Hlavní práce4484_foltysm.pdf, 1 MB Stáhnout

(1)

Vysoká škola ekonomická v Praze

Fakulta financí a ú č etnictví

Katedra veřejných financí Obor: Finance

ZMENA DAŇOVÝCH MIXOV V OECD KRAJINÁCH VPLYVOM MENIACICH SA PODMIENOK GLOBALIZUJÚCEHO SA SVETA.

doktorská dizertačná práca

Autor dizertačnej práce: Ing.Michaela Čimborová, rod. Foltysová Školitel: Prof.Ing. Květa Kubátová, CSc.

Rok obhajoby: 2007

(2)

Prehlásenie

Prehlasujem, že doktorskou prácu na téma „ Zmena daňových mixov v OECD

krajinách vplyvom meniacich sa podmienok globalizujúceho sveta „ som vypracovala samostatne. Použitú literatúru a podkladové materiály uvádzam v priloženom zoznamu literatúry.

V Prahe dňa

……….

podpis

(3)

OBSAH

ABSTRAKT ... 6

ÚVOD ... 10

1. PREHĽAD LITERATÚRY- FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE DAŇOVÉ MIXY ... 14

1.1. VPLYV GLOBALIZÁCIE NA DAŇOVÉ MIXY... 19

1.2. MERANIE GLOBALIZÁCIE... 31

1.3. MOBILITA VÝROBNÝCH FAKTOROV VMEDZINÁRODNOM KONTEXTE... 37

1.4. ZHRNUTIE... 42

2. DAŇOVÁ POLITIKA SÚČASNÝCH KRAJÍN OECD... 43

2.1. PROCES FORMOVANIA DAŇOVÝCH SYSTÉMOV, DAŇOVÉ VLNY... 43

2.2. SÚČASNÉ PREBIEHAJÚCE TRENDY- DAŇOVÁ KONKURENCIA, DAŇOVÁ HARMONIZÁCIA... 50

2.3. ZHRNUTIE... 66

3. ANALYTICKÁ KOMPARÁCIA DAŇOVÝCH ŠTRUKTÚR V OECD KRAJINÁCH ... 67

3.1. SPÔSOBY MERANIA DAŇOVÉHO ZAŤAŽENIA... 67

3.2. CELKOVÁ DAŇOVÁ KVÓTA AJEHO VÝVOJ... 69

3.3. ŠTRUKTÚRA DAŇOVEJ KVÓTY... 78

3.4. CHARAKTERISTIKA VYBRANÝCH TYPOV DANÍ ZDAŇOVÉHO MIXU... 86

3.4.1. Osobné príjmové dane ... 86

3.4.2. Korporatívne príjmové dane... 89

3.4.3. Zdanenie kapitálových príjmov v regióne EU ... 93

3.4.4. Príspevky na sociálne zabezpečenie ... 106

3.5. ZHRNUTIE... 111

4. CLUSTER A DISCRIMINANT ANALÝZA DAŇOVÝCH MIXOV ... 113

4.1. ODÔVODNENIE POUŽITIA VYBRANÝCH ANALÝZ... 113

4.2. PRIEREZ EXISTUJÚCICH ZHLUKOVÝCH ANALÝZ... 114

4.3. ZHLUKOVÁ ANALÝZA- DAŇOVÉ MIXY OECD KRAJÍN... 122

4.4. ZHRNUTIE VÝSLEDKOV ZHLUKOVEJ ANALÝZY... 134

4.5. PRIEREZ EXISTUJÚCICH DISKRIMINAČNÝCH ANALÝZ... 135

4.6. DISKRIMINAČNÁ ANALÝZA- DAŇOVÉ MIXY OECD KRAJÍN... 136

4.7. ZHRNUTIE VÝSLEDKOV DISKRIMINAČNEJ ANALÝZY... 144

5. ZÁVER. ... 145

LITERATÚRA ... 155

PRÍLOHY: ... 160

PRÍLOHA 1-CELKOVÉ DAŇOVÉ PRÍJMY AKO % Z HDP- VYBRANÉ ROKY... 160

PRÍLOHA 2- DAŇOVÝ MIX VROKU 1965 ... 162

PRÍLOHA 3-DAŇOVÝ MIX VROKU 1970 ... 163

PRÍLOHA 7-DAŇOVÝ MIX VROKU 1990... 165

PRÍLOHA 11-ZÁKLADNÉ INDIKÁTORY GLOBALIZÁCIE PODĽA OECD ... 168

(4)

Zoznam grafov

GRAF Č.1TYPY A VÁHA INDIKÁTOROV OBMEDZENIA VKRAJINÁCH OECD V 90TYCH ROKOCH. ... 23

GRAF Č.2VÝVOJ FDI REŠTRIKCIÍ VKRAJINÁCH OECD ... 24

GRAF Č.3DAŇOVÁ KVÓTA VKRAJINÁCH OECD, ROK 2003 ... 72

GRAF Č.4DAŇOVÁ KVÓTA VKRAJINÁCH OECD, ROKY 1965-75... 73

GRAF Č.5DAŇOVÁ KVÓTA VKRAJINÁCH OECD, ROKY 1975-85... 74

GRAF C.6DAŇOVÁ KVÓTA VKRAJINÁCH OECD, ROKY 1995-85... 75

GRAF Č.7 DAŇOVÁ KVÓTA VKRAJINÁCH OECD, ROKY 2003-95... 76

GRAF Č.8DAŇOVÝ MIX, ROK 1980... 84

GRAF Č.11VÝVOJ PODIELU OSOBNÝCH PRÍJMOVÝCH DANÍ NA HDP... 88

GRAF Č.12VÝVOJ PODIELU KORPORATÍVNYCH PRÍJMOVÝCH DANI NA HDP... 90

GRAF Č.13VÝSLEDKY ZHLUKOVEJ ANALÝZY KAPITÁLOVÝCH PRÍJMOV V ROKU 1990... 104

GRAF Č.14VÝSLEDKY ZHLUKOVEJ ANALÝZY KAPITÁLOVÝCH PRÍJMOV V ROKU 1990... 105

GRAF Č.15VÝVOJ PODIELU PRÍSPEVKOV NA SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE NA HDP... 108

GRAF Č.16ZHLUKY V ROKU 1965 ... 123

GRAF Č.21 ZHLUKY V ROKU 1990 ... 128

(5)

