AMBIS vysoká škola, a.s.
Ekonomika a management podniku
VYUŽITIE KOUČINGU V
ROZVOJI MEDZINÁRODNEJ ŠKOLSKEJ ORGANIZÁCIE
Bakalárska práca
Autor: Janka Slezáková
Ekonomika a management, Manažérská psychologie
Vedoucí práce: PhDr. Iva Zadražilová, Ph.D.
Praha 2021
Čestné prehlásenie
Čestne prehlasujem, že bakalársku prácu som vypracoval samostatne na základe teoretických, praktických poznatkov a využila odbornú literatúru, ktorej úplný prehľad je uvedený v zozname použitej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická podoba práce je identická s jej tlačenou verziou. Som oboznámená so skutočnosťou, že práca bude archivovaná v knižnici VŠ AMBIS a sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Prahe 11.4.2021
Janka Slezáková
vlastnoručný podpis
Poďakovanie
Predovšetkým by som sa chcela poďakovať vedúcej tejto práce PhDr. Ive Zadražilovej, Ph.D.
za poskytnutú pomoc, ochotný prístup a odborné rady, ktorými prispela k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.
ZADÁNÍ BAKALÁŘSKÉ PRÁCE
Akademický rok: 2020/2021
Studentka: Janka Slezáková
UČO: 38467
Program: Ekonomika a management
Studijní obor: Ekonomika a management podniku
Téma: Využití koučinku v rozvoji mezinárodní školské organizace
Topic: The use of coaching in the development of an international school organisation
Vedoucí bakalářské práce: PhDr. Iva Zadražilová, Ph.D.
Cíl práce: Cieľom práce je vyhodnotiť problém s výberom pedagógov v školských inštitúciách a definovať úlohu kouča, ktorý bude pomáhať pedagógom pracovať so študentmi, aby výučba bola čo najefektívnejšia a absolventi škôl by mali dostatočné poznatky pre ďalší rozvoj.
Metódy spracovania:
V praktickej časti formou dotazníkov pre študentov, ako vnímajú svojich pedagógov a celkovú výučbu.
Návrh štruktúry práce:
1.Úvod
2.Vzdelávacie organizácie
3.Výber pedagógov do školských zariadení
4.Rozdielnosti v kultúrach študentov, vplyv na priebeh výučby 5.Vzťahy pedagógov so študentami
6.Koučing – charakteristika a význam 7.Význam práce kouča
8.Analytická časť 9.Záver
Základní prameny a odborná literatura: BARTÁK, Jan. Aktuální problémy vzdělávání a rozvoje zaměstnanců v organizacích. 1. vyd. Praha: Univerzita Jana Amose Komenského, 2015. ISBN 97880-7452-113-3.
DVOŘÁKOVÁ, Miroslava a Michal ŠERÁK. Andragogika a vzdělávání dospělých: vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha:
Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2016. 169 s. ISBN 978- 80-7308-694-7.
BOČKOVÁ, Věra. Celoživotní vzdělávání - výzva nebo
povinnost?. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého, 2000. 29 s. ISBN 802440155X.
GIERTLOVÁ, Klára. Manažovať a koučovať systemicky? :ako dosahovať ciele skôr, ale ľahšie–. 1. vyd. Banská Bystrica:
Co/Man, 2004. 157 s. ISBN 8089090079.
PARMA, Petr. Umění koučovat :systematické koučování ve firmě, rodině a škole pro kouče i koučované, studenty, odborníky i veřejnost. 1. Vyd. Praha: Alfa Publishing, 2006.
222 s. ISBN 8086851346.
Anotácia
Táto bakalárska práca sa zaoberá využitím koučingu a jeho rozvoja v školskej organizácii so zámerom objasniť dôležitosť aplikácie koučingu a jeho metód do školského prostredia. Práca je rozdelená na teoretickú a praktickú časť. Teoretická časť objasňuje ciele vzdelávania a obsahuje teoreticky spracované poznatky ohľadom koučingu, práce kouča a koučingu v prostredí škôl. Praktická časť poukazuje na aktuálnu situáciu koučingu jeho vplyv a nasledovný rozvoj do školských inštitúcií, ktorý je pre Slovenskú republiku ešte iba v začiatkoch. Zároveň vytyčuje iniciatívne programy, projekty a koučov, ktorí majú záujem o zvýšenie povedomia využiteľnosti koučingu na školách a podporu študentov viac, než kedykoľvek doteraz.
Kľúčové slová:
školské organizácie, koučing, kouč, rozvoj študentov/pedagógov
Annotation
Purpose of this bachelor´s thesis is to investigate the use of coaching, its development in school educational organization, intending to discuss and demonstrate the importance of its application and its methods in school environment. The thesis is divided into theoretical and a practical section. The theoretical part describes the goals of education as well as the theory behind coaching itself, the work of coach and the process of coaching in the school environment. The practical part aims to capture and describe an accurate representation of the current situation of coaching, its impact and subsequent development in educational institutions, given its novelty within the education system in Slovak Republic, albeit its drive stemming from various initiative programs, projects and coaches, who are indeed very much interested in both raising the awareness of coaching as a useful tool in schools and further developing this notion to support students especially in early stages of their educational development.
Key words:
school organisations, coaching, coach, students/teachers development
8
Obsah
Úvod
1. Cieľ výchovy a vzdelávania
... 121.1 Rozdelenie cieľov vyučovacieho proces ... 13
1.1.2 Vymedzenie cieľov ... 13
1.2 Špecifické cieľov vyučovacieho procesu ... 14
1.2.1 Špecifické ciele podľa psychických cieľov ... 14
1.3 Problematika určovania cieľov... 14
2. Koučing
... 152.1 Ciele koučovania ... 16
2.2 Metódy koučovania... 18
2.3 Rozmery a druhy koučovania ... 20
2.4 Typy koučingu ... 21
2.4.1 Individuálny koučing ... 21
2.4.2 Tímový koučing ... 22
2.5 Koučovanie seba samého ... 23
2.6 Interný a externý koučing ... 23
2.6.1 Interný koučing ... 23
2.6.2 Externý koučing ... 24
3. Kouč
... 253.1 Vlastnosti kouča ... 26
3.2 Základné postoje dobrého kouča ... 27
4. SAKO
... 285. Koučovanie v prostredí školskej organizácie
... 305.1 Koučing ako nová možnosť v oblasti vzdelávania ... 31
5.1.1 Koučing a koučovací prístup ... 32
5.2 Pedagóg v roli kouča ... 33
5.3 Koučovacie metódy v prostredí školskej organizácie ... 35
5.3.1 Jednotlivé metódy ... 35
5.3.2 Potvrdené výsledky prieskumu ... 37
9
6. Metodika práce a metódy skúmania
... 386.1 Ciele práce ... 39
7. EduCoach
... 407.1 Výsledky rozhovoru ... 41
7.2.Zhrnutie výsledkov ... 47
9. Analýza výsledkov všeobecného dotazníka
... 50Záver
... 55Použitá literatúra a zdroje
... 57Zoznam príloh
... 6110
Úvod
Cieľom tejto bakalárskej práce je poukázať na dôležitosť koučingu, jeho využitie a rozvoj v medzinárodnej školskej organizácii. Dnešná doba je prednostne zameraná na inovácie a s tým súvisiace neustále napredovanie a prispôsobovanie sa novodobým technikám a metóda.
Vyvolávané zmeny vo viacerých sférach trhu núti zamestnancov príslušnej organizácie sa rýchlo adaptovať na zmeny, čo môže niekedy pôsobiť na psychiku ľudí. Negatívne vplyvy sú následne odzrkadľované na pracovnom výkone jednotlivých zamestnancov rôznych organizácii. Organizácia, ktorej nie je venovaná dostatočná pozornosť, ako napríklad vedúcim firmám, veľkým podnikom, je najmä školská organizácia. Pedagógovia a zamestnanci školskej organizácie sú taktiež súčasťou neustále sa meniacej a modernizovanej doby. Ich hlavným zámerom je vzdelávanie a výchova študentov, ktorí sú výsledným produktom školy. Náplňou práce pedagóga je sprostredkovanie informácii, skúseností a vedomostí pre nasledovný sebarozvoj jednotlivých študentov. No nejedná sa iba o samotný prenos informácii.
Najdôležitejšou náplňou práce pedagóga v tejto dobe je vzbudiť u študentov záujem pre následné vzdelávanie a získavanie obohacujúcich vedomostí. V procese výuky dochádza ku vzniku situácii, kedy študenti neprejavujú dostatočný záujem o vzdelávací proces z rôznych dôvodov, ktoré vznikajú v školskom prostredí. Tak isto dochádza aj ku zníženiu motivácie zo strany pedagógov z neúspechu spolupráce s niektorými študentami.
Do popredia sa preto dostáva otázka, ako by sa tento problém mohol vyriešiť, aby vyučovací proces prebiehal bez komplikácií a bol dodržaný zámer vzdelávania, a tak aj školskej inštitúcie.
