Pedagóg v roli kouča - Koučovanie v prostredí školskej organizácie

5. Koučovanie v prostredí školskej organizácie

5.2 Pedagóg v roli kouča

Byť koučom znamená zamerať svoju pozornosť na proces. Obsah a cieľ ponecháva na koučovanom. Pokiaľ sa pedagóg naučí koučovať, proces výuky naberie nové rozmery a bude schopný jednotlivo si vyjasniť ciele s každým študentom. Následnou spoluprácou získajú benefity, pomocou ktorých určia, aký z naučeného obsahu a akým spôsobom bude na študenta vplývať. Učiteľ využívajúci koučovacie postupy, metódy nadobúda schopnosť efektívne viesť proces výuky. Pedagóg si osvojí nielen pozitívny prístup, ale taktiež aj rešpektujúce postoje ku koučovaným študentom. Využije schopnosť ako pracovať so svojimi pocitmi a zároveň získa celú radu tvorivých postupov na motiváciu a zaujatie skupiny študentov.

Prostredníctvom vhodne zvolenej motivácie a reflexie by mal byť pedagóg v roly kouča schopný podporovať študentov vo vzdelávacom procese. Taktiež zamerať všetku pozornosť na problematiku medziľudskej komunikácie, najmä v školskom prostredí. Tofade (2010) vysvetľuje spôsob vystupovania pedagóga v dvoch primárnych úlohách – v úlohe pedagóga, v úlohe kouča, alebo v kombinácii oboch rolí naraz. Na začiatku výuky je dôležité zadefinovať povahu vzťahu so študentom a ideálne v súlade s očakávaniami študenta. Učiteľ v svojej učiteľskej praxi odovzdáva svojim študentom poznatky a znalosti a práca kouča dopĺňa tento proces o špecifické otázky, ktoré smerujú ku koučovaným študentom, aby zefektívnil priebeh, motivoval študentov nadobúdať potrebné vzdelanie a rozvíjal ich vlastný potenciál.

Z pohľadu autora vieme chápať úlohu kouča za dôležitý aspekt, ktorý spoluutvára chod vzťahu medzi koučom a koučovaným.

34 Kouč, pedagóg najčastejšie vystupujú v roli:

• vŕby – aktívne načúvanie

• rozprávača, ktorý inšpiruje k riešeniam

• oponenta

• rovnocenného partnera

• trénera

• prieskumníka

• moderátora – v podobe diskusie na určitú tému

• inšpirátora – napomáha získavať nové riešenia

• nezávislého pozorovateľa

(Suchý, Náhlovský ,2007)

Podľa vyššie uvedených rolí kouča, pedagóga vieme ich prácu vnímať z viacerých hľadísk, čo naznačuje širokú škálu možností, ktoré naplno využívajú v prospech študentov a celkovo v pozitívny prínos celému vzdelávaciemu procesu.

Jednou z možných rolí kouča je aj takzvaný „agent zmeny“, ktorý napomáha študentovi počas dôležitých zmien sa zorientovať. V tomto ponímaní mu je zas pedagóg schopný pomôcť udržať si svoj smer a plniť záväzky (Gray, 2006). V prípade ak pedagóg využíva takzvanú „nápravnú funkciu“ , nemusí byť vždy vnímaný pozitívne, ale práve naopak môže vzbudzovať aj negatívne pocity, pocity menejcennosti. Napríklad , keď sa snaží kompenzovať vzniknutý nedostatok na strane študenta. Preto by mal byť obozretný a v takejto situácii nájsť správnu cestu pomôcť študentovi (Cavicchia, 2010).

Intenzita emočného toku, ktorý dotvára a sprevádza pedagogický proces má rozhodujúci význam pre upevňovanie správania jednotlivých vzťahov. Jedná sa najmä o pocity radosti a bezpečia. Vnímanie pocitov dotvára, upevňuje vzťah študenta s pedagógom. Preto by mal byť pedagóg človekom, u ktorého koučovaný študent cíti oporu. Efektivita procesu koučovania je podmienená pochopením potrieb študenta. Pochopením týchto potrieb možno dosiahnuť určené ciele a prispieť k osobnostnému rastu študenta.

