zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra bankovníctva a poisťovníctva

Porovnanie jednotlivých foriem financovania vo

vybranom podniku

Comparison of financing options business

Bakalárska práca

Autor:

Michaela Poliaková

Bankovní management Vedúci práce: Ing. Hussam Musa PhD.

Banská Bystrica Apríl , 2011

VYHLÁSENIE

Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Liptovskom Mikuláši dňa 15.4. 2011 Michaela Poliaková

Poďakovanie

Na tomto mieste by som sa rada poďakovala Ing. Hussam Musovi, PhD. za cenné pripomienky a odborné rady, ktorými prispel k vypracovaniu bakalárskej práce

4

Anotácia

Cieľom bakalárskej práce „Porovnanie foriem financovania vo vybranom podniku“, bolo na základe teoretických poznatkov analyzovať a skúmať vybrané formy financovania vo vybranom podniku. Bakalárska práca je rozdelená na tri časti. Teoretická časť je zame- raná na teoretické východiská danej problematiky. Zaoberali sme sa financovaním podniku internými a externými formami financovania ale nezabudli sme spomenúť aj osobitné formy financovania, ktoré sa čoraz viac dostávajú do popredia. V praktickej časti je na začiatku charakterizovaná firma Čokoland s.r.o. – fiktívna spoločnosť. V tejto časti sme sa zaoberali ponukami troch vybraných bánk. Tretia návrhová časť obsahuje porovnanie konkrétnych indikatívnych ponúk, vybraných bánk na Slovensku.

Kľúčové slová: financovanie podniku, vlastný kapitál, cudzí kapitál, leasing, úver.

Anotation

Aim of this thesis "Comparison of forms of financing in selected enterprise", was based on theoretical knowledge to analyse and examine the selected forms of financing in selected enterprise. The thesis is divided into three parts. The theoretical part focuses on the theoretical background to the problem. We dealt with the financing of an enterprise by internal and external forms of funding but we did not forget to mention specific forms of financing that are rising in prominence. The practical part begins with characterisation of the enterprise Čokoland Ltd. - shell company. In this section we discussed the bids from three selected banks. The third section contains a comparison of the forms of concrete indicative bids of selected banks in Slovakia.

Keywords: business financing, equity, foreign capital, leasing, credit.

5

OBSAH

ÚVOD ... 6

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ FINANCOVANIA PODNIKU ... 7

1.1 Základné pojmy .. ... 7

1.2 Interné formy financovania ... 9

1.2.1 Samofinancovanie ... 10

1.2.2 Odpisy . ... 12

1.2.3 Financovanie z iných interných zdrojov ... 18

1.3 Externé formy financovania .. ... 18

1.3.1 Úver ... 18

1.3.2 Osobitné formy financovania ... 28

2 FINANCOVANIE VYBRANÉHO PODNIKU ÚVEROM A LEASINGOM OD KONKRÉTNYCH BÁNK .... ... 31

2.1 Súhrnná charakteristika Čokoland, s. r. o. ... ... 31

2.2 Všeobecná úverová banka ... ... 33

2.3 Slovenská sporiteľňa .... ... 36

2.4 Tatra banka ... 38

2.5 Komparácia úverov od vybraných bánk ... 40

2.6 Komparácia leasingov od vybraných bánk ... 42

3 NÁVRHY A ODPORÚČANIA ... 44

ZÁVER ... 46

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ... 47

ZOZNAM OBRÁZKOV ... 49

ZOZNAM TABULIEK ... 49

6

Úvod

V dnešnej dobe sa ekonomické podmienky a potreby trhu neustále rozvíjajú a preto je nevyhnutné sa neustále prispôsobovať novým podmienkam. Zmeny sa netýkajú len beţné- ho ţivota, týkajú sa všetkých sfér okolo nás teda výnimkou nie je ani ekonomická oblasť.

Aby sme zabezpečili rozvoj podniku a jeho nepretrţité fungovanie, zdokonaľovanie a jeho konkurencieschopnosť je pre podnik veľmi dôleţité venovať pozornosť správnemu finanč- nému riadeniu podniku.

Finančné riadenie podniku má na starosti aj podnikové financie, ktoré sú neoddeliteľ- nou súčasťou podnikového hospodárstva. Pre podnik je veľmi dôleţité aby mal k dispozícii dostatočné mnoţstvo finančných prostriedkov či uţ pre rozvoj alebo samotnú existenciu podniku. Na zabezpečenie celkového chodu podnikovej činnosti je nevyhnutné mať k dis- pozícii finančné prostriedky v poţadovanom čase, mnoţstve a štruktúre. Teda môţeme po- vedať ţe financie podniku zohrávajú jednu z najdôleţitejších funkcií pri transformačnom procese podnikovej činnosti.

Cieľom bakalárskej práce bude na základe teoretických poznatkov analyzovať a skúmať vybrané formy financovania vybraného podniku úverom a leasingom od konkrétnych bánk a navrhnúť vhodnú formu. Budeme sa snaţiť dokázať, ktoré formy financovania podniku budú výhodné pre súčasný ale aj budúci stav podniku.

Bakalárska práca je zoradená do troch tematických okruhov.

Prvý okruh – teoretická časť je zameraná na základné pojmy, ktoré sa týkajú financova- nia podniku – externé a interné zdroje.

Druhá časť bakalárskej práce je zameraná na analýzu foriem financovania nami vybra- ného podniku, ktorá je podrobne spracovaná za účelom dosiahnutia nami zvoleného cieľa.

Vybrali sme si dve formy financovania podniku – úver a leasing, ktoré nám môţu poskyt- núť tri rôzne bankové subjekty. Zaoberali sme sa podmienkami, ktoré musí podnik splniť pre dosiahnutie financovania podniku, porovnávali sme jednotlivé formy financovania a snaţili sme sa zistiť, ktorá banková spoločnosť nám poskytne najvhodnejšie podmienky.

Posledná, záverečná časť bakalárskej práce bude zameraná na návrhy a hodnotenia, kto- ré riešenie bude pre náš podnik najvýhodnejšie aj pre ďalší vývoj podniku. V tejto časti sme vybrali najvhodnejší variant financovania podniku.

7

1 Teoretické východiská financovania podniku

V prvej časti bakalárskej práce si rozoberieme základné pojmy, povieme si niečo o roz- delení interných a externých zdrojov financovia a samozrejme nezabudneme spomenúť ani osobitné formy financovania.

1.1 Základné pojmy

Financie podniku

Financie podniku tvorí sústava peňaţných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, pri ich umiestňovaní a viazaní v jednotlivých zloţkách ma- jetku, pri produktívnom vyuţívaní majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov hos- podárenia. (Sedlák a kol., 2010, s. 303)

Finančná bilancia

Finančná bilancia obsahuje stavové veličiny, teda pomocou nej vyjadrujeme stav a štruktúru aktív a pasív plus vlastného imania v istom presne danom časovom okamihu (napríklad posledný deň časového horizontu plánu). (Kráľovič a kol., 2002, s. 409)

Kapitálová štruktúra majetku

Kapitálovú štruktúru majetku charakterizujeme ako štruktúru dlhodobého kapitálu, kto- rý finančne kryje rozhodujúcu časť majetku podniku. Ide teda o kapitál, ktorý podnik trvale alebo dlhodobo k dispozícii (tzv. konsolidované finančné zdroje). Zahŕňame tu vlastný ka- pitál podniku (t.j. základné imanie, fondy vytvárané zo zisku ponechaného v podniku a ne- rozdelený zisk) a cudzí kapitál (podnikom emitované obligácie, dlhodobé a strednodobé bankové úvery a iné záväzky podniku s lehotou splatnosti prekračujúcou jeden rok).

Finančná štruktúra majetku

Finančná štruktúra majetku je širší pojem. Vyjadrujeme ňou štruktúru všetkých finanč- ných zdrojov (celého kapitálu) kryjúcich celý majetok podniku. Sú to zdroje zahŕňajúce dl- hodobý kapitál a navyše všetky krátkodobé finančné zdroje úverového charakteru (so splatnosťou do jedného roka). (Vlachynský 2006, s. 82)

8 Kapitál podniku

Kapitál podniku vo financiách a účtovníctve chápeme ako súhrn finančných zdrojov, ktoré sme vynaloţili na získanie podnikového majetku (tento majetok finančne kryjú). Zastú- penie jednotlivých finančných zdrojov vyjadruje pojem finančná štruktúra podniku. Vzá- jomné vzťahy medzi financovaním, investovaním, majetkom a kapitálom podniku môţeme znázorniť aj graficky. (Sedlák a kol., 2010, s. 305)

Obrázok 1 Vzťahy medzi financovaním, investovaním, majetkom a kapitálom podniku

Stavové veličiny

Tokové veličiny (dynamika)

Zdroj: (Sedlák a kol., 2010, s. 305)

Náklady na kapitál podniku

Výdavok, ktorý musíme ako podnik zaplatiť za získanie a viazanie rôznych foriem ka- pitálu na financovanie svojich aktivít. (Kraľovič a kol., 2002, s. 412)

Bilancia (súvaha)

Súvahou synteticky vyjadrujeme stav podnikového majetku a finančných zdrojov krytia k určitému dátumu, väčšinou k poslednému dňu účtovného obdobia firmy. Preto obsahuje stavové veličiny a neukazuje ich tok. Aktíva spoločnosti ukazujú prehľad o tom, čo podnik vlastní a čo mu dlhujú ďalšie ekonomické subjekty. Pasíva zobrazujú akým spôsobom sú aktíva podniku financované, čiţe čo firma dlhuje iným ekonomickým subjektom a vlastné zdroje. Súvaha sa zostavuje v účtovnej forme.

