Právne postavenie bánk ako a.s. na Slovensku

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a spoločenských vied

Právne postavenie bánk ako a.s. na Slovensku

Bakalárska práca

Autor: Viktória Tóthová

Právna administratíva v podnikateľskej sfére Odborný konzultant: JUDr. Soňa Kubincová, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2010

Prehlásenie

Prehlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.

V Štúrove, dňa 23. apríla 2010

Viktória Tóthová

Poďakovanie

Moja vďaka patrí mojej odbornej konzultantke JUDr. Soni Kubincovej, PhD. za odbornú a metodickú pomoc pri koncipovaní tejto bakalárskej práce a za jej rady a pripomienky, ktoré boli pre mňa cenným prínosom.

Týmto by som chcela poďakovať aj mojim rodičom za podporu v štúdiu počas predchádzajúcich 3 rokov na Bankovom inštitúte vysoká škola v Banskej Bystrici.

Anotácia

Viktória Tóthová

Právne postavenie bánk ako a.s. na Slovensku Bakalárska práca

Vedúci práce: JUDr. Soňa Kubincová, Phd.

Počet strán: 51

Cieľom tejto bakalárskej práce je predstaviť a poskytnúť ucelený pohľad na obchodnné banky. Práca je zameraná predovšetkým na ich postavenie a podnikanie v rámci slovenského bankového trhu. Prvá kapitola je venovaná historickému vývoju bánk, teda ich postupnému vývoju od dávneho praveku až po súčasnosť. V druhej kapitole autorka uvádza členenie bánk podľa rôznych kritérií a taktiež právne predpisy, ktorými sa komerčné banky riadia. Tretia kapitola je najrozsiahlejšia. Pojednáva o podmienkach zápisu komerčnej banky do obchodného registra, o orgánoch komerčnej banky. Keďže banka je podnikateľský subjekt, ktorého hlavným cieľom je zisk, tretia kapitola uvádza predmet činnosti komerčnej bánky, požiadavky na jej podnikanie a ciele a zásady, ktorými sa musí riadiť aby bola úspešná. Ďalšími časťami kapitoly sú bankové tajomstvo a dohľad nad dodržiavaním činnosti komerčných bánk a súvisiace opatrenia.

Kľúčové slová: právo, komerčná banka, bankovníctvo, podnikateľský subjekt, zákon o bankách, história banky, bankové povolenie, právne postavenie

Anotation Viktória Tóthová

Legal status of banks as a joint-stock companies in Slovak Republik Bachelor thesis

Supervisor: JUDr. Soňa Kubincová, Phd.

Pages: 51

The aim of this thesis is to introduce and provide a comprehensive look at the commercial banks. The work is mainly focused on their business and position in the Slovak banking market. The first chapter is devoted to the historical development of the bank, hence their gradual evolution from ancient prehistoric times to the Present. The second chapter contains divisions of the banks by various criteria and also the laws which govern commercial banks. The third chapter is the largest. It discusses the conditions for the registration of commercial banks in the commercial register, the bodies of commercial banks. Because the bank is a business whose main goal is profit, the third chapter introduces the subject of a commercial bank, its business requirements and objectives and principles that must be followed to be successful. Last parts of the chapter are banking secrecy and oversight of compliance activities of commercial banks and related measures.

Key words: law, Comercial bank, banking, bussines, Banking act, Bank history, banking licence, legal status

Obsah

Úvod ... 7

1 Historický vývoj bánk ... 9

1.1 Vývoj komerčného bankovníctva na Slovensku... 12

2 Členenie bánk... 18

2.1 Súčasná právna úprava bánk na Slovensku ... 20

3 Právne postavenie komerčnej banky na Slovensku... 25

3.1 Podmienky zápisu komerčnej banky do obchodného registra... 25

3.2 Orgány komerčnej banky... 28

3.3 Predmet činnosti komerčnej banky... 32

3.3.1 Príjímanie vkladov a poskytovanie úverov...………... 33

3.3.2 Aktívne, pasívne a neutrálne operácie………. 39

3.4 Požiadavky na podnikanie banky ... 40

3.5 Bankové tajomstvo ... 43

3.6 Dohľad nad dodržiavaním činnosti komerčných bánk a súvisiace opatrenia... 46

Záver ... 49

Zoznam použitej literatúry ... 50 


Úvod

História bankovníctva siaha až do dávnej minulosti a jej dôležitosť je nepochybná.

Bankový sektor, ktorého súčasťou sú všetky bankové inštitúcie, patrí k najvýznamnejším odvetviam národného hospodárstva. V súčasnosti banky zohrávajú veľmi dôležitú, ba až nevyhnutnú úlohu aj v živote spoločnosti, ako domácnosti tak aj podnikateľov. Bankový systém ako taký je veľmi komplikovaný celok.

Naša spoločnosť prešla obdobím mnohých zmien. Dôležitý bol prechod na trhové hospodárstvo, kedy sa banky demonopolizovali, teda mohli existovať v ekonomike ako nezávislé subjekty s čo najnižším zásahom štátu do činnosti komerčných bánk.

Všeobecne platí, že každú činnosť a vzťahy subjektov je potrebné regulovať, určovať ich právomoci a zároveň povinnosti a to za účelom riadneho fungovania a rešpektovania týchto vzťahov v záujme spoločnosti. Rovnako je potrebné upraviť pravidlá správania sa subjektov finančného trhu, ktorého súčasťou je aj bankovníctvo. Právna úprava bánk je preto veľmi významná a zaujímavá.

Základným cieľom mojej práce je zhrnúť poznatky týkajúce sa komerčného bankovníctva, teda jeho histórie, členenia a postavenia obchodných bánk v rámci finančného trhu.

Práca je rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola prechádza históriou bankovníctva postupne až k jeho súčasnému stavu na Slovensku. Slovensko z historického hľadiska za Európou v minulosti vo vývoji nijako nezaostávalo, ale naopak vynikalo. Dôkazom toho je prvé úverové družstvo v Európe, ktoré založil v Sobotišti už v roku 1845 Samuel Jurkovič.

Druhá kapitola je venovaná členeniu bánk z rôznych hľadísk a právnym predpisom, ktorými sa v súčasnosti banky riadia. Najrozsiahlejšia, tretia kapitola sa zaoberá komerčnými bankami ako podnikateľskými subjektmi. Analyzuje za akých podmienok vydá Národná banka Slovenska bankové povolenie novej banke na výkon jej činnosti a jej dôležité orgány. Keďže hlavným cieľom obchodnej banky je zisk, v tejto kapitole sa uvádza predmet jej činnosti, požiadavky na podnikanie a ciele a zásady, ktoré sú z hľadiska úspešnosti banky na finančnom trhu nesmierne dôležité. Citlivou témou je bankové tajomstvo. Pre banku je dôležité, aby medzi klientom a zamestnancami vládol dôverný vzťah. Samotné dodržiavanie bankového tajomstva preto banke vyplýva zo zákona. V práci sa presne uvádza, kedy údaje o klientoch môžu preniknúť navonok, aké sú

to údaje a komu môžu byť poskytnuté. Poslednou časťou kapitoly a zároveň bakalárskej práce je dohľad nad výkonom činnosti komerčných bánk, ktorý na našom území podľa zákona prislúcha Národnej banke Slovenska. Ak Národná banka Slovenska zistí, že obchodná banka porušuje stanovené pravidlá, je jej právom a zároveň povinnosťou vyvinúť voči banke súvisiace opatrenia.

Zdrojom práce boli najmä platné právne predpisy týkajúce sa obchodných bánk, smernice Európskej únie, ktorými sa banky po vstupe do Európskeho spoločenstva zaviazali. Hlavným zdrojom bol najmä zákon č.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Ďalšími zdrojmi boli knižné publikácie a odborné články predovšetkým z bankového časopisu BIATEC.

1 Historický vývoj bánk

Korene bankovníctva siahajú až do praveku a súvisia so vznikom tovarovej výmeny.