5.3 Koučovacie metódy v prostredí školskej organizácií

Kouč pedagóg využíva v procese edukácie viaceré možné nástroje. Zakladá si na dôvere, podpore, rozširuje spektrum možností, snaží sa motivovať, inšpirovať, ale hlavným zámerom je konkrétna pomoc. Hľadá, vytvára študentom vhodné ciele, ktoré by boli do budúcnosti schopní naplniť, a to bez využívania prostriedkov kritiky aj v prípadoch, ktoré si ju priam vyžadujú (Parma, 2006). Metódy využívane v školskom prostredí sa diametrálne líšia od metód, ktoré sa využívajú napríklad popri koučovaní v manažérskom prostredí.

5.3.1 Jednotlivé metódy 1. Kruh rovnováhy

Je vyžívaný v prípade, kedy si študent nie je istý, aký prínos by mu koučovanie malo priniesť a za akým cieľom. Teda študent sa ocitá v situácii, kedy pociťuje neistotu a nevie sa posunúť ďalej. Kruh rovnováhy primárne slúži na ujasnenie priorít. Postupom tejto metódy je na začiatku rozdelenie nakresleného kruhu na niekoľko častí, ktoré jednotlivo znázorňujú ovplyvňujúce oblasti života, hodnoty či ciele koučovaného. Nasleduje ohodnotenie oblastí v škále od 1 ( čo v strede kruhu znamená úplnú nespokojnosť) do 10 ( čo naopak predstavuje ideálny stav, maximálnu spokojnosť) podľa situácie, v akej sa človek nachádza, vo vzťahu k riešenému problému. Posledným krokom je uvedomenie si skutočnosti a ujasnenie priorít z hľadiska, kde sa chce koučovaná osoba posunúť. Zadefinovanie akčných krokov, ktoré dovedú koučovaného k zlepšeniu oblasti, ktorá si to najviac vyžaduje.

2. Johariho okno

Vyjadruje a znázorňuje vzájomné väzby medzi interpersonálnymi a intrapersonálnymi dejmi, zmysel spätnej väzby. Usporadúva informácie o osobnosti študenta, ktoré sú rozdelené do základných štyroch kvadrantov:

1. veci, ktoré o sebe viem ja a vedia to aj druhí

2. veci, ktoré o sebe viem ja, ale druhí to o mne nevedia 3. veci, ktoré o mne vedia druhí, ale ja ich o sebe neviem 4. veci, ktoré o sebe neviem ja a ani druhí

Hlavným zámerom metódy Johariho okno je sebapoznanie, ktoré napomôže uvedomiť si študentovi veci, ktoré si doposiaľ neuvedomoval pomocou poznania, ako ich vníma okolie a čo všetko o nich vie vypovedať, ale taktiež čo o sebe konkrétny študent vie sám a čo všetko si aj uvedomuje, že vie. Na záver je schopný vidieť sám seba z viacerých pohľadov a zmeniť aktuálnu situáciu, ktorá nie je dostatočne uspokojivá.

3. Myšlienková mapa

Je metóda veľmi podobná metóde brainstormingu. Úlohou študenta je vytvoriť čo najviac možných nápadov, návrhov. Usporiadanie slov, pojmov do ucelenejších celkov je nápomocné k identifikácií závislosti a spojitosti, ktoré nie sú často na prvý pohľad zrejmé. Podporujú najmä pamäť, rozvíjajú kreativitu, pomáhajú pri plánovaní, riešení problémov alebo sú všeobecným sprievodcom.

4. Barometer nálady

Barometer nálady sa využíva ako spôsob naladenia a zistenie miery nálady študenta. Podstatou metódy je odhalenie faktorov, ktoré vplývajú na ich aktivitu. Cieľom metódy je naladenie na istú aktivitu, učiť sa bez zábran vyjadrovať svoju náladu, pocity, postoje, ale taktiež učiť sa vyjadrovať vlastný názor a podporiť ho rôznymi argumentami. Sebareflexia, ktorá môže napomôcť zvýšenie angažovanosti študenta do ďalšieho procesu vzdelávania.