Na podklade údajov z tohto dokumentu môţeme posudzovať ako je zabezpečená a udr- ţiavaná hospodárska stabilita firmy pri súčasnom presadzovaní progresívnych zmien.

Majetok Kapitál

Investovanie Financovanie

9

Hospodárska stabilita v podstate závisí od vytvárania a udrţiavania určitých vzájomných pomerov medzi jednotlivými zloţkami podnikového majetku a medzi poloţkami pouţitého kapitálu. Vypovedacia schopnosť súvahy však neposkytuje potrebný pohľad pre vonkajšie okolie podniku a z toho dôvodu je vhodné vykazovať bilanciu aj za predchádzajúce obdo- bie, čo umoţňuje vidieť zmeny na strane aktív a pasív.(Baran a kolektív, 2006, s.14)

Obrázok 2 Súvaha

Strana aktív Súvaha k.... Strana pasív

NEOBEŢNÝ MAJETOK VLASTNÉ IMANIE

Dlhodobý nehmotný majetok Základné imanie Dlhodobý hmotný majetok Kapitálové fondy Dlhodobý finančný majetok Fondy zo zisku

Výsledok hospodárenia

OBEŢNÝ MAJETOK ZÁVAZKY

Zásoby Rezervy

Dlhodobé pohľadávky Dlhodobé záväzky Krátkodobé pohľadávky Krátkodobé záväzky

Finančné účty Krátkodobé finančné výpomoci Bankové úvery

Suma aktív Suma pasív

Zdroj: (Krištofík, 2010, s. 15)

1.2 Interné formy financovania

Financovaním podniku z interných (vnútorných) zdrojov rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z finančno-hospodárskej činnosti samého podniku. Podľa to- ho, ako podnik získava zdroje rozlišujeme podľa K. Vlachynského

- financovanie zo zisku (samofinancovanie),

10 - financovanie z odpisov,

- financovanie z rezerv. (Vlachynský a kol., 2006, s.132 – 133)

1.2.1 Samofinancovanie

Podstatu vlastného financovania z interných zdrojov tvorí samofinancovanie. Samofi- nancovanie môţeme chápať ako:

Samofinancovanie v uţšom zmysle slova, t.j. samofinancovanie zo zisku, pričom jeho objem je určený ako kladný rozdiel medzi dosiahnutým ziskom a objemom je- ho pouţitia mimo podniku,

Samofinancovanie v širšom zmysle slova, t.j. samofinancovanie nielen zo zisku, ale aj z odpisov a iných vlastných interných zdrojov podniku. (Krištofík, 2010, s. 40)

Zisk určený na samofinancovanie moţno v podniku ponechať rôznymi spôsobmi. V zá- vislosti od toho rozlišujeme aj formy samofinancovania. V podstate zisk určený na finan- covanie podnikových potrieb, resp. na zvýšenie vlastnej kapitálovej základne podniku moţno ponechať takto:

1. Pridelením časti zisku vykázaného v bilancii podniku na financovanie jeho potrieb:

v podniku jednotlivca a osobných spoločnostiach pripísaním zisku na kapitálové konto, čím sa majiteľ zrieka zodpovedajúcej časti zisku,

v kapitálových spoločnostiach pridelením zisku do zjavných rezerv (zákonných, štatutárnych, dobrovoľných) alebo prevedením nerozdelenej časti zisku do budúce- ho roka.

V súčasnosti vytvárajú podniky zákonný rezervný fond (okrem minimálne stanovenej výšky), štatutárne fondy, prípadne ostatné fondy podľa vlastného rozhodnutia. Výsledok hospodárenia môţu tieţ previesť do nasledujúceho roka – nerozdelený zisk z minulých ro- kov (prípadne neuhradená strata z minulých rokov).

2. Zníţením zisku vykázaného v bilancii tým, ţe podnik vytvorí tiché rezervy, najmä prostredníctvom:

- podhodnotenia majetku,

- nadhodnotenia záväzkov (dlhov).

11

V prvom prípade, t.j. v prípade ponechania bilančného zisku, sa vlastná kapitálová zák- ladňa podniku zvyšuje buď zvýšením základného imania, zvýšením zjavných rezerv, alebo vo forme prevodu zisku do nasledujúceho roka. Vo všetkých prípadoch ide o rozdelenie zisku, ktoré je zachytené v bilancii podniku a jasne z neho vyplýva, ţe k zvýšeniu vlast- ného imania dochádza v dôsledku príslušného spôsobu pouţitia zisku. Hovoríme preto o zjavnom samofinancovaní. Protihodnota takto pouţitého zisku (dodatočného vlastného kapitálu) je viazaná v niektorej majetkovej zloţke (napr. v platobných prostriedkoch alebo v pohľadávkach) a je k dispozícii na financovanie rozvoja podniku.

V druhom prípade sa v podniku, resp. v bilancii podniku vytvárajú tiché rezervy, ktoré nie sú vo všeobecnosti pozorovateľné. Takéto samofinancovanie preto nazývame skryté (tiché) samofinancovanie. Pri tejto forme samofinancovania sa nezvyšuje vlastné imanie podniku vykázané v bilancii, ale len efektívny, skutočný kapitál, s ktorým môţeme ako podnik disponovať. (Vlachynský, 2006, s. 132 – 134)

Nevýhodou otvorenej formy samofinancovania je, ţe sa uskutočňuje z čistého zisku a nevzniká moţnosť zníţenia základu dane z príjmov. Na rozdiel od toho tvorbou tichých rezerv si umoţňujeme vyuţiť daňové výhody napr. zvýšením nákladov vo forme odpisov, a tým aj zníţením daňového základu.

V rámci otvoreného a tichého financovania rozoznávame aj samofinancovanie zákonné a dobrovoľné. Zákonné samofinancovanie vychádza z platnej legislatívy (napr. zmena zá- sad oceňovania, odklad dane a pod.). Dobrovoľné samofinancovanie vzniká, ak podnik rozhodne o tvorbe rezerv, ktorých tvorba nie je zo zákona povinná.

Môţeme povedať, ţe význam samofinancovania pre podnik spočíva predovšetkým vo:

- zvyšovaní vlastnej kapitálovej základne podniku, - zniţovaní potreby cudzieho kapitálu,

- zniţovaní nákladov vynakladaných na získanie a pouţívanie iných zdrojov financo- vania,

- čiastočnom zniţovaní daňového zaťaţenia. (Krištofík, 2010, s. 40 – 41)

Zatiaľ sme sa zaoberali len rozdeľovaním zisku. Keď je výsledkom hospodárenia strata, prejaví sa to v podniku poklesom jeho vlastného imania. Vyrovnanie straty sa môţe podľa K. Vlachynského uskutočniť viacerými spôsobmi:

- na ťarchu nerozdeleného zisku minulých období, - pokrytím z rezervných fondov podniku,

12 - zníţením základného imania,

- zvýšením neuhradenej straty z minulých období.

Vykázanie straty sa týka aj daňovej povinnosti podniku.(Vlachynský a kol., 2006, s.

132 – 134)

1.2.2 Odpisy

Odpismi vyjadrujeme mieru opotrebenia dlhodobého majetku patria medzi náklady, podniku sa však vracajú v cene predávaných výrobkov a sluţieb, a moţno ich teda pouţiť ako finančné zdroje. Z tohto dôvodu sú osobitnou finančnou kategóriou – sú nákladom a zdrojom zároveň. Dôkladná analýza odpisovej politiky je dôleţitá predovšetkým preto, ţe odpisy sú spolu so ziskom jedným zo základných zdrojov samofinancovania podni- ku.(Sedlák a kol., 2010, s. 171)

V podnikovej praxi rozoznávame tzv. daňové a účtovné odpisy. Daňovými rozumieme odpisy, ktoré štát uznáva pri vyrubovaní dane z príjmov ako daňovo uznateľné náklady podniku.

Podniky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva vypočítavajú len daňové odpisy.

Podobne aj väčšina podnikov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. No tie môţu vykonávať aj účtovné odpisy, ktoré sú schopné lepšie neţ daňové odpisy vyjadriť postup skutočného opotrebúvania majetku.

Pre stanovenie výšky odpisov sú rozhodujúce tri faktory:

odpisová základňa (ocenenie odpisovaného majetku), doba odpisovania príslušnej zloţky majetku,

pouţitá odpisová metóda.

V sústave daňových odpisov sú tieto faktory jednoznačne určené právnymi predpismi.

V našich podmienkach je odpisovou základňou vstupná cena odpisovaného dlhodobého majetku.

