z hľa-diska dlţníka, teda toho, kto úver prijíma, na úvery medzibankové, medzivládne či medzištátne, obecné atď. hľadisko dlţníka tieţ slúţi k hodnoteniu rizikovosti úveru;
- podľa objektu na účelové a neúčelové. Medzi neúčelové bankové úvery patrí kla-sický spotrebiteľský úver, kontokorentný úver;
- podľa zaistenia na zaistené a nezaistené. Záruky za úver môţu byť vecné (napr.
dom) alebo osobné (ručenie treťou osobou);
- podľa doby splatnosti na krátkodobé (splatné do jedného roka), strednodobé (splat-né do štyroch aţ piatich rokov), dlhodobé (s dobou splatnosti viac ako päť rokov, u nás zvyčajne maximálne 10 rokov);
- podľa meny na úvery korunové a úvery v cudzej mene.
Z peňaţných úverov je najrozšírenejší bankový úver. V bankovej praxi je pouţívané členenie úveru na prevádzkové úvery, ktoré sú pouţívané k financovaniu investícií do prevádzkového majetku, a na investičné úvery, ktoré slúţia k financovaniu investícií do fixného investičného majetku. (Kalabis, 2005, s. 71 – 72)
Krátkodobé a strednodobé úvery:
Najpočetnejšiu skupinu úverov, ktoré poskytujú banky predstavujú krátkodobé a stred-nodobé úvery. Ich cieľom je preklenutie dočasných platobných ťaţkostí klienta. Spravidla sa pouţívajú na pokrytie prevádzkových potrieb, ak sa jedná o podnikateľa. Výnimočne ich môţeme pouţiť na pokrytie investičných potrieb. (Belás a kol., 2009, s. 152)
21
K základným krátkodobým úverom poskytovaných komerčnými bankami podľa P. Krišto-fíka patria:
a) krátkodobé účelové pôţičky, b) kontokorentný úver,
c) revolvingový úver, d) preklenovací úver,
e) úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov, f) zmenkové (diskontné) úvery,
g) lombardný úver, h) spotrebný úver.
Krátkodobé účelové pôţičky
Poskytuje komerčná banka takým podnikateľským subjektom, ktorí u nej nemajú sa-mostatný kontokorentný úver. Poskytuje ho na vopred dohodnutý účel pouţitia. Sumu úve-ru banka pripíše na beţný účet podniku a tým zvýši jeho kreditné saldo. Objektom úvero-vania sú spravidla krátkodobé potreby podniku súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, ako sú napr. obstaranie zásob, krytie prevádzkových nákladov, pohľadávok voči odberate-ľom a podobne. V priebehu kalendárneho roka banka môţe úver poskytnúť na ten istý účel aj viackrát za predpokladu, ţe jeho zaplatenie nie je ohrozené. Podnikateľský subjekt musí v ţiadosti o tento druh úveru bliţšie špecifikovať účel pouţitia týchto finančných prostried-kov. Dodrţanie účelu pouţitia je zo stany banky rôznym spôsobom kontrolované. (Krišto-fík, 2010, s. 56-57)
Kontokorentný úver
Je najvýznamnejším krátkodobým bankovým úverom vo vyspelých trhových ekono-mikách. Základom kontokorentného úveru je zaloţenie kontokorentného účtu (kontoko-rent). Pouţíva sa na zúčtovanie a vyjadrovanie pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými obchodnými partnermi.
Kontokorent môţe byť vedený ako vkladový účet a v tomto prípade vykazuje len kre-ditný zostatok. Klient vtedy vystupuje voči banke ako veriteľ. Ak však nastane prípad, keď záväzky sú väčšie ako príjmy, z klienta sa stáva dlţník, lebo banka mu na pokrytie zvyš-ných záväzkov poskytne úver do určitej výšky na príslušný kontokorentný účet. Potom sa s kontokorentného účtu stáva kontokorentný úver. Kontokorentný úver vzniká, prirodzene, uzatvorením úverovej zmluvy, ktorá však má predpísanú všeobecne záväznú formu.
