0
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Deriváty a ich moţnosti pouţitia v SR
Diplomová práca
Autor: Bc. Marián Murga Financie
Vedúci práce: Ing. Martin Balajty, PhD.
Banská Bystrica Január, 2014
1
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne, s vyuţitím vlastných teoretických poznatkov získaných v priebehu štúdia a praktických skúseností riaditeľa pobočky bankovej inštitúcie, ale najmä na základe štúdia odbornej literatúry a ostatných informačných zdrojov uvedených v zozname pouţitej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
2
POĎAKOVANIE
Touto cestou chcem poďakovať vedúcemu práce za jeho prívetivý prístup, poskytnuté cenné rady, konzultácie a pripomienky k tejto práci, ktoré mi pomohli pri jej tvorbe.
3
ANOTÁCIA
MURGA, Marián Bc.: Deriváty a ich moţnosti vyuţitia v SR. [diplomová práca].
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Martin Balajty, PhD. Rok obhajoby: 2014.
Počet strán: 75.
Diplomová práca sa zaoberá podstatou finančných derivátov a charakterizuje ich jednotlivé druhy. Historickým vývojom derivátov vo svete a SR, pribliţuje aktuálnu situáciu v SR a moţnostu ďalšieho vývoja. Prvá kapitola vymedzuje pojem derivát, v druhej kapitole sa venujeme historickému vývoju derivátov a v tretej kapitole pribliţujeme súčasný vývoj na derivátových trhoch.
Kľúčové slová: deriváty, finančné deriváty, futures, forward, opcie, swap
ANNOTATION
Diploma thesis deals with the essence of financial derivatives and the characteristic of their particular species. Historical development of derivatives in the world and close to the current situation in the Slovak Republic and the Slovak Republic, the possibility of further development. The first chapter defines the concept of a derivative, the second chapter is dedicated to the historical development of derivatives, and in the third chapter we are approaching the current developments in the derivative markets.
4 OBSAH
ÚVOD ... 5
1. VYMEDZENIE DERIVÁTOV ... 6
1.1. ROZDELENIE DERIVÁTOV ... 8
1.1.1. Rozdelenie podľa práv a povinností účastníkov obchodu ... 9
1.1.2. Rozdelenie podľa podkladových aktív ... 10
1.1.3. Rozdelenie podľa organizovanosti trhov ... 11
1.1.4. Delenie podľa druhu rizika ... 12
1.1.5. Delenie podľa motívu využitia ... 13
1.2. CHARAKTERISTIKA DRUHOV DERIVÁTOV... 14
1.3. SPÔSOBYVYUŽITIADERIVÁTOV ... 35
2. HISTORICKÝ VÝVOJ DERIVÁTOV ... 42
3. SÚČASNÝ VÝVOJ NA DERIVÁTOVÝCH TRHOCH ... 48
4. ZÁVER ... 66
5. POUŽITÁ LITERATÚRA ... 70
6. ZOZNAM OBRÁZKOV ... 73
7. ZOZNAM PRÍLOH A PRÍLOHY ... 73
5
ÚVOD
Trţná ekonomika sa spolu s finančnými trhmi v priebehu vekov prejavili ako najefektívnejší doteraz vymyslený spôsob alokácie zdrojov. So zvyšujúcim sa stupňom previazanosti jednotlivých ekonomických sektorov a ekonomík na národnej úrovni, s nárastom počtu subjektov vstupujúcich do vzájomnej interakcie, sa však trh stáva prostredím stále viac neistým. Postupným vývojom finančných trhov a s tým súvisiacou rastúcou volatilitou kurzov cenných papierov, komodít, úrokových sadzieb a menových kurzov pociťovali subjekty obchodujúce na reálnom trhu tovarov a sluţieb, prípadne trhoch finančných, potrebu sa proti týmto trţným výkyvom nejakým spôsobom zaistiť. K tomuto účelu poslúţil v 70. rokoch 20. storočia vznik finančných derivátov ako inštrumentov, ktoré mali zníţiť riziko vyplývajúce z pohybu v trţnom prostredí.
Sú to finančné produkty, ktorých charakteristické znaky ich predurčujú na plnenie rôznych individuálnych potrieb trţných subjektov zameriavajúcich sa na ochranu a prenos rizika spojeného s budúcim vývojom. Ako sa vyvíjali si našli si uplatnenie aj v ďalších oblastiach a v súčasnosti môţeme povedať, ţe aj napriek kritickým názorom, tvoria deriváty významnú časť moderných finančných trhov.
Napriek tomu, ţe deriváty predstavujú vhodné nástroje na plnenie individuálnych potrieb a cieľov trţných subjektov, v kaţdodennom ţivote sa s nimi stretávame zriedka.
Preto mnoho ľudí v súčasnosti má nulové, alebo minimálne znalosti ohľadne problematiky derivátov. Toto je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol napísať prácu na túto tému. Ôj názor je, ţe v súčasnom globalizovanom svete je na plnohodnotné bytie potrebná rozvinutá finančná gramotnosť obyvateľstva a moţnosti jej vyuţitia by mali byť prínosom pre celú spoločnosť. Znalosť základných charakteristík a moţností vyuţitia finančných produktov ako sú deriváty, môţe pomôcť k zlepšeniu orientácie na finančných trhoch a stanoveniu vlastných individuálnych moţností ich vyuţitia.
