SVETOVÉ BURZY A ICH ANALÝZA BAKALÁRSKA PRÁCA

(1)

BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

SVETOVÉ BURZY A ICH ANALÝZA

BAKALÁRSKA PRÁCA

Ţváčová Petra Apríl 2009

(2)

BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra ekonómie a financií

SVETOVÉ BURZY A ICH ANALÝZA

BAKALÁRSKA PRÁCA

Autor: Ţváčová Petra Bankovní management

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2009

(3)

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe bakalársku prácu som vypracovala samostatne, na základe vlastných teoretických a praktických poznatkov a s pouţitím uvedenej literatúry.

V Bratislave, 31.3.2009

...

Petra Ţváčová

(4)

POĎAKOVANIE

Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD. za odborné vedenie, cenné rady a usmernenia, ktoré mi poskytol pri vypracovaní diplomovej práce.

Bratislava 16. 4. 2009

...

Petra Ţváčová

(5)

ABSTRAKT

Ţváčová Petra

Svetové burzy a ich analýza

Bakalárska práca

Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica, 31. marca 2009 Počet strán: 53

Vo fungujúcej trhovej ekonomike má finančný trh svoju nezastupiteľnú úlohu.

Súčasťou finančného trhu sú aj burzy a mimoburzové trhy, sú to inštitúcie, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje verejné obchodovanie s cennými papiermi.

Najznámejšie burzy na svete sú americké akciové trhy, a to NYSE a NASDAQ. Pokiaľ ide o burzové indexy najdlhšiu tradíciu a najpouţívanejšími indexmi spomedzi ostatných sú americké indexy, a to konkrétne Dow Jones Industrial Average, S&P 500 a NASDAQ Composite Index. Vo svojej bakalárskej práci som sa zamerala analýzu svetových búrz a najvýznamnejších burzových indexov.

Cieľom mojej bakalárskej práce je priblíţiť význam svetových búrz a najvýznamnejších burzových indexov.

Základné pojmy: finančný trh, burza, burzový index, NYSE, NASDAQ, Dow Jones Industrial Average, S&P 500 a SAX.

(6)

ABSTRACT

Zváčová Petra

World stock exchanges and their analyse Graduation thesis

Bankovní institut vysoká škola Praha Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica, March 31, 2009 Number of pages: 53

In the well going market economy the financial market plays an inrepreceable role. One part of the financial market are the stock-exchanges and over-the counter- markets which are institutions whereby the public procurement with securities is insured. The most known stock exchanges in the world are American stock markets, i.e.

NYSE and NASDAQ. While the stock Exchange indexes, the longest tradition and the most used indexes amog other American indexes, are Dow Jones Industrial Average, S&P 500 and NASDAQ Composite Index. In my graduated thesis I focused on the analyse of world stock exchanges and most important stock exchange indexes.

The aim of my graduation thesis is an approach of the tenor of world stock exchanges and most significant stock Exchange indexes.

Key words (basic terms): financial market, stock exchanges, stock exchange indexes, NYSE, NASDAQ, Dow Jones Industrial Average, S&P 500 and SAX.

(7)

Obsah

Úvod ... 8

1. Finančný trh ... 10

1.1 Funkcie finančného systému a finančného trhu ... 11

1.2 Finanční sprostredkovatelia ... 12

1.3 Členenie finančných trhov ... 13

1.3.1 Prehľad svetových finančných trhov ... 14

1.4 Finančné nástroje ... 15

1.5 Akciový trh ... 17

1.5.1 Akciový index ... 18

1.6 Burza cenných papierov ... 20

1.6.1 Vznik a história burzovníctva ... 20

1.6.2 Členenie búrz ... 21

1.6.2.1 Význam peňaţnej burzy ... 22

1.6.3 Burzový obchod a systém burzy ... 22

1.6.4 Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) ... 24

2. Najznámejšie burzy na svete ... 26

2.1 NYSE (New York Stock Exchange) ... 26

2.2 NASDAQ (National Association of Securities Dealers Automated Quotation system) ... 27

2.2.1 NASDAQ Level II ... 29

2.3 Najvýznamnejšie burzové indexy ... 32

2.3.1 Americké burzové indexy ... 32

2.3.2 Európske burzové indexy ... 39

2.3.3 Ázijské burzové indexy ... 42

2.4 Burzové indexy v Slovenskej republike ... 45

3. Analýza Dow Jones Industrial Average (DJIA) ... 48

Záver ... 50

Zoznam pouţitej literatúry ... 53

(8)

Úvod

Finančný trh sa pokladá za vrchol trhov. Predstavuje systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umoţňujúcich kumulovať a rozmiestňovať dočasne voľné finančné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe vzťahu ponuky a dopytu.

V súčasnosti sú najvýznamnejšími finančnými sprostredkovateľmi komerčné banky. Ich úlohou je zhromaţďovať finančné prostriedky z vkladov svojich klientov a následne poţičiavať ich vo forme úverov. Ďalšími významnými sprostredkovateľmi sú burzy a mimoburzové trhy. Sú to inštitúcie, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje verejné obchodovanie s cennými papiermi. Burzy fungujú na základe špecifických zákonov a sú organizované na členskom princípe so špecifickou štruktúrou orgánov.

V súčasnosti však dochádza k rozširovaniu obchodov na mimoburzových trhoch.

Dôvodom sú najmä moţnosti obchodovania s rizikovejšími finančnými nástrojmi na mimoburzových trhoch, obchodovanie cez internet – zníţenie transakčných nákladov, rozšírenie časového rámca obchodovania.

Burza je vrcholnou inštitúciou kapitálového trhu, ktorá organizuje dopyt a ponuku cenných papierov na určenom mieste a v určenom čase a vykonáva s tým súvisiace činnosti.

Najznámejšie burzy na svete sú americké akciové trhy, a to NYSE a NASDAQ.

NYSE, je americká burza, ktorá sídli v New Yorku na Wall Street na Manhattane. Je povaţovaná za najväčšiu, najlikvidnejšiu a najznámejšiu burzu cenných papierov.

Obchod sa tu uskutočňuje prezenčným systémom s podporou počítačov. Firmy, ktorých akcie sú obchodované na NYSE sú skôr firmy s väčšou trhovou kapitalizáciou, sú preto viac zaujímavé pre investorov z pohľadu dividend, oproti akciám na NASFAQu, kde sú akcie orientované skôr na rast. NASDAQ je tzv. over-the-counter trh. Na rozdiel od NYSE je to tzv. vyjednávací trh, kde kaţdý vyjednáva o cene s kaţdým.

Z makroekonomického pohľadu je najlepším indikátorom správania akciového trhu akciový index. Akciové indexy plnia rôzne funkcie. Ich najdôleţitejšou funkciou je

(9)

sledovať určitý vývoj, z čoho je zrejmé, ţe akciové indexy sa pouţívajú ako ukazovatele vývoja situácie na akciových trhoch.

Určite moţno povedať, ţe kolískou akciových indexov je americký akciový trh.

Najstarším a najznámejším americkým akciovým indexom je Dow Jones Industrial Average (DJIA). Najobchodovanejším americkým indexom aj v celosvetovom meradle je S&P 500. Tento index obsahuje 500 amerických spoločností obchodovaných na burzách NYSE, AMEX a NASDAQ. Najsledovanejšími indexmi v Európe sú hlavné akciové indexy veľkej trojky, a to vo Veľkej Británie (FTSE 100), v Nemecku (DAX) a vo Francúzsku (CAC 40). Najvýznamnejším ázijským akciovým indexom je japonský Nikkei Stock Average. Oficiálnym akciovým indexom Burzy cenných papierov v Bratislave je SAX.

Cieľom mojej bakalárskej práce je priblíţiť význam svetových búrz a najvýznamnejších burzových indexov.

Prvá kapitola je venovaná finančnému trhu a v nemalej miere akciovému trhu.

Bliţšie v nej popisujem funkcie a členenie finančného trhu, finančné nástroje, akciový trh, akciový index a burzu cenných papierov.

Druhá kapitola – v tejto kapitole som venovala pozornosť najznámejším burzám sveta, a to NYSE a NASDAQ. Predovšetkým som sa zamerala na vývoj najvýznamnejším burzových indexov, a to hlavne amerických burzových indexov: Dow Jones Industrial Average, S&P 500, NASDAQ Composite Index a tieţ vývoj hlavných európskych a ázijských burzových indexov.

