Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Vývoj inflácie v SR v podmienkach začleňovania sa do EMÚ
Diplomová práca
Bc. Ľubomíra Petrušová 30. apríl 2011
Bankovní institut vysoká škola Praha
Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra financií a účtovníctva
Vývoj inflácie v SR v podmienkach začleňovania sa do EMÚ
Diplomová
prácaAutor: Bc. Ľubomíra Petrušová
Vedúci práce: Ing. Rajmund Mirdala, Ph.D.
Odborný konzultant:
Prešov 30. apríl, 2011
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Stropkove, dňa 30. apríl 2011 Bc. Ľubomíra Petrušová
Poďakovanie
Touto cestou by som sa rada poďakovala vedúcemu mojej diplomovej práce za jeho ochotu, cenné rady, pripomienky a usmernenie pri písaní diplomovej práce.
Anotácia
Cieľom diplomovej práce je zhodnotiť vývoj inflácie v SR v období začleňovania sa do EMÚ a vplyv zavedenia eura a hospodárskej krízy na jej vývoj. Práca je rozdelená do štyroch častí. V prvej kapitole popisujem základné teoretické aspekty inflácie. Druhá a tretia časť je analytickou časťou práce kde pomocu grafov a tabuliek podrobne opisujem vývoj inflácie v SR podľa jednotlivých rokov až do roku 2009 keď bola v SR zavedená spoločná mena euro. V neposlednom rade sa tu venujem aj globálnej hospdárskej kríze, ktorá zasiahla celý svet a ovplynila ekonomiku nielen Slovenska a Eurozóny ale aj ekonomiku celého sveta. Poslednou kapitolou tejto mojej diplomovej práce je celkové zhrnutie výsledkov dosiahnutých v analytickej časti.
Anotation
The aim of the submitted thesiswork is to evaluate inflation in Slovakia in the period of integration into the EMU and the impact of the euro and the economic crisis in its development. The work is divided into four parts. The first chapter describes the basic theoretical aspects of inflation. The second and third part is the analytical part of the work where the assistance of graphs and tables detailing the evolution of inflation in Slovakia by year until 2009 when she was in SR has introduced a common currency euro. Finally, here I discribe the global crisis that hit the world economy and affected both Slovakia and the euro area but also the entire economy sveta. The last chapter of my thesis is an overall summary of the results obtained in the analytical section.
Kľúčové slová
inflácia, rast cien, cenový index, spotrebiteľské ceny, index spotrebiteľských cien, deflátor HDP, Phillipsova krivka, inflácia ťahaná dopytom, inflácia tlačená nákladmi, cenovo- mzdová špirála
Key words
inflation, price increase, price index, consumer prices, consumer price index, GDP deflator, Phillips curve, demand-pull inflation, cost-push inflation, price-wage spiral
5
Obsah
Úvod ... 7
1 Teoretické aspekty inflácie v národnom hospodárstve ... 8
1.1 Význam pojmu inflácia ... 8
1.2 Meranie inflácie ... 10
1.2.1 Cenové indexy ... 11
1.2.2 Čistá inflácia ... 14
1.2.3 Jadrová inflácia ... 15
1.3 Inflačné cielenie ... 16
1.4 Príčiny vzniku inflácie ... 18
1.4.1 Dopytová inflácia ... 19
1.4.2 Nákladová inflácia ... 20
1.5 Dôsledky inflácie ... 21
2 Analýza vývoja inflácie v SR v období pred vstupom do EMÚ ... 26
2.1 Inflačné kritérium ... 28
2.2 Inflačné cielenie v SR ... 29
2.2.1 Inflačné cielenie v roku 2005 ... 29
2.2.2 Inflačné cielenie v roku 2006 ... 30
2.2.3 Inflačné cielenie v roku 2007 ... 31
2.2.4 Riziká rastu inflácie na Slovensku ... 31
2.3 Vývoj inflácie v SR v období rokov 1993 – 2008 ... 32
2.3.1 Rok 1993 ... 33
2.3.2 Roky 1994 – 1998 ... 34
2.3.3 Obdobie rokov 1999 – 2004 ... 38
2.3.4 Obdobie rokov 2005 – 2008 ... 47
3 Inflačné dôsledky prijatia eura a vplyv hospodárskej krízy na ekonomiku SR ... 55
3.1 Vývoj inflácie v SR v období po zavedení eura ... 55
3.2 Hospodárska kríza a inflácia ... 58
3.2.1 Vývoj inflácie v SR v čase hospodárskej krízy ... 59
4 Zhrnutie ... 61
Záver ... 64
6
Zoznam použitej literatúry ... 66 Zoznam grafov a tabuliek ... 68
7
Úvod
Makroekonomická situácia krajiny sa nevzťahuje len na sledovanie a ovplyvňovanie vývoja hrubého domáceho produktu, hrubého národného produktu alebo národného dôchodku. Vývoj inflácie je rovnako dôležitý ukazovateľ. Je jedným zo základných makroekonomických ukazovateľov ekonomiky každej krajiny. Vypovedá o jej ekonomickej vyspelosti, o ekonomických procesoch v krajine, ktoré v nej prebiehajú a taktiež o jej ďalšom smerovaní. To, že vývoj inflácie je veľmi dôležitý svedčí aj to, že splnenie inflačného kritéria v rámci maastrichtských podmienok pre vstup do eurozóny je jednou z hlavných podmienok, ktoré musí každá krajiny, ktorý chce používať spoločnú menu euro, splniť. Ďalším dôkazom dôležitosti tohto indikátora je aj jeho neustále nielen sledovanie, ale tiež aj analyzovanie a vykazovanie zo strany štátnych inštitúcií.
Cieľom tejto mojej diplomovej práce je podrobne rozobrať problematiku inflácie, jej vývoj a vplyv zavedenie eura a hospodárskej krízy na Slovensku. Na zhodnotenie stanoveného cieľa práce som použila analýzu vývoja inflácie v SR, ktorú som spracovala pomocu materiálov spracovaných Národnou bankou Slovenska a tiež pomocou údajov dostuných zo zdrojov Štatistického úradu SR.
V práci je analyzovaný vývoj inflácie na Slovensku od roku 1993 do konca roka 2009 v ktorom sa v SR začala používať spoločná mena euro. Okrem základných dosiahnutých hodnotách inflácie som v práci rozobrala aj vývoj cenovej hladiny v krajine.
Zhodnotienie týchto ukazovateľov a dosiahnutých hodnôt v SR a ich interpretácia je dôležita pre poznanie skutočností, ktoré sa stali v minulosti, čo a akým spôsobom ich ovplyvnilo a stanovenie vhodných cieľov a prostriedkov pre budúci vývoj a smerovanie krajiny.
Vývoj inflácie je veľmi rozsiahla téma a preto som sa do svojej práce snažila zahrnúť len tie najdôležitejšie aspekty.
8
1 Teoretické aspekty inflácie v národnom hospodárstve
Inflácia je v súčastnosti vnímaná ako jeden z najvážnejších makroekonomických problémov krajín s vyspelou trhovou ekonomikou. Patrí k základným makroekonomickým ukazovateľom. Hlavným cieľom centrálnej banky v podmienkach trhovej ekonomiky je udržiavať stabilnú mieru inflácie.
Vývoj inflácie v krajine vypovedá nielen o ekonomickej vyspelosti sledovanej krajiny, ale aj o ekonomických procesoch, ktoré v danej krajine prebiehajú a taktiež vypovedá o ďalšom smerovaní krajiny. Dôkazom toho je to, že splnenie inflačného kritéria bolo zaradené medzi základné podmienky vstupu žiadateľských krajín do eurozóny.
1.1 Význam pojmu inflácia
Inflácia je opakovaný rast väčšiny cien v danej ekonomike. Ide o oslabenie reálnej hodnoty, t.j. kúpnej sily danej meny voči tovarom a službám, ktoré spotrebiteľ kupuje. Ak je v inflácia v ekonomike prítomná, potom na kúpu rovnakého koša tovarov a služieb spotrebiteľ potrebuje stále viac jednotiek meny danej krajiny. (Jílek, 2004, s. 430)
Jednou z definícii inflácie je, že sa prejavuje rastom cenovej hladiny tovarov a služieb s dlhodobýmn účinkom a tiež znižovaním kúpnej sily peňazí danej kajiny(Lisý, 2005, s.) Robert Holman infláciu definuje ako nárast cien tovarov a služieb alebo znižovanie kúpnej sily peňažných jednotiek, čo ale nezmá za následok oslabenie kúpy schopnosti obyvateľstva. Z toho vyplýva, že inflácia je jav, ktorý pôsobí na znižovanie množstva tovarov a služieb, ktoré si môžu obyvatelia za peňažnú jednotku kúpiť, ale nevplýva na množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžu kúpiť za svoj dôchodok, resp.
príjem. (Holman, 2002, s. 153) V knihe Financie a mena, je tento pojem definovaný ako zvýšenie optimálneho množstva peňazí ktoré sú v obehu krajiny, čo sa prejavuje narušením peňažnej rovnováhy a tiež tlakom na rast cien. (Beňová a kol., 2005, s.)
