Bankovní institut vysoká škola Praha

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

Využitie finančných derivátov v podmienkach SR

Bakalárska práca

Diana Kászová Apríl 2011

(2)

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra bankovníctva a poisťovníctva

Využitie finančných derivátov v podmienkach SR Use of financial derivatives in Slovak Republic

Bakalárska práca

Autor: Diana Kászová

Bankovní management Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2011

(3)

Meno a priezvisko autora: Diana Kászová

Názov bakalárskej práce: Vyuţitie finančných derivátov v podmienkach SR Názov v anglickom jazyku: Use of financial derivatives in Slovak Republic

Katedra: Bankovníctva a poisťovníctva

Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Rok obhajoby: 2011

ANOTÁCIA

Cieľom bakalárskej práce je analýza a charakteristika finančných derivátov ako nástroja na elimináciu finančných rizík. Svoju pozornosť sme venovali analýze opcií a ich vyuţitia vo finančnom sektore v Slovenskej republike. Bakalárska práca je rozdelená do troch kapitol. Zámerom je poukázať na minulú a súčasnú situáciu problematiky finančných derivá- tov, samotné opcie a ich pouţívanie bankami v podmienkach Slovenskej republiky.

Kľúčové slová: deriváty, legislatíva derivátov, opcie, opčné stratégie

ANNOTATION

Aim of bachelor work is the analysis and characteristics of financial derivates as means of financial risks elimination. We have put focus on options analysis and their use in financial sector in the Slovak Republic. The thesis is divided into three chapters. The notion is to point out the past and present-day situation of financial derivates´ issue, review of options and their using by the banks in the Slovak Republic.

Key words: derivatives, legislation of derivatives, options, option strategy´s

(4)

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som bakalársku, resp. diplomovú prácu spracoval/a samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený/á so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostred- níctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

...

Diana Kászová V Galante, 30. 4. 2011

(5)

POĎAKOVANIE

Touto cestou by som sa rada poďakovala vedúcemu bakalárskej práce pánovi Ing.

Valérovi Demjanovi, PhD. za jeho cenné pripomienky, odborné rady a metodické vedenie, ktorými prispel k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.

...

Diana Kászová V Galante, 30. 4. 2011

(6)

Obsah

Úvod 6

1. Teoretické poznatky finančných derivátov 8

1.1. Príčiny vzniku derivátov ich vývoj a vyuţitie 8

1.2. Legislatíva derivátov 10

1.3. Delenie finančných derivátov 12

1.3.1. Forwardy 14

1.3.2. Futures 17

1.3.3. Opcie 20

1.3.4. Swapy 20

2. Charakteristika vybraného finančného derivátu - Opcie 23

2.1. Vznik opcií 23

2.2. Delenie opcií 25

2.3. Druhy opcií 33

2.4. Oceňovanie opcií 35

2.4.1. Modely oceňovania opcií 37

2.5. Základné typy stratégií obchodovania s opciami 40

3. Hodnotenie využitia opcií v podmienkach SR 44

3.1. Opcie na slovenskom trhu 44

3.2. Všeobecná úverová banka, a. s. 46

3.3. Tatra banka, a. s. 47

3.4. UniCredit Bank Slovakia, a. s. 49

3.5. Volksbank Slovensko, a. s. 50

3.6. Československá obchodná banka, a. s. 51

3.7. Komerční banka, a. s. 53

3.8. Slovenská sporiteľňa, a. s. 54

Záver 56

Použitá literatúra 58

Zoznam použitých tabuliek, grafov, príloh 61

(7)

6

Úvod

Ak spomenieme slovo derivát väčšine sa pod týmto pojmom nič nevybaví, nakoľko beţný človek tomuto slovu nerozumie. Avšak, keď by sme začali hlbšie skúmať deriváty zistili by sme, ţe sa zaraďujú do kategórie stávok a hier, ktoré slúţia ako finančný nástroj pre zabezpečenie budúcich investícií.

Rast zahraničného obchodu a investícií sú príčinou globalizácie ekonomík krajín, čoho následkom je ovplyvňovanie miery ponuky a dopytu po určitom finančnom nástroji ako sú napríklad mena, cenné papiere, deriváty a podobne. Tieto finančné nástroje slúţia na krytie rizík pri investovaní pomocou fixovania respektíve dohodnutia kurzu alebo ceny v súčastnosti, za ktorú sa moţe podkladové aktívum kúpiť alebo predať k určitému budú- cemu dátumu. Na Slovensku majú tieto finančné nástroje len malý podiel na finančnom trhu, pravdepodobne je to zapríčinené štruktúrou finančného trhu a slabou informovanos- ťou klientov a verejnosti.

Problematika finančných derivátov je veľmi rozsiahla a preto sme sa snaţili čitate- ľovi priblíţiť svet finančných derivátov na základe spracovania teórie a ďalšieho roztriede- nia podľa charakteru do skupín a ich postupne charakterizovali a delili. Našou snahou je podať neskreslený obraz o skutočnostiach, ktoré pomáhajú riadeniu rizík pri investovaní kapitálu nielen bankám, ale aj klientom v prostredí slovenského trhu.

Cieľom bakalárskej práce je analýza a charakteristika finančných derivátov ako ná- stroja na elimináciu finančných rizík, na základe štúdie teórie finančných derivátov a ich moţnosti vyuţitia z pohľadu vybraných bankových subjektov pri zabezpečovaní sa proti rizikám v prostredí slovenského trhu. K dosiahnutiu svojho cieľa sme si vytýčili tri hlavné ciele a to:

1. Všeobecná charakteristika finančných derivátov

2. Charakteristika vybraného finančného derivátu – Opcie 3. Vyuţitie opcií v praxi

Bakalárska práca je rozdelená do troch kapitol. V prvej časti sa venujeme vzniku, vývoju, legislatíve, samotnému predstaveniu finančných derivátov jeho rozdeleniu, rizikám a ich moţným vyuţitím. V druhej kapitole sa rozsiahlejšie zaoberáme jedným z druhov

(8)

7

finančných derivátov a to presnejšie opciami, jeho podrobným delením, vyuţitím, rizikami.

V tretej kapitole hodnotíme moţnosti vyuţitia opcií v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj jeho prípadnými rizikami.

Primárnou myšlienkou celej práce je definovať problém a riešenie v oblasti finanč- ného rizika, ktoré v maximálnej miere ovplyvňuje ekonomický vývoj nielen v podnikateľskej sfére, ale koniec koncov aj celého národného hospodárstva.

(9)

8

1. Teoretické poznatky finančných derivátov

1.1. Príčiny vzniku derivátov ich vývoj a využitie

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, ţe finančné deriváty sú novinkou, avšak opak je pravdou. V minulosti prostredníctvom kontraktov si napríklad v starovekom Ríme rímski cisári zabezpečovali budúcu cenu obilia, ktorú platili Egypťanom. Transakcie s podobnými črtami sa vykonávali v starovekej Indii alebo v Japonsku. Primárnym dôvodom ich vzniku bola potreba farmárov zabezpečiť si cenu obilia a ďalších poľnohospodárskych komodít do budúcnosti. Tieto spočívali v tom, ţe poľnohospodári si dohodli podmienky o budúcom odbere (obilia, mlieka, vlny) s obchodníkom (odberateľom) za podmienok stanovených v deň dohody, pričom si takto zabezpečili, aby v budúcnosti dostali poţadovanú hodnotu tovaru. Tieto výkyvy cien spôsobovali poľnohospodárom a obchodníkom nemalé finančné problémy. Aby sa obchodníci tieţ zaistili voči týmto výkyvom cien, riziko zväčša zakom- ponovali do cien konečných produktov. Práve preto, aby sa zabránilo riziku pri obchodo- vaní začali vznikať prvé kontrakty.