Banky dnešnej podoby sa začali objavovať až v 5. storočí pred našim letopočtom, teda za Periklovho Grécka. V tom čase mal právo raziť mince každý mestský štát, avšak iba niektorým sa podarilo svoju menu presadiť v širšom meradle. Pretože sa všetky obchody uskutočňovali v Aténach, počas peloponézkej vojny sa práve v tomto mestskom štáte začal formovať nový druh zárobkovej činnosti a to zmenárenská činnosť. Popri tom sa rozvinula prax požičiavania na úroky. Rozmach hospodárskej činnosti však vyžadoval investície, a aby sa pokrylo riziko straty presadil sa názor aby veriteľ dostal určitú

„nadhodnotu“. Zo zachovaných obhajob týkajúcich sa dedičských sporov zistíme, že existovali majetky uložené takmer v celom rozsahu v pohľadávkach. Kapitál sa najčastejšie zhodnocoval tak, že sa vkladal na vysoké úroky do námorného obchodu alebo slúžil na nákup otrokov. Pôžičky sa poskytovali iba na krátky čas a museli sa splácať koncom lunárneho mesiaca. Úroky sa v tých časoch pohybovali od 10 % do 20 %.

Z pôvodných majiteľov zmenární (tzv. trapezítai) sa tak vyvinula zámožná vrstva budúcich bankárov.

Existencia mincí rovnako ako v Grécku umožnila aj v Ríme rozšírenie a rozvoj peňažného trhu a úveru. Vznikla potreba upraviť pravidlá tejto činnosti právnymi normami. Rozšírenie rímskeho obchodu v období republiky, prílev cudzích mincí boli podnetom vzniku profesie zmenárnikov a bankárov. „Nummulari“ pôsobili prevažne ako zmenárnici, pričom „agrentarii“ rozšírili svoju pôsobnosť okrem výmeny peňazí aj na úschovu hotovostí, poskytovanie pôžičiek, vedenie bežných účtov, neskôr tiež prevody na účtoch svojich klientov a vydávanie akreditívov na iných domácich aj zahraničných partnerov v peňažníctve. Často sa zúčastňovali na dražbách a ich záznamy slúžili v súdnych sporoch ako právoplatné svedectvo. Rímsky štát považoval bankárstvo za záležitosť výlučne súkromnú. Rozpadom Rímskej ríše sa vývoj bankovníctva prakticky zastavil.

Stredovekí bankári boli často pôvodní zlatníci. Pri väčších slávnostiach a trhoch stavali na verejných miestach a námestiach svoje stoly (banca), z čoho odvodzujeme aj súčasné pomenovanie bánk. Prvá žírová banka vznikla v Benátkach r. 1156, druhá o niečo neskôr v r. 1260 v Janove, kde sa depozitná činnosť stala základom ďalších bankových obchodov.

Talianski zmenárnici sa nazývali banchieri. Neskoršia vlna úpadkov bánk viedla k tomu, že v Benátkach bolo zriaďovanie ďalších bánk zakázané.¹

V období ranného stredoveku pomohol rozvoju bankovníctva snáď najrozšírenejší finančný nástroj – zmenka. Riziko transakcie mincí bolo tak vysoké, že obchodníci dávali prednosť vystaveniu zmenky, ktorá bola okamžite a bezodkladne preplatená na mieste určenom (prvé bankové domy) a to zvyčajne so zrážkou zo sumy uvedenej na zmenke pre banku. Tam kde nefungovalo zmenkovníctvo, obchodovalo sa väčšinou len s luxusnými predmetmi. Ďalším finančným nástrojom, ktorý sa začal využívať v tomto období bola termínovaná zmenka, druh zmenky oprávňujúci držiteľa získať peňažný obnos v stanovenej budúcnosti naspäť, samozrejme zvýšený o úrok. Takto si zvykli požičiavať peniaze uniformovaný šíritelia kresťanstva – križiaci.

Treba dodať, že svetská moc panovníkov bola prevýšená mocou cirkevnou. V rámci križiackeho hnutia na obranu dobytej Svätej zeme pútnikov vznikali miestne rehoľné rády rytierov z ktorých najznámejším je rád Templárov. Templári tvorili stálu posádku obrany svätého mesta Jeruzalema. Neskôr sa rozšírili do celej Európy a boli povzbavení povinnosti platiť dane. Ich úloha v svätej vojne im zabezpečila kráľovské financovanie.

Takto sú templári označovaní za povestných stredovekých európskych bankárov.

Koniec rozvíjajúcemu sa bankárstvu nastal za vlády francúzkeho kráľa Filipa IV, ktorý svojimi vydieračskými a inými nekalými praktikami zrušil templársky rád, vyhnal talianskych bankárov, zmocnil sa ich majetku a seba tak zbavil vysokých dlhov. Pádu bankárstva prispela aj morová skaza a tzv. cenová revolúcia, vďaka ktorej v 16. storočí výrazne klesla hodnota mincí čím výrazne stúpla inflácia. Moderné bankovníctvo a finančníctvo urýchlil vznik prvých búrz a to konkrétne v Anverpách a neskôr v Amsterdame a Londýne (15. storočie). Tieto burzy slúžili ako centrá vyrovnávania zmenkových obchodov, o niekoľko desaťročí ako strediská tovarového obchodu a dopravných služieb.

Dochádza teda k prerodu obchodných spoločností a združení na prvé klasické akciové spoločnosti.²

1 GRÚŇ, Ľ.: Menové, bankové a devízové právo. Vydavateľské oddelenie Právnické fakulty UK. Bratislava 1996. s.77-78.

2 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB. Banská Bystrica. 2007. s.11-12.

Popri Taliansku sa súkromné bankovíctvo rozvinulo aj už v spomínanom Anglicku, a to už v 13.storočí. Prvými bankármi boli židia, neskôr sa touto činnosťou začali zapodievať aj zlatníci (goldsmiths). Koncom 18. storočia sa práve v Anglicku zdokonalilo platenie šekmi. Za účelom odúčtovania a vyrovnávania vzájomných pohľadávok zúčastnených bánk vznikol v roku 1775 tzv. clearinghouse. V roku 1609 zriadilo mesto Amsterdam prvú žírovú banku. Na základe tohto vzoru bola r. 1619 založená Hamburger Bank v Hamburgu, ktorá sa stala vzorom pre zriaďovanie podobných bánk v Nemecku a Rakúsku. Prvou rakúskou bankou bola Banco del Giro vo Viedni založená na základe cisárskeho patentu v r. 1703. Neskoršie obdobie už bolo v znamení väčšej koncentrácie bankového kapitálu.

V 19. storočí sa už zreteľne vyprofilovali dva hlavné smery vývoja bánk:

- emisné banky

- komerčné (obchodné) banky

Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia popri uvedených formách bankových subjektov figurovali aj sporiteľne a iné typy peňažných ústavov ako hypotekárne banky, poštové sporiteľne a iné. V Rakúsko-Uhorsku tiež fungovali reiffeisenky, ktorých zakladateľom bol Friedrich Wilhelm Reiffeisen, zakladateľ prvého úverového spolku.³ Počiatok vzniku šekov sa datuje na koniec 18. storočia, kedy zlatníci „goldsmiths“

vydávali vkladateľom potvrdenku „Cheek“. Novšia forma k vypísaniu šekov tzv. „bianco šekov“, kedy bankári vydávali vkladateľom iba prázdnu šekovú knižku bez udania sumy zvádzala vkladateľa k vypísaniu šeku na sumu prekračujúcu skutočný vklad v banke. Do tohto obdobia datujeme aj vznik tichých spoločníkov.