Zoznam tabuliek

TABUĽKA Č. 1ŠTRUKTÚRA DAŇOVÝCH REŽIMOV... 18

TABUĽKA Č. 2EFEKTÍVNE DAŇOVÉ SADZBY – PRIEMER ZA OECD KRAJINY... 30

TABUĽKA Č. 3IMPLICITNÉ DAŇOVÉ SADZBY- PRIEMER ZA KRAJINY EU... 30

TABUĽKA Č. 4POROVNANIE 10 KRAJÍN V RÁMCI RÔZNYCH REBRÍČKOV INDEXU GLOBALIZÁCIE... 33

TABUĽKA Č. 5POROVNANIE KRITÉRIÍ INDIKÁTOROV... 33

TABUĽKA Č. 6DANE PODĽA MOBILITY... 37

TABUĽKA Č. 7EMPIRICKÉ VÝSLEDKY KONVERGENCIE DAŇOVÝCH ŠTRUKTÚR VKRAJINÁCH OECD... 40

TABUĽKA Č. 8ZAVÁDZANIE DANÍ ZPRÍJMOV... 44

TABUĽKA Č. 9ZAVEDENIE PRÍSPEVKOV NA SOCIÁLNE... 45

TABUĽKA Č. 10ZMENY VOSOBNÝCH PRÍJMOVÝCH DAŇOVÝCH SADZBÁCH, ROKY 1975–1989(V %)... 48

TABUĽKA Č. 11ZMENY VKORPORAT. DAŇ. SADZBÁCH, ROKY 1984–1990 ... 48

TABUĽKA Č. 12ZMENY VPOČTE DAŇOVÝCH PÁSIEM,... 49

TABUĽKA Č. 13DAŇOVÉ ŠTRUKTÚRY V OECD– AKO % HLAVNÝCH DAŇOVÝCH KATEGÓRIÍ NA CELKOVÝCH DAŇOVÝCH PRÍJMOCH... 80

TABUĽKA Č. 14ZMENY V PODIELE JEDNOTLIVÝCH DANÍ NA CELKOVÝCH DAŇOVÝCH PRÍJMOV (NEVÁŽENÝ PRIEMER ZA KRAJINY OECD) ... 82

TABUĽKA Č. 15NAJVÄČŠIE POSUNY VDAŇOVÝCH ŠTRUKTÚRACH, ROKY 1965-89,1975-89,1982-89 ... 82

TABUĽKA Č. 16CELKOVÉ DAŇOVÉ SADZBY NA ÚROKY, DIVIDENDY ANEROZDELENÝ ZISK VKRAJINÁCH EU ... 102

TABUĽKA Č. 17VÝSLEDKY ZHLUKOVEJ ANALÝZY KAPITÁLOVÝCH PRÍJMOV... 104

TABUĽKA Č. 18VÁHA INDEXOV GLOBALIZÁCIE... 137

TABUĽKA Č. 19INDEXY GLOBALIZÁCIE V ROKU 1980... 139

TABUĽKA Č. 20VÝSLEDKY DISKRIMINAČNEJ ANALÝZY V ROKU 1980 ... 140

TABUĽKA Č. 24VÝSLEDKY DISKRIMINANČNEJ ANALÝZY V ROKU 2000... 142

(6)

Abstrakt

Cieľom predkladanej práce je identifikovať spoločné znaky meniacich sa daňových mixov v krajinách OECD, hlavné faktory zmien a možné tendencie vývoja v budúcnosti. V metodologickej časti je cieľom nájdenie a overenie metód na skúmanie spoločných prejavov v daňových štruktúrach zahrňujúc časový a priestorový rozmer.

Objektom výskumu sú daňové mixy (s dôrazom na dane s mobilnými daňovými základmi) 21 OECD krajín, pre ktoré boli dostupné dáta vo všetkých sledovaných obdobiach od 1965 – 2003. Predmetom skúmania sú faktory determinujúce daňové štruktúry v podmienkach globalizujúceho sveta.

Pre naplnenie stanoveného cieľa práce sú použité vedecké metódy komparácie a syntézy na základe poznatkov vedeckých prác z tejto oblasti. Snahou je zovšeobecniť prebiehajúce zmeny v daňových štruktúrach v poslednom období pomocou presne definovaných faktorov. Zachytené všeobecne trendy sformulované do podoby hypotéz sú ďalej predmetom štatistických analýz, ktoré ich majú potvrdiť alebo vyvrátiť. Štatistické postupy zhlukovej a diskriminačnej analýzy prinášajú výsledky, ktoré postupné približovanie sa daňových mixov krajín OECD pod vplyvom globalizácie, potvrdzujú.

Výsledky a použité metódy v takto vymedzenej oblasti predstavujú nový uhoľ pohľadu, pretože vnímajú daňové mixy komplexne zasadené do historických súvislostí a pod vplyvom momentálne prebiehajúcich zmien kvantifikovaných najmä v podobe globalizácie.

Práca je rozdelená do piatich kapitol. Prvá kapitola predstavuje prierez daňovou teóriou so zameraným sa na definovanie faktorov ovplyvňujúcich daňové štruktúry, pričom dôraz je kladený najmä na faktory globalizácie. Súčasné politiky krajín ovplyvnené prebiehajúcimi daňovými reformami v kontexte procesov daňovej konkurencie a harmonizácie sú obsahom druhej kapitoly. Vývoj daňového bremena, daňových mixov v krajinách OECD v sledovanom časovom období so snahou o zovšeobecnenie trendov v tejto oblasti je predmetom tretej kapitoly. Štvrtá kapitola

(7)

obsahuje výsledky vlastnej zhlukovej a diskriminačnej analýzy, ktoré slúžia k verifikácii stanovených hypotéz práce. Záverečné zhodnotenie vzniknutých zhlukov krajín a príčin ich formovania pri zohľadnení faktorov globalizácie sú obsiahnuté v poslednej piatej kapitole.

(8)

Abstract

The aim of presented doctoral thesis is the identification of common features in tax mixes in OECD countries, main factors of changes and potential tendencies of development in future. In methodology part the aim is to find and verify methods for investigation of the common tendencies in tax structures in time and space.

The object of research is tax mix of 21 OECD countries, for which were available data for all following years from 1965 – 2003. As the investigate subjects I use the factors which determinate tax structure in globalization environments.

Scientific methods of comparison and synthesis on the basis of existing results from research works in this area are used to aim achieve goal. The goal is to generalize the running changes in tax structures in last decade thanks exactly defined factors. As noticed, general trends mentioned in hypothesis are later subjects of statistical analysis, which have to be confirmed or disproved. The results of cluster and discriminate analysis bring results confirm that tax mixes in OECD countries are gradually approaching under the pressure of globalization.

These results and used methods in such defined area present new point of view, because the tax mixes are analyzed in historical connection and under the impact of current running changes which are quantified in form of globalization.

The thesis is divided into 5 chapters. The first chapter introduces the section of taxation theory with accent on definition factors, which influence tax structures, mainly on globalization. Currant policies, determinated by tax reforms in context of tax competition and tax coordination processes are the content of second chapter. The development of tax quotas, tax mixes in OECD countries in following years with effort to generalize of trends in this area are the subject of third chapter. The fourth chapter is consist of results of own cluster and discriminate analysis, which are helpful for

(9)

verification the hypotheses. The closing evaluation of cluster results and the cause of their creation in context of globalization factors are the content of fifth chapter.

(10)

Úvod

V súčasnosti národné ekonomiky podliehajú rastúcim tlakom z dokonalejších trhov, ktoré sú výsledkom globalizácie a redukcie obchodných bariér, redukcie transakčných nákladov, rastúcej konkurencie, deregulácie a zjednodušeného prístupu ku kapitálu vo forme finančných inovácií. Determinanty globalizácie, vďaka ktorým dochádza k priestorovému a časovému zmenšovaniu sveta, budú i naďalej dôležitými implikátormi budúceho vývoja daňovej politiky.

V súvislosti so spomínanými zmenami vo svetovej ekonomike, je možné vyzdvihnúť globalizačné dopady na daňové mixy, ktoré súvisia s presúvaním dôrazu v prospech nemobilných daňových základov. Tento predpoklad vychádza z nutnosti vlád reagovať na konkurenčné tlaky a hrozbu odlivu mobilných daňových základov a vedie ku krátenie ich daňových sadzieb.

Hlavným motívom pre napísanie práce je poukázať nato, že vo vývoji daňových mixov OECD krajín je možné sledovať vyššie uvedené tendencie a ich príčina je daná zmenami globalizujúceho sa sveta. Cieľom predkladanej práce je identifikovať spoločné znaky meniacich sa daňových mixov v krajinách OECD, hlavné faktory zmien a možné tendencie vývoja v budúcnosti. Snahou je zovšeobecniť prebiehajúce zmeny v daňových štruktúrach v poslednom období pomocou presne definovaných faktorov globalizácie. Pre naplnenie stanoveného cieľa sme zvolili postup:

1. vymedziť daňové systémy pomocou hlavných determinantov a kvantifikátorov 2. definovať faktor globalizácie a kvantifikovať ho

3. analyzovať vzťah globalizácie a daňových systémov

Kvantifikácia daňových štruktúr vyžaduje na jednej strane poznanie základných ukazovateľov, najmä v podobe daňovej kvóty, daňových mixov a trendov jednotlivých typov daní a na druhej strane determintov vplývajúcich na ich formovania.

Globalizácia ako jeden z takýchto determinantov môže byť chápaná ako spúšťací mechanizmus konvergencie, v rámci ktorého, krajiny praktikujú podobné politiky zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti. Zároveň platí, že rast daňovej konkurencie

(11)

sa zintenzívňuje s rastom mobility kapitálu. Globalizačné dopady na daňové mixy objasňujú predpoklady efektivity a kompenzácie. Predpoklad efektivity súvisí s konkurenčnými tlakmi a hrozbou odlivu mobilných daňových základov z krajiny, pričom vedie ku krátenie ich daňových sadzieb. Predpoklad kompenzácie naopak núti vlády „kompenzovať“ nerovnosti medzinárodnej integrácie zvyšovaním blahobytu a sociálnych programov pre občanov.