6
1. VYMEDZENIE POJMU DERIVÁT
Derivát je typ kontraktu, ktorý je odvodený (derivovaný) od iného (podkladového) aktíva, ako sú napr. meny, akcie, obligácie, komodity atd. Finanční derivát je finanční inštrument, ktorý umoţňuje k aktuálnemu okamţiku zafixovať (dohodnúť) kurz či cenu, za ktorú sa bude aktívum obchodovať k danému termínu v budúcne. (Kislingerová, 2010, str.
228)
Deriváty sú produkty na finančných trhoch preţívajúce značný rozmach v posledných desaťročiach . Ako uţ ich názvov hovorí, sú to produkty odvodené od iných finančných aktív alebo produktov. Týmito môţu byť klasické aktíva ako dlhopisy, akcie, meny, komodity, ale aj burzové indexy, alebo úrokové miery. Na ich vyjadrenie sa pouţívajú slová podkladové aktíva, alebo bázické. Tie sú potom v určitom pomere obsiahnuté v niektorom deriváte a takýmto spôsobom sa vytvára priestor pre vznik rozsiahlej palety derivátových produktov.
Práve preto, ţe derivátových produktov je moţné vytvoriť obrovské mnoţstvo a kaţdý z nich môţe mať vlastné a jedinečné parametre (cenu, podkladové aktívum, mieru páky, termín vysporiadania...), je zloţité napísať presnú definíciu, ktorá by vystihla vyjadrenie všetkých derivátových produktov. Napriek tomu je moţné pozorovať podobné charakteristiky, ktoré obsahujú jednotlivé derivátové produkty. Tými sú predovšetkým:
Odvodenosť derivátov:
Sú to ekonomické inštrumenty odvodené od iných inštrumentov, ktorých hodnota ovplyvňuje hodnotu derivátu. Uţ vyššie som spomenul, ţe týmito inštrumentmi môţu byť klasické jednoduché typy aktív, ktoré samostatne, alebo kombináciami tvoria derivát.
Hodnota derivátov sa teda odvíja od zmeny hodnôt podkladových aktív, na ktoré sú naviazané. No to sa nedá brať ako jednosmerné odvodzovanie, hodnoty podkladových aktív a hodnoty derivátov by mali byť v obojstrannej zhode pri vývoji na trhoch. Zväčša platí, ţe likvidnejší segment trhu determinuje vývoj na menej likvidných segmentoch, pretoţe v ich základe leţia iné, spravidla jednoduchšie inštrumenty. Vo všeobecnosti by to malo byť v súlade takým spôsobom, aby na trhoch nevznikal priestor pre arbitráţe.
Termínovaný charakter:
7 Chápeme, ţe doba od uzavretia obchodu do jeho vysporiadania v budúcnosti má ekonomický význam, je teda dlhšia neţ vyţaduje technické vysporiadanie obchodu.
Účastníci obchodu si dohodnú fixné podmienky obchodu a zaviaţu sa navzájom realizovať tento obchod v budúcnosti. Maximálna dĺţka lehoty medzi dojednaním termínovaného obchodu a jeho vysporiadaním nie je z teoretického hľadiska obmedzená.
No v praxi prevládajú skôr obchody so splatnosťou do jedného roku, avšak u niektorých druhov derivátových kontraktov nie sú neobyčajné ani lehoty splatnosti dosahujúce niekoľko rokov.
Pákový efekt:
S uzatvorením obchodu s derivátmi je spojená niţšia investícia, ako je zvyčajné pre obchody, pri ktorých je podobný výnosovo-stratový profil. (Dvořák, 2008, str. 19)
V praxi to znamená, ţe investor nepotrebuje celú sumu prostriedkov nutných na investíciu do podkladového aktíva, ale pomocou derivátu kúpi to isté mnoţstvo len za zlomok celkovej ceny. Veľkosť páky závisí od konkrétneho sprostredkovateľa obchodov alebo od podmienok, ktoré sú súčasťou pravidiel obchodovania s derivátmi na svetových burzách a takisto od legislatívy jednotlivých krajín, kde sa takéto burzy nachádzajú (typickým príkladom je burza CBOT sídliaca v meste Chicago, IL v USA). V prípade obchodovania prostredníctvom OTC trhov veľkosť páky určuje najmä konkurencia medzi jednotlivými sprostredkovateľmi. Klasický nákup podkladového aktíva sa deje pri páke 1:1, avšak s derivátmi na rôzne podkladové aktíva sa páka mení, resp. veľkosť marţe blokovanej na účte klienta pri zahájení obchodu. Pri derivátoch na akcie sa môţeme podľa objemu dostať aţ na páku 1:15, záleţí to od rozvinutosti akciových trhov v danom regióne (iné páky majú stredoeurópske akcie a iné páky majú americké akcie), pri derivátoch na komodity alebo burzové indexy môţeme obchodovať s pákami 1:20 aţ 1:50, pri derivátoch so svetovými menami alebo dlhopismi americkej vlády aţ na páku 1:100. Čo sa týka posledne spomínaných najmä menových derivátov, v súčasnosti nie je problém nájsť na internete desiatky sprostredkovateľských firiem, ktoré ponúkajú aj páky vyššie ako 1:100, typicky 1:200, 1:250 aţ po extrémne páky dokonca v hodnote 1:400.
Vyššie uvedené charakteristické znaky sú typické pre deriváty a ich obchodovanie.
Ak niektorý finančný produkt spĺňa všetky tri tieto znaky, môţeme o ňom hovoriť ako o deriváte. V poslednom období môţeme sledovať zvýšenú obľúbenosť vyuţívania
8 derivátov vo finančnom svete, aj práve kvôli týmto vlastnostiam, ktoré umoţňujú lepšie napĺňať individuálne ciele a potreby investorov neţ klasické aktíva.