Hlavným predmetom obchodnej činnosti bánk boli štátne dlhopisy, emisie papierových bankoviek, depozitné operácie a diskontovanie zmeniek. Medzi najvýznamnejších finančných magnátov obdobia zaraďujeme škótskeho bankára Johna Lawa, ktorý si vo Francúzku založil súkromnú banku. Jeho systém platenia úrokov zo štátnych dlhov akciami vlastnej spoločnosti sa však zrútil. Tento faktor ovplyvnil rozvoj bankovníctva.

Podobným nepriaznivým faktorom bol následok priemyslených revolúcií – industrializácia.

3 GRÚŇ, Ľ.: Menové, bankové a devízové právo. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK. Bratislava 1996. s.78.

Moderné akciové bankovníctvo sa zrodilo v r. 1828 v Anglicku, neskôr aj vo Francúzku, pričom majiteľmi bánk sa stávali klasickí akcionári. Najväčším a najznámejším bankárom tohto obdobia je už spomínaná rodina Rotschildovcov, ktorej sa podarilo vládnuť nad európskymi financiami viac ako 45 rokov. V tomto období zohrávajú dôležitú úlohu papierové peniaze, ktoré doteraz zohrávali úlohu v podobe zmeniek, akcií a potvrdení o vklade resp. šeku. Komplikovanosť finančných operácií zapríčinená napríklad pochybnými bankovkami vydávanými rôznymi emitantami podnietila oddelenie komerčných bánk od tzv. centrálnych (napr. Bank of England v roku 1844). Výhradným právom centrálnej banky bolo emitovanie štátnych bankoviek, ktoré potom následne platili na celom území štátu. Táto sústava, tzv. dvojstupňová funguje skoro vo všetkých štátoch dodnes.

Svetová hospodárska kríza, ktorá vypukla 24. apríla 1929 krachom na newyorskej burze a trvala až do roku 1933, obrovské finančné dôsledky druhej svetovej vojny (1939 - 1945) a kolaps celosvetového finančného systému si vyžiadali vznik dvoch medzinárodných inštitúcií a to Medzinárodného menového fondu a tzv. Svetovej banky. Zdevastovanú Európu zachránil tzv. „Marshallov plán“ - hospodárska pomoc USA. Táto úverová a tovarová injekcia opäť postavila na nohy západoeurópsky bankový systém.⁴

Doteraz najvyššiu úroveň bankových služieb naštartovala v roku 1976 americká Citybank, ktorá prišla na trh s elektronickými peniazmi a klasickým peňažným automatom, resp. bankomatom (ATM – automatic teller machine). V krátkej dobe na to sa začali používať platobné karty pri nákupoch a pri platbách.

Od konca 20 st. dochádza k vzniku nových bankových služieb ako sú telebanking, homebanking, internetbanking a GSM banking, čo vedie k značnému urýchleniu a zjednodušeniu monožstva operácií dovtedy uskutočniteľných len priamo v banke.

1.1 Vývoj komerčného bankovníctva na Slovensku

Slovensko od roku 1000 ako súčasť Uhorska vynikalo najmä poľnohospodárskou činnosťou. Výrazný náskok začali Slováci doháňať až koncom 18.storočia, v čase kedy silneli tendencie dvíhania národného povedomia. Bankovníctvo napredovalo tiež. 9.

4 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB. Bratislava 2007. s.14 a 16.

februára 1845 založil v Sobotišti Samuel Jurkovič prvé úverové družstvo v Európe pod názvom Spolok gazdovský. Bol to vskutku originálny bankový dom, ktorého úlohou bolo príjmať od svojich členov drobné peňažné vklady, za čo im spolok v prípade potreby poskytol finančú výpomoc so 6 % úrokom. ⁵

Už v roku 1827-1828 boli založené prvé filiálky Prvej rakúskej sporiteľne v Trnave, Nových Zámkoch, Zvolene a v Bratislave, no všetky za krátko zanikli. Prvou samostatnou bankou na slovenskom území bola Bratislavská sporiteľna založená v roku 1841. Následne vznikli v roku 1844 sporiteľna v Košiciach, v roku 1846 v Lučenci, Banskej Bysrici, Spišskej novej Vsi, Levoči, Trnave, v roku 1847 v Banskej Štiavnici a Kremnici a v roku 1848 v Nových Zámkoch.⁶

Bratislavská sporiteľňa bola prvým samostatným peňažným ústavom na území Slovenska založená na ustanovujúcom valnom zhromaždení pod názvom Pressburger Sparcassa. Vznikla ako účastnícka spoločnosť bankového charakteru s akciovým kapitálom 40 000 zlatých. Predmetom jej podnikania bol obmedzený prevažne na hypotekárne pôžičky, lombardný a zálohový obchod, eskont zmeniek, pričom najväčšia váha sa kládla na zber peňažných úspor ako základ pre úverovú činnosť. V roku 1921 bol názov Pressburger Sparcassa zmenený na Bratislavskú prvú sporivú banku. Skutočnosť, že v roku 1945 prehlásila Trofejná komisia II. Ukrajinského frontu Červenej armády banku za svoju vojnovú korisť, spôsobila že banka prišla o časť hotovostí, sejfov, zmeniek a pod.

V roku 1946 sa podarilo banku vyňať s pod vlády Červenej armády. Likvidáciu banky prevzala Slovenská Tatra banka, národný podnik v Bratislave. Roku 1950 Ministerstvo financií v Prahe nariadilo jej splynutie so Slovenskou všeobecnou úverovou bankou.⁷ Koncom augusta 1844 sa prerokoval návrh na založenie Zvolenskej sporiteľne, účastinnej spoločnosti Banská Bystrica pre celú Zvolenskú župu, pričom po prvý krát sa o podiel na správe finančných a úverových záležitostí prihlásili zástupcovia slovenského národného a politického života. Ustanovujúce valné zhroomaždenie sa konalo v roku 1845, v roku 1880 bol názov ústavu zmenený na Banskobystrická sporiteľňa, úč. spol., Banská

5 KUBINCOVÁ S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB. Banská Bystrica 2007. s.17, 18.

6 BALKO, L.: Bankové právo. Vydavateľstvo ELITA. Bratislava 2000. s.67.

7 CVETKOVÁ, T.: Bratislavská sporiteľňa. BIATEC, odborný bankový časopis, jún 2003, ročník 11.

Národná banka Slovenska Bratislava 2003.

Bystrica. V obchodnom registri bola protokolovaná len v maďarskom a nemeckom jazyku.⁸

Osobitné postavenie v rámci slovenského bankovíctva mali sporiteľnice. V roku 1846 založil Štúrovec Michal Šoltés vo Važci sporiteľnicu, ľudovo nazývanú aj úspornica, pre miestnych remeselníkov a roľníkov. O rok neskôr vznikla Sporiteľnica Vrbicko-Sväto- Mikulášska, pri zrode ktorej stál Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Po jej zániku bolo v roku 1861 založené úverové družstvo pod názvom Súkromný sporiteľný spolok. V roku 1870 vznikla ďalšia účastnícka spoločnosť s názvom Liptovská sväto-mikulášska sporiteľňa. Jej organizáciu mali v rukách riaditeľstvo a dozorná rada, ktorých volilo valné zhromaždenie účastinárov na tri roky. Úspešný chod sporiteľne narušila až prvá svetová vojna.

Hoci peňažné ústavy vznikali pod rozličným označením, spájal ich rovnaký cieľ, a to ochrana života obyvateľov pred zhoršujúcimi sa sociálnymi a ekonomickými podmienkami. Spolky boli vedené na demokratických zásadách a zlučovali v sebe základné družstevné princípy ako je dobrovoľnosť, svojpomoc a vzájomnosť. V roku 1846 bola založená Sporiteľnica v Brezne, koncom 60. rokov vznikol spolok nazývaný Vzájomná pomocnica v slobodnom kráľovskom meste Brezno. V tom čase stanovy v zmysle cisárskeho patentu o spolkoch podliehali úradnému schváleniu. Za prípadné hospodárske straty a záväzky teda ručili členovia spolku a to do výšky upísaných podielov.