Tretia kapitola obsahuje analýzu indexu Dow Jones Industrial Average - najlepšieho indikátora vývoja akciových trhov.

(10)

1. FINANČNÝ TRH

Vo fungujúcej trhovej ekonomike má finančný trh svoju nezastupiteľnú úlohu.

Finančný trh je miestom, kde sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt rôznych ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch, ktoré sa vyuţívajú na investovanie¹.

Prichádza k prerozdeľovaniu finančných prostriedkov od subjektov, ktoré ich majú dostatok, k subjektom, ktoré majú nedostatok finančných prostriedkov. Finančné prostriedky tvoriace ponuku majú charakter úspor rôznych ekonomických subjektov.

Na finančnom trhu primárnych veriteľov reprezentujú rôzne ekonomické subjekty, a to predovšetkým:

 domácnosti,

 firmy,

 vlády,

 cudzinci².

Domácnosti po uhradení svojich beţných výdavkov ukladajú prebytočné prostriedky do úspor. Firmy po uhradení daní môţu rozhodovať o pouţití čistého zisku a o jeho následnom reinvestovaní. Vláda hospodári so štátnymi prostriedkami a v prípade prebytkového rozpočtu jej zostanú voľné prostriedky. Vzhľadom na celosvetovú globalizáciu a internacionalizáciu finančných trhov sa pri obchodovaní domáci kapitál prelína so zahraničným. V takomto prípade sa môţeme stretnúť so zahraničnými investormi.

Pohyb prostriedkov od veriteľov k dlţníkom môţe mať formu:

 priameho financovania – dlţníci získavajú prostriedky priamo od veriteľov predajom svojich cenných papierov, ktoré predstavujú nároky (pohľadávky) veriteľov na dlţníkov budúci dôchodok či aktíva (záväzok),

1 CHOVANCOVÁ, B. – kol.: Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. IURA Edition, Bratislava 2006, s. 15

2 ROSE, P. S.: Peněţní a kapitálové trhy: Finanční systém ve stále globálnější ekonomice. Victoria Publishing, Praha 1994, s. 246

(11)

 nepriameho financovania – medzi veriteľa a dlţníka vstupuje iný subjekt – finančný sprostredkovateľ, ktorý zastupuje svojich klientov pri predaji cenných papierov³.

1.1 Funkcie finančného systému a finančného trhu

Finančný trh je súčasťou finančného systému. Je preto potrebné rozšíriť jeho funkcie o tie, ktoré definujú a určujú fungovanie celého finančného systému.

Základné funkcie finančného systému:

 depozitná funkcia – finančný trh prostredníctvom inštitúcií vytvára priestor pre úspory obyvateľstva a ich alokáciu do oblastí produktívneho vyuţitia,

 funkcia zabezpečenia bohatstva – znamená, ţe finančný trh ponúka moţnosť ako uchovať bohatstvo (hodnoty). Kým pri investovaní do majetku hodnota klesá, v prípade cenných papierov sa hodnota zvyšuje;

 funkcia likvidity – znamená, ţe bohatstvo vo forme rôznych finančných nástrojov moţno rýchlo vymeniť s veľmi malým rizikom straty za hotovosť,

 úverová funkcia – umoţňuje deficitným subjektom získať voľné finančné prostriedky na financovanie ich aktivít,

 platobná funkcia – znamená, ţe na finančnom trhu je vybudovaný mechanizmus realizácie platieb za tovary a sluţby,

 funkcia ochrany proti riziku – finančný trh ponúka firmám, spotrebiteľom i vládam ochranu proti riziku (ţivotné, zdravotné, majetkové poistenie atď),

 selektívna funkcia – finančný trh funguje tak, aby uviedol do rovnováhy úspory s reálnymi investíciami,

 politická funkcia – finančné trhy sa stali hlavným kanálom, prostredníctvom ktorého vláda realizuje svoju politiku⁴.

3 KUDZBEL, M.: Cenné papiere a finančný trh. MIKA-Conzult, Bratislava 1999, s. 15-16

4 CHOVANCOVÁ, B. – kol.: Finančný trh – nástroje, transkacie, inštitúcie. IURA Edition, Bratislava 2006, s. 18

(12)

1.2 Finanční sprostredkovatelia

Finančnými sprostredkovateľmi sú v súčasnosti hlavne komerčné banky, sporiteľne, finančné spoločnosti, rôzne penzijné a investičné fondy, obchodníci s cennými papiermi.

V súčasnosti sú najvýznamnejšími finančnými sprostredkovateľmi komerčné banky. Ich úlohou je zhromaţďovať finančné prostriedky z vkladov svojich klientov a následne poţičiavať ich vo forme úverov. Banky aktívne vstupujú do obchodovania s cennými papiermi. Vytvárajú na túto činnosť špecializované oddelenia investičného bankovníctva. Banky sú pripravené a vybavené poskytovať svojim významným klientom komplexné sluţby za výhodných podmienok⁵.

Ďalšími významnými sprostredkovateľmi sú spoločnosti, ktoré sústreďujú vysoké objemy peňaţných prostriedkov na princípe kolektívneho investovania.

Investičné spoločnosti a podielové fondy investujú sústredené prostriedky a zisk rozdelia medzi jednotlivých klientov⁶.

Obchodníci s cennými papiermi ako sprostredkovatelia uskutočňujú obchody s rôznymi finančnými nástrojmi (cennými papiermi, derivátmi) na vlastný účet, emisné obchody, správu a úschovu cenných papierov, riadia portfóliá pre svojich klientov a poskytujú investičné poradenstvo. Ich činnosť sa uţ dnes riadi pravidlami obozretného podnikania, dodrţiavania kapitálovej primeranosti.

Burza a mimoburzové trhy sú inštitúcie, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje verejné obchodovanie s cennými papiermi. Burzy fungujú na základe špecifických zákonov a sú organizované na členskom princípe so špecifickou štruktúrou orgánov. V súčasnosti však dochádza k rozširovaniu obchodov na mimoburzových trhoch. Dôvodom sú najmä moţnosti obchodovania s rizikovejšími finančnými nástrojmi na mimoburzových trhoch, obchodovanie cez internet – zníţenie transakčných nákladov, rozšírenie časového rámca obchodovania a pod⁷.

5 KLIMIKOVÁ, M.: Investičné bankovníctvo na Slovensku. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie: „Pripravenosť bankovej sústavy na vstup do EÚ“, Bratislava 1997, s. 198

6 KUDZBEL, M.: Cenné papiere a finančný trh. MIKA-Conzult, Bratislava 1999, s. 17

(13)

1.3 Členenie finančných trhov

⁸

Najčastejšie sa pouţíva členenie finančného trhu z časového hľadiska, a to na:

 peňažný trh – trh s krátkodobými úvermi a finančnými dokumentmi, ktorých splatnosť je menej ako jeden rok; na tento trh vstupujú predovšetkým tí, ktorí majú prechodný nedostatok prostriedkov a potrebujú si vypoţičať;

 kapitálový trh – určený na financovanie dlhodobých investícií zo strany podnikateľov, vlád i domácností; na tomto trhu sú umiestnené dlhodobé úvery a dlhodobé cenné papiere.

Z iného hľadiska moţno finančný trh členiť na:

 primárny trh – je určený na obchodovanie s novými emisiami cenných papierov;

 sekundárny trh – na ňom sa predávajú uţ predtým emitované cenné papiere;

jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť likviditu pre investorov do cenných papierov.

Sekundárne trhy môţu byť organizované ako burzy alebo voľne prístupné sekundárne trhy (OTC trhy).

Ďalším členením finančných trhov je na:

 promptný trh – trh, kde sú cenné papiere obchodované s okamţitým doručením (obvykle 1 – 2 pracovných dní),

 termínovaný (dodávkový) trh – je určený na obchodovanie s kontraktmi na dodanie finančných nástrojov v budúcnosti, pričom hlavným cieľom je zniţovať riziko,

 opčné trhy – ponúkajú investorom moţnosť zníţiť riziko nepriaznivých zmien v cenách cenných papierov.