Väčšinu dlhodobého majetku získavame v podnik nákupom, a preto náplňou odpisovej základne je najmä ocenenie majetku obstarávacou cenou, teda cenou, za ktorú sa majetok v čase nadobudnutia získal (preto hovoríme o tzv. historickej cene).

Doba odpisovania dlhodobého majetku z ekonomického hľadiska vyjadruje kombináciu doby jeho fyzického a morálneho opotrebenia.

13

Fyzické opotrebenie je vyvolané funkčným pouţívaním majetku v transakčnom procese a vplyvom prírodných podmienok. Jeho tempo môţeme pri jednotlivých zloţkách dlhodo- bého majetku na základe skúseností pomerne presne určiť.

Morálne opotrebenie závisí od postupu technického pokroku. Ten môţe spôsobiť, ţe eš- te fyzicky neopotrebenú zloţku majetku je neefektívne v podniku ďalej pouţívať, pretoţe na trhu je k dispozícii dlhodobý majetok, schopný vykonávať príslušné funkcie pri niţších nákladoch. Je preto výhodnejšie túto staršiu zloţku majetku predčasne vyradiť. Pretoţe ve- decko-technický pokrok sa realizuje skokom, je tempo morálneho opotrebúvania jednotli- vých zloţiek majetku len istým odhadom zaloţeným na prognózovaní vedecko-technic- kého pokroku v danom odbore podnikania.

Ak by mohli podniky voľne rozhodovať o dobe odpisovania svojho dlhodobého majet- ku, snaţili by sa ju čo najviac skrátiť a tým zvýšiť odpisy ako súčasť nákladov a zníţiť tak základ pre výpočet dane z príjmov. Preto štát v zákone o dani z príjmov pre výpočet výšky daňových odpisov záväzne určuje doby odpisovania dlhodobého majetku. Člení ho do šty- roch základných odpisových skupín. (Fetisovová a kol., 2004, s. 90 – 92)

Tabuľka 1 Odpisové skupiny podľa zákona o dani z príjmov

Odpisová

skupina Odpisovaný dlhodobý majetok

Doba

odpisovania v rokoch

1.

Automobily a motorové vozidlá s uţitočným zaťaţením nad 1,5 t, autobusy, bicykle, kancelárske stroje a počítače, zaria- denia na riadenie výrobných procesov, ručné náradie pneu- matické alebo so vstavaným motorom, meracie, kontrolné, testovacie a i. prístroje a zariadenia, plemenný a chovný ho- vädzí dobytok, plemenné a chovné ovce, kozy a ošípané, stro- je a prístroje pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, záhradníctvo, hydinárstvo a i.

4

2.

Montované stavby z dreva a plastov (ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi), čerpadlá a kompresory, stavebné ţe- riavy, traktory, rôzne stroje a zariadenia, chladiace a mraziace stroje, odstredivky, trolejbusy a elektrobusy, ţeriavové auto- mobily, prívesy a návesy, motocykle, nábytok, koberce, elektrické zdroje svetlá a svietidlá, hudobné nástroje, knihy, plemenné, úţitkové a chovné kone a i.

6

14

Pokračovanie Tabuľky 1 Odpisové skupiny podľa zákona o dani z príjmov

3.

Montované stavby z betónu a kovov (ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi), spaľovacie a vznetové motory, turbíny, zdravotné a dopravné zariadenia, výmenníky tepla, klima- tizačné zariadenia, plynové agregáty, stroje pre metalurgiu, rýpadlá a kolesové nakladače, elektromotory, generátory a transformátory, lode, lokomotívy, pestovateľské celky trva- lých porastov, drobné stavby a i.

12

4. Budovy a inţinierske stavby 20

Zdroj: (Fetisovová, 2004, s. 93 )

Odpisová metóda je postup, akým podnik zúčtuje vstupnú cenu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku do nákladov. V podmienkach trhového hospodárstva sú rozpraco- vané a vyuţívané rôzne odpisové metódy.

Najčastejšie podľa K. Vlachynského ide o tieto:

a) metóda rovnomerného (lineárneho) odpisovania, b) degresívne metódy (zrýchleného odpisovania):

- zostatková, - kumulatívna, - holandská,

c) progresívna metóda. (Vlachynský a kol., 2006, s. 136)

Tabuľka 2 Rovnomerné odpisovanie majetku

Odpisová skupina Ročný odpis

1 1/4

2 1/6

3 1/12

4 1/20

Zdroj: (Fetisovová, 2004, s. 93 )

Pre zrýchlené odpisovanie sú stanovené koeficienty konštruované tak, aby sa najvyššia suma odpísala v druhom roku ţivotnosti.

15 Tabuľka 3 Zrýchlené odpisovanie

Zdroj: (Fetisovová, 2004, s. 94)

V prvom roku odpisovania výšku odpisu vypočítame tak, ţe vstupnú cenu investičného majetku vydelíme koeficientom pre prvý rok odpisovania v príslušnej odpisovej skupine.

V ďalších rokoch ţivotnosti odpisy vypočítame podľa vzorca E. Fetisovovej:

Vzorec 1

2(Cv – Op) O =

k – r kde: O – ročné odpisy,

Cv – vstupná cena príslušnej zloţky dlhodobého majetku,

Op – oprávky (t.j. kumulovaná suma doteraz vykonaných odpisov), k – koeficient pre ďalšie roky zrýchleného odpisovania,

r – počet rokov, počas ktorých sa uţ dlhodobý majetok odpisoval.

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie výšku odpisu v prvom roku zvýšenia zostatkovej ceny určíme ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu platného pre zvýšenú zostatkovú cenu.

V ďalších rokoch výšku odpisu určujeme podľa vyššie uvedeného vzorca, pravda, s pouţi- tím koeficienta platného pre zvýšenú zostatkovú cenu.

Hmotný majetok odpisujeme najviac do výšky vstupnej ceny alebo do výšky zvýšenej (vstupnej alebo zostatkovej) ceny.

Podnikateľ si môţe pre kaţdý novonadobudnutý hmotný majetok ľubovoľne zvoliť je- den z dvoch spôsobov odpisovania povolených pre výpočet daňových odpisov. Zvolený Odpisová

skupina

Koeficient n a zrýchlené odpisovanie V prvom roku V ďalších rokoch Pre zvýšenú

odpisovania odpisovania zostatkovú cenu odpisovania

1. 4 5 4

2. 6 7 6

3. 12 11 12

4. 20 21 20

16

spôsob však uţ nemoţno v priebehu odpisovania príslušného dlhodobého hmotného majet- ku meniť.

Treba ale zdôrazniť, ţe uplatnenie zrýchleného odpisovania znamená odsun platenia časti dane z príjmov na neskorší termín.

Uplatňovanie účtovných odpisov – ak si ich pouţívanie podnik zvolí – umoţňuje znač- nú voľnosť pri určovaní všetkých troch faktorov ovplyvňujúcich výšku vykazovaných od- pisov – najmä to platí pre voľbu doby odpisovania a odpisovej metódy. Cieľom je presnej- šie vyjadriť postup opotrebúvania majetku, a tým získať reálnejšie určenie jeho zostatkovej ceny.

Ako podnik si musíme vypracovať odpisový plán účtových odpisov, v rámci ktorého si zvolíme aj metódu odpisovania. Môţe to byť jednoduché rovnomerné odpisovanie, ale spravidla to bude niektorá z metód degresívneho odpisovania, t.j. z metód, v ktorých sa na začiatku ţivotnosti majetku odpisuje viac a postupne čoraz menej. Najčastejšie sa uplatňuje zostatková alebo kumulatívna metóda.

Rovnomerná odpisová metóda znamená, ţe v kaţdom roku predpokladanej doby od- pisovania si určíme odpisy v rovnakej výške. Ich kaţdoročná suma sa teda bude rovnať od- pisovej základni delenej dobou odpisovania.

Môţeme pouţiť aj druhý spôsob výpočtu, pri ktorom odpisovú základňu vynásobíme odpisovým percentom určeným ako jednotka delená počtom rokov predpokladanej doby odpisovania.

Pri zostatkovej metóde si odpisové percento spravidla určíme vo výške dvojnásobku od- pisového percenta vypočítaného pre rovnomerné odpisovanie. Kaţdoročne si uplatňujeme takto vypočítané odpisové percento. V prvom roku sa výpočet vykoná zo vstupnej ceny od- pisovaného majetku, ale v ďalších rokoch je základom pre výpočet zostatková cena. To znamená, ţe základ pre výpočet sa kaţdý rok zniţuje o vykonané odpisy. V poslednom roku sa odpíše ešte neodpísaný zostatok vstupnej ceny.

