2. Koučing
2.4 Typy koučingu
2.4.2 Tímový koučing
Na rozdiel od individuálneho koučingu ide v tomto prípade o spoluprácu so skupinou viacerých jedincov. Môže sa jednať napríklad o skupinu pracovníkov na pracovisku, študentov v triede, dočasne vytvorenú skupinu s cieľom dosiahnutia istého výsledku a podobne. Kouč sa snaží vyriešiť nefunkčnosť nekompaktnej skupiny, ktorá nedosahuje predpokladané výsledky.
V takýchto skupinách sa môže vyskytovať rozdielna produktivita jedincov, rôznorodé vzťahy a pohľady na skutočnosť. V niektorých prípadoch dokonca dochádza k tomu, že niektorí z členov je aktívnejší a prínosnejší než ostatní, čo môže vyvolávať konflikty v tíme. Málo zvažovaným, no napriek tomu ďalším možným problémom, sú generačné rozdiely. Vo veľa prípadoch starší a skúsenejší, zabehnutí členovia si niekedy nerozumejú s menej skúsenými členmi, ktorí sa do praxe začlenili podstatne neskôr (Hayes, 2005).
Pre celkovú efektivitu je nevyhnutné vytvoriť nezávislý vyrovnaný tím, na čele s vedúcim, ktorý je schopný motivovať a zosúladiť chod celej skupiny. Zvyšok skupiny je povinný rešpektovať a naslúchať svojho vedúceho s dôverou v jeho samotného. Každopádne vybraný vedúci nemôže zneužívať svoje postavenie, ale práve naopak s primeranou autoritou myslieť na prospech celého tímu. Vybudovanie pozitívnej atmosféry v tíme môže doviesť slabšie články k zamysleniu sa nad svojimi činmi a prístupmi. Dôležitou podstatou koučovania je udržanie tímu v období, kedy sa nedarí a prichádza kríza.
V skupinách, ako sme už spomenuli, môže dochádzať ku konfliktom, ktoré sú spôsobované viacerými ovplyvňujúcimi faktormi. Samotný autor Paul Birch (2005) vo svojej knihe
„Koučovanie, inšpiruje ostatných ku zlepšeniu výkonu“, apeluje na to, že vznik konfliktov v kolektíve môže zapríčiniť samotný kouč. Vo svojom diele poukazuje na nespravodlivý prístup kouča k určitej skupine, ako napríklad vytváranie si obľúbených a neobľúbených účastníkov skupiny, znevýhodňovanie niektorých voči takzvaným obľúbencom. Kouč by mal byť predovšetkým profesionál a brať každého jedného člena skupiny rovnako bez rozdielov. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že stanovený cieľ bude odzrkadľovať prácu celého tímu a nie iba jednotlivcov. Preto aj autor poukazuje a odporúča rozdeliť si čas na to, kedy sa kouč bude venovať jednotlivým osobám v skupine a na časť, kde sa bude venovať celej skupine ako celku.
23
2.5 Koučovanie samého seba
Pri význame koučovaní samého seba sa môžeme stretnúť s pojmom „life coaching“. Proces životného koučingu sa zameriava na osobný rozvoj a celkový úspech človeka. Využiteľnosť takéhoto typu koučingu pozostáva v podstate, kde človek sa snaží spoznať samého seba, zisťuje, kde sa momentálne v živote nachádza, ktorá mu umožní zistiť ako sa dostať na úroveň života, kde by sa chcel v budúcnosti nachádzať. Cieľom takéhoto typu koučingu je prioritne si uvedomiť, čo chceme v našom živote zmeniť, prevziať svoje konanie, rozhodnutia sám za seba a taktiež aj rozhodnutia za svoje činy. Pristupovaním ako kouč k sebe samému je možné v prípade, kedy človek má dostatočnú dávku poctivosti, odhodlania a sebakritiky. Životný koučing je môže slúžiť v oblastiach ako napríklad v rozvoji kreativity, prekonania životných kríz, mentálnych blokoch, nastavenia hodnôt a priorít, zvýšenia motivácie alebo v oblastiach objavenia vlastného potenciálu, talentu.
