Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Komparácia vývoja Slovenska a Česka po rozdelení
Comparison of the development of the Slovak and Czech Republic after the separation
Bakalárska práca
Autor: Zuzana Lazíková
Bankový management
Vedúci práce: doc. RNDr. Mária Jurečková, PhD.
Banská Bystrica máj 2015
2 Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokých škôl.
...
V Čabe dňa 30.04.2015 Zuzana Lazíková
3 Poďakovanie
Ďakujem vedúcej mojej bakalárskej práce doc. RNDr. Márii Jurečkovej, PhD., za metodické vedenie, odbornú konzultáciu, a za jej veľmi hodnotné rady a podnety, ktoré mi poskytla.
V Čabe dňa 30.04.2015
4 Anotácia
LAZÍKOVÁ, Zuzana: Komparácia vývoja Slovenska a Česka po rozdelení. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: doc. RNDr. Mária Jurečková, PhD. Rok obhajoby: 2015. Počet strán: 64
Bakalárska práca sa zaoberá porovnaním vývoja Slovenska a Česka po roku 1993 a definuje zhody a rozdiely v ich ekonomickom vývoji. Prvá kapitola je zameraná na charakteristiku základných makroekonomických ukazovateľov, akými sú hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, inflácia a platobná bilancia a alternatívnych metód hodnotenia výkonnosti ekonomiky (napr. index ľudského rozvoja, index konkurencieschopnosti ekonomík, správa doing business, index vnímania korupcie a index ekonomickej slobody).
Druhá kapitola analyzuje a porovnáva vývoj týchto ukazovateľov na Slovensku a v Českej republike za obdobie 1993 - 2013.Možno skonštatovať, že napriek úspešnosti Slovenska v dobiehaní českej ekonomiky existujú stále rozdiely najmä v životnej úrovni obyvateľstva oboch hodnotených krajín. V závere práce sú okrem zhrnutých výsledkov uvedené aj návrhy, ktoré by mali prispieť k rastu životnej úrovne i k podpore podnikateľských aktivít v oboch krajinách.
Kľúčové slová: hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, inflácia, platobná bilancia, alternatívne metódy hodnotenia výkonnosti ekonomiky
5 Annotation
LAZÍKOVÁ, Zuzana: Comparison of the development of the Slovak and Czech Republic after the separation. [Bachelor thesis]. College of Banking Praha, foreign college Banská Bystrica. Department of the finance and banking. Advisor thesis: doc. RNDr.
MáriaJurečková, PhD. Year of defence: 2015. Number of pages: 64
Bachelor thesis deals with the comparison of the development of the Slovak and Czech Republic after 1993 and defines the similarities and differences of their economic development. The first chapter points out characteristic of the basic macroeconomic indicators such as gross domestic product, unemployment, inflation and balance of payment and the alternative methods for the evaluation of the economic power (e.g. human development index, index of economic competitiveness, report of Doing Business, corruption perception index and economic freedom index). The second chapter analyses and compare the development of these indicators in Slovakia and Czech Republic for a period 1993 – 2013. In spite of success in Slovakia to minimize the differences between the Slovak and Czech economy, there are still differences mainly in the living standard of inhabitants in the both countries. The conclusions include the main results and recommendations, which can increase the living standard as well as the support of the business activities in both countries.
Keywords: gross domestic product, unemployment, inflation, balance of payment, alternative methods for the evaluation of economic power
6
Obsah
ÚVOD ... 8
1 CHARAKTERISTIKA VYBRANÝCH EKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV 10 1.1ZÁKLADNÉ MAKROEKONOMICKÉ UKAZOVATELE ... 10
1.1.1 Hrubý domáci produkt ... 11
1.1.2 Inflácia ... 12
1.1.3 Nezamestnanosť ... 17
1.1.4 Platobná bilancia ... 21
1.1.5 Magický štvoruholník ... 23
1.2ALTERNATÍVNE METÓDY HODNOTENIA VÝKONNOSTI EKONOMIKY ... 25
1.2.1 Index ľudského rozvoja ... 25
1.1.2 Index konkurencieschopnosti ekonomík ... 27
1.1.3 Správa doing business ... 27
1.1.4 Index vnímania korupcie ... 28
1.1.5 Index ekonomickej slobody ... 28
ZHRNUTIE ... 30
2 ANALÝZA VÝKONNOSTI SLOVENSKEJ A ČESKEJ EKONOMIKY PO ROKU 1993 ... 31
2.1VÝVOJ HRUBÉHO DOMÁCEHO PRODUKTU ... 31
2.1.1 Vývoj hrubého domáceho produktu na Slovensku ... 31
2.1.2 Vývoj hrubého domáceho produktu v Česku ... 33
2.1.3 Vývoj hrubého domáceho produktu na obyvateľa v ČR a SR ... 34
2.2VÝVOJ INFLÁCIE ... 35
2.3VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI ... 37
2.4VÝVOJ ZAHRANIČNÉHO OBCHODU ... 39
2.4.1 Vývoj zahraničného obchodu na Slovensku ... 40
2.4.2 Vývoj zahraničného obchodu v Česku ... 41
2.5 VÝVOJ MAGICKÉHO ŠTVORUHOLNÍKA NA SLOVENSKU AV ČESKEJ REPUBLIKE VO VYBRANÝCH ROKOCH ... 43
7
2.6 ALTERNATÍVNE UKAZOVATELE HODNOTENIA VÝKONNOSTI EKONOMIKY NA
SLOVENSKU AV ČESKEJ REPUBLIKE ... 46
2.6.1 Index ľudského rozvoja ... 46
2.6.2 Index konkurencieschopnosti ekonomík ... 48
2.6.3 Ukazovateľ Doing Business ... 49
2.6.4 Index vnímania korupcie ... 51
2.6.5 Index ekonomickej slobody ... 51
3 KOMPLEXNÉ ZHODNOTENIE VÝVOJA SLOVENSKA A ČESKA PO ROZDELENÍ ... 54
ZÁVERY A ODPORÚČANIA ... 57
LITERATÚRA ... 59
8
Úvod
Slovenská a Česká republika prešli od obdobia vzájomného rozdelenia zložitým ekonomickým, aj spoločenským vývojom. Ich ekonomiky zaznamenali počas uplynulých dvadsať rokov relatívne dynamický vývoj. Za toto obdobie sa ich ekonomika „zmenila z hybridnej, čiastočne transformovanej ekonomiky na ekonomiku, ktorá je plnohodnotným členom EÚ a dobieha výkonnosť svojich vyspelejších partnerov“ (Morvayet al., 2014, s. 6). Možno tiež skonštatovať, že ekonomika Slovenskej republiky bola slabšia v čase rozdeľovania spoločnej republiky, avšak počas nasledujúcich dvoch desaťročí postupne tento náskok českej ekonomiky dobieha. Jednou z príčin je aj „aktívnejší prístup SR k zásadným zmenám v ekonomike, ktoré začali štrukturálnymi reformami krátko pred vstupom do EÚ a vyvrcholili zavedením eura“ (http://www.nbs.sk/, 14.3.2015). O isté spomalenie rastu ekonomík oboch krajín sa pričinila hospodárska kríza, ktorá svoje dno dosiahla po prvý raz v roku 2009 a po druhý raz v rokoch 2012 a 2013, a ktorá sa negatívne podpísala pod výkonnosť všetkých ekonomík členských štátov EÚ.
Cieľom bakalárskej práce je porovnať vývoj Slovenska a Česka po roku 1993 a definovať zhody a rozdiely v ich ekonomickom vývoji po rozdelení vzhľadom na vybrané ekonomické ukazovatele.Primárne sledovanými makroekonomickými ukazovateľmi sú hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, inflácia a platobná bilancia.
Vybranými alternatívnymi metódami hodnotenia výkonnosti ekonomík SR a ČR sú index ľudského rozvoja, index konkurencieschopnosti ekonomík, správa doingbusiness, index vnímania korupcie a index ekonomickej slobody.
Prvá kapitola je vo svojom kontexte rozdelená na dve časti z dôvodu rozlíšenia základných makroekonomických ukazovateľov od alternatívnych metód hodnotenia výkonnosti ekonomiky.
Prvá časť sa venuje základným makroekonomickým ukazovateľom, ktoré sú podstatné pre formuláciu hospodárskej politiky štátu. Takýmito ukazovateľmi sú hrubý domáci produkt, inflácia, nezamestnanosť a platobná bilancia. Tieto štyri ukazovatele sa zvyknú graficky znázorňovať ako magický štvoruholník. V ideálnej koncepcii by tento magický štvoruholník znázorňoval štvorec s hrotmi od seba čo najviac vzdialenými.