Najvyšším orgánom pomocnice bolo valné zhromaždenie. Každý jej člen mal účastnícke i hlasovacie právo. Spolok mal charakter družstevného úverového ústavu, avšak mestského typu. V 1910 bolo schválené uznesenie o zmene jej právnej formy na klasickú účastnícku spoločnosť.⁹

V roku 1868 bolo na Slovensku 11 bánk. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, v priebehu piatich rokov vzniklo ďalších 54. Po roku 1873 ich však mnoho zaniklo. V roku 1868 vznikla Turčianskosvätomartinská účastnícka sporiteľňa, v roku 1879 vznikol Úverový spolok v Ružomberku, neskôr Slovenská úverová banka. Významnou bankou bola Tatra banka, ktorej založenie sa datuje do roku 1866. V roku 1918 pôsobilo na Slovensku až 227

8 CHUJDÁK, F: Zvolenská sporiteľňa. BIATEC, odborný bankový časopis, august 2003, ročník 11. Národná banka Slovenska Bratislava 2003.

9 CVETKOVÁ, T.: Vzájomná pomocnica v slobodnom kráľovskom meste Brezno. BIATEC, odborný bankový časopis, December 2003, ročník 11. Národná banka Slovenska, Bratislava 2003.

bánk a to zásluhou uhorského liberálneho obchodného zákona z roku 1875, ktorý povoľoval zakladanie účastníckych bánk bez úradného povolenia.¹⁰

Vznik Československej republiky v roku 1918 nezaznamenal zmenu na úseku bankovníctva. Profilácia bánk smerovala k vytvoreniu veľkých bánk ako univerzálnych peňažných ústavov, popri ktorých jestvovalo mnoho menších bánk.¹¹

V prvých rokoch existencie novej republiky poskytovali banky pôžičky s vysokou úrokovou sadzbou v rozpätí 12-20 %, čím sa roľnícke obyvateľstvo dostávalo do nepriaznivej situácie. Situácia si vyžiadala organizovanie nového typu družstevného peňažníctva a vznik roľníckych vzájomných pokladníc.

Na Slovensku začala vznikať typická dvojstupňová banková sústava. Vládnym nariadením číslo 199 Zb. z. a n. zo 6. marca 1919 bol zriadený Bankový úrad ministerstva financií, ktorý zabezepečoval funkciu ceduľovej banky ako štátny úrad. Riadilo ho ministerstvo financií prostredníctvom Bankového výboru a Obchodnej správy úradu.

Takto fungovalo centrálne bankovníctvo až do roku 1925, kedy sa zákonom číslo 102 Zb.

z. a n. a jeho novelou zákona číslo 309 z roku 1920, zriadila Národná banka československá. Banka mala výsadu vydávať bankovky a bola akciovou spoločnosťou s kapitálom 12 miliónov korún, z ktorých jedna tretina bola v rukách štátu. Medzi najväčšie banky patrili Tatra banka, Slovenská banka – ktorej predchodcom bol Ružomberský úverový spolok, neskôr Úverová banka a Slovenská banka, ďalej Dunajská banka, Slovenská všeobecná úverová banka, Chynorianska ľudová banka, Považská agrárna a priemyselná banka, Úverová banka, účastinná spoločnosť, Banka československých légií, Zlatomoravecká agrárna banka a Prievidzká gazdovská banka.

Okrem týchto výlučne slovenských bánk pôsobilo na slovenskom bankovom trhu aj mnoho silných českých bánk. Boli to napríklad Živnostenská banka, Moravská banka, Česká eskontná banka a úverový ústav a česká banka Union, ovládaná nemeckým kapitálom a iné. 4. apríla 1939 bola zriadená vládnym nariadením Slovenská národná banka, ktorá

10 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľstvo Právnickej fakulty UMB.

Banská Bystrica 2007. s.21-22.

11 GRÚŇ, Ľ.: Menové, bankové a devízové právo. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK.

Bratislava 1996. s.79.

ako centrálna banka slovenského štátu vojnového obdobia plnila všetky úlohy vyplývajúce z poslania a činnosti ústrednej banky štátu.¹²

Popri bankových domoch je potrebné spomenúť aj existenciu roľníckych vzájomných pokladníc, ktoré sa začali zakladať v roku 1924. Ich hlavným poslaním bol zber vkladov a poskytovanie lacného prevádzkovaného a investičného úveru malým a stredným roľníkom. Prvá pokladnica bola založená v Dolnom Kubíne v tom istom roku. V roku 1937 bola dobudovaná organizačná sieť pokladníc so 74 ústavmi. Zásahom do štruktúry roľníckych vzájomných pokladníc bola Viedenská arbitráž, v dôsledku ktorej bolo niekoľko samostatných pokladníc odstúpených Maďarsku.¹³

Vojnové udalosti v rokoch 1939-1945 nezaznamenali na území Slovenska nijakú závažnú zmenu. Po roku 1945 vrcholil proces koncentrácie a špecializácie obchodných bánk. Aktívnu obchodnú činnosť vykonávali tri banky a to Slovenská banka, účastinná spoločnosť, Tatra banka, účastinná spoločnosť a Sedliacka banka, účastinná spoločnosť.

Okrem nich pôsobili na slovenskom bankovom trhu tri ústavy regionálneho charakteru.

Ostatné, prevažne nemecké a maďarské banky vstúpili do likvidácie. Prvým krokom k celkovej zmene bankového systému na Slovensku bol dekrét prezidenta republiky č.102 z 20. októbra 1945 o znárodnení účastinných bank, ktoré sa premenili na národné podniky.

Základom slovenského bankového systému ostali dve najstaršie banky Slovenská banka a Tatra banka. V roku 1948 bolo nariadené splynutie niektorých bánk s týmito vymenovanými bankami následne v roku 1948 bola nariadená aj fúzia Slovenskej banka s Tatra bankou, čím bola vytvorená Slovenská Tatra banka. Svoju prevádzkovú činnosť vykonávala len do júla 1950. V marci 1950 vznikla Štátna banka československá sovietskeho vzoru. V nasledujúcich desaťročiach počet bánk výrazne poklesol. Emisnou bankou sa stala Štátna banka československá a vo vzťahu k občanom zohralo výraznejšiu úlohu sporiteľníctvo.¹⁴

Obdobie od roku 1953 je obdobím centralizácie bankovníctva. Základným menovým zákonom Československej republiky bol zákon č. 41/1953 Sb. o peňažnej reforme. Štátna banka československá zabezpečovala úlohy centrálnej banky aj obchodného bankovníctva.

12 BALKO, L.: Bankové právo, ELITA. Bratislava 2000. s.73.

13 NÁTHEROVÁ, T.: Roľnícke vzájomné pokladnice. BIATEC, odborný bankový časopis, október 1994, ročník 2, Národná banka Slovenska. Bratislava 1994.

14 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľstvo Právnickej fakulty UMB.

Banská Bystrica 2007. s.26-27.

Obmedzene fungovali dve celoštátne peňažné obchodné banky, a to Živnostenská banka, Československá obchodná banka a taktiež aj Slovenská štátna sporiteľňa. ¹⁵

Významný medzník tvoril rok 1960, kedy 11. júla Národné zhromaždenia schválilo Ústavu Československej socialistickej republiky. Slovensko a slovenské národné orgány sa dostali do nerovnoprávneho postavenia a Slovenská národná rada prišla o svoje základné práva národného orgánu štátnej moci. Vývoj štátnoprávnych vzťahov Čechov a Slovákov sa uberal k socialistickej federácii a vyvrcholil vyhlásením ústavného zákona o československej federácii dňa 28.októbra 1968. V oblasti bankovníctva sa začali horúčkovité prípravy pre vznik federálnej emisnej banky a dvoch národných emisných bánk, k čomu však nakoniec nedošlo. Štátna banka československá ďalej pôsobila ako centrálna a komerčná banka zároveň, mala výhradné právo vydávať bankovky a spolu s federálnym ministerstvom financií navrhovala vláde ČSSR úpravu a ochranu československej meny a zásady obehu zákonných peňazí. ČSSR bola členom Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce, kde zaisťovala prakticky úplný platobný styk medzi členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Záujem o bankovníctvo zaznamenal rok 1989, kedy sa uviedlo do života množstvo právnych predpisov, ktoré upravovali, resp. v súčasnej dobre upravujú právne pomery v bankovníctve. ¹⁶

15 BALKO, L.: Bankové právo, ELITA. Bratislava 2000. s.74.

16 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB. Banská Bystrica 2007. s.28-30.