Inflácia je prejavom narušenej ekonomickej rovnováhy, prejavuje sa preplnením peňažného obehu peňažnými znakmi. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s jej charakteristikou, kde ju opisujú ako znehodnotenie peňažnej jednotky, čo sa prejavuje
9
rastom cenovej hladiny, alebo trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. Inflácia môže byť vyvolaná rôznymi faktormi. Za inflačné impulzy možno označiť napr. nadmernú emisiu peňazí, taktiež aj zaostávanie výroby produktov za rastom kúpyschopného dopytu, neúmerný rast úverov, rýchlejšie zvyšovanie miezd než je rast produktivity práce a aj dodanie niektorých druhov tovarov na trh, ktoré nemajú odbyt. Inflácia má obyčajne za následok pokles skutočných príjmov obyvateľstva, výdavky na základné životné potreby rastú oveľa rýchlejšie a výdavky na predmety dlhodobej spotreby zase narozdiel od predchádzajúcich klesajú. Inflácia vytvára také podmienky v ktorých veritelia strácajú a dlžníci získavajú, v tomto prípade vlastníci nehnuteľností nie sú nijako postihnutí.
(Táncošová, 2000, s. 10)
Mnoho ekonómov infláciu definuje iba ako stály a nepretržitý rast cien a jednorazovým zvýšeniam cenovej hladiny nevenujú dostatok pozornosti. Práve preto väčšina ekonómov hovorí, že inflácia je peňažným javom, že je spôsobená rýchlejším rastom množstva peňazí ako reálnej produkcie tovarov a služieb. (Soukup, 2007, s.)
cenová hladina (rok t) - cenová hladina (rok t-1) Miera inflácie = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
cenová hladina (rok t-1)
Inflácia predstavuje vzrast celkovej cenovej hladiny nie jednotlivých cien.
Z makroekonomického hľadiska je dôležité, aké sú celkové zmeny cien. Celková úroveň cien tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú, označujeme pojmom cenová hladina. Potom hovoríme o vzostupoch cien jedných tovarov, ktoré sú kompenzované cenami druhých tovarov, alebo, že cenová hladina vykazuje vzostup, prípadne pokles. (Táncošová, 2000, s. 9-11)
Mnoho ekonómov za infláciu považuje iba stály a nepretržitý rast cenovej hladiny a jej jednorazovým zvýšeniam venujú len málo pozornosti. Preto je väčšina z nich toho názoru, že inflácia je peňažným javom. Je teda spôsobená rýchlejším rastom množstva peňazí ako reálnej produkcie tovarov a služieb. (Soukup, 2007, s.84)
Pojem flácia, či kladná alebo záporná, je znakom peňažnej nerovnováhy ekonomiky krajiny a to si vyžaduje vhodné zásahy centrálnej banky na zmiernenie stavu. Okrem
10
inflácie poznáme ďalšie pojmy a to delácia, dezinflácia, stagflácia a slumpflácia.
(Kotlebová, Sobek, 2007, s. 83)
Opakovaný pokles väčšiny cien v ekonomike krajiny sa považuje za defláciu. Pod pojmom deflácia sa rozumie všeobecný a dlhodobý pokles cien. Môže ale nemusí byť sprevádzaný poklesom ekonomického rastu, rastom nezamestnanosti, rastom reálnych úrokových sadzieb, vážnymi problémami bánk a podnikov a všeobecnou neistotou.
Niektorý ekonómovia sú toho názoru, že deflácia je nebezpečnejšia ako vysoká inflácia.
Deflácia je základný problém od ktorého je závislá hospodárska a sociálna politika krajín.
Dlhodobo trvajúce deflácie, kedy ceny nepretržite klesali po obdobie niekoľkých rokov, sú spojené s obdobím hlbokých depresií. (Jílek, 2004, s. 436)
Dezinflácia, je pojem ktorý označuje pokles miery inflácie, stagflácia je vlastne stagnácia kedy dochádza k rastu inflácie. Slumpflácia je vlastne inflácia, ktorá vzniká v období recesie. (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 83)
1.2 Meranie inflácie
Výšku dosiahnutej inflácie môžeme merať pomocou cenových indexov. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru. Na Slovensku a aj v iných krajinách sa používajú následovné tri druhy cenových indexov:
index spotrebiteľských cien (CPI – Consumer Price Index), index cien výrobcov (PPI – Producer Price Index),
deflátor HDP. (Táncošová, 2005, s. 14)
Váhy na určenie významu položiek v spotrebnom koši sa určujú na základe štatistických zisťovaní o štruktúre výdavkov spotrebiteľov jednotlivo pre rôzne sociálne a príjmové skupiny. V spotrebnom koši sú zohľadnené:
predmety bežnej krátkodobej spotreby, predmety dlhodobej spotreby,
služby.
11
1.2.1 1.2.2
1.2.3 Cenové indexy
Index spotrebiteľských cien (CPI) je jeden z najrozšírenejších cenových indexov.
Používa sa na vyjadrenie vplyvu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich životné náklady. Tento index meria infláciu z pohľadu kupujúceho. Základom tohto indexu je výber reprezentatívneho koša výrobkov a služieb, ktorý sa ocení trhovými cenami produkcie platnými vo východiskovom roku t1, ale aj cenami roka t2. do spotrebného koša boli vybrané výrobky a služby, ktoré sa výrazne podieľajú na výdavkoch obyvateľstva.
Obmena tohto spotrebiteľského koša sa uskutočňuje zvyčajne raz za päť rokov. (Jílek, 2004, s. 430)
Tabuľka č. 1 Spotrebiteľský kôš reprezentatívnych tovarov a služieb v roku 2010
Odbor Názov odboru Stále váhy v promile Počet reprezentantov
1 Potraviny, nealko nápoje 184,453 142
2 Alkoholické nápoje + tabak 43,749 12
3 Obuv, odevy 46,232 88
4 Bývanie, voda, elektrina, plyn 253,831 43
5 Bytové doplnky + bežná údržba domu 70,548 89
6 Zdravotné služby 37,106 40
7 Doprava 78,723 73
8 Telekomunikácia a pošta 37,609 28
9 Kulúra 84,629 81
10 Vzdelanie 14,558 7
11 Hotely, kaviarne a reštaurácie 68,61 44
12 Rozličný tovar + služby 79,952 73
Súhrný index spotrebiteľských cien 1000 720
Geografické pokrytie: Územie Slovenskej republiky, mestské aj vidiecke oblasti, ale väčšina cien je zisťovaná v mestských oblastiach.
12
Pokrytie položky: Všetky tovary a služby kupované obyvateľstvom za účelom spotreby; náklady na priamu daň, peňažné dary, herne a nelegálne aktivity sú vylúčené. Výpočet CPI je založený na spotrebnom koši 720 položiek (reprezentantov).
Zdroj: (Štatstický úrad SR [cit. 2011-01-05])
Ak reprezentatívny spotrebiteľský kôš označíme Q1 a P1, P2 sú ceny produkcie zahrnuté do spotrebiteľského koša v rokoch t = 1 a t = 2, potom index spotrebiteľských cien (CPI) môžeme zapísať podľa tohto vzorca (Táncošová, 2000, s. 13):
100 1 1
2 1
P Q
P CPI Q
Cenová hladina meria podľa vzorca, ktorý sa nazýva Laspeyleho vzorec, tento vzorec výpočtu sa používa aj na Slovensku. (Štatistický úrad SR, 2011)
100 q0
p0 q0 p0 p0
p1 I
p1- predstavuje cenu tovaru alebo služby v sledovanom období, p0 - predstavuje cenu tovaru alebo služby v základnom období, p0q0 – je predané množstvo tovaru alebo služby v základnom období,
služby alebo
tovaru určrčité
ceny index ny individuál p0
p1
13
V súčasnej dobe sa z dôvodu porovnateľnosti indexov spotrebiteľských cien členských krajín Európskej Únie používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý je označovaný ako HICP. HICP sa vo viacerých bodoch líši od CPI. Počíta sa na základe užšieho spotrebného koša, kde sa vylúčilo imputované nájomné, ktoré sa vzťahuje na domy a byty v osobnom vlastníctve, ďalej uplatňuje sa domestic concept, čo znamená, že do výpočtu váh sa zahŕňajú okrem výdavkov slovenských domácností aj výdavky cudzincov žijúcich na Slovensku a neprihliada sa na výdavky slovenských domácností mimo územia SR. (Kotlebová, Sobek, 2007, s.)