Druhá časť zahŕňa alternatívne metódy hodnotenia výkonnosti ekonomiky pomocou rôznych indexov. Nachádza sa tu päť vybraných indexov (index ľudského rozvoja, index konkurencieschopnosti ekonomík, správa doing business, index vnímania korupcie a index
9
ekonomickej slobody), ktoré majú nespochybniteľnú výpovednú hodnotu o kvalite ľudského života a aj kvalite prostredia na rozvíjanie podnikateľských aktivít.
Druhá kapitola kvalitatívne a aj kvantitatívne bližšie zobrazuje nielen základné makroekonomické ukazovatele ale aj vybrané indexy alternatívnych metód hodnotenia výkonnosti ekonomiky Slovenska aj Česka od obdobia ich rozdelenia. Hodnotenie pomocou základných makroekonomických ukazovateľov poukazuje na pokroky, ktoré obe krajiny dosiahli počas dvadsiatich rokov samostatného fungovania (1993 – 2013), avšak spolu s vybranými indexmi alternatívnych metód hodnotenia výkonnosti ekonomiky odhaľujú rezervy, ktoré sa v obidvoch krajinách stále vyskytujú.
10
1 Charakteristika vybraných ekonomických ukazovateľov
Z pohľadu jednotlivých teoretických prístupov hospodárskej politiky za základné ciele hospodárskej politiky možno považovať (Lisý et al., 2011, s. 499):
• vysokú zamestnanosť
• cenovú stabilita
• trvalo udržateľný ekonomický rast
• rovnováhu platobnej bilancie (bežného účtu platobnej bilancie).
Tieto ukazovatele však nedokážu zobraziť kvalitu ľudského života, kvalitu prostredia na rozvíjanie podnikateľských aktivít, preto sa popri nich využívajú aj alternatívne metódy hodnotenia výkonnosti ekonomiky (napr. index ľudského rozvoja, indexkonkurencieschopnosti ekonomík, index zajatia štátu, index vnímania korupcie, index kvality podnikateľského prostredia a pod.).
1.1 Základné makroekonomické ukazovatele
Pri cieli zamestnanosť sa pozornosť sústreďuje na dosiahnutie plnej zamestnanosti, čo však neznamená 100 % zamestnanosť, ale nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti (Lisý et al., 2011, s. 499). Existencia prirodzenej miery nezamestnanosti (pri konštantnej veľkosti pracovnej sily) vyžaduje, aby miera straty pracovných miest sa rovnala miere nájdenia práce (Soukup et al., 2007, s. 299).
Pri zabezpečovaní cenovej stability sa vláda usiluje o minimálny rast cenovej hladiny a snaží sa zabrániť cenovým šokom (Lisý et al, 2011, s. 499).Cenová stabilita sa definuje ako medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) eurozóny menší ako 2 % (Muchová, Chrenková, 2009, s. 471).
Trvalo udržateľný ekonomický rast by mal byť rovnomerný pri zabezpečovaní cenovej stability a prirodzenej miery nezamestnanosti (Lisý et al, 2011, s. 499).
Pri zabezpečovaní cieľa v oblasti medzinárodných ekonomických vzťahov sa štát usiluje o rovnováhu platobnej bilancie a stabilitu menových kurzov (Lisý et al., 2011, s. 499). Pre niektorých analytikov predstavuje svetový systém pevných kurzov zásadnú antiinflačnú poistku – nikto sa nemôže príliš odchýliť. Iní považujú pružné čiže trhovo určené kurzy za ďalšie miesto, kde sú trhy lepšie ako vládne intervencie (Dornbusch, Fischer, 1994, s. 23).
11
Nasledujúce podkapitoly sa venujú podrobnejšej charakteristike základných makroekonomických ukazovateľov.
1.1.1 Hrubý domáci produkt
„Každá ľudská činnosť sa nakoniec musí nejako prejaviť v číslach.“
(Tomáš Baťa).
Výkonnosť ekonomiky daného štátu sa najčastejšie meria pomocou makroekonomickej veličiny hrubý domáci produkt (Gross Domestic Product). Hrubý domáci produkt (HDP) je hodnota akýchkoľvek finálnych statkov a služieb vyprodukovaných na území štátu v danom období (Dornbusch, Fischer, 1994, s. 42). „Hrubý domáci produkt teda zohľadňuje územný princíp. Z vecného hľadiska však hrubý domáci produkt nemôžeme vyjadriť jednou veličinou.
Jednotlivé vecné časti hrubého domáceho produktu môžeme oceniť a ich spočítaním získame potrebnú hodnotovú veličinu" (Lisý etal, 2011, s. 363). Inak povedané „hrubý domáci produkt je peňažnou hodnotou finálnych tovarov a služieb vyprodukovaných v rámci geografických hraníc danej krajiny za určité časové obdobie bez ohľadu na to, či boli vytvorené výrobnými faktormi vo vlastníctve občanov danej krajiny alebo cudzincami“ (Uramová et al., 2010, s.
50).
Ekonomická teória rozlišuje medzi nominálnym a reálnym hrubým domácim produktom.
„Nominálnym produktom rozumieme produkt, ktorý je vyjadrený v bežných cenách. Reálnym produktom rozumieme produkt ocenený v stálych, bázických cenách. Rozdiel, ktorý dostaneme výpočtom hodnoty nominálneho a reálneho produktu použitím bežných a stálych cien, býva spravidla významný vtedy, ak je v ekonomike vysoká miera inflácie. Podiel nominálneho a reálneho produktu (tzv. implicitný cenový deflátor) slúži na vyjadrenie reálneho ekonomického rastu, pretože očisťuje tvorbu statkov od vplyvu zmeny cenovej hladiny“ (Uramová et al., 2010, s. 51). Nominálny rast domáceho produktu odráža rast produkcie aj cien, zatiaľ čo reálny rast domáceho produktu ukazuje len rast produktu (Holman, 2002, s. 427).
Ekonómovia rozlišujú rôzne metódy výpočtu hrubého domáceho produktu (napr. Soukup et al., 2008, s. 26-27; Lisý et al., 2011, s. 367-369).
Dôchodková metóda pracuje na systéme sčítania dôchodkov, ktoré sú odmenou sa služby výrobných faktorov a patria vlastníkom týchto výrobných faktorov. Požitie tejto
12
metódy znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou dôchodkov jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov. Sú to hrubé mzdy;
čisté úroky ako rozdiel medzi úrokmi získaných subjektov a úrokmi platených subjektov;
renty, teda dôchodky vlastníkov pôdy; zisk firiem pred zdanením; dôchodky zo samozamestnania, teda dôchodky firiem nezapísaných v obchodnom registri, ale v živnostenskom registri; amortizácia a nepriame dane (dane z pridanej hodnoty a spotrebné dane) (Lisý et al., 2011, s. 367-369).
Výrobná metóda vypočítava HDP ako sumu pridaných hodnôt v jednotlivých hospodárskych odvetviach. Vďaka tomu, že sčítavame iba hodnoty pridané, teda na jednotlivých výrobných stupňoch novo vytvorené, sa vyhneme dvojitému započítavaniu, tzv.
medziproduktu, ktorý by inak úroveň dosiahnutého HDP skresľoval (Soukup et al., 2008, s.
27). Lisý (2011, s. 367-369) túto metódu nazýva produkčnou metódou výpočtu HDP.
Výdavková (spotrebná) metóda vychádza z predpokladu, že peňažné výdavky vynaložené na nákup tovarov sa rovnajú hodnote týchto tovarov. Realizácia HDP je podmienená výdavkami tých subjektov, ktoré jednotlivé časti HDP nakupujú. Na nákupe jednotlivých súčastí HDP sa podieľajú domácnosti, firmy, štát a zahraničie. Ak meriame HDP pomocou výdavkov spojených s jeho realizáciou, môžeme ho vyjadriť ako súčet výdavkov domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb (C), súkromných hrubých domácich investícií firiem (I), výdavkov štátu na nákup tovarov a služieb (G) a čistého exportu (NX).
Hrubý domáci produkt teda možno vyjadriť ako matematický vzťah (Lisý et al., 2011, s. 367- 369):
HDP = C + I + G + NX
1.1.2 Inflácia
„Papierové peniaze sa nakoniec vrátia k svojej vnútornej hodnote, teda k nule.“
(Francois – Marie Arouet Voltaire, 1729) Slovo inflácia pochádza z latinského slova inflare, čo v preklade znamená nafukovať, zväčšovať objem (Uramová et al., 2010, s. 161). Ekonomická teória definuje infláciu ako ekonomický jav, počas ktorého dochádza k dlhotrvajúcemu nárastu celkovej cenovej hladiny, alebo zodpovedajúcemu zníženiu kúpnej sily peňažnej jednotky v čase. Celková cenová
13
hladina potom predstavuje úroveň cien všetkých tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú v určitom čase (Lisý et al., 2011, s. 459).