Jednou z možností je koučing, ktorý je síce skôr populárny v sfére biznisu alebo v športu.
S pojmom koučing sa stretávame tak ako v profesijnom živote, tak aj v osobnom. Vďaka jeho všeobecnému zámeru pomáhať ľudom popri riešení ich jednotlivých oblastí života, je vhodný pre každého, kto má záujem začať intenzívne pracovať sám na sebe a rozvíjať sa po profesijnej či osobnostnej stránke. Na to, aby koučovaná osoba dosiahla svoje vytúžené ciele je nutné prejaviť jednoznačnú dôveru v kouča, čo utvára základ koučingu. Iba vlastným úsilím a spoluprácou koučovaného s koučovaným je možné dosiahnuť ciele, ktoré si daná osoba želá dosiahnuť.
11
S využitím koučov a ich koučovacích metód je aj školská organizácia schopná pomôcť svojim pedagógom aj všetkým ostatným zamestnancom zlepšiť ich pracovné podmienky, zvýšiť ich motiváciu a prehĺbiť ich profesionalitu k danej práci. Okrem zamestnancov je poskytovaná pomoc samotným koučom aj študentom, ktorí sú hlavným zámerom inštitúcie. Kouč je schopný pomôcť študentom odbúrať stres, odstrániť pocit menejcennosti, podporiť ich komunikačné schopnosti a mnoho ďalších zručností potrebných pre vzdelávanie. Potreby študentov sú veľmi individuálne, a tak je potrebné sa zameriavať nie iba na skupiny, ale aj na jednotlivcov. Mnohí ľudia si totižto neuvedomujú dôležitosť vzdelávania, samotnú skutočnosť, že mladí ľudia mnohokrát odmietajú pokračovať v štúdiu práve z nevyriešených dôvodov, ktoré vznikli v školskom prostredí a boli potlačené do úzadia, práve z dôvodu nevenovania sa individuálnym spôsobom študentovi.
Touto témou sa bude zaoberať aj moja bakalárska práca. Teoretická časť bude zameraná na niekoľko častí. V prvej časti budú teoreticky spracované a vysvetlené ciele vzdelávania. Druhá časť sa bude skladať z objasnenia pojmu koučing, jeho cieľov a z informácii o jednotlivých certifikátoch, ktoré možno získať pre kvalifikovanú pozíciu kouča. Následne bude predstavené zhrnutie práce kouča a jednotlivých koučovacích nástrojov a nástrojov využívaných v školskej organizácii zo strany kouča aj pedagóga.
Praktická časť bude pozostávať z niekoľkých ucelených častí, ktoré sú zamerané na rozvoj koučingu v školskej organizácii. Na začiatku bude predstavené občianske združenie EduCoach, ako ukážkový príklad iniciatívy rozvíjať koučing v školských organizáciách a zameriavať sa na vzdelávajúcu sa mládež a ich príslušných pedagógov. Princípy a ciele OZ EduCoach budú predostrené prostredníctvom online rozhovoru s jednou zo zakladateliek tejto organizácie.
Záverom bude spracovanie a vyhodnotenie všeobecného kvantitatívneho dotazníka o prehľade a mienke koučingu a jeho aplikácií do školskej inštitúcie od rôznych respondentov.
Získané odpovede od respondentov budú vyhodnotené a percentuálne zobrazené prostredníctvom grafov.
12
1. Cieľ výchovy a vzdelávania
Na začiatku je dôležité pochopiť rozdiel medzi pojmami škola a organizácia, ktoré ale napriek rozdielnosti medzi sebou súvisia. Škola je vzdelávacia inštitúcia, kde sa uskutočňuje proces vzdelávania podľa vzdelávacieho a vopred vytýčeného programu. Organizácia je pojem, kde sa vyskytuje skupina ľudí so spoločnými cieľmi, ktorých činnosťou je proces riadenia organizačnej štruktúry potrieb školy.
„V systémovom pojatí je škola relatívne samostatným systémom podmieneným iba vzťahom ku svojmu okoliu, je schopná objektívne vyhodnocovať miesta a funkcie všetkých svojich prvkov v závislosti na ich význame, objavovať a optimalizovať systémotvorné vzťahy a tým dosahovať synergického efektu. Chová sa cieľavedome a je dynamická pri snahe udržiavať homeostázu.
V pojatí systémovej teórie managementu je organizácia, teda aj škola považovaná za transformačný systém. V ktorom dochádza k transformácií vstupov z okolia školy do výstupu v podobe žiadúcich kvalít absolventa školy.“ ( Prášilová, 2010)
Chod ideálnej školy je predovšetkým charakterizovaný skúsenými a sebavedomými pedagógmi. Ich práca by mala odzrkadľovať profesionalitu, riadiace a organizačné schopnosti, sociálne cítenie, komunikačné schopnosti a ďalšie iné kvality. Využívanie špičkových didaktických a metodických postupov, využívanie dodatočných informácií, modernej technológie, ovládanie techník a vedenie ľudí, znalosť realizácie rozvoju študentov je považované za profesionálny prístup daného pedagóga, ktorý je schopný nadobudnúť spomenuté kvality, schopnosti. Samotný proces vzdelávania je zložený z niekoľkých častí, ktoré napomáhajú k dosiahnutiu efektívnych výsledkov. Dôležitým krokom je určenie cieľov, respektíve sústave cieľov, predstavujúcich zlomové rozhodnutia. Ciele sú strategicky plánované s vopred určitým zámerom. Hlavným zámerom je uvedomenie si a vytýčenie, kto má koho učiť a čo konkrétne. Nasleduje vyčlenenie obsahu potrebného učiva, ktorého ujasnenie a prehĺbenie dovedie vzdelávajúcich k postupnému zdokonaľovaniu. Predpokladaný, očakávaný výsledok je považovaný za ďalší so zámerov vzdelávacieho procesu. Od študentov sú po istom čase očakávané konkrétne výsledky, ktoré odzrkadľujú kvalitu a chod celého procesu. Prirodzene pri očakávaní konkrétnych výsledkov je dôležité zohľadniť viacero ovplyvňujúcich faktorov. Ako napríklad úroveň vzdelávajúceho sa študenta, zhodnotenie jeho doterajších poznatkov, jeho časové obmedzenie, momentálnu situáciu a podobne.
13
1.1 Rozčlenenie cieľov vzdelávacieho procesu
Ako každý proces, ktorého zámerom je dosiahnutie ideálne priaznivých výsledkov, tak aj samotný vzdelávací proces, sa skladá z niekoľkých hlavných cieľov. Primárne ciele smerujú k zameraniu na základný vzdelávací proces. Čiastočné takzvané operačné ciele sa sústreďujú na konkrétnosť, špecifickosť požadovaného obsahu či kvalitu a kvantitu. Zohľadňujú už spomínané časové obmedzenie alebo finančnú náročnosť uvažovaného vzdelávacieho procesu.
1.1.2 Vymedzenie cieľov
Dosiahnuteľnosť predstavuje nedeliteľnú položku v procese určovania reálnych cieľov.
Ich vymedzenie je následne potrebné prispôsobiť konkrétnym schopnostiam vybraného účastníka procesu, v našom prípade učiteľa, profesora. Pre vhodné zhotovenie plánu je potrebné, aby daný účastník bol schopný dosahovať stanovené ciele, v súvislosti s jeho osobným časovým, finančným obmedzením a doterajšími dosiahnutými znalosťami. To znamená, že ciele, by mali byť konkrétne a dosiahnuteľné.
Voľba cieľov je ovplyvnená radou faktorov, ako napríklad profesnými a osobnými požiadavkami. Na to, aby bol človek schopný dosahovať vopred určité ciele je veľmi dôležité samotné úsilie jednotlivca. Samotná efektivita úsilia by mala smerovať k nadobudnutiu vlastného, osobného významu pre človeka, ako jedinečnej ľudskej bytosti. U každého jedinca sú predpokladané iné varianty očakávaných výsledkov, v súvislosti s rozličnosťou ľudského ponímania (spracovania) prijatých informácií.
Konečným výsledkom je osvojenie učiva, ktoré avšak môže prebiehať jednotlivo a v rôznych časových intervaloch. Proces spracovávania môže pretrvávať aj po odovzdaní, prijatí učebnej látky. Dospelý účastník spracováva na základe vlastného úsudku, podľa vlastných skúseností, záujmov, potrieb. Doslova si osvojuje a vykladá prijaté informácie/učivo osobným a zároveň jedinečným spôsobom. Stanovené ciele by mali byť hodnotené objektívne, konkrétne a predovšetkým potrebné. Potrebnosť cieľu je vyjadrovaná v podobe, do akej miery náročnosti je nutné zachádzať. Ďalej aké metódy je nutné zvoliť za daný časový úsek a upresnenie cieľovej kvalifikácie.