Konkrétne uvedené metódy priaznivo ovplyvňujú viacero aspektov študenta. Kladne napomáhajú v rozvoji potenciálu, v motivácii, v sebazdokonaľovaní, v osobnom rozvoji, v redukcii stresu a odstraňovaní prekážok v ponímaní študenta ako jednotlivca. V prípade zaoberania sa väčšou skupinou študentov vieme pomocou využitia metód spozorovať zlepšenie medziľudských vzťahov a klímy v triede, v skupine, ako taktiež zlepšovanie spolupráce a zvyšovanie ich výkonnosti vzdelávania ako celku.

37 5.3.2 Potvrdené výsledky prieskumov

Vo svojej kvantitatívnej štúdií Frankovelgia, Anderson, Hernez-Bloom (2009) sa zameriavali na trendy ohľadom využiteľnosti koučingu v prostredí organizácií. Na danej štúdii sa podieľalo 347 vedúcich pracovníkov. Veľkým prínosom bol zistenie, že až 80%

zúčastnených, ktorým boli kladene otázky, potvrdilo zlepšenie výkonu v organizáciách, vďaka využitiu koučingu a aplikácií jednotlivých metód.

Taktiež potvrdili pozitívny vplyv koučingu na rozvoj pracovníkov, riadenie ich výkonu, využívanie a zdieľanie vedomostí, vyššej spoluúčasti a spolupráci. Jednotlivý rozvoj umožňuje prikladať učeniu a jeho rozvoju čo najväčšiu prioritu. Pomocou štúdie sa prejavilo, že proces koučovania prináša pozitívny a významný profit, ako napríklad zvýšenie angažovanosti zamestnancovej príslušnej organizácie v oblasti miery spokojnosti pracovného výkonu, oblasti tímovej práce, kooperácie, oblasti pracovnej morálky na pracovisku. Veľkým prínosom je aj zistenie, ako koučing posilňuje potenciál jedincov a ich rozvoj.

Na základe výsledkov z prieskumu, ktorý vykonala ICF bolo zistené, že prisudzovanie rolí kouča je vnímané z viacerých perspektív, viacerými pozorovateľmi.

• 84% respondentov vníma, že hlavnou úlohou kouča je vypočutie nových nápadov

• 78% vníma kouča ako motivátora

• 56% vidí kouča ako priateľa

• 50% chápe kouča ako mentora

• 46% vníma kouča skôr ako konzultanta

• 41% si vysvetľuje prácu kouča ako úlohu učiteľa

V širšom slova zmysle možno uviesť, že zamestnanci, ktorí prišli do styku s koučingom, sú v danej organizácií spokojnejší. Vďaka pocitu podpory sa cítia istejší v práci, ktorú vykonávajú a sú omnoho lojálnejší. Koučing sa v dlhodobom trende celej firmy prejavuje znížením fluktuácie či zlepšením spokojnosti zamestnancov (International Coaching Federation, 2012).

Koučovanie vo veľkej miere súvisí s prijímaním zodpovednosti za vlastné činy. Pokiaľ sme schopní prijať zodpovednosť za činy, ktoré vykonávame, zvýši sa tak naše odhodlanie podávať lepšie výkony. Podľa Whitmora (2009) je hlavným nástrojom k optimalizácií výkonu a potenciálu ľudí. Zodpovednosť a vnímanie reality ovplyvňujú spôsob myslenia a výkonnosť.

Mnohí autori tvrdia a vidia koučovanie z viacero perspektív, podľa predmetu záujmu. No pokiaľ si človek neuvedomí dôležitosť celoživotného učenia, spoznávania vecí, ktoré nás obklopujú, nikdy nebude schopný porozumieť mysleniu autorov. Učenie je neoddeliteľnou súčasťou koučovania. Vďaka učeniu je možné dosiahnuť stanoveným cieľom v procese koučovania ( Fleming, Taylor 2005).