Z vecného (predmetového) hľadiska sa finančný trh člení na:

 peňažný trh – reprezentujú najmä krátkodobé transakcie s peniazmi, teda i krátkodobé finančné nástroje,

8 CHOVANCOVÁ, B. – kol.: Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. IURA Edition, Bratislava 2006, s. 21-22

(14)

 kapitálový trh- na rozdiel od peňaţného trhu reprezentujú dlhodobé investície a s tým súvisiace finančné nástroje,

 devízový trh – predstavuje nákup alebo predaj jedných národných peňazí za druhé; tieto nákupy alebo predaje sú vyvolané predovšetkým pohybom tovarov, kapitálu a rôznych sluţieb; cena sa na devízovom trhu určuje pôsobením ponuky a dopytu; v mieste, kde sa ponuka a dopyt stretnú, sa vytvára devízový kurz,

 trh zlata a drahých kovov – obchoduje sa na ňom najmä so zlatom, menej uţ so striebrom a s platinou; v minulosti bolo zlato najdôleţitejším platidlom a svetovými peniazmi, avšak po páde brettonwoodského menového systému a zrušení vymeniteľnosti dolára za zlato prestalo plniť tieto pôvodné funkcie;

napriek tomu ostáva dôleţitou súčasťou štátnych menových rezerv,

 poistný trh – je trhom poistenia i zaistenia; na poistnom trhu sa stretáva ponuka a dopyt po špecifickom druhu tovaru – poistnej ochrane; cenou je poistné.

1.3.1 Prehľad svetových finančných trhov

Záujemca o obchodovanie má moţnosť výberu z rady svetových trhov. Od Austrálie cez Áziu (Japonsko, Hong Kong, Singapure), Európu (Nemecko – Frankfurt, Francúzsko, Veľkú Britániu – Londýn) aţ po Juţnú a Severnú Ameriku (USA – New York, Chicago a mnoţstvo ďalších). Dokonca moţno povedať, ţe pokiaľ nepotrebuje záujemca spať, môţe obchodovať prakticky 24 hodín denne.

(15)

Obrázok č. 1: Stručný prehľad niektorých svetových trhov

Zdroj: http://www.traders.cz

1.4 Finančné nástroje

Významnou skupinou nástrojov finančného trhu sú cenné papiere. Okrem cenných papierov sú to napríklad úvery, vklady, osobitné formy úverov – faktoring, leasing, devízy, poistná ochrana a pod.

Operácie na finančnom trhu nadobúdajú predovšetkým charakter operácií s cennými papiermi. Sú významným zdrojom získavania investičného kapitálu a predstavujú vo svojej podstate podklad vydaný ako protihodnotu získania týchto zdrojov. Kaţdá finančná operácia na finančnom trhu vytvára investičný produkt, a to zväčša v podobe cenných papierov.

Cenné papiere členíme podľa viacerých hľadísk, a to⁹:

 podľa emitenta – subjektu, ktorý cenné papiere vydal (emitoval):

- cenné papiere verejné (štátne cenné papiere, papiere verejnoprávnych subjektov – miest a obcí),

- cenné papiere súkromné (bankové, podnikové),

(16)

 podľa obchodovateľnosti:

- obchodovateľné (podmienkou obchodovateľnosti cenných papierov je ich prevoditeľnosť),

- obmedzene obchodovateľné (musia mať zvlášť vymedzené podmienky obchodovateľnosti – zamestnanecké akcie),

- neobchodovateľné (zakladajú len právny vzťah medzi dvoma subjektmi, nie sú predmetom kúpy alebo predaja),

 podľa stelesneného práva:

- tovarové cenné papiere (skladové listy, lodné listy, konosamenty), - cenné papiere peňažného trhu (štátne pokladničné poukáţky, depozitné

certifikáty, komerčné papiere predstavujúce krátkodobé pohľadávky), - cenné papiere kapitálového trhu (úverové cenné papiere – dlhopisy,

majetkové cenné papiere – akcie a podielové listy),

 podľa prevoditeľnosti:

- na meno (moţno ho prevádzať iba všeobecnou občiansko-právnou cestou – dohodou o postúpení práv),

- na doručiteľa (majú anonymný charakter, nie je na nich uvedené meno majiteľa; prevod práva z jedného subjektu na iný subjekt sa realizuje odovzdaním cenného papiera),

- na rad (oprávnená osoba je vţdy uvedená v texte listiny; práva s nimi spojené sa prevádzajú osobitným písomným vyhlásením na rube cenného papiera alebo v jeho prílohe),

 podľa spôsobu emisie:

- hromadne emitované (akcie, štátne obligácie, podnikové a bankové obligácie),

- individuálne emitované (zmenky, šeky, warranty atď),

 podľa stanovenia výnosu:

- cenné papiere s pevným úročením (emitent je povinný platiť pravidelné pevné sumy – obligácie),

- cenné papiere s pohyblivým úročením (v pravidelných časových intervaloch sa veľkosť výnosu prispôsobuje úrokovým sadzbám na trhu), - cenné papiere s nulovými platbami (výnos sa dosahuje ako rozdiel

medzi emisným a umorovacím kurzom),

(17)

- cenné papiere s premenlivým výnosom (platby sú závislé od výsledku hospodárenia emitenta – akcie, podielové listy).

Je zrejmé, ţe klasifikácia cenných papierov môţe jednotlivé druhy cenných papierov zaradiť do rôznych skupín. Jednotlivé skupiny nie sú vyhradené len jednému druhu cenných papierov, ale dochádza k ich prelínaniu.

Ďalšiu výraznú skupinu finančných nástrojov tvoria v súčasnosti tzv. finančné deriváty, ktoré sú odvodené nielen od nástrojov, ako sú cenné papiere, ale tieţ od ďalších finančných nástrojov, ako sú devízy, akciové indexy a pod. Základnými druhmi finančných derivátov sú opcie, finančné futurity a swapy.

1.5 Akciový trh

Analytici, ktorí pracujú v oblasti ekonomických analýz so zameraním na akciové trhy, sú často predmetom tvrdej kritiky, pretoţe ich závery sa mnohokrát rozchádzajú s realitou ekonomických zvratov a najmä v oblasti dlhodobého prognózovania sa prejavujú ako veľmi nespoľahlivé. Súvisí to s tým, ţe ekonomika je zloţitý spoločenský systém, ktorý sa ustavične vyvíja a mení.

Mnoţstvo informácií pri ekonomických analýzach je prakticky nekonečné a analytik ich nikdy nebude môcť všetky zachytiť a spracovať. Úroveň analýz často závisí nielen od mnoţstva a správneho výberu informácií, ale aj od erudovanosti a intuície analytika, pričom dobrých analytikov, ako ukazuje prax, ani na vyspelých kapitálových trhoch nie je veľa¹⁰.

V súčasnej praxi najrozvinutejšou a zároveň najpouţívanejšou je fundamentálna analýza. Jej hlavným zámerom je dokázať, ţe kurzy akcií majú mnoho spoločného s reálnou ekonomikou.

Fundamentálna analýza na makroekonomickej úrovni sleduje správanie akciového trhu v rámci celej ekonomiky. V súčasnosti, keď sa akciové trhy

(18)

neuzatvárajú v rámci národných ekonomík, naopak, vplyvom integračných a globalizačných tendencií nadobúdajú medzinárodný charakter, je úlohou fundamentálnej analýzy sledovať vplyv mnohých faktorov na národnej i medzinárodnej úrovni.

Z makroekonomického pohľadu je najlepším indikátorom správania akciového trhu akciový index.

1.5.1 Akciový index

Index predstavuje štatistickú veličinu, ktorá odráţa zmeny v portfóliu cenných papierov. Vo väčšine prípadov je to váţený aritmetický priemer¹¹ jednotlivých komponentov – cenných papierov, pričom váha týchto komponentov sa môţe stanoviť rôznym spôsobom. V prípade akciových indexov je to agregátny ukazovateľ, ktorý sa skladá z vybraných akcií a ich trhových cien¹².

Akciový index je index cenných papierov, kde „cenné papiere“ sú akcie a prípadne aj ich deriváty.

V zásade je to burzový index, ale v keďţe v niektorých krajinách existujú aj cenné papiere, ktoré sa prekladajú ako „akcie“, ale ktoré sa neobchodujú na burzách, nemusí to byť (len) burzový index¹³.

Zmyslom indexu je ukázať vývoj danej skupiny podnikov (daného odvetvia/danej krajiny) a poskytnúť porovnávaciu bázu tzv. „benchmark“ pre posudzovanie výkonnosti napr. jednotlivej firmy alebo podielového fondu.

