Základné postoje dobrého kouča - ORGANIZÁCI E MEDZINÁRODN EJ ŠKOLSK EJ VYUŽITIE KOUČINGU V ROZV

3. Kouč

3.2 Základné postoje dobrého kouča

1. Akceptovateľnosť

Kouč v jeho profesii musí dodržiavať profesionálny prístup ku každej jednej koučovanej osobe, bez ohľadu na emocionálnu zrelosť, skúsenosti a pocity, ktoré daná osoba prejavuje a vykazujúcich úspechoch, neúspechoch klienta. Jeho profesionalita spočíva aj v jeho konkrétnom spávaní čo znamená, že nikdy svojho klienta neponižuje, nezosmiešňuje, nevytvára unáhlene uzávery a predsudky. Rešpektuje klienta a jeho aktuálny stav v súvislosti s jeho možnosťami, schopnosťami a hranicami.

2. Záujem o svet druhého

Prejavom úprimného záujmu tak kouč dáva najavo, že vníma svojho klienta ako rovnocennú ľudskú bytosť. Na základe prejaveného záujmu si u klienta vybuduje istú pozíciu v živote a stane sa tak dôveryhodnou osobou. Samozrejme iba v prípade, kde kouč nekladie otázky iba z istej povinnosti, lebo to má v popise práce, ale preto, že jeho cieľom je naozaj pomôcť a naviesť svojho klienta k dosiahnutiu jeho cieľov. Jeho zámerom je pochopiť svojho klienta zo všetkých možných perspektív.

3. Empatia

Empatiou možno rozumieť proces, počas ktorého sa kouč snaží nehodnotiacim spôsobom vcítiť do pocitov druhého. Dôležitosť kladie pri uprednostňovaní najmä pocitových zážitkov, skúseností svojho klienta, pomocou ktorých mu je umožnené lepšie poznanie aktuálnej situácie, v ktorej sa koučovaná osoba nachádza. Okrem upriamenia pozornosti na city je dôležité, aby kouč pochopil koučovaného, no v žiadnom prípade nejde o súcit, poprípade ľutovanie.

4. Dôvera

Vzťah založený na dôvere medzi koučom a koučovaným nespočíva iba vo vybudovávaní dôvery zo strany kouča, ale ide aj o dôveru v podobe, že kouč vníma a dôveruje svojmu klientovi, že je schopný posúvať a rozvíjať svoj potenciál. S rešpektom akceptuje klienta takého, aký je. Prostredníctvom dôvery ho podporuje a posúva vopred.

28 5. Zhoda

Zhodné alebo autentické správanie predstavuje prejavy správania bez umelých prvkov. Kouč vystupuje podľa toho, aký v skutočnosti je, neklame, nenapodobňuje štýl správania inej osoby a podobne. Jedná priamo a jasne, vyjadruje vlastný názor podľa pravdivej skutočnosti v tom prípade, ak to priaznivo vplýva na proces rozhovoru s koučovaným (Haberleitner, Deistler, Ungvari, 2009).

Prejav empatie klienta voči správaniu kouča a jeho akceptácia, napomáha klientovi postupne pristupovať k sebe samému rovnako. S pocitom, že ho niekto akceptuje, sa začína akceptovať aj on sám. Pocity neistoty a ohrozenia sa začínajú vytrácať a nahrádza ich pocit istoty, ktoré posilňujú ich sebavedomie. Po odstránení najdôležitejšej prekážky v podobe strachu je klient pripravený otvoriť sa novým skúsenostiam, kvôli jeho skreslenému vnímaniu.

4. Slovenská asociácia koučov - SAKO

Slovenská asociácia koučov vznikla na základe inšpirácie už existujúcich iných asociácii v okolitých krajinách, ale aj z dôvodu potreby rozvíjať koučing ako profesiu aj na Slovensku.

Pozostáva z profesionálnych koučov, ktorí sa prednostne starajú nielen o rozvoj, ale aj o odbornosť a kvalitu koučov. Rozvíjajú osvetu a dodatočné informácie o koučovaní, prispievajú k zavedeniu koučovacieho prístupu. Riadia sa etickým kódexom a medzinárodne platnými štandardami. Taktiež sa snaží pomáhať potencionálnym koučom s uplatnením na trhu.