Inflácia súvisí s inflačným rizikom, ktoré osobitne ovplyvňuje každú skupinu subjektov.
Pokiaľ sa zameriame na veriteľov (domácnosti, podniky, štát) zistíme, že ak klesá kúpna sila peňazí, ktoré veritelia požičali, ich pohľadávky u dlžníkov sa znehodnocujú. Veritelia teda doplácajú na infláciu, ak dohodnutá úroková miera za požičanie peňazí nepokryje mieru inflácie. Z pohľadu dlžníkov (domácnosti, podniky, štát) vyzerá situácia opačne. Dlžníci, za predpokladu nemennosti úrokovej sadzby dlhu, z inflácie profitujú. Môžu zvyšovať svoje aktíva z požičaných finančných zdrojov, pretože reálna hodnota ich platieb sa v čase znižuje.
Z uvedeného vyplýva, že inflácia veriteľov znevýhodňuje a dlžníkov zvýhodňuje (Uramováet al., 2010, s. 179-180).
„Inflácia zvyšuje nielen ceny tovarov a služieb, ale aj ceny výrobných faktorov, mzdu ako cenu prác, rentu ako cenu prenájmu pôdy a úrokovú mieru ako cenu kapitálu. Na vyjadrenie priemernej úrovne cien výrobkov a služieb sa používa ukazovateľ miera inflácie, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru zmeny cenovej hladiny“ (Uramová et al., 2010, s.
163).Teda vyjadruje, o koľko percent sa zmenila cenová hladina vzťahujúca sa na obdobie t, v porovnaní s cenovou hladinou vzťahujúcou sa na obdobie t-1(Uramováet al., 2010, s. 166).
Poznáme rôzne cenové indexy. Lisý et al. (2011, s. 461) uvádza index spotrebných cien, index cien výrobcov, implicitný cenový deflátor; (Urámová et al., 2010, s. 164) dopĺňa index životných nákladov, index cien poľnohospodárskych výrobcov, cenové indexy dovozu a vývozu a index cien stavebných prác.
Index spotrebných cien CPI (Consumer Price Index) meria náklady na obstarávanie určitého pevného koša statkov a služieb reprezentatívne vyjadrujúceho nákupy mestských spotrebiteľov (Dornbusch, Fischer, 1994, s. 49). Táto vybraná skupina predstavuje tzv.
spotrebný kôš, ktorý udáva spotrebu priemernej domácnosti. Percentuálny nárast indexu za posledných 12 mesiacov predstavuje priemernú ročnú mieru inflácie (Urámová et al., 2010, s.
164). Jeho matematický vzorec má tvar:
Miera inflácie 100
1 1 ×
= −
−
− t
t t
CPI CPI
CPI (v %)
Spotrebný kôš v Slovenskej republike po poslednej revízii v roku 2009 obsahuje 709 vybraných tovarov a služieb, 90 000 vzoriek z 13 400 maloobchodných predajní (Lisý et al., 2011, s. 461).
14
Harmonizovaný index spotrebných cien HICP (Harmonised Index of Consumer Price) súvisí s CPI. Harmonizované indexy sa začali zostavovať s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť indexov spotrebiteľských cien jednotlivých krajín v rámci Európskej únie.
Rozdiel medzi indexmi HICP a CPI je v tom, že index HICP obsahuje aj zmenu cien potravín, alkoholických nápojov, tabaku a tabakových výrobkov, pričom tento index nie je očistený od vplyvu zmien nepriamych daní. Zmeny cien sa zisťujú v 1 600 mestách po celej eurozóne, kde sa vo viac ako 200 000 obchodoch zaznamenávajú zmeny približne 1,8 milióna cien tovarov a služieb. Presný počet vybraných položiek je v každej krajine iný, ale v priemere sa zisťujú ceny asi 700 reprezentatívnych tovarov a služieb. Skupinám produktov sú pridelené váhy podľa ich významu v priemerných rozpočtoch domácností. Ale aj jednotlivým členským krajinám Európskej únie sú pridelené váhy, a to podľa ich podielu na celkových spotrebných výdavkoch eurozóny (Lisý et al., 2011, s. 462-463).
Index cien výrobcov PPI (Producer Price Index) tak ako CPI meria náklady na zabezpečenie daného koša statkov. Sčasti sa líši od CPI svojou náplňou, ktorá tu zahŕňa suroviny a polotovary. Odlišuje sa tiež tým, že meria ceny v začiatočnej fáze distribučnej siete. Zatiaľ čo CPI meria ceny v okamihu, kedy obyvatelia miest skutočne realizujú nákupy, teda na úrovni maloobchodu, PPI je konštruovaný z cien realizovaných vo fáze prvej významnej obchodnej transakcie (Dornbusch, Fischer, 1994, s. 49). Obsahuje a sleduje 3 400 rôznych cien tovarov a služieb z oblasti potravín, priemyselných výrobkov a bankových produktov. Ako fixné váhy sa používajú čisté tržby v uvedených oblastiach obchodu a hospodárska prax využíva uvedený cenový index najmä pre jeho vysokú vypovedaciu podrobnosť. Všeobecne medzi ekonomickou verejnosťou prevláda názor, že vývojové zmeny v PPI signalizujú nachádzajúce zmeny v CPI (Lisý et al., 2011, s. 463-464).
Implicitný cenový deflátor IPD (Implicit Price Deflator) je špecifickým cenovým indexom. Tento deflátor sa počíta ako podiel nominálneho (HDPn) a reálneho (HDPr)domáceho produktu. Vyjadruje teda mieru inflačného znehodnotenia hrubého domáceho produktu v danom roku. Na rozdiel od indexu spotrebných cien, ktorý sleduje len vybrané statky, IPD zahŕňa vývoj všetkých vyprodukovaných statkov v ekonomike. Možno ho považovať za súhrnný cenový index, ktorý odráža vývoj cenovej hladiny najúplnejšie a je teda objektívnejší ako predchádzajúce indexy. Jeho nevýhodou je, že ho môžeme vypočítať len spätne, až keď máme údaje o vývoji HDP (Urámová et al., 2010, s. 165). Jeho matematické vyjadrenie je (Lisý et al., 2011, s. 464):
15
Deflátor HDP = ×100
r n
HDP
HDP (v %)
Nakoľko môže byť inflácia spôsobená rôznymi príčinami konkrétneho i všeobecného charakteru rozlišujeme rôzne deľby inflácie podľa hľadísk, ako sú: kvantitatívne hľadisko, hľadisko očakávania, hľadisko proporcionality, hľadisko viditeľnosti, hľadisko prístupu k rastu celkovej cenovej hladiny, hľadisko príčin vzniku inflácie a hľadisko pôsobenia ekonomických a mikroekonomických faktorov.
Z kvantitatívneho hľadiska možno infláciu rozdeliť na miernu infláciu, pri ktorej tempo rastu cien v podstate neprekračuje tempo rastu výroby (pohybuje sa v rozpätí 1 až 10 % ročne), cválajúcu infláciu, pri ktorej tempo rast výroby už zaostáva za tempom rastu cien (pohybuje sa v rozpätí 10 až 100 %) a hyperinfláciu, čo je extrémny prípad v rozpätí od 100, 1000 a viac % ročne (Árendáš et al., 1997, s. 347).
Z hľadiska viditeľnosti poznáme tri druhy inflácie, a to otvorenú (zjavnú) infláciu, keď dochádza k viditeľnému rastu cien tovarov a služieb a jednotlivé ekonomické subjekty sa podľa toho aj správajú; potlačenú(blokovaná) infláciu, keď je v ekonomike nerovnováha na trhu statkov a služieb, a nastáva prevaha dopytu nad ponukou a skrytú infláciu, čo je situácia v ekonomike, keď cenové indexy (CPI, PPI, IPD) nesignalizujú prítomnosť inflácie, aj napriek tomu, že ceny tovarov a služieb sa menia (Lisý et al., 2011, s. 469-470). Táto inflácia sa spomína v súvislosti s nedostatkom komodít na trhu tovarov a služieb, čo vytvára predpoklady pre vznik čierneho trhu. Pričom na čiernom trhu sú spotrebitelia ochotní zaplatiť aj netrhovú cenu, len aby získali uvedený tovar (Lisý et al., 2011, s. 470).