14
1.2 Špecifické ciele vyučovacieho procesu
Priebeh vyučovacieho procesu môže dosahovať rôzne podoby. Každý z nich je zameraný na iný subjekt. A to vďaka vopred vytýčenému špecifickému cieľu. Takýto konkrétny cieľ by mal definovať aktuálny stav osobnosti vzdelávajúceho sa jedinca. Podľa znakov vykazujúceho správania je potrebné prispôsobiť špecifický cieľ, aby na konci vyučovacieho procesu dosiahol dostatočné vedomosti, návyky, kompetencie, zručnosti, postoje, ktoré si následne osvojil v rámci jeho vlastných možností.
1.2.1 Špecifické ciele podľa psychických cieľov
• Kognitívne
Ciele poznávacie, kognitívne zaraďujeme do kategórie vzdelávacích cieľov. Umožňujú rozvíjať poznávacie schopnosti a intelektuálne zručnosti.
• Afektívne
Ich dosahovanie je cieľom výchovy, preto sú aj nazývané výchovné ciele. Jedná sa o oblasť postojov, citov a sociálno-komunikačných zručností.
• Psychomotorické
Ciele sú zamerané na výcvik v praktickom vzdelávaní. Súvisia s rozvojom pohybových, motorických zručností. Využiteľnosť nachádzame v oblasti psychických procesov.
1.3 Problematika určovania cieľov
Vzdelávací proces je konštruovaný z jeho sprostredkovateľov – vyučujúcich a taktiež rovnako dôležitých študentov, ktorí sú predmetom vyučovacieho cyklu. Preto problematika týkajúca sa vymedzenia cieľov sa netýka len učiteľov, ale aj samotných študentov. Mali by byť maximálne oboznámení s cieľmi konkrétneho procesu.
Vyučujúci často prechádza komplikovanými obdobiami a dostáva sa do situácii, kde je potreba zjednotene sprostredkovať a ujasniť jeho zverencom, čo ich čaká, spôsobom, aby každý jeden z nich porozumel zadaným cieľom. Tento proces by mal prebehnúť ideálne formou motivácie.
Vzbudiť záujem u študentov a následne ich usmerniť do jednotného fungujúceho celku.
15
Pri výučbe platí zákon motivácie a spätnej väzby. V takomto prípade sú študenti oboznámení s konkrétnym obsahom výučby. S istotou stúpa aj motivácia učiť sa. Taktiež sú schopní regulovať množstvo látky naučenej, látky, ktorú je potrebné doštudovať, a to im zabezpečí zmieňovanú spätnú väzbu. (Turek,2005)
2. Koučing
Táto profesia vznikla koncom sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Prví zamestnávaní koučovia pracovali najmä s vrcholným manažmentom v stredne v strede veľkých spoločností.
Vtedy si viacerí profesionáli uvedomili výhody koučingu, ako napríklad, že odborné koučovanie je schopné zaobstarať potrebný prínos širokému spektru ľudí. Následne na to vznikli organizácie, školy a tréningové programy, ktoré slúžili na rozvoj vzdelanosti, produktivity a celkového kladného prínosu zamestnancom. V priebehu polovice 90-tych rokov bol vytvorený projekt založený na koučovania s názvom „Helping hand“, čo v preklade znamená „Pomocná ruka“. Prebiehal v škandinávskych krajinách a jeho zámerom bola výuka riadiacich zamestnancov, aby následne boli schopní koučovať svojich podriadených.
Bratislavský Volkswagen ako prvý na Slovensku začal s projektom koučovania v roku 1999.
Dodnes predstavuje ideálnu formu prípravy manažérov do riadiacich pozícií. V Českej republike bolo koučovanie zavedené pre podnik Škoda v Mladej Boleslavy už v roku 1994, a to konkrétne formou skupinového koučingu.
Koučing ako nedirektívny spôsob vedenia ľudí napomáha využívať a rozvíjať ich skrytý potenciál. Jedná sa o takzvanú partnerskú debatu bez predčasných predsudkov a záverov. Na základe vypočutej debaty následne kouč kladie svojmu klientovi otázky, ktoré napomáhajú koučovanej osobe vidieť a zhodnotiť situáciu z rôznych uhlov pohľadu. Týmto spôsobom je schopný odhaliť odpovede na otázky, na ktoré si predtým nebol schopný odpovedať (Jenewein Group, 2007).
To by mu malo pomôcť posúvať sa čoraz bližšie k stanovenému cieľu. Cieľom koučingu nie je vyriešenie problému jednotlivca, ale snaha odhaliť riešenia, ktoré človek v sebe má, no nie je schopný ich sám vnímať. Koučing možno viacerí z nás poznáme zo športu, kde je oveľa viac používaný ako v iných oboroch. V športovom ponímaní je hlavným cieľom zvyšovanie výkonnosti a kvality športovcov ako jednotlivcov, ale taktiež aj tímov.
16 Význam koučingu z pohľadu viacerých autorov:
1. Clutterbuck (2003): „V koučingu primárne ide o krátkodobý zásah mierený na zlepšenie výkonu alebo rozvoj konkrétnej schopnosti.“
2. Starr (2003) charakterizuje „koučing ako konverzáciu alebo sériu pohovorov, ktoré má jedná osoba s druhou.“
Význam koučingu je vysvetľovaný už u starších zdrojov. Napríklad už John Whitmor (1994) uvádzal, že koučing slúži k uvoľňovaniu potenciálu človeka a umožňuje mu maximalizovať výkon prostredníctvom odstránenia vnútorných bariér. Sú to napríklad strach, nízke sebavedomie, obavy a podobne.
Z pohľadu viacerých autorov je možné pojem koučing vnímať rôznorodo podľa toho, na čo je kladený dôraz. Už aj niekoľko rokov dozadu aj starší autori prirovnávali koučing k umeniu druhému pomôcť k výkonu, vedomostiam a rozvoju. Hlavnou podstatou, ktoré avšak všetky tvrdenia majú rovnaké, je chápanie koučingu ako istej formy kombinovaného poradenstva, praktického tréningu a spätnej väzby.
2.1 Ciele koučovania
Popri výbere cieľa, ktorý je nevyhnutný pre proces kvalitného koučovania, je najdôležitejšou charakteristikou to , že klient jednoznačne verí a dôkladne pozná svoj cieľ. Jeho presvedčenie ho motivuje a napomáha mu posúvať sa ďalej. Profesionálny prístup je žiadúcou podmienkou procesu. V takomto prípade je viac než pravdepodobné zabezpečenie úspechu a nasmerovanie koučovaného k inému pohľadu na vlastné správanie (Giertlová, 2014)
17
Zámer koučingu a spôsob dosahovania jeho efektivity, je:
• skvalitnenie efektivity a výkonnosti
• podpora a prehlbovanie odvahy
• preberanie iniciatívy a zodpovednosti
• zvýšenie samostatnosti
• rozvoj osobného potenciálu
• zvýšenie motivácie a celkovo vôle byť lepším
• zlepšenie výkonu
• zlepšovanie vzťahov a rešpektovanie názoru druhých
• zameranie sa na duševnú pripravenosť a podpora osobnosti
Jednotlivé ciele sú uprednostňované na základe potreby koučovaného, ktoré sa vytýčia po podrobnom rozhovore kouča a po následnom odstránení vnútorných a vonkajších prekážok. Vo všeobecnosti sa koučing zameriava na prítomnosť, budúcnosť, ale rozhodne nie na minulosť.
Klienti musia byť pripravení reagovať na nadchádzajúce situácie a nezaoberať sa minulosťou, práve naopak, zvládať prítomnosť, ktorá môže viesť k dosiahnutiu cieľov.
Ciele jednotlivých klientov sú prirodzene, výhradne individuálne. Aj napriek individualite takýchto cieľov sú práve naopak ciele koučovacieho procesu nastavené, aby ich hlavným zámerom bolo upravenie výkonu jedinca. Pre presnejšie zameranie sa na zefektívnenie výkonu bol vytvorený tzv. model s akronymom ADAPT (Birch, 2005).
• A - Assess curent performance
Kouč prvotne posudzuje súčasnú výkonnosť koučovaného a overuje jeho aktuálnu situáciu. Na základe zistenia potrebných počiatočných informácií kouč určí potrebnú stratégiu, taktiku a štýl, ktoré konkrétna koučovaná osoba bude doposiaľ využívať.
• D - Develop a plan
Prepracovanie podrobného plánu je nezanedbateľnou súčasťou práce kouča. Vytýčenie jednotlivých cieľov, ktoré sa pre uľahčenie rozdelia na ucelenejšie časové úseky.
Taktiež kouč určí požadovaný výkon, ktorý od svojho koučovaného očakáva a spôsoby jeho merania.
18
• A - Act on the plan
Plán už je vyhotovený, a preto je dôležité ho dodržiavať a plne rešpektovať. Podstatou je posunutie sa z jedného bodu do druhého. Úlohou kouča v tejto fáze je hlavne povzbudenie klienta pri dodržiavaní plánu.
