Trendom súčasného svetového bankovníctva je stále masívnejšie nasadzovanie moderných bankových technológií. Sú predpokladom zefektívnenia bankových operácii.
Komerčné banky sledujúc tieto trendy ponúkajú svojim klientom možnosť spravovať svoje účty na diaľku prostredníctvom komplexného balíka služieb elektronického bankovníctva, z ktorého si môže vybrať podľa vlastnej potreby.
1.2.1 Homebanking
Homebanking patrí medzi najstaršie služby elektronického bankovníctva. Je vhodný najmä pre pracovníkov (veľkých) firiem – korporátnych klientov, ktorí musia denne realizovať veľké množstvo platobných transakcií a je pre nich dôležitá rýchlosť komunikácie s bankou. Tento spôsob navyše umožňuje automatický prenos údajov z a do účtovníckeho programu a podnikového informačného systému (Musa, Musová 2006).
Potrebné softvérové vybavenie poskytuje priamo banka, v prípade záujmu zabezpečí aj inštaláciu programu a zaškolenie jeho užívateľov. Súčasťou služby je aj nepretržitý servis pre prípad poruchy a aktualizácia programu. Každá banka má svoj vlastný softvér, ku ktorému klient dostane svoj prístupový kód, ktorý môže byť buď alfanumerickou kombináciou alebo nejaké identifikačné zariadenie. Po spojení sa s bankou a identifikovaní sa umožní systém klientovi uskutočňovať aktívne a pasívne operácie v rámci vlastného účtu. Homebanking je súčasťou informačného systému banky a je na ňom závislý. Väčšinou funguje spôsobom off-line vo vzťahu k centrálnemu informačného systému banky, čiže jednotlivé finančné operácie sa realizujú po dávkach. Celkový objem služieb je variabilný a determinovaný možnosťami a zmluvnými podmienkami danej banky. Bezpečnosť služby Homebanking je na princípe svetových štandardov. Vstup do programu je chránený proti nepovoleným osobám prístupovým heslom. Pri tejto službe je možné zadefinovať ľubovoľný počet užívateľov a účtov s možnosťou individuálneho prideľovania prístupových práv. Všetky dáta sú počas komunikácie s bankou šifrované (Musa, Musová, 2006).
1.2.2 Telefónbanking
Telefónbanking je najdostupnejšou službou elektronického bankovníctva. Používať ju môže každý, aj keď nemá veľké skúsenosti s využívaním modernej komunikačnej techniky.
Na spojenie klienta s bankou sa používa klasická telefónna linka, podmienkou je použitie telefonického prístroja s tónovou voľbou. Po spojení s bankou komunikuje s klientom hlasový informačný systém banky, ktorý ho navádza ako sa pohybovať v menu. Klient sa po zadaní identifikačných a bezpečnostných údajov pohybuje po požadovaných voľbách menu. Pri operáciách pasívneho charakteru klientovi stačí zadať základné bezpečnostné prvky. Klient tak má prístup k informáciám o zostatku na účtoch, kurzovému lístku a podobne. Ak si klient praje vykonať aktívnu operáciu, systém si vyžiada zadanie ďalších bezpečnostných prvkov.
Informácie sú odovzdávané klientovi v hlasovej forme (Schlosseberger, Hozák, 2005).
Ak klientovi nevyhovuje automatizovaný telefónny informačný systém (nemá telefón s tónovou voľbou alebo požaduje informácie osobitného charakteru), klient automaticky alebo na základe vlastnej voľby prechádza na živého operátora. Telefónny operátor dokáže poskytnúť všetky informácie o produktoch a službách banky, alebo môže klientovi poradiť v rôznych situáciách.
Prvky bezpečnosti telefonického bankovníctva sú založené na identifikácii klienta prostredníctvom užívateľského mena a hesla, príp. bezpečnostného kódu, GRID kary alebo elektronického kľúča.
Schéma 2 Komunikácia klienta pomocou telefónneho operátora
zdroj:(Přádka,M. Kala,J., Elektronické bankovníctvo)
Telefónny
1.2.3 Internetbanking
Internet ako celosvetová počítačová sieť doslova zvádza k jeho využitiu ako komunikačné médium medzi klientom a bankou. Internet je najlacnejšie komunikačné médium. Transakcie uskutočnené prostredníctvom internetu sú niekoľkonásobne lacnejšie ako transakcie uskutočnené prostredníctvom telefónu a v porovnaní s klasickým spôsobom na pobočke sú lacnejšie až stokrát (Přádka, Kala, 2000).
Na ochranu dôvernosti a integrity prenášaných údajov na ceste medzi počítačom klienta a serverom banky sa dnes štandardne využíva protokol SSL. Tento protokol zabezpečuje dôvernosť prenášaných údajov pomocou šifrovania a ochranu týchto údajov pred neoprávnenou zmenou (www.sme.sk).