Akciové indexy plnia rôzne funkcie. Ich najdôleţitejšou funkciou je sledovať určitý vývoj, z čoho je zrejmé, ţe akciové indexy sa pouţívajú ako ukazovatele vývoja situácie na akciových trhoch. Existujú indexy sledujúce aktuálny vývoj celého trhu (all

11 Zriedkavo sa môţeme na akciových trhoch stretnúť aj s geometrickým priemerom – napr. v USA známy index VLCA (Value Line Composite Average) je geometrický priemer denných relatívnych cien akcií v indexe, násobený hodnotou indexu z predošlého dňa. Relatívna cena je dnešná cena delená včerajšou cenou.

13 http://sk.wikipedia.org/wiki/Akciov%C3%BD_index

(19)

share index). Čoraz častejšie sa na akciových trhoch stretávame s odvetvovými indexmi, ktoré poskytujú informácie o vývoji akcií spoločností jedného hospodárskeho odvetvia, a špecializovanými indexmi, ktoré sa orientujú na spoločnosti s malou a stredne veľkou trhovou kapitalizáciou.

Pri konštrukcii akciových indexoch sa zohľadňujú tieto kritériá:

 komplexnosť – musia obsiahnuť dostatočne veľký trh, aby ich vývoj verne odráţal vývoj celého trhu,

 jednoduchosť – nesmú ich skresľovať málo obchodovateľné cenné papiere, resp. jednorazové veľké obchody, musia byť preto dostatočne transparentné a pochopiteľné pre účastníkov trhu,

 dostupnosť – musia byť dostupné v reálnom čase a publikované v dennej tlači,

 aktuálnosť – správca indexu zodpovedá za jeho vyuţitie, t.j. index musí byť konštruovaný tak, aby odráţal situáciu na trhu v reálnom čase s minimálnym oneskorením¹⁴.

Akciové indexy majú rôznu konštrukciu, a to buď v závislosti od druhov cenných papierov zahrnutých do indexu, alebo pouţitej metódy výpočtu hodnoty indexu. Veľký význam má správny výber benchmarku daného portfólia a jeho jednotlivých zloţiek.

Akciové indexy sa počítajú rôzne, predovšetkým:

 metódou trhovej kapitalizácie – v indexe má najväčšiu váhu tá spoločnosť, ktorá má aj najvyššiu trhovú kapitalizáciu; To, ţe majú veľké spoločnosti v tomto indexe väčšiu váhu, je odzrkadlením ich vyšších trţieb, ziskov. Príkladom týchto indexov sú Standard & Poor´s 500, NYSE Composite Index, NASDAQ Composite Index, Wilshire 5000, FTSE v Londýne, aj český index PX 50;

 metódou cenového váženia – táto metóda vychádza z toho, ţe kaţdému komponentu sa priradí váha na základe aktuálnej trhovej ceny jednotlivých zloţiek; Akcie s lepším výkonom, bez ohľadu na ich trhovú kapitalizáciu, zaznamenajú rast váhy v indexe, kým váha akcií s klesajúcou hodnotou klesá.

(20)

Do tejto skupiny indexov patria napr. DJ Industrial Average, Nikkei 225 v Japonsku;

 metódou rovnakej váhy – nerozlišuje medzi veľkými a malými spoločnosťami, teda kaţdá spoločnosť zastúpená v indexe má rovnakú váhu; V praxi sa tento index vyuţíva menej, môţe sa uplatniť najmä v sektorových indexoch, kde sú zastúpené pribliţne rovnako veľké a výkonné spoločnosti. K týmto indexom patrí napr. Standard & Poor´s 500 Equal Weighted Index, Wilshire 5000 Egual Weighted Index¹⁵.

1.6 Burza cenných papierov

Burza je vrcholnou inštitúciou kapitálového trhu, ktorá organizuje dopyt a ponuku cenných papierov na určenom mieste a v určenom čase a vykonáva s tým súvisiace činnosti¹⁶.

1.6.1 Vznik a história burzovníctva¹⁷

Vznik búrz sa datuje od 12. a 13. storočia v Taliansku. V talianskych mestách ako napríklad Benátky, Florencia a Janov, prekvital obchod. Obchodníci sa stretávali na vyhradených miestach, ktoré sa ešte nenazývali burzami, ale tzv. loggiami. Boli to talianske konzulárne domy, v ktorých sa obchodovalo hlavne so zmenkami. Pojem burza sa začal pouţívať v belgickom meste Bruggy začiatkom 15. storočia. V dome váţenej rodiny van der Burse sa uzatvárali obchody medzi kupcami. Slovo burza sa potom rozšírilo a nadobudlo dvoj dnešný význam. S poklesom významu Brúgg sa centrum obchodov presunulo do Antverp (1440), kde bola roku 1531 postavená prvá budova burzy. Obchodovalo sa v nej predovšetkým so zmenkami a mincami. Následne sa burzy zakladali v ďalších európskych centrách obchodu, akými boli burzy v Lyone (1546),v Toulouse (1549), v Rouene (1556), v Paríţi (1563), v Anglicku a v Nemecku.

Predmetom obchodov boli v prevaţnej miere dlhopisy.

15 http://sk.wikipedia.org/wiki/Akciov%C3%BD_index

16 KUDZBEL, M.: Cenné papiere a finančný trh. MIKA-Conzult, Bratislava 1999, s. 90

17 BENEŠ, V. – MUSÍLEK, P.: Burzy a burzovní obchody. Informatorium, Praha 1992, s. 21-22

(21)

Moderné burzy vznikajú v roku 1608 zaloţením amsterdamskej burzy. Pre obchod s Indiou boli v Holandsku zaloţené prvé akciové spoločnosti, ktorých akcie boli obchodovateľné na burze. Postupne sa rozvinuli rôzne druhy burzových obchodov a špekulácií. Okrem promptných obchodov sa obchodovalo aj s termínovými obchodmi.

Rozvoj obchodu a trhových vzťahov dal impulz k zaloţeniu nových významných búrz v Berlíne, Londýne a pod.

Z hľadiska charakteru búrz sa burzy cenných papierov zakladali skôr ako tovarové burzy. Bolo to dané najmä stupňom rozvoja techniky. Prevod cenných papierov a práv bol rýchlejší a jednoduchší ako prevod veľkého mnoţstva tovarov.

Jednou z prvých komoditných búrz bola amsterdamská obilninová burza zaloţená v roku 1617. Na jej pôde sa uzatvárali promptné obchody s obilím. Rozvoj termínových obchodov nastal aţ v 19. storočí. Mohutný rozvoj obchodu a techniky podnietil vznik mnohých búrz. V súčasnosti klesá význam miestnych búrz a do popredia sa dostávajú medzinárodné burzy. Vyuţívajú pritom modernú výpočtovú techniku, rýchly prenos informácií a dát. Rastie taktieţ význam termínovaných obchodov a nových finančných nástrojov. Burzy koncom 20. a začiatkom 21. storočia sú dôleţitým miestom obchodu s medzinárodným významom.

1.6.2 Členenie búrz¹⁸

Z hľadiska právnej formy burzy delíme na:

 organizované štátom – zriaďujú ich spravidla verejnoprávne inštitúcie s účasťou štátu; štát určuje charakter a rozsah činnosti burzy (napr. v Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku a pod.),

 súkromno-právnom princípe – majú formu akciovej spoločnosti, ktorej akcionármi sú podnikateľské subjekty, činnosť burzy je organizovaná na základe obchodného práva (napr. v USA, Kanade, Anglicku a tieţ u nás),

Z hľadiska predmetu obchodovania burzy členíme na:

 všeobecné – s rôznymi cennými papiermi,

18 VESELÁ, J.: Burzy a burzovní obchody. Oeconomica, Nakladatelství VŠE, Praha 2005, s. 33

(22)

 špecializované - obchoduje sa s niektorými druhmi cenných papierov,

Z hľadiska významu delíme burzy na:

 národné,

 medzinárodné.

1.6.2.1 Význam peňaţnej burzy

Na peňaţných burzách sa stretáva dopyt po kapitáli a jeho ponuka. Obchoduje sa s cennými papiermi, s devízami, prípadne so zlatom.

Význam burzy spočíva v tvorbe rovnováţnej ceny cenných papierov. Na základe dopytu a ponuky sa vytvorí trhová cena. Burza zabezpečuje likviditu trhu. Investor môţe v prípade potreby bez problémov predať alebo kúpiť cenný papier. Môţe tak zameniť svoj voľný kapitál za cenné papiere, alebo naopak predajom cenných papierov získať potrebný kapitál. Na burze teda nedochádza len k obchodovaniu s cennými papiermi, ale aj k ponuke voľného kapitálu a dopytu po ňom. Investovaním do cenných papierov a naopak nastáva transformácia finančných investícií na finančné prostriedky a obrátene.