Nakoľko teoretické predikcie odhaľujú skutočný vývoj globalizačných vplyvov na daňové mixy vo vyspelých krajinách, či je možné hovoriť o ďalšej vlne daňových reforiem (reforiem s podobnými črtami „prelievajúcimi“ sa medzi krajinami v čase a priestore), ktorej pokračovanie je možné predikovať, je predmetom analýzy predkladanej práce.

Zameranie jednotlivých častí práce smeruje k identifikácii determinantov daňových mixov, vrátane faktorov globalizácie, ku kvantifikácii ukazovateľov daňových štruktúr a kvantifikácii indexov globalizácie. Až na základe toho, keď vieme, čo sú daňové mixy, čo je globalizácia, môžeme analyzovať ako sa daňové mixy menia pod jej vplyvom.

Metódy práce vychádzajú zo štandartných postupov používaných pri spracovaní prác podobného typu. Práca vychádza z novopozitivistického prístupu založenom na deduktívno - induktívnej analýze a jej následnej empirickej verifikácii. V prípade kvantifikácie ukazovateľov daňového zaťaženia je najskôr použitá deduktívna metóda, následne je induktívne overené ich použitie pre cieľ práce. Na základe komparácie jednotlivých faktov zo skúmaných krajín sú vytvárané syntetické závery o základných trendoch vývoja vybraných daňových ukazovateľov. Takýto metodologický rámec umožňuje predvídanie niektorých vývojových trendov v daňovej politike. Pri kvantifikácii fenoménu globalizácie sa vychádza zo sekundárnej analýzy dostupných vedeckých prác. Na analýzu vzťahu globalizácie a daňových mixov sú použité viacrozmerné štatistické analýzy. V prípade analýzy daňových mixov, zhluková analýza pomáha identifikovať zhluky krajín (podskupiny z krajín OECD) s podobnými daňovými

(12)

systémami v sledovanom období. Zhluky krajín sú vytvárané z historického pohľadu od roku 1965 po rok 2003, vždy v úseku piatich rokov, čím je možné sledovať zmeny vo vytváraní zhlukov. To umožňuje zachytiť pôsobenie daňových reforiem na štruktúry daňových mixov z dlhodobej perspektívy. Z hľadiska zameranie práce je dôraz kladený najmä na posledné obdobie (80, 90te roky a súčasnosť), pre ktoré sú charakteristické zmeny globalizajúceho sveta v podobe daňovej konkurencie či daňovej harmonizácie Prečo je zoskupenie krajín v danej podobe, čo pôsobilo na formovanie zhlukov krajín, pomáha objasniť diskriminačná analýza. V rámci diskriminačnej analýzy sa berú do úvahy vybrané premenné globalizácie. Výsledky diskriminačnej analýzy umožňujú sledovať silu jednotlivých diskriminátorov (v podobe indexov globalizácie) v čase a podľa jednotlivých indexov (ekonomických, sociálnych, politických).

V predloženej práci sa opierame hlavne o východiská získané z literatúry, ktorá je predmetom prvej a druhej kapitoly. Tvoria ich sekundárne zdroje domácich a zahraničných autorov, ktorí sa zaoberajú problematikou determinantov daňových štruktúr, globalizáciou a daňovou konkurenciou. Použité štatistické dáta pochádzajú z oficiálnych štatistík OECD a výpočty týkajúce sa štatistickej analýzy boli vykonané v programe Statgraphics.

Takéto smerovanie analýzy na zmenu daňových mixov pod vplyvom globalizácie predstavuje v daňovej teórii nový pohľad, kombinácia použitých štatistických metód umožňuje potvrdiť či vyvrátiť všeobecné poznatky daňovej teórie. Hovoríme o poznatkoch, ktoré je možné zhrnúť do hypotéz práce:

Hypotéza č.1: Existujú faktory, ktoré menia daňové mixy vyspelých krajín rovnakým smerom.

Hypotéza č.2: Krajiny, ovplyvňované globalizáciou, menia daňové štruktúry v smere presunu dôrazu z mobilných na nemobilné daňové základy.

Doposiaľ existuje len jedna práca Heinemann (1999), ktorá používa obe štatistické metódy (zhlukovú, diskriminačnú) na meranie vplyvov globalizácie, avšak len

(13)

jej ekonomických faktorov a taktiež neberie do úvahy celý daňový mix, ale len korporatívne a spotrebné dane.

Istými obmedzeniami v práci je výber OECD krajín, ktoré predstavuje tú vyspelejšiu časť členských štátov. Obmedzenia výberu na tieto krajiny sú dané časovým rozsahom práce, keďže mnohé súčasné krajiny OECD v roku 1965 (počiatočný rok analýzy) neboli v tom období ešte členským štátom spoločenstva. To môže viesť k skresleniu výsledkov formovaných zhlukov krajín. Podobné obmedzenie platí pri indexoch globalizácie, keďže nie pre všetky krajiny vo vzniknutých zhlukoch existujú dáta. Tieto faktory vedú k štatisticky obmedzenému počtu vstupných dát, avšak stanovená metodika môže byť použiteľná v budúcnosti pri raste základne štátov vstupujúcich do analýzy. Jej ďalšie použitie súvisí presnejšou kvantifikáciou globalizácie a zahrnutím diferencovaného okruhu krajín do analýzy. V súčasnosti však predstavuje zdroj:

• pre získanie prehľadu o sile vplyvu jednotlivých determinantov na daňové mixy,

• pre širokú základňu pohľadov na globalizáciu,

• pre analytickú komparáciu daňových mixov krajín OECD

• pre uplatnenie nového pohľadu na posledné zmeny v daňových mixov použitím kombinácie zhlukovej a diskriminačnej analýzy.

(14)

1. Preh ľ ad literatúry- faktory ovplyv ň ujúce da ň ové mixy

Predmetom nasledujúcej kapitoly je vymedzenie základných charakteristík daňových systémov, definovanie determinantov ich vývoja v poňatí súčasných poznatkov daňovej teórie.

Charakterizovať daňové systémy je možné pomocou rôznych ukazovateľov, ako sú daňová kvóta, daňové mixy, daňové sadzby, typy daní, daňové základy. Keďže predmetom práce je zmena daňových mixov, dôraz je kladený predovšetkým na daňové mixy. Čím sa daňový mix vyznačuje? Daňový mix je tvorený podielom jednotlivých daní na celkových daňových výnosoch. Dominantné postavenie v daňových mixoch jednotlivých krajín majú v súčasnosti 2-3 dane (daňami je v práci možné rozumieť dane z príjmu jednotlivcov, dane z príjmu spoločností, majetkové dane, všeobecné a selektívne spotrebné dane, príspevky na sociálne zabezpečenie. Dôraz v rámci analýz je kladaný na dane s mobilnými daňovými základmi.), ostatné majú skôr doplnkový charakter. Platí zároveň relatívna stálosť v podiele týchto daní v rámci daňových štruktúr. Aké faktory vplývajú na zloženie a vývoj daňových mixov?

Daňová kvóta, daňový mix a ďalšie rysy daňových systémov sú determinované faktormi (Kubátová, K., 2000, s.129):

• ekonomickými,

Daňové výnosy a ich štruktúra závisia napríklad od odvetvovej a geografickej štruktúry (miera podielu korporácií a samostatne zárobkových fyzických osôb – väčší podiel korporácií znamená aj väčší podiel zamestnancov, ktorým je daň zrážaná zo mzdy a tým je zabezpečená relatívna spoľahlivosť spojená s daňou z príjmu fyzických osôb a dôraz na spotrebné dane je menší), štruktúry pracovných síl, hospodárskeho rastu, miery inflácie a podobne.

• politickými,

Daňové opatrenia sa presadzujú cez politický systém a uloženie dane má formu zákona. V rámci deľby politických strán na politickú pravicu a politickú ľavicu, je možné predpokladať základné tendencie príslušných politických strán i v oblasti daňovej. Medzi ideológiou strany, jej proklamáciou vo voľbách a implementáciou

(15)

prostredníctvom nového daňového programu strany vo vlády je však množstvo bariér.