Z hľadiska príčin vzniku inflácie poznáme dopytovú a ponukovú infláciu (Uramová et al., 2010, s. 171-175):
Dopytová inflácia, inak nazývaná aj inflácia ťahaná dopytom, vzniká v dôsledku nadmerného rastu agregátneho dopytu - AD. Je spojená so vznikom krátkodobej rovnováhy, ktorá prevyšuje dlhodobý výrobný potenciál ekonomiky. Ceny rastú rýchlejšie a stávajú sa nástrojom na obnovu dlhodobej rovnováhy v hospodárstve. Jej východiskom je inflačná medzera, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočným a potenciálnym HDP. Je to krátkodobý stav, po ktorom nastáva návrat na úroveň potenciálneho produktu (QP). Pri existencii inflačnej medzery chcú domácnosti, firmy a štát spotrebovať väčšie množstvo produktu, než je ekonomika schopná vyprodukovať. Ekonómovia ju označujú aj frázou „príliš veľa peňazí naháňa príliš málo tovarov.“
16 Graf 1 Dopytová inflácia
Zdroj: Uramováet al., 2010, s. 172
Ponuková inflácia, tiež nazývaná ako inflácia tlačená ponukou alebo nákladmi, je vyvolaná zvyšovaním cien výrobných vstupov, čiže nákladov na výrobu produktu (materiálov, surovín, energií, miezd a pod.) alebo môže byť spôsobená výpadkom dodávok ropy, energie a iných surovín, čo tiež spôsobí nárast cien týchto produktov (nižšia dostupnosť spôsobí nárast ceny). Označuje sa tiež niekedy ako mzdová inflácia.
Graf 2 Ponuková inflácia
Zdroj: Uramováet al., 2010, s. 174
17 1.1.3 Nezamestnanosť
„Práca znamená vždy viac ako peniaze, ktorými je zaplatená. Peniaze miznú, ale práca zostáva.“
(Alexej Maximovič Peškov – Maxim Gorkij) Nezamestnanosť patrí ku kľúčovým problémom trhovej ekonomiky (Soukup et al., 2008, s. 33). Je dôsledkom nerovnováhy na trhu práce. Tak ako každý iný trh aj trh práce je charakterizovaný ponukou a dopytom. Trhovú ponuku práce je možné charakterizovať ako ponuku práce všetkých ľudí v ekonomike pri danej mzdovej sadzbe, pričom trhový dopyt predstavuje dopyt po práci všetkých firiem v ekonomike pri danej mzdovej sadzbe (Uramová et al., 2010, s. 187).
Všetko práceschopné obyvateľstvo (ženy a muži vo veku od 15 do 62 rokov) zahŕňa dve hlavné skupiny, a to ľudí mimo pracovnej sily a pracovnú silu (Lisý etal, 2011, s. 479).Ľudia mimo pracovnej sily sú študenti, dôchodcovia, ženy v domácnosti, tí ktorí žijú z majetku a tí čo sa o prácu z rôznych dôvodov nezaujímajú, teda tí, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily.
Pokaľ ale hovoríme o pracovnej sile, máme na mysli dve skupiny ľudí. Zamestnaní sú všetci ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku. Nezamestnaní, tu ide o ľudí, ktorí nie sú práve zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, prvýkrát chcú nastúpiť do zamestnania, vracajú sa po dlhšom čase do práce, chcú zmeniť miesto alebo boli práve prepustení zo zamestnania. Aby bol však niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť zaregistrovaný v sprostredkovateľniach práce (Buzinkaiová, 1997, s. 44)
18
Obrázok 1 Štruktúra populácie podľa ekonomickej aktivity Celková populácia
Ľudia v produktívnom veku Ľudia mimo produktívneho veku
Ekonomicky aktívni
Ľudia na starobnom
dôchodku
Mladší ako produktívny
vek
Pracujúci dôchodcovia Ekonomicky
neaktívni
Študenti denného štúdia Ekonomicky
aktívni nezamestnaní Zamestnanci
civilného sektora Armáda
Ostatní
Chronicky chorí a trvalo
telesne postihnutí Nepracujúci a nehľadajúci
prácu Ženy a muži v domácnosti
Drobní podnikatelia Zamestnaní na polovičný
úväzok Zamestnaní
na plný úväzok
Nezamestnaní neberúci podporu, ale hľadajúci prácu
Nezamestnaní berúci podporu
Účastníci špeciálnych zamestaneckých
aktivít
Zdroj: Fraitet al., 1996, s. 109
V trhovej ekonomike je obvyklý stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, a teda je nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou ukazovateľa nazvaného miera nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti (u) v percentách sa vyjadruje ako podiel počtu nezamestnaných (U) a počtu pracovných síl (L). Pracovná sila je definovaná ako súčet všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U) (Lisý et al., 2011, s. 479). Matematicky vieme tieto vzťahy vyjadriť ako:
19 100 L *
u=U a L=E+U
Oficiálna miera nezamestnanosti nezahŕňa zamestnancov, ktorých miesta boli preradené do nižších tried, alebo ktorí musia pracovať na skrátený pracovný čas (Lisý et al., 2011, s. 479).
Koncepcia rovnováhy z hľadiska trhu práce súvisí s prirodzenou mierou nezamestnanosti (Fraitet al., 1996, s. 111). Za prirodzenú mieru nezamestnanosti možno považovať takú mieru nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Prirodzená miera nezamestnanosti je súčet frikčnej a štruktúrnej nezamestnanosti. Nakoľko aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania sa nikdy prirodzená miera nezamestnanosti nerovná nule. Prirodzená miera je, obrazne povedané, zlatým stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti (Lisý et al., 2011, s. 480–484).
Ekonómovia rozlišujú rôzne formy nezamestnanosti. Z hľadiska štruktúry pracovných trhov je to frikčná, štruktúrna a cyklická nezamestnanosť.
Frikčná nezamestnanosť je spojená s normálnym fungovaním trhu práce; ide o plynulé prechádzanie z jedného zamestnania do iného z najrôznejších príčin (Árendáš et al., 1997, s.
349), napríklad pri presťahovaní sa na iné miesto, pri hľadaní výhodnejšieho miesta, pri hľadaní miesta po ukončení štúdia, po materskej dovolenke a pod. (Buzinkaiová, 1997, s. 43).
Vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu (Lisý et al., 2011, s. 480). Je často označovaná aj ako dočasná (Uramováet al., 2010, s. 192). Niektorí ekonómovia považujú za súčasť frikčnej nezamestnanosti sezónnu nezamestnanosť. Ide o prechodnú nezamestnanosť, ktorá vzniká v dôsledku sezónneho pohybu dopytu po práci a je súčasťou prirodzenej miery nezamestnanosti (Paulík, Pellešová, 2004, s. 174).
Štruktúrna nezamestnanosť trvá dlhšie ako frikčná a je zapríčinená nesúladom medzi ponukou zamestnancov a dopytom po nich (Uramová et al., 2010, s. 192). „Žiadaní sú odborníci určitej kvalifikácie, ale iní sa stávajú nepotrebnými, pretože ich kvalifikácia nezodpovedá požiadavkám. Tzn. že štruktúra ponuky pracovnej sily nezodpovedá štruktúre potreby“ (Buzinkaiová, 1997, s. 43). Štruktúrna nezamestnanosť vzniká v dôsledku zmien v štruktúre ekonomiky, čo je spojené najmä s technickým pokrokom (Árendáš et al. 1997, s.
349). Preto sa považuje za prirodzený prejav každej vyspelej ekonomiky. Za špeciálny prejav štruktúrnej nezamestnanosti sa považuje nezamestnanosť spôsobená minimálnou mzdou. Ak je minimálna mzda stanovená zákonom príliš vysoká, môže to viesť k nárastu
20
nezamestnanosti najmä v prípade nekvalifikovanej pracovnej sily, čo spôsobuje nárast štruktúrnej nezamestnanosti (Uramová et al., 2010, s. 193).
Cyklická nezamestnanosť vzniká v súvislosti s depresiou alebo recesiou, čo vedie k zníženiu produkcie a súčasne k nezamestnanosti (Árendáš et al. 1997, s. 349) a teda celkový dopyt po pracovnej sile je nízky (Uramová et al., 2010, s. 193). Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanosťou a inými druhmi nezamestnanosti pomáha ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu práce (Lisý et al., 2011, s. 481).