2.6 Interný a Externý koučing
V prípade neschopnosti klienta zlepšiť výkon, dosiahnuť istý cieľ vlastnými silami, môže požiadať o pomoc interného kouča. Ak sa v okolí žiaden interný kouč nenachádza, v tom prípade sa vyžaduje pomoc externého kouča, ktorý bude poskytovať jeho služby na určitú dobu.
2.6.1 Interný koučing
V tomto zmysle sa jedná o každodenné motivovanie ľudí počas ich bežnej rutiny. Interný kouč nie je však úplne osobou, ktorá je považovaná za zbehlú v oblasti koučingu. Ide o človeka, ktorý podstúpil a teda bol koučovaný a sám najprv absolvoval externé koučovanie. V ideálnom prípade sa ešte zúčastnil, podstúpil kurz interných koučov. Ak porovnávame externé koučovanie s interným, je dôležite poznamenať, že využitie interného kouča je lepšou voľbou, možnosťou ako pomôcť spolupracovníkom s prekonaním problémov a taktiež aj so zlepšením ich správania, prístupu. Kouč dôveruje svojim spolupracovníkom, že správne vykonávajú svoje úlohy. Ostáva v pozícii pozorovateľa a zasahuje až v nevyhnutných prípadoch ako napríklad, keď spozoruje, že jeho spolupracovník vykonáva nezanedbateľné chyby.
24
Samozrejme zasahuje a pomáha svojmu kolegovi spôsobom kladenia špecifických otázok, ktoré mu pomôžu zamyslieť sa a opraviť jednotlivé chyby. Kouč má aj druhú možnosť, a to neopraviť pracovníka. Touto metódou ho donúti samotne spätne analyzovať a prísť na chybu bez jeho pomoci. Konečným výsledkom docieli zlepšenie pracovníka a umožní mu získať aj negatívne skúsenosti.
Podstatou koučovania nie je cielené nútenie ľudí k práci, ale snaha vysvetliť a nasmerovať na cestu k poznaniu, odhaleniu zmyslu k vykonávaniu práce. V rámci spoločnosti zohráva interný kouč rolu, pomocou ktorej napomáha, aby jednotliví zamestnanci príslušnej organizácie napredovali. No on samotný musí byť vzorom, aby pozitívne ovplyvnil skupinu ľudí, ktorí mu budú dôverovať a nasledovať ho. Od interného kouča tak ako aj od externého je vyžadovaná dôsledná aplikácia koučingu v praxi a nie iba poskytnutie informácií na teoretickej úrovni (Cipro, 2015).
2.6.2 Externý koučing
Špecialista v podobe externého kouča je najatý organizáciou pre spoluprácu s jej pracovníkmi. Jeho úlohou je pomôcť k dosiahnutiu osobného rozvoja. Kouč ako nezainteresovaná osoba dodržuje diskrétnosť, a tak si získava dôveru klienta a naopak. Proces koučovania v podobe uzavretého rozhovoru obsahuje informácie, ktoré sa v žiadnom prípade nedostanú von do povedomia nezainteresovaných osôb. Kouč nie je povinný posúvať súkromné informácie ani firme, ktorá si ho najala. Od externého kouča sú vyžadované isté nároky ako v oblasti osobnej kvality, kde je zahrnutá odbornosť koučingu, vysoké morálne zásady a certifikácia. Napriek vyžadovaniu náročného štandardu kouč nie je povinný byť odborníkom v oblasti, v ktorej pracuje jeho klient. Jeho podstatou nie je pochopenie práce klienta, ale aby dostatočne prebudil potenciál a ukázal mu novú perspektívu, poprípade doposiaľ nepoznaný uhol pohľadu.