• P - Progress check
Aby došlo k dosiahnutiu celkového pokroku, a teda konečného cieľa, je nutnosť využívania kontroly viac než potrebná. Kontrola procesu spočíva v kontrole pokroku koučovaného a v kontrole čiastočných cieľov. Koučovaná osoba hodnotí dodržanie alebo nedodržanie stanoveného cieľa sama podľa vybraných kontrolných míľnikov.
Kouč má za úlohu dohliadať na sebakontrolu klienta.
• T - Tell and ask
V poslednom kroku metódy ADAPT kouč zisťuje spokojnosť klienta s dodržiavaním naplánovaných cieľov. Zisťuje, či považuje určené ciele za užitočné alebo skôr nepodstatné. A aká bola jeho motivácia k ich dosahovaniu. Pokiaľ počas rozhovoru kouč a koučovaný prídu na nové možnosti zlepšenia, začína celý proces od znovu.
2.2 Metódy koučovania
Počas koučingu je cielene vytvorený a riadený proces rozvoja klienta zameraný na neustále napredovanie. Zo svojej pozície koučovaný vidí podstatu koučingu v samotnom zdokonaľovaní a jeho rôznych oblastiach. Metóda koučovania je založená na princípe uvedomenia rozsahu limitov a schopností každého jednotlivca. Kouč je následne schopný identifikovať silné, slabé stránky koučovaného a následne aj jeho potenciál. Medzi najvyužívanejšie metódy zaraďujeme model „GROW“, ktorého využiteľnosť je zameraná najmä v individuálnom koučovaní, ale taktiež slúži ako podklad pri vývoji nových metód.
19
G
Goal - cieľ
ciele koučovacieho rozhovoru zhodnúť sa na tematike diskusie zhodnúť sa na konkrétnych výsledkoch
R
Reality - realita
zistenie skutočného stavu, realita sebareflexia
odstrániť domýšľavosť
O
Options príležitosť
možnosti, príležitosti
byť otvorený všetkým návrhom uistiť sa o voľbe možnosti
W
Will – vôľa/zhrnutie
voľba
zostrojenie plánu
určenie možných prekážok premeniť postupné kroky na činy
Tabuľka č.1 Grow model (Dembkowski, Eldridge, Hunter , 2009)
Autorom techniky „GROW“ bol Sir John Whitmore, ktorý túto metódu zostrojil na základe postupne kladených otázok využiteľných v každom z koučovacích rozhovorov. Proces nie je jednorázový. Najpresnejšou formou je spätné opakovanie a definovanie presnejšieho cieľa. No veľakrát aj jasne stanovený, merateľný cieľ sa môže pri detailnom pohľade na realitu prejaviť ako nevhodný, poprípade chybný. Potreba opakovania procesu spočíva v preverení správnosti, aby viedli k vytýčeným cieľom. Pre koučovaného je predovšetkým dôležité, aby sa uistil či mu tieto kroky napomôžu k dosiahnutiu cieľov.
Využitím GROW je možné zistiť skutočnosť, podľa ktorej je možné zistiť čo jednotlivec chce dosiahnuť poprípade získať. Napovie vám, na čom je potreba zapracovať a taktiež, kam ste sa už dopracovali. Napomôže identifikovať všetky vaše zdroje. Znázorní všetky možné prekážky, ktoré môžu mať negatívny vplyv a nasmeruje vás, aby ste sa im vyvarovali. Metóda GROW prináša obzvlášť niekoľko možných variant napomáhajúcich koučovanému v priebehu procesu, ktorý svojím spôsobom vytvára potrebnú podporu (Cipro,2015).
Význam skratky „GROW“
20
2.3 Rozmery a druhy koučovania
Najrozšírenejšou a zároveň najstaršou oblasťou, kde prichádzame do kontaktu s koučingom je, a aj už v minulosti bol, šport. Každý populárny šport ponúka škálu tých najväčších odborníkov, ako napríklad osobnostného psychológa, mentora, metodického trénera a samotného kouča. Skupina odborníkov sa stará či už o jedinca alebo skupinu športovcov a o ich zdravý životný štýl, psychickú pohodu, o vyrovnanie sa s výhrou či prehrou, zvládanie konkurencie, pozitívne wellbeingove stratégie, vzťahy, ale aj o stravu a podobne. Koučing zohráva široký priestor aj v business sektore, kde je hlavným cieľom rozvoj a rozširovanie spôsobilosti firmy nad rámec krajiny a cieľ viesť pracovníkov k zdokonaľovaniu a k samotnému motivovaniu podať čo najlepší výkon, teda k jeho samotnému zvýšeniu.
V priebehu posledných pár rokov sa rola kouča postupne mení a prispôsobuje modernej dobe.
Na základe niektorých štúdií možno dokázať, že isté formy koučovanie boli používané už v rozmedzí rokov 1930 a 1960. Vďaka vplyvu mnohorozvojových filozofických smerov, psychológie, vzdelávania dospelých a ďalších organizačných praktík. A tak počas sedemdesiatych rokoch minulého storočia došlo k vyvinutiu koučingu do nezávislej disciplíny.
Po prijatí niekoľkých rad, noriem je v dnešnej dobe koučovanie brané ako samostatná disciplína, ktorú používajú mnohí profesionáli zaoberajúci sa profesijným, ale aj personálnym rozvojom osôb. Momentálne na svete existuje už niekoľko inštitúcií, ktoré sa konkrétnejšie zaoberajú touto disciplínou. Jedny z najznámejších sú International Coaching Federation, International Coaching Council, International Association of Coaching a podobne. V Českej republike sa konkrétne vytvorila Česká asocice koučů a na Slovensku vznikla Slovenská asociácia koučov, ktorej pôsobenie je registrované od roku 2006. Všetky vyššie uvedené inštitúcie, profesijné združenia, neziskové organizácie sa akreditujú podľa medzinárodných alebo národných štandardov školy koučovania. Existenciou takýchto inštitúcií možno potvrdiť kvalitu úrovne koučovania v dnešnej dobe. Certifikácia profesijným združením je určitou garanciou profesionality konkrétnych koučov. Z čoho vyplýva, že táto vcelku povediac nová samostatná disciplína sa v priebehu niekoľkých desaťročí dostala na profesionálnu úroveň. Jej profesionalita spočíva najme v certifikovaných odborníkoch, ktorí absolvovali špecifické vzdelanie. Obsahom vzdelania takejto podoby bolo zjednotenie poznatkov z oblastí pedagogiky, psychológie, manažmentu, andragogiky, športu, marketingu, stravovania, zdravia a mnoho ďalších oblastí s dôrazom na realizáciu v konkrétnom prostredí kouča (Soroková, 2019).
21
2.4 Typy koučingu
Koučing a jeho samotný proces vieme rozdeliť podľa jednotlivých typov. Jedným zo základných delení je rozdelenie koučingu podľa počtu osôb, s ktorými následne kouč prichádza do kontaktu počas celého procesu. Toto rozdelenie je buď na individuálny koučing, alebo na tímový, inak povedané skupinový koučing.
2.4.1 Individuálny koučing
Veľkou výhodou individuálneho koučingu je osobitný prístup kouča iba k jednému konkrétnemu jedincovi. Kouč sa takýmto spôsobom smie lepšie zamerať na individuálne potreby a taktiež prispôsobiť svoje metódy koučovanému. Z viacerých skúsenosti je možné tvrdiť, že každý jeden z nás je úplne iný, a tak čo môže pomôcť niekomu inému, môže práve naopak druhému skôr uškodiť. Ďalšou z výhod je možnosť kouča pozornejšie načúvať a bližšie pochopiť potreby jedinca. Individuálny koučing je založený na spôsobe konverzácie kouč- koučovaný klient. Tento proces je samozrejme prispôsobený špecifickým potrebám koučovanej osoby, ktorého priebeh možno kedykoľvek poopraviť a prispôsobiť. V základe je potrebné dodržiavať tri základné fázy, ktorými sú ujasnenie zákazky v rámci prípravy, rozhovory s koučom a vyhodnotenie procesu (Fischer-Epe, 2006).
V prvej časti je proces zameraný na ujasnenie zákazky. Je potrebne uistiť sa, či je možné stanovený cieľ dosiahnuť pomocou koučovania a aké opatrenia bude ešte nutné zaobstarať. Až potom je možné zahájiť konkrétne rozhovory s koučom. Každý proces je v každom prípade časovo ohraničený a po vypršaní istého termínu je aj následne vyhodnotený. Rozhovory sa prednostne v priebehu zameriavajú na štyri fázy. Prvá fáza je naviazanie kontaktu medzi koučom a koučovaným, nasleduje spracovanie dát, stavu a cieľov. V tretej fáze sa vytvárajú a plánujú riešenia pre poslednú fázu, ktorou je prevedenie získaných údajov z rozhovoru do praxe. Konečnou časťou rozhovoru je vzájomné dohodnutie termínu, kedy sa preskúma progres a úspešnosť koučovaného v dosahovaní cieľov (Cipro, 2015).