Z hľadiska subjektu (jednotlivca, pracovníka) rozlišujeme nezamestnanosť dobrovoľnú a nedobrovoľnú.
Dobrovoľná nezamestnanosť znamená, že pracovníci nie sú ochotní pracovať pri existujúcej mzdovej sadzbe (rovnovážna mzdová sadzba W), ktorá je výsledkom pôsobenia trhu. Dobrovoľne nezamestnaní (úsečka EB) môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium, či inú aktivitu alebo sú to jednotlivci, ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie, prípadne sa rozhodnú zostať doma a starať sa o deti.
Môže však ísť aj o málo produktívne pracovné sily, ktoré uprednostňujú voľný čas, než málo platenú prácu. Dobrovoľná nezamestnanosť existuje iba pri pružných mzdách, ktoré sa zvyšujú alebo znižujú, aby vyčistili trh. Priesečník ponuky práce SL a dopytu po práci DL, pri ktorom sa trh vyčisťuje, je bod E, pri mzdovej sadzbe W. Hranica L+ znázorňuje množstvo pracovných síl (Lisý et al., 2011, s. 482).
Graf 3 Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť
Zdroj: vlastné spracovanie podľa Lisý et al., 2011
21
Nedobrovoľná nezamestnanosť sa spomína v súvislosti so stavom, ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci nižší, než celková ponuka práce (úsečka DF). K nedobrovoľnej nezamestnanosti vedú nepružné mzdy, ktoré sa neprispôsobuj aktuálnemu stavu na trhu práce a teda nevyčisťujú trh v dôsledku zmien na tomto trhu. Mzdová sadzba W‘ na trhu práce je príliš vysoká. Počet pracovníkov, ktorí sú ochotní pracovať pri mzde W‘, vyjadruje bod F na krivke ponuky SL. Krivka dopytu DL ukazuje, že firmy sú ochotné pri mzde W‘ zamestnať len D pracovných síl. Pretože mzda sa nachádza nad úrovňou vyčisťujúcou trh, existuje nadbytok pracovných síl. Úsečka CD teda znázorňuje zamestnaných a úsečka DF nedobrovoľne nezamestnaných, t.j. tých, ktorí si prácu hľadajú ale nenachádzajú ju. Je možná aj opačná situácia, a to v ekonomike s nedostatkom pracovných síl pri danej mzdovej sadzbe (Lisý et al, 2011, s. 483).
Z hľadiska dĺžky trvania rozlišujeme nezamestnanosť krátkodobú (trvá niekoľko dní až týždňov a prevláda väčšinou medzi ľuďmi v mladšom veku, bez záväzkov, žijúcimi vo väčších mestách) a dlhodobú (trvá viac ako 12 mesiacov; je skôr typická pre ľudí v strednom a vyššom veku) (Urámová et al., 2010, s. 194).
1.1.4 Platobná bilancia
„Človek je živočích, ktorý obchoduje.“
(Adam Smith) Platobná bilancia je definovaná ako štatistický výkaz zachytávajúci ekonomické transakcie medzi rezidentmi Slovenskej republiky a rezidentmi zvyšku sveta za referenčné obdobie. Platobná bilancia sa zostavuje na mesačnej báze v kumulatívnej forme (Štatistický úrad SR, 16.7.2014).
Všeobecnejšie povedané „ide o systematické a štatistické zachytávanie všetkých ekonomických transakcií, ktoré sa vykonali počas určitého obdobia medzi rezidentmi danej krajiny a nerezidentmi zahraničných krajín. Platobná bilancia sa vedie zvyčajne v domácej mene a môže byť vykazovaná za rok, štvrťrok a mesiac” (Muchová, 2005, s. 80).
Všetky transakcie sú klasifikované v súlade so štandardnými položkami platobnej bilancie prezentovanými v piatom vydaní Manuálu platobnej bilancie MMF (BPM5).Vo
22
všeobecnosti sa transakcie vykazujú v trhových cenách. Ak nie je trhová cena k dispozícii, používa sa účtovná hodnota (https://www.statistics.sk/, 16.7.2014).
Platobná bilancia je teda akýsi účtovný výkaz pozostávajúci z bežného účtu, kapitálového účtu, finančného účtu, zmeny rezerv a chýb a opomenutí (Soukup et al., 2008, s. 36-37).
Jednoduché pravidlo účtovníctva platobnej bilancie hovorí, že každá transakcia, ktorá znamená platbu občanmi alebo inštitúciami sídliacimi v danej krajine je deficitnou položkou v platobnej bilancii tejto krajiny (Dornbusch, Fischer, 1994, s. 146).
Bežný účet zachytáva export a import tovarov a služieb (Soukup et al., 2008, s. 36) a transferové platby (poukázané peniaze, dary, podpory) (Lisý et al., 2011, s. 553). Vývoz alebo inak export sa charakterizuje ako činnosť vykonávaná za určité obdobie (zvyčajne za rok) určitým subjektom (štátom), ktorá má za cieľ predaj statkov (tovarov a služieb) do zahraničia. Dovoz alebo tiež import je charakterizovaný ako činnosť, ktorú vykonáva určitý subjekt (štát) za určité obdobie (zvyčajne za rok) za cieľom získania statkov kúpou alebo výmenou (tovarov a služieb) zo zahraničia. Rozdiel medzi exportom a importom je čistý export, t.j. vývoz mínus dovoz. „Z toho vyplýva, že je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa v danej krajine vyrobí, a tým, čo sa nakúpi a spotrebuje. To môže ovplyvniť export aj import.
Čistý export môže byť záporný vtedy, keď v danom roku dovoz tovarov je vyšší ako vývoz.
Ak je hodnota vývozu vyššia ako hodnota dovozu, tak čistý export je kladná veličina“ (Lisý et al., 2011, s. 370).
Kapitálový účet zachytáva kapitálové transfery (Soukup et al., 2008, s. 36), ako napr.
odpustenie pohľadávok, prevod akcií, odpustenie dlhov. Patria sem aj prevody nevýrobných, nefinančných hmotných aktív a nehmotných práv, ako patenty, autorské práva a pod. (Lisý et al., 2011, s. 553).
Finančný účet zobrazuje toky kapitálu (Soukup et al., 2008, s. 36) a člení sa na priame zahraničné investície, portfóliové investície a ostatné investície (Lisý et al., 2011, s. 553-554).
Zmena rezerv vyjadruje zmenu devízových rezerv centrálnej banky (Soukup et al., 2008, s. 36). Chyby a omyly predstavuje účtovné vyrovnávanie nesúladu medzi výsledkom bežného, kapitálového a finančného účtu na jednej strane a zmenou rezerv na druhej strane (Lisý et al., 2011, s. 554).
Saldo platobnej bilancie v užšom zmysle sa vypočíta ako rozdiel medzi inkasami a úhradami za určité obdobie, za ktoré sa platobná bilancia zostavuje (Jankovská, 2003, s.32- 33). Aktívne saldo platobnej bilancie nastáva, ak za dané obdobie úhrn inkás z cudziny je väčší ako úhrn úhrad do cudziny. Takáto situácia svedčí o tom, že krajina má dostatok
23
platobných prostriedkov pre zahraničné ekonomické vzťahy, môže včas splácať úvery prijaté v minulosti, zvyšovať svoje devízové rezervy, a tým prispievať k zabezpečeniu medzinárodnej likvidity (Polednáková et al., 2006, s.24).Pasívne saldo platobnej bilancie nastáva, ak za dané obdobie úhrn inkás z cudziny je menší ako úhrn do cudziny. Takáto situácia pri trvalom a veľkom salde vedie k tlaku na devalváciu, teda na znehodnotenie meny.
V takýchto prípadoch krajina vykrýva takéto saldo platobnej bilancie z devízových rezerv, môže si čerpať pôžičku od iných štátov či z medzinárodnej finančnej inštitúcie (Polednáková et al., 2006, s.24).
1.1.5 Magický štvoruholník
Nicolas Kaldor vypracoval v roku 1971 pre potreby OSN graf, v ktorom sa v podobe štvoruholníka zobrazujú dosiahnuté makroekonomické ukazovatele (rast HDP, inflácia, nezamestnanosť a platobná bilancia) krajiny vo vzťahu k uvedeným základným stabilizačným cieľom za určité obdobie, obvykle jeden rok. Grafické riešenie vypracované N. Kaldorom je v súčasnosti všeobecne známe ako magický štvoruholník, ktorý by v ideálnej podobe mal podobu štvorca. Tvar a plocha magického štvoruholníka sú špecifické pre každú sledovanú krajinu a obdobie (rok). Čím viac sa konkrétny tvar a plocha štvoruholníka líši od ideálneho štvorca, tým je hospodárska situácia krajiny horšia. Na základe toho, ako sa mení plocha štvoruholníka možno hodnotiť stupeň úspešnosti stabilizačnej politiky štátu. Čím je plocha väčšia, tým je stabilizačná politika úspešnejšia (Lisý et al, 2011, s. 499 - 500). Inak povedané, čím je vzdialenosť príslušného hrotu magického štvoruholníka od priesečníka osí väčšia, tým je daný makroekonomický cieľ lepšie splnený (Uramová et al., 2010, s. 26).