2 Členenie bánk

Nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky je už spomínaná rozvinutá banková sústava. Je vždy dvojstupňová, pričom prvý stupeň tvorí centrálna banka, tzv. emisná a druhý stupeň tvoria všetky ostatné banky (viacero druhov). Činnosť týchto bánk má prevažne mikroekonomický a obchodno-podnikateľský charater. Hlavným cieľom ich činnosti je pritom dosiahnutie maximálneho zisku.

Podľa zamerania činnosti banky členíme na:

a) univerzálne banky

- sú to komerčné banky s rozhodujúcim postavením, determinované globalizáciou,

b) špecializované banky

- tieto banky sa zameriavajú na špeciálne vybraný okruh bankových služieb, pričom názov banky nemusí zodpovedať jej hlavnému zameraniu. Vznikajú buď ako samostatné banky, alebo ich zakladajú, alebo ich kapitálovo ovládajú univerzálne banky na zabezpečeniu niektorých svojich činností.

Najčastejšie sa vyskytujú tieto druhy špecializovaných bánk:

- akceptačná banka - clearingová banka - depozitná banka - devízová banka - eskontná banka - hypotekárna banka - investičná banka - komunálna banka - lombardná banka - splátková banka - záručná banka - žírová banka.

Slovenskú republiku charakterizuje skutočnosť, že už existujúce komerčné banky, s výnimkou stavebných sporiteľní a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a.s., pôsobia ako banky univerzálne, čo znamená, že vykonávajú len činnosti zakotvené v zákone

o bankách. Rozdiely sú tiež v rozsahu poskytovania a vykonávania devízových obchodov.¹⁷

Z hľadiska vlastníctva banky členíme na tri skupiny:

a) Śtátne banky

- ktoré čiastočne alebo úplne vlstní štát. Tieto banky slúžia štátu ako nástroj realizácie vládnej politiky. Na Slovensku je takouto bankou Slovenská záručná a rozvojá banka a.s., ktorá prebrala všetky činnosti dovtedy existujúcej Tatra banky.

b) Družstevné banky

- založené na podielovom družstevnom vlastníctve. Ide o mensšie banky s menším kapitálom. Na Slovensku sa s takýmto typom bánk nestretneme, pretože zákono bankách nepovoľuje. Pre uvedenie príkladu sú veľmi rozšírené napríklad v Nemecku.

c) Súkromné banky

- takéto banky sú najdôležitejšou zložkou sústavy komerčných bánk a zároveň najrozšírenejšou formou banky. V našich podmienkach sa tento trend prejavuje tiež.

Existujúce komerčné banky sú sice zriadené len ako akciové spoločnosti, no ich akcionármi sú súkromné právnické osoby, v malom rozsahu aj fyzické osoby. Veľké banky ako napríklad Slovenská sporiteľna a.s. alebo Všeobecná úverová banka a.s.

v ktorých mal podiel štát už boli sprivatizované a podiely na základnom imaní získali zahraniční investori. Niektoré z takýchto bánk pritom zmenili svoj názov, napríklad Investičná rozvojová banka a.s. na OTP Banka Slovensko a.s. ¹⁸

Niektoré literatúry uvádzajú aj ďalšie členenie bánk a to z hľadiska pôvodu kapitálu na:

a) domáce banky

- kde dominuje domáci kapitál, b) zahraničné banky

- kde dominuje zahraničný kapitál, c) zmiešané banky. ¹⁹

17 BELÁS, J. a kolektív: Bankovníctvo. FSEV Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka. Trenčín 2005.

s.9-10

18 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB. Banská Bystrica 2007. s.48-50.

19 BELÁS, J. a kolektív: Bankovníctvo. FSEV Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka. Trenčín 2005.

s.10

Čo sa týka zahraničných bánk, tie môžu na Slovensku pôsobiť vo forme:

a) reprezentácie (zastúpenia), b) pobočky zahraničnej banky,

c) cezhraničného poskytovania bankových a finančných služieb v rámci krajín Európskej únie na základe jednotného bankového povolenia.

Členenie bánk z hľadiska ich veľkosti:


a) malé banky b) stredné banky

c) veľké
banky






Členenie banky podľa veľkosti jej klientov:

a) maloobchodné banky - retailové

b) veľlkoobchodné banky - wholesailové

V ekonomicky rozvinutých krajinách vystupujú komerčné banky v rôznych právnych formách, napríklad ako spoločnosti s ručením obmedzeným. Môžu byť aj bankami jedného majiteľa a vystupovať ako malé rodinné banky. Mnoho krát sú to banky so širokou sieťou filiálok, zastupiteľstiev, sesterských a dcérskych bánk.


2.1 Súčasná právna úprava bánk na Slovensku

Na Slovensku v súčasnosti existuje 15 bánk a 10 zahraničných pobočiek bánk.

Zoznam bánk na Slovensku:

- Československá obchodná banka, a.s., ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., Dexia banka, Slovensko, a. s., Komerční banka Bratislava, a. s., OTP Banka Slovensko, a. s., Poštová banka, a.s., Privatbanka, a. s., Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Slovenská sporiteľňa, a. s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Tatra banka a.s., UniCredit Bank Slovakia, a.

s., VOLKSBANK Slovensko, a. s., Všeobecná úverová banka, a. s. a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.

Zoznam zahraničných pobočiek na Slovensku:

- ABN AMRO Bank N. V., pobočka zahraničnej banky, Banco Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky, BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v SR, CALYON S.

A., pobočka zahraničnej banky, Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky, HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky, ING Bank N. V., pobočka zahraničnej banky, J & T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky a Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v SR. ²⁰ Právne pomery v bankovníctve upravujú právne predpisy. Aktuálnym právnym predpisom, ktorým sa riadia komerčné banky je zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Postavenie a činnosť Národnej banky su zakotvené v zákone č.

566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.²¹

Právne predpisy sú pramene práva, ktoré právna teória delí v zmysle materiálnom a formálnom. Patria sem najmä:

- normatívne právne akty - normatívne zmluvy - precedensy

- právne obyčaje - medzinárodné zmluvy (i zásady)

V Slovenskej republike ide teda o tieto druhy normatívnych aktov a zmlúv:

- Ústava SR, ústavné zákony

- výsledky referenda so silou ústavného zákona - medzinárodné zmluvy so silou vyššou ako je zákon

- výsledky referenda a medzinárodné zmluvy so silou zákona - nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy

- všeobecne záväzné „samosprávne“ nariadenia

- výsledky miestneho referenda so silou všeobecne záväzného „samosprávneho“ nariadenia

- zákony.²²

Základným prameňom slovenského bankového práva je Ústava Slovenskej republiky, kde sa v čl. 56 uvádza, že Národná banka je nezávislá centrálna banka Slovenskej 







20 Dostupné na: http://banky.sk/10/zoznam-bank-bankysk.php. Citované dňa: 15.1.2010.

21 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB. Banská Bystrica 2007. s. 30.

22 PRUSÁK, J.: Teória práva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK. Bratislava 1995. s.185.

republiky. Národná banka môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom. Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky. Podrobnosti ustanoví zákon.