Kumulatívna metóda je tieţ degresívnou metódou, pri ktorej odpisová sadzba klesá arit- metickým radom. Najjednoduchšie vypočítame odpisy pre jednotlivé roky odpisovania podľa vzťahu podľa E. Fetisovovej:

Vzorec 2

Zostávajúce roku odpisovania Kumulatívny súčet rokov odpisovania

(Fetisová a kol., 2004, s. 90 – 97)

17

Holandská metóda. Pri odpisovaní holandskou metódou vstupnú cenu majetku rozdeľu- jeme na dve časti: na 1/3 a na 2/3. Obidve časti odpisujeme rozdielne:

- 1/3 odpisujeme počas štyroch rokov ţivotnosti, a to v prvých troch rokoch po 10 % a zvyšok 3,33 % vo štvrtom roku;

- 2/3 odpisujeme rovnomerne počas celej ţivotnosti.

Okrem toho pri holandskej metóde odpisovania si môţeme počas prvej polovice ţi- votnosti majetku zvyšovať ročné odpisy o investičnú priráţku spravidla vo výške 4 % zo vstupnej ceny majetku. Sú to zdroje vytvorené nad výšku vstupnej ceny majetku, určené na financovanie rozvojových potrieb podniku.

Progresívna metóda odpisovania vychádza z predpokladu, ţe efektívnosť vyuţívania dl- hodobého hmotného a nehmotného majetku sa s plynutím času jeho vyuţívania postupne zvyšuje. Na tomto základe s dĺţkou doby pouţívania majetku postupne rastie aj výška od- pisov, zúčtovaných do nákladov. (Vlachynský, 2006, s. 140 – 141)

Obrázok 3 Priebeh odpisovania pri pouţití progresívnej metódy

Zdroj: (Vlachynský, 2006, s. 141)

Peňaţné prostriedky uvoľnené pomocou odpisov sú interný finančný zdroj, ktorý môţe podnik pouţiť na krytie hocktorých výdavkov. Spravidla ich však reinvestuje, t.j. nakupuje za ne ďalší dlhodobý majetok.

Za istých podmienok môţeme reinvestovanie odpisov zabezpečiť rozšírenú reprodukciu dlhodobého majetku. Označujeme to ako reprodukčný efekt odpisov. (Fetisová a kol., 2004, s. 90 – 97)

Zostatková cena

Oprávky

18

1.2.3 Financovanie z iných interných zdrojov

Podnik si môţe vytvárať na plnenie záväzkov, ktoré sú vo svojej podstate neisté, rezer- vy, ktoré aţ do okamihu ich vyuţitia sú zdrojmi tichého financovania. Predovšetkým sa tu zahŕňajú:

rezervné fondy,

zdroje získané racionalizáciou, zdroje z reštrukturalizácie.

Rezervné fondy vytvárame ako všeobecné alebo s konkrétnym účelovým riešením, zá- ručné rezervy, rezervy na opravy a iné. V období, keď nie sú tieto rezervy v plnej miere potrebné na financovanie účelu, za ktorý sa vytvoria, môţe podnik dočasne vyuţívať ako zdroj interného financovania.

K finančným interným zdrojom patrí i kapitál uvoľnený racionalizáciou podnikovej čin- nosti. Môţe to byť napríklad racionalizácia vo výrobe, zásobovaní, alebo v odbyte, ktorá skráti dobu kolobehu a uvoľní tak časť kapitálu na iné pouţitie. Môţe to byť i racionalizá- cia spojená s technickým pokrokom so zmenou technologického postupu a zmeny vyvola- né inovačným procesom.

K uvoľneniu kapitálu dochádza tieţ aj v dôsledku reštrukturalizácie podnikovej činnos- ti, ktorá mení finančnú štruktúru podniku. (Alexy, 2005, s. 28 – 29)

1.3 Externé formy financovania

Cudzie zdroje patria popri vlastných zdrojoch financovania k ďalším významným zdro- jom finančného krytia potrieb podniku. Vzhľadom na častý nedostatok vlastných zdrojov financovania patria cudzie zdroje často k prevládajúcim formám finančných zdrojov pod- niku. Podniky majú moţnosť získavať cudzie zdroje financovania rôznymi formami.

Prevaţne ide pri nich o prostriedky, ktoré majú návratný charakter. Veritelia poţadujú ich vrátenie s rôznou dobou splatnosti. Cenu, ktorú podnik platí za ich vyuţívanie často označujeme ako úrok. Vo všeobecnosti platí, ţe cena cudzích zdrojov v porovnaní s cenou vlastných zdrojov podniku je však niţšia. Existujú preto rôzne dôvody.

Prvým dôvodom je, ţe riziko, ktoré podstupujeme ako vlastník podniku je vyššie, ako riziko ktoré podstupuje veriteľ. Veriteľ vkladá prostriedky do podniku na istý dopredu do- hodnutý čas, po ktorom resp. počas ktorého má nárok na ich vrátenie pevne dohodnutým spôsobom splácania. Za toto obdobie poţaduje vyplatenie úrokov, ktoré sú dopredu dohod-

19

nuté, a rovnako je dohodnutý aj spôsob ich vyplácania. Úroky poţaduje bez ohľadu na výs- ledky hospodárenia podnikateľského subjektu.

Druhým dôvodom, ktorý prispieva k zníţeniu ceny cudzích zdrojov je, ţe platené úroky sú pre podnikateľský dlţnícky subjekt súčasťou finančných nákladov, ktoré zniţujú výsle- dok hospodárenia podniku, a tým aj daňový základ. Nákladové úroky preto pôsobia v pod- niku ako tzv. „úrokový daňový štít“. Daňová úspora, ktorú podnik v tejto súvislosti do- siahne prispieva k zníţeniu reálnych úrokových nákladov.

Tretím dôvodom je skutočnosť, ţe podnik v určitých prípadoch vyuţíva na svoje finan- covanie aj také formy cudzích zdrojov, za ktoré neplatí ţiadny úrok. Tým dochádza k ďal- šiemu zniţovaniu priemernej ceny jeho cudzích zdrojov. Ide o prostriedky, ktoré získal for- mou obchodného úveru od dodávateľa a ktoré v bilancii vystupujú v podobe záväzkov z obchodného styku či uţ s krátkodobého, alebo dlhodobého charakteru. Za tieto zdroje podnik v prípade, ţe neporušuje dohodnuté obchodné podmienky neplatí ţiadne úroky v podobe rôznych poplatkov, pokút z omeškania a podobne. Ďalších významným zdrojom sú zdroje financovania, ktoré vystupujú v podobe záväzkov voči zamestnancom. Platí to v prípade, ţe podniku vznikajú mzdové náklady. Určitý objem týchto záväzkov má v pod- niku trvalý charakter a ich výška závisí od nastavenia výplatných termínov. Ďalej sem mô- ţeme zaradiť rôzne formy bezúročných finančných príspevkov, príp. dotácie a rezervy, da- ňové záväzky, záväzky voči poisťovniam a podobne.

Cudzie externé zdroje financovania sú tvorené širokým spektrom rôznych zdrojov, kto- ré podniku poskytli subjekty stojace mimo podniku. Patrí k nim štát, ktorý môţe buď priamo z rozpočtu, alebo prostredníctvom štátom zriadených organizácií a inštitúcií po- skytnúť podnikom návratné, resp. nenávratné finančné výpoţičky, výpomoci, resp. dotácie, subvencie. Z ďalších subjektov moţno spomenúť banky, prípadne iné finančné inštitúcie, podniky a organizácie s dostatkom voľných zdrojov, ktoré vedia poskytnúť na finančnom trhu, ale aj obyvateľstvo, ktoré môţe na finančnom trhu nakupovať dlhové cenné papiere a tým emitentom poskytovať cudzie zdroje na financovanie ich potrieb. Podnikateľský sub- jekt takto môţe na finančnom trhu získať dostatok potrebných finančných zdrojov tým, ţe na ňom umiestni emisiu svojich dlhových cenných papierov.

Z ďalších významných subjektov poskytujúcim podnikom externé cudzie zdroje sú leasingové, faktoringové a forfaitingové spoločnosti. (Krištofík a kol., 2010, s. 52 – 53)

20

1.3.1 Úver

Úver moţno definovať ako časovo obmedzené, úročené poţičanie peňazí k voľnému alebo zmluvne zaviazanému pouţitiu.

Úvery môţeme rozdeliť na

- tovarové úvery, ktoré sú poskytované vo forme tovare. Najčastejšie sú poskytované výrobcami alebo obchodníkmi – najrozšírenejší z nich je obchodný úver. Za tovaro- vý úver sa tieţ povaţuje predaj tovaru na splátky,

-

Ďalej môţeme úvery deliť:

- podľa subjektu, teda z hľadiska veriteľa, teda toho, kto úver poskytuje, alebo z hľa- diska dlţníka, teda toho, kto úver prijíma, na úvery medzibankové, medzivládne či medzištátne, obecné atď. hľadisko dlţníka tieţ slúţi k hodnoteniu rizikovosti úveru;

- podľa objektu na účelové a neúčelové. Medzi neúčelové bankové úvery patrí kla- sický spotrebiteľský úver, kontokorentný úver;

- podľa zaistenia na zaistené a nezaistené. Záruky za úver môţu byť vecné (napr.

dom) alebo osobné (ručenie treťou osobou);

- podľa doby splatnosti na krátkodobé (splatné do jedného roka), strednodobé (splat- né do štyroch aţ piatich rokov), dlhodobé (s dobou splatnosti viac ako päť rokov, u nás zvyčajne maximálne 10 rokov);

- podľa meny na úvery korunové a úvery v cudzej mene.

