Účtovná závierka a účtovná uzávierka v účtovníctve podnikateľských subjektov

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Účtovná závierka a účtovná uzávierka v účtovníctve podnikateľských subjektov

Bakalárska práca

Lucia Ignácová Apríl, 2010

(2)

Bankovní institut vysoká škola Praha

Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a spoločenských vied

Účtovná závierka a účtovná uzávierka v účtovníctve podnikateľských subjektov

Bakalárska práca

Autor: Lucia Ignácová

Právna administratíva v podnikateľskej sfére Vedúci práce: Ing. Karolína Červená

Prešov Apríl, 2010

(3)

PREHLÁSENIE

Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

__________________

V ... Lucia Ignácová

(4)

Poďakovanie

Rada by som poďakovala Ing. Karolíne Červenej za cenné pripomienky, usmernenia a odborné rady, ktorými prispela k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.

(5)

4

ANOTÁCIA Meno a priezvisko autora: Lucia Ignácová

Názov bakalárskej práce: Účtovná závierka a účtovná uzávierka v účtovníctve podnikateľských subjektov

Odbor: Právna administratíva v podnikateľskej sfére Vedúci bakalárskej práce: Ing. Karolína Červená

Počet strán: 55

Za tému svojej záverečnej práce som si zvolila účtovnú závierku a účtovnú uzávierku v účtovníctve podnikateľských subjektov. Cieľom bakalárskej práce je teoreticky

a prakticky popísať funkciu účtovnej závierky a účtovnej uzávierky v účtovníctve vybraného podnikateľského subjektu.

Práca je rozdelená do troch kapitol. V úvodnej kapitole sa venujem objasneniu pojmového aparátu z oblasti účtovníctva, právnej úprave účtovnej závierky a uzávierky.

V druhej kapitole venujem pozornosť teoretickej časti účtovnej závierky a uzávierky pod, ktoré spadá činnosť, význam a zostavenie. Posledná tretia kapitola sa zaoberá analýzou účtovnej závierky podnikateľského subjektu ZSSK Cargo, a. s.

Kľúčové slová

účtovníctvo, účtovná uzávierka, účtovná závierka, právna úprava účtovnej závierka a uzávierky, súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky.

(6)

5

ANNOTATION Name and surname: Lucia Ignácová

Title of bachelor work: Financial statements and closing the books in enterprise subject book keeping

Specialization: Legal Administrative in the Entrepreneurial Sphere Chief of the work: Ing. Karolína Červená

Number of pages: 55

As the topic of our thesis I have chosen financial statement and final account in business subject accounting. The objective of the thesis is to describe theoretically and practically the function of financial statement and final account of selected business unit.

The thesis is devided into three chapters. The first chapter is focused on the terminology of book keeping, legislation of financial statement and final account. The second one deals with theoretical part of financial statement and final account, their importance and

compilation. The last chapter analyses the financial statement and final account of the joint stock company ZSSK Cargo, a.s.

Keywords

accounting, final account, financial statement, legislation of financial statement and final account, balance sheet, income statement, notes.

(7)

6

Obsah

Obsah ... 6

Úvod ... 8

1 Teoretické východiská účtovníctva ... 9

1.1 Obsah účtovnej závierky a uzávierky z časového hľadiska ... 11

1.2 Právna úprava účtovnej závierka a účtovnej uzávierky ... 13

1.2.1 Národná právna úprava ... 13

1.2.2 Nadnárodná právna úprava ... 15

1.2.3 Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva ... 16

2 Charakteristika účtovnej uzávierky a účtovnej závierky ... 19

2.1 Charakteristika pojmu účtovná uzávierka ... 19

2.1.1 Inventarizácia... 21

2.1.2 Časové rozlíšenie nákladov a výnosov ... 23

2.1.3 Výsledok hospodárenia ... 24

2.2 Charakteristika účtovnej závierky ... 26

2.2.1 Súčastí účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve ... 32

2.2.2 Súčasti účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve ... 36

2.2.3 Súčasti účtovnej závierky podľa IFRS ... 36

3 Výsledky analýzy spoločnosti ZSSK CARGO ... 38

3.1 Účtovná závierka spoločnosti ... 39

3.2 Súčasný stav ZSSK CARGO ... 40

Záver ... 42

Zoznam použitej literatúry ... 43

Zoznam symbolov a skratiek ... 45

(8)

7

Zoznam obrázkov ... 46

Zoznam tabuliek ... 47

Zoznam grafov ... 48

Prílohy ... 49

Slovník termínov ... 50

(9)

8

Úvod

Účtovná uzávierka je súhrn všetkých prác, ktoré účtovná jednotka musí vykonať na konci účtovného obdobia a ktorých výsledkom je vypracovaná účtovná závierka.

Jednoducho povedané účtovná uzávierka predchádza účtovnej závierke. Význam účtovnej závierky je poskytnúť informácie o výsledku hospodárenia externým a interným subjektom.

Právna úprava účtovníctva v Slovenskej republike prešla zásadnými zmenami. Zákon o účtovníctve nadobudol účinnosť v roku 1993, ktorý zaviedol zásadu opatrnosti, s dôrazom na opravné poloţky a rezervy. Zákon z roku 2003, ktorý bol neskôr novelizovaný zaviedol povinnosť pre vybrané účtovné jednotky zostavovať účtovné závierky podľa medzinárodných účtovných štandardov.

Hlavným cieľom našej bakalárskej práce je charakterizovať účtovnú závierku a účtovnú uzávierku v účtovníctve podnikateľských subjektov. Za účelom splnenia nosného cieľa bakalárskej práce sme vyšpecifikovali čiastkové ciele v zmysle národných a medzinárodných účtovných štandardov. Súčasťou bakalárskej práce je aj uskutočnenie vlastnej analýzy v konkrétnom podnikateľskom subjekte.

Predloţená práca je rozdelená do troch ucelených kapitol a s viacerými podkapitolami. V úvodnej kapitole sme sa zamerali na objasnenie teoretickej časti účtovníctva, národnej a medzinárodnej právnej úprave. V druhej kapitole venujeme pozornosť objasneniu teoretickej časti účtovnej závierky a uzávierky, ich ciele, súčasti účtovnej závierky podľa národných a medzinárodných účtovných štandardov. Posledná tretia kapitola obsahuje účtovnú analýzu spoločnosti ZSSK CARGO, a.s.

Pri spracovaní danej témy bakalárskej práce sme vyuţili štandardné postupy a metódy. Vychádzali sme prevaţne z pouţívania analytických metód. Postupovali sme od všeobecno-teoretických poznatkov ku konkrétnym. Vyuţili sme grafy, obrázky a tabuľky za účelom sprehľadnenia bakalárskej práce. Všetky sumy uvedené v slovenských korunách boli prepočítané na základe konverzného kurzu 1EUR/30,1260 SKK.

Predkladaná bakalárska práca bola spracovaná podľa STN ISO 690 a v súlade s internou smernicou BIVŠ S 07-09 Úprava písomných vysokoškolských seminárnych a diplomových prác.

(10)

9

1 Teoretické východiská účtovníctva

Pojem účtovníctvo má svoje historické, ale aj vecné úskalia pri jeho vymedzení.