25
Markantným rozdielom medzi externým a interným koučom je neustále nové prostredie, do ktorého externý kouč prichádza a pracuje v ňom. Proces vykonávania jeho činnosti možno rozdeliť na niekoľko fáz. Prvá fáza pozostáva zo získavania čo možno najväčšieho počtu potrebných informácií. Druhá a tretia fáza je založená na vytváraní dohody medzi koučom a organizáciou či vytváranie si dobrých vzťahov s koučovanými zamestnancami. Nasleduje poskytovanie pomoci, kde sa riešia vzniknuté problémy, komplikácie. Kouč tesne pred záverom z vlastnej iniciatívy poskytuje aj spätnú väzbu, ktorá priaznivo napomáha jeho koučovaným.
Poslednou fázou je konkrétny rozvoj pracovníkov a vytvorenie individuálnych rozvojových programov (ICF, 2021).
3. Kouč
Kouč ako expert vedie rozhovory a komunikuje s klientami prostredníctvom koučovacích otázok. Napomáha koučujúcim rozvíjať vlastné zdroje, aby boli schopní uvedomiť si ich silné stránky a naplno ich využívať. Jeho povzbudzovanie napomáha prekonať hranice klienta a využíva chyby ako príležitosť naučiť ľudí niečo nové. Kouč musí byť mimoriadne bystrý a pohotovo reagovať. „Kouč je osoba, ktorá je dôveryhodným vzorom, poradcom, múdrym človekom, priateľom, správcom a sprievodcom.“ (Grant, 2005).
Podľa International Coaching Federation je pojem kouč chápaný nasledovne: „Profesionálni kouči vytvárajú trvalé partnerstvá zamerané na pomoc koučovaným plniť rozhodnutia v ich osobných a profesionálnych životoch. Kouči pomáhajú ľuďom zlepšovať ich výkony a skvalitňovať ich životy.“
Na základe osobnej dohody kouča s koučovaným klientom, by sa prednostne kouč mal zamerať a podporiť, nie iba racionálnu, reflexno-vegetatívnu zložku, ale aj emocionálnu osobnostnú zložku. Pokiaľ sa kouč nebude orientovať na emocionálno-citovú zložku koučovaného a nebude schopný poznať jeho vnútorné pohnútky, motívy, taktiež by nebol schopný vytvoriť vzťah založený na dôvere a pocite bezpečia, výsledky by v takomto prípade skončili na úrovni pominuteľných vedomostí bez hlbšieho významu (Giertlová, 2004)
26
Pre dosahovanie pozitívnych výsledkov napomáha koučovi jeho pozitívny prístup, zdravé sebavedomie, sebakontrola, svedomitosť, empatia, zmysel pre tímovú prácu a orientácia na dosahovanie výsledkov. Veľkou výhodou je pokiaľ on samotný si uvedomuje, zvláda sa prispôsobovať a využíva otvorenú komunikáciu. Rozvoj tém by mal byť iniciovaný zo strany koučovaného jedinca, ktorého v prípade potreby kouč usmerní, ale nebude on sám meniť a určovať direktívnym spôsobom, čo má klient robiť a čo nie. Napomáha koučovanému nachádzať vlastné riešenia, ktoré mu následne napomôžu dosiahnuť vytúžený cieľ.
3.1 Vlastnosti kouča
Na prvý pohľad sa kouč od obyčajného človeka ničím nelíši. Preto by sme mohli tvrdiť, že koučovanie by zvládol aj obyčajný človek, ktorý dokáže pomôcť inému jedincovi v ťažkej situácii. Avšak ak nie je človek ochotný pomáhať druhým a podrobnejšie sa vzdelávať v tejto oblasti, nie je úplne vhodné, aby sa koučingom zaoberal, keďže špecifickosť kouča spočíva v jeho vysokej kvalifikácii, ktorá je sprevádzaná hlbším vzdelávacím procesom ( Birch, 2005).