Používanie HIPC indexu má veľký význam pri porovnávaní miery inflácie medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ. Tento index je vhodný na posúdenie či daná krajina spĺňa alebo nespĺňa konvergenčné kritérium inflácie.
Ďalším meradlom môže byť index cien výrobcov (PPI), ktorým sa meria hladina cien na úrovni veľkoobchodu alebo výroby. PPI meria infláciu z pohľadu predávajúceho. Tento index zahŕňa približne 3 400 rôznych cien tovarov, a to cien potravín, priemyselných výrobkov a banských produktov. Tento index je často využívaný v hospodárskej sfére.
Za súhrnný cenový index sa považuje deflátor HDP, pretože porovnáva nominálny HDP, ktorý je ocenený v bežných cenách a reálny produkt, čo predstavuje HDP vyjadrené v stálych cenách. Výhodou HDP deflátora oproti indexu sporebiteľských cien je, že sa netýka len určitého pevného zoznamu tovarov a služieb ale automaticky reaguje na zmeny správania sa spotrebiteľov. (Jílek, 2004, s. 433)
Deflátor HDP sa vypočítava na základe Paascheho indexu takto:
(%) 100 p0.qt
.qt pt HDPr
HDP HDPn
Deflátor ,
kde pt – celková cena tovarov a služieb v bežnom období, p0 – celková cena tovarov a služieb v základnom období, qt – množstvo celkovej produkcie tovarov a služieb.
14
Deflátor HDP odráža vývoj cenovej hladiny reálnejšie než CPI, a to preto, že zohľadňuje zmenu cien všetkých tovarov a služieb a tým predstavuje súhrnný cenový index.
1.2.4 Čistá inflácia
Na Slovensku sa na menové účely zaviedli aj pojmy jadrová inflácia a čistá inflácia.
Okrem predchádzajúcich meraní celkovej inflácie uvedených v predošlej kapitole môžeme vykazovať čistú infláciu a od 1.januára 2000 aj jadrovú infláciu. Národná banka Slovenska robí štatistické vyhodnotenie inflácie, ktoré rozšírila aj o vyhodnotenie jadrovej inflácie. Vychádzalo sa z potreby štandardizácie vykazovania výsledkov dosiahnutej inflácie s krajinami Európskej Únie, ako aj vyjadrenia presnejšieho vývoja cenovej hladiny bez trhových a jednorazových zmien. (Táncošová, 2000, s. 17-18)
Pre tento účel je vhodný rozklad inflácie na príspevky, ktorými sa jednotlivé položky spotrebného koša podieľajú na celkovej miere inflácie. Položky spotrebného koša boli rozdelené na dve skupiny, tovary, ktoré sú obchodovateľné so zahraničím, a na služby, ktoré sa vnímajú ako neobchodovateľné. Obe tieto skupiny sa členia na podskupiny, a to takto:
Tabuľka č. 2 Položky spotrebného koša Položky spotrebného koša
1.obchodovateľné:
1.1 potraviny (okrem alkoholických nápojov) 1.2 ostatné obchodovateľné tovary
2.neobchodovateľné:
2.1 regulované ceny 2.2 trhové služby Spolu
Zdroj: (spracované podľa údajov Štatistického úradu SR)
15
Čistá inflácia predstavuje celkový súčet položiek 1.2 a 2.2 uvedených v tabuľke č. , ktorý sa môže vyjadriť aj takto:
Čistá inflácia = ostatné obchodovateľné tovary + trhové služby
Čistá inflácia je zabudovaná v trhu. Vývoj čistej inflácie je vždy ovplyvňovaný zmenami v ponuke a dopyte, čo znamená, že rast ceny vyvolá pokles dopytu po tovare a v spotrebnom koši sa v dôsledku toho cenový rozdiel eliminuje. Znamená to, že
„odfiltrováva“ prvotné dôsledky zmien, a tiež aj účinok nepriamych daní na ceny ostatných tovarov a služieb. Menová politika môže prispôsobiť prvotné inflačné nárazy cenových šokov, ktoré vznikajú ako dôsledok deregulácie cien. Zároveň môže menová politika reagovať aj na ich druhotné účinky, s cieľom zabrániť ich prelievaniu do zvyšovania cenovej hladiny. Čistá inflácia tvorí v podmienkach Slovenska približne 55% tovarov a služieb spotrebného koša. Súčasťou čistej inflácie sú hlavne administratívne opatrenia, ktoré sú zavádzané v snahe riešiť makroekonomickú nerovnováhu. (Táncošová, 2000, s. 9)
1.2.5 Jadrová inflácia
Jadrová inflácia zobrazuje mieru rastu cenovej hladiny očistenú od vplyvu regulovaných cien, zmien nepriamych daní a dotácií. Zahŕňa všetky položky spotrebného koša, z ktorého sa vylúčili položky s regulovanými cenami. Jadrovú infláciu môžeme vyjadriť takto:
Jadrová inflácia = čistá inflácia + potraviny
Jadrová inflácia = ostatné obchodovateľné tovary + trhové služby + potraviny
Spotrebný kôš pre výpočet jadrovej inflácie sa skladá z 82% celkového spotrebného koša, ktorý závisí od reálneho vývoja a stupňa rozvoja ekonomiky. Približne 18%
spotrebného koša tvoria regulované ceny.
16
Základ pre výpočet jadrovej inflácie zahŕňa aj potraviny a je očistený od vplyvu:
administratívnych opatrení, daňových zmien,
dotácií,
regulovaných cien.
Jadrová inflácia sa líši od celkovej medziročnej inflácie a závisí od zvyšovania regulovaných cien. V súčasnosti je tento rozdiel vysoký, pretože zvyšovanie regulovaných cien sa na celkovej inflácií podieľa asi polovicou. Rozdiely medzi jadrovou infláciou a celkovou infláciou budú relatívne vysoké až dovtedy, kým sa nedokončí liberalizácia regulovaných cien. (Táncošová, 2005, s. 20-21)
1.3 Inflačné cielenie
Inflačné cielenie má jasne definovaný cieľ a to je inflačný cieľ, čo znamená že inflačné cielenie sa zameriava na dosiahnutie tohto konečného cieľa a tiež stabilnej cenovej hladiny v ekonomike krajiny. Je to režim menovej politiky keď infláciu ako konečný cieľ sa centrálna banka snaží docieliť priamo, prostredníctvom operačného cieľa, ale nikdy nie prostredníctvom sprostredkujúcich cieľov. Inflačné cielenie patrí v súčasnosti k najpoužívanejšiemu režimu vo väčšine transformujúcich sa krajín. Centrálna banka pravidelne verejne vyhlasuje požadované ciele pre výšku inflácie za určité časové obdobie a následne na to sa snaží regulovať krátkodobú úrokovú mieru tak, aby sa inflácia dostala do cieľového koridoru. Významným rysom inflačného cielenia je strednodobosť tejto stratégie. Takýto systém umožňuje centrálnej banke dôveryhodne sa zaviazať k sledovaniu svojho dlhodobého cieľa cenovej stability a pritom zachovať dostatok priestoru pre aktívnu proticyklickú menová politiku. (ĎURČOVÁ, JÚLIA. Inflačné cielenie v podmienkach Slovenska.)