Hlavnou príčinou vzniku derivátov bola neistota vo vývoji cien podkladových ak- tív, spočiatku poľnohospodárskych a priemyselných tovarov, akcií a neskoršie iných cen- ných papierov, úrokových mier, menových kurzov a akciových indexov a potreba zabez- pečiť sa proti moţným stratám z takéhoto vývoja. Okrem toho rozvoj derivátov vyvolával aj rastúci záujem investorov o špekulácie a arbitráţe na termínovom trhu.¹

Moderná história derivátov sa viaţe na obdobie vzniku búrz. Prvé burzy vznikali v 12. a 13. storočí, pričom sa tvrdí, ţe burzy s cennými papiermi vznikali ako prvé a aţ v 17. storočí sa začalo na burze obchovať s tovarmi (obilná burza v Amsterdame).²

Prvé termínované obchody sa datujú uţ od polovice 19. storočia a sú dávané do spojitosti so vznikom burzy CBT (Chicago Board of Trade) roku 1848 a o pár rokov ne- skôr v roku 1874 vznikla druhá burza CME (Chicago Mercantile Exchange). Obe tieto burzy patria v súčasnosti medzi najvýznamnejšie v obchodovaní s derivátmi. Spočiatku boli deriváty spojené obchodovaním s komoditami avšak v 20. storočí ich význam vzrástol

1 Jankovská, A. a kol. Medzinárodné financie. Bratislava: Iura Edition, 2003, s. 204

2 Chovancová, B. a kol. Finančný trh. Bratislava: Iura Edition, 2006, s. 402

(10)

9

a to pomocou akciových, úrokových a menových derivátov. Rozmach týchto finančných nástrojov sa datuje od prelomu 17. a 18. storočia, keď ich začalo ponúkať niekoľko ame- rických bánk. Asi najvýznamnejšou bola londýnska burza LIFFE (London International Financial Futures and Options Exchange), ktorá vznikla v roku 1982 a neskôr v roku aj to- kijská burza TFX (Tokio Financial Exchange). Mnohé z búrz, ktoré sa špecializovali na finančné deriváty zanikli, iné sa spojili s úmyslom zvýšenia konkurencieschopnosti voči tým mimoburzovým medzi ktoré patrí aj OTC (over –the-counter), kde sú hlavnými hráč- mi komerčné a investičné banky. Tieto banky sa zaoberajú nielen kúpou a predajom, ale aj tvorbou vhodných derivátových produktov pre svojich klientov a taktieţ ich zbavujú rizika pravdaţe za určitú odplatu. Dnes sa väčšina derivátových obchodov neuzatvára zoči voči (face-to-face), ale prostredníctvom špeciálnych terminálov (e-trading) online. Zoznam naj- známejších búrz nájdete v prílohe

č. 1.

Keďţe obchody podkladového aktíva prebiehajú na geograficky vzdialených trhoch je potrebné riadiť riziko a to pomocou nasledujúcich stratégií:³

Hedging – slúţi na elimináciu rizík, zaisťovatelia sa prostredníctvom opcií a termínovaných kontraktov snaţia zníţiť svoje trhové riziko (zmena ceny komodity, úrokových sadzieb, meny alebo akcií),

Trading – prioritne je zamerané na dosahovanie čo najvyššieho zisku pri najniţšom riziku, pričom predmet obchodu pouţíva na ďalšie obchodovanie,

Arbitráţ – slúţi na dosahovanie zisku pri minimálnej úrovni rizika a to vyuţitím cenových rozdielov pri obchodovaní na spotovom a termínovanom trhu,

Portfólio – prioritne je zamerané na dosahovanie uspokojivého zisku pri danej úrovni rizika a taktieţ na elimináciu cenových rizík.

Ďalším rizikom je aj moţnosť manipulácie s cenou podkladového aktíva prostred- níctvom finančných derivátov a to neriadeným a slabo kontrolovaným derivátovým trhom, ktorý v konečnom dôsledku môţe zapríčiniť neţiadúcu nestabilitu finančného systému.

Zdrojom tohto rizika je medzinárodný OTC trh s derivátmi, ktorý je nedostatočne regulo- vaný, veľký a neprehľadný pre investorov. Jednou z moţností je sprísnenie uplatňovania zákonov, nariadení a pravidiel, ale aj prístupom ľudí, ktorý na týchto finančných trhoch obchodujú.

3 Markovič, P. a kol. Manažment finančných rizík podniku: Implementácia derivátových kontraktov. Brati- slava: Iura Edition, 2007, s. 59

(11)

10

1.2. Legislatíva derivátov

Finančný trh je chápaný ako špeciálna časť kaţdého národného hospodárstva, pre- toţe finančné sluţby sa trocha odlišujú od produktov a ostatných sluţieb. Finanţný trh je silne náchylný na problémy a krachy finančných inštitúcií. Regulácia a dohľad nad finanč- nými inštitúciami sa snaţí obmedziť tieto problémy a krachy.⁴ Podcenenie základných hľadísk ako sú daňové, právne, účtovné a ekonomické, pri obchodovaní s derivátmi môţe priniesť značné finančné straty pre investora. Práve preto legislatíva upravuje deriváty zá- konmi č. 202/1995 Z.z., devízový zákon ďalej zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu a zákonom č. 209/2007 Z.z. o cenných papieroch a investičných sluţbách, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa zákona 209/2007 Z.z. o cenných papieroch a investičných sluţbách finanč- nými nástrojmi sú:

d) opcie, futures, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné deriváty týkajúce sa cenných papierov, mien, úrokových mier alebo výnosov alebo iných derivátových nástro- jov, finančných indexov alebo finančných mier, ktoré môţu byť vyrovnané doručením alebo v hotovosti,

e) opcie, futures, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné deriváty týkajúce sa komodít, ktoré musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môţu vyrovnať v hotovosti na základe voľby jednej zo zmluvných strán; to neplatí, ak k takému vyrovnaniu dochádza z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti, ktorá má za následok ukončenie zmluvy,

f) opcie, futures, swapy a iné deriváty týkajúce sa komodít, ktoré sa môţu vyrovnať v hotovosti, ak sa obchodujú na regulovanom trhu alebo na mnohostrannom obchodnom systéme, 16a),

g) opcie, futures, swapy, forwardy a iné deriváty neuvedené v písmene f), týkajúce sa ko- modít, ktoré neslúţia na podnikateľské účely, 16b) majú charakter iných derivátových fi- nančných nástrojov 16b) a sú zúčtovávané alebo vyrovnávané prostredníctvom systémov zúčtovania a vyrovnania alebo podliehajú obvyklým výzvam na doplnenie aktív,

h) derivátové nástroje na presun úverového rizika,

4 Jílek, J. Finanční trhy a investování. Praha: Grada Publishing, 2009, s. 137

(12)

11 i) finančné rozdielové zmluvy,

j) opcie, futures, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné deriváty týkajúce sa klimatických zmien, dopravných sadzieb, oprávnení na emisie, miery inflácie alebo iných úradných hospodárskych štatistík, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môţu vy- rovnať na základe voľby jednej zo zmluvných strán, a to inak ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti majúcej za následok ukončenie zmluvy, ako aj iné deriváty týkajúce sa aktív, práv, záväzkov, indexov a iných faktorov, neuvedené v písmenách a) aţ i), ktoré majú charakter iných derivátových finančných nástrojov a obchoduje sa s nimi na regulovanom trhu alebo na mnohostrannom obchodnom systéme alebo sú zúčtované alebo vyrovnávané prostredníctvom systémov zúčtovania a vyrovnania, alebo podliehajú obvyk- lým výzvam na doplnenie aktív.⁵

Ak by sme pozornosť sústredili na slovenskú úpravu a dva svetové štandardy mohli by sme podmienky derivátu ako finančného nástroja definovať nasledovne.