24 Graf 4 Ideálny magický štvoruholník
Tempo rastu HDP (v %)
Saldo platobnej
bilancie
Miera inflácie (v %) Miera
nezamest -nanosti (v %)
5 10 15
5
5 10
10
0 3 -3 15
Zdroj: vlastné spracovanie podľa Lisý et al., 2011
„V Nemecku sa prejavuje snaha preniesť ťažisko od kvantitatívneho ku kvalitatívnemu rastu hospodárstva, čomu zodpovedá aj rozšírenie počtu cieľov hospodárskej politiky.
Štvoruholník, kde k štyrom všeobecne prijatým vrcholom sa pridáva spravodlivejšie rozdeľovanie dôchodkov v krajine, stabilizované neznečistené životné prostredie a spravodlivejšie rozloženie disponibilnej práce (tento pojem sa na Slovensku bežne nepoužíva) sa rozširuje na sedemuholník cieľov hospodárskej politiky“ (Lisý etal, 2011, s.
501).
25
1.2 Alternatívne metódy hodnotenia výkonnosti ekonomiky
Doteraz sme sa venovali štyrom základným makroekonomickým ukazovateľom, ktoré kládli dôraz na kvantitu, napr. počet nezamestnaných, výška inflácie, percento zvýšenia hrubého domáceho produktu a pod. Tieto ukazovatele nedokážu zobraziť kvalitu ľudského života, kvalitu prostredia na rozvíjanie podnikateľských aktivít. Tento problém sa snažia preklenúť alternatívne metódy hodnotenia výkonnosti ekonomiky prostredníctvom tvorby rôznych indexov. Medzi najznámejšie patrí napr. index ľudského rozvoja, index konkurencieschopnosti ekonomík, index zajatia štátu, index vnímania korupcie, index kvality podnikateľského prostredia a pod.
1.2.1 Index ľudského rozvoja
Ukazovatele typu HDP majú svoje nedostatky najmä vzhľadom na to, že nedostatočne odrážajú kvalitu života alebo proces napĺňania potrieb a túžob spoločnosti a jednotlivcov.
Hoci je kvalita života zložitý a široký pojem, ktorý zahŕňa materiálne, psychologické, sociálne, duchovné a ďalšie podmienky zdravého a šťastného života človeka, meria sa pomocou súhrnných indexov, ako je napr. index ľudského rozvoja (Human Development Index – HDI) (Holková et al., 2010, s. 89-90).
Používanie indexu ľudského rozvoja (HDI) ako náhrady za ukazovateľ HDP bolo odporučené Programom OSN pre ľudský rozvoj od roku 1990. Jedným z dôvodov bola skutočnosť, že HDI predstavuje už komplexnejší pohľad na problematiku určenia makroekonomického výstupu aj s ohľadom na kvalitu života. Index ľudského rozvoja sa tvorí pomocou čiastkových indexov a to, strednej dĺžky života pri narodení, ktorá je predstavovaná nádejou na dožitie sa určitého veku, ktorú má v danej krajine novorodenec; miery alfabetizácie, ktorá je v danej krajine dosiahnutá a priemernej reálnej kúpnej sily obyvateľstva alebo priemernej ekonomickej úrovne danej krajiny (vyjadrenej ako HDP na jedného obyvateľa) (Vincúr, 2000, s.20-21).
Uvedené čiastkové indexy HDI sa vypočítajú ako podiel rozdielu skutočnej hodnoty a minimálnej hodnoty a rozdielu maximálnej hodnoty a minimálnej hodnoty, čo matematicky vyjadríme ako vzťah (Lisý et al., 2011, s. 377):
MinH MaxH
MinH H
Skutoč Index
−
= . −
26
Index strednej dĺžky života pri narodení sa zostavuje z ukazovateľa očakávanej dĺžky života človeka pri narodení, ktorá má stanovenú svoju minimálnu úroveň (25 rokov) a maximálnu úroveň (85 rokov).
Index priemernej reálnej kúpnej sily obyvateľstva sa zostavuje z ukazovateľa reálneho HDP pripadajúceho na jedného obyvateľa prepočítaného cez paritu kúpnej sily a vyjadreného v USD. Jeho minimálna hodnota je 100 USD a maximálna hodnota dosahuje 40 000 USD.
„Pri tomto ukazovateli sa hodnoty v zlomku spravidla logaritmujú.Tento postup je odôvodnený predpokladom, že so zvyšujúcim sa príjmom stúpajú ľudské možnosti a schopnosti pomalšie“ (Syrovátka, 2008, s. 12).
Index miery alfabetizácie (nazývaný aj index vzdelania) je tvorený dvoma ukazovateľmi a to mierou gramotnosti dospelého obyvateľstva (minimálna hodnota je 0 % a maximálna hodnota je 100 %) a kombinovanou mierou zápisu na školy (minimálna hodnota je 0 % a maximálna hodnota je 100 %). „Kombinovaná miera zápisu na školy vyjadruje počet študentov zapísaných na určitom stupni vzdelávania bez ohľadu na vek ako percento z celkového obyvateľstva v oficiálnom školskom veku pre tieto úrovne, t.j. základné, stredné a vysoké školy). Na Slovensku sa údaj prepočítava na obyvateľov vo veku 6 až 22 rokov“
(Beblavá et al., 2006, s. 41).
Pre index vzdelaniasú tu teda dva ukazovatele, a preto je nutné ho vypočítať z uvedených ukazovateľov. „Nakoľko metodika dáva podielu gramotných na dospelej populácii (x1) váhu dvoch tretín a zloženému podielu zapísaných na štúdium (x2) jednu tretinu, je index vzdelania vypočítaný takto“ (Syrovátka, 2008, s. 12-13):
2 3
1 3
Čiastkové indexy majú na celkovom indexe HDI rovnakú váhu, a preto je jeho hodnota vypočítaná ako aritmetický priemer týchto troch čiastkových indexov (Syrovátka, 2008, s. 12 - 13).
Vypočítaná hodnota indexu sa pohybuje v rozpätí od 0 po 1. Výsledná hodnota ukazuje, ako ďaleko sa krajina posunula k maximálnej úrovni 1 a zároveň možno porovnať ekonomickú vyspelosť danej krajiny s inými krajinami(Lisý et al., 2011, s. 377).
Podľa hodnoty HDI sa krajiny členia do troch kategórií podľa ich ekonomického a sociálneho rozvoja (Kotýnková, Kubelková, 2010, s. 4):
• vysoko rozvinuté krajiny pri HDI ≥ 0,8
• stredne rozvinuté krajiny pri HDI v rozpätí 0,5 - 0,799
27
• najmenej rozvinuté krajiny pri HDI < 0,5.
Vo svete 21. storočia sa za vyspelú krajinu považuje štát, ktorý pre svojich obyvateľov vytvorí podmienky na dosiahnutie dlhého a zdravého života, na nadobudnutie čo najvyššieho vzdelania a na získanie zdrojov potrebných na dosiahnutie priemernej kvality života. Tieto činitele predstavujú základné predpoklady na to, aby ľudia tieto príležitosti využívali v každodennom živote (Lisý et al., 2011, s. 377).
Výpočet indexu HDI sa v priebehu 90. rokov menil. V roku 1995 prišlo k dvom základným zmenám: po prvé, zmenila sa spodná hranica HDP na obyvateľa z pôvodných 200 USD na 100 USD (Anand, Sen, 2000, s. 91) a po druhé v indexe vzdelanosti sa začal používať hrubý podiel zapísaných študentov na štúdium na primárnom, sekundárnom a terciálnom stupni vzdelávania namiesto ukazovateľa počet rokov školského vzdelávania (Syrovátka, 2008, s. 14). Z tohto dôvodu hodnoty HDI indexu z roku 1995 nie sú dokonale porovnateľné s HDI indexom z roku 1994 (Anand, Sen, 2000, s. 91).