Schéma 3 Komunikácia banky a klienta prostredníctvom internetu
zdroj:(Přádka,M. Kala,J., Elektronické bankovníctvo)
Zabezpečenie aktívnych operácií býva realizované aj čítačkou čipových kariet a čipovou kartou s certifikátom, uložených na čipe. Na autorizáciu aktívnych operácií je často využívaný
Internet
ISP banky
ISP klienta
Počítač klienta
Bankový systém
aj elektronický podpis. Niektoré banky umožňujú klientovi nadviazať spojenie iba ako držiteľovi digitálneho certifikátu, ktorý vydáva tzv. certifikačná autorita banky – certifikát sa inštaluje priamo do internetového prehliadača klienta a overuje, či klient nadviazal spojenie s bankou použitím elektronického certifikátu banky, protokol SSL používa 1024-bitový kľúč a 128-bitové šifrovanie. Certifikačná autorita vystupuje pri vzájomnej komunikácii ako dôveryhodný subjekt, ktorý jednoznačne identifikuje klienta prostredníctvom certifikátu, ktorý klientovi vydala (www.ktl.elf.stuba.sk).
1.2.4 Mobilbanking
Nástup mobilných telefónov znamenal v mnohých smeroch revolúciu, ktorá zasiahla aj telefonické bankovníctvo. Klient prostredníctvom mobilného telefónu sa môže kontaktovať so svojou bankou kdekoľvek sa nachádza. Každý mobilný telefón už zvláda komunikáciu prostredníctvom krátkych textových správ. Použitie takého jednoduchého prostriedku, akým sú textové správy, je v bankovníctve široké.
Klient môže byť o svojom účet informovaný:
automaticky – SMS správa je zaslaná ihneď po prevedení určitej operácie,
na vyžiadanie – klient zašle banke správne formátovanú SMS správu, tá ju spracuje a klientovi SMS správou na jeho požiadavku odpovie.
Pri využívaní mobilného telefónu na získavanie informácií o svojom účte používame:
SIM karta – (Subscriber Identity module) aktivuje telefónny prístroj a umožňuje tak využívať všetky služby v sieti mobilných telefónov GSM. Obsahuje všetky potrebné údaje o zákazníkovi siete spolu s jeho telefónnym číslom. Okrem technických údajov si na SIM kartu môže užívateľ vkladať aj vlastné informácie (volané čísla a podobne).
PIN – (Personal Identification Number) PUK – (Personal Unblocking Key)
PIN a PUK zabraňujú zneužitiu SIM karty cudzími osobami.
V súčasnosti sa mobilné telefóny využívajú hlavne na prenos krátkych textových správ v maximálnej dĺžke 160 znakov. Pre odosielanie a prijímanie správ nie je potrebné mobilný telefón nejako konfigurovať, služba obvykle funguje automaticky a bez problémov. Na budúcnosť mobilnej komunikácie sa kladie veľký dôraz. Hlavným dôvodom je celosvetový trend, ktorý posúva mobilné telefóny smerom k širšiemu využitiu. Predpokladá sa, že Internet a mobilná komunikácia sa budú čím ďalej tým viac prelínať (Přádka, Kala, 2000).
1.2.5 Elektronické obchodovanie
Elektronické obchodovanie je veľmi rýchlo sa rozvíjajúca sa služba elektronického bankovníctva, úzko spojená s Internetbankingom. Spočíva vo výbere tovaru resp. služby s bezhotovostnou platbou v internetovom obchode. Klient najprv v objednávkovom formulári na www stránke vyplní požadované údaje a stlačí ikonu platby. Následne dôjde k presmerovaniu na prihlasovaciu stránku Internetbankingu, kde si klient skontroluje už vyplnený formulár platobného príkazu, do ktorého doplní číslo účtu, z ktorého má byť platba za tovar resp. služby realizovaná. Potom zadá klient čísla účtu a potvrdí formulár platobného príkazu, pričom systém zvyčajne vyžaduje autorizáciu – napr. zadanie odpovede na tzv.
záložnú otázku, alebo elektronický podpis. Po realizácii platby sa klientovi zobrazí potvrdenie o práve uskutočnenej platbe, prípade mu banka zašla e-mailovú správu spolu s informáciou o potvrdení úhrady, resp. odúčtovaní úhrady v zašifrovanej forme (PGP) (www.ktl.elf.stuba.sk/~orgon/lednicky/). Možnosť platiť v slovenskom internetovom obchode priamo online sa v súčasnosti prejavuje zobrazením niektorého z týchto obrázkov:
Obrázok 1 Banery on-line platieb
zdroj: vlastné spracovanie