1.1. Ako rozdeľujeme deriváty
Keď sme si uţ vymedzili základné charakteristické znaky derivátov, môţeme rozdeliť na jednotlivé druhy, ktoré majú ešte špecifickejšie spoločné prvky. Môţu nimi byť rovnaké podkladové aktíva, rovnaké práva a povinnosti pre vysporiadanie obchodu, alebo úroveň organizovanosti trhov, na ktorých sa jednotlivé deriváty obchodujú.
Obr. 1: Rozdelenie derivátov
Hnilica, Fotr, 2009, str. 133
Charakter vysporiadania
jednorazové v termíne exspirácie
jednorazové v termíne exspirácie
opakované v závislosti od dohody
právo jednorazového a opakovaného
Právo plniť – – – kupujúci
Povinnosť plniť všetci všetci všetci predávajúci
Podmienka nepodmienený nepodmienený nepodmienený podmienený
Obchodovanie OTC Burza OTC Burza a OTC
Úroková miera úrokový forward úrokový futures úrokový swap úroková opcia
Cudzia mena menový forward menový futures menový swap menová opcia
Akcia akciový forward akciový futures akciový swap akciová opcia
Index indexový forward indexový futures indexový swap indexová opcia
Komodita komoditný forward komoditný futures komoditný swap komoditná opcia
Úver a úrok úverový forward úverový futures úverový swap úverová opcia
Deriváty prvej generácie
Pevné kontrakty
Forward Futures Swap Opcia
9 1.1.1. Rozdelenie podľa práv a povinností účastníkov obchodu
Pri derivátoch platí, ţe účastníci obchodu (kupujúci a predávajúci) vstupujú do pozícií s vlastnou víziou budúceho očakávania a osobného prospechu. Podľa typu zvoleného derivátu im z kontraktu vyplývajú práva a povinnosti, s ktorými musia dopredu počítať. Na základe týchto práv a povinností môţeme dojednané deriváty rozdeliť na:
a) Nepodmienené kontrakty (pevné) – pre tieto kontrakty platí, ţe obidve protistrany majú zároveň práva aj povinnosti dojednané kontrakty realizovať. Takýmito sú:
Forwardy – jedná sa o kontrakty, kde si obidve zmluvné strany dohodnú spoločné podmienky kontraktu (mnoţstvo a druh podkladového aktíva, jeho cenu a dátum vysporiadania) a zaviaţu sa ho realizovať v budúcnosti, vzhľadom na individuálne poţiadavky zúčastnených strán sú takéto kontrakty obchodované na OTC trhoch Futures – predstavujú kontrakty svojím spôsobom zhodné s forwardmi, s tým rozdielom, ţe parametre kontraktu (mnoţstvo a druh podkladového aktíva, jeho cena a dátum vysporiadania) sú štandardizované na určité hodnoty, z toho dôvodu sú obchodované na burzách, kde je zaručená vysoká likvidita
Swapy – sú kontrakty zahrňujúce dohodu medzi stranami o výmene budúcich platieb z podkladového aktíva (napr. dividendy z akcií, úroky z dlhopisov, zmeny v cenách akcií alebo komodít,...), takisto vzhľadom na individuálny charakter kontraktov je väčšina swapov obchodovaná na OTC trhoch
b) podmienené kontrakty (opčné) – pre tieto kontrakty platí, ţe jedna zo strán v konkrétnom obchode (kupujúci alebo predávajúci) získava právo, nie však povinnosť, zúčastniť sa na obchode za dopredu určených a odsúhlasených podmienok (mnoţstvo a druh podkladového aktíva, jeho cena), zatiaľ čo protistrana má povinnosť v prípade vyuţitia práva prvou stranou obchod uskutočniť. Patria sem opčné kontrakty v rôznych prevedeniach:
Opcie – dá sa s nimi obchodovať na burzách aj na OTC trhoch a delia sa na:
kúpne opcie (call option) - ich majiteľ má právo na nákup podkladového aktíva za určených podmienok
predajné opcie (put option) - ich majiteľ má právo na predaj podkladového aktíva za určených podmienok
10 európske opcie – majiteľ môţe svoje právo realizovať len v dobe splatnosti americké opcie – majiteľ môţe svoje právo realizovať kedykoľvek počas ţivotnosti opcie aj pred dobou splatnosti
Exotické opcie – sem patria opcie, ktoré svojím charakterom nezodpovedajú vyššie spomenutým kúpnym a predajným opciám
Opčné listy (Warranty) – sú to cenné papiere, s ktorými nie je spojená výplata dividend ani úrokov a garantujú majiteľovi právo nakúpiť (call warrants) alebo predať (put warrants) určité podkladové aktívum za dopredu stanovených podmienok, takisto sa môţu obchodovať na burzách alebo OTC trhoch.