1.6.3 Burzový obchod a systém burzy

Burzový obchod je obchod uzatváraný na burze – je to kúpa a predaj cenných papierov na burze. Burzové obchody sa uzatvárajú podľa zvláštnych pravidiel a zvyklostí (burzových uzancií). Obchodovať na burze môţe členovia burzy a NBS¹⁹.

Členenie burzových obchodov:

 podľa času dodania:

- promptný obchod – vyrovnáva sa okamţite po uzavretí; predávajúci investor je povinný cenné papiere promptne dodať a kupujúci zaplatiť kúpnu cenu,

19 http://sk.wikipedia.org/wiki/Burzov%C3%BD_obchod

(23)

- termínovaný obchod – sa realizuje aţ v dohodnutom čase alebo v lehote stanovenej burzovými pravidlami; pri termínovom obchode sa investori dohodnú na uzavretí obchodu, pričom vyrovnanie sa neuskutoční ihneď, ale v budúcnosti.

 podľa úmyslu kontrahenta:

- efektívny obchod - ide o skutočnú kúpu a predaj tovaru,

- rozdielový obchod (= diferenčný obchod) - špekulačný obchod, špekuluje sa so zmenou ceny v budúcnosti²⁰.

Burza organizuje obchodovanie s cennými papiermi na trhu:

 kótovaných cenných papierov (na základe ţiadosti emitenta), kótovanie je stanovenie úradného kurzu kaţdého cenného papier, ktorý sa dostáva na burzu,

 na voľnom trhu – bez ţiadosti, kurz cenných papierov nie je určovaný;

obchodovanie upravujú burzové pravidlá.

Systém burzy – burza je systémom vzájomne prepojených podsystémov, a to konkrétne:

 podsystému obchodovania

- kontinentálny systém obchodovania – pred začatím obchodovania sa sústreďuje ponuka a dopyt po cenných papieroch a kurz vzniká ich porovnaním v určitom okamihu. Kurz sa úradne vyhlási a platí dovtedy kým sa nevyhlási nový kurz. (toto sa označuje ako metóda fixingu);

- kontinuálny (anglosaský) systém obchodovania – kaţdý sprostredkovateľ sa môţe dohodnúť so zákazníkom na cene. Cenné papiere rovnakého druhu môţu mať v ten istý deň rôznu sumu. Ide o priebeţný (kontinuálny) spôsob stanovenia kurzu;

 podsystému vyrovnania obchodov, ktorý obsahuje:

- úhradu finančných záväzkov medzi zmluvnými stranami,

- prevod vlastníctva cenných papierov z predávajúceho na kupujúceho;

 informačného podsystému – zabezpečuje vstup a výstup informácií;

 regulačného podsystému – zabezpečuje premietnutie zákonov a predpisov

(24)

vzťahujúcich sa na burzu, do predpisov a pravidiel, ktorými sa burza riadi;

 kontrolného podsystému – kontroluje dodrţiavanie zákonov a predpisov.

1.6.4 Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB)

Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. (BCPB) vznikla dňa 15. marca 1991 v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990 a je jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi v Slovenskej republike.

Obchodovať na BCPB sa začalo 6. apríla 1993.

Od 26. júna 2001 vykonáva svoju činnosť na základe povolenia udeleného Úradom pre finančný trh SR. Toto povolenie bolo dňa 26. marca 2008 na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska rozšírené o organizovanie mnohostranného obchodného systému (MTF)²¹.

BCPB je akciová spoločnosť, ktorej činnosť sa riadi najmä zákonom č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, ostatnými právnymi predpismi a Burzovými pravidlami BCPB.

BCPB je zaloţená na členskom princípe, obchodovať tu môţu len osoby, ktoré získali licenciu obchodníka s cennými papiermi a ich členstvo schválila Burzová komora.

Predmetom obchodovania sú akcie, štátne dlhopisy, bankové a podnikové obligácie, podielové listy. Obchodovanie je zaloţené na princípe elektronického burzového obchodného systému, ktorý spočíva v aktívnom zadávaní ponúk kúpy a predaja do počítača kaţdým členom osobitne. Miestom zadávania ponúk je sídlo BCPB, ale aj iné miesto, z ktorého je zabezpečené on-line prepojenie člena na výpočtový systém BCPB. Obchoduje sa tu v kontinentálnom aj v anglosaskom podsystéme.

Orgánmi BCPB sú:

 valné zhromaţdenie,

 dozorná rada,

21 http://www.bsse.sk/Content/SK/Burza/Zakladne_info.htm

(25)

 predstavenstvo,

 generálny riaditeľ²².

Na základe poţiadaviek zákona má BCPB zriadené samostatné oddelenie inšpekcie burzových obchodov, ktoré vykonáva najmä dohľad a monitoring nad uzatvorenými burzovými obchodmi.

V roku 1995 bol zriadený stály Burzový rozhodcovský súd (BRS)²³, ktorého hlavnou úlohou je riešiť spory vyplývajúce z burzových obchodov, ale i transakcií uskutočnených mimo BCPB.

BCPB sa v roku 2000 stala členom – korešpondentom Európskej federácie búrz (FESE). V nadväznosti na postupujúci proces prispôsobovania legislatívy SR v oblasti kapitálového trhu prácu Európskej únie bola v roku 2002 prijatá za asociovaného člena FESE. V nadväznosti na vstup SR do Európskej únie je BCPB od 1. júna 2004 riadnym členom FESE.

22 http://www.bsse.sk/Content/SK/Burza/Organy_burzy.htm

23 BRS je nezávislá inštitúcia. Podmienkou začatia konania je slobodná vôľa strán prejednávať daný spor pred BRS, potvrdená rozhodcovskou zmluvou (rozhodcovskou doloţkou), ktorú podpíšu všetky zúčastnené strany.

(26)

2. Najznámejšie burzy na svete

Americké akciové trhy sú najznámejšie burzy na svete. Patria sem NYSE a NASDAQ.

2.1 NYSE (New York Stock Exchange)

NYSE, je americká burza, ktorá sídli v New Yorku na Wall Street na Manhattane. Je povaţovaná za najväčšiu, najlikvidnejšiu a najznámejšiu burzu cenných papierov. Obchod sa tu uskutočňuje prezenčným systémom s podporou počítačov.

NYSE vznikla v New Yorku v roku 1792, podpisom dohody o obchode s cennými papiermi (Buttonwoodská dohoda). Túto prvú dohodu podpísalo 24 brokerov. Súčasný názov vznikol v roku 1863.

Členom tejto burzy sa môţe stať iba fyzická osoba. Počet členov je 1 366, členstvo je moţné odkúpiť alebo prenajať. Samotná správa burzy funguje podobne ako akciová spoločnosť, členovia volia najvyšší orgán burzy, ktorým je tzv. Rada riaditeľov.

Kontrola obchodov na tejto burze je veľmi problematická, preto sa vytvoril štvorstupňový systém kontroly, ktorého najvyšším orgánom je kongres Spojených štátov. Obchodovanie jednotlivých titulov je pod kontrolou tzv. burzového špecialistu, ktorý musí udrţiavať likviditu, teda nakupovať a predávať neuspokojené príkazy.

Okrem toho sú tu makléri, ktorí veľké obchody dohaduj pomocou open outcry so špecialistom. Reprezentatívnym indexom je Dow Jones Industrial Average (DJIA)²⁴.

Firmy, ktorých akcie sú obchodované na NYSE sú skôr firmy s väčšou trhovou kapitalizáciou, sú preto viac zaujímavé pre investorov z pohľadu dividend, oproti akciám na NASFAQu, kde sú akcie orientované skôr na rast²⁵.

NYSE realizuje systém tzv. špecialistov a nimi riadenými aukciami. Hlavnou funkciou systému špecialistov je udrţiavať trh pre danú akciu. Pre kaţdú akciu na

24 http://sk.wikipedia.org/wiki/NYSE

25 http://www.traders.cz/burzy_a_jejich_systemy/zakladni_popisy_nejznamejsich_burz_ve_svete.html

(27)

kaţdej burze existuje jeden jediný špecialista – jeden človek, ktorý riadi tok príkazov (order flow).

Aby plnili svoju základnú funkciu, špecialista funguje súčasne ako broker a súčasne ako dealer. Ako broker, uskutočňuje príkazy, ktoré k nemu smerujú členovia burzy alebo ich klienti. Ako dealer uskutočňuje svoje príkazy na svoj vlastný účet (s malým ziskom), aby udrţal likviditu.