Pokiaľ v procese učenia nájdeme zmysel a vysvetlíme to aj študentom, s veľkou pravdepodobnosťou budú schopní efektívne využívať naučené poznatky a dopracujú sa k rýchlejším pokrokom. Koučovanie je považované za zručnosť, ktorá sa už v prostredí školy snaží priateľským spôsobom docieliť rast študentov.

6. Metodika práce a metódy skúmania

Objektom skúmania je koučing a jeho rozvoj a zaradenie do školských organizácií.

V počiatočnej fázy metodiky práce predstavovalo zhrnutie adekvátnych informácií, ktoré boli získané z materiálov vhodných pre tému a nasledovne upravené do vhodnej štruktúry ako podklad pre nasledovné spracovanie bakalárskej práce. Počas vypracovávania bolo využitých niekoľko metód a typov koučingu.

Prvotnú prípravnú fázu tvorilo zhromažďovanie informácií o rozoberanej problematike, ktorých zdrojom bolo získavanie poznatkov najmä zo slovenskej a z českej literatúry, ale taktiež poznatky inej zahraničnej literatúry a pohľadov danej problematiky zameranej na koučing z hľadiska teórie, ako aj jednotlivé zaradenie a uplatnenie v praxi. Taktiež boli využité informácie z internetových stránok a rôznych odborných článkov, ktoré sa vyjadrovali a konštatovali koučing a jeho dnešnú situáciu na trhu postupnej aplikácii do školských organizácii. Mnoho poznatkov a informácii bolo získaných na základe priameho kontaktovania koučov, ktorí sa pohybujú v školskom prostredí a snažia sa dosiahnuť, presadiť dôležitosť využitia koučingu a jeho metód do školských organizácií za cieľom lepšej prosperity vzdelávania a celého vzdelávacieho procesu.

K dosiahnutiu hlavného cieľa práce dopomohlo porovnanie a poukázanie na fakt, kde je už dlhoročne dokázané, že koučing využívajú firmy, ktoré vyhľadávajú kouča v zmysle odstrániť všetky vzniknuté prekážky popri chodu firmy. Čo odzrkadľuje skutočnosť pozitívnych vplyvov koučingu a jeho metód, ktoré môže byť využívané vo viacerých sférach, prostrediach u rôznych jednotlivcov. Vďaka zámeru koučingu, čo je pomôcť a nedirektívnym spôsobom viesť ľudí k dosiahnutiu ich cieľov a samotnému rozvoju v akejkoľvek oblasti.

6.1 Cieľ praktickej časti

Cieľom bakalárskej práce je popísať rozvoj a potrebu aplikácie koučingu do školských organizácií z pohľadu teórie, formy a využitie s metódami a nástrojmi koučingu, ako aj analýza vplyvu využívania koučingu a jeho metód v školskom prostredí či začlenenie vzdelávacieho programu: Koučovanie v praxi riadenia škôl a školských zariadení. Práca obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich čiastkových cieľov, ktorými sú:

• charakteristika, ciele výchovy a vzdelávania

• definovanie koučingu, jeho ciele, metódy a typy

• vymedzenie pojmu kouč

• vysvetlenie koučingu v prostredí školskej organizácie

• pohľad na vplyv koučingu v prostredí školskej organizácie prostredníctvom občianskeho združenia EduChoach

• analýza dát získaných od kvalifikovaných koučov

• aplikácia vzdelávacieho programu: Koučovanie v praxi riadenia škôl a školských zariadení

• analýza dát zozbieraných formou dotazníka zameraného na rozvoj koučingu v školských organizáciách a na dôležitosť vzdelávania

7. EduCoach

Občianske združenie pod názvom EduCoach je komunita koučov, ktorá ponúka príležitosť všetkým stredoškolákom a ich učiteľom využitia a vyskúšania si profesionálneho koučingu na vlastnej koži. Certifikovaní kouči poskytujú možnosť fyzického stretnutia na pôde konkrétnej školy a absolvujú koučovacie sedenia osobne alebo aj online formou. OZ využíva nad rámec naučené vzorce a myslenie a ponúkajú inovatívny program zameraný na sebarozvoj a zvyšovanie osobného potenciálu. Existujú 2 typy programov, ktoré sú poskytované stredným školám.