Z vecného hľadiska sa môţeme na účtovníctvo pozerať z dvoch strán:

1. z pohľadu hospodárskej praxe je účtovníctvo sústava záznamov o hospodárskej činnosti podniku alebo inej organizácie, ktorá sa realizuje podľa stanovených pravidiel, zásad, metód a slúţi ako základný zdroj informácii pre rozhodovanie,

2. z pohľadu vedeckej teórie je účtovníctvo ekonomickou vednou disciplínou, ktorá sa zaoberá sústavou poznatkov týkajúcich sa predmetu jeho skúmania.¹ Účtovníctvo vzniklo z potrieb praxe. Najskôr sa vyvinulo jednoduché účtovníctvo, neskôr podvojné účtovníctvo. V súčasnosti hovoríme o dvoch sústavách účtovníctva:

1. sústave podvojného účtovníctva, 2. sústave jednoduchého účtovníctva.

Líšia sa predovšetkým tým, akým spôsobom sa zaznamenávajú informácie, ktoré sú predmetom účtovníctva. Ich spoločným znakom je, ţe sú nástrojom zistenia výsledku hospodárenia príslušného subjektu, čo je vlastne ich hlavnou úlohou. Sústava podvojného účtovníctva sa však pouţíva nielen v podnikoch, ale aj v rozpočtových, príspevkových a iných organizáciách.

Teória účtovníctva vymedzuje cieľ, funkcie a úlohy účtovníctva, ktoré sa v histórii modifikovali v závislosti od poţiadaviek doby, v ktorej sa ľudstvo práve nachádzalo. Cieľ účtovníctva, funkcie a úlohy sa v histórii modifikovali v závislosti od poţiadaviek doby, v ktorej sa ľudstvo práve nachádzalo. V súčasnom období rozvoja v trhovej ekonomike sa cieľ účtovníctva vymedzuje takto:

Cieľom účtovníctva je poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosnosti a peňaţných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú uţitočné pre široký okruh pouţívateľov pri ich ekonomickom rozhodovaní.

Za základné funkcie účtovníctva v trhovej ekonomike sa najčastejšie povaţujú:

dokumentačné funkcie, informačné funkcie, kontrolné funkcie a základne pre rozhodovanie.

1 Šlosár, R: Dejiny účtovníctva na Slovensku. Bratislava: Iura Edition, 2008. s. 11

(11)

10

Účtovníctvo je nezastupiteľnou ekonomickou disciplínou. Jeho praktický význam a zmysel je v dvoch základných úlohách:

1. v schopnosti systémovo kvantifikovať priebeh ekonomickej činnosti konkrétneho subjektu,

2. v schopnosti byť zdrojom informácií o ekonomickej stránke účtovnej jednotky.

Na to, aby sme mohli sformulovať definíciu účtovníctva, je potrebné ešte uviesť základné predpoklady existencie účtovníctva, ktorými sú:

1. Účtovníctvo sa vţdy musí viazať na určitý ekonomický celok. V súčasnej terminológii sa tento ekonomický celok označuje pojmom účtovná jednotka.

2. Účtovať sa môţe len o skutočnostiach, ktoré sa dajú oceniť, t. j. vyjadriť v peňaţných jednotkách (kvantifikovať).

3. Účtovná jednotka musí viesť účtovníctvo od dňa svojho vzniku aţ do dňa svojho zániku. Výsledok hospodárenia však musí zisťovať periodicky, vţdy za účtovné obdobie, za ktoré musí zostaviť účtovnú závierku.

4. Účtovníctvo účtovnej jednotky musí byť preukázateľné, pričom preukázateľnosť účtovníctva sa zabezpečuje účtovnými záznamami a vykonanou inventarizáciou.

5. Účtovníctvo musí byť zaloţené na bilančnom princípe. Bilančný princíp je základný princíp podvojného účtovníctva.

Na základe predchádzajúcich analýz moţno účtovníctvo v súčasnej etape vývoja definovať takto:

1. z praktického hľadiska

a) je nástrojom zaznamenávania skutočností, ktoré sú jeho predmetom. Tieto skutočnosti sa najskôr triedia a potom zaznamenávajú na základe účtovných dokladov, pričom sa musí overiť správnosť týchto údajov a zabezpečiť ich úplnosť. Výsledkom je vypracovaná účtovná závierka, ktorá okrem kvantitatívnych údajov obsahuje aj poţadované kvalitatívne informácie. V takejto podobe účtovníctvo existuje nezávisle od toho, ako sa ďalej informácie z účtovníctva vyuţívajú;

b) je nástrojom rozhodovania. Údaje z účtovníctva, predovšetkým z účtovnej závierky, slúţia ako zdroj informácií jednak pre manaţment a pre rôznych záujemcov o účtovnú jednotku;

2. z teoretického hľadiska je ekonomickou vednou disciplínou opisujúcou skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva v praxi, hodnotí ich, analyzuje,

(12)

11

s cieľom ďalšieho zdokonaľovania účtovných sústav, metodiky účtovníctva, techniky účtovania a organizácie účtovníctva. Má dve stránky:

a) Objektívnu, ktorá sa uvedenými problémami zaoberá vo všeobecnosti (skúma predmet účtovníctva, oceňovanie, účty, zásady, metódy, úlohy, ciele, funkcie a pod. z rôznych pohľadov).

b) Subjektívnu, ktorá sa zaoberá správnym uplatnením zistených poznatkov v konkrétnych podmienkach účtovných jednotiek a predstavuje metodiku účtovníctva. Metodika účtovníctva sa uplatňuje vţdy v medziach platnej právnej úpravy v konkrétnych podmienkach činnosti, ktorú vykonáva účtovná jednotka.²

1.1 Obsah účtovnej závierky a uzávierky z časového hľadiska

Kaţdá účtovná jednotka existuje nepretrţite od svojho vzniku aţ po zánik a počas tohto obdobia vykonáva činnosť, na ktorú bola zaloţená. Pri vzniku účtovnej jednotky sa vyhotoví otváracia súvaha; dňom vzniku (napríklad pre obchodné spoločnosti je to deň zápisu do obchodného registra). Účtovaním o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, sa poskytujú len čiastkové údaje, ktoré je potrebné za určité obdobie zhrnúť a systematicky spracovať. Výsledným produktom spracovania informácií o činnosti účtovnej jednotky za určité obdobie je účtovná závierka. Časový úsek medzi dňami, ku ktorým sa zostavujú dve po sebe idúce účtovné závierky, sa označuje pojmom účtovné obdobie.

Jednotlivé účtovné závierky sa zostavujú vţdy k určitému dňu, ktorý sa označuje ako deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej skutočného zostavenia vţdy uplynie určitý čas. Deň zostavenie účtovnej závierky je preto vţdy neskôr, ako je deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Zostavenie účtovnej závierky predstavuje činnosti účtovnej jednotky počas jej existencie, ktorý sa musí uskutočniť preto, aby boli zainteresované osoby informované o jej stave ku dňu, ku ktorému sa zostavila účtovná závierka, so zohľadnením skutočností podľa stavu ku dňu jej zostavenia.

Z časového hľadiska tvoria obsah účtovníctva beţné účtovníctvo a účtovná závierka.

2 Šlosárová, A: Analýza účtovnej závierky. Bratislava: Iura Edition, 2006. s. 10-11

(13)

12

beţné účtovníctvo účtovanie účtovných prípadov

Účtovníctvo

účtovná závierka zostavenie po uplynutí účtovného obdobia

Obrázok 1: Zobrazenie obsahu bežného účtovníctva a účtovnej závierky Zdroj: Šlosárová, A.: Analýza účtovnej závierky, Bratislava: Iura Edition, 2007

Beţné účtovníctvo znamená formalizované systematické účtovanie účtovných prípadov počas účtovného obdobia, účtovanie účtovných prípadov, ktoré sa účtujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a uzatvorenie účtovných kníh účtovnými zápismi.