Spra-22
vidla dochádza ku kontokorentnému úveru tak, ţe klient, ktorý má beţný účet v banke, poţiada túto banku o čerpanie krátkodobého úveru z tohto beţného účtu. Banka najskôr preskúma jeho úverovú spôsobilosť a v prípade pozitívneho výsledku oznámi banka klien-tovi výšku úverového rámca, t.j. maximálnej výšky debetu na beţnom účte. Banka spravid-la povoľuje aj určité krátkodobé prekročenie tohto rámca, čo je však spojené s dodatočný-mi úrokovýdodatočný-mi nákladdodatočný-mi. Zaistenie úveru vyplýva z bonity klienta a výšky úveru. Ak banka vyţaduje zaistenie, vyuţívajú sa prakticky všetky druhy osobných a reálnych záruk.
(Koišová, 2009, s. 96)
Obrázok 4 Pohyb na kontokorentnom účte
stav na účte
kredit
čas
C
debet
úverový rámec Zdroj: (Koišová, 2009, s. 97)
Revolvingový úver
Revolvingový úver je úver, u ktorého banka stanovuje maximálnu výšku jeho čerpania, tzv. úverový rámec a termín, ku ktorému bude úver po splnení dopredu dohodnutých pod-mienok opäť obnovený.
Úverový rámec je neustále obnovovaný v rovnakej alebo inej výške. Premenlivý úvero-vý rámec banka pouţíva predovšetkým tam, kde má úvero-výrobný (reprodukčný) cyklus daného klienta výrazne premenlivý (sezónny) charakter.
Revolvingový úver banka zvyčajne poskytuje na dobu kratšiu ako jeden rok.
(Kalabis, 2005, s. 74)
23 Preklenovací úver
Podľa P. Krištofíka je preklenovací úver určený na preklenutie časového nesúladu me-dzi potrebou a tvorbou zdrojov za podmienky, ţe chýbajúce zdroje podnikateľský subjekt spravidla vytvorí do konca kalendárneho roka. V ţiadosti o úver sa musí špecifikovať tvor-ba zdrojov a potrieb v časovom členení na celú dobu čerpania a splácania úveru. Ţiadateľ úver spláca s disponibilných zdrojov.
Úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov
Objektom úverovania je prechodný nedostatok finančných prostriedkov, spravidla neza-vinený podnikateľským subjektom. Úver sa poskytuje na príčiny finančných ťaţkostí, na zaplatenie bankových úrokov a poplatkov v stanovenom termíne. Tento druh úveru môţe byť poskytnutý aj na zloţenie prostriedkov na otvorenie akreditívu, prípadne platenie promptných platieb. Je to krátkodobý úver splatný spravidla do jedného mesiaca. (Krišto-fík, 2010, s. 60)
Zmenkový úver
Zmenkové úvery zahŕňajú bankové operácie spojené s obehom zmeniek. Medzi zmen-kové úvery môţeme podľa E. Koišovej zaradiť:
a) eskontný úver, b) akceptačný úver, c) negociačný úver,
d) remboursný úver. (Koišová, 2009, s. 101)
Eskontný úver
Eskontný úver je krátkodobý úver, ktorý poskytuje komerčná banka prostredníctvom odkupovania (eskontu) zmenky pred lehotou jej splatnosti. Banka si za túto operáciu zráţa diskont za dobu od eskontu (nákupu zmenky) do dňa jej splatnosti.
Komerčná banka môţe zmenku ďalej odpredať centrálnej, alebo inému subjektu. Banky nakupujú na eskont kvalitné zmenky, so splatnosťou najmenej 180 dní. Ide o krátkodobý úver na obchodné pohľadávky.
Eskontný úver je z hľadiska banky úverová pohľadávka. Z hľadiska majiteľa zmenky ide o predaj zmenky banke. Ak komerčná banka zmenku nepredáva ďalej, medzi ňou a klientom je dlţnícko-veriteľský vzťah, klient je dlţník, banka veriteľ. V tomto prípade ide o vlastnú zmenku.
24
Náklady eskontného úveru predstavujú diskont, poplatky, provízie. Diskont sa počíta ako jednoduchý úrok v rámci 1 roka, istinou je menovitá hodnota zmenky, úroková sadzba sa odvodzuje spravidla od základnej úrokovej sadzby centrálnej banky (resp. od trhových úrokových sadzieb na krátkodobé úvery), počet dní sa určuje v rozsahu odo dňa nákupu zmenky do jej splatnosti.