17
Systém inflačného cielenia vyžaduje splniť niektoré predpoklady:
hlavným cieľom centrálnej banky musí byť cenová stabilita,
vzájomná spolupráca centrálnej banky s inými verejnými orgánmi, hlavne vládou pri plnení tohto cieľa,
samostatnosť centrálnej banky pri rozhodovaní a pri realizácii vyhláseného menového cieľa,
zavedenie plávajúceho režimu menového kurzu, pretože režim pevného menového kurzu znemožňuje expanzívnu, alebo reštriktívnu politiku. (Zimková, Úradníček, 2008, s. 42)
V rozvinutých a tranzitívnych ekonomikách, akou je aj Slovenská ekonomika, by mali byť splnené aj nasledujúce predpoklady:
nízka inflácia porovnateľná s ostatnými krajinami aplikujúcimi inflačné cielenie , verejná podpora cenovej stabilite,
explicitne vymedzený cieľ menovej politiky , znižovanie fiškálnej dominancie,
stav finančného trhu a dobre vyvinutý peňažné trhy ,
schopnosť centrálnej banky modelovať a predikovať infláciu. (Zimková, Úradníček, 2008, s. 59)
Národná banka si najprv musí stanoviť inflačné ciele na čo využíva cenové indexy, ktoré sú očisťované o položky podliehajúce vplyvu faktorov, ktoré nie je národná banka schopná ovplyvniť svojou menovou politikou. Jedným zo sledovaných údajov je jadrová alebo čistá inflácia. Centrálna banka sa môže zaviazať plniť inflačný cieľ k určitému konkrétnemu dátumu, alebo môže byť inflačný cieľ stanovený koridorom pre zvolené obdobie. Systém stanovenia inflačného cieľa môže byť ešte doplnený o výnimky, kedy centrálna banka nemusí splniť inflačný cieľ. Ide hlavne o prípady, keď ekonomiku náhle ovplyvnia napríklad cenové šoky na svetových komoditných trhoch, alebo neočakávaná zmena menového kurzu a pod. Vymedzenie vecných výnimiek umožňuje centrálnej banke flexibilnejší prístup k menovej politike v období šokov. Prognóza inflácie je založená na viac faktorovom základe a mala by sa opierať o prognostický ekonometrický model, ktorý rešpektuje dĺžku oneskorenia medzi zmenou operatívnej úrokovej sadzby a reakciou inflácie. Krátkodobá úroková miera centrálnej banky je základom operatívneho riadenia v
18
tomto systéme. Pri vlastnom operatívnom riadení porovnáva centrálna banka prognózovanú infláciu s cieľovou a následne pristupuje ku zmene operatívnej úrokovej sadzby. Ak by sa napríklad prognózovaná inflácia nachádzala nad inflačným cieľom, banka by mala pristúpiť k zvyšovaniu operatívnej úrokovej sadzby a naopak. (Zimková, Úradníček, 2008)
1.4 Príčiny vzniku inflácie
Najdôležitejším krokom v boji proti zvyšovaniu inflácie je spoznanie príčin, ktoré ju spôsobujú. Inflácia ako proces trvá určitý čas. Má svoje príčiny vzniku, ktoré znamenajú rozbeh inflácie, ďalej má svoj priebeh a nakoniec má aj svoj zánik, ak sa nájde spôsob na jej ukončenie. Ide o určitý mechanizmus, ktorý spája s hľadaním príčin a nástrojov na potlačenie inflácie.
Vznik a rozbeh inflácie spôsobujú viaceré podnety, napr. neúrodný rok, vojny, prírodné katastrofy, zvýšenie dopytu, deficit štátneho rozpočtu, ale aj vyrovnaný štátny rozpočet, expanzívna fiškálna a monetárna politika a pod. Aj keď ide o rozdielne problémy, ich spoločným menovateľom je, že za určitých okolností môžu spustiť infláciu.
Príznaky inflácie nie sú obmedzené len na ceny. Tendenciu k inflácii často signalizuje rast mzdových nákladov. Ak rast produktivity práce zaostáva za rastom platov, vzniká pôda pre infláciu. (Táncošová, 2000, s.53-56)
Spustenie inflácie môže byť výsledkom rôznych príčin. Podľa stupňa intenzity sa v ekonomickej literatúre rozlišujú tri typy týchto podnetov:
1. Inflačné napätie - signalizuje nerovnováhu medzi ponukou a dopytom v hlavných sektoroch ekonomiky. Neprejavuje sa ešte rastom cien. Podmienky inflácie sa síce naplnenia, ale existujú určité prekážky (napr. blokovanie inflácie zo strany vládnej politiky), ktoré zadržujú vzostup cien. Ide o potlačenú infláciu.
2. Inflačný tlak – prejavuje sa tlakom na celkovú cenovú hladinu a je len otázkou času, kedy inflácia prepukne. Pokiaľ inflačný tlak trvá, existuje aj nebezpečenstvo spustenia inflácie.
3. Inflačný šok - je v porovnaní s predchádzajúcimi fázami iný. Líši sa svojou rýchlosťou, významom i dôsledkami. Inflačných šokov bolo v histórii svetových
19
ekonomík mnoho. Medzi najvýznamnejšej patrili ropné šoky z rokov 1973, 1979 a 1991.
(Zimková, Úradníček, 2008, s. 108)
Pri inflácii rovnako ako pri mnohých ekonomických javoch možno rozlíšiť prvotné aspekty a druhotné účinky, pretože inflácia je kumulatívny proces. Ak sa inflácia rozbehne, šíri sa kumulatívnym procesom, a nezriedka aj ako zosilňovací proces, teda inflácia trvá a rastie.
Do úvahy treba zobrať aj psychologické faktory. Ide predovšetkým o anticipáciu, čiže očakávania ekonomických subjektov, ktoré sa preventívne usilujú predvídať rôzne aspekty vývoja v ekonomike. Psychologické prejavy sa netýkajú len jednotlivcov, ale prenášajú sa na celú ekonomiku a šíria sa ako „nákaza“. Týka sa to napr. vývoja meny a jej znehodnotenia, vývoja úrokovej sadzby, vývoja úspor a mnohých iných faktorov. Čím viac určitá krajina trpela na infláciu, tým viac je zraniteľná a tým citlivejšie vnímajú jej prejavy jednotlivé ekonomické subjekty a prispôsobujú tomu svoje správanie, ktoré môže viesť k väčšej hrozbe inflácie.
Inflácia nie je nepretržitá a môže skončiť, alebo, aj keď pokračuje, môže sa jej priebeh zmierniť.
Inflácia sa zastaví ak sa:
výrobcovia preorientujú na nový dodatočný dopyt,
zastavia investície do odborov, v ktorých predtým rástli ceny,
výrobcovia zamerajú na nové odbytiská, čo skoriguje obchodnú bilanciu, atď.
(Lisý a kol, 2005, s. 69)
Ak sa tieto príčiny prejavia, postupne sa menia aj očakávania a ekonomické subjekty začnú predvídať zastavenie inflácie. Ich správanie sa odrazí v ich konaní a postupne sa situácia stabilizuje a inflácia sa zastaví, resp. nastane dezinflácia.
1.4.1 Dopytová inflácia
Podľa tejto teórie príčinou inflačného rastu cien je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z toho dôvodu, že v podmienkach
20
plnej zamestnanosti a pri plnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatočne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte. Mnohí ekonómovia skúmajú, aký vplyv na celkovú rovnováhu hospodárskeho systému majú štátne výdavky. Zisťujú, že do hospodárstva preniká veľká masa peňazí ako súčasť výdavkov zo štátneho rozpočtu, ako aj v rámci investičnej aktivity podnikateľov. V dôsledku toho rastie úhrnný kúpyschopný dopyt rýchlejšie ako celková ponuka. Preto je potrebné odčerpať relatívne prebytočný kúpyschopný dopyt, čo možno dosiahnuť zvýšením cien, a tým utvoriť predpoklady nastolenia ekonomickej rovnováhy. V konkrétnej podobe agregátny dopyt tvoria výdavky na spotrebu, výdavky na investície, štátne nákupy a čistý export. Každá z týchto zložiek môže vyvolávať inflačné tlaky.
Významnú položku výdavkov na spotrebu predstavujú mzdy. Ak rast nominálnych miezd je rýchlejší ako rast produktivity práce, dochádza k inflácii.
Nadmerný rast investícii môže spôsobiť rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi do vzniku dopytovej inflácie.
Štát môže svojimi výdavkami tieto inflačné tlaky ďalej stimulovať. Predovšetkým však hospodárska politika môže stimulovať tempo rastu výdavkov na spotrebu i investičných výdavkov (nech už ide o deficitnú rozpočtovú politiku, daňovú politiku či politiku zlacňovania úveru).
Dopytová inflácia sa môže prejaviť, pokiaľ sa rozmer skutočného produktu blíži k úrovni potenciálneho produktu. Pokiaľ výkon ekonomiky je pod úrovňou potenciálneho produktu, tak rastúci agregátny dopyt stimuluje približovanie skutočného produktu k produktu potenciálnemu a doprevádzaný vzostup cenovej hladiny sa za infláciu nepovažuje.