Predtým, ako sa začnú účtovať beţné účtovné prípady účtovného obdobia, musí účtovná jednotka otvoriť účtovné knihy účtovnými zápismi. Otvorenie účtov hlavnej knihy k prvému dňu účtovného obdobia sa tak stáva súčasťou beţného účtovníctva.

Obsah účtovníctva z časového hľadiska s poukázaním na postavenie účtovnej uzávierky v účtovníctve je zobrazený v tabuľke:³

Tabuľka 1: Obsah účtovníctva z časového hľadiska s poukázaním na postavenie účtovnej uzávierky v účtovníctve.

ÚČTOVNÍCTVO Beţné

Účtovníctvo

otvorenie účtovných kníh na začiatku účtovného obdobia

účtovanie beţných účtovných prípadov počas účtovného obdobia

vedenie účtovníctva počas účtovného obdobia

účtovanie účtovných prípadov, ktoré sa účtujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

Účtovná uzávierka uzatvorenie účtovných kníh

Účtovná

závierka zostavenie účtovnej závierky

3 Šlosárová, A: Analýza účtovnej závierky. Bratislava: Iura Edition, 2006. s. 19

(14)

13

Zdroj: Šlosárová, A.: Analýza účtovnej závierky, Bratislava: Iura Edition, 2008. s. 19

1.2 Právna úprava účtovnej závierka a účtovnej uzávierky

Právnu úpravu účtovníctva z teritoriálneho pohľadu moţno rozdeliť na:

národnú (slovenskú) nadnárodnú (celosvetová)

1.2.1 Národná právna úprava

Právna úprava účtovníctva v Slovenskej republike je zaloţená na zákonných

právnych normách a vyznačuje sa pomerne vysokým stupňom regulácie. Upravuje na rovnocennom základe beţné účtovníctvo aj účtovnú závierku. Od 1. januára 2003 je účinná právna úprava účtovníctva, ktorej vypracovanie súviselo s aproximáciou právnych noriem SR s právom Európskej únie. Zámerom pri vypracúvaní tejto právnej úpravy bolo zabezpečenie úplnej porovnateľnosti s úpravou v krajinách Európskej únie. Vzhľadom na to, ţe smernice Rady Európskej únie riešia predovšetkým formálnu stránku účtovnej závierky a Rada Európskej únie podporuje pouţívanie a implementáciu medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS) v národných účtovných systémoch, boli do novej právnej úpravy účtovníctva SR zakomponované viaceré poţiadavky IAS/IFRS. Ďalšie priblíţenie sa právnym aktom Európskej únie priniesla novela právnej úpravy s účinnosťou od 01.01.2005.

V oblasti účtovníctva podnikateľov platia nasledujúce právne normy:

1. zákony – účtovná jednotka ich musí dodrţiavať povinne:

 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 01.01.2003, okrem § 3 ods. 4 aţ 7, ktoré nadobudli účinnosť od 01.01.2004. Zákon o účtovníctve je všeobecnou právnou normou pre všetky účtovné jednotky. Ustanovenia iných zákonov, ktoré sa týkajú účtovníctva, sú špeciálnymi ustanoveniami. Z iných zákonov ide najmä o Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, všetky daňové zákony a pod. Zákon o účtovníctve ako všeobecná právna norma určuje rámec pre všetky typy účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva aj v sústave jednoduchého

(15)

14

účtovníctva. Upravuje oblasť beţného účtovníctva aj oblasť účtovnej závierky – kaţdú z týchto dvoch oblastí podrobnejšie upravujú opatrenia MF SR. Vo viacerých prípadoch dáva účtovným jednotkám moţnosť voľby z ponúkaných alternatív pri riešení konkrétneho problému. Zo strany účtovnej jednotky si to vyţaduje potrebu aktívnej bilančnej politiky.;

 zákon č. 562/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z.

o účtovníctve a ktorý je účinný od 01.01.2004, okrem bodov 1, 2 a 6, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 01. 01. 2005. Tieto ustanovenia boli ďalšou novelou zákona o účtovníctve ešte pred nadobudnutím účinnosti zrušené;

 zákon č. 561/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z.

o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. a ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2005, okrem vloţených paragrafov 17a) a 17b). Tieto paragrafy sa týkajú povinnosti pre stanovené účtovné jednotky zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných noriem (IAS/IFRS) a nadobúda účinnosť 01.01.2006.

2. opatrenia Ministerstva financií SR – účtovná jednotka ich musí dodrţiavať povinne, pretoţe ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov SR:

 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení neskorších predpisov,

 opatrenia MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení poloţiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení neskorších predpisov,

 opatrenie MF SR č. 25 167/2003-92, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a o zmene a doplnení niektorých opatrení,

 opatrenie MF SR č. MF/10069/2004-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení opatrenia č. 25 167/2003-92 a o zmene a doplnení niektorých opatrení.

(16)

15

3. ostatné predpisy z účtovníctva nenariaďujú ţiadne povinnosti, slúţia len ako doplňujúce informácie a usmernenia pre účtovné jednotky:

 metodický pokyn č. 21 114/2003-92 na uplatnenie účtovného obdobia, ktorým je hospodársky rok,

 oznámenie MF SR č. 2554/2004-74 o pouţívaní tlačív súvahy a výkazu ziskov a strát pre podnikateľov podľa opatrenia Ministerstva financií SR z 11.12.2003 č.

25 167/2003-92,

 usmernenie MF SR č. MF/21303/2005-74 k postupu účtovania a vykazovania emisných kvót.⁴

1.2.2 Nadnárodná právna úprava

Nadnárodná právna úprava účtovníctva je typická tým, ţe neusmerňuje podrobne beţné účtovníctvo, ale snaţí sa o zblíţenie a porovnateľnosť informácií účtovných závierok jednotlivých krajín. Moţno to vidieť v dvoch smeroch:

a) v rámci krajín Európskej únie

b) v celosvetovom meradle, kde sú najvýraznejšie dva smery:

medzinárodné štandardy finančného vykazovania (International Financial Reporting Standards – IFRS), ktoré vydáva Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Board – IASB) a ktoré nadviazali na medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards – IAS), ktoré vydával Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy so sídlom v Londýne.

Americké všeobecne uznávané účtovné zásady (US Generaly Accepted Accounting Principles – US GAAP).

Od 01.05.2004 je Slovenská republika členským štátom Európskej únie, z čoho vyplýva, ţe sa musí podriadiť všetkým právnym aktom tohto spoločenstva, a to vo všetkých oblastiach. Táto skutočnosť si vyţiadala harmonizáciu účtovníctva SR s právom Európskej únie.

(17)

16

Dôvodom harmonizácie účtovníctva je globalizácia svetovej ekonomiky, ktorá sa prejavuje v postupnej eliminácii geografických rozdielov jednotlivých krajín, v umoţnení voľného pohybu tovarov, osôb a kapitálu medzi jednotlivými krajinami.

Proces zbliţovania národných účtovných systémov vedie postupne k vytváraniu medzinárodného účtovníctva. Na usmerňovanie procesu harmonizácie účtovníctva slúţi nadnárodná úprava účtovníctva. Nadnárodnou úpravou sa rozumie skutočnosť, ţe nejde o právnu úpravu v jednej krajine, ale súčasne vo viacerých krajinách – v našom prípade hovoríme o krajinách Európskej únie.