Náklady na eskontný úver sú porovnateľné s nákladmi na kontokorentný úver. Patria k najniţším v rámci nákladov na krátkodobé úvery. (Belás, 2009, s. 154-155)
Obrázok 5 Princíp eskontného úveru
1. Predávajúci dodáva tovar kupujúcemu.
2. Potvrdenie akceptu zmenky.
3. Predávajúci dáva zmenku na eskont (predáva) komerčnej banke.
4. Banka prepláca predávajúcemu menovitú hodnotu zmenky zníţenú o diskont (úrok) do splatnosti zmenky.
5. Centrálna banka prepláca komerčnej banke zmenkovú čiastku zníţenú o diskont do splatnosti zmenky.
25
8. Dlţník prepláca zmenku centrálnej banke. Úver je splatený. (Belás, 2009, s. 154-155)
Akceptačný úver
Je spojený výhradne s cudzími zmenkami – úverujúca banka preberá rolu zmenkovníka, ktorý je ochotný zaplatiť zmenku. Základný rozdiel medzi eskontným a akceptačným úve-rom je v tom, ţe pri eskonte poskytuje banka úver majiteľovi zmenky, t.j. zmenkovému veriteľovi, ale pri akceptačnom úvere banka poskytuje úver vystaviteľovi zmenky, t.j. ved-ľajšiemu dlţníkovi. (Kalabis, 2005, s. 74)
Obrázok 6 Priebeh akceptačného úveru
1.
5.
2.
8. 3.
7. 4. 5.
Zdroj: (Belás, 2009, s. 158) Legenda:
1. Dodávka tovaru, alebo sluţieb.
2. Vystavenie zmenky na banku v prospech predávajúceho.
3. Akcept zmenky bankou.
4. Príjemca úveru uhrádza akceptačnú províziu banke.
5. Dlţník, kupujúci platí zmenkou za dodávku tovaru, alebo sluţieb predávajúcemu.
6. Pred lehotou splatnosti zmenky, kupujúci, dlţník deponuje zmenkovú čiastku v banke.
7. Predávajúci predkladá zmenku banke na preplatenie v deň jej splatnosti.
Kupujúci príjemca úveru
Banka Predávajúci
26
8. Banka prepláca zmenku predávajúcemu. (Belás, 2009, s. 158) Negociačný úver
Negociačný úver je modifikáciou eskontného úveru prispôsobený na podmienka a pot-reby zahraničných obchodných a platobných operácií. Jeho podstata je v tom, ţe zahranič-ný dlţník ešte pred realizáciou svojej dovoznej operácie, za ktorú chce vývozcovi platiť zmenkou s vopred dojednanou lehotou splatnosti (spravidla 90-180 dní), poţiada svoju fi-nancujúcu banku, aby sa vopred zaviazala k odkúpeniu predmetnej zmenky na dovozného dlţníka od uvedeného vývozcu. Banku, ktorá túto zmenku odkupuje (často aj s ďalšími do-hodnutými dokumentmi), označujeme ako negociačná banka. (Krištofík, 2010, s. 62)
Remboursný úver
Remborursný úver je určitou modifikáciou akceptačného úveru, ktorý je prispôsobený na medzinárodné obchodné operácie a ktorého podstatou je akcept zmenky vystavenej ex-portérom na remboursnú banku. Remboursný úver sa v dnešnej dobe vyskytuje v dvoch formách
a) nepriamy remboursný úver – je to forma, keď vedľa banky exportéra a banky im-portéra existuje ešte tretia remborusná banka. Táto forma sa vyuţívala hlavne v mi-nulých dobách, avšak svoj význam majú remboursné banky i dnes, napr. v New Yourku,
b) priamy remborusný úver – táto forma úveru je spojená s dokumentárnym akredití-vom s odloţenou splatnosťou. Ako remboursná banka vystupuje banka exportéra, ktorá na základe dokumentárneho akreditívu vystaveného banke importéra proti za-loţeniu akreditívnych dokumentov akceptuje zmenku, ktorú na ňu vystavil
b) priamy remborusný úver – táto forma úveru je spojená s dokumentárnym akredití-vom s odloţenou splatnosťou. Ako remboursná banka vystupuje banka exportéra, ktorá na základe dokumentárneho akreditívu vystaveného banke importéra proti za-loţeniu akreditívnych dokumentov akceptuje zmenku, ktorú na ňu vystavil