Medzi základné vlastnosti kouča jednoznačne patrí komunikatívnosť, na ktorej je celý proces koučingu viac-menej založený. Kouč musí byť schopný komunikovať s klientom, aby dosiahol potrebné informácie pre jeho rozvoj, ale taktiež musí dať jemu priestor a nemôže sebecky strhávať pozornosť iba na seba a na jeho komunikačné prostriedky. Nesebeckosť je ďalším dôležitým atribútom kouča. Cieľom je dosiahnutie úspechu klienta a nikdy nie kouča. Kouč, ktorý sebecky priťahuje pozornosť na seba a priam si ju vyžaduje, nie je považovaný za vhodného kandidáta tejto činnosti. Ako už bolo spomenuté, spôsob komunikácie je veľmi dôležitý. Avšak spôsob kladenia správnych otázok je tak isto dôležitý. Pokiaľ je kouč schopný sa správne pýtať, môže svojho klienta doviesť k riešeniam pomocou správnych otázok úplne bez akéhokoľvek nátlaku. Pri koučingu ide predovšetkým o udržiavanie partnerských vzťahov.
Ide o vzájomný vzťah, ktorý môže byť rovnako prínosný pre klienta, ako aj pre kouča. Preto je dôležité, aby kouč rád spoluprácu s ľuďmi, ktorí ho tiež veľakrát môžu obohatiť, ovplyvniť, ale aj z dôvodu reputácie samotného kouča. Vlastnú hodnotu, cenu kouč získava na základe iných ľudí, a tak dobré vzťahy s klientami sú podmieňujúcim faktorom pri získavaní koučovej hodnoty, ceny (Bungay Stanier, 2017).
27
3.2 Základné postoje dobrého kouča
1. Akceptovateľnosť
Kouč v jeho profesii musí dodržiavať profesionálny prístup ku každej jednej koučovanej osobe, bez ohľadu na emocionálnu zrelosť, skúsenosti a pocity, ktoré daná osoba prejavuje a vykazujúcich úspechoch, neúspechoch klienta. Jeho profesionalita spočíva aj v jeho konkrétnom spávaní čo znamená, že nikdy svojho klienta neponižuje, nezosmiešňuje, nevytvára unáhlene uzávery a predsudky. Rešpektuje klienta a jeho aktuálny stav v súvislosti s jeho možnosťami, schopnosťami a hranicami.
2. Záujem o svet druhého
Prejavom úprimného záujmu tak kouč dáva najavo, že vníma svojho klienta ako rovnocennú ľudskú bytosť. Na základe prejaveného záujmu si u klienta vybuduje istú pozíciu v živote a stane sa tak dôveryhodnou osobou. Samozrejme iba v prípade, kde kouč nekladie otázky iba z istej povinnosti, lebo to má v popise práce, ale preto, že jeho cieľom je naozaj pomôcť a naviesť svojho klienta k dosiahnutiu jeho cieľov. Jeho zámerom je pochopiť svojho klienta zo všetkých možných perspektív.
3. Empatia
Empatiou možno rozumieť proces, počas ktorého sa kouč snaží nehodnotiacim spôsobom vcítiť do pocitov druhého. Dôležitosť kladie pri uprednostňovaní najmä pocitových zážitkov, skúseností svojho klienta, pomocou ktorých mu je umožnené lepšie poznanie aktuálnej situácie, v ktorej sa koučovaná osoba nachádza. Okrem upriamenia pozornosti na city je dôležité, aby kouč pochopil koučovaného, no v žiadnom prípade nejde o súcit, poprípade ľutovanie.
4. Dôvera
Vzťah založený na dôvere medzi koučom a koučovaným nespočíva iba vo vybudovávaní dôvery zo strany kouča, ale ide aj o dôveru v podobe, že kouč vníma a dôveruje svojmu klientovi, že je schopný posúvať a rozvíjať svoj potenciál. S rešpektom akceptuje klienta takého, aký je. Prostredníctvom dôvery ho podporuje a posúva vopred.
28 5. Zhoda
Zhodné alebo autentické správanie predstavuje prejavy správania bez umelých prvkov. Kouč vystupuje podľa toho, aký v skutočnosti je, neklame, nenapodobňuje štýl správania inej osoby a podobne. Jedná priamo a jasne, vyjadruje vlastný názor podľa pravdivej skutočnosti v tom prípade, ak to priaznivo vplýva na proces rozhovoru s koučovaným (Haberleitner, Deistler, Ungvari, 2009).