22
2.4.2 Tímový koučing
Na rozdiel od individuálneho koučingu ide v tomto prípade o spoluprácu so skupinou viacerých jedincov. Môže sa jednať napríklad o skupinu pracovníkov na pracovisku, študentov v triede, dočasne vytvorenú skupinu s cieľom dosiahnutia istého výsledku a podobne. Kouč sa snaží vyriešiť nefunkčnosť nekompaktnej skupiny, ktorá nedosahuje predpokladané výsledky.
V takýchto skupinách sa môže vyskytovať rozdielna produktivita jedincov, rôznorodé vzťahy a pohľady na skutočnosť. V niektorých prípadoch dokonca dochádza k tomu, že niektorí z členov je aktívnejší a prínosnejší než ostatní, čo môže vyvolávať konflikty v tíme. Málo zvažovaným, no napriek tomu ďalším možným problémom, sú generačné rozdiely. Vo veľa prípadoch starší a skúsenejší, zabehnutí členovia si niekedy nerozumejú s menej skúsenými členmi, ktorí sa do praxe začlenili podstatne neskôr (Hayes, 2005).
Pre celkovú efektivitu je nevyhnutné vytvoriť nezávislý vyrovnaný tím, na čele s vedúcim, ktorý je schopný motivovať a zosúladiť chod celej skupiny. Zvyšok skupiny je povinný rešpektovať a naslúchať svojho vedúceho s dôverou v jeho samotného. Každopádne vybraný vedúci nemôže zneužívať svoje postavenie, ale práve naopak s primeranou autoritou myslieť na prospech celého tímu. Vybudovanie pozitívnej atmosféry v tíme môže doviesť slabšie články k zamysleniu sa nad svojimi činmi a prístupmi. Dôležitou podstatou koučovania je udržanie tímu v období, kedy sa nedarí a prichádza kríza.
V skupinách, ako sme už spomenuli, môže dochádzať ku konfliktom, ktoré sú spôsobované viacerými ovplyvňujúcimi faktormi. Samotný autor Paul Birch (2005) vo svojej knihe
„Koučovanie, inšpiruje ostatných ku zlepšeniu výkonu“, apeluje na to, že vznik konfliktov v kolektíve môže zapríčiniť samotný kouč. Vo svojom diele poukazuje na nespravodlivý prístup kouča k určitej skupine, ako napríklad vytváranie si obľúbených a neobľúbených účastníkov skupiny, znevýhodňovanie niektorých voči takzvaným obľúbencom. Kouč by mal byť predovšetkým profesionál a brať každého jedného člena skupiny rovnako bez rozdielov. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že stanovený cieľ bude odzrkadľovať prácu celého tímu a nie iba jednotlivcov. Preto aj autor poukazuje a odporúča rozdeliť si čas na to, kedy sa kouč bude venovať jednotlivým osobám v skupine a na časť, kde sa bude venovať celej skupine ako celku.
23
2.5 Koučovanie samého seba
Pri význame koučovaní samého seba sa môžeme stretnúť s pojmom „life coaching“. Proces životného koučingu sa zameriava na osobný rozvoj a celkový úspech človeka. Využiteľnosť takéhoto typu koučingu pozostáva v podstate, kde človek sa snaží spoznať samého seba, zisťuje, kde sa momentálne v živote nachádza, ktorá mu umožní zistiť ako sa dostať na úroveň života, kde by sa chcel v budúcnosti nachádzať. Cieľom takéhoto typu koučingu je prioritne si uvedomiť, čo chceme v našom živote zmeniť, prevziať svoje konanie, rozhodnutia sám za seba a taktiež aj rozhodnutia za svoje činy. Pristupovaním ako kouč k sebe samému je možné v prípade, kedy človek má dostatočnú dávku poctivosti, odhodlania a sebakritiky. Životný koučing je môže slúžiť v oblastiach ako napríklad v rozvoji kreativity, prekonania životných kríz, mentálnych blokoch, nastavenia hodnôt a priorít, zvýšenia motivácie alebo v oblastiach objavenia vlastného potenciálu, talentu.
2.6 Interný a Externý koučing
V prípade neschopnosti klienta zlepšiť výkon, dosiahnuť istý cieľ vlastnými silami, môže požiadať o pomoc interného kouča. Ak sa v okolí žiaden interný kouč nenachádza, v tom prípade sa vyžaduje pomoc externého kouča, ktorý bude poskytovať jeho služby na určitú dobu.
2.6.1 Interný koučing
V tomto zmysle sa jedná o každodenné motivovanie ľudí počas ich bežnej rutiny. Interný kouč nie je však úplne osobou, ktorá je považovaná za zbehlú v oblasti koučingu. Ide o človeka, ktorý podstúpil a teda bol koučovaný a sám najprv absolvoval externé koučovanie. V ideálnom prípade sa ešte zúčastnil, podstúpil kurz interných koučov. Ak porovnávame externé koučovanie s interným, je dôležite poznamenať, že využitie interného kouča je lepšou voľbou, možnosťou ako pomôcť spolupracovníkom s prekonaním problémov a taktiež aj so zlepšením ich správania, prístupu. Kouč dôveruje svojim spolupracovníkom, že správne vykonávajú svoje úlohy. Ostáva v pozícii pozorovateľa a zasahuje až v nevyhnutných prípadoch ako napríklad, keď spozoruje, že jeho spolupracovník vykonáva nezanedbateľné chyby.
24
Samozrejme zasahuje a pomáha svojmu kolegovi spôsobom kladenia špecifických otázok, ktoré mu pomôžu zamyslieť sa a opraviť jednotlivé chyby. Kouč má aj druhú možnosť, a to neopraviť pracovníka. Touto metódou ho donúti samotne spätne analyzovať a prísť na chybu bez jeho pomoci. Konečným výsledkom docieli zlepšenie pracovníka a umožní mu získať aj negatívne skúsenosti.
Podstatou koučovania nie je cielené nútenie ľudí k práci, ale snaha vysvetliť a nasmerovať na cestu k poznaniu, odhaleniu zmyslu k vykonávaniu práce. V rámci spoločnosti zohráva interný kouč rolu, pomocou ktorej napomáha, aby jednotliví zamestnanci príslušnej organizácie napredovali. No on samotný musí byť vzorom, aby pozitívne ovplyvnil skupinu ľudí, ktorí mu budú dôverovať a nasledovať ho. Od interného kouča tak ako aj od externého je vyžadovaná dôsledná aplikácia koučingu v praxi a nie iba poskytnutie informácií na teoretickej úrovni (Cipro, 2015).
2.6.2 Externý koučing
Špecialista v podobe externého kouča je najatý organizáciou pre spoluprácu s jej pracovníkmi. Jeho úlohou je pomôcť k dosiahnutiu osobného rozvoja. Kouč ako nezainteresovaná osoba dodržuje diskrétnosť, a tak si získava dôveru klienta a naopak. Proces koučovania v podobe uzavretého rozhovoru obsahuje informácie, ktoré sa v žiadnom prípade nedostanú von do povedomia nezainteresovaných osôb. Kouč nie je povinný posúvať súkromné informácie ani firme, ktorá si ho najala. Od externého kouča sú vyžadované isté nároky ako v oblasti osobnej kvality, kde je zahrnutá odbornosť koučingu, vysoké morálne zásady a certifikácia. Napriek vyžadovaniu náročného štandardu kouč nie je povinný byť odborníkom v oblasti, v ktorej pracuje jeho klient. Jeho podstatou nie je pochopenie práce klienta, ale aby dostatočne prebudil potenciál a ukázal mu novú perspektívu, poprípade doposiaľ nepoznaný uhol pohľadu.
25
Markantným rozdielom medzi externým a interným koučom je neustále nové prostredie, do ktorého externý kouč prichádza a pracuje v ňom. Proces vykonávania jeho činnosti možno rozdeliť na niekoľko fáz. Prvá fáza pozostáva zo získavania čo možno najväčšieho počtu potrebných informácií. Druhá a tretia fáza je založená na vytváraní dohody medzi koučom a organizáciou či vytváranie si dobrých vzťahov s koučovanými zamestnancami. Nasleduje poskytovanie pomoci, kde sa riešia vzniknuté problémy, komplikácie. Kouč tesne pred záverom z vlastnej iniciatívy poskytuje aj spätnú väzbu, ktorá priaznivo napomáha jeho koučovaným.
Poslednou fázou je konkrétny rozvoj pracovníkov a vytvorenie individuálnych rozvojových programov (ICF, 2021).