Z ostatných prameňov, ktoré upravujú bankové právo, sú najmä zákony:

- zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska - zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách

- zákon č. 219/1995 Z.z. Devízový zákon - zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení - zákon č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku

- zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ohrane pred financovaním terorizmu

- zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

- zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách - zákon č.191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový,

- všetky v znení neskorších zmien a doplnkov.

Medzi odvodené pramene bakového práva zaraďujeme:

- nariadenia vlády

- vyhlášky, napr. vyhláška č. 164/1990 Zb o peňažných službách občanom - opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré Národná banka Slovenska vyhlasuje vo Vestníku NBS ²³

Bankové právo definujeme ako súbor právnych noriem upravujúcich postavenie a činnosť jednotlivých článkov bankovej sústavy, a to centrálnej banky a komerčných bánk. Toto vymedzenie je však nepostačujúce, pretože definuje len bankové subjekty.

V rámci všeobecného vymedzenia predstavuje bankové právo súbor právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti postavenia a činnosti bankovej sústavy.

23 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB. Banská Bystrica 2007. s.31-32.

Bankové právo teda predstavuje súbor právnych predpisov upravujúcich finančnú činnosť bánk, vytvárajúcich pododvetvie finančného práva. Jeho obsahom sú právne normy regulujúce zásady menovej politiky, emisnú činnosť, riadenie peňažného obehu a koordinovanie medzibankového platobného styku, obchody s devízovými hodnotami, platobný styk so zahraničím atď. Bankové právo tvoria ústavné zákony a podzákonné právne predpisy. Cieľom aplikácie noriem bankového práva je zabezpečiť bezporuchový a efektívny chod bankového organizmu a bankového systému.

Zaradenie bankového práva je ešte stále vnímane rôznorodo. Niektorí autori zaraďujú bankové právo do odvetvia finančného práva²⁴ , iný vychádzajú z názoru, že sa skončila viacročná polemika o profilácii bankového práva ako samostatného právneho odvetvia²⁵, pričom niektorí považujú bankové právo za samostatné odvetvie právneho poriadku.²⁶ V prípade právnej úpravy bankovníctva nemôžeme hovoriť jednoznačne o zaradení tejto právnej úpravy pod oblasť verejného, resp. súkromného práva. Právna úprava centrálnej banky spadá predovšetkým pod oblasť verejného práva pričom právna úprava komerčných bánk je špecifická. Jej verejný charakter sa prejavuje predovšetkým v záujme štátu, ale aj verejnosti a súkromný charakter práva sa uplatňuje pri podnikaní komerčných bánk. V rámci slovenského právneho poriadku úvahy o vytvorení samostatného právneho odvetvia – bankového práva boli, no jeho súčasné zaradenie by bolo nevhodné keďže väčšina obyvateľstva – predovšetkým staršia generácia by neprijala bankovníctvo ako niečo, čo si zasluhuje osobitné zaradenie. Tomuto vyčleneniu bráni aj viacerými autormi rozličné zaradenie činnosti komerčných bánk do práva finančného trhu.²⁷

12. mája roku 2004 Banková rada Národnej banky Slovenska schválila spomínaný návrh zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorý má vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa mení jej doterajší charakter. Súčasťou tohto dohľadu nad finančným trhom by podľa návrhu mal byť:

a) bankový dohľad, 







24 KRÁLIK, J. – Jakubovič, D.: Finančné právo. VEDA – Vydavateľstvo SAV. Bratislava 2004. s.114-115, s.17

25 GRÚŇ, Ľ.: Finanční právo a jeho inštituty. Linde Praha, a.s. Praha 2004, s.295.

26 BALKO, L.: Bankové právo. ELITA, Bratislava 2000. s.82.

27 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB. Banská Bystrica 2007. s.35-36.

b) dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom,

c) dohľad nad subjektami kapitalizačného piliera povinného dôchodkového zabezpečenia a nad subjektami, ktoré vznikajú premenou súčasných dôchodkových poisťovní,

d) regulácia finančného trhu.²⁸

O pár mesiacov neskôr, v decembri, bol následne schválený zákon č. 747/2004 Z.z.

o dohľade nad finančným trhom. Táto skutočnosť rozšírila právomoci a pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako dozerujúceho orgánu na oblasť celého finančného trhu.

28 BIATEC, odborný bankový časopis. Jún 2004. Ročník 12. Národná banka Slovenska. Bratislava 2004. s.29

3 Právne postavenie komerčnej banky na Slovensku

3.1 Podmienky zápisu komerčnej banky do obchodného registra

Základnou právnou úpravou pre oblasť komerčného bankovníctva bol už spomínaný zákon č.21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov. V súčasnosti už platí nový zákon a to zákon č. 483/2001 v znení neskorších predpisov. Do činnosti týchto bánk samozrejme zasahuje aj celý rad ďalších všeobecné záväzných predpisov ako sú Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník. Podľa ustanovenia § 1 zákona o bankách sa na účely tohto zákona bankami rozumejú právnicke osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako

- akciová spoločnosť.

V zmysle definície Obchodného zákonníka je akciová spoločnosť „spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou.

Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.“ ( § 154 ods.1 Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb.

v znení neskorších predpisov).

Banka môže podľa zákona vydávať len akcie v zaknihovanej podobe na meno, pričom zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.²⁹

Aby banka mohla vykonávať svoje bankové činnosti musí splniť podmienky a získať povolenie na výkon bankových činností. Okrem základných činností, ktorými sú príjmanie vkladov a poskytovanie úverov, môžu získať povolenie na vykonávanie ďalších činností ako sú napríklad finančný prenájom, platobný styk a zúčtovanie, poskytovanie záruk, otváranie akreditívov, obstarávanie inkasa alebo vykonávanie hypotekárnych obchodov.

Spomínané bankové činnosti vykonávajú banky prostredníctvom svojich pobočiek aj zahraničné banky, pokiaľ na to majú súhlas Národnej banky Slovenska.

Na udelenie bankového povolenia musia byť podľa § 7 ods.2 bankového zákona splnené najprv tieto podmienky:

29 KUBINCOVÁ, S.: Slovenské finančné právo I.časť. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UMB.

Banská Bystrica 2006.s.196.

a) peňažný vklad do základného imania banky najmenej 500 mil. Sk, teda 16 596 959 EUR a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 1 mld. Sk, teda 33 193 919 EUR.

b) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,

c) spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke, a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,

d) návrh členov štatutárneho orgánu,

e) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,

f) návrh stanov banky,

g) obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,

h) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na banke,

i) úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena h) nebránia výkonu bankového dohľadu,

j) právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu bankového dohľadu,

h) úzke väzby, nebránia výkonu bankového dohľadu,

k) sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť na území Slovenskej republiky; bankové činnosti môže vykonávať banka aj mimo územia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom,

l) preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky.

Bez povolenia na založenie banky a bez povolenia na výkon bankových činností nesmie nikto príjmať vklady, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Predchádzajúci zákon o bankách upravoval postup pri založení banky nasledovne:

1. Žiadosť o povolenie na založenie banky sa predkladala Národnej banke Slovenskej. So žiadosťou sa predkladal návrh stanov, ktoré upravovali opatrenie Národnej banky Slovenska č. 3 z 27. mája 1996. O udelení povolenia na založenie banky rozhodovala Národná banka Slovenska spolu s Ministerstvom financií SR. V konaní o udelenie tohto povolenia sa posudzovali tieto skutočnosti: základné imanie, odborná spôsobilosť a občianska bezúhonnosť osôb navrhovaných na riadenie banky, ďalej technické a organizačné predpoklady na výkon činností banky, reálnosť ekonomických kalkulácií o budúcej likvidite a rentabilite banky a v neposlednom rade aj účelnosť banky. Ak banka nepožiadala o vydanie povolenia na výkon bankovej činnosti do dvoch rokov odo dňa, keď povolenie na založenie banky nadobudlo právoplatnosť, strácalo povolenie platnosť. Rovnako sa posudzovali prípady, kedy išlo o rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o povolenie na výkon bankovej činnosti.