1.4.2 Nákladová inflácia
Na rozdiel od dopytovej inflácie môže byť ponuková inflácia vyvolaná i za situácie, keď skutočný produkt nedosahuje úroveň potenciálneho produktu. Ako hovorí názov, ide o prípad, keď v pozadí cenového vzostupu je ponuka. Do centra pozornosti sa tak dostáva skúmanie vplyvu výrobných nákladov na rast cien. K inflácii dochádza v dôsledku rastu cien vstupov surovín, materiálov, energie, miezd. V povojnovom období sú často príčinou rastu nákladov tlaky na zvyšovanie miezd. V 70.rokoch to bolo opakované preceňovanie
21
surovinových zdrojov. Rolu hrá aj postupné vyčerpávanie zdrojov, ktoré núti využívať zdroje menej kvalitné či ťažko dostupné.
Do nákladovej hladiny sa ako faktor jej zvýšenia presadzuje aj existencia monopolných výhod. Produkcia monopolu, ktorá vstupuje ako medziprodukt do ďalšej výroby, zvyšuje hladinu nákladov a teda aj cien. Rast cien vstupov môže byť významne ovplyvnený i mimoekonomickými (napr. politickými) vplyvmi.
1.5 Dôsledky inflácie
Inflácia svojimy dôsledkami ovplyvňuje všetky sféry ekonomického života a monokrát vyvoláva aj sociálne napätie medzi ľuďmi. Inflačný nárast cien prerozdeľuje dôchodky medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva a to má dosah najmä na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Príliš rýchle tempo rastu inflácie brzdí nielen ekonomický rast ale aj vedie k stagnácii výroby. Vzrast cenovej hladiny znižuje kúpyschopnosť spotrebiteľa a taktiež ovplyňuje štrukúru spotreby. Každá inflácia má vplyv na prerozdelenie národného dôchodku a tým sa menia aj proporcie rozdelenia medzi spotreobu a akumuláciou. (Fisher, Modigliani, 1991, s. 810-833)
Inflačný vývoj má veľmi podstatný vplyv aj na vonkajšiu ekonomickú rovnováhu, rýchlejší rast cenovej hladiny krajiny v porovnaní so zahraničím posilňuje tendencie smerom k pasívnej obchodnej bilancii nakoľko vývoz sa stáva nevýhodný, znižuje sa konkurencieschopnosť exportérov v zahraničí. To znamená, že export klesá a naopak import vzrastá.
Dôsledky inflácie sú závislé od predpokladu či je inflácia v ekonomike očakávaná alebo nie.
V prípade očakávanej inflácie hovoríme o tzv. plne indexovanej ekonomike.
V tomto prípade má inflácia za priamy dôsledok rast štátneho dôchodku, úbytok súkromného majetku a tzv. „menu“ náklady. Tie sú spôsobené častou zmenou cien tovarov, čím vznikajú dodatočné náklady na preceňovanie tovarov. Medzi nepriame dôsledky očakávanej inflácie patrí zníženie reálnej úrokovej miery, rast v štátnych
22
výdavkoch a tiež náklady „ošúchaných topánok1“. Rast inflácie zvýhodňuje dlžníkov, ktorý si požičali za pevný nominálny úrok pretože reálny úrok sa s rastúcou infláciou znižuje a tým ochudobňuje dlžníkov. (Fisher, Modigliani, 1991, s. 810-833)
Vysoká inflácia je spojená s priamymi redistribučnými efektmi. Likviduje reálnu hodnotu peňazí. Redistribuje bohatstvo od tých, ktorí majú pohľadávky smerom k tým, ktorí dlžia peniaze. Bohatstvo sa teda prevádza od veriteľov k dlžníkom. Vysoká Inflácia vytvára skrytú záťaž pre všetkých, ktorí si sporia a nie sú schopní zabezpečiť si kúpnu sílu svojich príjmov a úpsor. Veľkými víťazmi v 70. a 80. rokoch v USA v čase zvyšovania inflácie boli tí, ktorí si mohli požičať peniaze na financovanie držby aktív, ktorých hodnota rástla. Inflácia znížila reálnu hodnotu ich dlhov. Ďalšími víťazmi boli tí, ktorí dokázali si prispôsobiť svoje daňové a iné záležitosti tak, aby z inflácie ťažili (boli to predovšetkým zámožnejšie osoby). Inflačné očakávania totiž vyvolávajú u ľudí také chovanie, ktoré má za ciel minimalizovať dopady vysokej inflácie alebo využiť inflačné očakávania spoločnosti vo svoj prospech.
Taktiež je spojená aj s redistribučnými efektmi prostredníctvom dane z príjmu.
Cez dane z príjmu sa nerobí žiadna korekcia príjmov voči inflácii. Celá suma získaných úrokov sa pre daňové účely považuje za príjem, hoci časť úrokových príjmov predstavuje iba kompenzáciu za inflácia, a nie reálny príjem. Podobne akékoľvek sumy úrokov, ktoré platia podniky sa považujú za náklady, hoci v skutočnosti by sa časť zo zaplatených úrokov mala považovať iba za prevod veriteľovi za infláciu. Znamená to, že pri vysokej inflácii daňový systém preceňuje reálne hodnoty prijatých a poskytnutých úrokových platieb. Následne úrokové príjmu sú zdaňované viac, ako by mali byť a aj daňové výdavky podnikov sú vyššie než je ich reálna hodnota. Dlžníci tak profitujú na úkor veriteľov. Zo skúsenosti vyplýva, že tento efekt podporoval v USA vysoké pôžičky podnikov v 80. rokoch, a napriek nerovnostiach v redistribúcii príjmov bol stabilizujúcim faktorom v tomto období.
Vysoká inflácia je zdrojom neistoty, ktorá robí ekonomické rozhodnutia ťažšími.
Obdobia vysokej inflácie sú zvyčajne aj časom vysokej volatility inflácie. V takýchto obdobiach sa tiež oveľa viac menia ceny aj mzdy. Pri vysokej a volatilnej inflácii sú ľudia zmätení vzhľadom, pretože sa len ťažko dá odhadovať, ako rýchlo sa bude zvyšovať
1 Náklady “ošúchaných topánok” chápeme ako negatívny dôsledok neustálej potreby chodenia do banky a ukladania si peňazí na účty s úrokmi a neskoršieho opätovného vyberania na pokrytie nákladov na živobytie.
23
celková cenová úroveň a aká je správna cena jednotlivýchc tovarov a služieb. Cenový systém, ako mechanizmus alokácie zdrojov sa stáva menej efektívnym. Neistota ohľadne budúcich relatívnych cien, ale aj celkovej cenovej hladiny spôsobuje, že dlhopisové trhy si vyžadujú vyššiu rizikovú prémiu ako kompenzáciu za zvýšenú neistotu.
Pri vysokej a premenlivej inflácii sa investori orientujú viac na krátkodobé finančné investície (špekulatívne aktivity) a na zaisťovanie sa proti inflácii a, naopak, menej na investičné projekty v reálnej ekonomike, ktoré majú dlhodobejší horizont návratnosti. Pritom ekonomický rast je založený predovšetkým na dlhodobejších investíciách.
Pri vysokej a premenlivej inflácii ľudia a podniky zbytočne premýšľajú o tom, ako sa proti nej môžu zaistiť namiesto toho, aby sa venovali produktívnym činnostiam. Teda napríklad výrobe tovarov, poskytovaniu služieb. Vynakladajú zbytočné náklady na monitorovanie ekonomiky a politiky centrálnej banky. (Jílek, 2004, s. 428)
Vysoká inflácia vzhľadom na vysoké úrokové miery priťahuje krátkodobý špekulatívny kapitál, ktorý spôsobuje výkyvy domácej meny.
Pri dlhodobo vyššej inflácii dochádza obvykle pri rozhodovaní ekonomických subjektov k zafixovaniu inflačných očakávaní.
Volatilita a neistota
Inflácia nespôsobuje významné problémy, pokiaľ sú miery inflácie nízke, stabilné a v súlade s očakávaniami spotrebiteľov aj výrobcov. Veľmi dôležitým dôsledkom inflácie je neistota, ktorá nastáva vtedy, keď je miera inflácie volatilná, čiže nestabilná, keď zmeny cenovej hladiny výrazne kolíšu v priebehu krátkeho času. Volatilnú infláciu môžu spôsobiť napríklad prudké výkyvy v ponuke a dopyte v národnom hospodárstve. Volatilné a nepredvídateľné úrovne miery inflácie majú za následok, že pre spotrebiteľov a podniky je dlhodobé plánovanie veľmi zložité, čo odrádza investorov od investícii a spotrebiteľov od úspor čím nastáva neefektívnosť trhu.