Preto vytvorila aj certifikačný systém. Po získaní príslušného certifikátu je oficiálne potvrdená znalosť a prax v oblasti poskytovania koučingu. Systém pozostáva z troch certifikátov:

• Kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – KcS

Po dosiahnutí KcS certifikátu kouč preukazuje základnú úroveň znalostí a kompetencií vo využívaní koučovania. Taktiež preukazuje základnú znalosť rozdielov medzi koučovaním a inými profesiami, a to v plnej využiteľnosti svojich zručností.

• Profesionálny kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – PKcS

V tomto prípade kouč preukazuje jednoznačné ovládanie koučovacích zručností, no stále je ešte trochu závislý na technikách, ktoré si osvojil a stále sa vzdeláva, ako maximálne podporovať partnerský vzťah s klientom. Počas procesu koučovanie si uvedomuje a rozumie rozdielom medzi koučovaním a inými profesiami.

• Majster kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – MKcS

Posledným a zároveň najvyšším stupňom certifikátu je MKcS kouč, ktorý prirodzene a s ľahkosťou využíva koučovacie zručnosti. Vytvára plnohodnotné partnerstvo s klientom, ktoré mu umožňuje objavovať a vzdelávať. Transparentne preukazuje veľmi hlboké porozumenie medzi koučovaním a inými profesiami.

Všetky tri certifikáty, ktoré možno dosiahnuť sú úplne zhodné s certifikátmi, ktoré možno získať u medzinárodnej federácii ICF ( International Coaching Federation).

Zámerom asociácie, nie je iba samotný rozvoj koučingu v spoločnosti ako takej, ale dokonca aj zavedenie koučovacieho prístupu na univerzity a vysoké školy. Priniesť prístup, ktorý by podporil kvalitu a efektivitu štúdia na vysokých školách. Asociácia koučov je toho názoru, že koučing je využiteľný aj na pôde školskej organizácie. Už v predošlých kapitolách bol objasnený fakt priaznivého vplyvu koučingu vo viacerých oblastiach a jeho pozitívneho prínosu. Začlenením a využívaním koučovacích metód by tie priaznivo vplývali na prácu pedagóga. Prínosom by bolo najmä zlepšenie zapojenia študentov do vzdelávacieho procesu, efektívne diskusie, prínos zážitkových prvkov do výučby, lepšie prepojenie vedomostí, zručností a využiteľnosť v praxi, vytvorenie dostatočného priestoru, aby študenti prišli na riešenia sami, ale hlavne zvýšenie sebaistoty a profesionality. V prípade študentov by sa jednoznačne zlepšila angažovanosť do preberanej problematiky, uvedomenie si súvislosti, postoj k názorom, objavovanie vlastných postupov, schopnosť vhodnej komunikácie, prevzatie zodpovednosti, posilnenie strategického a projektového myslenia, rozvoj praktických zručností a najdôležitejšie by sa posilnila sebaistota a cieľavedomosť.

SAKO ponúka pre vedenie, pracovníkov školy a študentov viacero programom. Informatívny workshop, počas ktorého je vysvetlené využívanie koučovacieho prístupu v praxi a taktiež je jeho súčasťou konkrétna ukážka koučovania. Ďalší workshopom pozostáva z prednášky, ktorá je venovaná cieľovej skupine. Možnosť zúčastnenia sa tréningu, kde si jednotliví pedagógovia a študenti osvojujú, skúšajú jednotlivé koučovacie zručnosti. Asociácia taktiež ponúka vzájomnú spoluprácu so školou, ktorá pozostáva z doplnenia osnov predmetu na podporu koučovacej spôsobilosti absolventov (SAKO, 2021).

5. Koučovanie v prostredí školskej organizácie

Melendéz (2007) vysvetľuje koučovanie v prostredí školy ako alternatívne mentorovanie.