3. Kouč
Kouč ako expert vedie rozhovory a komunikuje s klientami prostredníctvom koučovacích otázok. Napomáha koučujúcim rozvíjať vlastné zdroje, aby boli schopní uvedomiť si ich silné stránky a naplno ich využívať. Jeho povzbudzovanie napomáha prekonať hranice klienta a využíva chyby ako príležitosť naučiť ľudí niečo nové. Kouč musí byť mimoriadne bystrý a pohotovo reagovať. „Kouč je osoba, ktorá je dôveryhodným vzorom, poradcom, múdrym človekom, priateľom, správcom a sprievodcom.“ (Grant, 2005).
Podľa International Coaching Federation je pojem kouč chápaný nasledovne: „Profesionálni kouči vytvárajú trvalé partnerstvá zamerané na pomoc koučovaným plniť rozhodnutia v ich osobných a profesionálnych životoch. Kouči pomáhajú ľuďom zlepšovať ich výkony a skvalitňovať ich životy.“
Na základe osobnej dohody kouča s koučovaným klientom, by sa prednostne kouč mal zamerať a podporiť, nie iba racionálnu, reflexno-vegetatívnu zložku, ale aj emocionálnu osobnostnú zložku. Pokiaľ sa kouč nebude orientovať na emocionálno-citovú zložku koučovaného a nebude schopný poznať jeho vnútorné pohnútky, motívy, taktiež by nebol schopný vytvoriť vzťah založený na dôvere a pocite bezpečia, výsledky by v takomto prípade skončili na úrovni pominuteľných vedomostí bez hlbšieho významu (Giertlová, 2004)
26
Pre dosahovanie pozitívnych výsledkov napomáha koučovi jeho pozitívny prístup, zdravé sebavedomie, sebakontrola, svedomitosť, empatia, zmysel pre tímovú prácu a orientácia na dosahovanie výsledkov. Veľkou výhodou je pokiaľ on samotný si uvedomuje, zvláda sa prispôsobovať a využíva otvorenú komunikáciu. Rozvoj tém by mal byť iniciovaný zo strany koučovaného jedinca, ktorého v prípade potreby kouč usmerní, ale nebude on sám meniť a určovať direktívnym spôsobom, čo má klient robiť a čo nie. Napomáha koučovanému nachádzať vlastné riešenia, ktoré mu následne napomôžu dosiahnuť vytúžený cieľ.
3.1 Vlastnosti kouča
Na prvý pohľad sa kouč od obyčajného človeka ničím nelíši. Preto by sme mohli tvrdiť, že koučovanie by zvládol aj obyčajný človek, ktorý dokáže pomôcť inému jedincovi v ťažkej situácii. Avšak ak nie je človek ochotný pomáhať druhým a podrobnejšie sa vzdelávať v tejto oblasti, nie je úplne vhodné, aby sa koučingom zaoberal, keďže špecifickosť kouča spočíva v jeho vysokej kvalifikácii, ktorá je sprevádzaná hlbším vzdelávacím procesom ( Birch, 2005).
Medzi základné vlastnosti kouča jednoznačne patrí komunikatívnosť, na ktorej je celý proces koučingu viac-menej založený. Kouč musí byť schopný komunikovať s klientom, aby dosiahol potrebné informácie pre jeho rozvoj, ale taktiež musí dať jemu priestor a nemôže sebecky strhávať pozornosť iba na seba a na jeho komunikačné prostriedky. Nesebeckosť je ďalším dôležitým atribútom kouča. Cieľom je dosiahnutie úspechu klienta a nikdy nie kouča. Kouč, ktorý sebecky priťahuje pozornosť na seba a priam si ju vyžaduje, nie je považovaný za vhodného kandidáta tejto činnosti. Ako už bolo spomenuté, spôsob komunikácie je veľmi dôležitý. Avšak spôsob kladenia správnych otázok je tak isto dôležitý. Pokiaľ je kouč schopný sa správne pýtať, môže svojho klienta doviesť k riešeniam pomocou správnych otázok úplne bez akéhokoľvek nátlaku. Pri koučingu ide predovšetkým o udržiavanie partnerských vzťahov.
Ide o vzájomný vzťah, ktorý môže byť rovnako prínosný pre klienta, ako aj pre kouča. Preto je dôležité, aby kouč rád spoluprácu s ľuďmi, ktorí ho tiež veľakrát môžu obohatiť, ovplyvniť, ale aj z dôvodu reputácie samotného kouča. Vlastnú hodnotu, cenu kouč získava na základe iných ľudí, a tak dobré vzťahy s klientami sú podmieňujúcim faktorom pri získavaní koučovej hodnoty, ceny (Bungay Stanier, 2017).
27
3.2 Základné postoje dobrého kouča
1. Akceptovateľnosť
Kouč v jeho profesii musí dodržiavať profesionálny prístup ku každej jednej koučovanej osobe, bez ohľadu na emocionálnu zrelosť, skúsenosti a pocity, ktoré daná osoba prejavuje a vykazujúcich úspechoch, neúspechoch klienta. Jeho profesionalita spočíva aj v jeho konkrétnom spávaní čo znamená, že nikdy svojho klienta neponižuje, nezosmiešňuje, nevytvára unáhlene uzávery a predsudky. Rešpektuje klienta a jeho aktuálny stav v súvislosti s jeho možnosťami, schopnosťami a hranicami.
2. Záujem o svet druhého
Prejavom úprimného záujmu tak kouč dáva najavo, že vníma svojho klienta ako rovnocennú ľudskú bytosť. Na základe prejaveného záujmu si u klienta vybuduje istú pozíciu v živote a stane sa tak dôveryhodnou osobou. Samozrejme iba v prípade, kde kouč nekladie otázky iba z istej povinnosti, lebo to má v popise práce, ale preto, že jeho cieľom je naozaj pomôcť a naviesť svojho klienta k dosiahnutiu jeho cieľov. Jeho zámerom je pochopiť svojho klienta zo všetkých možných perspektív.
3. Empatia
Empatiou možno rozumieť proces, počas ktorého sa kouč snaží nehodnotiacim spôsobom vcítiť do pocitov druhého. Dôležitosť kladie pri uprednostňovaní najmä pocitových zážitkov, skúseností svojho klienta, pomocou ktorých mu je umožnené lepšie poznanie aktuálnej situácie, v ktorej sa koučovaná osoba nachádza. Okrem upriamenia pozornosti na city je dôležité, aby kouč pochopil koučovaného, no v žiadnom prípade nejde o súcit, poprípade ľutovanie.
4. Dôvera
Vzťah založený na dôvere medzi koučom a koučovaným nespočíva iba vo vybudovávaní dôvery zo strany kouča, ale ide aj o dôveru v podobe, že kouč vníma a dôveruje svojmu klientovi, že je schopný posúvať a rozvíjať svoj potenciál. S rešpektom akceptuje klienta takého, aký je. Prostredníctvom dôvery ho podporuje a posúva vopred.
28 5. Zhoda
Zhodné alebo autentické správanie predstavuje prejavy správania bez umelých prvkov. Kouč vystupuje podľa toho, aký v skutočnosti je, neklame, nenapodobňuje štýl správania inej osoby a podobne. Jedná priamo a jasne, vyjadruje vlastný názor podľa pravdivej skutočnosti v tom prípade, ak to priaznivo vplýva na proces rozhovoru s koučovaným (Haberleitner, Deistler, Ungvari, 2009).
Prejav empatie klienta voči správaniu kouča a jeho akceptácia, napomáha klientovi postupne pristupovať k sebe samému rovnako. S pocitom, že ho niekto akceptuje, sa začína akceptovať aj on sám. Pocity neistoty a ohrozenia sa začínajú vytrácať a nahrádza ich pocit istoty, ktoré posilňujú ich sebavedomie. Po odstránení najdôležitejšej prekážky v podobe strachu je klient pripravený otvoriť sa novým skúsenostiam, kvôli jeho skreslenému vnímaniu.
4. Slovenská asociácia koučov - SAKO
Slovenská asociácia koučov vznikla na základe inšpirácie už existujúcich iných asociácii v okolitých krajinách, ale aj z dôvodu potreby rozvíjať koučing ako profesiu aj na Slovensku.
Pozostáva z profesionálnych koučov, ktorí sa prednostne starajú nielen o rozvoj, ale aj o odbornosť a kvalitu koučov. Rozvíjajú osvetu a dodatočné informácie o koučovaní, prispievajú k zavedeniu koučovacieho prístupu. Riadia sa etickým kódexom a medzinárodne platnými štandardami. Taktiež sa snaží pomáhať potencionálnym koučom s uplatnením na trhu.
Preto vytvorila aj certifikačný systém. Po získaní príslušného certifikátu je oficiálne potvrdená znalosť a prax v oblasti poskytovania koučingu. Systém pozostáva z troch certifikátov:
• Kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – KcS
Po dosiahnutí KcS certifikátu kouč preukazuje základnú úroveň znalostí a kompetencií vo využívaní koučovania. Taktiež preukazuje základnú znalosť rozdielov medzi koučovaním a inými profesiami, a to v plnej využiteľnosti svojich zručností.