Podľa (SAS⁶)

jeho reálna hodnota sa mení v závislosti od zmeny úrokovej sadzby, ceny cenného papiera, ceny komodity, kurzu cudzích mien, indexu finančného trhu, cenového indexu, od úverového hodnotenia (ratingu) alebo úverového indexu, alebo v závislosti od podobnej premennej,

nevyţaduje začiatočné čisté investície alebo vyţaduje začiatočné čisté investície niţšie ako pri iných druhoch finančných nástrojoch, ktoré reagujú na zmeny v úverových a trhových faktoroch podobne,

je dohodnutý a vyrovnaný k budúcemu dátumu, pričom doba od dohodnutia obchodu do jeho vyrovnania je dlhšia ako pri spotovej operácii.⁷

5Podľa § 5 ods. 1 písm. d) aţ j) zákona č. 209/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207434&FileName=zz07-00209- 0207434&Rocnik=2007

6 Slovak Accounting Standards (slovenské účtovné štandardy)

7Markovič, P. a kol. Manažment finančných rizík podniku: Implementácia derivátových kontraktov. Brati- slava: Iura Edition, 2007, s. 48

(13)

12 Podľa (IFRS/IAS⁸)

jeho hodnota sa mení v závislosti od zmeny úrokovej sadzby, cien cenných papierov, cien komodít, menových kurzov, cenových indexov, úverového hodnotenia alebo obdobnej premennej,

nevyţaduje ţiadnu alebo nízku počiatočnú investíciu vzhľadom na iné kontrakty, ktoré reagujú na zmenu trhových podmienok obdobne,

vyrovná sa v budúcom termíne.⁹ Podľa (US GAAP¹⁰)

má jeden alebo viac podkladových nástrojov a jeden alebo viac menovitých hodnôt, príp. platobných ustanovení,

nevyţaduje začiatočnú čistú investíciu, príp. jej výška je niţšia ako podstatná časť hodnoty kontraktu,

podmienky kontraktu stanovujú čisté vyrovnanie.¹¹

1.3. Delenie finančných derivátov

V posledných 30 rokoch sa deriváty stali čím viac dôleţitými vo finančníctve. Futu- rity a opcie sa teraz obchodujú aktívne na mnohých burzách po celom svete. Veľa rôznych druhov forwardových kontraktov, swapov, opcií a iných derivátov sa pravidelne obchodujú finančnými inštitúciami, správcami fondov, podnikovými finančníkmi na OTC trhoch. De- riváty sú pridané do emisií dlhopisov, ktoré sa pouţívajú na výkon kompenzačných plánov, vloţené do kapitálovo investičných moţností, a tak ďalej. V súčasnosti sme dospeli do štá- dia kedy kaţdý kto pracuje v oblasti financií musí rozumieť ako deriváty fungujú, ako sú pouţívané a ako sú oceňované.¹²

Derivát predstavuje kontrakt, ktorého hodnota je odvodená (derivovaná) od hodnoty podkladového nástroja. V širšom chápaní je to kontrakt, v ktorom sa kupujúci

8 International Accounting Standards (Medzinárodné účtovné štandardy); International Financial Reporting Standards (Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva)

9 Markovič, P. a kol. Manažment finančných rizík podniku: Implementácia derivátových kontraktov. Brati- slava: Iura Edition, 2007, s. 48-49

10 United States – Generally Accepted Accounting Principles (Všeobecne príjímané účtovné zásady USA)

12Hull, J.C. Options, Futures, and other Derivatives. New Jersey: Pearson Education, 2009, s. 1

(14)

13

a predávajúci zaväzujú k plneniu v budúcom termíne za cenu dohodnutú v okamihu uzavretia (podpísania) kontraktu.¹³

Finančné deriváty sú kontrakty (zmluvy), ktorých podstatou je určitá forma termí- nového obchodu. V našich podmienkach majú skúsenosti s týmito nástrojmi banky a veľké maklérske spoločnosti, ktoré s nimi obchodujú na zahraničných trhoch.

Tabuľka č. 1: Prehľad základných druhov derivátov DERIVÁTY

pevné termínované kontrakty opčné termínované kontrakty

forwardy futures swapy opcie

úrokové úrokové úrokové úrokové

menové menové menové menové

akciové akciové akciové akciové

tovarové tovarové tovarové tovarové

Zdroj: Jankovská, A. a kol. Medzinárodné financie. Bratislava: Iura Edition, 2003, s. 202

Deriváty zaradené do kategórie pevných termínovaných kontraktov sa označujú ako nepodmienené, kde obe strany (predávajúci, kupujúci) majú právo a súčasne aj povinnosť plniť podmienky dojednaného obchodu. Opčné termínované kontrakty sú podmienenými kontraktmi, ktoré sa vyznačujú rozdielnym postavením oboch strán a to tým, ţe kupujúci má právo, ale nie povinnosť uskutočniť dojednaný obchod.

Jednoduché deriváty sa rozkladajú na dve pozície. Zloţitejšie deriváty obsahujú viac ako dve pozície.

Dlhá pozícia – ide o situáciu, keď subjekt vlastní určitý nástroj (dlhový nástroj, akciu, komoditu alebo cudziu menu), alebo spotovo nakúpil nástroj a doteraz nedošlo k vysporiadaniu, alebo nakúpil tento nástroj prostredníctvom derivátu s tým, ţe vysporiadanie sa uskutoční v budúcnosti. Dlhé pozície sa označujú kladným znamienkom.

(15)

14

Krátka pozícia – ide o situáciu, keď subjekt má záväzok dodať určitý nástroj (dlhový ná- stroj, akciu, komoditu alebo cudziu menu), alebo predal tento nástroj prostredníctvom de- rivátu s tým, ţe vysporiadanie sa uskutoční v budúcnosti. Krátke pozície sa označujú zá- porným znamienkom.¹⁴

1.3.1. Forwardy

Forwardový kontrakt (forward) je najstarší a najjednoduchší derivát. Predstavuje záväzok kupujúceho kúpiť určité mnoţstvo podkladového aktíva k určitému dňu za stano- vených podmienok (realizačnú cenu, exercise price) a záväzok predávajúceho predať dané mnoţstvo aktíva za rovnakých podmienok. Podmienky obchodu, najmä mnoţstvo, cena a dátum dodania sa podrobne uvádzajú v zmluve, ktorá sa priamo dojednáva medzi predá- vajúcim a kupujúcim. S forwardmi sa obchoduje na OTC trhoch.¹⁵

Základnou črtou forwardového termínového obchodu je časový nesúlad medzi uza- tvorením kontraktu a jeho plnením.

Môţe sa jednať o výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene za doposiaľ ne- známu čiastku hotovosti či prípadne za dlhový cenný papier, úver, vklad alebo pôţičku hotovosti, a to tieţ v mene (úrokový forward či úverový forward), o výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene za pevnú čiastku hotovosti v inej mene (menový forward), za ak- ciový nástroj (akciový forward) či za komoditný nástroj (komoditný forward).¹⁶

Forwardy na úrokovú sadzbu – FRA – cieľom forwardu na úrokovú sadzbu (inte- rest rate forward) je zabezpečiť kupujúcemu aj predávajúcemu pevnú úrokovú sadzbu z istej peňaţnej hodnoty (vkladu, pôţičky, dlhového cenného papiera) k dohodnutému ter- mínu.¹⁷

FRA kontrakty sa vačšinou pouţívajú na zabezpečenie (hedging), špekulácie, ale aj na arbitráţ. Keď hovoríme, ţe sú to kontrakty neštandardizované, myslíme tým, ţe sú šité na mieru s rôznou veľkosťou, trvaním a dobou splatnosti. Nevýhodou týchto kontraktov je,

14 Belás, J. – Demjan, V. Finančné riadenie komerčnej banky. Ţilina: Georg, 2009, s. 110 15 Jankovská, A. a kol. Medzinárodné financie. Bratislava: Iura Edition, 2003, s. 203 16 Jílek, J. Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha: Grada Publishing, 2005, s. 87

17Markovič, P. a kol. Manaţment finančných rizík podniku: Implementácia derivátových kontraktov. Brati- slava: Iura Edition, 2007, s. 70

(16)

15

ţe sú menej likvidné a majú vyššiu úrokovú sadzbu. Úrokové sadzby sa uvádzajú vo forme p.a. Kaţdá banka je pripravená svojmu klientovi, ktorý investuje od čiastky 1 mil. USD a viac čo je podmienkou, stanoviť kurz na ľubovolne dlhé obdobie na presne poţadovaný deň. Dohoda medzi nimi môţe byť napr. na 3 mesiace alebo 35 dní, avšak najčastejšie sa vyskytujú s dobou splatnosti do jedného roka. Menej vyuţívanými sú od jedného do troch rokov.

Aj keď obidvaja účastníci sú v podstate predávajúcimi i kupujúcimi, v dealerskej praxi sa ustálil pojem „kúpa FRA“ a „predaj FRA“. Tieto pojmy sa vzťahujú k platbám referenčnej (t. j. budúcej spotovej) úrokovej miere. Pokiaľ túto platbu obdrţíme, hovoríme o „kúpe FRA“. Pokiaľ ju zaplatíme, potom sme „predali FRA“. Kupujúci sa niekedy tieţ nazýva príjemca pôţičky a predávajúci sa potom nazýva poskytovateľ pôţičky.¹⁸

V zmluve sa taktieţ uvádza podmienka budúcej spotovej úrokovej miery na základe čoho úroky nabiehajú od začiatku aţ po koniec trvania zmluvy.