1.1.2 Index konkurencieschopnosti ekonomík
Index konkurencieschopnosti ekonomík vyjadruje, ako prispieva k zvyšovaniu výkonnosti ekonomiky kvalita podnikateľského prostredia, pričom hodnotí a porovnáva jednotlivé krajiny v štyroch základných oblastiach, a to: ekonomický rast, efektívnosť vlády, efektívnosť podnikateľského prostredia a efektívnosť infraštruktúry. K najdôležitejším faktorom, ktoré index porovnáva patrí: dosiahnutá úroveň HDP, miera investícií, obchodná a platobná bilancia, miera inflácie a nezamestnanosti, vývoj verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, vedy a výskumu, zdravotnej starostlivosti, štátne zásahy, vymožiteľnosť práva a úroveň legislatívy, korupcia, zahraničné vzťahy, vplyv globalizácie (Lisý et al., 2011, s.
379).
1.1.3 Správa doing business
Správa doing business, je ďalším a zároveň jedným z najuznávanejších ukazovateľov monitorujúcich stav podnikateľského prostredia. Každoročne je publikovaná Svetovou bankou (World Bank) a hodnotí prostredie v takmer 200 ekonomikách celého sveta (Andrejkovič et al., 2011, s. 48). Mapuje podmienky napodnikanie v jednotlivých krajinách.
Zloženie používaného indexu sa priebežne upravujea tak sa od seba jednotlivé publikácie
28
odlišujú. Vo všeobecnosti sa správa zaoberákvantitatívnym meraním v oblasti začatia podnikania, prijímania a prepúšťaniazamestnancov, získavania úverov, chránenia investorov, platenia daní, vymáhania zmlúv medzinárodného obchodu a ukončenia podnikania(Javorský, 2009, s. 41).Svetová Banka uskutoční výpočty jednotlivých ukazovateľov, na základe ktorých im priradí príslušný percentil. Banka následne z percentilov jednotlivých ukazovateľov vypočíta aritmetický priemer, ktorý nám poukazuje na priemerný percentil každej skúmanej oblasti podnikateľského prostredia. Pre určenie celkového poradia je potrebné priemerné percentily každej oblasti ešte raz spriemerovať a zoradiť na základe stupnice od najmenšieho po najväčší a každej ekonomike je priradení index jednoduchosti podnikania tzv. Index Ease of Doing Business, čiže poradie od 1 po 183 (Andrejkovič et al., 2011, s. 49).
1.1.4 Index vnímania korupcie
Index vnímania korupcie (CPI – Corruption Perception Index) zostavuje medzinárodná organizácia zameraná na boj proti korupcii s názvom Transparency International (TI) z Nemecka a hodnotí podnikateľské prostredie, práve prostredníctvom korupcie. Korupcia predstavuje zneužívanie moci verejného činiteľa na vlastné obohacovanie. Index je všeobecne uznávaný napriek tomu, že pri jeho zostavovaní vznikajú sporné otázky. Rozdiely vznikajú medzi krajinami, napríklad aj v samotnom legislatívnom vymedzení korupcie. V rámci indexu majú krajiny možnosť získať od 0 do 100 bodov, čím viac bodov, tým nižšia korupcia je v danej krajine (Jenčíková, 2006, s. 135).
1.1.5 Index ekonomickej slobody
Index ekonomickej slobody (Economy Freedom Index – EFI) je jedným z ukazovateľov, ktorého cieľom je merať stupeň ekonomickej slobody vo vzťahu k celkovej výkonnosti ekonomiky. Iniciátormi zostavenia a pravidelného vyčísľovania boli nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman, Gary Becker a Douglas North. Na výpočte indexu sa podieľa viac ako 50 inštitúcií z celého sveta, ktoré analyzujú ukazovatele v piatich významných oblastiach (Lisý et al., 2011, s. 379):
• vplyv štátnych zásahov na ekonomiku (výška daňového zaťaženia a verejných výdavkov),
29
• ochrana vlastníckych práv (kvalita legislatívnych podmienok, vymožiteľnosť práva, fungovanie a efektívnosť súdnictva),
• stabilita ceny a meny (efektívna rozpočtová a menová politika),
• sloboda obchodnej výmeny a fungovanie kapitálového trhu (colná politika a iné prekážky slobodného obchodu),
• rozsah regulačných zásahov do fungovania finančného trhu, trhu práce a do podmienok vstupu do podnikania.
Zostavovatelia indexu ekonomickej slobody vychádzajú z predpokladu, že pokiaľ inštitúcie ochraňujú slobodu jednotlivca, má to pozitívny vplyv na rast prosperity celej spoločnosti. Index sa skladá z desiatich ukazovateľov slobody a dokumentuje situáciu v 183 štátoch sveta (Hošoffet al., 2009, s. 15):
1. sloboda podnikania (business freedom) - obchodná politika, 2. daňová sloboda (fiscal freedom) - daňové a odvodové zaťaženie,
3. veľkosť vládnych zásahov (government size) - zásahy vlády do ekonomiky, 4. menová sloboda (monetary freedom) - monetárna politika, menová stabilita, 5. investičná sloboda (investment freedom) - tok kapitálu a zahraničné investície, 6. finančná sloboda (financial freedom) - bankový a finančný sektor,
7. sloboda práce (labour freedom) – mzdy a ceny, 8. vlastnícke práva (property rights) - vlastnícke práva, 9. sloboda obchodu (trade freedom) - regulácie,
10. sloboda od korupcie (freedom from corupption) - čierna ekonomika.
Stupnica hodnotenia Indexu ekonomickej slobody je v škále od 0 po 100. Ak krajina získa (Kuzmišinová, 2013, s. 21):
• 80 – 100 bodov, tak sa považuje za ekonomicky slobodnú,
• 70 – 79,9 bodu je považovaná za prevažne slobodnú,
• 60 – 69,9 bodu vyjadruje miernu slobodu,
• 50 – 59,9 bodu označuje väčšinou neslobodnú krajinu,
• pod 50 bodov sa krajina považuje za potláčanú.
30
Zhrnutie
Medzi základné makroekonomické ukazovatele patrí hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, inflácia a platobná bilancia. Hrubý domáci produkt je súhrn finálnych výrobkov a služieb vyrobených za určité časové obdobie na území určitej krajiny. Nezamestnanosťpredstavuje nevyužité zdroje pracovných síl ako jedného z výrobných faktorov. Inflácia sa prejavuje ako rast celkovej cenovej hladiny výrobkov a služieb alebo ako trvalé znižovanie kúpnej sily peňažných jednotiek. Platobná bilancia predstavuje ekonomické transakcie tovarov a služieb s inými krajinami za určité časové obdobie, ktorým je spravidla jeden rok.
Analýzu výkonnosti ekonomiky možno v súčasnosti hodnotiť nielen prostredníctvom základných makroekonomických ukazovateľov usporiadaných do magického štvoruholníka, ale aj prostredníctvom alternatívnych metód hodnotenia výkonnosti ekonomiky. Tie na rozdiel od základných makroekonomických ukazovateľov dokážu zohľadniť kvalitu ľudského života a kvalitu prostredia na rozvíjanie podnikateľských aktivít.
Patrí sem napr. index ľudského rozvoja, ktorý je tvorený reálnym ročným HDP na jedného obyvateľa, ukazovateľom gramotnosti dospelého obyvateľstva a priemernou dĺžkou života obyvateľstva v určitej krajine.Index konkurencieschopnosti ekonomík sa zameriava na komparáciu ekonomického rastu, efektívnosti vlád, podnikateľského prostredia a infraštruktúry medzi jednotlivými krajinami. Medzi najuznávanejšie ukazovatele alternatívnych metód hodnotenia výkonnosti ekonomík jednotlivých krajín patrí správa doing business. Index vnímania korupcie hodnotí podnikateľské prostredie prostredníctvom korupcie, ktorá predstavuje zneužívanie moci verejného činiteľa na vlastné obohacovanie. Index ekonomickej slobody analyzuje a porovnáva vplyv štátnych zásahov na ekonomiku; ochranu vlastníckych práv;
stabilitu ceny a meny; slobodu obchodnej výmeny a fungovania kapitálového trhu a rozsah regulačných zásahov do fungovania finančného trhu, trhu práce a do podmienok vstupu do podnikania.
31
2 Analýza výkonnosti slovenskej a českej ekonomiky po roku 1993
Slovenská republika i Česká republika prešli od čias svojho rozdelenia veľkými politickými a ekonomickými zmenami. Predovšetkým bolo potrebné dokončiť proces transformácie centrálne riadených ekonomík na trhovo orientované ekonomiky, proces privatizácie, následne riešiť otázky spojené so vstupom oboch krajín do Európskej únie, zavedenie novej meny euro na Slovensku a eliminovať nežiaduce dopady celosvetovej ekonomickej krízy na národné ekonomiky.