(Hnilica, Fotr, 2009, str. 133)
1.1.2. Rozdelenie podľa podkladových aktív
Deriváty rozdeľujeme aj podľa toho, na aké podkladové aktíva sú naviazané a aké riziká si nimi potom kryjú zúčastnené strany. Základné finančné a trţné riziká poznáme ako akciové, úrokové, menové, komoditné, úverové a podľa nich sa delia aj jednotlivé deriváty takto:
a) akciové deriváty – sú to deriváty, ktoré majú ako podkladové aktíva akciové produkty, prostredníctvom nich sa subjekty na trhoch snaţia zabezpečovať proti riziku zmeny ceny akcií alebo predpovedať ich budúci vývoj
b) úrokové deriváty – sú to deriváty, ktoré majú ako podkladové aktíva nástroje, ktorých hodnota sa mení zmenou naviazaných úrokových sadzieb, subjekty na trhoch sa snaţia ochrániť pred zmenou ceny takýchto aktív alebo predpovedať vývoj úrokových sadzieb do budúcnosti
c) menové deriváty – sú to deriváty, ktoré majú ako podkladové aktíva menové produkty, ich pomocou sa subjekty na trhu chránia pred kurzovými zmenami alebo sa snaţia špekulovať na vývoj menových kurzov v budúcnosti
11 d) komoditné deriváty – sú to deriváty, ktoré majú ako podkladové aktíva fyzické komodity, subjekty na trhoch si prostredníctvom nich zabezpečujú ceny komodít do budúcnosti alebo sa snaţia špekulovať na ich vývoj za účelom zisku
e) úverové deriváty – sú to deriváty, ktorých podkladové aktíva tvoria úverové záväzky, subjekty na trhoch sa pomocou nich chránia proti zmenám bonity úverových dlţníkov alebo takisto sa snaţia tieto zmeny predpovedať
Čo sa týka rizikovosti, medzi najrizikovejšie sa zaraďujú úverové deriváty, kde môţe ľahko dôjsť k nesplneniu záväzkov dlţníka, naopak medzi najmenej rizikové sú radené úrokové deriváty, ktorých hodnota plnenia závisí od úrokových mier vyhlasovaných centrálnymi bankami krajín. Či uţ investor na trhu potrebuje zaisťovať svoje aktivity alebo vyhľadáva špekulačné príleţitosti za účelom zisku, pomocou derivátov môţe ľahko nájsť vhodné produkty, ktoré by najlepšie vyjadrovali jeho toleranciu rizika. (Hnilica, Fotr, 2009, str. 133)
1.1.3. Rozdelenie podľa organizovanosti trhov
Z hľadiska organizovanosti trhov môţeme deriváty rozdeliť na :
a) burzové deriváty – sú derivátové kontrakty kótované na derivátových burzách (napríklad CBOT v USA), vyznačujú sa štandardizáciou kontraktov, reguláciou a dohľadom, istotou plnenia a vysporiadania kontraktu – burza ručí za na nej uzatvorené obchody, výhodou je takisto informačná povinnosť burzy ohľadne kótovaných cien a vysoká likvidita
b) mimoburzové deriváty - sú deriváty obchodované prostredníctvom OTC trhov (napríklad FOREX), nie sú štandardizované, neexistuje tam regulácia či dohľad, plnenia nemusia prebehnúť pre zlyhanie protistrany v obchode, nízka informovanosť o aktuálnych cenách
12 Derivátový trh, tak ako kaţdý iný trh, tvoria kupujúce a predávajúce subjekty. Deriváty sú však špecifické svojím termínovaným charakterom, čo dáva priestor vzniku neobmedzeného mnoţstva rozličných kontraktov medzi subjektmi. Preto v minulosti aj v súčasnosti prevládajú obchody na OTC trhoch, ktoré viac vyhovujú individuálnym poţiadavkám investorov ako štandardizované kontrakty obchodujúce sa na svetových burzách. Takisto celkový objem obchodov na derivátových burzách a mimoburzových trhoch má stúpajúcu tendenciu v posledných desaťročiach.
1.1.4. Delenie podľa druhu rizika
Z hľadiska druhu rizika môţeme deriváty rozdeliť na:
a) tržné riziko
pre zaistenie/špekuláciu na trţné riziko
riziko akciové – riziko, ţe sa budú meniť ceny akcií riziko úrokové – riziko, ţe sa budú meniť úrokové miery riziko menové - riziko, ţe sa bude meniť kurz cudzej meny
riziko druhu tovaru - riziko, ţe sa bude meniť cena tovaru/komodity riziko indexu akcií – riziko, ţe sa bude meniť vývoj akciového indexu b) úverové riziko
pre zaistenie/špekuláciu na úverové riziko, tj. neschopnosť druhej strany dostáť dohodnutým záväzkom
c) ďalšie rizika
napr. deriváty na počasie, zásahy vyššej moci, legislatívne (napr. obmedzenia novej normy a s nimi obmedzenia výroby) a i.
(Hnilica, Fotr, 2009, str. 133)
13 1.1.5. Delenie podľa motívu vyuţitia
a) motív zaistenia = hedging
princíp spočíva v zjednaní nového obchodu, ktorý je zrkadlový k obchodu pôvodnému, a tak dôjde k fixácii ceny v budúcnosti, uzatvorenie otvorenej pozície
ak apreciuje pôvodná pozícia, novú uzatvoríme na depreciáciu, tzn. pokiaľ jedna pozícia bude vykazovať stratu, druhá bude vykazovať zisk a strata sa takto eliminuje
b) motív špekulácie
na rozdiel od hedgingu otvárame uzatvorenú pozíciu a špekulujeme nad rozdielom medzi spotovou cenou a cenou dohodnutou v kontrakte
pokiaľ špekulant uzavrel kontrakt na predaj derivátu a sám očakáva pokles ceny podkladového aktíva, tzn. ţe v deň splatnosti bude spotová cena niţšia neţ cena realizačná a on bude realizovať zisk
c) motív arbitráže
princíp spočíva vo vyuţití cenových rozdielov na trhoch (rozdiel v cenách derivátov a podkladových aktív vedie k nákupu/predaju podkladového aktíva a dohodnutiu derivátu)
d) motív odmeňovací
ich zmyslom je motivovať majiteľa derivátu, napr. majiteľ akcií sa snaţí o rozvoj firmy s tím, ţe následne porastie cena ich akcií
e) motív prania peňazí
podľa prof. Jílka sa deriváty pouţívajú ako „beţná a elegantná metóda prania peňazí“. Táto metóda sa skladá z troch krokov:
- umiestnenie (placement) začlenením špinavých peňazí do finančného systému - rozvrstvenie či zametanie stôp (layering)
14 - vracia do finančného systému ako čisté peniaze (integration)
peniaze sa rozdelia na menšie čiastky a následne vloţia na zahraničné účty tak, aby neboli identifikované. Potom putujú kríţom kráţom, aby sa odstránili papierové stopy. „spravidla končia na účte tieňovej firmy v zahraničí.