29
• Profesionálny kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – PKcS
V tomto prípade kouč preukazuje jednoznačné ovládanie koučovacích zručností, no stále je ešte trochu závislý na technikách, ktoré si osvojil a stále sa vzdeláva, ako maximálne podporovať partnerský vzťah s klientom. Počas procesu koučovanie si uvedomuje a rozumie rozdielom medzi koučovaním a inými profesiami.
• Majster kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – MKcS
Posledným a zároveň najvyšším stupňom certifikátu je MKcS kouč, ktorý prirodzene a s ľahkosťou využíva koučovacie zručnosti. Vytvára plnohodnotné partnerstvo s klientom, ktoré mu umožňuje objavovať a vzdelávať. Transparentne preukazuje veľmi hlboké porozumenie medzi koučovaním a inými profesiami.
Všetky tri certifikáty, ktoré možno dosiahnuť sú úplne zhodné s certifikátmi, ktoré možno získať u medzinárodnej federácii ICF ( International Coaching Federation).
Zámerom asociácie, nie je iba samotný rozvoj koučingu v spoločnosti ako takej, ale dokonca aj zavedenie koučovacieho prístupu na univerzity a vysoké školy. Priniesť prístup, ktorý by podporil kvalitu a efektivitu štúdia na vysokých školách. Asociácia koučov je toho názoru, že koučing je využiteľný aj na pôde školskej organizácie. Už v predošlých kapitolách bol objasnený fakt priaznivého vplyvu koučingu vo viacerých oblastiach a jeho pozitívneho prínosu. Začlenením a využívaním koučovacích metód by tie priaznivo vplývali na prácu pedagóga. Prínosom by bolo najmä zlepšenie zapojenia študentov do vzdelávacieho procesu, efektívne diskusie, prínos zážitkových prvkov do výučby, lepšie prepojenie vedomostí, zručností a využiteľnosť v praxi, vytvorenie dostatočného priestoru, aby študenti prišli na riešenia sami, ale hlavne zvýšenie sebaistoty a profesionality. V prípade študentov by sa jednoznačne zlepšila angažovanosť do preberanej problematiky, uvedomenie si súvislosti, postoj k názorom, objavovanie vlastných postupov, schopnosť vhodnej komunikácie, prevzatie zodpovednosti, posilnenie strategického a projektového myslenia, rozvoj praktických zručností a najdôležitejšie by sa posilnila sebaistota a cieľavedomosť.
30
SAKO ponúka pre vedenie, pracovníkov školy a študentov viacero programom. Informatívny workshop, počas ktorého je vysvetlené využívanie koučovacieho prístupu v praxi a taktiež je jeho súčasťou konkrétna ukážka koučovania. Ďalší workshopom pozostáva z prednášky, ktorá je venovaná cieľovej skupine. Možnosť zúčastnenia sa tréningu, kde si jednotliví pedagógovia a študenti osvojujú, skúšajú jednotlivé koučovacie zručnosti. Asociácia taktiež ponúka vzájomnú spoluprácu so školou, ktorá pozostáva z doplnenia osnov predmetu na podporu koučovacej spôsobilosti absolventov (SAKO, 2021).
5. Koučovanie v prostredí školskej organizácie
Melendéz (2007) vysvetľuje koučovanie v prostredí školy ako alternatívne mentorovanie.
Podľa presvedčenia autorky jadrom koncepcie je schopnosť identifikovať reálne ciele prepojené so vzdelávaním a vytýčením potrebných krokov, bez ohľadu na životné skúsenosti, vedomosti, ale taktiež možnosti prejavu potenciálu jednotlivých študentov. Postavenie kouča
je v tomto prípade objektívne, prejavuje záujem o ich rozvoj vo forme rozhovoru.
Kladenie špecifických otázok by malo doviesť študentov k sebareflexii v podstate k lepšiemu sebapoznaniu a definovaniu vlastnej budúcnosti (Horská,2009). Táto metóda slúži ako nástroj vymedzenia cieľov a určenie spôsobu ich dosahovania, či už v podobe dlhodobého alebo krátkodobého plánu. Otázky by mali súvisieť so stanoveným cieľom študenta a kontrolovať dostupné, potrebné prostriedky k ich dosiahnutiu.
Inner Game v preklade „vnútorná hra“ je jednou z hlavných aplikovaných metód kouča, ktorá je vhodná, uplatniteľná v pedagogickom procese výučby. Je založená na princípe, kde jedinec využíva nekritické pozorovanie kľúčových momentov, za účelom najpresnejšieho pozorovania.
Počas precízneho pozorovania sa telo pozorovateľa samo prispôsobí, aby podalo čo najlepší výkon ( Gallwey, 2010).
Pedagóg prostredníctvom metódy napomáha študentom rozpoznávať obsah potrebnej látky, získať mobilitu a prekonať prekážky, ktoré často stoja v ceste za dosahovaním cieľov.
Upozorňuje svojich študentov, aby sa zbytočne nerozptyľovali okolím a naučili sa sústrediť na to, čo je dôležité a prínosné pre ich rozvoj. Pedagóg udržiava rovnováhu medzi učením sa, skúsenosťami a cieľmi. Taktiež poukazuje na dôležitosť časového obmedzenia, aby si študenti boli schopní vo vymedzenom čase naplánovať, vyčleniť priestor na potrebné vzdelávanie.
31
Schopnosť komunikovať a jednanie s ľuďmi býva vo veľa prípadoch hlavnou komplikáciou.
Študenti sú veľakrát obmedzení komunikačnými prostriedkami, nevedia otvorene komunikovať alebo sa priam boja prejaviť a vysloviť vlastný názor s obavou z možnej kritiky.
V tomto prípade má pedagóg zakročiť a dopomôcť k rozvoju komunikačných schopností.
Ďalšími dôležitými aspektmi sú všeobecné zlepšovanie a rozvíjanie schopností, využívanie vnútorných a vonkajších zdrojov, ale predovšetkým vnímanie pocitov a nezabúdať na tvorivé myslenie. Kouč pedagóg pri používaní metódy Inner Game pomáha študentom z iného hľadiska ako iba samotný pedagóg. Posilňuje a vytvára u študentov ochotu získať nové poznatky, prostriedky dôvery, ale taktiež poskytuje vhodné nástroje k procesu vzdelávania.
Jeho veľkým prínosom je prinášanie odlišného pohľadu na situáciu a vytvára prostredie, v ktorom sa snaží vysvetliť konkrétnu situáciu svojím koučovaným študentom.
Kľúčom k efektívnej aplikácií nástrojov v pedagogickej praxi je pozorné načúvanie odpovedí na špecificky prispôsobené otázky. Aktívne načúvanie umožňuje lepšie porozumieť, v akej situácii sa študent nachádza a ako ďalej v koučovaní pokračovať.
5.1 Koučing ako nová možnosť v oblasti rozvoja školstva
Už po niekoľkoročných skúsenostiach s aplikovaním koučingu a jeho metódami sa potvrdzuje prosperita a dosahovanie priaznivých výsledkov ľudí v tom, čo robia a v spôsobe ich života. A preto sa už viaceré organizácie snažia intenzívnejšie uplatňovať premieňajúcu silu koučovacích rozhovorov. Takýto trend v dnešnej dobe začína prenikať aj v prostredí školskej organizácie, v ktorej je obzvlášť spôsob komunikácie veľmi dôležitý. Kvalita komunikácie do istej miery vplýva aj na kvalitu dosiahnutých cieľov. John Cambell (2016) zdôrazňuje a kladie špecifickú pozornosť na kvalitu konverzácie v školstve. Je toho názoru, že pokiaľ ľudia uznávajú a považujú kvalitný rozhovor v rôznych organizáciách za dôležitý, tak prečo by to tak nemalo byť aj v prostredí školskej organizácie . Od samotného rozhovoru závisí napríklad nasledovné vytváranie vzťahov, ktoré sú utvárané počas pôsobenia na škole. Vzťahy medzi vedením, pedagógmi, vzťahy k rodičom a samozrejme k samotným študentom. Dnes už existujú projekty, kde pedagógovia riešia prostredníctvom koučovacích metód rôznorodé problémové situácie v procese výučby, ale taktiež už aj samotní študenti majú v niektorých prípadoch možnosť učiť sa vzájomnému koučingu. Primárnym zámerom škôl je vzdelávanie a formovanie osobnosti mladého človeka, tento cieľ v svojej podstate odzrkadľuje kvalitu a samotné poslanie školskej inštitúcie.