Podľa presvedčenia autorky jadrom koncepcie je schopnosť identifikovať reálne ciele prepojené so vzdelávaním a vytýčením potrebných krokov, bez ohľadu na životné skúsenosti, vedomosti, ale taktiež možnosti prejavu potenciálu jednotlivých študentov. Postavenie kouča

je v tomto prípade objektívne, prejavuje záujem o ich rozvoj vo forme rozhovoru.

Kladenie špecifických otázok by malo doviesť študentov k sebareflexii v podstate k lepšiemu sebapoznaniu a definovaniu vlastnej budúcnosti (Horská,2009). Táto metóda slúži ako nástroj vymedzenia cieľov a určenie spôsobu ich dosahovania, či už v podobe dlhodobého alebo krátkodobého plánu. Otázky by mali súvisieť so stanoveným cieľom študenta a kontrolovať dostupné, potrebné prostriedky k ich dosiahnutiu.

Inner Game v preklade „vnútorná hra“ je jednou z hlavných aplikovaných metód kouča, ktorá je vhodná, uplatniteľná v pedagogickom procese výučby. Je založená na princípe, kde jedinec využíva nekritické pozorovanie kľúčových momentov, za účelom najpresnejšieho pozorovania.

Počas precízneho pozorovania sa telo pozorovateľa samo prispôsobí, aby podalo čo najlepší výkon ( Gallwey, 2010).

Pedagóg prostredníctvom metódy napomáha študentom rozpoznávať obsah potrebnej látky, získať mobilitu a prekonať prekážky, ktoré často stoja v ceste za dosahovaním cieľov.

Upozorňuje svojich študentov, aby sa zbytočne nerozptyľovali okolím a naučili sa sústrediť na to, čo je dôležité a prínosné pre ich rozvoj. Pedagóg udržiava rovnováhu medzi učením sa, skúsenosťami a cieľmi. Taktiež poukazuje na dôležitosť časového obmedzenia, aby si študenti boli schopní vo vymedzenom čase naplánovať, vyčleniť priestor na potrebné vzdelávanie.

Schopnosť komunikovať a jednanie s ľuďmi býva vo veľa prípadoch hlavnou komplikáciou.

Študenti sú veľakrát obmedzení komunikačnými prostriedkami, nevedia otvorene komunikovať alebo sa priam boja prejaviť a vysloviť vlastný názor s obavou z možnej kritiky.

V tomto prípade má pedagóg zakročiť a dopomôcť k rozvoju komunikačných schopností.

Ďalšími dôležitými aspektmi sú všeobecné zlepšovanie a rozvíjanie schopností, využívanie vnútorných a vonkajších zdrojov, ale predovšetkým vnímanie pocitov a nezabúdať na tvorivé myslenie. Kouč pedagóg pri používaní metódy Inner Game pomáha študentom z iného hľadiska ako iba samotný pedagóg. Posilňuje a vytvára u študentov ochotu získať nové poznatky, prostriedky dôvery, ale taktiež poskytuje vhodné nástroje k procesu vzdelávania.

Jeho veľkým prínosom je prinášanie odlišného pohľadu na situáciu a vytvára prostredie, v ktorom sa snaží vysvetliť konkrétnu situáciu svojím koučovaným študentom.

Kľúčom k efektívnej aplikácií nástrojov v pedagogickej praxi je pozorné načúvanie odpovedí na špecificky prispôsobené otázky. Aktívne načúvanie umožňuje lepšie porozumieť, v akej situácii sa študent nachádza a ako ďalej v koučovaní pokračovať.