Tabuľka 2 Typy programov ( EduCoach, 2020) 1. Core

•Tímový koučingpre triedu alebo skupinu pedagógov

7.1 Výsledky rozhovoru

Na základe online rozhovoru, ktorý bol uskutočnený s jednou so zakladateľov OZ EduCoach JUDr. Miroslavou Tomašovičovou, boli získané podrobnejšie informácie o tomto občianskom združení. Prostredníctvom dotazníka boli zozbierane všetky potrebné dáta, informácie, spôsoby pôsobenia na školách, prístupy ku študentom/pedagógom alebo ku celej školskej organizácii a hlavné ciele EduCoach ako najmä rozvoj koučingu v školských organizáciách.

Respondent vysvetľuje, že „EduCoach je komunita certifikovaných koučov s vášňou pre popularizovanie koučovacej kultúry na stredných školách na Slovensku, lebo vieme, že koučing funguje nielen v business, ale aj v školstve.“ Na základe tohto tvrdenia je možné pochopiť dôvod založenia komunity. Občianske združenie EduCoach bolo založené za účelom šírenia koučovacej kultúry na stredných školách na Slovensku s cieľom sprístupniť profesionálny koučing každému stredoškolákovi a učiteľovi, ktorý prejaví záujem, ktorého hlavnou ambíciou je najmä snaha podporiť potenciál študentov a učiteľov, ich osobný rozvoj a zároveň popularizovať koučing ako inovatívny prístup neformálneho vzdelávania na pôde školských organizácií.

Okrem iného k založeniu OZ EduCoach zakladateľku viedlo poznanie faktu, že koučing je jedinečný nástroj na rozvoj osobnosti a motivácie. Občianske združenie sa špeciálne zameriava na mládež a školské prostredie, v ktorom sa pohybuje z dôvodu potreby zamerať sa na mládež, ktorá bude jedného dňa viesť krajinu, a tak jej potrebné odovzdať maximum informácií a podeliť sa o skúsenosti od kompetentných koučov. Hodnotením dnešnej rýchlo meniacej sa doby je zložité nájsť správne metódy, ako a čo vyučovať, nakoľko sami v dnešnej dobe nevieme s presnosťou určiť, čo bude o pár rokov. Respondent zastáva tvrdenie, že „jediné čo mládeži môžeme odovzdať je naučiť, ako mať otvorenú myseľ, a tak zvládať výzvy v budúcnosti a byť flexibilný, mať kreatívnu myseľ na riešenie nových situácií, ktoré ich čakajú a preberať zodpovednosť za svoje činy, a toto všetko koučing ako inovatívna metóda vo vzdelávaní umožňuje,“ a preto respondent považuje za zmysluplné odovzdať poznatky a urobiť maximum pre to, aby boli pripravení a schopní zodpovedného konania. Koučing je založený na štruktúrovanom rozhovore, v ktorom kouč pomáha koučovanému urobiť si jasno vo veciach, o ktorých sa má rozhodnúť. V projekte OZ sa proces koučovacích rozhovor zameriavame na rozvoj študentov a učiteľov.

Organizácie EduCoach združuje certifikovaných koučov a pridržiava sa medzinárodnej etikety koučov a taktiež aj využíva 11 základných koučovacích kompetencií ako štandardov kouča určených medzinárodnou organizáciou koučov ICF (International Coaching Federation).