Z peňaţných úverov je najrozšírenejší bankový úver. V bankovej praxi je pouţívané členenie úveru na prevádzkové úvery, ktoré sú pouţívané k financovaniu investícií do prevádzkového majetku, a na investičné úvery, ktoré slúţia k financovaniu investícií do fixného investičného majetku. (Kalabis, 2005, s. 71 – 72)

Krátkodobé a strednodobé úvery:

Najpočetnejšiu skupinu úverov, ktoré poskytujú banky predstavujú krátkodobé a stred- nodobé úvery. Ich cieľom je preklenutie dočasných platobných ťaţkostí klienta. Spravidla sa pouţívajú na pokrytie prevádzkových potrieb, ak sa jedná o podnikateľa. Výnimočne ich môţeme pouţiť na pokrytie investičných potrieb. (Belás a kol., 2009, s. 152)

21

K základným krátkodobým úverom poskytovaných komerčnými bankami podľa P. Krišto- fíka patria:

a) krátkodobé účelové pôţičky, b) kontokorentný úver,

c) revolvingový úver, d) preklenovací úver,

e) úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov, f) zmenkové (diskontné) úvery,

g) lombardný úver, h) spotrebný úver.

Krátkodobé účelové pôţičky

Poskytuje komerčná banka takým podnikateľským subjektom, ktorí u nej nemajú sa- mostatný kontokorentný úver. Poskytuje ho na vopred dohodnutý účel pouţitia. Sumu úve- ru banka pripíše na beţný účet podniku a tým zvýši jeho kreditné saldo. Objektom úvero- vania sú spravidla krátkodobé potreby podniku súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, ako sú napr. obstaranie zásob, krytie prevádzkových nákladov, pohľadávok voči odberate- ľom a podobne. V priebehu kalendárneho roka banka môţe úver poskytnúť na ten istý účel aj viackrát za predpokladu, ţe jeho zaplatenie nie je ohrozené. Podnikateľský subjekt musí v ţiadosti o tento druh úveru bliţšie špecifikovať účel pouţitia týchto finančných prostried- kov. Dodrţanie účelu pouţitia je zo stany banky rôznym spôsobom kontrolované. (Krišto- fík, 2010, s. 56-57)

Kontokorentný úver

Je najvýznamnejším krátkodobým bankovým úverom vo vyspelých trhových ekono- mikách. Základom kontokorentného úveru je zaloţenie kontokorentného účtu (kontoko- rent). Pouţíva sa na zúčtovanie a vyjadrovanie pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými obchodnými partnermi.

Kontokorent môţe byť vedený ako vkladový účet a v tomto prípade vykazuje len kre- ditný zostatok. Klient vtedy vystupuje voči banke ako veriteľ. Ak však nastane prípad, keď záväzky sú väčšie ako príjmy, z klienta sa stáva dlţník, lebo banka mu na pokrytie zvyš- ných záväzkov poskytne úver do určitej výšky na príslušný kontokorentný účet. Potom sa s kontokorentného účtu stáva kontokorentný úver. Kontokorentný úver vzniká, prirodzene, uzatvorením úverovej zmluvy, ktorá však má predpísanú všeobecne záväznú formu. Spra-

22

vidla dochádza ku kontokorentnému úveru tak, ţe klient, ktorý má beţný účet v banke, poţiada túto banku o čerpanie krátkodobého úveru z tohto beţného účtu. Banka najskôr preskúma jeho úverovú spôsobilosť a v prípade pozitívneho výsledku oznámi banka klien- tovi výšku úverového rámca, t.j. maximálnej výšky debetu na beţnom účte. Banka spravid- la povoľuje aj určité krátkodobé prekročenie tohto rámca, čo je však spojené s dodatočný- mi úrokovými nákladmi. Zaistenie úveru vyplýva z bonity klienta a výšky úveru. Ak banka vyţaduje zaistenie, vyuţívajú sa prakticky všetky druhy osobných a reálnych záruk.

(Koišová, 2009, s. 96)

Obrázok 4 Pohyb na kontokorentnom účte

stav na účte

kredit

C

debet

úverový rámec Zdroj: (Koišová, 2009, s. 97)

Revolvingový úver

Revolvingový úver je úver, u ktorého banka stanovuje maximálnu výšku jeho čerpania, tzv. úverový rámec a termín, ku ktorému bude úver po splnení dopredu dohodnutých pod- mienok opäť obnovený.

Úverový rámec je neustále obnovovaný v rovnakej alebo inej výške. Premenlivý úvero- vý rámec banka pouţíva predovšetkým tam, kde má výrobný (reprodukčný) cyklus daného klienta výrazne premenlivý (sezónny) charakter.

Revolvingový úver banka zvyčajne poskytuje na dobu kratšiu ako jeden rok.

(Kalabis, 2005, s. 74)

23 Preklenovací úver

Podľa P. Krištofíka je preklenovací úver určený na preklenutie časového nesúladu me- dzi potrebou a tvorbou zdrojov za podmienky, ţe chýbajúce zdroje podnikateľský subjekt spravidla vytvorí do konca kalendárneho roka. V ţiadosti o úver sa musí špecifikovať tvor- ba zdrojov a potrieb v časovom členení na celú dobu čerpania a splácania úveru. Ţiadateľ úver spláca s disponibilných zdrojov.

Úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov

Objektom úverovania je prechodný nedostatok finančných prostriedkov, spravidla neza- vinený podnikateľským subjektom. Úver sa poskytuje na príčiny finančných ťaţkostí, na zaplatenie bankových úrokov a poplatkov v stanovenom termíne. Tento druh úveru môţe byť poskytnutý aj na zloţenie prostriedkov na otvorenie akreditívu, prípadne platenie promptných platieb. Je to krátkodobý úver splatný spravidla do jedného mesiaca. (Krišto- fík, 2010, s. 60)

Zmenkový úver

Zmenkové úvery zahŕňajú bankové operácie spojené s obehom zmeniek. Medzi zmen- kové úvery môţeme podľa E. Koišovej zaradiť:

a) eskontný úver, b) akceptačný úver, c) negociačný úver,

d) remboursný úver. (Koišová, 2009, s. 101)

Eskontný úver

Eskontný úver je krátkodobý úver, ktorý poskytuje komerčná banka prostredníctvom odkupovania (eskontu) zmenky pred lehotou jej splatnosti. Banka si za túto operáciu zráţa diskont za dobu od eskontu (nákupu zmenky) do dňa jej splatnosti.

Komerčná banka môţe zmenku ďalej odpredať centrálnej, alebo inému subjektu. Banky nakupujú na eskont kvalitné zmenky, so splatnosťou najmenej 180 dní. Ide o krátkodobý úver na obchodné pohľadávky.

Eskontný úver je z hľadiska banky úverová pohľadávka. Z hľadiska majiteľa zmenky ide o predaj zmenky banke. Ak komerčná banka zmenku nepredáva ďalej, medzi ňou a klientom je dlţnícko-veriteľský vzťah, klient je dlţník, banka veriteľ. V tomto prípade ide o vlastnú zmenku.

24

Náklady eskontného úveru predstavujú diskont, poplatky, provízie. Diskont sa počíta ako jednoduchý úrok v rámci 1 roka, istinou je menovitá hodnota zmenky, úroková sadzba sa odvodzuje spravidla od základnej úrokovej sadzby centrálnej banky (resp. od trhových úrokových sadzieb na krátkodobé úvery), počet dní sa určuje v rozsahu odo dňa nákupu zmenky do jej splatnosti.

Náklady na eskontný úver sú porovnateľné s nákladmi na kontokorentný úver. Patria k najniţším v rámci nákladov na krátkodobé úvery. (Belás, 2009, s. 154-155)

Obrázok 5 Princíp eskontného úveru

2.

1.

3. 4. 8. 7.

6.

5.

Zdroj: (Belás, 2009, s. 154) Legenda:

1. Predávajúci dodáva tovar kupujúcemu.

2. Potvrdenie akceptu zmenky.

3. Predávajúci dáva zmenku na eskont (predáva) komerčnej banke.

4. Banka prepláca predávajúcemu menovitú hodnotu zmenky zníţenú o diskont (úrok) do splatnosti zmenky.

5. Centrálna banka prepláca komerčnej banke zmenkovú čiastku zníţenú o diskont do splatnosti zmenky.

6. V deň splatnosti centrálna banka predkladá zmenku na preplatenie kupujúcemu – dlţníkovi.

7. V deň splatnosti centrálna banka predkladá zmenku na preplatenie kupujúcemu – dlţníkovi.

PREDÁVAJÚCI Veriteľ

BANKA CENTRÁLNA

BANKA KUPUJÚCI Dlţník

25

8. Dlţník prepláca zmenku centrálnej banke. Úver je splatený. (Belás, 2009, s. 154- 155)

Akceptačný úver

Je spojený výhradne s cudzími zmenkami – úverujúca banka preberá rolu zmenkovníka, ktorý je ochotný zaplatiť zmenku. Základný rozdiel medzi eskontným a akceptačným úve- rom je v tom, ţe pri eskonte poskytuje banka úver majiteľovi zmenky, t.j. zmenkovému veriteľovi, ale pri akceptačnom úvere banka poskytuje úver vystaviteľovi zmenky, t.j. ved- ľajšiemu dlţníkovi. (Kalabis, 2005, s. 74)

Obrázok 6 Priebeh akceptačného úveru

1.