Stanovenie pevnej úrokovej miery je pre obe strany FRA veľmi dôleţité. Na pevnej úrokovej miere sa pochopiteľne musia zhodnúť obe strany. Ak skutočná spotová úroková miera na začiatku úrokového obdobia bude zhodná s pevnou úrokovou mierou, potom vy- rovnávacia platba bude nulová.¹⁹

Menový forward je devízový obchod splatný v dohodnutom čase v budúcnosti, a to minimálne tri pracovné dni odo dňa jeho uzatvorenia. Hlavným znakom forwardových obchodov je, ţe dátum vyrovnania obchodu je viac ako dva pracovné dni po uzatvorení obchodu.²⁰

Obchody môţu klienti uzatvárať pri osobnom alebo telefonickom kontakte s oprávneným pracovníkom banky. Pritom klient oznamuje banke svoje poţiadavky, a to:

menu, ktorú chce kúpiť alebo predať, poţadovanú sumu, termín, v ktorom sa má plniť, ako aj platobné inštrukcie (termínové menové konverzie moţno napríklad uzatvárať v pracovných dňoch v čase od 8,30 – 16,00). Na základe toho banka oznámi kurz, pri ktorom je ochotná transakciu uskutočniť. Ak klient kurz akceptuje, povaţuje sa to za rozhodu-

18 Jílek, J. Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha: Grada Publishing, 2005, s. 93

(17)

16

júci okamih vzniku danej operácie. Banka potom dohodne s klientom podrobné podmienky obchodu a určí poţadovanú výšku zábezpeky, s ktorou musí klient súhlasiť.

Banky ponúkajú forwardy na menu vo viacerých variantoch. Sú to:

termínová menová konverzia s pevným dňom splatnosti (forward with fixed maturity) termínová menová konverzia s pohyblivým dňom splatnosti (forward with floating maturity)

termínová menová konverzia bez fyzického vysporiadania v deň splatnosti (non- deliverable forward)

profit forward limit forward²¹

S menou, ktorá má moţnosť vyššieho úročenia, sa obchoduje s diskontom, t. j. jej forwardový kurz je niţší ako okamţitý spotový kurz. Naopak mena, ktorá prináša mnoţ- nosť niţšieho úročenia sa stanovuje s prémiou – jej forwardový kurz je vyšší ako okamţitý spotový kurz. Tvorcovia trhu teda berú pri úročení forwardového kurzu do úvahy:

spotový kurz nákup – predaj (bid – ask)

úrokové sadzby príslušných mien tieţ pre bid – ask, a to na obdobie ţivotnosti transakcie.²²

Vývoj budúceho forwardového kurzu sa určuje odhadom, pretoţe je ovplyvňovaný mnoţstvom faktorov. Pri menových derivátoch je dôleţité vymedziť základné vzájomné vzťahy medzi menovými kurzami, úrokovými sadzbami a mierou inflácie. V prípade ak sa očakáva pohyb kurzu určitým smerom napríklad poklesom kurzu danej meny v súčasnosti, tak sa predá za súčasný vysoký kurz upravený o úrokový diferenciál a niekoľko dní pred dňom splatnosti svojho záväzku v budúcnosti, kúpi za uţ predtým zníţený promptný kurz.

Rozdielna úroveň úrokových sadzieb, čiţe úrokový diferenciál, priťahuje cudziu menu do ekonomiky s vyššou úrokovou mierou za účelom dosiahnutia vyššieho zhodnotenia oproti domácej úrokovej miere. Tento úrokový diferenciál je v podstate rozdiel medzi úrokovou sadzbou na rovnaké obdobie, spravidla na úrokovej báze LIBOR (kótovaná priebeţne na dennej báze a prístupná prostredníctvom informačných systémov).

21 Hanulák, P. Finančné deriváty na slovenskom finančnom trhu. In Finančné trhy. ISSN 1336-5711, 10/2008, s. 2, dostupné z http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1522

(18)

17

Akciový forward (equity forward) je forward na výmenu pevnej čiastky hotovosti za akciový nástroj k určitému dátumu v budúcnosti. Akciový forward je primárne stávkou na budúcu cenu akciového nástroja a sekundárne môţe byť tieţ stávkou na budúci spotový menový kurz a na budúce spotové bezrizikové úrokové miery. Dohodnutá cena sa označuje ako forwardová cena. Patrí sem tieţ forward na akciový index.²³

Pri stanovovaní forwardovej ceny (kurzu) sa musí brať do úvahy predpokladaný vývoj ceny akcií na trhu počas trvania forwardovej zmluvy. Pri kúpe akcii sa jej cena musí zaplatiť ihneď, pričom pri kúpe akciového forwardu sa dohodnutá cena musí vyrovnať aţ pri splatnosti, teda v dobe medzi uzatvorením a splatnosťou forwardového kontraktu. Ak- ciový forward na sa v Slovenskej republike nevyuţíva.

Komoditný - tovarový forward (commodity forward) je „kontrakt o výmene tovaru alebo tovarového indexu za cenu určenú k stanovenému dátumu v budúcnosti.“²⁴

Komoditný forward by sme mohli chápať aj ako nejakú stávku na cenu komodity (vlna, bavlna, pšenica, kukurica, ošípané, ropa, zemný plyn, zlato, striebro, hliník) do bu- dúcnosti. Pri stanovení ceny komodity je potrebné vziať na zreteľ očakávaný vývoj ceny danej komodity, ktorý závisí od vývoja produkcie, trhu a náklady prenosu (poistenie, ma- nipulácia, doprava), ktoré sa premietnu do forwardovej ceny. Z toho vyplýva, ţe cena forwardovej komodity pri uzatváraní kontraktu je v konečnom dôsledku vyššia ako spotová cena.

1.3.2. Futures

Futurity (futures) sú štandardizované forwardmy. Ich definícia je rovnaká ako defi- nícia forwardov. Základným rozdielom je práve ich štandardizácia a miesto obchodovania.²⁵

Miestom organizovania futuritných obchodov sú teda špecializované termínované burzy, ktoré sú prístupné (členstvo, prenájom členstva, vyuţitie sluţieb maklérov) aj pre širokú verejnosť, ktorá samozrejme pozná a je si vedomá základných práv a povinností vy-

(19)

18

plývajúcich z obchodných praktík spomínaného druhu obchodu, s cieľom riskovať, zaisťo- vať určitý kapitál, prípadne s ním špekulovať.²⁶

Futures kontrakty majú presnú štruktúru a sú uzatvárané za pevne stanovených podmienok čo umoţňuje jednoduchšie obchodovanie na burze. Vysporiadanie kontraktu je garantované zúčtovacím centrom – Clearinghouse²⁷. Kaţdé klíringové centrum má svojich členov, ktorý môţu komunikovať a sprostredkovať samotné kontrakty a vysporiadanie marţí s týmto zúčtovacím centrom. Nevyhnutnou podmienkou pri uzatváraní kontraktu je zábezpeka, nazývaná ako margin a je vo forme peňaţných prostriedkov alebo poprípade podkladového aktíva. Klíringový členovia sú aj členovia burzy, ktorý zvyčajne poţadujú vyššie marţe ako samotné klíringové centrá. To ţe sú garantované týmto centrom a regulované nezávislou inštitúciou zabezpečuje obom zúčastneným stranám minimálne riziko nedodrţania podmienok kontraktu.

Jednou z výhod by sme ešte mohli spomenúť to, ţe majú presne stanovený objem a stabilnú štruktúru a prehľadnosť. K vyrovnávaniu rozdielov dochádza kaţdý obchodný deň na základe záverečnej ceny plynúcich z týchto jednotlivých futures kontraktov.

Pokiaľ jeden klient neuhradí svoj záväzok, nenesie tak dôsledky iný klient, ale klí- ringové centrum. Z tohto dôvodu sú makléry po uzatvorení obchodu povinný zloţiť v klíringovom centre zálohu, tzv. margin. Obvykle o niečo vyšší margin musí potom zloţiť zákazník u makléroch. To však platí, pokiaľ systém sprostredkovania je iba jednostupňový.