2. Povolenie na výkon bankových činností bolo druhou podmienkou, aby banka mohla začať svoju činnosť. Povolenie sa taktiež predkladalo Národnej banke Slovenka, ktorá o ňom rozhodovala spolu s Ministerstvom financií SR.³⁰

V súčasnosti však platia pozmenené podmienky a postupy pri založení banky, ktoré sa riadia novým zákonom č. 483/2001 o bankách v znení neskorších predpisov. Podľa § 7 spomínaného zákona o udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska už bez následného prerokovania s Ministerstvom financií SR. Toto povolenie sa podľa § 9 udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu.

Na základe povolenia na založenie banky sa banky a pobočky zahraničných bánk následne zapisujú do obchodného registra, a to do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti udeleného povolenia na výkon bankových činností. Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné uložiť v Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri podľa § 9 ods.1 Zákona č.483/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

30 Grúň, Ľ.: Menové, bankové a devízové právo. Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK. Bratislava 1996. s.96-100.

Dôležitým dokumentom a obligatórnou náležitosťou pri vzniku banky sú jej stanovy.

Tie sa prekladajú Národnej banke Slovenska spolu so žiadosťou o povolenie na založenie banky. Okrem náležitostí upravených Obchodným zákonníkom musia obsahovať aj:

- právomoc orgánov banky, - štruktúru a organizáciu banky,

- právomoc a zodpovednosť pracovníkov banky, - systém vnútornej kontroly.

Overené kópie stanov a ich zmien musia byť uložené v Národnej banke Slovenska.³¹

Základné podmienky pre vstup a pôsobenie bánk v rámci EÚ upravujú 3 smernice, ktoré sú od 1.5. 2004 platné aj na Slovensku. Sú nimi:

- Smernica Rady č. 77/780 upravujúca podmienky vzniku novej bankovej inštitúcie,

- Smernica rady č. 89/646/EHS upravujúca podmienky vzniku novej úverovej inštitúcie,

- Smernica EÚ 95/26/ES z 29.6.1995 sprísňujúca podmienky vstupu do bankového sektora. ³²

V ekonomicky rozvinutých krajinách vystupujú komerčné banky v rôznych právnych formách, napríklad ako spoločnosti s ručením obmedzeným. Môžu byť aj bankami jedného majiteľa a vystupovať ako malé rodinné banky.

3.2 Orgány komerčnej banky

Na svete existujú dva systémy právnej úpravy štruktúry orgánov akciovej spoločnosti, ktoré sa líšia napríklad rôznym postavením akcionárov spoločnosti, povinnosťami alebo kontrolou. Rozlišujeme:

- dualistický systém - monistický systém.

31 GRÚŇ, Ľ.: Bankovníctvo a poisťovníctvo. Vydavateľstvo Eurounion. Bratislava 2001. s.57.

32 PAVLIČKOVÁ, A., Bakeš, M. a kol.: Finančné právo na Slovensku a v Čechách. Vydavateľstvo Eurounion, Bratislava 2007. s.283.

Hlavným reprezentantom dualistického systému je Nemecko. Takýto systém organizácie je charakteristikcý tým, že akciová spoločnosť vytvára obligatórne tri orgány, a to valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozornú radu. Vplyv akcionárov je na vedení obchodnej spoločnosti veľmi obmedzený a vzťahy medzi orgánmi spoločnosti nie sú vzťahmi nadriadenosti a podriadenosti, pričom každý z orgánov vykonáva svoju pôsobnosť nezávisle. Reprezentami monistického systému sú najmä Veľká Británia a USA. Systém sa odlišuje tým, že vedenie a kontrola spoločnosti má na starosti jeden orgán, a to správna rada. Výkon obchodného vedenia a konanie za spoločnosť následne deleguje správna rada na výkonný výbor alebo iné poverené osoby. Správna rada je volená valným zhromaždením, čím je postavenie akcionárov v porovnaní s dualistickým systémom silnejšie.³³

Právna úprava Slovenskej republiky sa prikláňa k dualistickému systému a preto orgánmi banky sú:

- valné zhromaždenie - predstavenstvo - dozorná rada,

pričom zákon o bankách stanovuje osobitné podmienky aj pre vymenovanie vedúceho vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Vo všeobecnosti platí, že na činnosť vymenovaných orgánov banky sa vzťahujú ustanovenia obchodného zákonníka, ak zákon o bankách neustanovil osobitnú úpravu.³⁴

Valné zhromaždenie je najväčším orgánom banky ako spoločnosti a skladá sa z akcionárov. Má nasledujúcu pôsobnosť:

- rozhoduje o zmenách stanov,

- rozhoduje o zvýšení, znížení základného imania a o vydaní dlhopisov,

- volí a odvoláva členov predstaveenstva (ak táto právomoc nie je v stanovách prenesená na dozornú radu) z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, najviac však na päť rokov,

33 ŽITŇANSKÁ, L.: Ochrana menšinových akcionárov v práve obchodných spoločností. IURA EDITION.

Bratislava 2000. s10.

34 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľstvo Právnickej fakulty UMB.

Banská Bystrica 2007. s.63-64.

- volí a odvoláva členov dozornej rady (len dve tretiny, jednu tretinu volia zamestnanci spoločnosti z ľudí mimo banky) a iné orgány určené stanovami - schvaľuje ročnú účtovnú závierku, rozhoduje o rozdelení zisku a určení tantiem

(finančná odmena vyplácaná zo zisku spoločnosti)

- rozhoduje o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere,

- rozhoduje o zrušení spoločnosti.

Predstavenstvo, štatutárny a výkonný orgán spoločnosti, riadi činnosť banky a koná v jej mene. Má nasledujúcu pôsobnosť:

- zvoláva valné zhromaždenie a vyhotovuje zápisnice z jeho rokovaní, - zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva,

- predkladá ročnú účtovnú závierku s návrhom na rozdelenie zisku,

- predkladá správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku, - riadi sa zásadami a pokynmi schválenými valným zhromaždením,

- vymenúva a odvoláva vedúceho organizačnej zložky vnútornej kontroly banky, - riadi činnosť spoločnosti.

Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti a riadi organizačnú zložku banky, ktorá zabezpečuje systém vnútornej kontroly. Pôsobnosťou dozornej rady je:

- predkladá vyjadrenie k ročnej účtovnej závierke a návrhu na rozdelenie zisku valnému zhromaždeniu,

- môže zvolať valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti, - riadi organizačnú zložku vnútornej kontroly banky.³⁵

Zákon o bankách stanovuje, že štatutárny orgán - predstavenstvo musí mať najmenej troch členov. Všeobecnými podmienkami pre výkon funkcie člena predstavenstva sú:

- vek 18 rokov,

- úplná spôsobilosť k právnym úkonom,

- pobyt na území Slovenskej republiky, ak má fyzická osoba konať v mene spoločnosti, s výnimkou občanov Európskej únie a OECD,

35 PRNO, I.: Bankovníctvo. Vydavateľstvo IRIS. Bratislava 2000. s.34-35

- neporušený zákaz inkompatibility, ak tak zákon ustanovuje,

- bezúhonnosť podľa Živnostenského zákona alebo osobitných zákonov, - súhlas s ustanovením do funkcie.³⁶

Vzťahy medzi bankou a členmi štatutárneho orgánu musia byť upravené písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje Zákonník práce. Zmluva musí uvádzať plnú zodpovednosť člena štatutárneho orgánu banky za škody spôsobené pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich pre neho zo zákonov, zo stanov banky, z vnútorných aktov, riadenia alebo z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Zákon ďalej požaduje podmienky výkonu funkcie:

- člen štatutárneho orgánu musí byť dôveryhodná a spôsobilá fyzická osoba, - musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie,

- najmenej trojročnú prax v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej oblasti alebo

- úplné stredoškolské vzdelanie, stredné odborné alebo iné zahraničné odborné vzdelanie a

- minimálne sedemročnú prax v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej inštitúcii, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii.