Zahraniční tieňová firma uhradí faktúry či čiastky z derivátov domácej tieňovej firme. Faktúry či deriváty sú fiktívne (…). Domáca firma dosiahne dobrého zisku, ktorý legálne zdaní. (…) Peniaze sú vyplatené osobám, alebo firme, ktorá akciu zahájila a ktorá ich naďalej môţe legálne investovať. Potom pôvod peňazí uţ nemoţno vystopovať. (Jílek, 2006, str.97)
1.2. Charakteristika druhov derivátov
V tejto podkapitole budem opisovať zovšeobecnenú charakteristiku jednotlivých druhov derivátov so zameraním na najviac pouţívané druhy v súčasnosti. Tými sú predovšetkým forwardy, futures, swapy a opcie.
Termínované ako aj derivátové obchody sa delia na dva typy zmlúv a to podmienené a nepodmienené termínované obchody. Pri nepodmienenom obchode sú obidve zmluvné strany povinné splniť záväzok z tohto termínovaného kontraktu k dátumu splatnosti, zatiaľ čo pri podmienenom kontrakte je povinná plniť iba jedna strana obchodu a druhá strana má na výber či kontrakt vyuţije alebo ho nechá prepadnúť k dátumu splatnosti.
Podmienené aj nepodmienené deriváty je moţné navzájom kombinovať tak, ţe samotný derivát sa stáva podkladovým nástrojom. Tak vznikajú napríklad opcie na futures, alebo futures na opcie, opcie na opcie, opcie na swapy, alebo forwardové swapy, ktoré nazývame deriváty druhej generácie. Podľa typu nástroja sa delia finančné deriváty na forwardy, futures, swapy a opcie. (Mynař, 2012, s.33-38).
1.2.1. Forwardy
Vo všeobecnosti forwardy predstavujú zmluvnú dohodu dvoch strán o uskutočnení vzájomného obchodu v určitom okamihu v budúcnosti za vopred dojednaných podmienok.
Predávajúci účastník má povinnosť dojednané podkladové aktívum v určenom čase dodať
15 a kupujúci účastník má povinnosť takéto podkladové aktívum v určenom čase kúpiť.
Príčinou takéhoto konania oboch účastníkov sú rozdielne trţné očakávania, zaistenie alebo špekulácia na budúci vývoj. Vzhľadom na vysokú individualitu jednotlivých kontraktov sú tieto deriváty obchodované na OTC trhoch.
Definícia: jedná sa o dohodu na nákup alebo predaj určitého podkladového aktíva za pevne stanovenú cenu v pevne špecifikovaný čas v budúcnosti.
Pevné súčasti dohody:
- menovitá hodnota podkladového aktíva - Cena vysporiadania
- Dátum vysporiadania (splatnosť)
Jedná sa o najjednoduchší derivát obchodovaný na medzibankových trhoch.
Forwardové dohody sa zjednávajú medzi dvomi inštitúciami alebo medzi inštitúciou a jej firemným klientom. Jedna zo zmluvných strán forwardovej dohody zaujíma „dlhú pozíciu“
a zaväzuje sa k nákupu podkladového aktíva za dopredu zjednaných podmienok. Druhá strana kontraktu zaujme „krátku pozíciu“ a zaväzuje sa k predaju daného podkladového aktíva za rovnakých podmienok vyplývajúcich z kontraktu. Cena stanovená vo forwardovej dohode je nazývaná „cena dodania“ . Cena dodania je v čase vstupovania do forwardového kontraktu výpočtom určená tak, aby jeho hodnota bola pre obidve strany nulová. To znamená ţe vstup do dlhej alebo krátkej pozície je bez nákladov.
Forwardový kontrakt je vysporiadaný v deň splatnosti. Drţiteľ krátkej pozície doručí aktívum drţiteľovi dlhej pozície výmenou za finančnú čiastku ktorá je rovná cene dodania.
(Kislingerová, 2010, s.234-235).
Forwardová cena
Forwardová cena je stanovená tak, aby hodnota kontraktu mala nulovú hodnotu, preto musí platiť vzťah:
F(t,T)=S(t)er(T−t)
FW = forwardová cena S = cena podkladového aktíva
16
r = referenčná (bezriziková) úroková sadzba12 t = čas do uzavretia
T = čas exspirácie forwardu
Tento vzťah platí pre podkladové aktívum, ktoré spĺňa nasledujúce podmienky:
- Je moţné ho predávať nakrátko (short selling) - Nevypláca v priebehu forwardu ţiadne platby - Nemá ţiadne poisťovacie, či skladovacie náklady Druhy forwardových kontraktov
Menový forward: u menového kontraktu dochádza k výmene čiastky v jednej mene za čiastku v druhej mene za pevne stanovených podmienok. Cena menového forwardu sa označuje ako fowardový menový kurz a je závislý na úrokovom diferenciáli daných mien.