5.1 Koučing ako nová možnosť v oblasti rozvoja školstva

Už po niekoľkoročných skúsenostiach s aplikovaním koučingu a jeho metódami sa potvrdzuje prosperita a dosahovanie priaznivých výsledkov ľudí v tom, čo robia a v spôsobe ich života. A preto sa už viaceré organizácie snažia intenzívnejšie uplatňovať premieňajúcu silu koučovacích rozhovorov. Takýto trend v dnešnej dobe začína prenikať aj v prostredí školskej organizácie, v ktorej je obzvlášť spôsob komunikácie veľmi dôležitý. Kvalita komunikácie do istej miery vplýva aj na kvalitu dosiahnutých cieľov. John Cambell (2016) zdôrazňuje a kladie špecifickú pozornosť na kvalitu konverzácie v školstve. Je toho názoru, že pokiaľ ľudia uznávajú a považujú kvalitný rozhovor v rôznych organizáciách za dôležitý, tak prečo by to tak nemalo byť aj v prostredí školskej organizácie . Od samotného rozhovoru závisí napríklad nasledovné vytváranie vzťahov, ktoré sú utvárané počas pôsobenia na škole. Vzťahy medzi vedením, pedagógmi, vzťahy k rodičom a samozrejme k samotným študentom. Dnes už existujú projekty, kde pedagógovia riešia prostredníctvom koučovacích metód rôznorodé problémové situácie v procese výučby, ale taktiež už aj samotní študenti majú v niektorých prípadoch možnosť učiť sa vzájomnému koučingu. Primárnym zámerom škôl je vzdelávanie a formovanie osobnosti mladého človeka, tento cieľ v svojej podstate odzrkadľuje kvalitu a samotné poslanie školskej inštitúcie.

32 5.1.1 Koučing a koučovací prístup

Zámerom klasického koučingu je rozhovor medzi koučom a koučovaným, pomocou ktorého si koučovaná osoba prehlbuje svoje sebavedomie a následnú zodpovednosť. O takýto typ rozhovoru zväčša žiada koučovaná osoba samostatne, alebo organizácia, ak sa jedná o koučing v pracovnom prostredí. Na rozdiel od klasického koučingu, koučovací prístup je využívaný ako zámerný prvok, princíp koučingu v rozhovoroch bez nutnosti vytvorenia formálneho vzťahu kouč-koučovaný. Čo znamená, pokiaľ pedagóg ovláda koučovacie postupy, môže mnohé rozhovory výrazne obohatiť v prospech študenta.

Pokiaľ porovnávame individuálny koučing s koučovacím prístupom, vieme poukázať na fakt, že využívanie koučovacieho prístupu jednoduchšie prenikne do celej organizácie. To ale samozrejme neznamená, že individuálny koučing nie je vhodná forma koučingu. Jedná sa o dve formy využívania silných prvkov techník rozhovoru. Kombináciou oboch foriem vznikne ideálne riešenie so zámerom rozvoja v prostredí školy. Pedagóg má taktiež možnosť spolupracovať s externým koučom a zároveň sa zameriava na rozvoj vlastných zručností, vďaka ktorým je schopný sám využívať koučovací prístup.

Podľa skúseností mnohých pedagógov je využívanie koučingu alebo koučovacích prístupov prirodzené a samozrejmé, bez toho, aby to všeobecne nazývali koučingom. Takýchto pedagógov vedie chápanie dôležitosti rôznych prístupov v procese výučby, vzťah k povolaniu a zámer odovzdať svojím študentom najlepšie, to čo je pre nich potrebné. Väčšina využívaných princípov totiž vychádza z takzvaného zdravého rozumu. Súčasná neuroveda a psychológia iba potvrdzujú to, čo už intuitívne je známe. Intenzívnejšie koučovanie v prostredí školy môže zohrať dôležitú rolu pri transformácií aj celkového školstva. Postupom času si koučing a koučovací prístup začína nachádzať cestu v systéme vzdelávania a výchovy, ktorý širokospektrálne ponúka niekoľko typov výchovných a vzdelávacích inštitúcií.

Aj napriek faktu, že koučing ešte v školskom prostredí nie je až tak rozšírený ako v prostredí biznisu, záujem o jeho presadenie majú čoraz viac odborníci, ktorí jednoznačne uprednostňujú vzdelávanie a celkovo tak jeho rozvoj. Kvalifikovaní a skúsení kouči sú považovaní za nezanedbateľnú súčasť podpory koučingu, ktorí sú ochotní a plne nasadení pracovať v tomto segmente (Kubeš, 2021).

