3 Základné imanie kapitálových obchodných spoločností
3.4 Zmeny základného imania v akciovej spoločnosti
Tak ako pri spoločnosti s ručením obmedzeným aj pri akciovej spoločnosti je niekoľko spôsobov ako zmeniť výšku základného imania. Obchodný zákonník upravuje niekoľko spôsobov zvýšenia základného imania. Patrí tu:
a. zvýšenie základného imania upísaním nových akcií, b. podmienené zvýšenie základného imania,
c. zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti, d. zvýšenie základného imania kombinovaným spôsobom e. zvýšenie základného imania predstavenstvom
Zvýšením základného imania upísaním nových akcií spoločnosť získava nové vlastné zdroje financovania svojho obchodného majetku. Obdobne ako pri zvyšovaní základného imania efektívnym spôsobom v spoločnosti s ručením obmedzeným aj v prípade zvýšenia základného imania upísaním nových akcií je podmienka, aby bol splatený emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií. Uvedené obmedzenie neplatí ak má dôjsť k zvýšeniu základného imania nepeňaţnými vkladmi, prípadne ak sa jedná o akcie vydané zamestnancom spoločnosti. Pri zvyšovaní základného imania týmto spôsobom sa upisuje a spláca ich emisný kurz tak ako pri upisovaní akcií a splácaní ich emisného kurzu pri zakladaní akciovej spoločnosti. Podľa § 204 a ods. 1 OBZ pri zvýšení základného imania, právo na prednostné upísanie akcií predstavuje jedno z najvýznamnejších práv akcionára. „S upisovaním akcií na zvýšenie základného imania je vţdy spojená moţnosť zmeny akcionárskej štruktúry spoločnosti a tieţ aj prípadného oslabenia postavenia jednotlivých akcionárov.“ (Strapáč, 2011, s. 62) Toto prednostné právo predstavuje ochranu akcionárov spoločnosti. Obmedziť alebo vylúčiť právo na prednostné upísanie akcií moţno len uznesením valného zhromaţdenia. Ak sa navrhuje obmedziť alebo vylúčiť
47
toto právo, musí predstavenstvo akciovej spoločnosť predloţiť valnému zhromaţdeniu písomný dôvod obmedzenia alebo vylúčenia prednostného práva na upísanie akcií.
„Takýmto dôvodom môţe byť napríklad potreba sanácie spoločnosti vstupom investora formou zvýšenia základného imania.“ (Ovečková, 2012, s. 922) § 204a ods. 7 OBZ ustanovuje, ţe dôleţitý záujem spoločnosti zvýšenie základného imania formou vydania akcií zamestnancom spoločnosti.
Základné imanie sa môţe zvyšovať aj podmieneným zvyšovaním základného imania.
Podstatou takéhoto zvýšenia základného imania je rozhodnutie valného zhromaţdenia spoločnosti vydať vymeniteľné dlhopisy alebo prioritné dlhopisy. S vymeniteľnými dlhopismi je právo spojené s výmenou takéhoto dlhopisu za akcie spoločnosti a s prioritnými akciami je spojené právo na upísanie akcií spoločnosti. Podľa § 207 ods. 2 OBZ nesmie byť výška podmieneného zvýšenia základného imania vyššia ako polovica základného imania spoločnosti v čase, keď o tom rozhodlo valné zhromaţdenie spoločnosti. Aby majiteľ vymeniteľného dlhopisu uplatnil svoje právo na výmenu dlhopisu za akcie musí splatiť emisný kurz dlhopisu a musí doručiť spoločnosti písomnú ţiadosť o výmenu dlhopisu za akcie spoločnosti, pokiaľ valné zhromaţdenie neurčilo iný spôsob uplatnenia týchto práv. Pred splnením týchto podmienok podľa § 207 ods. 9 OBZ nesmie spoločnosť vydať akcie majiteľom vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov.
Ďalším spôsobom zvýšenia základného imania je zvýšenie imania z majetku spoločnosti. Podobne ako pri spoločnosti s ručením obmedzeným ide o tzv. nominálne zvýšenie základného imania, kde nedochádza k získaniu nových vkladov do spoločnosti, ale iba k presunu vlastných zdrojov spoločnosti. Takéto zvýšenie imanie sa realizuje buď vydaním nových akcií a ich následným rozdelením medzi akcionárov v pomere menovitej hodnoty nimi upísaných akcií k výške základného imania spoločnosti alebo sa vyznačí vyššia menovitá hodnota akcie na pôvodnej a súčasne sa vyznačia podpisy členov predstavenstva. (Kubíček et al, 2010 s. 239) Vychádza sa zo schválenej účtovnej závierky, ktorá musí byť podľa § 208 ods. 2 OBZ overená audítorom. Aj v tomto prípade platí, ţe na takéto zvýšenie základného imania sa môţu pouţiť prostriedky z nerozdeleného zisku, prípadne fondy tvorené zo zisku, ktoré nie sú povinne zriadené zo zákona ako napr.
rezervný fond. Pri takomto spôsobe zvyšovania základného imania nedochádza k zmene štruktúry akcionárov.