Pri viacerých stupňoch sa skladajú zálohy „maloobchodný“ makléri u svojich „veľkoob- chodných“ kolegov.²⁸

Úrokový futures (interest rate futures) je futures na výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene za doposiaľ neznámu čiastku hotovosti či poprípade za dlhový cenný papier, a to v rovnakej mene. Pritom neznáma čiastka hotovosti závisí na budúcej spotovej bezrizikovej úrokovej miere a nezávisí na rizikovej úrokovej miere ktoréhokoľvek subjek- tu.²⁹

27 Clearinghouse (klíringové centrum)

28 Durčáková, J. - Mandel, M.: Medzinárodní finance. Praha: Management Press, 2007, s. 184

(20)

19

V súčasnosti sa s nimi najviac obchoduje na burzových trhoch, nakoľko sa pozície ľahko uzatvárajú a majú vyššiu likviditu v priebehu ţivotnosti kontraktu. Obchody krátko- dobého alebo dlhodobého rázu sa uskutočňujú na LIFFE³⁰ burze.

Menový futures (currency futures) sú kontrakty, v ktorých sa partneri zaväzujú kú- piť alebo predať štandardné mnoţstvo určitej meny za dohodnutú cenu k určitému dátumu v budúcnosti. Menové kontrakty futurít na nákup alebo predaj devíz majú niektoré znaky zhodné s forwardovými obchodmi. Ide tieţ o termínový obchod, pri ktorom dohoda o mnoţstve a cene sa uskutoční v prítomnosti, ale jej plnenie sa uskutoční aţ v budúcnosti.³¹

S menovými derivátmi sa aktívne obchoduje či uţ na organizovaných alebo neor- ganizovaných trhoch na ktorých čelia vysokej konkurencii rozvinutého trhu forwardových kontraktov. Charakteristickým znakom týchtko obchodov je, ţe sa uzatvárajú výhradne prostredníctvom traderov, sprostredkovateľov a maklérov.

Akciový futures (equity futures) je futures na výmenu pevnej čiastky hotovosti za akciový nástroj k urcitému dátumu v budúcnosti. Akciový futures je primárne stávkou na budúcu cenu akciového nástroja a sekundárne môţe byť tieţ stávkou na budúci spotový menový kurz a na budúcu spotovú bezrizikovú úrokovú mieru. Existujú futures na akciový index a futures na jednotlivú akciu. Pouţívanie futures na jednotlivé akcie v USA schválil americký Kongres len 15. Decembra 2000.³²

Podstatou akciových futures je, ţe pozícia musí byť uzavretá pred splatnosťou, po- prípade do posledného dňa obchodovania s futures k hotovostnému vysporiadaniu marţí.

Forwardovú hodnotu získame vynásobením kótovanej hodnoty indexu násobiacim fakto- rom, ktorý stanovuje burza.

Komoditný - tovarový futures (commodity futures) „je dohoda o kúpe a predaji dohodnutého počtu štandardizovaných kontraktov konkrétnej komodity v štandardizovanom budúcom termíne za dohodnutú futuritnú cenu. Podkladovými ná- strojmi konktraktov sú hromadné komodity charakterizované istými kvalitatívnymi znak-

30 London International Financial Futures Exchange

(21)

20

mi, resp. aj miestom pôvodu. Obchoduje sa s produktmi, ktoré moţno zaradiť do štyroch skupín:

1. poľnohospodárske produkty, 2. drahé kovy,

3. základné kovy,

4. energetické komodity.³³

Vzťah medzi spotovou cenou futurity a kotáciou celkovo závisí od transakčných nákladov, skladovateľnosti a dodávok komodít, výrobným procesom a samotným predajom.

1.3.3. Opcie

Vo všeobecnosti by sme mohli opcie charakterizovať ako právo, nie povinnosť v stanovenom termíne predať alebo kúpiť aktívum za pevne stanovenú cenu.

Pozn.: Viac o „opciách“ si povieme v druhej kapitole, ktorá je im venovaná.

1.3.4. Swapy

Swapy sú najmladšie finančné deriváty. Majú mnoţstvo viac či menej sa líšiacich modifikácií. Všeobecne by sme mohli swap charakterizovať ako zmluvne dohodnutú vý- menu vopred určeného peňaţného toku (cash flow) medzi dvoma alebo viacerými part- nermi v určitých termínoch v budúcnosti.³⁴

Najviac derivátových obchodov sa uskutočňuje medzi bankami navzájom, medzi bankami a inými finančnými inštitúciami a nakoniec medzi bankami a nefinančnými inšti- túciami. Najdôleţitejšími miestami obchodovania s derivátmi na OTC trhoch je Londýn a najviac obchodov sa uskutočňuje vo V. Británii, Japonsku a USA. Ak ich posudzujeme z hľadiska účelu pouţitia, na prvom mieste ich pouţívajú inštitúcie na obchodovanie a zabezpečovanie proti riziku.³⁵

(22)

21

Swap je jeden z derivátových kontraktov, ktorý moţno všeobecne definovať ako ča- sovo obmedzenú dohodu, na základe ktorej si zmluvné strany vymieňajú záväzok poskyto- vať periodické platby.³⁶ Ich ţivotnosť štandardne presahuje jeden rok.

Napriek tomu, ţe swapové transakcie sú najmladším derivátom určite sa nesmú za- raďovať medzi zanedbateľné nástroje. Peňaţné toky, ktoré sa budú platiť – prijímať sa ur- čujú na základe vývoja ceny podkladového aktíva (cenou komodity, výmenným kurzom, výškou úrokovej sadzby) v budúcnosti na základe podmienok, ktoré sú k dátumu uzatvorenia kontraktu ešte neznáme a zvyčajne sú akceptované aspoň jednou stranou. Tým, ţe swapy nie sú obchodované na burze a ani priamo regulované, ich štruktúra je flexibilne prispôsobovaná potrebám oboch protistrán. Vo väčšej miere sú vyuţívané veľkými inves- tormi na optimalizáciu svojich aktív a pasív. Medzi hlavné dve skupiny by sme mohli za- radiť úrokové a menové swapy.

Úrokový swap (interest swap) “Najbeţnejším typom je swap "plain vanilla" úroko- vých swapov. V tomto swape spoločnosť sa zaväzuje uhradiť peňaţné toky vo výške úro- kov za vopred stanovenou pevnou úrokovou sadzbou na nominálnu istinu na niekoľko rokov. Na oplátku dostane úroky z pohyblivej sadzby na rovnakú nominálnu istinu za rovna- ké časové obdobie.”³⁷

V podstate ide o zafixovanie úrokovej sadzby v jednej mene, či uţ za pevnú úroko- vú sadzbu v jednom prípade a pohyblivú úrokovú sadzbu v druhom prípade, za ktorú je moţné získať väčší obnos peňazí – pôţičku.

Menový swap (currency swaps) umoţňujú konverziu pravidelných platieb v jednej mene do pravidelných platieb v inej mene. Obsahujú či uţ swap istín, tak aj swap viackrát sa opakujúcich úrokových platieb.³⁸

K výmene nominálnych hodnôt za dohodnutý kurz obvykle dochádza na začiatku i na konci obdobia, ale taktieţ je moţnosť vynechania začiatočnej výmeny, konečnej výme- ny, alebo aj oboch výmen. V skratke dochádza k poţičaniu si svojej domácej meny jedným

37 Hull, J.C. Options, Futures, and other Derivatives. New Jersey: Pearson Education, 2009, s. 147

38 Durčáková, J. - Mandel, M.: Medzinárodní finance. Praha: Management Press, 2007, s. 162

(23)

22

subjektom a zároveň výmenou za inú menu subjektom z druhej krajiny. Výnos v tomto prípade predstavuje zisk z kurzového rozdielu vyjadrený na ročnej báze.