5.

2.

8. 3.

7. 4. 5.

Zdroj: (Belás, 2009, s. 158) Legenda:

1. Dodávka tovaru, alebo sluţieb.

2. Vystavenie zmenky na banku v prospech predávajúceho.

3. Akcept zmenky bankou.

4. Príjemca úveru uhrádza akceptačnú províziu banke.

5. Dlţník, kupujúci platí zmenkou za dodávku tovaru, alebo sluţieb predávajúcemu.

6. Pred lehotou splatnosti zmenky, kupujúci, dlţník deponuje zmenkovú čiastku v banke.

7. Predávajúci predkladá zmenku banke na preplatenie v deň jej splatnosti.

Kupujúci príjemca úveru

Banka Predávajúci

26

8. Banka prepláca zmenku predávajúcemu. (Belás, 2009, s. 158) Negociačný úver

Negociačný úver je modifikáciou eskontného úveru prispôsobený na podmienka a pot- reby zahraničných obchodných a platobných operácií. Jeho podstata je v tom, ţe zahranič- ný dlţník ešte pred realizáciou svojej dovoznej operácie, za ktorú chce vývozcovi platiť zmenkou s vopred dojednanou lehotou splatnosti (spravidla 90-180 dní), poţiada svoju fi- nancujúcu banku, aby sa vopred zaviazala k odkúpeniu predmetnej zmenky na dovozného dlţníka od uvedeného vývozcu. Banku, ktorá túto zmenku odkupuje (často aj s ďalšími do- hodnutými dokumentmi), označujeme ako negociačná banka. (Krištofík, 2010, s. 62)

Remboursný úver

Remborursný úver je určitou modifikáciou akceptačného úveru, ktorý je prispôsobený na medzinárodné obchodné operácie a ktorého podstatou je akcept zmenky vystavenej ex- portérom na remboursnú banku. Remboursný úver sa v dnešnej dobe vyskytuje v dvoch formách

a) nepriamy remboursný úver – je to forma, keď vedľa banky exportéra a banky im- portéra existuje ešte tretia remborusná banka. Táto forma sa vyuţívala hlavne v mi- nulých dobách, avšak svoj význam majú remboursné banky i dnes, napr. v New Yourku,

b) priamy remborusný úver – táto forma úveru je spojená s dokumentárnym akredití- vom s odloţenou splatnosťou. Ako remboursná banka vystupuje banka exportéra, ktorá na základe dokumentárneho akreditívu vystaveného banke importéra proti za- loţeniu akreditívnych dokumentov akceptuje zmenku, ktorú na ňu vystavil expor- tér. Vzhľadom na to, ţe banka na základe akceptácie zmenky berie na seba riziko, hoci má zaistené plnenie od banky, ktorá vystavila akreditív, je ochotná zmenku sama eskontovať.

Výhodou remboursného úveru pre vývozcu je to, ţe má zabezpečenú úhradu za tovar a vo väčšine prípadov i moţnosť disponovať peňaţnou hotovosťou skôr, ako sa tovar do- stane k dovozcovi. Pre dovozcu poskytuje remboursný úver výhodou v tom, ţe samotná akceptácia zmenky je viazaná s prevzatím akreditívnych dokumentov remboursnou ban- kou. Takţe akcept je viazaný na skutočnosť, ţe exportér splnil podmienky kontraktu.

(Koišová, 2009, s. 104)

27 Lombardný úver

Lombardné úvery, podobne ako zmenkové úvery, patria do skupiny prípadových, zais- tených, ale neúčelových. Ide o úvery zaisťované zálohou.

K tomuto typu úveru sa dlţník uchyľuje v situácii, keď potrebuje hotové peniaze, ale zároveň by sa len nerád zbavoval hodnôt (predajom cenných papierov), do ktorých vloţil predtým svoje peňaţné prostriedky.

Banka poskytuje dlţníkovi lombardný úver len do určitej výšky hodnoty zálohovaných cenných papierov. Vyplýva to z dvoch okolnosti. Prvou je cena alebo presnejšie kurz cen- ných papierov, ktorý sa neustále mení. Druhou je neistota, pri neschopnosti klienta splatiť lombardný úver. (Pavelka a kolektív, 2002, s. 65)

Spotrebný úver

Spotrebný úver slúţi obyčajne na financovanie nákupu spotrebných predmetov, výstav- bu bytov, domov, alebo na krytie iných spotrebných výdavkov.

Spotrebné úvery sa od komerčných odlišujú:

a) výškou úveru – priemerná výška spotrebného úveru je spravidla niţšia ako komerč- ného úveru,

b) zdrojom splácania úveru – spotrebné úvery sú obyčajne splácané s beţných príjmov klientov, pričom tieto príjmy priamo nesúvisia s objektom, na ktorý bol úver pou- ţitý,

c) formou spracovania podkladov – na spotrebný úver nie sú potrebné finančné výka- zy (výkaz ziskov a strát, bilancia a iné), ako podklady pre poskytnutie úveru. Niek- toré druhy spotrebných úverov sa poskytujú bez preukazovania príjmu a bez za- bezpečenia úveru.

Dlhodobé úvery podľa J. Belása rozdeľujeme na:

- emisná pôţička, - hypotekárne úvery, - úverový úpis.

Emisná pôţička

Pri emisnej pôţičke banka vystupuje ako sprostredkovateľ úveru pre svojho klienta.

Podstatou je, ţe komerčná banka emituje pre svojho klienta cenné papiere. Tie môţe odku-

28

povať banka, alebo iný subjekt. Klient je hlavným dlţníkom, banka – emitent je sprostred- kovateľom, a banka, resp. iný subjekt ktorý cenné papiere kúpi, je veriteľom.

Priebeh emisnej pôţičky podľa J. Belása:

- prípravná fáza, - prospekt emitenta,

- fáza vlastného umiestnenia cenného papiera (Belás, 2009, s. 155 – 160)

Hypotekárny úver

Hypotekárny úver je dlhodobý úver na investície do nehnuteľností, jeho splácanie je zaistené právom k nehnuteľnosti určitej hodnoty. (Kalabis, 2005, s. 76)

Úverový úpis

Je úverová forma, ktorá nie je sprostredkovaná finančným trhom. Poskytuje sa na dobu splatnosti maximálne do 15 rokov. Zárukou býva zápis do knihy vlastníctva nehnuteľností.

(Alexy, 2005, s. 25)

1.3.2 Osobitné formy financovania

Faktoring

Faktoring v podstate znamená odkupovanie krátkodobých pohľadávok bankou z inicia- tívy majiteľov pohľadávok. Môţeme povedať, ţe ide o poskytnutie krátkodobého úveru faktorom (bankou). Jedná sa o vzťah spravidla medzi tromi subjektmi, ktorý je zaloţený na zmluvnom princípe.

Subjektmi obchodu sú:

a) dodávateľ tovaru, b) odberateľ tovaru, c) faktor.

Faktoring je vo svojej podstate úver, ktorý je poskytovaný spravidla na 30 aţ 180 dní.

Závisí však od faktoringovej spoločnosti – banky, na akú dlhú dobu úver poskytne. Tento druh úveru je nezabezpečený.(Belás, 2009, s. 162 – 163)

29 Obrázok 7 Priebeh faktoringového obchodu

1.

3.

2. 4.

Zdroj: (Belás, 2009, s. 163) Legenda:

1. dodávateľ tovaru posiela odberateľovi tovar a faktúry.

2. Zároveň dodávateľ tovaru posiela faktorovi – banke špedičné doklady a faktúry.

3. Banka – faktor, v prospech beţného účtu dodávateľa pripisuje platbu, maximálne do výšky 80 % hodnoty postúpenej pohľadávky.

4. V lehote splatnosti nasleduje inkaso pohľadávky od odberateľa, ktorý je hlavným dlţníkom.

Forfaiting

Forfaiting znamená odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok bankou alebo špeciálnym ústavom. Ide o odkúpenie pohľadávky zaistenej vhodnými úverovými nástroj- mi. Forfaiting (rovnako ako faktoring) prispieva k zvýšeniu likvidity.

Predmetom faktoringu môţu byť:

- zmenkové pohľadávky, pohľadávky z obligácií a dlţobných záväzkových listov, - nároky vyplývajúce z akreditívov splatných určitú dobu po videní,

- pohľadávky bánk vrátane značne rizikových pohľadávok. (Kalabis, 2005, s. 96 – 97)

Leasing

Vo svojej podstate ide o finančnú obchodnú operáciu, ktorá umoţňuje zainteresované- mu podnikateľskému subjektu zaobstarať investície úplne alebo čiastočne z cudzích zdro- jov bez priameho dopadu na výšku jeho vlastného kapitálu.