V rámci krajín Európskej únie je účtovníctvo upravované smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie. Ide o tieto smernice:

štvrtá smernica Rady 78/660/EEC z 25. júna 1978 o účtovnej závierke niektorých typov spoločností,

siedma smernica Rady 83/349/EEC z 13. júna 1983 o konsolidovanej účtovnej závierke,

smernica Rady 86/635/EEC z 8. decembra 1986 o účtovnej závierke bánk a iných finančných inštitúcií,

smernica Rady 91/674/EEC z 19. decembra 1991 o individuálnej účtovnej závierke a konsolidovanej účtovnej závierke poisťovacích podnikov.

Uvedené štyri smernice boli prevzaté do práva Slovenskej republiky zákonom č. 561/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č.

562/2003 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2005.⁵

1.2.3 Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva

Kaţdý členský štát očakáva, ţe spoločnosti pôsobiace v rámci jeho hraníc sa absolútne prispôsobia národnej legislatíve. Európska Únia, v jej snahe o vybudovanie a udrţiavanie jednotného trhu, zase od spoločností očakáva, ţe sa prispôsobia jej

nariadeniam.

IFRS sú štandardy a interpretácie, ktoré zaviedla IASB. Tieto štandardy zahŕňajú:

a) Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva;

(18)

17 b) Medzinárodné účtovné štandardy a

c) Interpretácie vydané Výborom pre interpretácie medzinárodného finančného výkazníctva alebo bývalým Stálym interpretačným výborom.

Zmyslom medzinárodného účtovného štandardu je predpísať základy prezentácie riadnej účtovnej závierky, aby sa zaistila porovnateľnosť tak s účtovnými závierkami predchádzajúcich období, ako aj s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek.

Týmto štandardom sa na dosiahnutie tohto cieľa ustanovujú všeobecné poţiadavky na prezentáciu účtovnej závierky, návody na jej štruktúru a minimálne poţiadavky na jej obsah. Vykazovaním, oceňovaním a zverejňovaním konkrétnych transakcií a ostatných udalostí sa zaoberajú iné štandardy a interpretácie.

Tento medzinárodný účtovný štandard sa uplatňuje na všetky riadne účtovné závierky zostavované a prezentované v súlade s IFRS.

V účtovnej závierke sa musia verne prezentovať finančná pozícia, finančná

výkonnosť a peňaţné toky účtovnej jednotky. Pri vernej prezentácii sa musia dôveryhodne zobraziť účinky transakcií, iné udalosti a podmienky v súlade s vymedzeniami a kritériami vykazovania majetku, záväzkov, výnosov a nákladov, ustanovenými v koncepčnom rámci.

Predpokladá sa, ţe výsledkom uplatňovania IFRS, s prípadným dodatočným zverejnením, je účtovná závierka, ktorá poskytuje vernú prezentáciu.

IFRS sa uplatňujú iba pri účtovnej závierke, a teda sa nevzťahujú na iné informácie prezentované vo výročnej správe alebo v inom dokumente. Vzhľadom na to je dôleţité, aby pouţívatelia dokázali odlíšiť informácie, ktoré sú pripravované podľa IFRS, od ostatných informácií, ktoré môţu byť uţitočné pre pouţívateľov, ale nepodliehajú týmto poţiadavkám.

Účtovná jednotka, ktorej účtovná závierka je v súlade s IFRS, zverejňuje výslovné a neobmedzené vyhlásenie o tomto súlade v poznámkach. O účtovnej závierke sa nemôţe uviesť, ţe je v súlade s IFRS, ak nespĺňa všetky poţiadavky IFRS.

Riadna účtovná závierka je určená na splnenie potrieb tých pouţívateľov, ktorí nie sú v pozícii, aby mohli poţadovať správy prispôsobené na splnenie ich konkrétnych

informačných potrieb. Riadna účtovná závierka zahŕňa také výkazy, ktoré sú prezentované samostatne, alebo v rámci iného verejného dokumentu, ako je výročná správa alebo prospekt. Tento štandard sa nevzťahuje na štruktúru a obsah účtovnej závierky v priebehu roka, ktorá sa pripravuje v súlade s IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného

(19)

18

roka. Na takúto účtovnú závierku sa však vzťahujú odseky 13 aţ 41. Tento štandard sa vzťahuje rovnako na všetky účtovné jednotky a bez ohľadu na to, či sú v zmysle IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka.⁶

6 Úradný vestník Európskej únie, Nariadenie komisie (ES) č. 1126/2008

(20)

19

2 Charakteristika účtovnej uzávierky a účtovnej závierky

V praxi často dochádza k zamieňaniu, resp. k nesprávnemu pouţívaniu dvoch pojmov:

účtovná uzávierka, účtovná závierka.

V skutočnosti však kaţdý z nich vyjadruje niečo odlišné, a preto je potrebné dôsledne rozlišovať pojmy účtovná závierka a účtovná uzávierka.

2.1 Charakteristika pojmu účtovná uzávierka

Súhrn všetkých prác, ktoré účtovná jednotka musí vykonať na konci účtovného obdobia a ktorých výsledkom je vypracovaná účtovná závierka, sa označuje pojmom účtovná uzávierka.

Účtovné uzavieranie roka treba vidieť nielen ako samotnú účtovno-technickú stránku uzatvárania účtov, ale aj ako proces, ktorý zahŕňa celý rad na seba nadväzujúcich činností počnúc inventarizáciou majetku a záväzkov a končiac zostavením účtovnej závierky.

Účtovná uzávierka je činnosť spojená s uzatváraním beţného účtovné obdobia. Je to teda proces účtovníckych prác na konci účtovného obdobia. Tento proces je moţné rozdeliť na tri etapy:

1. Uzávierkové práce sa v účtovnej jednotke členia na dve relatívne samostatné časti:

a) účtovná analýza, b) daňová analýza.

Uzávierkové práce predstavujú rad činností, ktoré majú zabezpečiť aby účtovná závierka podávala pravdivý a verný obraz, a aby účtovníctvo bolo správne, úplné, preukázateľné a zrozumiteľné.⁷ Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vykonať na konci účtovného obdobia pred uzatvorením účtovných kníh nasledovné činnosti:

7 Králik, P: Praktický sprievodca účtovníctvom. Bratislava: Verlag Dashofer, 2005.

(21)

20 inventarizácia,

preskúmanie zhody syntetických účtov a analytickej evidencie, kontrolu princípu bilančnej kontinuity,

kontrolu účtu 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní, časové rozlíšenie nákladov a výnosov,

prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na slovenskú menu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

zistenie podkladov pre zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú mať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, konečný zostatok,

zistenie nevyfakturovaných splnených dodávok majetku a poskytnutých sluţieb, zistenie pohľadávok s neurčitou výškou,

zistenie dôvodov na účtovanie rezerv a stanovenie ich výšky,

zistenie dôvodov na zaúčtovanie opravných poloţiek a stanovenie ich výšky, spresnenie výšky záväzkov,

stanovenie a zaúčtovanie reálnej hodnoty majetku a záväzkov,

analýza zmien účtovných zásad a účtovných metód, zmien v účtovných odhadoch a chýb,

zabezpečenie úplnosti účtovníctva doúčtovaním ostatných účtovných prípadov beţného účtovného obdobia,

kontrola správnosti účtovných zápisov,

uzavretie účtovných kníh podľa § 8 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov,

zisťovanie výsledku hospodárenia podľa § 9 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov,

výpočet a zaúčtovanie dane z príjmov podľa § 10 opatrenia MF SR č. 23054/2002- 92 v znení neskorších predpisov.