Na prvom miesto je potreba zvíťaziť vo voľbách. Platí, že vo väčšine vyspelých demokracií vládnu koalície (z 22 krajín OECD v roku 1990 malo len šesť jednostranovú vládu). Znamená to, že hoci je politická strana úspešná a dostala sa do vlády, svoju predstavu nemôže realizovať sama, uzatvára kompromisy so svojimi politickými partnermi v jednotlivých politikách, i daňovej. Na druhej strane, opatrenia v daňovom systéme sú značne nepopulárne v očiach verejnosti, preto sa im väčšina politikov počas svojho volebného pôsobenia vyhýba. Značný vplyv na rozhodovanie politikov má ich správne načasovanie v rámci volebného obdobia (Guy Peters. B., 1991.s. 9).

• kultúrne – historickými,

Jednotlivé krajiny majú vlastné zaužívané spôsoby zdaňovania, typickú daňovú morálku, tradície spojené s výberom daní a ich administratívou.

Napríklad pre anglo – americké krajiny je typický veľký dôraz kladený na majetkové dane ako zdroj financovanie miestnych vlád. Pre krajiny, ako Taliansko, Francúzsko, ktoré sa vyznačujú vysokými daňovými únikmi, je ťažisko príjmov sústredené na dane nepriame (Guy Peters. B., 1991.s. 5).

• administratívne – inštitucionálnymi,

Na efektivitu presadenia zákonného opatrenia majú vplyv nielen politici, ale i úradníci. Taktiež ústavno – právne usporiadanie štátu sa prejavuje na štruktúre daní a daňových výnosoch na jednotlivých úrovniach štátnej správy.

• technického pokroku,

Lepšie technické možností na jednej strane prispievajú k zdokonaľovaniu foriem obchodu, ktorých zdaňovanie je problematické, na druhej strane umožňujú využitie účinnejších nástrojov k výberu daní a k zabráneniu daňových únikov.

• globalizácie.

Daňové systémy krajín veľmi intenzívne reagujú na zmeny medzinárodného prostredia, nielen na vlastné interné potreby.

Postupným vývojom sa stierajú hranice medzi krajinami, ekonomiky jednotlivých štátov sa snažia obstáť v konkurencii, ktorá sa zvyšuje vplyvom rastúcej mobility kapitálu, prebiehajú vlny reforiem – reforiem s podobnými črtami ako napríklad

(16)

znižovanie sadzieb daní z príjmu, redukcia počtu daňových pásiem a podobne. Časť týchto reformných aktivít prebieha ako výsledok konkurenčných tlakov, časť ako napodobovanie „medzinárodnej módy“ v oblasti daňovej, časť ako výsledok harmonizačných snáh a odstraňovanie škodlivých daňových praktík, odstraňovanie prekážok pri voľnom pohybe tovaru a služieb (Guy Peters. B., 1991.s. 7).

Pre súčasnosť charakterizujúce črty sa odrážajú i v štruktúre daňových systémov rozdeľuje Poddar ( Poddar, S., Neubig, T., English, M, Canadian Tax Journal/ Revenue Fiscale Canadienne, 2000.Vol.48, No.1) na:

• menšie rozpočtové deficity, dané nárastom daňových príjmov (rast ekonomík, rast bohatstva domácností, spojený s rozvojom finančných trhov) a poklesom vládnych výdavkov (oblasť obrany a sociálnych programov)

• proces decentralizácie a presúvanie kompetencií na nižšie vládne úrovne znamená, že tieto vlády kladú menší dôraz na osobné a korporatívne príjmové dane. Relatívna zmena daňových mixov v prospech daní nepriamych (spotrebných a majetkových daní) nie je spôsobená absolútnym rastom nepriamych daní, ale skôr poklesom daní priamych.

• starnutie populácie a s tým spojený rast príjmov zo spotrebných daní, keďže starší občania neplatia dane z príjmov.

• zvýšenie kapitálového vlastníctva, ktoré súvisí s rastúcimi možnosťami kapitálových trhov sprístupnených verejnosti vo forme rôznych akciových a podielových fondov.

• zdokonalenie trhov (väčší počet účastníkov trhu, viac informácií, nižšie transakčné náklady, ľahší vstup na trh), medzinárodného obchodu (odstraňovanie bariér a zvyšovanie objemu obchodu, nárast priamych zahraničných investícií, snahy o medzinárodnú daňovú koordináciu) elektronického obchodu (proces digitalizácie informácií, problémy s definovaním zdroja, pôvodu a miesta určenia produkcie i spotreby, podstatné zníženie transakčných nákladov), deregulácia významných

(17)

odvetví (telekomunikácie, bankovníctvo, plynárne a elektrárne) a finančné inovácie.

Ekonomické a politické determinanty daňových mixov vyzdvihuje Lammert, (2004).

Medzi štandardné ekonomické faktory zaraďuje autor ekonomický rast a infláciu, ktoré vplývajú predovšetkým na príjmové dane a stupeň ekonomickej otvorenosti krajiny, ktorý tlačí najmä na dane korporatívne. Z politických faktorov poukazuje na vzťah stabilnej jednostranovej vlády či minimálnej koalície vo vzťahu k nižšej úrovni celkového daňového zaťaženia, keďže sa nemusia brať do úvahy náklady na tvorbu koalície. Autor vyzdvihuje zastúpenie politických strán nasledovnými spôsobmi:

• sociálne demokracie charakterizuje ako režimy využívajúce zdanenie vo veľkej miere, predovšetkým príjmov,

• kresťansko – demokratické strany sledujú najmä princíp rovnosti vo väčšine sociálnych systémov v kontinentálnej Európe

• liberálne orientované strany preferujú nepriame formy zdanenia, nízke daňové bremeno a minimálne distorzné účinky.

Medzi štruktúrou daňových systémov a zložením politických strán je možné špecifikovať určitý vzťah. Nie je prekvapujúca negatívna korelácia medzi konzervatívnymi stranami a celkovými daňovými príjmami, a na druhej strane pozitívna korelácia medzi ľavicovým krídlom politických strán a úrovňou zdanenia. Politické strany presadzujú svoje záujmy prostredníctvom daňovej politiky, ľavicové strany bojujú cez redistribúciu príjmov proti chudobe, zatiaľ čo pravicové kladú dôraz na tvorbu bohatstva, cenovú stabilitu, trhovú ekonomiku a nízke dane. Wagschal (2001) rozlišuje v rámci OECD krajín tri odlišné daňové režimy na základe zloženia politického režimu:

• liberálno – konzervatívne: Kanada, USA, Švajčiarsko, Japonsko, Veľká Británia, Austrália a Nový Zéland

• kresťansko – demokratické: Nemecko, Belgicko, Holandsko, Rakúsko a Francúzsko

• sociálno – demokratické: Švédsko, Dánsko a Fínsko

(18)

Wagschal (1999) zároveň poukazuje na ďalší zaujímavý faktor, ktorým je náboženstvo.

Autor uvádza, že: „sociálno – demokratické a liberálno – konzervatívne systémy sú väčšinou typické pre krajiny s protenstanským náboženstvom a kresťansko – demokratické pre krajiny s katolíckou vierou“. Znamená to, že náboženstvo je významné nielen pre spoločnosť, ale i politické strany, ktoré sa odlišujú preferovaním jedného z princípov zdanenia. A to buď princíp schopnosti platiť, ktorý dominuje v protestanských krajinách alebo princíp benefitu, uplatňovaný v katolíckych krajinách.

Daňové systémy môžu byť diferencované podľa dvoch kritérií: úrovne zdanenia a uplatňovaného princípu zdanenia.

Tabuľka č. 1 Štruktúra daňových režimov Daňová sadzba

Vysoká Nízka

Princíp schopnosti

platiť Sociálno

demokratické režimy

Konzervatívno liberálne režimy

Princíp zdanenia

Princíp benefitu Kresťansko demokratické režimy

Zdroj: Wagschal Uwe, 2001, Deutschlands Steuerstaat und die vier Welten der Besteuerung, In:

Wohlfahrtsstaatliche Politik, Institutionen politischer Prozess und Leistungsprofil.