2.1 Vývoj hrubého domáceho produktu
Dynamickým zmenám, ktorými Slovensko a Česko museli prejsť, zodpovedá aj vývoj hrubého domáceho produktu v oboch krajinách za sledované obdobie 1993 - 2013. Priemerné tempo rastu HDP Slovenska bolo v sledovanom období 8,21 %, kým v Českej republike predstavovalo iba 7,24 %. „Rýchlosť akou Slovensko dobiehalo Českú republiku bola vyššia ako očakávania pri rozdelení i štandardné pozorované tempá dobiehania“ (Peter a Lalinský, 2013 s. 5).
2.1.1 Vývoj hrubého domáceho produktu na Slovensku
Historický najnižší hrubý domáci produkt (ďalej len HDP) dosiahla Slovenská republika v prvom roku svojej samostatnej existencie (vo výške 15,62 mld. EUR v bežných cenách).
Odvtedy HDP postupne rástol až do roku 2009, kedy bol zaznamenaný po prvý raz pokles HDP. Ani v roku 2010 sa Slovensku nepodarilo prekročiť dosiahnutú úroveň HDP v roku 2008. Až od roku 2011 Slovensko pokračuje v raste HDP nadväzujúc na obdobie pred hospodárskou krízou. V roku 2013 dosiahlo historicky najvyšší HDP za celé hodnotené obdobie, napriek tomu, že tempo rastu HDP bolo v tomto roku najnižšie za celé sledované obdobie (okrem roku 2009, kde bol nameraný pokles HDP). Vývoj HDP v bežných cenách zobrazuje graf 5.
32
Graf 5 Vývoj HDP v mld. EUR v bežných cenách 1993-2013
Zdroj: vlastné spracovanie údajov získaných zo Štatistického úradu SR, 15.8.2014
Počas sledovaného obdobia 1993 - 2007 HDP každoročne rástol v priemere o 10,33 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Hospodárska kríza, ktorá vypukla v roku 2008 a naplno sa prejavila v roku 2009 priniesla pokles nielen tempa rastu HDP, ale aj samotného HDP. V roku 2008 bol rast HDP už iba 8,78 % a v roku 2009 bol zaznamenaný jeho pokles o 6 %. Hoci v nasledujúcom období HDP opäť vzrástol, tempo rastu HDP sa však výrazne znížilo po roku 2009 a dosahovalo hodnoty v priemere 4,23 %, ale v roku 2013 dosiahlo len 1,46 %. Výsledky tempa rastu HDP vyjadreného ako percentuálny podiel absolútneho prírastku HDP v danom období a dosiahnutej úrovne reálneho produktu v predchádzajúcom období zobrazuje graf 6.
Graf 6 Tempo rastu HDP v SR 1993-2013
Zdroj: vlastné spracovanie údajov získaných zo Štatistického úradu SR, 15.8.2014
0 10 20 30 40 50 60 70 80
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
HDP v mld. EUR v bežných cenách
-10 -5 0 5 10 15 20 25
Tempo rastu HDP
33
2.1.2 Vývoj hrubého domáceho produktu v Česku
Historický najnižší HDP dosiahla Česká republika rovnako ako Slovensko v prvom roku svojej samostatnej existencie (vo výške 1144,65 mld. CZK v bežných cenách). Odvtedy HDP postupne rástol až do roku 2008. V roku 2009 bol zaznamenaný po prvý raz pokles HDP. Ani v roku 2012 sa Česku nepodarilo prekročiť dosiahnutú úroveň HDP z roku 2008. Až v roku 2013 po prvýkrát od roku 2009 dosiahol HDP celkovo vyššiu hodnotu ako v období pred vypuknutím ekonomickej krízy, kým na Slovensku dosiahol HDP vyššiu hodnotu v porovnaní s obdobím pred krízou už v roku 2011. Historicky najvyšší HDP v bežných cenách bol dosiahnutý v roku 2013 a to 3883,78 mld. CZK. Vývoj dokumentuje graf 7.
Graf 7 Vývoj HDP v mld. CZK v bežných cenách 1993-2013
Zdroj: vlastné spracovanie údajov získaných zo Českého štatistického úradu, 15.8.2014 Kým tempo rastu na Slovensku bolo do obdobia krízy relatívne stabilné, v Českej republike sa tempo rastu HDP v roku 1997 znížilo takmer o polovicu oproti roku 1996.
V prvých štyroch rokoch fungovania samostatnej Českej republiky bolo tempo rastu HDP v priemere 17,5 %, avšak od roku 1997 do vypuknutia ekonomickej krízy bolo priemerné ročné tempo rastu HDP len okolo 6,89 %. V roku 2009, kedy sa naplno prejavili následky ekonomickej krízy bol zaznamenaný pokles HDP o 2,32 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V nasledujúcom období HDP síce rástol, avšak veľmi nevýrazne; tempo rastu sa pohybovalo v priemere okolo 0,82 %. Vývoj tempa rastu HDP v Českej republike dokumentuje graf 8.
0.00 1000.00 2000.00 3000.00 4000.00 5000.00
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
HDP v mld. Kč v bežných cenách
34
Graf 8 Vývoj tempa rastu HDP v Českej republike 1993-2013 v porovnaní so Slovenskom
Zdroj: vlastné spracovanie údajov získaných zo Českého štatistického úradu a Štatistického úradu SR, 15.8.2014
2.1.3 Vývoj hrubého domáceho produktu na obyvateľa v ČR a SR
V medzinárodnom meradle pri horizontálnej komparácii sa namiesto celkového HDP v bežných alebo v stálych cenách využíva prepočet HDP na jedného obyvateľa, ktorý má väčšiu vypovedaciu schopnosť.
Možno skonštatovať, že vývoj HDP na obyvateľa kopíruje vývoj celkového HDP v oboch porovnávaných krajinách. Na Slovensku sa výška HDP v bežných cenách na obyvateľa pohybovala od 2940 EUR v roku 1993 do 13 330 EUR v roku 2013. V Českej republike sa výška HDP na obyvateľa v bežných cenách pohybovala od 110 801 CZK (cca 3 241 EUR) v roku 1993 do 369 461 CZK v roku 2012 (cca 14 555 EUR). Z uvedeného vyplýva, že HDP na obyvateľa v bežných cenách je v oboch krajinách porovnateľný. Vývoj HDP na obyvateľa na Slovensku a v Českej republike dokumentuje graf 9.
-10 -5 0 5 10 15 20 25 30
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Tempo rastu HDP CR Tempo rastu HDP SR
35
Graf 9 Vývoj HDP na obyvateľa na Slovensku a v Českej republike 1993-2013
Zdroj: vlastné spracovanie údajov získaných zo Českého štatistického úradu a Štatistického úradu SR, 15.8.2014
Transparentnosť tejto komparácie však narúšajú zmeny v menových kurzoch, ak majú krajiny rôzne meny, ako je tomu aj v prípade porovnávaných krajín Slovenska a Českej republiky. Napríklad v Českej republike, v roku 2011 je výška HDP na obyvateľa v bežných cenách 364 249 CZK (cca 14 815 EUR) a v roku 2012 je to 365 955 CZK (cca 14 555 EUR).
Z uvedeného vyplýva, že HDP na obyvateľa sa zvýšilo hoci nepatrne v českých korunách, avšak v prepočte na eurá (priemerným ročným menovým kurzom v danom roku) treba skonštatovať, že HDP na obyvateľa pokleslo v roku 2012 v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
2.2Vývoj inflácie
Po rozdelení spoločnej federatívnej republiky Slovensko aj Českozaznamenali tzv.
cválajúcu infláciu (vyššia ako 20 %) v roku 1993. V roku 1994 ešte stále presahovala úroveň 10 %. Možno skonštatovať, že inflácia na Slovensku bola v priemere za sledované obdobie 1993 - 2013 vyššia (6,68%) v porovnaní s Českou republikou (5,04%). Zmenu prinieslo až prijatie eura na Slovensku v roku 2009, kedy miera inflácie na Slovensku začala dosahovať hodnoty porovnateľné inflácii v Česku. Vývoj inflácie meranej CPI indexom v ČR a SR dokumentuje graf 10.
0 2 4 6 8 10 12 14
1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 2011 2013
HDP na obyvateľa v tis. EUR
0 50,000 100,000 150,000 200,000 250,000 300,000 350,000 400,000
1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 2011 2013
HDP na obyvateľa v tis. Kč