2. Uzatvorenie účtovných kníh po zaúčtovaní všetkých závierkových a upravujúcich závierkových účtovných prípadov sa môţu uzavrieť účtovné knihy. Účty hlavnej knihy sa uzavierajú účtovnými zápismi (výsledkom sú uzávierkové účty 710 – Účet ziskov a strát a 702 – Konečný účet súvahový).

3. Zostavenie účtovnej závierky.

(22)

21

Z uzávierkových prác by som chcela zdôrazniť najmä: inventarizáciu, časové rozlíšenie nákladov a výnosov, zisťovanie výsledku hospodárenia a uzavretie účtovných kníh.

2.1.1 Inventarizácia

Povinnosť inventarizácie ustanovuje zákon o účtovníctve predovšetkým účtovným jednotkám bez rozdielu o aký druh alebo veľkosť účtovnej jednotky ide. Zároveň ustanovuje zodpovednosť osôb za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania a zodpovednosť osoby za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke. Pri inventarizácii sa zisťuje, či majetok, záväzky a vlastné imanie, ktoré má účtovná jednotka zaznamenané v účtovníctve, existujú, a či sú správne ocenené. Okrem toho sa zisťuje, či majetok, záväzky, vlastné imanie sú ocenené reálne.

O tom v akej lehote, akým spôsobom, v akej periodicite sa inventarizuje majetok, záväzky a vlastné imanie, aké účtovné záznamy a s akým obsahom sa vyhotovujú z inventarizácie, ustanovuje zákon v jeho piatej časti v § 29 a § 30. Účtovné jednotky, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva uplatňujú pri inventarizácii aj ustanovenia § 26 a § 27 zákona.

Inventarizáciu všeobecne moţno charakterizovať ako:

a) povinnú (obligatórnu), vyplývajúcu zo zákona, ktorou sa zabezpečuje preukázateľnosť a vecná správnosť účtovníctva a účtovnej závierky, a ktorá sa z hľadiska jej nadväznosti na účtovnú závierku povaţuje za riadnu alebo mimoriadnu. Povinnú inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva podľa § 29 ods. 2 zákona ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku,

b) dobrovoľnú (fakultatívnu), ktorá je plne v kompetencii účtovnej jednotky, a to z hľadiska jej účelu, rozsahu a termínu vykovania. Účtovná jednotka rozhoduje či vykoná dobrovoľnú inventarizáciu napr. v prípadoch krádeţe v skladoch alebo v predajniach, v dôsledku ţivelnej pohromy, poţiaru, kedy je potrebné zistiť skutočný stav majetku ihneď po vzniknutej udalosti.

Priebeh uskutočňovania inventarizácie a činnosti s tým súvisiace upravuje zákon o účtovníctve v § 30. Inventarizácia sa skladá z dvoch častí:

1. z inventúry

2. porovnania účtovného stavu so skutočným stavom.

(23)

22

Inventúra je činnosť, pri ktorej sa zisťujú skutočné stavy majetku, záväzkov a vlastného imania v peňaţných jednotkách, a ak to charakter majetku vyţaduje, aj v jednotkách mnoţstva. Podľa § 30 zákona sa skutočný stav zisťuje vykonaním:

Fyzickej – zisťuje sa ňou skutočný stav majetku hmotného charakteru a majetku nehmotného charakteru, ktorý sa dá zistiť spočítaním, odmeraním, odváţením a pod.

Dokladovej – zisťuje sa ňou skutočný stav záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov a tých druhov majetku, pri ktorých nemoţno vykonať fyzickú inventúru. Správnosť zostatku účtu sa overuje prostredníctvom účtovných a iných dokladov.

Kombinovanej – zisťuje sa ňou skutočný stav takých druhov majetku, kde je potrebné fyzické aj dokladové overenie skutočnosti.

Po uskutočnení inventúry sa vyhotoví inventúrny súpis, kde sa uvedú zistené skutočné stavy majetku, záväzkov a vlastného imania.

Inventúrny súpis – je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Povinnosť vyhotovenia inventúrnych súpisov vyplýva účtovným jednotkám z

§ 30 ods. 2 zákona. Inventúrny súpis je zákonom určený účtovný záznam, ktorým účtovná jednotka preukazuje, ţe vykonala inventarizáciu všetkého majetku, záväzkov a vlastného imania.

V inventúrnych súpisoch sa zaznamenávajú skutočné stavy majetku, záväzkov a vlastného imania zistené fyzickou alebo dokladovou inventúrou.

Inventarizačný zápis – je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva. Povinnosť vyhotoviť inventarizačný zápis vyplýva účtovným jednotkám z § 30 ods. 3 zákona. Inventarizačný zápis prezentuje ukončenie inventarizácie a v zmysle zákona je to účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva. Jeho obsah ustanovuje zákon, podľa ktorého sa v ňom uvádzajú výsledky inventarizácie, a to:

a) inventarizačné rozdiely, t. j. výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania s účtovným stavom,

b) úprava ocenenia majetku a záväzkov vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a § 27 zákona.

Z porovnávania skutočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania s účtovným stavom vyplynú takéto výsledky:

skutočný stav je rovnaký ako účtovný, skutočný stav je niţší ako účtovný, skutočný stav je vyšší ako účtovný.

(24)

23

V prípade, ţe skutočný stav je zhodný s účtovným, uvedie sa v inventúrnom súpise a v inventarizačnom zápise, ţe nebol zistený ţiadny inventarizačný rozdiel. Ak sa skutočný stav nerovná účtovnému a tento rozdiel účtovná jednotka nemôţe preukázať účtovným záznamom, vzniká inventarizačný rozdiel. Inventarizačný rozdiel musí účtovná jednotka zaúčtovať do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a vlastného imania. Inventarizačný rozdiel v zmysle § 30 ods. 5 zákona je:

a) manko, ak zistený skutočný stav je niţší ako stav v účtovníctve a ak ho nemoţno preukázať účtovným záznamom; pri peňaţných prostriedkoch a ceninách sa označuje pojmom schodok,

b) prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve, a ak ho nemoţno preukázať účtovným záznamom.

Manká a prebytky sa účtujú s vplyvom na výsledok hospodárenia z beţnej činnosti.

Z uvedeného vyplýva, ţe vznik inventarizačného rozdielu sa nepovaţuje za mimoriadnu udalosť, ale za skutočnosť, ktorá súvisí s hospodárskou činnosťou alebo finančnou činnosťou podniku.⁸

2.1.2 Časové rozlíšenie nákladov a výnosov

Potreba časového rozlíšenia nákladov a výnosov vyplýva z časového nesúladu medzi nákladmi a výdavkami alebo výnosmi a príjmami v beţnom účtovnom období.

V slovenskej právnej úprave účtovníctva existencia poloţiek časového rozlíšenia vyplýva zo zákona o účtovníctve a to zo zásady vecnej a časovej súvislosti účtovných prípadov.

Spôsob a postup časového rozlíšenia nákladov a výnosov je upravený v postupoch účtovania pre podnikateľov, a to v samostatnej časti všeobecných ustanovení, kde sa v § 5 Časové rozlíšenie nákladov a výnosov uvádza:

náklady a výnosy sa účtujú zásadne do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia,

kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, ţe je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú,

8 Cenigová, A: Príprava účtovnej závierky podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva za rok 2009.

Materiál zo semináru, Košice 2009

(25)

24

náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových poloţiek v zásade časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období,

na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia.