Pre konzervatívno liberálne daňové systémy je charakteristický vysoký podiel priamych daní, pričom príspevky na sociálne zabezpečenie a daňové sadzby nepriamych daní sú relatívne nízke. Naproti tomu, v kresťansko demokratických režimoch je širší koncept zdaňovania vyznačujúci sa množstvom diferencovaných daní. Hoci priame dane nie sú základom daňových príjmov, dominujú príspevky na sociálne zabezpečenie. V sociálno – demokratických systémov sú vysoké daňové príjmy tvorené najmä vysokými príjmovými daňami a vyššími ako priemernými daňovými sadzbami, pričom príspevky na sociálne zabezpečenie sú relatívne nízke.

(19)

Zloženie a orientácia politických strán vo vláde patrí k faktorom (vrátane programov sociálneho zabezpečenia, zamestnaneckých odborov a pod.), ktoré pôsobia proti vplyvom globalizácie na daňovú politiku a udržujú vlastnú identitu krajín.

Predikovať daňové zaťaženie v krajine znamená brať do úvahy budúce politické prístupy. Na jednej strane je trend smerom k privatizácii a zmenšovaniu vplyvu vlády, na strane druhej k rastúcim dopytom po vládnych výdavkoch, ktorý kopíruje demografické zmeny a vysokú úroveň nezamestnanosti.

V dielach jednotlivých autorov ako hlavné faktory vplývajúce na štruktúru daňových mixov vystupujú faktory ekonomické, politické a faktory globalizácie. Práve skupina posledných determinantov globalizujúceho sveta súvisí s množstvom otázok, ktoré sa vo svojich analýzach pokúšajú riešiť viacerí odborníci. V nasledujúcej kapitole je stručný prehľad týchto prác.

1.1. Vplyv globalizácie na daňové mixy

Globalizácia nie je nový fenomén, hoci v priebehu posledných rokov sa tento pojem často skloňuje. Korene globalizácie spadajú do obdobia priemyselnej revolúcie.

Maddison (2001) and Williamson (2002) identifikujú obdobie globalizácie spojené s procesom industrializácie v rámci európskeho kolonializmu. Ďalšie obdobie globalizácie je spojené s obdobím po druhej svetovej vojne, keď sa spojené štáty americké stali leadrom v kapitalistickom svete. Nová etapa bola charakteristická ako etapa dekolonizácie, kedy vznikali multilaterálne inštitúcie s cieľom zabezpečiť liberalizáciu obchodu. Súčasná vlna globalizácie je poháňaná viacerými faktormi ako deregulácia finančných trhov, vznik nových moderných foriem dopravných a komunikačných technológií, kolaps východného bloku, úspechy východoázijských ekonomík.

Pri snahe o vymedzenie presnej definície globalizácie narazíme na problém. Ide totiž o pojem síce denno – denne používaný, ale príliš široký, aby ho bolo možné vystihnúť v jednej definícii, či definícii jednej vednej disciplíny. Pokúšali sa o to mnohí známi

(20)

autori z viacerých vedných odborov. Ak by sme brali do úvahy len ekonomický aspekt globalizácie môžeme spomenúť napríklad J. Stiglitza (2002), podľa ktorého: “je globalizácia užšia forma integrácie ľudí a krajín vo svete, vedúca k poklesu nákladov na transport a komunikáciu, a k odstraňovaniu bariér pre toky tovarov, služieb, kapitálu, informácii a ľudí“. Rant (2003) definuje: „globalizáciu ako proces rastúcej vzájomnej závislosti výrobcov tovarov a služieb, pričom rozhodnutia o produkcii výrobných faktorov sú globálne“.

Po prečítaní mnohých definícií globalizácie je možné jej zovšeobecnenie v nasledujúcej podobe:

- globalizáciou je chápaná komplexná transformácia trhových vzťahov v celosvetovom merítku, ktorá sa zhmotňuje v množstve zmien, v ekonomickej i mimoekonomickej sfére.

Táto transformácia mení svetovú ekonomiku smerom k väčšej previazanosti a závislosti jednotlivých ekonomických subjektov, pričom väzby medzi nimi sa menia, prípadne vznikajú typologicky vzťahy nové. Základné ekonomické sily (rastúci obchod a investičné toky, zvyšujúca sa mobilita práce a rastúci technologický pokrok, dané dereguláciou finančných trhov, redukciou obchodných bariér a nižšími komunikačnými nákladmi) prevládajú nad politickými, ktoré sa snažia tento trend spomaliť. V súčasnosti niet pochýb, že takýto proces prebieha, diskutabilné sú však príčiny, prejavy a dôsledky tohto procesu.

Weiss (1997, no. 225. s. 3 – 27) pri definovaní globalizácie vychádza zo spektra predpokladov, časť z nich vníma globalizáciu ako rastúcu ekonomickú nezávislosť, ktorá je odrazom rozširujúceho sa nadnárodného fenoménu, odlišného od dekád prebiehajúcich po druhej svetovej vojne. Vtedy bola expanzia svetového obchodu a financií primárne vedená snahou štátov o vytvorenie medzinárodného menového systému (Bretton Woods) a úspešnými kolami multilaterálnych dohôd v rámci GATT. Súčasná éra internacionalizácie je daná najmä ekonomickou integráciou. V tomto bezhraničnom svete je jasná dominanta nadnárodných spoločností. (Ohmae 1990, Reich 1992, Horsman and Marshall 1994, Hamdani 1997). Tie vlastnia a kontrolujú pobočky, realizujú obchody v rôznych častiach sveta, získavajú vstupy v podobe práce, materiálu, kapitálu, podľa

(21)

výhodnosti a takto tiež umiestňujú svoje produkty a služby na svetových trhoch.

„Globalizácia je teda podľa tohto pohľadu spúšťacím procesom konvergencie, v rámci ktorého všetky vlády praktikujú viac menej podobné politiky v snahe zvýšiť konkurencieschopnosť“. (Hamdani 1997).

Druhá časť pohľadov vníma expanziu medzinárodného obchodu, investičné a technologické transfery, ekonomickú integráciu národných ekonomík, nie ako odraz globalizácie, ale internacionalizácie sveta, kde regionálne a národné rozdiely, vrátane národných inštitúcií zohrávajú dôležitú úlohu (Chang Ha-joon,1998, s.97 – 113), (Dymski and Isenberg, 1998, s.163 – 94) (Hirst and Thompson 1996, Weiss 1997).

Z tohoto pohľadu éra štátu nekončí, vlády len svoje politiky prispôsobujú meniacim sa podmienkam.

V odbornej literatúre existuje skupina autorov, ktorá zohľadňuje pri vymedzení globalizácie nové uhly pohľadov. Časť z nich sa pokúša vplyvy globalizácie na daňové mixy skôr poprieť. Títo autori vyzdvihujú vo svojich prácach historické dáta vďaka, ktorým súčasné ukazovatele globalizácie popierajú svoju vypovedaciu schopnosť.

Mnohé interpretácie globalizácie sa snažia dospieť k jej vymedzeniu prostredníctvom ukazovateľov ako napríklad čistý objem cezhraničných tokov kapitálu, tovarov a služieb, či rastúca nezávislosť a integrácia medzi hlavnými svetovými trhmi.

V tejto súvislosti je zaujímavé sledovať či medzinárodné transakcie a investičné toky odrážajú historicky nezvyčajné trendy a do akého rozsahu majú svetový charakter.

Hirst and Thompson (1996) porovnávali z historického hľadiska ukazovatele globalizácie, pričom integráciu skúmali pomocou podielu exportu a importu na HDP.