Prejav empatie klienta voči správaniu kouča a jeho akceptácia, napomáha klientovi postupne pristupovať k sebe samému rovnako. S pocitom, že ho niekto akceptuje, sa začína akceptovať aj on sám. Pocity neistoty a ohrozenia sa začínajú vytrácať a nahrádza ich pocit istoty, ktoré posilňujú ich sebavedomie. Po odstránení najdôležitejšej prekážky v podobe strachu je klient pripravený otvoriť sa novým skúsenostiam, kvôli jeho skreslenému vnímaniu.
4. Slovenská asociácia koučov - SAKO
Slovenská asociácia koučov vznikla na základe inšpirácie už existujúcich iných asociácii v okolitých krajinách, ale aj z dôvodu potreby rozvíjať koučing ako profesiu aj na Slovensku.
Pozostáva z profesionálnych koučov, ktorí sa prednostne starajú nielen o rozvoj, ale aj o odbornosť a kvalitu koučov. Rozvíjajú osvetu a dodatočné informácie o koučovaní, prispievajú k zavedeniu koučovacieho prístupu. Riadia sa etickým kódexom a medzinárodne platnými štandardami. Taktiež sa snaží pomáhať potencionálnym koučom s uplatnením na trhu.
Preto vytvorila aj certifikačný systém. Po získaní príslušného certifikátu je oficiálne potvrdená znalosť a prax v oblasti poskytovania koučingu. Systém pozostáva z troch certifikátov:
• Kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – KcS
Po dosiahnutí KcS certifikátu kouč preukazuje základnú úroveň znalostí a kompetencií vo využívaní koučovania. Taktiež preukazuje základnú znalosť rozdielov medzi koučovaním a inými profesiami, a to v plnej využiteľnosti svojich zručností.
29
• Profesionálny kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – PKcS
V tomto prípade kouč preukazuje jednoznačné ovládanie koučovacích zručností, no stále je ešte trochu závislý na technikách, ktoré si osvojil a stále sa vzdeláva, ako maximálne podporovať partnerský vzťah s klientom. Počas procesu koučovanie si uvedomuje a rozumie rozdielom medzi koučovaním a inými profesiami.
• Majster kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – MKcS
Posledným a zároveň najvyšším stupňom certifikátu je MKcS kouč, ktorý prirodzene a s ľahkosťou využíva koučovacie zručnosti. Vytvára plnohodnotné partnerstvo s klientom, ktoré mu umožňuje objavovať a vzdelávať. Transparentne preukazuje veľmi hlboké porozumenie medzi koučovaním a inými profesiami.
Všetky tri certifikáty, ktoré možno dosiahnuť sú úplne zhodné s certifikátmi, ktoré možno získať u medzinárodnej federácii ICF ( International Coaching Federation).
Zámerom asociácie, nie je iba samotný rozvoj koučingu v spoločnosti ako takej, ale dokonca aj zavedenie koučovacieho prístupu na univerzity a vysoké školy. Priniesť prístup, ktorý by podporil kvalitu a efektivitu štúdia na vysokých školách. Asociácia koučov je toho názoru, že koučing je využiteľný aj na pôde školskej organizácie. Už v predošlých kapitolách bol objasnený fakt priaznivého vplyvu koučingu vo viacerých oblastiach a jeho pozitívneho prínosu. Začlenením a využívaním koučovacích metód by tie priaznivo vplývali na prácu pedagóga. Prínosom by bolo najmä zlepšenie zapojenia študentov do vzdelávacieho procesu, efektívne diskusie, prínos zážitkových prvkov do výučby, lepšie prepojenie vedomostí, zručností a využiteľnosť v praxi, vytvorenie dostatočného priestoru, aby študenti prišli na riešenia sami, ale hlavne zvýšenie sebaistoty a profesionality. V prípade študentov by sa jednoznačne zlepšila angažovanosť do preberanej problematiky, uvedomenie si súvislosti, postoj k názorom, objavovanie vlastných postupov, schopnosť vhodnej komunikácie, prevzatie zodpovednosti, posilnenie strategického a projektového myslenia, rozvoj praktických zručností a najdôležitejšie by sa posilnila sebaistota a cieľavedomosť.