Podmienkou na účtovanie časového rozlíšenia je splnenie týchto skutočností:

je známy vecný obsah účtovného prípadu, je určená presná suma, o ktorej sa účtuje, je určené účtovné obdobie, ktorého sa týka.⁹

2.1.3 Výsledok hospodárenia

Výsledkom hospodárenia môţe byť zisk alebo strata.

Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovnej triedy 5.¹⁰

Výsledok hospodárenia je ukazovateľ, ktorý zahŕňa mnoţstvo súvislostí:

ako komplexný ukazovateľ výnosnosti vloţeného kapitálu sa uplatňuje ako základné kritérium pri rozhodovaní o všetkých významných otázkach podnikania,

ako významný zdroj akumulácie finančných prostriedkov je nevyhnutným predpokladom existencie a ďalšieho rozvoja podniku,

ako nástroj stimulačných efektov pôsobí na aktivitu a iniciatívu zamestnancov,

ako východiskový ukazovateľ na stanovenie daňových povinností podniku voči štátu slúţi na výpočet základu dane z príjmov podniku.

Teoreticky moţno výsledok hospodárenia (zisk/stratu) v účtovníctve zistiť dvoma spôsobmi:

a) metódou zaloţenou na zásade akruálnosti¹¹,

9 Baštincová, A: Výsledok hospodárenia z účtovného a daňového hľadiska. Bratislava: Iura Edition, 2007.

s. 30

10 Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 § 9, ods. 1, 2. v znení neskorších predpisov

11 Akruál - z angl. accrual, t. j. uznanie finančných prínosov transakcií v čase, keď vznikli, nie v čase, keď sa za ne prijímajú či vydávajú peňaţné prostriedky

(26)

25

b) metódou zaloţenou na báze peňaţných tokov.

Súčasné účtovníctvo vo svete je zaloţené na metóde akruálnosti. Na zistenie stavu a pohybu, t. j. prírastok a úbytkov peňaţných prostriedkov z jednotlivých podnikových činností vyuţíva samostatný výkaz o peňaţných tokoch.

Základnými zloţkami, ktoré determinujú výsledok hospodárenia pri aplikácii metódy akruálnosti, sú výnosy a náklady.

Výnosy predstavujú zvýšenie ekonomických úţitkov v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť, a to vo forme zvýšenia majetku alebo zníţenia záväzkov.

Ekonomickým úţitkom sa rozumie moţnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňaţných prostriedkov a ekvivalentov peňaţných prostriedkov. Obidva uvedené prípady v končenom dôsledku zvyšujú zisk beţného obdobia a majú za následok zvýšenia vlastného imania.

Náklady predstavujú zníţenie ekonomických úţitkov v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť, a to vo forme zníţenia majetku alebo zvýšenia záväzkov. Obidva tieto prípady v konečnom dôsledku zniţujú zisk beţného obdobia a majú za následok zníţenie vlastného imania.¹²

Tabuľka 2: Vplyv výnosov a nákladov na vlastné imanie

AKTÍVA PASÍVA VLASTNÉ IMANIE

VÝNOS VÝNOS

Zvýšenie

Zníţenie

zvýšenie zvýšenie NÁKLAD

NÁKLAD

Zníţenie

Zvýšenie

zníţenie zníţenie

Zdroj: Baštincová, A.: Výsledok hospodárenia z účtovného a daňového hľadiska, Bratislava: Iura Edition, 2007. s. 9

Výsledok hospodárenia sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na výsledok hospodárenia z:

a) Hospodárskej činnosti – je prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky. Vzniká zo všetkých beţných transakcií podniku, ktoré nepatria do finančných a mimoriadnych činností.

12 Baštincová, A: Výsledok hospodárenia z účtovného a daňového hľadiska. Bratislava: Iura Edition, 2007.

s. 8-9

(27)

26

b) Finančnej činnosti – je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami.

Predstavuje rozdiel medzi výnosmi a nákladmi z finančných operácií.

c) Mimoriadnej činnosti – spôsobuje vznik nákladov a výnosov, ktoré nesúvisia s beţnou činnosťou a preto sa nepredpokladá, ţe sa budú opakovať často alebo pravidelne.¹³

Pri uzatváraní účtovných kníh sa zisťujú obraty strán Má dať a strán Dal jednotlivých účtov hlavnej knihy, konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov.¹⁴

2.2 Charakteristika účtovnej závierky

Účtovná závierka podnikateľskej účtovnej jednotky je veľmi dôleţitý zdroj informácii, ktorý slúţi rôznym pouţívateľom. Účtovná závierka je účtovný záznam, ktorý obsahuje cieľavedome usporiadaný súbor informácií o účtovnej jednotke za účtovné obdobie. Účtovný záznam, a teda aj účtovná závierka, môţe mať písomnú formu alebo technickú formu. Písomnú formu má účtovný záznam vtedy, keď je vykonaný rukopisom, písacím strojom, tlačiarenskými alebo reprografickými technikami, alebo tlačiarenským výstupným zariadením výpočtovej techniky a jeho obsah je pre fyzickú osobu čitateľný.

Technickou formou má účtovný záznam vtedy, keď je vykonaný elektronickým, optickým alebo iným spôsobom, ktorý umoţňuje jeho prevedenie do písomnej formy.

Pojem účtovná závierka označuje výsledný produkt účtovníctva. V Slovenskej republike je tento pojem definovaný zákonom o účtovníctve. Zákon o účtovníctve § 17 ods. 1 definuje účtovnú závierku ako „štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (ďalej len používatelia)“.

Zákon o účtovníctve upravuje účtovnú závierku najmä v § 17 a § 18.¹⁵ Všeobecné náleţitosti účtovnej závierky sú trojakého charakteru:

1. také, ktoré identifikujú účtovnú jednotku:

13 Cenigová, A: Individuálna účtovná závierka podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva. Ivanka pri Dunaji: Ing. Ľudovít Ceniga – Edoceo, 2004. s. 87-88

14 DÚPP, Daňový a účtovný poradca podnikateľa, 2/2004, Ţilina: Poradca podnikateľa, 2004. s. 72

(28)

27

a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b) identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, c) právna forma účtovnej jednotky,

2. také, ktoré identifikujú účtovnú závierku z hľadiska času:

a) deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, b) deň zostavenia účtovnej závierky,

c) obdobie, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje,

3. také, ktoré potvrdzujú zodpovednosť účtovnej jednotky za vedenie účtovníctva, zostavenia účtovnej závierky a ostatných povinnosti ustanovených zákonom o účtovníctve. Tieto skutočnosti sa potvrdzujú podpisovými záznamami:

a) štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo fyzickej osoby,

b) osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky, c) osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva.

Štruktúra účtovnej závierky

Štruktúra účtovnej závierky podnikateľov sa chápe viacstupňovo, tak ako je to uvedené v obrázku:

ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň

Obrázok 2: Štruktúra účtovnej závierky

Zdroj: Šlosárová, A.: Analýza účtovnej závierky, Bratislava: Iura Edition, 2007

Podľa slovenskej účtovnej legislatívy (zákona o účtovníctve § 17 ods. 3) účtovná závierka podnikateľov obsahuje tieto súčasti: súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky.

súčasti účtovnej závierky zloţky účtovnej závierky

poloţky účtovnej závierky

(29)

28

Základné zloţky účtovnej závierky podľa slovenskej právnej úpravy sú: majetok, záväzky, vlastné imanie, náklady, výnosy.