S menou s vyššou úrokovou mierou sa obchoduje oproti spotovému kurzu s diskontom, naopak s menou s niţšou úrokovou mierou sa obchoduje s prémiou.
Forwardová úroková miera (forward rate agreement, FRA): určuje úrokovú sadzbu, ktorá je vyplatená alebo inkasovaná povinne počas stanovenej doby, počiatkom v dohodnutom čase v budúcnosti. V deň vstupu do kontraktu je určená pevná úroková sadzba z ktorej plynie peňaţné plnenie v budúcnosti a to vo forme rozdielu medzi dohodnutou pevnou sadzbou a aktuálnou trţnou úrokovou sadzbou. Kupujúci FRA je povinný predávajúcemu zaplatiť dopredu stanovenú sadzbu FRA, predávajúci je povinný kupujúcemu zaplatiť aktuálnu sadzbu na trhu. Pri vysporiadaní nedochádza k výmene stanovených menovitých čiastok, ale k čistému vysporiadaniu hotovosťou. Vyuţívaná je k zaisteniu budúceho úveru alebo depozita v prípade rizika negatívneho vývoja úrokových mier od súčasnosti do vstupu do FRA.
Akciový forward: predstavuje forwardový kontrakt na nákup alebo predaj akcií k určitému dátumu v budúcnosti. Do ceny akciového forwardu vstupuje dividenda, ktorú akcia vypláca.
Komoditný forward: predstavuje forwardový kontrakt na nákup alebo predaj komodít k určitému dátumu v budúcnosti.
17 Základné forwardové pojmy:
o Dátum ocenenia (valuation day) – dátum, ku ktorému sa uskutočňuje ocenenie (zvyčajne denne)
o Splatnosť forwardu (forward expiry day) – dátum, kedy kontrakt vyprší a vzniká povinnosť kúpiť alebo predať podkladový nástroj
o Dátum vysporiadania forwardu (forward settlement day) – dátum, ku ktorému je potrebné vysporiadať hotovostné forwardové záväzky (zvyčajne splatnosť forwardu alebo čoskoro potom)
o Forwardové obdobie (forward period) – počet dní medzi súčasnosťou a splatnosťou forwardu
o Spotová cena (spot price) – súčasná cena za podkladový nástroj na spotovom trhu o Forwardová cena (forward price) – dohodnutá cena za podkladový nástroj splatná pri
dátume vysporiadania forwardu (zvyčajne pri splatnosti forwardu)
o Príjem z aktív (asset income) – príjem platený vlastníkovi aktíva (podkladového nástroja) počas forwardového obdobia (napríklad úrokové výnosy, dividendy)
(Jílek, 2002, str. 181)
Zvyčajne platí, ţe dohodnutá forwardová cena sa odlišuje od spotovej ceny v závislosti na očakávaní trhu o budúcom vývoji a od úţitkových preferencií zúčastnených strán z moţnosti vysporiadania obchodu v budúcnosti.
Podľa podkladového aktíva zahrnutého vo forwardovom kontrakte môţeme jednotlivé druhy rozdeliť na:
a) menový – súčasťou kontraktu je budúca výmena pevnej sumy hotovosti v jednej mene za pevnú sumu hotovosti v druhej mene
b) komoditný – súčasťou kontraktu je budúca výmena pevnej sumy hotovosti v jednej mene za komoditné aktívum
c) akciový – súčasťou kontraktu je budúca výmena pevnej sumy hotovosti v jednej mene za akciové aktívum
d) úrokový – súčasťou kontraktu je budúca výmena pevnej sumy hotovosti v jednej mene za inú, zatiaľ neznámu sumu hotovosti v závislosti na zvolenej úrokovej miere (FRA) alebo dlhový cenný papier, úver, vklad
18 e) úverový forward – súčasťou kontraktu je budúca výmena pevnej sumy hotovosti v jednej mene za inú, zatiaľ neznámu sumu hotovosti v závislosti na rizikovej úrokovej miere určitého subjektu
Výhody forwardov:
o jednotlivé podmienky kontraktu si môţu účastnici obchodu prispôsobiť, aby im čo najlepšie vyhovovali
o predávajúci si garantuje budúci odber, kupujúci budúcu dodávku
o obidve strany môţu vyuţiť forwardy ako zaistenie, ochranu pred budúcim rizikom alebo ako špekuláciu na budúci vývoj
Nevýhody forwardov:
o vzhľadom na individualitu kontraktov nízka likvidita
o zmluvná dohoda medzi účastníkmi kontraktu a z nej vyplývajúca nemoţnosť previesť kontrakt na tretiu stranu
o riziko nedodrţania podmienok kontraktu v dobe splatnosti o nutnosť spolupráce obidvoch strán pri rušení kontraktu
o prípadný problém nájsť pohotovo protistranu vzhľadom na špecifické podmienky poţadovaného kontraktu
o zvýšené náklady na sprostredkovanie pri hľadaní vhodnej protistrany (Jílek, 2002, str. 181)
1.2.2. Futures
Definícia: „Finančné futures sú pevné štandardizované burzové termínové obchody.
Predstavujú pevnú dohodu medzi dvomi partnermi, ktorá im dáva právo a súčasne povinnosť
- kúpiť, resp. predať
- k štandardizovanému termínu v budúcnosti
19 - štandardizované mnoţstvo
- určitého nástroja
- za dopredu zjednanú termínovú (futures) cenu“
(Dvořák, 2006, str. 146)
Rozdiel oproti forwardovým kontraktom je práve štandardizácia kontraktov a obchodovanie na derivátovej burze. Forwardy sú obchodované na OTC trhu a podmienky sa líšia kaţdým novým kontraktom ušitým na mieru podľa potreby. Medzi hlavné dôvody vzniku finančných futures patrí zníţenie úverového rizika protistrany, tzn. rizika nedodrţania podmienok vysporiadania. Ďalším dôvodom je zjednodušenie moţnosti predčasného ukončenia otvoreného kontraktu a uzavretím protioperácie inkasovať zisk alebo vyplatiť stratu. Sústredenie dopytu a ponuky zaručí trţnú likviditu a správnosť ceny.