Špecialista má právo pozastaviť obchodovanie s danou akciou. To robí, aby zabránil neprimeraným výkyvom v cene akcie, napr. pri nejakých špekulatívnych správach a pod.. To je taktieţ dôvod prečo sú akcie na NYSE skôr menej volatilné ako na NASDAQ.

Na NYSE sa pouţíva elektronický systém obchodov nazývaný SuperDOT – Super Designated Order Turnaround.

2.2 NASDAQ (National Association of Securities Dealers Automated Quotation system)

NASDAQ je tzv. over-the-counter trh. Na rozdiel od NYSE je to tzv.

vyjednávací trh, kde kaţdý vyjednáva o cene s kaţdým. Neexistuje jediný človek, u ktorého by sa stretávali príkazy a vykonávali sa. NASDAQ vznikol v roku 1971. Je to v zásade komunikačná sieť pre vzájomné spojenie medzi všetkými dealermi obchodujúcimi danú akciu. NASDAQ je najväčší svetový elektronický trh, obchodovanie na ňom sa uskutočňuje cez počítačovú a telekomunikačnú sieť²⁶.

Na rozdiel od NYSE je NASDAQ pre traddera veľmi transparentný, pretoţe umoţňuje sledovať všetky market-makery pre danú akciu na tzv. LEVEL II obrazovke.

„Market maker“ má rovnakú zodpovednosť ako špecialista, musí robiť obojstranný trh (predávať aj ponúkať). Na rozdiel od NYSE však pri kaţdej akcii môţe byť viac market makerov a ďalších účastníkov trhu.

26 http://sk.wikipedia.org/wiki/Nasdaq

(28)

NASDAQ Market System (NMS) je najpopulárnejšia sluţba ponúkaná účastníkom trhu. NMS zahŕňa cenové kotácie od všetkých viac ako 500 market makerov a o viac neţ 5 000 obchodných akciách.

NASDAQ ponúka tri úrovne sluţby poskytovania informácií o cenách, a to²⁷:

 Level I – zobrazuje iba tzv. inside trh, alebo aktuálne najvyšší dopyt (inside bid) a najniţšiu ponuku (inside ask),

 Level II – ponúka aktuálny prehľad všetkých cenových ponúk a dopytov, veľkosť týchto príkazov a tieţ identifikuje, ktorý účastník trhu tento príkaz realizuje,

 Level III – poskytuje ako Level I a Level II, je však k dispozícii iba market makerom, pretoţe umoţňuje aktualizovať ich príkazy pre akúkoľvek akciu, pre ktorú tvorí trh.

Prostredníctvom ďalších účastníkov trhu, tzv. ECN – Electronic Communications Networks, sa teraz môţe kaţdý jedinec zúčastniť diania na trhu s danou akciou a to rovnako ako môţu market makeri.

NASDAQ je plne elektronický obchodný systém. Základné moţnosti pre smerovanie realizácie príkazov sú:

 SOES – je systém, v ktorom sa zúčastňujú povinne všetci market makeri.

Zjednodušene umoţňuje to, ţe pokiaľ je market maker v inside bid alebo inside ask a vy mu prostredníctvom SOES pošlete príkaz k naplneniu tohto príkazu, market maker ho nesmie odmietnuť a musí obchod realizovať. Existujú však určité obmedzenia počtu takto zobchodovaných akcií, časových termínov, ako moţno toto smerovanie pouţívať atď;

 SelectNet – prostredníctvom SelectNet tieţ môţete s market makerom vyjednávať o cene, poslať mu svoju ponuku a dopyt. On ju však nemusí prijať.

To je rozdiel oproti SOES;

 ECN – sú nezávislé systémy, ktoré sa snaţia o párovanie došlých príkazov bez market makerov, ale v rámci svojho systému a to maximálnou moţnou rýchlosťou. Aţ v prípade, ţe príkaz nemôţe byť spárovaný v rámci systému, je

27 http://www.traders.cz/burzy_a_jejich_systemy/zakladni_popisy_nejznamejsich_burz_ve_svete.html

(29)

podľa pravidiel ECN realizovaný iným spôsobom, väčšinou poslaný na NASDAQ, kde je viditeľný na Level II obrazovke.

Najväčšími a najlikvidnejšími ECN sú dnes Island (ISLD), ktorý je vyuţívaný hlavne tradermi a menšími obchodníkmi, a Instinet (INCA), ktorý je vyuţívaný hlavne väčšími hráčmi na trhu (fondy a pod.). Ďalšie známe sú Archipelago (ARCA), Redibook (REDI) a ďalší.

2.2.1 NASDAQ Level II

NASDAQ Level II je systém, ktorý zobrazuje aktivitu market makerov, špecialistov a ECN-iek pri obchodovaní danej akcie. Kaţdý kupujúci a predávajúci, ktorý obchoduje akcie na NASDAQu má označenie pozostávajúce zo štyroch písmen a na NYSE z troch písmen.

Okno Level II pozostáva z hornej časti (Level I), kde je zobrazená najlepšia kupka (best bid) a najlepšia predajka (best ask), posledná cena, posledný objem a ako aj denné maximum a minimum a celkový objem zobchodovaných akcií k danému momentu v daný deň. V spodnej časti sú zobrazení jednotliví market makeri a ECN-ka, ktoré pri jednotlivých cenách ponúkajú nákup resp. predaj zobrazeného mnoţstva danej akcie²⁸.

Rastové momentum, alebo stabilný rast ceny akcie je zobrazený rastúcim mnoţstvom market makerov, ktorí sa pridávajú na stranu kupujúcich (ľavú stranu) a klesajúcim mnoţstvom market makerov na strane predávajúcich (pravá strana). Rastové momentum tak býva na Level II zobrazované preskakovaním jednotlivých cenových úrovní, ktoré sú farebne odlíšené, proti smeru hodinových ručičiek. Počet kupujúcich market makerov, ktorí poskytujú nákup pri najlepšej cene rastie, čo sa potom na Level II zobrazuje rastúcim počtom riadkov vo farbe najlepšej ceny a klesajúcim počtom riadkov v tejto farbe na strane najlepšej predajky. To trvá dovtedy pokým sa cena akcie

28 Pozn: Market makeri nemusia zobrazovať skutočné mnoţstvo akcií, ktoré kupujú alebo predávajú.

ECN-ka taktieţ na poţiadanie nemusia zobrazovať skutočné objemy (10% obchodov). Veľa krát, predovšetkým v Instinete, ktorý vyuţívajú skôr inštitucionálni klienti, dajú títo klienti príkaz len na zobrazenie dohodnutého maximálneho mnoţstva akcií (1000 ks).

(30)

nezvýši. Po prekótovaní býva väčší počet riadkov vo farbe najlepšej ceny na pravej strane, no pri pretrvávajúcom rastúcom momente sa tento počet na pravej strane opäť zmenšuje a na ľavej strane zväčšuje. Pri takomto rastovom momente market makeri si doslova konkurujú a súťaţia medzi sebou o to, aby mali čo najlepšiu pozíciu pri kúpe.

Pri klesajúcom momente, ktoré signalizuje malú silu danej akcie to funguje podobne ale v smere hodinových ručičiek.

Veľmi uţitočným ukazovateľom pri analyzovaní rastového alebo klesajúceho momenta je ISLAND. Je to druh ECN-ka, ktorý vyuţíva na obchodovanie predovšetkým verejnosť. Ak cena akcie rástla, no na Islande si všimnete, ţe jednotlivé cenové úrovne sa začínajú vyrovnávať, z krátkodobého hľadiska stráca akcia svoju eufóriu a pravdepodobne začne strácať na sile.

Pri obchodovaní cez Nasdaq Level II sa odporúča vybrať také typy akcií, ktoré majú viac market makerov. Pretoţe čím je menej market makerov, tým je spread širší a tým menej rúk akciu kontroluje, čo umoţňuje market makerom narábať s cenou akcie.

Veľmi dôleţité je tieţ, či je akcia obchodovaná aj cez ISLAND a v akých objemoch. Ak sa verejnosť (ktorá obchoduje prevaţne cez ISLAND) nezúčastňuje na obchodovaní s danou akciou, zarobiť peniaze je oveľa ťaţšie. Chyby verejnosti a nedostatok znalosti verejnosti pre profesionálneho obchodníka predstavujú najväčšiu šancu zárobku²⁹.