24
Inflácia a spotrebitelia
Najhlavnejším negatívnym dôsledkom inflácie je znižovanie hodnoty peňazí, čo pre obyvateľstvo znamená, že musia znášať zníženie kúpyschopnosti. Ak sa zvýšia ceny, príjem ľudí stráca svoju kúpyschopnosť, čiže si môžu kúpiť menej tovarov. Táto strata, alebo zníženie kúpyschopnosti nemá negatívny vplyv len na obyvateľstvo ale má negatívny dôsledky aj pre podniky a samotný štát.
Negatívnym dôsledom zvyšujúcej sa miery inflácie je aj to, že obyvateľstvo znižuje objem odlokladaných úspor.
Inflácia a dlžníci
Spotrebitelia si požičiavajú peniaze za úrok najmä na zabezpečenie vlastného bývania formou hypoték z bánk, ktoré sa splácajú dlhé roky. Úrokové sadzby sú spojené s vývinom inflácie. Ak existuje nestabilita vo vývoji inflácie alebo neistota o budúcom vývoji inflácie, môže sa stať, ze banky ako veritelia dlžníkov sa budú chcieť prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb poistiť pred infláciou alebo budú poskytovať úvery za pohyblivé úrokové sadzby. Dôsledkom takéhoto vývoja inflácie môže byť prudké zvýšenie úrokových sadzieb na úveroch a tým pre dlžníka rapídne zvýšenie splátok a následne problémy so splácaním úveru.
Dôsledkom volatilnej miery inflácie na dlžníkov v krajine je to, že hospodárske rozhodovanie sa stáva rizikovejším, náklady sú vyššie a možnosti voľby sú obmedzené.
Inflácia a podniky
Pre ekonomiku krajiny je dôležité aby podniky prosperovali a rástli a tie na to potrebujú zase dobré hospodárske podmienky, čo znamená že je zo strany štátu potrebné udržiavať nízku a stabilnú mieru inflácie. Podniky si prostredníctovm dlhodobého plánovania, ktoré môže byť aj na niekoľko desiatkov rokov vopred, určujú svoje budúce aktivity, napr. kúpa nových strojov, modernizácia výrobnej prevádzky.
Vysoká inflácia v tomto prípade môže spôsobiť, že podnikové náklady budú rásť oveľa rýchlejšie ako produkcia, čo môže spôsobiť, že podnikatelia budú menej ochotní
25
investovať do budúcnosti následkom čoho sa zníži konkurencieschopnosť a to má zase vplyv na hospodársky rast krajiny a vývoj zamestnaosti.
Inflácia a EÚ
Obdobie rokov pred zavedením euro meny boli spravádzané vysokou a volatilnou mierou inflácie, vysokými nákladmi na prijaté pôžičky a úvery a tiež slabím vytváraním nových pracovných miest. Na zvrátenie tohto zlého stavu jednotlivých ekonomík bol stanovený hlavný cieľ EÚ a jej členských štátov a to udržiavať infláciu na nízkej a stabilnej úrovni.
Napriek množstvom negatívnych dôsledkov inflácie existujú aj pozitívne dôsledky. Dobrým príkladom je napríklad trh práce. Z psychologického hľadiska je veľmi zložité znižovať nominálne mzdy zamestnancov, avšak rast cien znižuje aj reálnu mzdu, čím sa trh práce dostáva do rovnováhy. Jemný rast inflácie môže tiež stimulovať investície do reálnych statkov. V prípade nepriamej snahy o udržanie nízkej inflácie dochádza k spomaleniu rastu produkcie a s tým súvisiaceho rastu nezamestnanosti. Tento ekonomický jav je nežiadúci nakoľko vedie k dlhodobej ekonomickej recesii. (Národná banka Slovenska, 2003, s. 28-30)
26
2 Analýza vývoja inflácie v SR v období pred vstupom do EMÚ
Slovensko v predchádzajúcich rokoch nedosahovalo dobré ekonomické výsledky, prechádzalo mohými zmenami vrátane zmeny z centrálne plánovanej ekonomiky prostredníctvom revolúcie na trhové hospodárstvo. V roku 1989 sa nežnou revolúciou začal veľmi náročný transformačný proces. Bolo nutné vykonať radikálne inštitucionálne a transformačné zmeny najmä v podobe celkovej liberalizácie zahraničného obchodu, zmeny vlastníckych vzťahov a práv, deregulácia cien, privatizácie štátnych podnikov a veľa iných opatrení nevyhnutných na adaptovanie sa v nových podmienkach. Ceny tovarov a služieb boli administratívne stanovené vládou a oficiálna miera inflácie bola veľmi nízka. Ceny boli na veľmi nízkych úrovniach a pevne určené, čo spôsobilo, že bol nedostatok tovarov a služieb a tiež existenciu čierneho trhu, kde boli ceny týchto nedostatkových tovarov vysoké. (MIKLOŠ, I. 1995. 2-4).
Hlavným cieľom bolo teda uvoľnenie cien, aby boli určovné na základe ponuky a dopytu. Čiastočné uvoľnenie cien v roku 1990 a tiež odstránenie cenových dotácií sa premietli do rastu cenovej hladiny. Náslekom rozsiahlej liberalizácie cien sa inflácia veľmi rýchlo vyšplhala na rekordnú úroveň. Vtedajšia vláda zvolila prísnu fiškálnu a monetárnu politiku vďaka čomu sa infláciu podarilo znížiť. Toto obdobie bolo najťažším obdobím pre ekonomiku Slovenska.
Neskôr sa Slovenko rozhodlo vstúpiť do Európskej únie a prijať spoločnú menu euro. Vstupom do Európskej Únie sa Slovenská republika zaviazala stať sa v budúcnosti aj členom menovej únie. Tomuto predchádzalo dosiahnutie stanovených dlhodobo udržateľných ukazovateľov, ktoré sú obsiahnuté v Maastrichtskej zmluve inak nazývaných aj maastrichtské kritériá. Podľa Maastrichtskej zmluvy musia ekonomiky členských štátov ako podmienku vstupu do EMU splniť isté kritériá, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie menovej únie, a to stabilita ekonomiky, existencia primeraných podmienok na menovú úniu a vynikajúce menové výsledky.
27
Tabuľka č. 3 Maastrichtské kritéria konvergencie v nových členských štátoch
Čo sa meria: Cenová stabilita Zdravé verejné financie
Trvalo udržateľné verejné financie
Trvácnosť konvergencie
Ako sa meria:
Miera inflácie spotrebiteľských
cien
Vládny deficit ako % HDP
Vládny dlh ako % HDP
Dlhodobá úroková miera
Kritéria korvegencie
Nie vyššia o viac ako 1,5% v porovnaní s 3 členskými štátmi s najnižšou infláciou
Nie viac ako 3% Nie viac ako 60%
Nie vyššia o viac ako 2% v porovnaní s 3
členskými štátmi s najnižšou úrokovou
mierou
Česká republika 1,80% 12,60% 37,80% 4,70%
Estónsko 2,00% -3,10% 5,30% 4,60%
Cyprus 2,10% 6,40% 70,90% 5,20%
Lotyšsko 4,90% 1,50% 14,40% 4,00%
Litva -0,20% 1,90% 21,40% 4,70%
Maďarsko 6,50% 6,20% 59,10% 8,10%
Malta 2,60% 9,70% 71,10% 4,70%
Poľsko 2,50% 3,90% 45,40% 6,90%
Slovinsko 4,10% 2,00% 29,40% 5,20%
Slovensko 8,40% 3,70% 42,60% 5,10%
Referenčné hodnoty
eurozóny <2,4% 3,00% <60% <6,4%
Zdroj: (Európska komisia, a vlastné spracovanie)
28
2.1 Inflačné kritérium
Jedným z nich je kritérium cenovej stability, nazývané aj inflačné kritérium.
Hovorí, že infiácia členského štátu nemőže byť vyššia než 1,5 percenta nad priemerom troch krajin eurozóny s najnižšou infláciou.
Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Graf č. 1 Vývoj plnenia maastrichtského inflačného kritéria:
Zdroj: (NBS, 2008)
Na grafe môžeme vidieť, že Slovensko začalo po prvý krát spĺňať maastrichtské inflačné kritérium v auguste roka 2007. Údaje za mesiac marec 2008 uzavreli 12-mesačné obdobie, za ktoré bolo posudzované plnenie nominálneho maastrichtského kritéria.