Zloţky účtovnej závierky sú širšie skupiny informácií, ktoré sa viaţu na súčasti účtovnej závierky – na súvahu a na výkaz ziskov a strát. V súvahe sú informácie o finančnej situácii podniku, vo výkaze ziskov a strát sú informácie o výnosnosti podniku.

Poloţkami účtovnej závierky sa rozumie obsah jednotlivých riadkov výkazov účtovnej závierky.¹⁶

Cieľ účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosnosti a peňaţných tokoch podniku, ktoré sú uţitočné pre široký okruh pouţívateľov pri ich rozhodovaní. Cieľom účtovnej závierky sa zabezpečuje dodrţanie základnej zásady podvojného účtovníctva v trhovej ekonomike – zásada verného a pravdivého zobrazenia (angl. true and fair view). Zásadou verného a pravdivého zobrazenia skutočnosti je potrebné dodrţiavať v beţnom účtovníctve aj v účtovnej závierke.

Zásada pravdivého a verného zobrazenia má dve stránky:

a) objektívnu, ktorá súvisí s verným zobrazením. Zobrazenie účtovne závierke je verné, ak informácie v účtovnej závierky zodpovedajú skutočnosti a účtovná závierka je vypracovaná v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zabezpečenie objektívnej stránky zásady verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovnej závierke súvisí s dodrţaním právnych noriem upravujúcich účtovníctvo;

b) subjektívnu, ktorá súvisí s pravdivými zobrazením. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom pouţité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Úlohy účtovnej závierky

Účtovná závierka podnikateľskej účtovnej jednotky plní úlohy, ktoré sa navzájom prelínajú a nemoţno ich chápať izolovane, ani uprednostňovať ţiadnu z nich.

Sú to predovšetkým tieto úlohy:

1. Informačná úloha

Účtovná závierka je zdrojom informácií o účtovnej jednotke predovšetkým z týchto oblastí. Pouţívatelia informácií z účtovnej závierky vyuţívajú jednak absolútne informácie, ktoré sú priamo uvedené v účtovnej závierke, predovšetkým v súvahe,

16 Šlosárová, A: Analýza účtovnej závierky. Bratislava: Iura Edition, 2006. s. 27

(30)

29

výkaze ziskov a strát a v prehľade peňaţných tokov, alebo ich podrobujú analýze.

V prípade, ţe sa analyzujú informácie len z účtovnej závierky, hovoríme o analýze účtovnej závierky. Ak sa vyuţívajú metódy analýzy, pri ktorých síce sú základom údaje z účtovnej závierky, ale vyuţívajú sa aj ďalšie podklady, hovoríme o finančnej analýze.

2. Dokumentačná úloha

Účtovná závierka je účtovný záznam, ktorý sa podľa zákona o účtovníctve uchováva po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.

Dokumentuje sa ňou stav majetku, záväzkov, vlastného imania, nákladov, výnosov, výsledku hospodárenia, iných aktív, pasív a ďalších skutočností k dátumu, ku ktorému sa konkrétna účtovná závierka zostavila.

3. Kontrolná úloha

Podstata kontrolnej úlohy účtovnej závierky spočíva v poskytovaní potrebných údajov na vykonávanie rôznych druhov kontrol následne po zostavení účtovnej závierky. Údaje vykázané v účtovnej závierke slúţia na internú kontrolu účtovnej jednotky a externú kontrolu.

4. Príloha k daňovému priznaniu k dani z príjmov

Účtovná závierka je povinnou prílohou k daňovému priznaniu k dani z príjmov účtovnej jednotky – podnikateľa. Miestne príslušnému daňovému úradu sa doručuje zostavená účtovná závierka v termíne na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov.

5. Predmet overenia audítorom

Audítor vyjadruje svoj názor na účtovnú závierku, preto sa účtovná závierka stáva predmetom jeho záujmu. Niektoré účtovné jednotky majú povinnosť mať overenú účtovnú závierku audítorom, niektoré účtovné jednotky si dávajú dobrovoľne overiť účtovnú závierku audítorovi.

Druhy účtovných závierok

Účtovné závierky moţno členiť z viacerých hľadísk, ktoré sa povaţujú za rovnocenné. Jednotlivé hľadiská členenie účtovných závierok sú:

1. Časové hľadisko

Z hľadiska času t. j. dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, rozlišujeme:

(31)

30

a) riadnu účtovnú závierku zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia.

Účtovným obdobím môţe byť kalendárny rok alebo hospodársky rok podľa § 41 ods. 10 a 11 zákona o dani z príjmov;¹⁷

b) mimoriadnu účtovnú závierku zostavuje sa v prípadoch, keď v účtovnej jednotke nastane mimoriadna udalosť, ktorá je v zmysle zákona o účtovníctve dôvodom na zostavenie účtovnej závierky, napríklad deň zrušenia bez likvidácie, deň predchádzajúci deň účinnosti vyhlásenia konkurzu, deň prechádzajúci deň účinnosti vyhlásenia vyrovnania a pod.;¹⁸

c) priebežnú účtovnú závierku zostavuje v prípade ak to vyţaduje osobitný predpis (napr. zákon o bankách, zákon o cenných papieroch...). Podstatný rozdiel oprato riadnej účtovnej závierke spočíva v tom, ţe ku dňu ktorému sa zostavuje priebeţná účtovná závierka, sa účtovné knihy neuzatvárajú. Zostavuje sa napr.

v súvislostí s premenou spoločnosti.

2. Hľadisko rozsahu

Z hľadiska rozsahu, t. j. počtu účtovných jednotiek ako samostatných právnických osôb, ktoré sú zahrnuté do účtovnej závierky, sa rozlišuje:

Individuálna účtovná závierka je závierka jednej účtovnej jednotky, ktorá je samostatnou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.

Konsolidovaná účtovná závierka je účtovná závierka, ktorá poskytuje informácie o konsolidovanom celku¹⁹. Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu má materská účtovná jednotka v nasledujúcom účtovnom období, ak podľa údajov z posledných individuálnych účtovných závierok materskej účtovnej jednotky a podľa individuálnych účtovných závierok jej dcérskych účtovných jednotiek na všetkých úrovniach konsolidácie v kaţdom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období boli splnené aspoň dve z týchto podmienok:

a) celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 11 617 871,61 eura, pričom ide o ocenenie „netto“,

b) čistý obrať materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 23 235 743,21 eura, pričom čistým obratom sa rozumejú trţby z predaja výrobkov, tovarov a z poskytovanie sluţieb,

18 Kotulič, R–Király, P.–Rajčaniová, M.: Finančná analýza podniku. Bratislava: Iura Edition, 2007. s. 30

19 Konsolidovaný celok je skupina účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo.

(32)

31

c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250.

3. Hľadisko vzťahu k právnym predpisom

Z hľadiska vzťahu k právnym predpisom rozlišujeme:

a) účtovnú závierku zostavenú podľa slovenských právnych predpisov (prípadne iných národných predpisov),

b) účtovnú závierku zostavenú podľa nadnárodnej úpravy, napr. podľa IAS/IFRS alebo podľa US GAAP.

4. Hľadisko adresátov

Z hľadiska adresátov, ktorým je účtovná závierka určená, rozlišujeme:

Externú účtovnú závierku, ktorá slúţi ako zdroj informácií o účtovnej jednotke pre externých pouţívateľov informácií. Vţdy sa zostavuje „ex post“, t.j. po uplynutí účtovného obdobia, je teda zameraná na minulosť.