30
SAKO ponúka pre vedenie, pracovníkov školy a študentov viacero programom. Informatívny workshop, počas ktorého je vysvetlené využívanie koučovacieho prístupu v praxi a taktiež je jeho súčasťou konkrétna ukážka koučovania. Ďalší workshopom pozostáva z prednášky, ktorá je venovaná cieľovej skupine. Možnosť zúčastnenia sa tréningu, kde si jednotliví pedagógovia a študenti osvojujú, skúšajú jednotlivé koučovacie zručnosti. Asociácia taktiež ponúka vzájomnú spoluprácu so školou, ktorá pozostáva z doplnenia osnov predmetu na podporu koučovacej spôsobilosti absolventov (SAKO, 2021).
5. Koučovanie v prostredí školskej organizácie
Melendéz (2007) vysvetľuje koučovanie v prostredí školy ako alternatívne mentorovanie.
Podľa presvedčenia autorky jadrom koncepcie je schopnosť identifikovať reálne ciele prepojené so vzdelávaním a vytýčením potrebných krokov, bez ohľadu na životné skúsenosti, vedomosti, ale taktiež možnosti prejavu potenciálu jednotlivých študentov. Postavenie kouča
je v tomto prípade objektívne, prejavuje záujem o ich rozvoj vo forme rozhovoru.
Kladenie špecifických otázok by malo doviesť študentov k sebareflexii v podstate k lepšiemu sebapoznaniu a definovaniu vlastnej budúcnosti (Horská,2009). Táto metóda slúži ako nástroj vymedzenia cieľov a určenie spôsobu ich dosahovania, či už v podobe dlhodobého alebo krátkodobého plánu. Otázky by mali súvisieť so stanoveným cieľom študenta a kontrolovať dostupné, potrebné prostriedky k ich dosiahnutiu.
Inner Game v preklade „vnútorná hra“ je jednou z hlavných aplikovaných metód kouča, ktorá je vhodná, uplatniteľná v pedagogickom procese výučby. Je založená na princípe, kde jedinec využíva nekritické pozorovanie kľúčových momentov, za účelom najpresnejšieho pozorovania.
Počas precízneho pozorovania sa telo pozorovateľa samo prispôsobí, aby podalo čo najlepší výkon ( Gallwey, 2010).
Pedagóg prostredníctvom metódy napomáha študentom rozpoznávať obsah potrebnej látky, získať mobilitu a prekonať prekážky, ktoré často stoja v ceste za dosahovaním cieľov.
Upozorňuje svojich študentov, aby sa zbytočne nerozptyľovali okolím a naučili sa sústrediť na to, čo je dôležité a prínosné pre ich rozvoj. Pedagóg udržiava rovnováhu medzi učením sa, skúsenosťami a cieľmi. Taktiež poukazuje na dôležitosť časového obmedzenia, aby si študenti boli schopní vo vymedzenom čase naplánovať, vyčleniť priestor na potrebné vzdelávanie.
31
Schopnosť komunikovať a jednanie s ľuďmi býva vo veľa prípadoch hlavnou komplikáciou.
Študenti sú veľakrát obmedzení komunikačnými prostriedkami, nevedia otvorene komunikovať alebo sa priam boja prejaviť a vysloviť vlastný názor s obavou z možnej kritiky.
V tomto prípade má pedagóg zakročiť a dopomôcť k rozvoju komunikačných schopností.
Ďalšími dôležitými aspektmi sú všeobecné zlepšovanie a rozvíjanie schopností, využívanie
Ďalšími dôležitými aspektmi sú všeobecné zlepšovanie a rozvíjanie schopností, využívanie