Time and Sales - toto okno napomáha pri posudzovaní, čo skutočne market makeri robia. Veľakrát market makeri s cieľom zlepšiť si kupku alebo predajku zobrazia veľkú predajku resp. kupku (market makeri nemusia zobrazovať skutočný objem) aby ukázali svetu, ţe chcú predávať a potom ju stiahnu bez toho aby sa zrealizovala (market makeri môţu nechať svoj príkaz ešte sedemnásť sekúnd po jej uskutočnení alebo stiahnutí, čiţe obchodník nevie, či tento príkaz je zrealizovaný alebo len čaká na zrealizovanie). V okne time & sales je potom vidno, či daná kupka resp. predajka bola zrealizovaná alebo nie. No ak bola zrealizovaná je dobré uvaţovať o tom, či sa nepridať k maket makerovi.

Taktieţ okno T&S je uţitočné, keď chce obchodník vedieť či ECN-ko (najčastejšie Instinet) ukazuje správne mnoţstvo zobchodovaných akcií. Veľakrát sa stáva, ţe inštitucionálny investor zadá príkaz na nákup resp. predaj veľkého mnoţstva

29 http://www.traders.cz/burzy_a_jejich_systemy/nasdaq_level_ii.html

(31)

akcií, pričom zadá špeciálny pokyn, pri ktorom sa na Level II zobrazí maximálne mnoţstvo zobrazených akcií, ktoré zadá tento investor (najčastejšie 10 lotov), pričom skutočné mnoţstvo nakupovaných r esp. predávaných akcií je oveľa vyšší.

Medzi najväčších a najdôleţitejších market makerov sa povaţujú:

 GSCO (Goldman Sachs (Goldie) - najrešpektovanejšia firma na Wall Streete.

Jej klientmi sú veľmi bohatí ľudia, veľké spoločnosti, miestne samosprávy a vládne organizácie. Ak je pri určitej akcii GSCO zobrazený ako market maker väčšinou ide o kľúčového market makera pre danú akciu. Jeho zobrazené kupky a predajky bývajú takmer vţdy reálne;

 MLCO,

 MSCO,

 FBCO,

 SBSH³⁰.

Ich kupky a predajky sa povaţujú vo väčšine príkazov za reálne. Reálne znamená, ţe títo market makeri skôr zostanú na kótovaných cenách a zobchodujú zobrazené mnoţstvo, akoby len zadali príkaz a hneď ho zrušili. Niektorí market makeri nemajú vôbec záujem otvárať dlhodobé pozície alebo investovať firemný kapitál.

Takýto market makeri (nazývajú sa aj ako Trade houses), majú dohodu s nejakou maloobchodnou spoločnosťou (najčastejšie online brokerom), ktorá im posiela príkazy.

Títo MM veľakrát nekótujú najlepšie kupky resp. predajky a príkazy posielajú ďalej a zobchodujú ich za najlepšie ceny. Rozdiel ich kótovanej ceny a ceny za ktorú daný príkaz uskutočnia je ich zisk. Takéto spoločnosti sú napr. (MASH, HRZG).

30 http://www.nasdaq.com/asp/symbols.asp?exchange=Q&start=M&Type=0

(32)

2.3 Najvýznamnejšie burzové indexy

Určite moţno povedať, ţe kolískou akciových indexov je americký akciový trh.

2.3.1 Americké burzové indexy

Americké burzové indexy majú spomedzi ostatných najdlhšiu tradíciu a 3 hlavné indexy:

 Dow Jones Industrial Average,

 S&P 500 a

 NASDAQ 100

sú aj najpouţívanejšími indexmi vôbec. Obchodovanie s týmito indexmi je moţné prakticky všetkými dostupnými formami.

Dow Jones Industrial Average (DJIA) – je najstarším a najznámejším americkým akciovým indexom je index. Tento index vytvoril v roku 1896 Charles Dow, zakladateľ známeho periodika The Wall Street Journal. Pred samotným DJIA však vytvoril v roku 1884 index, ktorý je dnes známy ako Dow Jones Transportation Average (premenovaný v roku 1970), v skoršej dobe známy ako Dow Jones Rail Average, keďţe obsahoval 11 akcií, z ktorých bola väčšina ţelezničných spoločností.

Tie boli koncom 19. storočia v USA jedným z najdôleţitejších odvetví. Oba indexy sa podľa Dowovej teórie vzájomne dopĺňali a pouţívali sa na potvrdenie celotrhového trendu. Dow tento fakt zdôvodňoval tým, ţe výrobné spoločnosti z indexu DJIA vyrábajú produkty, ktoré potom prepravujú spoločnosti zo ţelezničného indexu. Rastúci trh bol potom udrţateľný len v prípade participácie oboch indexov.

Pôvodný Dow Jones Industrial Average pozostával z 12 spoločností. V roku 1916 bol rozšírený na 20 a v roku 1928 na 30 spoločností. Tento počet sa udrţal aţ do súčasnosti, pričom jedinou pôvodnou spoločnosťou zostala spoločnosť General Electric.

Trhová hodnota všetkých 30 komponentov predstavuje pribliţne 25-30% celkovej hodnoty amerických akcií. Napriek tomu je výkon indexu pomerne tesne korelovaný s výkonom celého trhu. Jednotlivé spoločnosti, ktoré sú obsiahnute v indexe DJIA, sú stabilné a veľké, tzv. “blue chip” spoločnosti s tradíciou a vedúcim postavením vo

(33)

svojom odvetví. Ide o svetovo známe spoločnosti, ako IBM, Coca-Cola alebo General Motors³¹.

Nasledujúce tabuľky č. 1 a 2 ukazujú komponenty indexu DJIA k 26.5.1896 a k 31.3.2009.

Tabuľka č. 1: Komponenty indexu DJIA k 26.5.1896

American Cotton Oil Distilling & Cattle Feeding North American Utility American Sugar General Eletcric Tennessee Coal & Iron American Tobacco Laclede Gas U.S. Leather

Chicago Gas Hational Lead U.S. Rubber

Zdroj: http://www.traders.cz

Tabuľka č. 2: Komponenty indexu DJIA k 31.3.2009

3M DuPont Kraft Foods

Alcoa ExxonMobil McDonald

American Express General Electric Merck AT & T General Motors Microsoft Bank of America Hewlett-Packard Pfizer

Boeing Home Depot Procter & Gamble

Caterpillar Intel United Technologies Corporation

Chevron Corporation IBM Verizon

Citigroup Johnson & Johnson Wal-Mart Stores Coca-Cola JP Morgan Chase Walt Disney Zdroj: http://www.djindexes.com

Zloţenie indexu je pomerne stabilné, neexistuje pravidelná revízia indexu ako vo väčšine iných prípadov a ku zmenám dochádza len v prípade akvizície inou spoločnosťou, zmeny oblasti podnikania alebo bankrotu danej spoločnosti.

Obrázok č. 2: Historický vývoj DJIA od roku 1896 do januára 2009

Zdroj: www.djindexes.com

(34)

Obrázok č. 3: Vývoj DJIA v období od apríla 2004 do apríla 2009

Zdroj: http://www.advfn.com/djia/DowJonesQuotes.asp?index=INDU

Kalkulácia indexu je pomerne jednoduchá a je veľmi podobná pôvodnej metóde.

Hodnota indexu sa získava sčítaním hodnôt akcií jednotlivých komponentov a vydelením tejto sumy určitým deliteľom. Pôvodne bol týmto deliteľom počet akcií.

Základ upraveného deliteľa vznikol v roku 1928, keď sa zvýšil počet titulov na 30 a po niekoľkých úpravách v súčasnosti zabezpečuje konzistentnosť indexu aj pri zmenách jeho komponentov, štiepení akcií, akvizíciách alebo veľkých dividendových výplatách³².

Okrem spomenutých indexov Industrial Average a Transportation Average sa sledujú aj indexy Dow Jones Utility Average (energetika a verejné sluţby) a Dow Jones Composite Average (kompozitný index).

Standard & Poor´s 500 - najobchodovanejším americkým indexom aj v celosvetovom meradle je S&P 500. Tento index obsahuje 500 amerických spoločností obchodovaných na burzách NYSE, AMEX a NASDAQ a je zaloţený na trhovej kapitalizícii firiem, pričom kaţdá z nich má v indexe váhu zodpovedajúcu jej trhovej hodnote.