Akciový swap (equity swap) je swap na výmenu pevných či doposiaľ neznámych čiastok hotovosti za akciové nástroje (vrátane platieb dividend) k určitým dátumom v budúcnosti. Započítanie býva obvykle poločisté, t. j. akciový platca (equity payor) platí akciovému príjemcovi (equity payee) dividendy a zvýšenie cien akcií a naopak akciový príjemca platí akciovému platcovi zníţenie cien akcií a pevnou či pohyblivou čiastkou od- vodenou napr. od LIBOR.³⁹

Komoditný - tovarový swap „v tomto kontrakte jedna alebo obidve platby sú viaza- né na výnos ceny tovaru alebo tovarového indexu. Obsahuje výmenu výnosu z jedného tovaru alebo tovarového koša za iný alebo výmenu výnosu z jedného tovaru alebo tovarové- ho indexu za fixnú alebo plávajúcu úrokovú mieru.⁴⁰

(24)

23

2. Charakteristika vybraného finančného derivá- tu - Opcie

2.1. Vznik opcií

Opcie sú relatívne novým nástrojom derivátového trhu. Niektorý autori uvádzajú ako príklad jedného z prvých kontraktov príbeh zo Starého zákona, keď si Jákob kúpil za sedem rokov práce opciu nesúcu právo oţeniť sa s Lábanovou dcérou Ráchel. Za začiatky dnešných opčných obchodov sa povaţujú opčné obchody realizované na burzách s obilím v Spojených štátoch amerických s cieľom rozloţiť riziko pohybu cien obilia v priebehu roka, ktoré slúţili ako poistka pre amerických producentov obilia.⁴¹

Moderná opčná burza bola otvorená 26. Apríla 1973 v Chicagu, keď CBOT (Chi- cago Board of Trade) zaloţil CBOE Chicago Board Options Exchange. Spočiatku sa ob- chodovali iba call opcie na 16 akcií a prvý deň otvorenia burzy sa zobchodovalo 911 kontraktov. Pre porovnanie: dnes sa denne obchoduje 3,9 miliónov kontraktov.⁴²

Prvé opcie zneli na akcie významných amerických spoločností (korporácií). V roku 1975 vznikli ďalšie dve opčné burzy – American Stock Exchange a Philadelphia Stock Ex- change. Istá obmedzenosť v obchodovaní s opciami bola odstránená aţ v roku 1977, keď Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC)⁴³ vydala súhlas na uzatváranie predajných opcií.

Z ďalších rozhodujúcich udalostí je vhodné upozorniť na:

rok 1976 – rozmach opčných obchodov v Toronte, Mountreale a Vancouveri, rok 1978 – prvé opčné kontrakty na burze v Amsterdame,

rok 1981 – burza v Amsterdame uviedla opčné kontrakty na obligácie,

rok 1982 – uvedenie opčných kontraktov na obligácie na burze v Londýne a Montreale,

rok 1982 – začiatok obchodovania s opciami na cudziu menu,

42 Košťál, J. – Turek, L. Opce: Jak na obchodování s opcemi a výběr správné strategie. Brno: Computer Pre- ss, 2009, s. 3

43 Security Exchange Commitee – dohliada na to či obchodovanie prebieha podľa pravidiel a vyšetruje prí- padné priestupky

(25)

24

od roku 1990 – začiatok obchodovania s opciou na derivát (konkrétne na futurity).⁴⁴ Do styku s opciami príde snáď kaţdý z nás, iba si neuvedomujeme, ţe s nimi moţ- no obchodovať a pomocou nich tieţ zarábať. Ak sa k tomu človek postavý bezhlavo v snahe kupovať a predávať bez značných znalostí obchodovania s víziou rýchleho oboha- tenia sa, jeho šance zisku budú malé. Naopak človek, ktorý zdieľa potrebné informácie a má moţnosť a chuť sa ďalej v tejto oblasti rozvíjať moţe pomocou opčných stratégií za- robiť. Zo začiatku sa moţe zdať, ţe to aţ tak jednoduché nie je, postupom času však zistí- me, ţe kupovaním akcií nimi určenou cenou, poistením sa proti moţným rizikám z obchodovania si môţeme svoje zisky len zvyšovať. Na burze nie je nič zadarmo, ale vý- hodou je flexibilita a prispôsobenie sa náhlym zmenám trhových podmienok a úprava po- zícií.

Avšak pravda je, ţe v opciách máme z dlhodobého hľadiska ďaleko väčšiu šancu zhodnotiť kapitál ako napríklad v obyčajnom kupovaní akcií v daytradingu (metóda intra- denného obchodovania propagovaná mnohými maklérmi ako ideálny spôsob zbohatnutia na burze).⁴⁵

Opčný kontrakt je nástroj, ktorý dáva jednej strane právo voľby kúpiť od protistra- ny alebo predať podliehajúce aktívum protistrane za dohodnutú cenu počas určitého časo- vého obdobia. Opcia sa vyuţije majiteľom (drţiteľom) za predpokladu, ţe podmienky na trhu sú pre neho výhodné, pričom musí zaplatiť opčnú prémiu, ktorá prináleţí vypisovate- ľovi (predávajúcemu) opcie. Na rozdiel od drţiteľa opcie vypisovateľ nemá právo, ale po- vinnosť splniť všetky podmienky vyplývajúce zo zmluvy za predpokladu ţe drţiteľ si toto právo bude chcieť uplatniť. Pri opčných kontraktoch musí vypisovateľ zloţiť zálohu (margin), ktorá slúţi na krytie moţných strát z otvorených opčných pozícií. Opcie sa obchodujú na organizovaných opčných burzách (podmienky sú rovnaké ako pri futures) a na OTC⁴⁶ trhoch. Ak sa opčný kontrakt obchoduje na OTC trhu v tom prípade moţe byť uzatvorený za špecifických podmienok. V takýchto prípadoch kupujúci sa vystavuje riziku, ţe predá- vajúci nebude schopný alebo ochotný uskutočniť plnenie na základe podmienok vyplýva- júcich z kontraktu.

46 Over-the-counter (mimoburzový trh – je všade tam, kde sú jeho účastníci)

(26)

25

Napriek nesporným pozitívam a nezanedbateľným negatívam je vhodné uviesť zá- kladné príčiny existencie uvedených kontraktov:

1. snaha o zabezpečenie vopred známej budúcej ceny podkladového nástroja, t. j.

ochrana pred negatívnym a neočakávaným vývojom;

2. vyuţitie synergického efektu pri cenových výkyvoch, kurzový rozdiel vznikajúci napr. pri akciách moţno inkasovať priamo z opcie bez toho, aby sa muselo obcho- dovať so samotnou akciou. Ak sa naplnia očakávania rastu ceny akcie, potom do- chádza k silnejšiemu prejavu v opcii ako pri samotnej akcii;

3. moţnosť zarobiť opčnú prémiu pri stagnujúcich trhoch;

4. dosahovanie zisku formou uzavretia špekulačného obchodu;

5. arbitráţne motívy vyplývajúce z cenových diferencií na finančných trhoch a ich vyuţitie pri relatívne nízkom vklade (opčná prémia);

6. snaha ponechať si „otvorené dvierka“, pokiaľ by vývoj nebol v súlade s očakávaniami, teda moţnosť odstúpiť od plnenia kontraktu.⁴⁷

2.2. Delenie opcií

Prakticky sa jedná o kontrakt s právom výmeny podkladových nástrojov k určitému dátumu v budúcnosti. Vysporiadanie môţe byť čisté (napr. po započítaní úrokových platieb a istín), poločisté (napr. bez započítania úrokových platieb, ale so započítaním istín) či hrubé (bez započítania úrokových platieb a istín). Môţe sa jednať o výmenu pevnej čiastky v hotovosti v jednej mene za doposiaľ neznámu čiastku hotovosti či prípadne za dlhový cenný papier, úver, vklad alebo pôţičku hotovosti, a to v rovnakej mene (úroková opcia), o výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene za pevnú čiastku hotovosti v inej mene (menová opcia), za akciový nástroj (akciová opcia) či za komoditný nástroj (komoditná opcia).⁴⁸

Štandardizácia z pohľadu burzy sa pri burzových opčných kontraktoch týka predo- všetkým podkladového aktíva (je striktne stanovené čo môţe byť podkladovým aktívom jednotlivých opčných kontraktov na danej burze). Zároveň v rámci štandardizácie burza stanovuje termín exspirácie (čas realizácie opčných kontraktov), objem kontraktov (ide

48Jílek, J. Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha: Grada Publishing, 2005, s. 437

(27)

26

najmä o minimálne mnoţstvo), vyrovnanie kontratku (spôsob úhrady pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými zúčastnenými stranami opčných kontraktov) atď.⁴⁹

Opčné kontrakty sú charakteristické tým, ţe majiteľ (holder) má právo rozhodnúť sa či svoju opciu za ktorú zaplatil opčnú prémiu vyuţije, alebo ju nechá vypršať (exspiro- vať) čím sa stáva bezcennou. Z pohľadu majiteľa je výhodou to, ţe má moţnosť zabezpe- čiť si nákupom opcie najhoršiu moţnú variantu kúpy/predaja podliehajúceho aktíva za rea- lizačnú cenu, ktorú v budúcnosti nevyuţije, ale transakciu vykoná na spotovom trhu.