48
Kombinovaný spôsob zvýšenia základného imania kombinuje dve metódy. Podstata kombinovaného zvýšenia základného imania spočíva v upísaní nových akcií, s tým ţe časť emisného kurzu bude krytá z vlastných zdrojov spoločnosti. Pri krytí časti emisného kurzu z vlastných zdrojov sa vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti. Tento spôsob zvýšenia základného imania je uvedený aj v § 204 ods. 4 OBZ, kde zamestnanci môţu nadobudnúť akcie za cenu niţšiu ako emisný kurz akcií, v prípade, ţe rozdiel bude spoločnosť kryť z vlastných zdrojov. Pri upisovaní akcií sa pouţijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zvýšenie základného imania upísaním nových akcií.
Posledným spôsobom zvýšenia základného imania je zvýšenie základného imania predstavenstvom. Ide o presun právomoci zvýšiť základné imanie z valného zhromaţdenia na predstavenstvo akciovej spoločnosti. Poverenie predstavenstva zvýšiť základné imanie môţe vyplývať zo stanov spoločnosti alebo z rozhodnutia valného zhromaţdenia.
Podmienky zvýšenia základného imania vţdy určujú akcionári v poverení zvýšiť základné imanie. Toto poverenie môţe byť napríklad vo forme schválenia stanov, zmeny stanov alebo vo forme rozhodnutia valného zhromaţdenia. Podľa § 210 ods. 1 OBZ toto poverenie môţe byť udelené maximálne na 5 rokov. Poverenie musí určovať najvyššiu sumu, o ktorú sa môţe zvýšiť základné imanie, spôsob akým sa bude zvýšenie základného imania realizovať. Ďalej musí obsahovať menovitú hodnotu, formu, druh a podobu akcií, ktoré môţu byť vydané na zvýšenie základného imania. „Čo sa týka počtu, koľkokrát je predstavenstvo akciovej spoločnosti oprávnené týmto spôsobom zvýšiť základné imanie, treba uviesť, ţe v rámci poverenia predstavenstva moţno zvýšiť základné imanie aj viackrát, nesmie sa však prekročiť celková stanovená výška základného imania, o ktorú moţno podľa poverenia zvýšiť základné imanie.“ (Jakubovič, 2007, s. 17)
Tak ako pri zvyšovaní základného imania môţe zniţovanie základného imania spočívať v efektívnom zníţení a nominálnom zníţení základného imania. Pri efektívnom spôsobe spoločnosť vyplatí uvoľnené zdroje akcionárom a tým hodnota majetku spoločnosti klesne. V prípade nominálneho zníţenia základného imania spoločnosť pouţije uvoľnené zdroje bez toho, aby ich vyplatila akcionárom, ale hodnota majetku spoločnosti ostane nezmenená. Podľa § 211 ods. 1 OBZ rozhoduje na návrh predstavenstva valné zhromaţdenie. Rozhodnutie valného zhromaţdenia o zníţení základného imania musí obsahovať dôvod zníţenia základného imania, rozsah zníţenia, spôsob ako sa zníţenie vykoná a lehotu na predloţenie akcií spoločnosti v prípade vyznačenia niţšej menovitej
49
hodnoty alebo vzatie akcií z obehu. Podľa § 213 ods. 1 OBZ zníţenie základného imania sa vykoná zníţením menovitej hodnoty akcií alebo vzatím z obehu určitého počtu akcií.