Výsledky poukazujú nato, že súčasná vysoko internacionalizovaná ekonomika nie je ničím nezvyčajným, podiel exportu a importu na HDP vo väčšine industrializovaných krajín bol v roku 1973 menší ako v roku 1913. Pri definovaní kapitálovej mobility je možné vychádzať z absolútnej hodnoty bežného účtu k HDP. Podľa tohto spôsobu čisté kapitálové toky uvedené v štúdii sú v absolútnej výške značné, ale nie historicky neobvyklé. Hodnoty, ktoré dosahovali krajiny OECD v rokoch 1870 – 1889 na úrovni 3,7

% HDP korešpondujú približne s obdobím 1990 – 1996, kedy to bolo 2,3 % HDP. Iné

(22)

spôsoby merania kapitálovej mobility využívajú priame zahraničné investície (FDI) a cezhraničný obchod v dlhopisoch a akciách. Nárast FDI je spojený s rozmachom nadnárodných spoločností, ktoré namiesto exportu tovarov, využívajú zahraničné trhy pre umiestňovanie svojich pobočiek a dcér. „Nie všetky FDI toky smerujú na založenie novej investície v hosťujúcej krajine. Neproduktívne/ špekulatívne podnikanie, ako napríklad fúzie a akvizície tvoria značnú časť agregovaných tokov FDI (v roku 1997 to bolo 58 % z FDI)“(Weiss 1997, s. 8 – 9). Pri posudzovaní FDI k celkovým investíciám do budov, podnikov, strojov a vybavenie (fixného kapitálu), kde definície globalizácie predpokladajú veľký a rastúci podiel, pri bližšom pohľade zistíme, tento podiel je malý a to vo vyspelých i rozvíjajúcich krajinách.

V rozpore s hypotézou globalizácie je i ich výsledok týkajúci sa geografickej distribúcie FDI, podľa ktorej rastúci podiel investícií nadnárodných spoločností by mal byť celosvetový a nízko príjmové rozvíjajúce krajiny s nízkymi daňami by mali lákať investície. Existujú viaceré vysvetlenia, prečo nadnárodné spoločnosti koncentrujú svoje aktivity, hlavne vysoko technické, ako výskum a vývoj do vyspelých krajín s vysokými daňami, napríklad cez vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, prepojenie výroby s dodávateľmi v jednom regióne a pod. V prípade peňazí a kapitálových trhov, progresívna internacianalizácia je viac impresívna predovšetkým od rozpadu Bretton Woodskeho systému začiatkom 70tych rokov a následnej liberalizácie burzových a kapitálových kontrol.

Geografické rozloženie FDI je do značnej miery ovplyvnené mierou otvorenosti ekonomík. (www.oecd.org/daf/investment, rok 2002) Vo všeobecnosti krajiny OECD sú otvorené k prílivom priamych zahraničných investícií, hoci sú medzi jednotlivými krajinami rozdiely. Medzi najviac otvorené ekonomiky patria krajiny EU, keďže od roku 1992 toky FDI v rámci EU sú takmer úplne voľné a navyše tieto krajiny majú tiež mininálny počet obmedzení voči prílivu kapitálu z nečlenských krajín. V rámci OECD medzi krajiny s najväčším množstvom reštrikcií obmedzujúcich mieru otvorenosti ekonomík patrí Island, Kanada, Turecko, Mexiko, Austrália, Rakúsko, Kórea a Japonsko.

(23)

Kvantifikácia a identifikácia indikátorov reštrikcií pri prílive FDI do krajín závisí nielen od ich počtu ale i váhy týchto obmedzení. Nasledujúca kvantifikácia týchto indikátorov vychádza z oficiálnej štatistiky OECD merajúcej objemy investícií v krajinách. Indikátory sú zamerané na tri oblasti:

• vlastnícke vzťahy

• osobné slobody cudzincov

• kontrola pobytu zahraničných osôb v štáte

Graf č. 1 Typy a váha indikátorov obmedzenia v krajinách OECD v 90tych rokoch.

limity pri posudzovaní vlastníctva požadované previerky zahraničných osôb obmedzenia osobnej slobody cudzincov

POZN. Identifikátory sa pohybujú od 0 (najmenej reštriktívne) do 1 (najviac reštriktívne).

Zdroj: www.oecd.org/daf/investment

Reštrikcie v oblasti vlastníctva sa najviac vyskytovali v Mexiku, Turecku, Kórei, ale tiež v Kanade a USA. Silný riadiaci aparát pri posudzovaní a preverovaní zahraničných osôb

(24)

bol v Japonsku, na Islande, v Kanade, a v niektorých krajinách sú to zákonné postupy overovania zahraničných osôb.

Obmedzenia sa líšia i podľa odvetví, pričom platí, že najviac sú identifikovateľné v nevýrobných odvetviach. Príliv FDI do výrobných odvetví je takmer úplne bez obmedzení. V rámci nevýrobných odvetví podliehajú najviac reštrikciám oblasti ako elektrina, doprava, telekomunikácie, nasledujú financie a ďalšie služby. Opäť to neplatí pre jednotlivé krajiny, možno povedať, že bariéry v týchto odvetviach sú relatívne nízke v krajinách EU, ale v Austrálii a na Novom Zélande sa reštrikcie pohybujú nad priemerom OECD.

Graf č. 2 Vývoj FDI reštrikcií v krajinách OECD

Zdroj: www.oecd.org/daf/investment

V posledných 2 dekádach proces liberalizácie a dopady na toky FDI boli vo všetkých krajinách OECD značné, okrem USA a Japonska. Hlavné zmeny nastali v krajinách EU, najmä v Portugalsku, Francúzsku a Fínsku. Všeobecný pokles bariér je

(25)

spojený v plnou liberalizáciou voľného pohybu kapitálu v EU, s otvorením štátnych firiem a monopolov zahraničnému kapitálu.

Z existujúcich poznatkov v literatúre je možné rozdeliť autorov na tých, ktorí pozitívne vnímajú proces globalizácie spojený v vedecko – technickým pokrokom, odstraňovaním hraníc, jednoduchším a rýchlejším presunom výrobných faktorov, ktoré prispievajú k rastu ekonomík (napríklad vo forme prílivu FDI). A na druhej strane sú autori, ktorí vplyv globalizácie popierajú, svoje výsledky demonštrujú na rôznych ukazovateľoch daňových systémov. V tomto smere je dôležité uvedomiť si zdroj spracovávaných dát, typy porovnávaných ukazovateľov, ktoré potom môže viesť k protichodným interpretáciám autorov.

Ďalšia časť kapitoly je venovaná javom súvisiacim s procesom globalizácie, ktoré možno hodnotiť ako následky, prípadne príčiny vzniku globalizácie.

Determinanty globalizácie, zmeny a javy, ktoré charakterizujú súčasný stav svetového hospodárstva a sú pre realizáciu globalizačných tendencií typické, vďaka ktorým dochádza k priestorovému a časovému zmenšovaniu sveta zahŕňajú (Jeníček, V., 2002):

A) Vedecko- technický pokrok (VTP)

Nízka schopnosť ekonomických a politických disciplín premietnuť dôsledky búrlivého vedecko – technického pokroku do riešenia moderných politických a ekonomických systémov, vyvolávala potrebu zintenzívnenia, sprehľadnenia, posilnenia koordinácie a odbúrania rôznych obmedzení. Napriek uvedomovaniu si, že množstvo tarifných a netarifných prekážok brzdí rozvoj medzinárodného obchodu a nutný trend ku globalizácii trhov, ich odstraňovanie na úseku medzinárodných ekonomických vzťahov nebolo jednoduché. Svedčí o tom počet kôl rokovaní GATT (Jeníček, V., Foltýn J., 2003, s. 184).

VTP má na svetové hospodárstvo vplyv jednak diferenciačný, jednak homogenizačný.

Diferenciačný vplyv spočíva v tom, jednotlivé krajiny sa na jeho vlne zachycujú

(26)

nerovnomerne. Homogenizačný vplyv odráža urýchlený prúd inovácií, ktoré je nutné koordinovať v nadnárodnom rámci. Globalizácia je rozvojom a rýchlosťou technického rozvoja priamo podmienená.