Každý jeden koučovací proces/rozhovor je veľmi individuálny. V prvom rade, ak sa jedná o súkromný rozhovor kouč-koučovaný, je upriamovaná všetka pozornosť na jednotlivca a jeho potreby. Po nasledovnom zistení problému a zistenia cieľa, ktorý chce jednotlivec dosiahnuť kouč zváži situáciu a zvolí najvhodnejšiu cestu ako ďalej bude rozhovor pokračovať a aké metódy budú využité. Takýto istý postup prebieha aj pri koučovaní skupín, kde sa samozrejme kouči zameriavajú na skupinu ako celok a napomáhajú koučovaných naviesť k cieľu a odstráneniu globálnych konfliktov, problémov. „Koučovací proces je zameraný na klienta a jeho agendu a zlepšeniu kvality jeho života a ku konkrétnym krokom, ktoré je schopný a ochotný realizovať. Skúmame to čo je pre klienta zmysluplné a zvnútra dáva motiváciu jeho konaniu.“

Respondent v predošlej vete upresnil zámer koučovacieho procesu a poukázal na dôležitosť individuálneho prístupu ku každému jednému klientovi.

Študenti okrem koučovania jeden na jedného majú možnosť sa zapojiť do strednodobého kurzu neformálnej výuky „Študent ako kouč“, kde si osvoja základné koučovacie zručnosti a techniky a reálne si vyskúšajú koučing s ich koučovacím partnerom „peer koučom“

v skupine. Cieľom je odovzdať študentom základné poňatie koučovacieho prístup tak, aby naďalej mohli samostatne využívať koučing v škole, so svojimi spolužiakmi, ale aj na ceste ich ďalším životom. Taktiež sú študentom poskytované krátkodobé workshopy na jednotlivé témy

“soft skills zručností“. V rámci zachovania a šírenia koučovacej kultúry na jednotlivých školách EduCoach ponúka učiteľom zapojiť sa do strednodobého kurzu „Učiteľ ako kouč“, kde učiteľ pochopí základné princípy koučovacieho rozhovoru, zručnosti a techniky potrebné ku koučovaniu a zároveň sa naučí koučovací prístup používať v sebareflexii a procesnom raste či už v jeho samotnom alebo uplatniteľnom pre rast študentov a zlepšení komunikácie so študentom tak, aby mohli dlhodobo vnášať koučovanie do ich procesných aj osobných životov a udržať koučovaciu kultúru na škole z dlhodobého hľadiska.

43 Ciele koučovacích rozhovorov študentov/pedagógov

Študenti v rámci koučovacích rozhovorov nadobudnú kompetencie a zručnosti:

• zmapujú si svoju situáciu, získajú v nej nadhľad a uvedomia si súvislosti,

• preberú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, postoje, vedomosti a výsledky,

• ujasnia si ciele a stanovia si akčné kroky k ich dosiahnutiu,

• získajú schopnosť sebareflexie,

• osvoja si vhodné spôsoby komunikácie,

• nadobudnú vyššiu emocionálnu inteligenciu,

• posilní sa u nich projektové a strategické myslenie,

• rozvíjajú si praktické zručnosti vo vedení ľudí a projektov,

• získajú väčšiu cieľavedomosť, sebaistotu a angažovanosť

Učitelia majú možnosť zažiť si individuálne koučovacie rozhovory a zároveň sa zapojiť do skupinového kurzu Učiteľ ako kouč, a tak nadobudnúť nasledujúce kompetencie a zručnosti:

• lepšie zapojenie študentov do procesu učenia,

• schopnosť viesť efektívnu diskusiu

– vďaka otvoreným otázkam a koučovacím zručnostiam,

• vnesenie zážitkových prvkov do vyučovania,

• lepšie prepojenie a uplatnenie vedomostí a zručností a následné využitie v praxi,

• vytvorenie dostatočného priestoru na to, aby riešenia objavovali študenti sami,

• prenášanie zodpovednosti za rozhodnutia na študentov a vytváranie uvedomenia o dopadoch ich rozhodnutí, väčšia sebaistota a profesionalita

Koučovacie rozhovory prebiehajú jeden na jedného na pôde školy alebo v online priestore počas jedného školského roka v jednomesačných intervaloch. Trvanie koučovacieho rozhovoru je v rozsahu 60 minút. Učiteľ sa s koučom dohodne na jeho individuálnych

In document ORGANIZÁCI E MEDZINÁRODN EJ ŠKOLSK EJ VYUŽITIE KOUČINGU V ROZVOJI (Stránka 33-0)