32 5.1.1 Koučing a koučovací prístup
Zámerom klasického koučingu je rozhovor medzi koučom a koučovaným, pomocou ktorého si koučovaná osoba prehlbuje svoje sebavedomie a následnú zodpovednosť. O takýto typ rozhovoru zväčša žiada koučovaná osoba samostatne, alebo organizácia, ak sa jedná o koučing v pracovnom prostredí. Na rozdiel od klasického koučingu, koučovací prístup je využívaný ako zámerný prvok, princíp koučingu v rozhovoroch bez nutnosti vytvorenia formálneho vzťahu kouč-koučovaný. Čo znamená, pokiaľ pedagóg ovláda koučovacie postupy, môže mnohé rozhovory výrazne obohatiť v prospech študenta.
Pokiaľ porovnávame individuálny koučing s koučovacím prístupom, vieme poukázať na fakt, že využívanie koučovacieho prístupu jednoduchšie prenikne do celej organizácie. To ale samozrejme neznamená, že individuálny koučing nie je vhodná forma koučingu. Jedná sa o dve formy využívania silných prvkov techník rozhovoru. Kombináciou oboch foriem vznikne ideálne riešenie so zámerom rozvoja v prostredí školy. Pedagóg má taktiež možnosť spolupracovať s externým koučom a zároveň sa zameriava na rozvoj vlastných zručností, vďaka ktorým je schopný sám využívať koučovací prístup.
Podľa skúseností mnohých pedagógov je využívanie koučingu alebo koučovacích prístupov prirodzené a samozrejmé, bez toho, aby to všeobecne nazývali koučingom. Takýchto pedagógov vedie chápanie dôležitosti rôznych prístupov v procese výučby, vzťah k povolaniu a zámer odovzdať svojím študentom najlepšie, to čo je pre nich potrebné. Väčšina využívaných princípov totiž vychádza z takzvaného zdravého rozumu. Súčasná neuroveda a psychológia iba potvrdzujú to, čo už intuitívne je známe. Intenzívnejšie koučovanie v prostredí školy môže zohrať dôležitú rolu pri transformácií aj celkového školstva. Postupom času si koučing a koučovací prístup začína nachádzať cestu v systéme vzdelávania a výchovy, ktorý širokospektrálne ponúka niekoľko typov výchovných a vzdelávacích inštitúcií.
Aj napriek faktu, že koučing ešte v školskom prostredí nie je až tak rozšírený ako v prostredí biznisu, záujem o jeho presadenie majú čoraz viac odborníci, ktorí jednoznačne uprednostňujú vzdelávanie a celkovo tak jeho rozvoj. Kvalifikovaní a skúsení kouči sú považovaní za nezanedbateľnú súčasť podpory koučingu, ktorí sú ochotní a plne nasadení pracovať v tomto segmente (Kubeš, 2021).
33
5.2 Pedagóg v roli kouča
Byť koučom znamená zamerať svoju pozornosť na proces. Obsah a cieľ ponecháva na koučovanom. Pokiaľ sa pedagóg naučí koučovať, proces výuky naberie nové rozmery a bude schopný jednotlivo si vyjasniť ciele s každým študentom. Následnou spoluprácou získajú benefity, pomocou ktorých určia, aký z naučeného obsahu a akým spôsobom bude na študenta vplývať. Učiteľ využívajúci koučovacie postupy, metódy nadobúda schopnosť efektívne viesť proces výuky. Pedagóg si osvojí nielen pozitívny prístup, ale taktiež aj rešpektujúce postoje ku koučovaným študentom. Využije schopnosť ako pracovať so svojimi pocitmi a zároveň získa celú radu tvorivých postupov na motiváciu a zaujatie skupiny študentov.
Prostredníctvom vhodne zvolenej motivácie a reflexie by mal byť pedagóg v roly kouča schopný podporovať študentov vo vzdelávacom procese. Taktiež zamerať všetku pozornosť na problematiku medziľudskej komunikácie, najmä v školskom prostredí. Tofade (2010) vysvetľuje spôsob vystupovania pedagóga v dvoch primárnych úlohách – v úlohe pedagóga, v úlohe kouča, alebo v kombinácii oboch rolí naraz. Na začiatku výuky je dôležité zadefinovať povahu vzťahu so študentom a ideálne v súlade s očakávaniami študenta. Učiteľ v svojej učiteľskej praxi odovzdáva svojim študentom poznatky a znalosti a práca kouča dopĺňa tento proces o špecifické otázky, ktoré smerujú ku koučovaným študentom, aby zefektívnil priebeh, motivoval študentov nadobúdať potrebné vzdelanie a rozvíjal ich vlastný potenciál.
Z pohľadu autora vieme chápať úlohu kouča za dôležitý aspekt, ktorý spoluutvára chod vzťahu medzi koučom a koučovaným.
34 Kouč, pedagóg najčastejšie vystupujú v roli:
• vŕby – aktívne načúvanie
• rozprávača, ktorý inšpiruje k riešeniam
• oponenta
• rovnocenného partnera
• trénera
• prieskumníka
• moderátora – v podobe diskusie na určitú tému
• inšpirátora – napomáha získavať nové riešenia
• nezávislého pozorovateľa
(Suchý, Náhlovský ,2007)
Podľa vyššie uvedených rolí kouča, pedagóga vieme ich prácu vnímať z viacerých hľadísk, čo naznačuje širokú škálu možností, ktoré naplno využívajú v prospech študentov a celkovo v pozitívny prínos celému vzdelávaciemu procesu.
Jednou z možných rolí kouča je aj takzvaný „agent zmeny“, ktorý napomáha študentovi počas dôležitých zmien sa zorientovať. V tomto ponímaní mu je zas pedagóg schopný pomôcť udržať si svoj smer a plniť záväzky (Gray, 2006). V prípade ak pedagóg využíva takzvanú „nápravnú funkciu“ , nemusí byť vždy vnímaný pozitívne, ale práve naopak môže vzbudzovať aj negatívne pocity, pocity menejcennosti. Napríklad , keď sa snaží kompenzovať vzniknutý nedostatok na strane študenta. Preto by mal byť obozretný a v takejto situácii nájsť správnu cestu pomôcť študentovi (Cavicchia, 2010).
Intenzita emočného toku, ktorý dotvára a sprevádza pedagogický proces má rozhodujúci význam pre upevňovanie správania jednotlivých vzťahov. Jedná sa najmä o pocity radosti a bezpečia. Vnímanie pocitov dotvára, upevňuje vzťah študenta s pedagógom. Preto by mal byť pedagóg človekom, u ktorého koučovaný študent cíti oporu. Efektivita procesu koučovania je podmienená pochopením potrieb študenta. Pochopením týchto potrieb možno dosiahnuť určené ciele a prispieť k osobnostnému rastu študenta.
35
5.3 Koučovacie metódy v prostredí školskej organizácií
Kouč pedagóg využíva v procese edukácie viaceré možné nástroje. Zakladá si na dôvere, podpore, rozširuje spektrum možností, snaží sa motivovať, inšpirovať, ale hlavným zámerom je konkrétna pomoc. Hľadá, vytvára študentom vhodné ciele, ktoré by boli do budúcnosti schopní naplniť, a to bez využívania prostriedkov kritiky aj v prípadoch, ktoré si ju priam vyžadujú (Parma, 2006). Metódy využívane v školskom prostredí sa diametrálne líšia od metód, ktoré sa využívajú napríklad popri koučovaní v manažérskom prostredí.
5.3.1 Jednotlivé metódy 1. Kruh rovnováhy
Je vyžívaný v prípade, kedy si študent nie je istý, aký prínos by mu koučovanie malo priniesť a za akým cieľom. Teda študent sa ocitá v situácii, kedy pociťuje neistotu a nevie sa posunúť ďalej. Kruh rovnováhy primárne slúži na ujasnenie priorít. Postupom tejto metódy je na začiatku rozdelenie nakresleného kruhu na niekoľko častí, ktoré jednotlivo znázorňujú ovplyvňujúce oblasti života, hodnoty či ciele koučovaného. Nasleduje ohodnotenie oblastí v škále od 1 ( čo v strede kruhu znamená úplnú nespokojnosť) do 10 ( čo naopak predstavuje ideálny stav, maximálnu spokojnosť) podľa situácie, v akej sa človek nachádza, vo vzťahu k riešenému problému. Posledným krokom je uvedomenie si skutočnosti a ujasnenie priorít z hľadiska, kde sa chce koučovaná osoba posunúť. Zadefinovanie akčných krokov, ktoré dovedú koučovaného k zlepšeniu oblasti, ktorá si to najviac vyžaduje.
2. Johariho okno
Vyjadruje a znázorňuje vzájomné väzby medzi interpersonálnymi a intrapersonálnymi dejmi, zmysel spätnej väzby. Usporadúva informácie o osobnosti študenta, ktoré sú rozdelené do základných štyroch kvadrantov:
1. veci, ktoré o sebe viem ja a vedia to aj druhí
2. veci, ktoré o sebe viem ja, ale druhí to o mne nevedia 3. veci, ktoré o mne vedia druhí, ale ja ich o sebe neviem 4. veci, ktoré o sebe neviem ja a ani druhí