Zrýchlil sa 12-mesačný priemer medziročnej rastovej dynamiky HICP o jednu desatinu percentuálneho bodu na úroveň 2,2%, zatiaľ čo maastrichtská referenčná úroveň zrýchlila na úroveň 3,2% z 3,1% vo februári.. Slovensko tak pokračovalo podľa očakávaní v pohodlnom plnení nominálneho inflačného kritéria s veľkou rezervou jedného celého percentuálneho bodu. (NBS, 2007)
29
2.2 Inflačné cielenie v SR
Národná banka Slovenska prešla k iflačnému cieleniu po zmene kurzového režimu.
V roku 1998 bol zavedené riadený floating a tým sa zmenila orientácia menovej politiky.
NBS už nemusela udržiavať menový kurz v rámci stanoveného fluktuačného rámca a tak sa zamerala na cenovú stabilitu.
Dôvodom pre inflačné cielenie Slovenskej republiky bol aj vstup do EMÚ. Na to, aby bol umožnený, museli sa ukončiť najväčšie cenové deregulácie, výrazne zlepšiť transparentnosť fiškálnej politiky, skvalitniť štatistické údaje a vytvoriť formálny prognostický aparát v NBS. Národná banka Slovenska bola zodpovedná za splnenie inflačného kritéria, preto stanovila explicitné inflačné ciele. Stanovila na roky 2006 až 2008 explicitné koncoročné hodnoty inflácie merané harmonizovaným indexom, ktoré by sa nemali presiahnuť. V roku 2006 pod 2,5 %‚ 2007 a 2008 pod 2 %. Národná banka Slovenska pravidelne informuje o svojich stanoviskách a rozhodnutiach o určenej výške úrokových sadzieb. Prechod na inflačné cielenie pritom centrálna banka avizovala už v Konvergenčnom programe Slovenska na roky 2004 - 2010, ktorý bol zverejnený v máji 2004.
NBS nedefinovala svoju menovú politiku ako čisté inflačné cielenie, ale ako inflačné cielenie v podmienkach ERM II. Znamená to, že vo svojom rozhodnutí prihliada aj na vývoj kurzu. Ak by sa nevyvíjal dostatočne stabilne, môže ho stabilizovať verbálnymi upozorneniami, devízovými intervenciami alebo zmenou úrokových sadzieb. Ak je vývoj kurzu v súlade s vývojom ekonomiky, využíva NBS čisté inflačné cielenie. (NBS, 2005, s.
35)
2.2.1 Inflačné cielenie v roku 2005
Od roku 2005 je možné sledovať rôzne tendencie vo vývoji inflácie a hodnoty slovenskej koruny. Menová politika v roku 2005 zaznamenala pozitívny trend vo vývoji výšky inflácie. Znížil sa aj rozsah administratívnych zásahov. Ani vopred neočakávané zvýšenie cien plynu a tepla v októbri 2005, ani vysoké ceny palív neskomplikovali ciele NBS v oblasti inflácie. Pre tento pozitívny vývoj mohla NBS pristúpiť k znižovaniu základnej úrokovej sadzby zo 4 % na 3% v marci 2005. Na začiatku roku 2005 NBS intervenovala na znehodnotenie vývoj kurzu slovenskej meny v dôsledku názoru o jej príliš rýchlom posilňovaní. V priebehu roka však intervenovala aj na jej posilnenie, a to v
30
situácii, keď koruna podľahla vývoju na regionálnych trhoch a oslabovala napriek pozitívnym domácim ekonomickým výsledkom. Vyššia odolnosť koruny od regionálnych vplyvov sa potvrdila od vstupu slovenskej koruny do ERM II.
2.2.2 Inflačné cielenie v roku 2006
Rok 2006 bol sprevádzaný nepriaznivejším vývojom inflácie ako to bolo v roku 2005. Neustále pretrvávali riziká v smere jej zvyšovania. Infláciu tlačili nahor najmä zvyšujúce sa ceny energií a nerastných surovín, potravín, rastúce spotrebné dane, ako aj rýchly rast ekonomiky, rast miezd, úverov a konečná spotreba domácností, ktoré vytvárajú podmienky pre ľahší a rýchlejší prenos sekundárnych nákladových efektov do inflácie.
Odhad NBS na koniec roka 2006 sa už v januári nachádzal nad stanoveným inflačným cieľom. Už v marci 2006 Národná banka Slovenska ohlásila zvyšovanie základnej úrokovej sadzby z 3 % na 3,5% a v máji až na úroveň 4 %. Tomuto zvyšovaniu predchádzal neustále zvyšovanie cien ropy, potravín, niektorých regulovaných cien a pretrvávanie rizika nákladového a dopytového charakteru. Sprísňovanie menovej politiky pokračovalo aj v mesiacoch júl a august, v auguste sa základná úroková sadzba vyšplhala na 4,75 %. Národná banka Slovenska komentovala tento krok ako reakciu na očakávané prekročenie inflačného cieľa v roku 2007, ako aj pretrvávajúce inflačné riziká najmä v oblasti dopytových a nákladových inflačných tlakov. Sprísnená menová politika by mal viesť v roku 2007 k minimalizovaniu odchýlky skutočnej inflácie od cieľa a súčasne prispieť k návratu k cieľovým hodnotám. Až v januári tohto roku NBS prvý raz od konca februára 2005 znížila hlavnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na 4,5 %.
Nepriaznivý vývoj zaznamenal v mesiacoch jún a júl aj výmenný kurz, ktorý vykazoval značnú volatilitu. Preto NBS intervenovala aj na devízovom trhu s cieľom zmierniť prudké výkyvy kurzu koruny, ktoré považovala NBS ako prechodný jav spôsobený neistotou zahraničných investorov, politickou situáciou a vývojom a regionálnom trhu. Situácia sa zmenila v decembri 2006, keď musela NBS intervenovať proti posilňovaniu slovenskej koruny. Od začiatku tohto roka “bojuje” centrálna banka proti silnej korune. Proti silnej korune intervenovala aj v marci, keď sa kurz slovenskej koruny nebezpečne vychýlil smerom nadol z už posunutej centrálnej parity a dosiahla historické maximum k euru pod 33 Sk. Podľa NBS by sa skutočný kurz mal pohybovať okolo centrálnej parity a využije všetku dostupné prostriedky, aby ho tam udržala. Sprísňovaním menovej politiky snažila
31
predísť zvyšovaniu spotrebiteľských cien, na ktoré tlačili vysoké ceny energií a rýchly rast ekonomiky.
2.2.3 Inflačné cielenie v roku 2007
Rok 2007 mal byť rokom vysokého ekonomického rastu. Bol to výsledok nabiehania nových investícií, ktoré na Slovensku prišli v posledných rokoch. Ak sa rast cien udrží na tejto úrovni, Slovenská republika by do konca roka 2007 mala dodržať inflačné kritérium bez nejakých vážnejších problémov. Ak sa vzhľadom na jeho plnenie bude NBS cítiť istá, ostane priestor aj na znižovanie úrokových sadzieb. Ohrozenie je ešte možné vidieť v zahraničí. Slovensko je malá a otvorená ekonomika a keby napríklad prudko stúpli ceny energií, predovšetkým ropy, mohol by tu nastať problém. To je faktor, ktorý sa rýchlo premieta do cien, čiže inflácie, ale NBS ho neovplyvní. Ale čo sa týka vnútorných problémov nijaké veľké riziká nehrozia.
2.2.4 Riziká rastu inflácie na Slovensku
Podľa mienky Európskej centrálnej banky riziká rastu inflácie na Slovensku súvisia s nasledujúcimi skutočnosťami:
1. Tlmiaci vplyv nominálneho zhodnocovania slovenskej koruny voči euru na infláciu sa v podmienkach neodvolateľne stanoveného pevného výmenného kurzu voči euru postupne vytratí.
2. Napätie na trhu práce a vznikajúci nedostatok pracovných síl v niektorých regiónoch a segmentoch trhu práce predstavujú riziko akcelerácie mzdového rastu.
3. Riziko rastu inflácie vyplýva aj z cien energií, rastúce globálne ceny energií sa ešte v plnej miere nepremietli do slovenských spotrebiteľských cien.
4. Je tu vysoká pravdepodobnosť, že na infláciu bude mať v najbližších rokoch vplyv aj proces dobiehania a hospodársky rozvinutejších členských krajín. ( Európska centrálna banka)
32
2.3 Vývoj inflácie v SR v období rokov 1993 – 2008
Na nižšie uvedenom grafe č. 2 je znázornený vývoj inflácie, ktorá je meraná indexom CPI od roku 1993 až po začiatok 2008. V tomto grafe sú použité polročné štatistické údaje.