Dodávateľ tovaru

Faktor ( banka)

Odberateľ tovaru

30

Leasingové (mesačné, štvrťročné, poprípade ročné) splátky sú súčasťou nákladov ná- jomcu, ktorý tak má moţnosť financovať investície veľmi efektívne, rýchle a pruţne.

Kaţdá leasingová operácia má tri základné subjekty: výrobca, leasingová spoločnosť a nájomca. Medzi výrobcom a leasingovou spoločnosťou sa uzatvára kúpna zmluva a me- dzi nájomcom a leasingovou spoločnosťou sa uzatvára leasingová zmluva. (Pulz, 1993, s.

15 – 16)

Finančný leasing

- pri finančnom leasingu si pouţívateľ volí druh a typ zariadenia, dodávateľa a zvláštne poţadované vlastnosti. Pouţívateľ ďalej dohodne s dodávateľom pod- mienky záruky, údrţby, dodávky a inštalácia a nesmieme zabudnúť na kúpnu cenu daného predmetu. Vlastník potom dodáva finančné prostriedky ku kúpe buď na základe priameho styku s dodávateľom, alebo prostredníctvom pouţívateľa, a to po dodávke zariadenia na základe predaja alebo po spätnom leasingu pred pouţívaním.

Operatívny leasing

- pri tejto forme leasingu nie je obstarávacia cena daného predmetu plne krytá z ná- jomného obdrţaného počas obdobia, ktoré nie je moţné vypovedať a ktoré je spra- vidla podstatne kratšie ako odhadovaná ţivotnosť predmetu. Zostatková cena zariadenia musí byť taká, aby vlastníkovi vyrovnala investované čiastky a priniesla príslušný zisk.

- zvyčajne sa tento leasing uplatňuje u tých predmetov, s ktorými ďalej obchoduje ďalšia firma. Bývajú to také zariadenia, ktoré uţívateľ neplánuje ďalej pouţívať po dobe ich ţivotnosti v dôsledku technologických zmien. (Válek, 1994, s. 12 – 18)

31

2 FINANCOVANIE VYBRANÉHO PODNIKU ÚVEROM A LEASINGOM OD

KONKRÉTNYCH BÁNK

V prvej polovici analytickej časti si priblíţime tri úvery a tri leasingy od troch rôznych podnikateľských subjektov. Budeme vychádzať s predpokladu, ţe naša spoločnosť potre- buje úver v hodnote 30 000 € na nákup nového stroja. Predpokladaná dĺţka splácania úveru bude tri roky, splátky budú splácane štvrťročne pri úrokovej sadzbe, ktorú nám poskytnú jednotlivé banky. Keď budeme rozoberať leasing podmienky budú tie isté.

V druhej polovici analytickej časti budeme porovnávať všetky tri úvery a leasingy od vybraných spoločností. Vybrali sme si Tatra banku, VÚB, Slovenská sporiteľňa. Po podrobnejšom spracovaní uvidíme, ktorý produkt a od ktorej spoločnosti bude pre našu fiktívnu spoločnosť Čokoland, s. r. o. najprijateľnejší.

2.1 Súhrnná charakteristika Čokoland, s. r. o.

Čokoland, s. r. o. je spoločnosť zaloţená 10. 7. 2010 v Liptovskom Hrádku. Predme- tom jej činnosti je výroba a predaj cukrárskych výrobkov. Zakladateľom spoločnosti je slečna Michaela Poliaková. Majetok spoločnosti tvorí vklad zakladateľa v objeme 100 000

€.

Hlavným zámerom spoločnosti v roku 2011 je uviesť na trh nový výrobok – orechy v marcipáne. Spoločnosť má osem zamestnancov, z toho štyroch predavačov a štyroch cukrárov.

V roku 2012 očakáva spoločnosť celkové príjmy 13 mil. € a zisk po zdanení 1,2 mil. € Spoločnosť sa snaţí získať úver v objeme 2 mil. € na kúpu nových technológii. V roku 2012 spoločnosť očakáva zvýšenie príjmov o 25 %.

Celkové aktíva v hodnote 5 mil. € sú kryté z väčšej časti cudzími zdrojmi, najmä úve- rom.

Cieľom podniku je aby v roku 2010 dosiahla spoločnosť trţby z predaja vlastných výrobkov v objeme 7 mil. €. Popri výrobe pôvodných cukrárenských výrobkov je zámerom spoločnosti uviesť na trh nový výrobok.

32

Prednosťou spoločnosti v porovnaní s konkurenciou sú nízke reţijné náklady, čo umoţ- ňuje predaj výrobkov za niţšie ceny. Z hľadiska zákazníkov dôleţitou prednosťou spoloč- nosti je, ţe poskytuje vţdy čerstvé výrobky.

Existujúce výrobné kapacity a aktívna marketingová politika vytvárajú predpoklady na zvyšovanie objemu výroby a predaja výrobkov i ďalších rokoch. V rokoch 2011 spoloč- nosť predpokladá zvýšenie trţieb z predaja o ďalších 25 %.

Naša spoločnosť je vystavená silnej konkurencie. Na domácom trhu pôsobí niekoľko konkurentov, z nich najväčším je firma Veronika, s. r. o.

Alţbetka, s. r. o. chce do roku 2012 získať pri svojich hlavných výrobkoch minimálne 25 % podiel na trhu.

V konkurencii chce presadiť kvalitou výrobkov, primeranosťou cien.

Z marketingových činností sa Čokoland, s. r. o. venuje predovšetkým prieskumu trhu a získavaniu informácií o záujmoch zákazníkov, vývoji ich potrieb a stupni ich uspokojo- vania konkurenčnými firmami. Jej hlavným cieľovým trhom je domáci trh, na ktorom chce získať výrazné postavenie.

Predovšetkým predaj zabezpečuje prostredníctvom priameho predaja vlastnou predaj- ňou.

Na výrobu sú pouţívané suroviny a polotovary Čokoland, s. r. o. nakupuje od domácich dodávateľov. Výrobný proces je organizovaný tak, aby sa minimalizovala dĺţka výrobného procesu, a tým aj zásoby nedokončenej výroby. Plynulosť výroby vyţaduje mať k dispozí- cii dostatok výrobných zásob, čo pri raste obratu a predaja znamená nárast poţiadaviek na krytie rastu zásob z cudzích finančných zdrojov.

Medzi rozhodujúce prvky v riadení výroby patrí riadenie kvality. Z ekonomického poh- ľadu sa kladie dôraz na uplatňovanie controllingu ako metódy riadenia nákladov a zisku.

Čokoland, s. r. o. sa vnútorne organizačne člení na dve prevádzky, a to na pečenie cukrá- renských výrobkov (štyria pracovníci) a predaj cukrárenských výrobkov (štyria pracovní- ci). Spoločnosť ďalej zamestnáva účtovníčku. Personálna agenda je sústredené priamo na riaditeľa spoločnosti, pričom riaditeľa osobne kontroluje realizáciu programov vzdelávania a hodnotenia pracovníkov. Priemerný vek zamestnancov spoločnosti je 30 rokov.

Finančné hospodárenie spoločnosti komplexne dokumentujú základné účtovné výkazy, a to výkaz zisku a strát, finančná bilancia a výkaz toku hotovosti. Z týchto dokumentov vy- plýva, ţe Čokoland, s. r. o. v uplynulom roku dosiahla objem trţieb za vlastné výrobky a sluţby 7 mil. € a čistý zisk po zdanení 0,5 mil. €.

33

Z celkových nákladov 5 mil. € tvorila spotreba materiálu 45 %, osobné náklady 15 %, od- pisy 10 % a finančné náklady 15 %, zvyšok tvoria náklady na sluţbu, spotrebu energie a ostatné náklady.

V roku 2012 plánuje Čokoland, s. r. o. zvýšiť trţby na dvojnásobok, a to na 14 mil. € a čistý zisk na 1 mil. €., t. j. na 2,5-násobok. V štruktúre nákladov sa v pláne na rok 2012 predpokladá zníţiť materiálovú náročnosť výkonov a náklady na sluţby. V prípade nákla- dov na spotrebu energie plán zohľadňuje očakávané zvýšenie cien energie.

Vo finančnej bilancii roku 2011 tvoria z celkových aktív 5 mil. € stále aktíva 60 %.

Z obeţných aktív sú najväčšou poloţkou zásoby v objeme 2 mil. €. Aktíva celkom sú kryté základným imaním v objeme 100 000,- €, nerozdeleným ziskom a cudzími zdrojmi.

Plánovaný rast výroby a predaja v roku 2011 vyţaduje výrazné zvýšenie aktív v poloţ- ke zásoby, a to na 1,5 násobok objeme z roku 2010, t. j. na objem 3 mil. €. Plán ďalej pred- pokladá nárast pohľadávok v hodnote 0,5 mil. Sk. Nárast aktív o 2 mil. Sk bude podľa plánu na rok 2012 vyţadovať zvýšenie úverov spoločnosti o túto hodnotu.