Zníţenie menovitej hodnoty akcie sa vykoná obdobne ako jej zvýšenie. Akcionári sú povinný predloţiť akcie na výmenu, alebo sa vyznačí na vydaných akciách ich niţšia menovitá hodnota. V prípade zníţenia základného imania vzatím akcií z obehu, akciová spoločnosť musí stiahnuť z obehu najskôr akcie, ktoré sú v jej majetku. Ak akciová spoločnosť nevlastní vlastné akcie alebo ich nemá dostatočné mnoţstvo, je potrebné aby vzala akcie akcionárov. „Zvolávanie akcií sa vykonáva tak, ţe akciová spoločnosť vyzve akcionárov, aby predloţili svoje akcie na vykúpenie alebo spoločnosť vyzve akcionárov, aby predloţili na vykúpenie akcie, ktorých čísla boli vylosované.“ (Fekete, 1999, s. 17) Pravidlá na vzatie akcií z obehu stanoví valné zhromaţdenie v rozhodnutí o zníţení základného imania. § 215 OBZ upravuje, ţe spoločnosť zastúpená predstavenstvom je povinná známym veriteľom akciovej spoločnosti oznámiť zníţenie základného imania a súčasne toto oznámenie dvakrát zverejniť najmenej s 30 dňovým odstupom. Oznámenie musí predstavenstvo urobiť do 30 dní od zverejnenia oznámenia o uloţení uznesenia valného zhromaţdenia o zníţení základného imania.
Zníţenie základného imania nesmie byť v takej výške, aby výška základného imania bola pod hranicou, ktorú určuje Obchodný zákonník. § 215 c OBZ dovoľuje aby sa na jednom valnom zhromaţdení zníţilo základné imanie pod túto hranicu. Súčasne, ale valné zhromaţdenie musí navýšiť základné imanie na zákonom ustanovenú minimálnu výšku.
50
Záver
Základné imanie predstavuje číselný údaj, ale tieţ aj počiatočný kapitál, ktorý je určený na financovanie činnosti obchodnej spoločnosti. Zákon upravuje odlišnú minimálnu výšku pre kaţdú kapitálovú spoločnosť. Túto výšku by si mala kaţdá obchodná spoločnosť zachovať počas svojej celej existencie. Môţeme konštatovať, ţe pre tretie osoby predstavuje výška základného imania istú mieru istoty, ale nemôţeme predpokladať, ţe spoločnosť, ktorá má vyššie základné imanie, tým predstavuje niţšie riziko, ţe bude splácať svoje záväzky.
Výška základného imania by nemala odzrkadľovať len znenie zákona, ale pri zakladaní obchodnej spoločnosti by mali zakladatelia zváţiť výšku základného imania a časovú postupnosť jeho splácania, podľa zámeru na ktorý spoločnosť zakladajú. Preto môţeme vo všeobecnosti zhodnotiť, ţe akciová spoločnosť ako forma podnikania je výhodnejšia pre kapitálovo náročnejšie projekty.
Za pozitívnu zmenu pokladáme novelu Obchodného zákonníka, ktorá upravuje splatenie peňaţných vkladov prípadne ich časti pred vznikom spoločnosti na osobitný bankový účet. Zmenšuje to riziko vytvorenia fiktívnych vkladov. Podľa nášho názoru riziko vytvorenia fiktívnych vkladov pri peňaţných vkladoch naďalej pretrváva v postupnom splácaní. Pri nepeňaţnom vklade predstavuje riziko splatenie nepeňaţného vkladu, kedy je postačujúce vyhlásenie vkladateľa, ţe vkladá nepeňaţný vklad. Otázne sú aj skryté nepeňaţné vklady. Zákon hovorí, ţe v prípade, ak spoločnosť obstaráva majetok od spoločníka v hodnote najmenej 10 % z hodnoty základného imania, je potrebný znalecký posudok. Zastávame názor, ţe táto sadzba v percentách by sa mala zmeniť na fixnú sadzbu. Táto fixná sadzba by mala predstavovať menšiu hodnotu ako súčasných 10 % hodnoty základného imania
Právna úprava splácania menovitej hodnoty akcií pri akciovej spoločnosti je mierne prísnejšia ako pri postupnom splácaní peňaţných vkladov v spoločnosti s ručením obmedzeným. Obchodný zákonník tu určuje povinnosť splatiť emisný kurz akcie, ktoré akcionár upísal do jedného roka od vzniku akciovej spoločnosti. Obchodný zákonník zakazuje akcionárovi, aby jednostranne započítal svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke na splatenie emisného kurzu akcií, ktoré upísal. Zákon ale nevylučuje, aby k započítaniu došlo po vzájomnej dohode medzi akcionárom a spoločnosťou. Preto
51
zastávame názor, aby takáto moţnosť bola vylúčená, pretoţe môţe dôjsť k porušeniu zásady tvorby základného imania, v prípade ak pohľadávka akcionára je z akéhokoľvek dôvodu neprimerane vysoká.