B)Liberalizácia

Pre väčšinu krajín je typická zvýšená vonkajšia otvorenosť, pretože liberalizácia medzinárodného obchodu, investícií a tokov kapitálu zvyšuje rozdeľovaciu účinnosť, prináša do hospodárstva väčšiu dynamiku, zlepšuje inovatívnosť a výkonnosť domácich podnikov vďaka vonkajšej súťaži, zvyšuje možnosť voľby spotrebiteľov a znižuje ceny, zvyšuje odolnosť krajín voči vonkajším otrasom a špekuláciám, zvyšuje pohyblivosť výrobných faktorov, a tým mení komparatívne výhody krajín. Avšak proces liberalizácie obchodu, investícií a financií prebiehal rôznou rýchlosťou a rôznymi spôsobmi.

Globalizácia je podporovaná liberalizáciou a naopak globalizácia urýchľuje liberalizáciu.

Prístup OECD je založení na poznaní, že trhy sú otvorené, pokiaľ zahraničné podniky majú rovnaké podmienky výroby a predaja tovarov a služieb. Z toho pramenia tendencie na tvorbu mnohostranných pravidiel v oblastí investícií a súťažnej politiky, ktoré by naďalej podporovali liberalizáciu a tým aj globalizáciu.

Akademická literatúra rozlišuje dve hypotézy súvisiace s dopadmi globalizácie (Garghof, 2000):

• kompenzačnú hypotézu – Cameron (1978) a Katzenstein (1985) považujú globalizáciu za príčinu reakcie vlád snažiacich sa zvyšovať blahobyt ako

„kompenzáciu“ za rast nerovností v súvislosti s medzinárodnou trhovou integráciou.

• hypotézu efektivity – zvyšujúce sa konkurenčné tlaky na trhu tovarov a služieb, rastúca hrozba odchodu mobilných firiem a investorov, vedú ku kráteniu daní a nevyhnutným regresívnym zmenám v daňových mixoch. Rodrik (1997), Bretscher, Hittich (2002).

Pri vymedzení predmetu práce je otázne pôsobenie globalizácie a jej determinantov na daňové systémy súčasných krajín a to konkrétne:

(27)

• či globalizácia pôsobí na rast / pokles daňovej záťaže

• ako pôsobí na zloženie daňových mixov, či v prospech poklesu/rastu priamych/nepriamych daní

Globalizačné dopady na daňové štruktúry sú predmetom viacerých štúdií, avšak s nejednoznačnými výsledkami. Podľa Swanka (2001) a Adsera a Boiixa (2002) globalizácia zvyšuje daňové bremeno, zatiaľ čo Rodrik (1997) a Vaubel (1999) poukazujú na pokles daňových príjmov vplyvom globalizácie. Garrett (1995) a Heinemann (2000) nenašli žiadne vplyvy globalizácie na príjmy, ku kontroverzným výsledkom dospeli Garrett (1995), Quinn (1997) a Swank (2001), podľa ktorých globalizácia spôsobuje nárast korporatívnych daní. Rovnako diskutabilné sú vplyvy globalizácie na sociálne príspevky: Hicks a Swank (1992), Vaubel (1999) naznačujú pozitívny vzťah, Garrett a Mitchell (1999) značne negatívny.

Odlišnosti vo výsledkoch analýz sú dané rôznymi prístupmi merania ukazovateľov daňových systémov a ukazovateľov globalizácie. Zároveň platí, že niektorí autori pracovali len s vybranými ukazovateľmi, čo tiež viedlo k skresleniu výsledkov.

Väčšia časť odbornej verejnosti vyzdvihuje prínos globalizácie, ktorý spočíva v jej vplyve na pokles daňových sadzieb mobilných výrobných faktorov, pod tlakom konkurencie krajín v rámci rastúcej ekonomickej integrácie. Malé otvorené ekonomiky považujú daňovú konkurenciu za výzvu, nie hrozbu (príklad Írska). Od 70tych rokov mnohé krajiny eliminovali kontrolné mechanizmy, umožnili nákup zahraničných akcií občanom a cudzincom možnosť investovať v domácom prostredí. Finančné trhy sa deregulovali a investovanie v zahraničí sa stalo oveľa atraktívnejšie. Výsledkom bola obrovská explózia medzinárodného investovanie. Krajiny v snahe prilákať kapitál museli sa vyznačovať stabilnou menou, prijateľným daňovým systémom. Okrem mobilného kapitálu rastúci význam zohrávajú špecializovaní odborníci (daňová konkurencia je

(28)

viditeľná v prípade vysoko príjmových svetových celebrít). Krajiny reagovali na rastúcu mobilitu práce a kapitálu krátením daňových sadzieb.¹

Odlišný prístup v rámci interpretácie vo vývoji daňových sadzieb používa Lammert (2004). Výsledkom jeho analýz je, že vývoj daňových výnosov v OECD krajinách od roku 1965 do 2001 je trvalo rastúci, čo je rozpore s tradičným predpokladom, že globalizácia vyvoláva pokles daňových príjmov. Vyvracia i ďalší predpoklad, že globalizácia vedie k poklesu priamych daní a k posunu daňového bremena na dane nepriame. Poukazuje nato, že od roku 1975 nebol zaznamenaný pokles príjmov z príjmových daní a zo zisku, neexistuje teda preukázateľná korelácia medzi kapitálovou mobilitou a príjmami z príjmových a ziskových daní. A hoci korporatívne dane klesali je treba brať do úvahy dva problémy s tým spojené:

• politické – rozhodnutie investovať do určitej krajiny sa neviaže len na výšku daňových sadzieb

• ekonomicko – finančné – medzi náklady spoločnosti patria nielen korporatívne dane ale i príspevky na sociálne zabezpečenie, ktoré v sledovanom období rástli.

Na záver vyzdvihuje pretrvávajúce rozdiely medzi národnými daňovými systémami, bez prejavov konvergencie ako výsledku rastúcej ekonomickej a fiškálnej integrácie.

Reakcie na všeobecné predikcie následkov eliminácie obchodných a kontrolných bariér ako pozitívneho javu globalizácie, v podobe:

• celkového poklesu úrovne zdanenia (European Comission 1996, Steinmo 1996, Tanzi 1998, Hagan et.al. 1998)

• presunu daňového bremena z mobilných daňových základní, najmä kapitálu na nemobilné, ako práca, spotreba a nehnuteľný majetok. (Sinn 1990, CEPR 1993, Steinmo 1996, Hagen 1998, Schulze and Ursprung 1999)

a stali sa predmetom verejných debát, a pokúsil sa ich vo svojej práci rozobrať P.

Genschel (P.Genschel, MPIfG WP 01/1, 2001). Úroveň zdanenia a daňová kvóta zostali

1 Priemerné najvyššie daňové sadzby pri osobných príjmových daniach v 30 krajinách OECD klesli zo 67

% v roku 1980 na 47 % v roku 2000. Priemerné korporatívne daňové sadzby v OECD klesli zo 38 % v roku 1996 na 31 % v roku 2002 (Edwards, Ch. 2003).

(29)

relatívne stabilné, nie však kvôli nedostatočnej konkurencii, ale vďaka tlakom, ktoré neutralizovali jej účinok. (tieto tlaky autor definuje nasledovne: „pre obdobie 80 – 90tych rokov bol typický pomalý rast, vysoká nezamestnanosť, vysoký verejný dlh“). Platí síce, že daňová konkurencia predstavuje určité obmedzenia pre národnú daňovú politiku, nie však v zmysle obmedzovania verejných výdavkov na minimum, ale na ich udržiavanie v rámci externých tlakov redukovať daňové bremeno kapitálu a interných tlakov udržiavať úroveň príjmov a zmierňovať zdanenie práce.

Empirické údaje poukazujú nato, že v skutočnosti sa celkové daňové príjmy, vyjadrené ako percento z HDP, zvyšovali a pokiaľ ide o zmenu daňového bremena, tie nastali už v roku 1965. Najviac zrejmé zmeny sa objavili pred rokom 1975, čiže ešte v čase uzavretých ekonomík. Po polovici 70tych rokov sa daňový mix menil málo, pričom príjmy z majetku a zo spotreby mali skôr tendenciu klesať. Pri bližšom skúmaní je možné pozorovať, že osobné dane z príjmov predstavujú relatívne stabilné percento na celkových daňových príjmoch, čo vedie k zakrývaniu presunu od mobilných k nemobilným zdrojom osobných príjmov, teda od kapitálových k pracovným príjmom.