Začiatky tohto indexu siahajú aţ do roku 1923, keď agentúra Standard & Poor´s predstavila sériu indexov pozostávajúcich z 233 spoločností zoskupených do 26

32 http://www.traders.cz/burzy_a_jejich_systemy/najvyznamnejsie_burzove_indexy_a_ich_historia.html

(35)

odvetví. V roku 1957 predstavila agentúra index S&P 500, ktorý zastrešoval asi 90 špecifických odvetví a skupín. Cieľom bolo vytvoriť precíznejší nástroj merania výkonu amerických akciových trhov neţ akým bol index Dow Jones Industrial Average. Tento index si zakrátko vybudoval pozíciu najpouţívanejšieho benchmarku investičných profesionálov, ktorí ho pouţívali na porovnanie jeho výkonnosti s výkonnosťou ich portfólií. Veľký význam nadobudol index v období veľkého rozšírenia Modelu oceňovania kapitálových aktív (CAPM) v 70. rokoch, pretoţe bol pouţívaný ako trhové portfólio pri testovaní tohto modelu. Beta faktory jednotlivých akcií boli kalkulované a porovnávané voči indexu S&P 500, ktorého beta faktor bol 1.00. S&P 500 je aj v súčasnosti najpouţívanejším benchmarkom podielových a investičných fondov, ako aj individuálnych investorov³³.

Agentúra Standard & Poor´s postupne uviedla ďalšie indexy, napríklad obľúbený S&P MidCap 400, z roku 1991. Tento index sleduje vývoj 400 spoločností so stredne veľkou trhovou kapitalizáciou (od 300 mil. – 5.2 mld. $). Ďalšími sledovanými indexami sú S&P SmallCap 600 a S&P 100, ktorý je obľúbeným nástrojom najmä na futures trhoch.

Celkový prehľad amerických indexov od spoločnosti Standard & Poor`s uvádza nasledujúca tabuľka č. 3.

Tabuľka č. 3: Prehľad amerických indexov od spoločnosti Standard & Poor`s

Index Popis

S&P 100 100 najvýznamnejších firiem z rôznych sektorov

S&P 500 + BARRA Growth & Value 500 vedúcich amerických firiem z rôznych sektorov S&P MidCap 400 + BARRA Growth & Value 400 najvýznamnejších stredne veľkých firiem S&P SmallCap 600 + BARRA Growth & Value 600 najvýznamnejších firiem s malou trhovou

kapitalizáciou

S&P 900 Kombinácia indexov S&P 500 a S&P MidCap 400 S&P 1000 Kombinácia indexov S&P MidCap 400 a S&P

SmallCap 600

S&P Super Composite 1500 Kombinácia indexov S&P 500 a S&P 1000 (resp.

S&P 400 a S&P 600)

S&P Equal Weight Index 500 firiem z indexu S&P 500 váţených rovnakou váhou

S&P REIT Composite 100 amerických investičných trustov nehnuteľností Zdroj: http://www.traders.cz

(36)

Obrázok č. 4: Vývoj S&P 500 index od roku 1950 do roku 2008

Zdroj: www.standardandpoors.com

Obrázok č. 5: Vývoj S&P 500 index s jednoduchými trendovými líniami od roku 1950 do roku 2008

Zdroj: www.standardandpoors.com

V roku 1992 vytvorila Standard & Poor´s v spolupráci so spoločnosťou Barra indexy S&P 500/BARRA Growth a S&P 500/BARRA Value. Akademický výskum uskutočnený laureátom Nobelovej ceny Williamom Sharpom a pokračovaný Eugenom Famom, Kennethom Frenchom a ďalšími potvrdil opodstatnenosť rozlišovania medzi rastovými a hodnotovými titulmi z hľadiska ich rozdielneho zhodnotenia. Jediným kritériom na takéto rozdelenie je pomer účtovnej hodnoty akcie firmy k jej trhovej kapitalizácii (book-to-price ratio). Hodnotový index obsahuje firmy s vyšším pomerom a rastový index firmy s niţším pomerom. Tieto indexy predstavuju benchmark pre investorov, ktorí aplikujú rastovú alebo hodnotovú investičnú stratégiu. Rovnako sú členené aj indexy S&P MidCap 400 a S&P SmallCap 600.

(37)

NASDAQ Composite Index vznikol v roku 1971 a meria vývoj akcií obchodovateľných na NASDAQ Stock Market, kde sa obchoduje predovšetkým prostredníctvom elektronických systémov. Obsahuje viac ako 5000 titulov, pričom prevahu majú technologické a telekomunikačné akcie. Jeho najvyšší rozmach priniesla tzv. „internetová bublina“³⁴.

Technologický index dosiahol v období 1997 – 2000 štvornásobok svojej pôvodnej úrovne. Po prasknutí technologickej bubliny museli byť mnohé spoločnosti vyškrtnuté z tohto indexu. Trhová kapitalizácia firiem zastupujúcich tzv. novú ekonomiku dosahovala aţ 160% HDP USA³⁵.

Obrázok č. 6: Vývoj NASDAQ Composite Index od februára 1971 do apríla 2009

Zdroj: www.nasdaq.com

Veľký význam zohráva aj index Wilshire 5000, ktorý je pravdepodobne najvierohodnejším meradlom vývoja amerických trhov. Obsahuje akcie prakticky všetkých amerických firiem obchodovaných na domácich trhoch. Sledované sú taktieţ indexy z rodiny Russell, najmä Russell 2000 (akcie najmenších firiem) a Russell 1000 index (1000 najväčších amerických firiem). Svoj celotrhový index zostavuje aj burza AMEX (AMEX Composite).

34 Internetová firma Yahoo uvádzala svoje akcie na burzu za cenu 1,5 USD a v čase bubliny vo februári 2000 bola cena jej akcií 250 USD.

(38)

Obrázok č. 7: Vývoj indexu Wilshire 5000 v období od roku 2001 do apríla 2009

Zdroj: http://finance.yahoo.com/q/bc?s=%5EDWC&t=my&l=on&z=m&q=l&c=

K ďalším známym indexom na americkom trhu patrí aj NYSE Composite Index vytvorený v roku 1965. Zámerom tohto indexu je poskytovať podrobné meranie výkonnosti všetkých akcií obchodovateľných na Newyorskej burze cenných papierov (New York Stock Exchange – NYSE). Index zahŕňa viac ako 2000 akcií vrátane neamerických akcií, pretoţe v indexe je zastúpených viac ako 50 krajín sveta. Tento index reprezentuje 82% trhovej kapitalizácie všetkých obchodovateľných akcií v USA a 57% všetkých verejne obchodovateľných spoločností sveta. Akcie, s ktorými sa obchoduje na NYSE, musia spĺňať tvrdé kritériá kótovania a umiestnenia na burze (veľkosť firmy, cash flow, výšku zisku a pod.), z čoho moţno dedukovať, ţe ide o prominentné svetové spoločnosti. Známy je aj index NYSE U.S. 100 Index, ktorý zahŕňa 100 najväčších amerických spoločností z burzy, ktoré predstavujú 47% trhovej kapitalizácie všetkých amerických spoločností³⁶.

(39)

Obrázok č. 8: Vývoj NYSE Composite Index od apríla 2004 do apríla 2009

Zdroj: http://www.advfn.com/nysei/NYSEIndexCharts.asp?index=NYA.X

2.3.2 Európske burzové indexy³⁷

Najsledovanejšími indexmi v Európe sú hlavné akciové indexy veľkej trojky, a to:

 Veľkej Británie (FTSE 100),

 Nemecka (DAX) a

 Francúzska (CAC 40).

Okrem týchto národných sú sledované aj nadnárodné európske indexy, pozostávajúce zo spoločností z viacerých krajín Európskej únie. Ide o rodinu Dow Jones STOXX indexov a indexov zdruţenej burzy Euronext.

Veľká Británia - najvýznamnejším britským akciovým indexom, ktorý vznikol v roku 1984, je index FTSE 100. Ten zahŕňa 100 najväčších blue chip spoločností s najvyššou trhovou kapitalizáciou. Tieto spoločnosti predstavujú pribliţne 80%

celkového britského trhu. Ide o také spoločnosti, ako Vodafone, BP, Barclays, Prudential alebo GlaxoSmithKline. FTSE 100 je povaţovaný za ukazovateľ vývoja britského finančného trhu a je rovnako obľúbeným investičným nástrojom.

37 http://www.traders.cz/burzy_a_jejich_systemy/najvyznamnejsie_burzove_indexy_a_ich_historia.html