Problematika základného imania v obchodných spoločnostiach predstavuje tému, ktorá veľkosťou niekoľkonásobne presahuje predpísaný rozsah bakalárskej práce, ale aj tak veríme, ţe sme splnili cieľ našej bakalárskej práce.
52
Zoznam použitej literatúry
Knižné pubikácie:
FARKAŠ, R. 2012. Vlastné imanie obchodných spoločností. Bratislava: Iura edition, 2012.
166 s. ISBN 978-80-8078-516-1
FEKETE, I. 2004. Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Bratislava: Epos, 2004.
711 s. ISBN 80-8057-584-3
FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník 1. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex, 2011.
ISBN 978-80-89447-50-3
HUDECOVÁ, E. 2005. Ekonomicko – právne aspekty zakladanie obchodných spoločností v legislatíve Slovenskej republiky. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2005. 119 s.
ISBN 80-8033-095-9
JANKŮ, M. 2012. Základy práva pre poslucháčov neprávnických fakúlt. Bratislava: C. H.
Beck, 2012. 652 s. ISBN 9788089603060
KUBÍČEK, P., MAMOJKA, M., PATAKYOVÁ, M. 2010. Obchodné právo. Bratislava:
Univerzita Komenského v Bratislave, 2010. 390 s. ISBN 978-80-7160-225-5
KUBÍČEK, P., MAMOJKA, M., et al. 1999. Obchodné spoločnosti. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 180 s. ISBN 80-85719-25-8
OVEČKOVÁ, O., ŢITŇANSKÁ, L., 2010, Základy obchodného práva. Bratislava: Iura edition, 2010, 449 s. ISBN 9788080783457
OVEČKOVÁ, O. 2012. Obchodný zákonník 1. Bratislava: Iura Edition, 2012. 1182 s.
ISBN 9788080784348
OVEČKOVÁ, O. 2012. Obchodný zákonník 2. Bratislava: Iura Edition, 2012. 995 s. ISBN 9788080784348
PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár 3. vyd. Praha: C. H. Beck, 2010. 1219 s. ISBN 978-80-7400-314-1
PATAKYOVÁ, M. a kol. 2013. Obchodný zákonník. Komentár 4. vyd. Praha: C. H. Beck, 2013. 1704 s. ISBN 978-80-89603-12-1
53
SABO, M. 2005. Právne formy podnikateľských vzťahov. Bratislava: Iura edition, 2005.
205 s. ISBN 8080780595
STRAPÁČ, P. 2011. Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti. Bratislava: Epos, 2011. 207 s. ISBN 9788080579104
SUCHOŢA, J. et al. 2009. Obchodné právo. Bratislava: Iura Edition, 2009. ISBN 978-80-8078-290-0
SUCHOŢA, J. a kol. 2007.Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Bratislava:
Eurounion, 2007. ISBN 978-80-88984-98-6
ŠKRINÁR, A. a kol. 2012. Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čeněk, 2012. 400 s. ISBN 978-80-7380-365-0
VRÁBLOVÁ, S. 2003. Ochrana majetku kapitálových spoločností. Bratislava: Epos, 2003 350 s. ISBN 80-8057-509-6
ŢITŇANSKÁ, L. a kol. 2013. Obchodné právo. Obchodné spoločnosti. Bratislava: Iura Edition, 2013. ISBN 978-80-89635-05-4
Časopisecká literatúra:
DOBŠOVIČ, D. 2007. Nepeňaţný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti. In Dane a účtovníctvo v praxi. ISSN1335 – 7034, 2007, roč. 12, č. 7, s. 28 – 35.
FEKETE, I. 1999. Zníţenie základného imania akciovej spoločnosti. In Mzdy a financie.
ISSN 1335 – 4329, 1999, roč. 6, č. 20, s. 15 – 23. n
JAKUBOVIČ, D. 2007. Právna regulácia zvýšenia základného imania predstavenstvom akciovej spoločnosti. In Obchodné právo. ISSN 1335 – 6674, 2007, roč. 7, č. 3, s. 15 -21. n KALETOVÁ, V. 2008. Vklady do obchodných spoločností, základné imanie a podiely v obchodných spoločnostiach. In Daňový a účtovný poradca podnikateľa. ISSN 1335 – 0897, 2008, č. 11 – 12, s. 180 – 201.
Zákony a predpisy:
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
54
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov Internetové zdroje:
Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. 2013. [online]. [cit. 2014-03-11].
Dostupná na internete http://www.nrsr.sk/web /Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=
13&CisObdobia=6&ID=600