5.2 Pedagóg v roli kouča

Byť koučom znamená zamerať svoju pozornosť na proces. Obsah a cieľ ponecháva na koučovanom. Pokiaľ sa pedagóg naučí koučovať, proces výuky naberie nové rozmery a bude schopný jednotlivo si vyjasniť ciele s každým študentom. Následnou spoluprácou získajú benefity, pomocou ktorých určia, aký z naučeného obsahu a akým spôsobom bude na študenta vplývať. Učiteľ využívajúci koučovacie postupy, metódy nadobúda schopnosť efektívne viesť proces výuky. Pedagóg si osvojí nielen pozitívny prístup, ale taktiež aj rešpektujúce postoje ku koučovaným študentom. Využije schopnosť ako pracovať so svojimi pocitmi a zároveň získa celú radu tvorivých postupov na motiváciu a zaujatie skupiny študentov.

Prostredníctvom vhodne zvolenej motivácie a reflexie by mal byť pedagóg v roly kouča schopný podporovať študentov vo vzdelávacom procese. Taktiež zamerať všetku pozornosť na problematiku medziľudskej komunikácie, najmä v školskom prostredí. Tofade (2010) vysvetľuje spôsob vystupovania pedagóga v dvoch primárnych úlohách – v úlohe pedagóga, v úlohe kouča, alebo v kombinácii oboch rolí naraz. Na začiatku výuky je dôležité zadefinovať povahu vzťahu so študentom a ideálne v súlade s očakávaniami študenta. Učiteľ v svojej učiteľskej praxi odovzdáva svojim študentom poznatky a znalosti a práca kouča dopĺňa tento proces o špecifické otázky, ktoré smerujú ku koučovaným študentom, aby zefektívnil priebeh, motivoval študentov nadobúdať potrebné vzdelanie a rozvíjal ich vlastný potenciál.

Z pohľadu autora vieme chápať úlohu kouča za dôležitý aspekt, ktorý spoluutvára chod vzťahu medzi koučom a koučovaným.

34 Kouč, pedagóg najčastejšie vystupujú v roli:

• vŕby – aktívne načúvanie

• rozprávača, ktorý inšpiruje k riešeniam

• oponenta

• rovnocenného partnera

• trénera

• prieskumníka

• moderátora – v podobe diskusie na určitú tému

• inšpirátora – napomáha získavať nové riešenia

• nezávislého pozorovateľa

(Suchý, Náhlovský ,2007)

Podľa vyššie uvedených rolí kouča, pedagóga vieme ich prácu vnímať z viacerých hľadísk, čo naznačuje širokú škálu možností, ktoré naplno využívajú v prospech študentov a celkovo v pozitívny prínos celému vzdelávaciemu procesu.

Jednou z možných rolí kouča je aj takzvaný „agent zmeny“, ktorý napomáha študentovi počas dôležitých zmien sa zorientovať. V tomto ponímaní mu je zas pedagóg schopný pomôcť udržať si svoj smer a plniť záväzky (Gray, 2006). V prípade ak pedagóg využíva takzvanú „nápravnú funkciu“ , nemusí byť vždy vnímaný pozitívne, ale práve naopak môže vzbudzovať aj negatívne pocity, pocity menejcennosti. Napríklad , keď sa snaží kompenzovať vzniknutý nedostatok na strane študenta. Preto by mal byť obozretný a v takejto situácii nájsť správnu cestu pomôcť študentovi (Cavicchia, 2010).

Intenzita emočného toku, ktorý dotvára a sprevádza pedagogický proces má rozhodujúci význam pre upevňovanie správania jednotlivých vzťahov. Jedná sa najmä o pocity radosti a bezpečia. Vnímanie pocitov dotvára, upevňuje vzťah študenta s pedagógom. Preto by mal byť pedagóg človekom, u ktorého koučovaný študent cíti oporu. Efektivita procesu koučovania je podmienená pochopením potrieb študenta. Pochopením týchto potrieb možno dosiahnuť určené ciele a prispieť k osobnostnému rastu študenta.