Graf č. 2 Vývoj inflácie od vzniku SR do roku 2008
Zdroj: (spracované podľa údajov zo Štatistického úradu SR)
Tabuľka č. 4 Prehľad vývoja hlavných ekonomických ukazovateľov 1993-2000
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
Index CPI 23,2 13,5 10 5,8 6,1 6,7 10,5 12,2
Nezamestnanosť 12,9 14,6 13,7 12,6 12,9 13,8 17,5 18,2
Deflátor HDP 15,4 13,4 9,9 4,6 4,6 5,1 7,5 9,7
2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
Index CPI 7,3 3,4 8,6 7,6 2,7 4,5 2,8 3,8
Nezamestnanosť 18,25 17,83 15,2 14,27 11,65 10,37 8,43 7,65
Deflátor HDP 5 4,6 4,7 6 2,4 2,7 2,1 2,2
Zdroj: (Štatistický úrad SR a vlastné spracovanie)
33
2.3.1 Rok 1993
V roku 1993 nastali veľké zmeny, spoločný štát sa rozdelil na dve samostatné republiky čo pravdepodobne malo za následok, že rast cenovej hladiny v tomto období bol historicky najvyšším rastom cenovej hladiny.
Výška inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien bola až na úrovni 27%.
Hlavnou príčinou tak vysokej miery inflácie mohli byť zmeny daňového systému, a najmä zavedenie dane z pridanej hodnoty a devalváciou slovenskej koruny. K tomuto vývoju určite okrem reformy daňového systému prispeli aj ďalšie reformy a to konkrétne reforma zdravotného a tiež sociálneho poistenia a menová odluka. Toto obdobie je obdobím vzniku slovenskej koruny. Obyvatelia sa obávali novej meny, nedôverovali novej slovenskej korune a preto si začali zamieňať koruny za stabilné zahraničné meny. NBS bola nútená zaviesť limity na nákup valút no aj napriek tomu nastal výrazný úbytok devízových rezerv a preto NBS musela pristúpiť k 10%-nej devalvácii koruny čo sa prejavilo náhlym nárastom miery inflácie z júla na august o 2,1%. (Mikloš, I. 1995, s. 14)
Nárast hladiny spotrebiteľkých cien v tomto roku zapríčinil zvýšenie životných nákladov obyvateľov takmer o 24%.
Tabuľka č. 5 Vývoj inflácie v roku 1993 na mesačnej báze
1993 január február marec apríl máj jún
inflácia 17,7 19,2 20,4 21,8 22 23,7
júl august september október november december
23,9 26 27 26 25,5 25
Zdroj: (vlastné spracovanie, údaje ŠÚSR)
V roku 1993 vývoj čistej inflácie mal rastúci charakter postupne až do septembra, kedy inflácia skončila na úrovni 27%, ďalšie mesiace sa pomaly znižovala. Tento vývoj na mesačnej báze je zaznamenaný v grafe č. 3.
34
Graf č. 3 Vývoj inflácie v roku 1993
Zdroj: (Štatistický úrad SR a vlastné spracovanie)
2.3.2 Roky 1994 – 1998
Po ťažkom období vývoja inflácie prichádza rok 1994 kedy sa úroveň inflácie postupne znižuje a Slovensko dosahuje priaznivé makroekonomické výsledky.
Počas mesiacov január až máj sa postupne každý mesiac znižoval rast spotrebiteľských cien približne o 1 percentuálny bod okrem mesiaca máj, keď sa inflácia zvýšila. Toto zvýšenie súviselo hlavne so zmenami v spotrebných daniach, zavedením dovoznej prirážky a presunutím niektorých tovarov a služieb zo 6%-nej sadzby DPH do 25%-nej. (NBS, 1994, s. 63)
Miera inflácie v roku 1994 bola na úrovni 13,4%. Túto relatívne nízku hodnotu sa podarilo dosiahnuť vďaka viacerým faktorom ako sú napríklad priaznivý vývoj produktivity práce, najmä v sektore priemysel, mzdová regulácia, ktorá zabránila neprimeranému zvyšovaniu miezd v stratových podnikoch a niektorých neziskových činnostiach ako sú bankovníctvo, poisťovníctvo alebo energetika.
35
Tabuľka č. 6 Vývoj inflácie v roku 1994 na mesačnej báze
1994 január február Marec apríl máj jún
inflácia 16,4 15,3 14,7 13,8 13,9 13,9
júl august September október november december
13,5 12,4 12,3 12,1 11,7 11,7
Zdroj: (vlastné spracovanie podľa údajov zo Štatistického úradu SR)
Vývoj národného hospodárstva bol veľmi výrazne ovplivneý najmä stabilizáciou slovenskej koruny v roku 1995, čo vytvorilo predpoklad pre oživenie slovenskej ekonomiky v tomto roku.
Inflácia stabilne klesala počas celého roka 1995 až na júl, keď sa zvýšila o 0,2 percentuálneho bodu. Na prelome mesiacov júl a august dosiahla miera inflácie prvýkrát v histórii jednocifernú hodnotu a čo sa týka tohto ukazovateľa. Slovensko bolo lídrom medzi ostatnými transformujúcimi sa ekonomikami. Treba však dodať, že na tomto vývoj mal veľký vplyv okrem zodpovednej fiškálnej a monetárnej politiky aj odloženie deregulácie niektorých cien na neskoršie obdobie. Ročná miera inflácie meraná indexom CPI dosiahla 7,2%, priemerná ročná miera inflácie bola na úrovni 9,9% čo je v porovnaní s rokom 1994 útlm o viac ako jednu tretinu. (Mikloš, I. 1995. s. 15)
Úroveň inflácie veľmi priaznivo ovplyvnilo zníženie deficitu štátneho rozpočtu a tiež spomalenie rastu priemerných mesačných miezd.
Tabuľka č. 7 Vývoj inflácie v roku 1995 na mesačnej báze
1995 január február marec apríl máj jún
inflácia 11,7 11,5 11,3 11,2 11 10,6
júl august september október november december
10,8 9,8 8,8 7,9 7,6 7,2
Zdroj: (vlastné spracovanie podľa údajov zo Štatistického úradu SR)
36
Rok 1996 bol charakteristický pokračovním priaznivého vývoja inflácie a tiež rastom reálneho hrubého domáceho produktu ale treba povedať že v tomto období sa postupne zhoršovala obchodná bilancia a boli prekročené programové hodnoty peňažnej zásoby M2. Rast spotrebiteľských cien sa ustálil okolo úrovne 6%, až kým neprišiel výrazný pokles z júna na júl o 0,7 percentuálneho bodu. V tomto roku sa po trojročnom období dezinflácie podarilo zastaviť pokles inflácie. Tento pokles bol dôsledkom zníženia dovoznej prirážky v polovici roka z 10% na 7,5% a takisto zníženia základnej sadzby DPH z 25% na 23%. Ku koncu roka bola vykázaná inflácia podľa indexu CPI na úrovni 5,4%, čo bol lepší výsledok ako si satanovila NBS (NBS, 1996, s. 15-17).
Tabuľka č. 8 Vývoj inflácie v roku 1996 na mesačnej báze
1996 január február marec Apríl Máj jún
inflácia 6,4 6,2 6,1 6 6,1 6,2
júl august september október november december
5,5 5,6 5,2 5,3 5,4 5,4
Zdroj: (vlastné spracovanie podľa údajov zo Štatistického úradu SR)
Od vzniku SR sa výrazne zvyšoval domáci dopyt a ponuka sa mu nestíhala prispôsobovať, čo bolo treba kompenzovať dovozom tovarov zo zahraničia. Z toho potom pramenilo pasívne saldo obchodnej bilancie, ktoré sa vláda snažila zmierniť obmedzením importu a keďže slovenské podniky boli oveľa menej konkurencieschopné ako zahraničné, zvýšil sa tlak na rast cenovej hladiny.
Svoj podiel na zvýšení inflácie v roku 1997 mal aj nárast vládnych výdavkov, najmä do rozvoja infraštruktúry, a pomerne vysoké úrokové sadzby, ktoré boli následkom zvyšovania zadĺženosti verejného sektora. Od januára do decembra 1997 sa miera inflácie zvýšila o 0,6 percentuálneho bodu a dosiahla hodnotu 6,4%. (NBS, 2002)