Z pohľadu vypisovateľa (writer) táto výhoda spočíva v zinkasovaní opčnej prémie bez ohľadu, či sa transakcia v budúcnosti uskutoční alebo nie.

Tabuľka č. 2: Typy opcií

Kúpna (call) Predajná (put)

Kupujúci (long) právo kúpiť právo predať

Predávajúci (short) povinnosť predať povinnosť kúpiť

Zdroj: Chovancová, B. a kol. Finančný trh. Bratislava: Iura Edition, 2006, s. 470

Opcia ako výsledok dohody dvoch partnerov zakladá predávajúcemu povinnosť plniť predmet kontraktu, čím sa dostáva do krátkej (short) pozície. Kupujúci môţe rozhod- núť o plnení kontraktu, a tým je v dlhej (long) pozícii. V závislosti od práva kúpiť alebo predať podkladový nástroj budeme rozlišovať dva typy opcií – kúpnu a predajnú opciu – a súčasne štyri základné pozície:

1. dlhá pozícia v kúpnej opcii, 2. krátka pozícia v kúpnej opcii, 3. dlhá pozícia v predajnej opcii, 4. krátka pozícia v predajnej opcii.⁵⁰

(28)

27 1. Dlhá pozícia v kúpnej opcii

Kúpna opcia predstavuje „právo kúpiť podkladové aktívum (napr. akcie) v určitej dobe za vopred dohodnutú cenu. Za toto právo sa platí poplatok, ktoré sa nazýva opčná prémia. Pretoţe ide o právo akcie kúpiť, má investor vţdy na výber, či si toto právo uplat- ní alebo nie. Cena za jeden opčný kontrakt, alebo štandardizované mnoţstvo kontrolova- ného podkladového aktíva, je cena opcie krát 100.“⁵¹

Opčná prémia sa platí v momente uzavretia kontraktu.

Obrázok č. 1: Ziskovo-stratový profil pri kúpnej Call opcii – dlhá pozícia

+

-

Zisk

Strata Premia

Zisk

Exspiračná cena

Strata

Bod zlomu

Cena

Na zakreslenie tohto profilu sú potrebné tri údaje: výška opčnej prémie, bod zlomu (bod, v ktorom sa ziskovo-stratový profil láme – vţdy sa nachádza v bode realizačnej ceny), nulový bod (bod, v ktorom ziskovo-stratový profil pretína os x a vypovedá o výške obstarávacej ceny, ktorú bude musieť kupujúci opcie vynaloţiť na to, aby získal dohodnutý podkladový nástroj). Kupujúci opcie vykáţe maximálnu stratu v prípade, ţe neuplatní opciu, teda nechá ju vypršať bez plnenia.⁵²

(29)

28

Tabuľka č. 3: Rozhodnutia držiteľa kúpnej opcie pri uplatňovaní práva na opciu Vzťah X a S Výsledok operácie Rozhodnutie držiteľa opcie

X > S maximálna strata – C opcia sa nechá prepadnúť

X < S a S < X + C klesajúca strata (S – X) - C opcia bude realizovaná X < S neobmedzený zisk (S – X) - C opcia bude realizovaná

Zdroj: Malacká, V. a kol. Finančný trh: zbierka príkladov. Bratislava: Iura Edition, 2007, s. 104⁵³

K takémuto druhu opcie by sme mohli uviesť jednoduchý príklad ako je kúpa bytu za 100000 Euro čo v tomto prípade predstavuje realizačnú cenu. Za predpokladu, ţe ne- máme dostatočné mnoţstvo finančných prostriedkov na samotnú realizáciu by sme si mu- seli poţičať. Majiteľ bytu súhlasí s podmienkou, ţe počas troch mesiacov danú nehnuteľ- nosť nepredá pri zloţení kaucie 5000 Euro čo predstavuje opčnú prémiu. Z toho pre nás vyplýva, ţe ak finančné prostriedky zoţenieme byt nás bude stáť 105000 Euro. V prípade ak finančnú čiastku 100000 Euro nezoţenieme kaucia, ktorú sme zloţili nám prepadne v prospech majiteľa.

2. Krátka pozícia v kúpnej opcii

Postavenie vypisovateľa kúpnej opcie bude opačné. Jeho maximálny zisk je ohrani- čený výškou opčnej prémie. Tohto zisku dosiahne v prípade, keď promptný kurz bude niţ- ší ako realizačná cena a majiteľ opciu neuplatní. Na druhej strane v prípade, keď promptný kurz bude vyšší ako realizačná cena, utrpí vypisovateľ stratu. Jej výška nie je ohraničená a bude tým vyššia, čím bude väčší rozdiel medzi promptným kurzom a realizačnou cenou upravený o opčnú prémiu.⁵⁴

53 Legenda: C = opčná prémia kúpnej opcie; X = realizačná cena opcie; S = spotová cena podkladového aktí- va (trhová cena)

54 Kodera, J. - Marková, J. Devizové obchody. Brno: CERM pre Bankovní institut, 2001, s. 67

(30)

29

Obrázok č. 2: Ziskovo-stratový profil pri kúpnej Call opcii – krátka pozícia

+

-

Zisk

Strata Premia

Zisk

Exspiračná cena

Strata Bod zlomu

Cena

Obrázok znázorňuje ziskovo-stratový profil predávajúceho kúpnej opcie a súčasne upozorňuje na momenty, keď musí predávajúci pristúpiť k plneniu opcie. Na zakreslenie tohto profilu sú tieţ potrebné tri údaje: výška opčnej prémie, bod zlomu a nulový bod (bod, ktorý vypovedá o predajnej cene dohodnutého podkladového nátroja). Predávajúci opcie vykáţe maximálny zisk v prípade, ţe kupujúci opciu neuplatní. Klesajúci zisk alebo neob- medzenú stratu vykáţe, ak kupujúci opciu uplatní, pričom výška tohto výsledku bude závi- sieť od kurzovej straty (rozdielu realizačnej ceny opcie a spotovej ceny podkladového ná- stroja) a od samotnej opčnej prémie.⁵⁵

Tabuľka č. 4: Konanie vypisovateľa kúpnej opcie

Vzťah X a S Výsledok operácie Konanie vypisovateľa opcie

X > S maximálny zisk (+C) opcia sa nemusí plniť

X < S a S < X + C klesajúci zisk (X – S) + C opcia sa musí plniť X < S neobmedzená strata (X – S) +

C opcia sa musí plniť

Zdroj: Malacká, V. a kol. Finančný trh: zbierka príkladov. Bratislava: Iura Edition, 2007, s. 105

(31)

30

Ako príklad by sme mohli uviesť zas kúpu bytu za 100000 Euro čo predstavuje rea- lizačnú cenu. Vypisovateľ sa dohodne s drţiteľom, ţe danú nehnuteľnosť v priebehu troch mesiacov nepredá pri zloţení kaucie 5000 Euro čo predstavuje opčnú prémiu. Avšak počas troch mesiacov cena nehnuteľnosti na spotovom trhu vzrastie na 110000 Euro. Pre drţitela z toho vyplýva, ţe si opciu uplatní a za danú nehnuteľnosť zaplatí spolu 105000 Euro. Vy- pisovateľ je povinný daný byt predať za dohodnutú cenu aj keď cena bytu na spotovom trhu je vyššia. V prípade ak by cena nehnuteľnosti bola niţšia ako 105000 Euro je na drţi- teľovi či si kúpnu opciu uplatní, alebo nechá prepadnúť. Opčná prémia sa drţiteľovi nevra- cia a to aj za podmienok či si kúpnu opciu uplatní alebo neuplatní.