5.3 Koučovacie metódy v prostredí školskej organizácií

Kouč pedagóg využíva v procese edukácie viaceré možné nástroje. Zakladá si na dôvere, podpore, rozširuje spektrum možností, snaží sa motivovať, inšpirovať, ale hlavným zámerom je konkrétna pomoc. Hľadá, vytvára študentom vhodné ciele, ktoré by boli do budúcnosti schopní naplniť, a to bez využívania prostriedkov kritiky aj v prípadoch, ktoré si ju priam vyžadujú (Parma, 2006). Metódy využívane v školskom prostredí sa diametrálne líšia od metód, ktoré sa využívajú napríklad popri koučovaní v manažérskom prostredí.

5.3.1 Jednotlivé metódy 1. Kruh rovnováhy

Je vyžívaný v prípade, kedy si študent nie je istý, aký prínos by mu koučovanie malo priniesť a za akým cieľom. Teda študent sa ocitá v situácii, kedy pociťuje neistotu a nevie sa posunúť ďalej. Kruh rovnováhy primárne slúži na ujasnenie priorít. Postupom tejto metódy je na začiatku rozdelenie nakresleného kruhu na niekoľko častí, ktoré jednotlivo znázorňujú ovplyvňujúce oblasti života, hodnoty či ciele koučovaného. Nasleduje ohodnotenie oblastí v škále od 1 ( čo v strede kruhu znamená úplnú nespokojnosť) do 10 ( čo naopak predstavuje ideálny stav, maximálnu spokojnosť) podľa situácie, v akej sa človek nachádza, vo vzťahu k riešenému problému. Posledným krokom je uvedomenie si skutočnosti a ujasnenie priorít z hľadiska, kde sa chce koučovaná osoba posunúť. Zadefinovanie akčných krokov, ktoré dovedú koučovaného k zlepšeniu oblasti, ktorá si to najviac vyžaduje.

2. Johariho okno

Vyjadruje a znázorňuje vzájomné väzby medzi interpersonálnymi a intrapersonálnymi dejmi, zmysel spätnej väzby. Usporadúva informácie o osobnosti študenta, ktoré sú rozdelené do základných štyroch kvadrantov:

1. veci, ktoré o sebe viem ja a vedia to aj druhí

2. veci, ktoré o sebe viem ja, ale druhí to o mne nevedia 3. veci, ktoré o mne vedia druhí, ale ja ich o sebe neviem 4. veci, ktoré o sebe neviem ja a ani druhí

Hlavným zámerom metódy Johariho okno je sebapoznanie, ktoré napomôže uvedomiť si študentovi veci, ktoré si doposiaľ neuvedomoval pomocou poznania, ako ich vníma okolie a čo všetko o nich vie vypovedať, ale taktiež čo o sebe konkrétny študent vie sám a čo všetko si aj uvedomuje, že vie. Na záver je schopný vidieť sám seba z viacerých pohľadov a zmeniť aktuálnu situáciu, ktorá nie je dostatočne uspokojivá.

3. Myšlienková mapa

Je metóda veľmi podobná metóde brainstormingu. Úlohou študenta je vytvoriť čo najviac možných nápadov, návrhov. Usporiadanie slov, pojmov do ucelenejších celkov je nápomocné k identifikácií závislosti a spojitosti, ktoré nie sú často na prvý pohľad zrejmé. Podporujú najmä pamäť, rozvíjajú kreativitu, pomáhajú pri plánovaní, riešení problémov alebo sú všeobecným sprievodcom.

4. Barometer nálady

Barometer nálady sa využíva ako spôsob naladenia a zistenie miery nálady študenta. Podstatou metódy je odhalenie faktorov, ktoré vplývajú na ich aktivitu. Cieľom metódy je naladenie na istú aktivitu, učiť sa bez zábran vyjadrovať svoju náladu, pocity, postoje, ale taktiež učiť sa vyjadrovať vlastný názor a podporiť ho rôznymi argumentami. Sebareflexia, ktorá môže

In document ORGANIZÁCI E MEDZINÁRODN EJ ŠKOLSK EJ VYUŽITIE KOUČINGU V ROZVOJI (Stránka 27-0)