Osobitné postavenie majú aj členovia dozornej rady. Člen dozornej rady banky nesmie byť členom predstavenstva ani zamestnancom tej istej banky, ani členom predstavenstva alebo dozornej rady inej banky. Zároveň nemôže byť prokuristom ani osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene tej istej alebo inej banky ani inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky, to však neplatí, ak týmto klientom banky je iná banka alebo zahraničná banka, ktorá má kontrolu nad tou istou bankou. Člen dozornej rady banky môže byť zamestnancom tej istej banky iba v prípade, že je do funckie zvolený zamestnancami. Vedúceho tejto zložky vymenúva štatutárny orgán zo súhlasom dozornej rady.

Na zmeny členov a zvolenie nových členov štatutárneho orgánu a dozornej rady a taktiež na zmenu sídla banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska rozhoduje aj o odvolaní člena štatutárneho orgánu 







36 PATAKYOVÁ, M.: Právne postavenie členov orgánov kapitálových spoločnosti ako špičkových

manažérov v právnom poriadku Slovenskej republiky po novele Obchodného zákonníka. Podnikateľ a právo 12/2000.

banky z funkcie alebo o uložení pokuty podľa závažnosti porušenia zákonom stanovených povinností a podmienok až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok.³⁷

Organizačnú štruktúru komerčnej banky dopĺňajú aj jednotky ktorými sú ústredie banky, pobočky, expozitúry a organizačná zložka vnútornej kontroly banky.

Ústredie banky je najväčšou organizačnou jednotkou a je výkonným aparátom z pohľadu akciovej spoločnosti. Jej funkcia spočíva v riadení nižších organizačných jednotiek a ich prislúchajúcim útvarom. Ústredie vykonáva strategickú, koncepčnú, metodickú, riadiacu, kontrolnú a výkonnú činnosť. Na jej čele stojí vrcholný manažér, teda generálny riaditeľ, prezident alebo predseda a pod. Vymenúvajú ho vlastníci alebo orgány banky a jeho právomoc a postavenie závisí od kompetencií vymedzedných orgánmi banky.

Pobočky banky, teda filiálky vykonávajú základné bankové operácie: príjmajú vklady a poskytujú bežné druhy úverov. Zriadenie každej filiálky či už na území Slovenskej republiky alebo zriadenie jej pobočky v zahraničí potrebuje súhlas Národnej banky Slovenska.

Expozitúry, reprezentácie a zmenárne sú najnižšie organizačné jednotky banky s obmedzenými právomocami.³⁸

3.3 Predmet činnosti komerčnej banky

Podľa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neksorších predpisov sú podľa § 2 ods.

1 komerčné banky podnikateľské subjekty. Ich úlohou je dostať do ekonomiky potrebné množstvo peňažných prostriedkov. Komerčná banka je jedným z najdôležitejších subjektov finančného trhu a uskutočňuje okrem základných bankových operácií, ktorými sú príimanie vkladov a poskytovanie úverov uvádza ods. 2 tohto zákona aj nasledovné bankové činnosti:

- investovanie do cenných papierov na vlastný účet, - finančný prenájom (leasing),

37 KUBINCOVÁ, S.: Právne aspekty komerčného bankovníctva. Vydavateľstvo Právnickej fakutly UMB.

Banská Bystrica 2007. s.65-66.

38 PRNO, I.: Bankovníctvo. Vydavateľstvo IRIS. Bratislava 2000. s.35.

- platobný styk a zúčtovanie,

- vydávanie a správa platobných prostriedkov (platobných kariet alebo cestovných šekov),

- poskytovanie záruk, - otváranie akreditívov, - obstarávanie onkasa,

- obchodovovanie na vlastný účet alebo na účet klienta s devízovými hodnotami, s prevoditeľnými cennnými papiermi, so zlatými a striebornými mincami, v oblasti termínovaných obchodov a opcií vrátane kurzových a úrokových obchodov,

- účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb, - finančné maklérstvo,

- poskytovanie poradenských služieb vo veciach podnikania,

- obhospodarovanie cenných papierov klienta na jeho účet vrátane poradenstva, - uloženie a správa cenných papierov alebo iných hodnôt,

- výkon funkcie depozitára podľa osobitného predpisu, - zmenárenská činnosť,

- poskytovanie bankových informácií, - prenájom bezpečnostných schránok, - vykonávanie hypotekárnych obchodov.

3.3.1 Príjmanie vkladov a poskytovanie úverov Príjmanie vkladov

Pod pojmom vklad rozumieme podľa § 5 písm. a) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu. Tým, že sa vklady príjmajú, dochádza k rozšíreniu bankového kapitálu a zvýšeniu zdrojov banky. Ide o cudzie zdroje, ktoré banka nakupuje od fyzických a právnických osôb, pričom sa pri týchto obchodoch banka dostáva do postavenia dlžníka.

Vklady realizujú banky na základe zmluvy o vkladovom účte a zmluvy o bežnom účte, ktoré patria medzi tzv. bankové zmluvy. Upravuje ich Obchodný zákonník.

Podľa § 716 Obchodného zákonníka sa zmluvou o vkladovom účte banka zaväzuje zriadiť účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky. Majiteľa účtu zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich na využitie banke. Uzavretie zmluvy si vyžaduje písomnú formu. Ponechanie peňažných prostriedkov banke na ich využitie je veľmi dôležitou podmienkou zriadenie vkladové účtu, čim je stanovený rozdiel medzi bežným a vkladovým účtom. V zmluve o vkladovom účte možno dohodnúť, že majiteľ účtu, teda klient nie je oprávnený s peňažnými prostriedkami na účte disponovať pred dobou určenou v zmluve. V prípade potreby peňažných prostriedkov majiteľovi účtu zaniká nárok na vyplatenie úrokov. Zmluvné strany si môžu dohodnúť pre prípad čerpania peňažných prostriedkov aj zmluvnú pokutu.

V praxi sú zavedené dva druhy vkladových účtov. Ide o tzv. termínovaný účet a terminovaný revolvingový účet. Terminovaný účet sa zriaďuje na presne stanovenú dobu s pevnou úrokou sadzbou, pričom zlmuva končí dojednaným dňom. Revolvingový účet sa zriaďuje na stanovenú dobu, pričom ak klient v dohodnutej lehote neoznámi, že dojednaným dňom zmluvu končí, zmluva sa automaticky uzatvára na ďalšie rovnaké obdobie.

Asi najvyužívanejším typom účtu je bežný učet upravený Obchodným zákonníkom.

Zmluva sa uzatvára písomnou formou, od určitej doby a v určitej mene. Banka je povinná príjmať na bežný účet peňažné prostriedky v mene, v ktorej je účet vedený a zároveň je povinná v súlade s písomným príkazom majiteľa účtu vyplatiť mu určitú sumu, resp.uskutočniť platbu v prospech iných osôb. Banka teda vykonáva platby na základe príkazu na úhradu, ktorý môže mať charakter individuálneho alebo hromadného príkazu.

Prevody v prospech iných sa konajú na základe plnomocenstva na prevodovom príkaze a samozrejme bezhotovostným spôsobom. V praxi existuje aj tzv. trvalý príkaz na úhradu, kedy banka vykonáva platby pravidelne v opakujúcich sa intervaloch. Ak nemá klient na účte dostatok prostriedkov, banka platby nevykoná.

Zmluvu o bežnom účte môže klient písomne vypovedať s okamžitou účinnosťou.

Banka zmluvu vyplvedá s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Bežné účty zriaďujú banky pod rôznym označením. Poznáme bežné účty podnikateľské a bežné účty osobné. Medzi bežné účty osobné zaraďujeme aj tzv. sporožírový účet.

Podnikateľské bežné účty zriaďujú banky pre fyzické osoby – podnikateľov a pre