Rast plánu predaja v roku 2011 o 25 % v porovnaní s rokom 2010 bude vyţadovať ďal- šie mierne zvýšenie obeţných aktív. Tento rast aktív však bude krytý rastom vlastného imania v poloţke nerozdelený zisk.

2.2 Všeobecná úverová banka (VÚB)

VÚB banka vznikla 1. 1. 1991 vyčlenením svojich komerčných aktivít pre firemných klientov na území SR zo Štátnej banky československej.

V roku 2001 získala väčšinový podiel vo VÚB banke významná talianska banková sku- pina IntesaBci (dnes Intesa Sanpaolo).

VÚB banka pôsobí v Slovenskej republike a aj v Českej republike. U nás má 209 pobočiek a 11 hypotekárnych centier.

Produkty, ktoré sme si vybrali od Všeobecnej úverovej banky sú:

Investičný úver

Investičný úver patrí medzi strednodobý aţ dlhodobý investičný úver, ktorý slúţi na financovanie:

- vlastných prevádzkových priestorov,

34 - nových technológií,

- rekonštrukciu,

- modernizáciu. (www.vub.sk)

Tabuľka 4 Investičný úver od VÚB

Investičný úver

Výška úveru do 30 000 €

Forma úveru splátkový

Zabezpečenie úveru Blankozmenka, notárska zápisnica

Splatnosť úveru 5 rokov, ak sme klientom VÚB, 3 roky, ak sme novým klientom

Minimálny ročný obrat podnikateľa neuvedený Zdroj: vlastné spracovanie

V rámci VÚB je moţné získať investičný úver do maximálnej výšky 30 000 €, pričom spodná hranica daného typu úveru nie je stanovená. Jednou zo sluţieb tejto spoločnosti je, ţe ţiadateľ o úver má vystavený mesačný alebo štvrťročný splátkový kalendár. Na základe vlastného rozhodnutia a poradenských sluţieb banky je výhodnejšie pre ţiadateľa úveru si zvoliť mesačný splátkový kalendár z dôvodu niţších úrokov.

Pri získaní investičného úveru vo VÚB je potrebné zabezpečenie úveru buď formou blankozmenky alebo notárskou zápisnicou. Výber zabezpečenia úveru je taktieţ na dobro- voľnom rozhodnutí ţiadateľa, na základe konkrétnych podmienok pri úvere, vzhľadom na to, ţe kaţdý typ úveru má svoje špecifické náleţitosti.

VÚB banka pri poskytovaní úverov berie do úvahy či sme dlhodobým klientom danej banky alebo sme jej novým klientom. Pokiaľ ţiadateľ úveru, je dlhodobým klientom ban- ky, jeho výhodou je moţnosť splácania úveru aţ do doby päť rokov. Naopak nevýhodou krátkodobých klientov je splatnosť úveru iba počas obdobia maximálne troch rokov. Vý- hodou pouţívateľov úveru od VÚB banky je, ţe klienti nemajú stanovený minimálny ročný obrat, ktorý musia dosiahnuť.

35 Finančný leasing

Formou úveru je lízing. Základný rozdiel spočíva v tom, ţe zatiaľ čo predmet kúpený na úver je okamihom jeho zaplatenia naším vlastníctvom a my potom úver splácame for- mou pravidelných splátok, predmet kúpený na lízing je aţ do okamihu splatenia celej dlţ- nej sumy vo vlastníctve lízingovej spoločnosti. (www.vub.sk)

Tabuľka 5 Finančný leasing od VÚB

Minimálna hodnota financovania 3 000 €

Kúpna cena 100 € alebo 10 % z obstarávacej ceny bez DPH

Mena financovania EUR

Dĺţka leasingu minimálne 44 mesiacov

Výška akontácie od 20 % do 45 %

Periodicita splácania mesačne alebo štvrťročne

Splátka fixná alebo variabilná

Zdroj: vlastné spracovanie

Čo sa týka druhého produktu od vybranej banky, v našom prípade finančného leasingu je dôleţitá minimálna hodnota financovania, ktorú má VÚB stanovenú na 3 000 € .Ďalším krokom pre získanie leasingu je dôleţité zaplatiť akontáciu, ktorú máme v tomto prípade stanovenú vo výške 25 % - 40 % z obstarávacej ceny produktu. Na základe Zákona o dani z príjmov je dĺţka leasingu stanovená podľa odpisových skupín kupovaného predmetu.

V našom prípade je predmetom leasingu cukrárenský stroj, ktorý patrí do 2. odpisovej skupine, tzn. ţe jeho minimálna dĺţka splácania trvá 44 mesiacov. Klient leasingovej spoločnosti VÚB banky má na výber, či svoje potrebné splátky (fixné alebo variabilné) bude splácať mesačne alebo štvrťročne. Po ukončení splátkového obdobia leasingu, má uţívateľ moţnosť daný produkt odkúpiť a to vo forme kúpnej ceny, ktorej výška je 100 € alebo 10 % z obstarávacej ceny daného výrobku.

36

2.3 Slovenská sporiteľňa

Slovenská sporiteľňa je bankou s najdlhšou tradíciou sporiteľníctva na Slovensku, má korene ktorého siahajú aţ do 19. storočia. Od roku 1969 začala pôsobiť ako samostatná zloţka – Slovenská štátna sporiteľňa, š. p. ú.

Zmenami, ktorými prešla po roku 1989 sa odrazili aj v liberalizácii finančného sektora musela postupne čeliť narastajúcim konkurenčným tlakom. V roku 1990 získala univerzál- nu bankovú licenciu a rozšírila sluţby aj v segmente inštitucionálnych a podnikateľských klientov. Pôsobenie Slovenskej sporiteľne na peňaţnom a kapitálovom trhu cenných pa- pierov sa datuje od ich vzniku v roku 1991. V roku 1994 sa transformovala na akciovú spoločnosť a začala pôsobiť pod obchodným menom Slovenská sporiteľňa, akciová spo- ločnosť.

Po podpise zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a Erste Bank o predaji majorit- ného balíka akcií, ktorý sa uskutočnil v januári 2001, je Slovenská sporiteľňa začlenená do silnej finančnej skupiny Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG.

Slovenská sporiteľňa je v súčasnosti najväčšia komerčná banka na Slovensku s úplnou devízovou licenciou a povolením na vykonávanie hypotekárnych bankových obchodov.

Má najväčší podiel na trhu vkladov, najrozsiahlejšia sieť vlastných obchodných miest a do- minantné postavenie v oblasti vydávania bankových platobných kariet. Svojej klientele poskytuje širokú škálu produktov a sluţieb, od tradičných beţných účtov, rôzne typy vkladných kniţiek, termínované vklady a sluţby platobného styku, úvery, aţ po najmo- dernejšie sluţby elektronického bankovníctva. (www.slsp.sk)

Produkty, ktoré sme si vybrali od Slovenskej sporiteľne sú:

Investičný splátkový úver

Investičný splátkový úver je určený na financovanie investičných potrieb klienta.

Z prostriedkov úveru je moţné financovať:

- rekonštrukciu a modernizáciu, - investičnú výstavbu,

- rozšírenie, údrţbu stavieb, rekonštrukčné práce a pod. (www.slsp.sk)

37

Tabuľka 6 Investičný splátkový úver od Slovenskej sporiteľne

Investičný splátkový úver

Výška úveru od 10 000 €

Forma úveru splátkový

Zabezpečenie úveru bez potreby materiálneho zabezpečenia za podmie- nok stanovených bankou

Splatnosť úveru do 10 rokov, záleţí od účelu investovania Minimálny ročný obrat podnikateľa neuvedené

Zdroj: vlastné spracovanie

Investičný splátkový úver v rámci Slovenskej sporiteľne má stanovenú len minimálnu výšku úveru (10 000 €), pričom v predchádzajúcom prípade VÚB banky je to naopak, tzn.

ţe má stanovenú len maximálnu výšku úveru. Úver je splácaný formou splátkového kalendára. Výhodou úveru Slovenskej sporiteľne je, ţe ţiadateľ o úver nemusí mať k dis- pozícii ţiadne materiálne zabezpečenie, avšak musí splniť podmienky stanovené bankou.

Splatnosť úveru v danej banke je stanovená maximálne po dobu 10 rokov, pričom tu však záleţí od účelu investovania. V porovnaní s VÚB, Slovenská sporiteľňa neberie do úvahy, či sme dlhodobým, alebo krátkodobým klientom banky. Medzi spoločné znaky bánk pri poskytnutí investičného úveru patrí hlavne to, ţe ani jedna z bánk nevyţaduje minimálny ročný obrat.

Finančný leasing

Tabuľka 7 Finančný leasing od Slovenskej sporiteľne Minimálna hodnota financovania 3 300 €

Kúpna cena 25 € alebo 5 %, 10 %, 20 % z obstarávacej

ceny bez DPH

Mena financovania EUR

Dĺţka leasingu 36, 42, 44, 48 alebo 60 mesiacov

Výška akontácie pri vybraných predmetoch uţ od 10 %, štandardne od 20 % do 60 %,