3. Dlhá pozícia v predajnej opcii

Predajná opcia predstavuje právo kupujúceho (drţiteľa), nie však povinnosť, predať v dohodnutom termíne podkladový nástroj za vopred dohodnutú cenu (realizačnú cenu opcie). Predávajúci (vypisovateľ) je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z opčného kontraktu, ak o to protistrana poţiada. Odmenou vypisovateľa je opčná prémia zinkasovaná od drţiteľa opcie v momente uzavretia kontraktu.⁵⁶

Obrázok č. 3: Ziskový profil pri predajnej Put opcii – dlhá pozícia

+

-

Zisk

Strata

premia Zisk

Expiračná cena

Strata Bod zlomu

Cena

(32)

31

Na obrázku ziskovo-stratového profilu pri predajnej put opcii jej drţiteľ zaplatí opčnú prémiu v predpoklade, ţe realizačná cena bude vyššia ako spotová cena a tým bude ziskový a opciu si uplatní. V opačnom prípade ju nechá prepadnúť a strata bude limitovaná výškou zaplatenej opčnej prémie.

Tabuľka č. 5: Rozhodnutia držiteľa predajnej opcie pri uplatňovaní práva na opciu Vzťah X a S Výsledok operácie Rozhodnutie držiteľa opcie

X < S maximálna strata (– P) Opcia sa nechá prepadnúť

X > S a S > X - P klesajúca strata (X – S) – P Opcia bude realizovaná X > S neobmedzený zisk (X – S) - P Opcia bude realizovaná

Zdroj: Malacká, V. a kol. Finančný trh: zbierka príkladov. Bratislava: Iura Edition, 2007, s. 106⁵⁷

Príklad: Drţiteľ predajnej opcie vlastní 1000 akcií podniku XY a ich realizačná cena predstavuje 50 Eur za 1 akciu. Drţiteľ sa dohodne s vypisovateľom, ţe kúpa predajnej akcie prebehne za tri mesiace a opčná prémia je vyčíslená na 5000 Eur za kontrakt. Po troch mesiacoch, v dobe keď predajná opcia exspiruje, cena akcie na spotovom trhu predstavuje 70 Eur za akciu čo pre drţiteľa akcií predstavuje stratu aj v prípade keď mu bude zaplatená opčná prémia vo výške 5000 Eur.

4. Krátka pozícia v predajnej opcii

Postavenie vypisovateľa predajnej opcie bude opačné. Jeho maximálny zisk je ohra- ničený výškou opčnej prémie. Tohto zisku dosiahne v prípade, keď promptný kurz bude vyšší ako realizačná cena a majiteľ opciu neuplatní. Na druhej strane v prípade, keď promptný kurz bude niţší ako realizačná cena, utrpí vypisovateľ stratu. Jej výška nie je ohraničená a bude tým vyššia, čím väčší bude rozdiel medzi promptným kurzom a realizačnou cenou upravený o opčnú prémiu⁵⁸

57 Legenda: P = opčná prémia predajnej opcie; X = realizačná cena opcie; S = spotová cena podkladového aktíva (trhová cena)

58 Kodera, J. - Marková, J. Devizové obchody. Brno: CERM pre Bankovní institut, 2001, s. 68

(33)

32

Obrázok č. 4: Ziskový profil pri predajnej Put opcii – krátka pozícia

+

-

Zisk

Strata

premia Zisk

Expiračná cena Strata

Bod zlomu

Cena

Obrázok č. 4 nám znázorňuje ziskovo-stratový profil predávajúceho predajnej opcie kde vypisovateľ bude ziskový ak spotová cena bude vyššia ako realizačná cena a aj na základe prijatej opčnej prémie od drţiteľa.

Tabuľka č. 6: Konanie vypisovateľa predajnej opcie

Vzťah X a S Výsledok operácie Konanie vypisovateľa op- cie

X < S maximálny zisk (+P) opcia sa nemusí plniť

X >S a S > X + P klesajúci zisk (S – X) + P opcia sa musí plniť X > S neobmedzená strata (S – X) + P opcia sa musí plniť

Zdroj: Malacká, V. a kol. Finančný trh: zbierka príkladov. Bratislava: Iura Edition, 2007, s. 106

Príklad: Vypisovateľ predajnej opcie predáva 1000 akcií podniku XY a ich reali- začná cena predstavuje 50 Eur za 1 akciu. Vypisovateľ sa dohodne s drţiteľom, ţe predaj predajnej akcie prebehne za tri mesiace pričom opčná prémia predstavuje 5000 Eur za kontrakt. Po troch mesiacoch, v období keď predajná opcia exspiruje, cena akcie na spotovom trhu predstavuje 60 Eur za akciu čo pre vypisovateľa akcií predstavuje zisk.

(34)

33

2.3. Druhy opcií

Derivátový trh bol mimoriadne úspešný. Hlavným dôvodom je, ţe prilákali mnoho rôznych typov obchodníkov a majú veľké mnoţstvo likvidity. Keď investor chce zaujať jednu stranu zmluvy, väčšinou nie je problém nájsť niekoho, kto je pripravený zaujať dru- hú stranu.⁵⁹

Podľa časového hľadiska počas ktorého moţno opčné kontrakty vyuţiť delíme na:

1. Európske opcie 2. Americké opcie

3. Exotické (ázijské) opcie 1. Európske opcie

Uvedené označenie nesúvisí s kontinentom, na ktorom sa kontrakt uzatvára. Podsta- ta spočíva v jedinom termíne plnenia opcie, ktorý zároveň zodpovedá termínu exspirácie opcie. Počas ţivotnosti opcie kupujúci nemôţe poţadovať od predávajúceho jej plnenie.

Patria medzi najrozšírenejšie tak na burzovom ako aj mimoburzovom trhu.⁶⁰

Pre európsky typ opcie poznáme typické výhody a nevýhody kontraktov a to nasledovne:

Výhody:

presný čas dodávky podkladového nástroja,

niţšie riziko z neplnenia kontraktu a tým pádom aj jednoduchší výpočet opčnej prémie,

vývoj trhu sa nemusí sledovať na dennej báze.

Nevýhody:

podmienky kontraktu počas ţivotnosti opcie sa nemenia,

viazaná hotovosť predávajúceho aţ do plnenia opcie zo strany kupujúceho,

nečakané situácie na strane predávajúceho, čím môţe ohroziť plnenie opčného kontraktu.

59 Hull, J.C. Options, Futures, and other Derivatives. New Jersey: Pearson Education, 2009, s. 9

(35)

34 2. Americké opcie

Pre tento typ opcie je charakteristické, ţe plnenie opcie môţe byť poţadované ku- pujúcim kedykoľvek v priebehu ţivotnosti kontraktu avšak najneskôr v termíne exspirácie.

Z uvedeného vyplýva aj vyššia hodnota opčnej prémie, nakoľko tu nastáva riziko vplyvu vývoja ceny podkladového aktíva na spotovom trhu. Tieto opčné kontrakty sú menej vyu- ţívané z dôvodu rizika.

Výhody:

realizácia opčného kontraktu v okamihu najvýhodnejšej ceny podkladového aktíva, predčasné plnenie v závislosti od vývoja ceny podkladového aktíva na trhu,

viazaná hotovosť v podkladovom aktíve môţe byť získaná skôr.

Nevýhody:

neustále sledovanie trhu,

nesprávne načasovanie pri plnení kontraktu kupujúcim, sťaţený odhad opčnej prémie,

riziko vyššej opčnej prémie.

3. Exotické (tzv. Ázijské alebo bermudské) opcie

Ide v podstate o to, ţe exotické opcie majú v rámci svojej ţivotnosti stanovený urči- tý časový interval, v rámci ktorého moţno poţadovať plnenie opčného kontraktu. Posled- ným dňom plnenia kontraktu však musí byť najneskôr dátum jeho exspirácie. Pre exotické opcie je typické, ţe plnenie opčného kontraktu sa môţe viazať aj na viacero ďalších podmienok.⁶¹

Výhody:

dohoda zaujímavejších podmienok,

závislosť výšky opčnej prémie od pouţitého druhu opcie, účasť oboch strán na výsledkoch opčného kontraktu.

Nevýhody:

potreba odborných vedomostí, zloţité určenie výšky opčnej prémie, sledovanie faktorov ovplyvňujúce opciu,

nemoţné uzatvorenie pozície „proti“ kontraktom.