Pri uzavretí financial futures kontraktu vstupujú účastníci do dvoch pozícií. Priebeh zisku a strát sú zobrazené na obr. č. 3. Kupujúci sa dostáva do zisku ak cena podkladového aktíva (cena) stúpne nad dohodnutú realizačnú cenu (RC). Naopak predávajúci prosperuje na poklese ceny podkladového aktíva pod realizačnú cenu. Priebeh zisku a strát futures kontraktov sa nelíši od priebehu zisku a strát forwardových kontraktov.
Obr. 2: Kúpené a predané futures, vývoj ziskov a strát
20 Jílek, 2002, str. 190
Futures kontrakt je moţné ukončiť
- uzavretím opačnej operácie, tzn. uzavretím protiobchodu s rovnakými podmienkami - vysporiadaním v dobe splatnosti a to s fyzickým vysporiadaním alebo finančným vysporiadaním
V priebehu trvania futures kontraktu dochádza k dennému vysporiadaniu. Pri vstupe do kontraktu zloţí kupujúci či predávajúci počiatočnú marţu. Na základe pohybu kurzov skladá dodatočne variačnú marţu, ktorá je rovná negatívnemu pohybu predošlý obchodný deň. Marţa teda reprezentuje potenciálnu stratu daného kontraktu nasledujúci obchodný deň. Dodatočná marţa môţe byť vo forme hotovosti, cenných papierov, bankových záruk či úverových prísľubov. (Jílek, 2002, str. 190)
Futures kontrakty predstavujú pevné termínované obchody, pri ktorých sa zmluvné strany zaviaţu kúpiť/predať vopred dohodnuté mnoţstvo podkladového aktíva za dohodnutú cenu futures s fyzickou dodávkou v budúcnosti. Podľa podkladového aktíva, na ktoré sa futures kontrakt viaţe, ich môţeme rozdeliť na :
a) úrokové futures – sú štandardizované kontrakty obchodované na burze, pri ktorých podkladové aktívum tvorí úrokový inštrument (dlhopisy, úvery, vklady...) – sú vyuţívané na zabezpečovanie sa pred pohybom úrokovej miery alebo špekulácie na vývoj do budúcnosti
b) menové futures – sú štandardizované kontrakty obchodované na burze, pri ktorých podkladové aktívum tvorí menový nástroj (meny, menové páry, EUR, USD, CHF GBP, JPY...) – sú vyuţívané na zabezpečovanie sa pred pohybom menového kurzu alebo špekulovanie na vývoj v budúcnosti
c) futures na indexy – sú štandardizované kontrakty obchodované na burze, pri ktorých podkladové aktívum tvorí vybraný burzový index (napr. rozličné indexy akciových trhov – DJIA, S&P 500...) – sú vyuţívané na zabezpečovanie sa pred trhovými pohybmi naviazaných aktív reprezentujúcich index alebo na špekulácie na budúci vývoj
d) komoditné futures – sú štandardizované kontrakty obchodované na burze, pri ktorých podkladové aktívum tvoria fyzické komodity (meď, ropa, zlato, kukurica, kakao...) – sú
21 vyuţívané na zabezpečovanie sa pred pohybom cien komodít alebo špekulovanie na ich vývoj do budúcnosti
Charakteristické rysy sú podobné s forwardmi s tým hlavným rozdielom, ţe futures kontrakty sú vysoko štandardizované a obchodované na špecializovaných burzách.
Štandardizované sú jednak mnoţstvá podkladových aktív (loty), a takisto termíny fyzického dodania v budúcnosti. Cena futures sa odvíja od aktuálnej ceny podkladových aktív. Sprostredkovanie medzi predávajúcimi a kupujúcimi garantuje clearingové centrum burzy, ktoré páruje všetky obchody dohromady. Pri obchodoch platí, ţe súčet všetkých otvorených pozícii sa rovná nule, čo znamená, ţe za kaţdým budúcim ziskom jednej strany stojí budúca strata strany druhej a naopak. Práve takouto štandardizáciou je umoţnené postupovať záväzky z futures kontraktov aj na tretie osoby, čím je zároveň zabezpečená aj vyššia likvidita ako pri forwardoch.
Výrazným rozdielom je aj priebeţný systém vysporiadania futures obchodov prostredníctvom marţí, ktoré musia byť poskytnuté stranami pri uzatváraní obchodu.
Prebieha kaţdý obchodný deň a investor musí v prípade potreby marţu dorovnať alebo v opačnom prípade mu je prípadný zisk pričítaný k jeho stávajúcej marţi. Prostredníctvom marţí je moţné v obchodovaní vyuţívať uţ spomínaný pákový efekt, ktorý umoţňuje investorom vyššiu participáciu na prípadných ziskoch, ale aj na prípadných stratách.
Obchodníci na burzách môţu dosiahnuť zisk dvomi spôsobmi – buď lacnejšie nakúpia a drahšie predajú (hovorí sa tomu, ţe vstupujú do LONG pozície), alebo drahšie predajú a lacnejšie kúpia (hovorí sa tomu, ţe vstupujú do SHORT pozície). Tým je opísaná ďalšia výhoda futures kontraktov, ktorá umoţňuje najprv kontrakt na budúce dodanie podkladového aktíva predať, aj keď reálne dané podkladové aktívum obchodník nevlastní.