Internú účtovnú závierku, ktorá slúţi pre interných pouţívateľov informácií z účtovnej závierky. Zostavuje sa predovšetkým podľa poţiadaviek manaţérov pre ich vlastné potreby riadenia, ale s prihliadnutím na rôzne právne normy a predpisy externého a interného charakteru.²⁰

Overenie účtovnej závierky audítorom

Podľa § 19 zákona o účtovníctve individuálna účtovná závierka musí byť overená audítorom v nasledovných prípadoch:

1) ak ide o obchodnú spoločnosť, ktorá povinne vytvára základné imanie alebo druţstvo a za obdobie, za ktoré sa účtovná závierka overuje splnila aspoň dve z týchto kritérií:

celková suma majetku presiahla 1.000.000 eur,

čistý obrat presiahol sumu 2.000.000 eur, rozumie sa trţby z predaja výrobkov, tovarov a poskytnutých sluţieb,

priemerný počet zamestnancov presiahol v jednotlivom účtovnom období 30.

Účtovná jednotka musí mať účtovnú závierku overenú audítorom najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného roka, za ktorý bolo zostavená. Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť výročnú správu.

(33)

32

Výročná správa obsahuje súčasti účtovnej závierky za účtovné obdobie a správu audítora k tejto účtovnej závierke. Účtovná jednotka, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, je povinná zverejniť účtovnú závierku a výročnú správu do zbierky listín obchodného registra do 30 dní po ich schválení. Účtovná závierka sa môţe uloţiť ako súčasť výročnej správy. Účtovná závierka a výročná správa sa podľa zákona o účtovníctve uchovávajú počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.²¹

2.2.1 Súčastí účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve

Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve tvorí jeden celok, ktorý okrem všeobecných náleţitostí obsahuje tieto súčasti:

Súvaha

Súvaha je prehľadné tabuľkové zobrazenie peňaţného vyjadrenia majetku (strana aktív) a zdrojov jeho krytia (strana pasív) k stanovenému súvahovému dňu. Zostavuje sa minimálne raz za účtovné obdobie k poslednému dňu daného účtovného obdobia. Súvaha v SR sa má predpísanú formu podľa tlačiva Súvaha Úč POD 1-01.²²

Údaje pre zostavenie súvahy sa čerpajú z konečných stavov syntetických a analytických účtov hlavnej knihy, tzv. súvahových účtov. Názvy a náplň súvahových riadkov nadväzujú na účty majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov podľa účtovnej osnovy tvoriacej súčasť postupov účtovania.²³

V súvahe musí platiť základné pravidlo – bilančný princíp. Tento princíp vyplýva z princípu účtovania v podvojnom účtovníctve, ktorého dôsledkom je, ţe aktíva sa musia rovnať pasívam:

AKTÍVA = PASÍVA²⁴

21 Šlosárová, A.: Katedra účtovníctva a audítorstva, Fakulta hospodárskej informatiky, Ekonomická univerzita v Bratislave, pre SKAU, materiál zo semináru, 2010

22 Súvaha Úč POD 1-01 čo znamená nasledovné: Súvaha – je názov výkazu, Úč – účtovný výkaz, POD – znamená, ţe výkaz zostavujú podnikateľské účtovné jednotky, 1 – poradie dôleţitosti, súvaha sa povaţuje za najdôleţitejší výkaz účtovnej závierky, 01 – koľkokrát do roka sa zostavuje

(34)

33

Aktíva sú podľa zákona o účtovníctve ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, ţe v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úţitkov.²⁵

Pasíva sú podľa zákona o účtovníctve zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov.

Záväzok je existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, ţe v budúcnosti zníţi ekonomické úţitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť podľa zákona o účtovníctve.²⁶

Súvaha sa môţe zostavovať rôznymi spôsobmi a samotné štandardy IAS/IFRS neuvádzajú jej striktnú a rigoróznu podobu. Z pohľadu formálneho usporiadania súvahy sa v praxi ustálili dve základné podoby:

a) T-forma, označovaná tieţ ako účtovná forma, finančná forma, v slovenskej terminológii označovaná ako horizontálna forma,

b) vertikálna forma, alebo tieţ stĺpcová forma.

Ad a)

Pri horizontálnej forme súvahy má výkaz podobu dvojstrannej tabuľky, ktorá vyjadruje základnú bilančnú rovnicu. Aktíva sa uvádzajú vľavo a pasíva vpravo, alebo aj naopak. Horizontálna forma súvahy (T-forma) sa dá ľahko transformovať na vertikálnu formu.

Ad b)

Pri vertikálnej forme súvahy sú poloţky výkazu usporiadané v stĺpcoch. Pasíva sú uvádzané za aktívami, preto sa aj zvykne hovoriť o stĺpcovej forme. Výsledkom zostavenia súvahy vo vertikálne forme je odpočet, ktorý informuje o výške jednotlivých kategórií aktív, pasív a sume čistého pracovného kapitálu.²⁷

Výkaz ziskov a strát

Výkaz ziskov a strát zobrazuje štruktúru tvorby výsledku hospodárenia. Zostavuje sa odpočtom v tzv. stupňovitej štruktúre. Názvy a náplň poloţiek výkazu ziskov a strát nadväzujú na príslušné účty nákladov a výnosov a ich obsahovú náplň podľa postupov

26 Kotulič, R–Király, P.–Rajčaniová, M.: Finančná analýza podniku. Bratislava: Iura Edition, 2007. s. 35-36

(35)

34

účtovania a účtovej osnovy.²⁸ Výkaz ziskov a strát má podľa slovenskej právnej úpravy predpísanú formu tlačiva Úč POD 2-01.²⁹

Údaje vo výkaze ziskov a strát zobrazujú sumy výnosov a nákladov zachytené na účtoch narastajúcim spôsobom od začiatku účtovné obdobia.

Vo výkaze sa uvádza, z akých výnosov a akých nákladov vznikol výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Ak je hodnota výsledku hospodárenia kladná, t. j.

výnosy prevýšia náklady, ide o zisk. Naopak ak je hodnota výsledku hospodárenia záporná, t. j. náklady prevýšia výnosy, hovoríme o strate. V súvahe je výsledok hospodárenia súčasťou vlastného imania.³⁰

Poznámky

Poznámky sú neoddeliteľnou súčasťou účtovnej závierky. Do konca roku 2002 sa táto súčasť účtovnej závierky nazývala „Príloha účtovnej závierky“. S účinnosťou od 1. 1.

2003 sa zmenil nielen názov, ale sa rozšíril aj obsah skutočností, ktoré účtovná jednotka vykazuje v poznámkach.

Povinnosť zostavovať poznámky vyplýva zo zákona o účtovníctve. Zákon určuje priamo aj obsah v § 18 ods. 5:

„V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú.

V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód, a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených týmto zákonom.

V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky.“³¹

Na rozdiel od účtovných výkazov, ktorým právny predpis ustanovuje záväznú formu (tlačivo), pre zostavenie poznámok záväznú formu neurčuje ţiaden právny predpis.

29 Výkaz ziskov a strát Úč POD 2-01, čo znamená nasledovné: Výkaz ziskov a strát – je názov výkazu, Úč – účtovný výkaz, POD – znamená, ţe výkaz zostavujú podnikateľské účtovné jednotky, 2 – určuje dôleţitosti účtovného výkazu, 01 – znamená, ţe výkaz ziskov a strát sa zostavuje jedenkrát do roka.