Z tohto dôvodu je lepšie rozloženie osobnej dane z príjmu podľa zdroja (kapitálové a pracovné príjmy) a kontrola daňovej základne (efektívne daňové bremeno na jednotku).

V súčasnosti sú dva zdroje dát pre sledovanie týchto požiadaviek, štatistiky s priemernými efektívnymi daňovými sadzbami, počítané Mendozom (Mendoza et al.

1994, Mendoza 1998) a štatistiky s implicitnými daňovými sadzbami z Eurostatu. Tieto zdroje však pracujú s rôznymi vzorkami krajín a rôznymi definíciami daňových základní.

Mendoza používa rozdelenie na spotrebu, prácu a kapitál, zatiaľ čo v Eurostate operujú so spotrebou, prácou a inými faktormi produkcie, kde síce najviac patrí kapitál, ale i iné faktory ako energie, environmentálne zdroje. Eurostat sa zameriava výlučne na členské krajiny EU, Mendoza počíta s 14 krajinami OECD.

(30)

Tabuľka č. 2 Efektívne daňové sadzby – priemer za OECD krajiny

Kapitál Práca Spotreba

1965-75 1975-85 1985-94 1965-75 1975-85 1985-94 1965-75 1975-85 1985-94

0,28 0,35 0,37 0,23 0,31 0,34 0,13 0,14 0,15

Zdroj: OECD Revenue Statistics, OECD National Accounts, Leibfritz et al.1997.

Tabuľka č. 3 Implicitné daňové sadzby- priemer za krajiny EU

Kapitál Práca Spotreba

1970-75 1976-85 1986-98 1970-75 1976-85 1986-98 1970-75 1976-85 1986-98

0,36 0,37 0,37 0,30 0,38 0,41 0,15 0,15 0,16

Zdroj: Eurostat, Structures of the taxation systems in the European Union.

Obe tabuľky sú v zásade zhodné pri zdaňovaní spotreby, efektívne/implicitné daňové bremeno na tovary a služby je relatívne nízke v porovnaní so zdanením pracovným.

V prípade efektívnych/implicitných daňových sadzieb na prácu je nárast rýchlejší ako pri kapitály a spotrebe.

Vo svojom modely sa vplyv globalizácie na daňový mix, konkrétne na vzťah zdaňovanie miezd a kapitálových príjmov, pokúšali demonštrovať Haufler, Klemm, Schjederup Predmetom ich záujmu bol pomer zdaňovanie práce a kapitálu vo vzťahu k exogénnym faktorom, ako je stupeň medzinárodnej ekonomickej integrácie, veľkosť krajiny, preferencie verejných statkov, príliv FDI. Výsledky práce poukazujú nato, ako zmeny v týchto faktoroch redukujú relatívne viac sadzby korporatívnych daní ako mzdových daní a to konkrétne v podobe:

• poklesu nákladov na presun korporatívnych aktivít do zahraničia

• náraste skrytých mzdových nákladov v rámci šedej ekonomiky

• vyššom podiel zisku nadnárodných spoločností

• raste preferencií k verejným statkom

Rastúca ekonomická integrácia redukuje korporatívne dane vo všetkých krajinách, ale výraznejší pokles dosahujú krajiny väčšej rozlohy, u ktorých bola pôvodná úroveň zdanenia vyššia a majú tiež vyšší podiel domácich ziskov.

(31)

Ak vyššie uvedení autori vo svojich modeloch sledujú vplyvy globalizácie a jej prejavov na daňové štruktúry pomocou rôznych ukazovateľov, je dôležité ich závery zohľadniť i k potrebe kvantifikácie samotnej globalizácie. Doteraz sme sa totiž venovali rôznym charakteristikám globalizácie, spôsobom meranie daní, daňových štruktúr, ďalej si rozoberieme rôzne kvantifikácie globalizácie.

1.2. Meranie globalizácie

Dnes nie je problém nájsť rastúci počet literatúry zaoberajúcej sa efektmi globalizácie, ale nájsť literatúru rozoberajúcu sa spôsobmi meranie globalizácie alebo medzinárodnej integrácie. Veľmi často sa meranie sústreďuje na meranie objemu realizovaných obchodov. Klasický problém s tým spojený, vedie k otázke, či integrácia svetovej ekonomiky naozaj spôsobuje nárast obchodov (Baldwin 2003). Ďalší predmet záujmu je zameraný nato, či globalizácia pôsobí ako hrozba na sociálnu bezpečnosť jednotlivých štátov. V tejto súvislosti Rodrik (1997, 1998) poukazuje nato, ako integrácia môže vplývať na rast dopytu po službám verejného sektora. Výsledkom práce Cameronsa (1978) je že, viac otvorená ekonomika má tendenciu mať rozsiahlejší verejný sektor.

Otázku, či globalizácie môže viesť k tomu, že hospodárske cykly sa stanú viac alebo menej synchrónne, rieši vo svojej práci Flood a Rose (1998, OECD 2002). Výsledkom je, že hoci obchodné toky sú významnou časťou globalizačných procesov, nie sú jediné, a čistá orientácia len na tieto toky a objemy obchodov môže viesť k skresleniu v

perspektívnych pohľadoch na budúce procesy integrácie.

Väčšina debát v rámci pokusov o kvantifikáciu globalizácie vedie k vypracovaniu ďalekosiahlych tabuliek s rebríčkom krajín rozdelených podľa množstva kritérií. Takéto porovnávania síce môžu byť informatívne, ale podliehajú náhodnému výberu dát, nepravidelnému vyskytovaniu krajín v celkovom zozname a problému ako kombinovať množstvo meraných ukazovateľov do celkového indexu globalizácie. V súčasnosti existujú nasledovné indexy globalizácie:

• G-index (je tvorený a zverejňovaný Centrom výskum svetových trhov) predstavuje čisto ekonomický index (90 % váha) s určitým vplyvom technológií.

Hlavná váha indexu sa sústreďuje na obchod a export a zahŕňa 185 krajín.

(32)

• A.T. Kearny (Foreign Policy Magazine) ktorý vydáva každoročný index medzinárodnej globalizácie. Index zahŕňa viac ako 60 krajín je založený na meraní technológii (počet internetových užívateľov, internetových hostí a bezpečnostných serverov) politickej angažovanosti (členstvá v medzinárodných organizáciách, bezpečnostné misie, počet zahraničných ambasád), osobných kontaktov (medzinárodné cestovanie a turistika, medzinárodné telefónne tarify, cezhraničné transfery) a ekonomickej integrácii (obchod, FDI, kapitálové toky, príjmové platby). Index je kalkulovaný najskôr ku každej krajine a každej premennej v rámci stupnice od 0 do 1 a potom sú tieto hodnoty vážené do celkového indexu. Takáto kalkulácia indexu je tvorená mixom premenných a nemá príliš vypovedaciu schopnosť, keďže neodráža veľkosť krajiny (napríklad počet ambasád v Luxembursku bude asi menší ako v Číne či Indii).

Pre indexy tohto typu je príznačná:

• robustnosť, ktorá v sebe odráža subjektívny výber faktorov, a preto je potrebné zabezpečiť, aby výsledok nebol závislý na tomto výbere.

• nízka kvalita (dostupnosť a porovnateľnosť) zdrojových dát

Aby zostavený index mal i pridanú hodnotu musí rozumieť globalizácii, nie len hľadieť na jej faktory. To znamená, že by mal byť zostavený z komponent, ktoré nie sú tak vysoko vzájomne korelované a zároveň by samotný index nemal byť korelovaný so žiadnym individuálnym faktorom.

Z tohto dôvodu sa viacerí autori pokúšajú poňať globalizáciu modifikovaným spôsobom.

Vznikol tak napríklad „modifikovaný index globalizácie (MGI)“, od autorov Pim Martens, Daniel Zywietz (2003), ktorý vychádza z vyššie uvedených indexov a zahŕňa tieto komponenty:

• politické (diplomatické previazanie krajín)

• vojenské (účasť vo vojenskom priemysle v rámci sveta)

• obchodné (podiel exportu a importu na HDP)

• finančné ( FDI)

• ľudské (počet migrujúcich)