Na uzavretie takejto pozície stačí v budúcnosti otvoriť opačnú pozíciu s rovnakými parametrami okrem ceny. Po prepočítaní rozdielov v cenách obchodníkovi vyjde dosiahnutý zisk alebo strata. Takéto moţnosti pritom klasické trhy s podkladovými aktívami neponúkajú. (Jílek, 2002, str. 189)
Výhody futures:
o štandardizácia kontraktov
o vysoká likvidita pri obchodovaní o garancia vysporiadania
22 o informovanosť zo strany burzy o uzavretých kontraktoch
o denné vysporiadanie – nečaká sa na dátum splatnosti kontraktu o pákový efekt umoţňuje špekulovať na vysoké zisky
o moţnosť vstupovať do SHORT pozícií
Nevýhody futures:
o nemoţnosť individuálnych podmienok pri kontraktoch o pákový efekt môţe priniesť nadmerné straty
o nutnosť kaţdý deň dopĺňať kapitál v prípade nepriaznivého vývoja na trhu
Napriek výrazným základným podobnostiam sú forwardy a futures termínované kontrakty charakteristické svojím rozdielnym postavením a vyuţitím vo svete derivátov.
Najzásadnejšie rozdiely medzi týmito derivátmi vyjadruje nasledujúca tabuľka.
Obr. 3: Rozdiely medzi forwardmi a futures
Forward Futures
Veľkosť kontraktu Podľa dohody obidvoch strán štandardizované
Kolaterál zvyčajne ţiadny vo forme dodatočných marţí
Likvidácia
kontraktu pred splatnosťou
dohoda s partnerom forwardu alebo postúpenie na tretiu osobu
kompenzujúci kontrakt pred splatnosťou
Podmienky kontraktu
šité na mieru štandardizované
Dátum dodania Podľa dohody obidvoch strán štandardizovaný
Trh Súkromný verejný
Vzťah obchodníkov obidve strany kontraktu sa dobre poznajú
strany kontraktu sú si neznáme – neosobný kontakt
Účastníci Veľké spoločnosti, banky, makléri a iné spoločnosti; vôbec nie široká verejnosť
veľké aj malé spoločnosti, banky, makléri a iné spoločnosti; široká
„znalá“ verejnosť
23 Metódy transakcie dohodnuté tvorcom trhu
prostredníctvom telefónu s obmedzeným okruhom účastníkov
stanovené verejnou draţbou medzi mnohými kupujúcimi a predávajúcimi na burzovom parkete alebo elektronicky Poplatky poplatky vystupujú vo forme rozpätí
medzi dopytom a ponukou, tzn.
zvyčajne medzi cenami, za ktoré tvorca trhu vystupuje na obidvoch stranách operácií
štandardné maklérske poplatky
Variačná marţa Ţiadna vyţaduje sa variačná marţa
Denné preceňovanie a vysporiadanie futures
Neexistuje existuje
Ekonomické opodstatnenie
špekulácie a zaisťovanie špekulácie, zaisťovanie a verejne stanovené ceny
Regulácie Samoregulujúce existujúce regulačné orgány
Dodanie zvyčajne fyzické dodanie zvyčajne dohodnutie
kompenzujúceho futures pred splatnosťou
Cenové obmedzenie ţiadny denný limit burza môţe stanoviť denný cenový limit
Zdroj: Jílek, 2002, str. 191
1.2.3. Swapy
Vo všeobecnosti môţeme swapy charakterizovať ako zmluvné kontrakty medzi dvomi stranami o výmene určitých budúcich peňaţných tokov (cash flow) z podkladových aktív v určitých po sebe idúcich obdobiach v budúcnosti. Základné rozdiely oproti predchádzajúcim derivátom spočívajú v kombinácií viacerých dátumov splatnosti (oproti napr. forwardu, kde bol len jeden dátum vysporiadania) a takisto k nemoţnosti presunu práv a povinností z dojednaného počiatočného podkladového aktíva na protistranu počas ani po splatnosti celého swapového kontraktu. Swapy by sme vo svojej podstate vedeli nahradiť sériou forwardov, ale bolo by to komplikovanejšie aj náročnejšie na transakčné náklady, aj preto majú swapy medzi derivátmi svoje opodstatnenie. Vzhľadom na
24 individuálne podmienky a moţnosti pri dojednávaní swapov sú tieto kontrakty obchodované na mimoburzových trhoch. (Polouček, 2009, str. 198)
Podľa podkladového aktíva môţeme swapy rozdeliť na:
a) úrokové swapy – sú kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany dohodnú na budúcej výmene fixných alebo variabilných úrokových platieb plynúcich z podkladového úrokového nástroja
b) akciové swapy – sú kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany dohodnú na budúcej výmene platieb plynúcich z podkladového akciového nástroja
c) komoditné swapy – sú kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany dohodnú na budúcej výmene platieb plynúcich z rozdielov fixných a trţných cien zjednaných fyzických komodít
d) menové swapy – sú kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany dohodnú na budúcej výmene úrokových platieb plynúcich z menových nástrojov alebo aj menových nástrojov samotných
Je to dohoda medzi dvomi spoločnosťami o výmene presne definovaného peňaţného toku podľa dopredu stanového vzorca. Na swap sa dá nahliadať aj ako súhrn forwardových kontraktov, preto je štúdium swapov rozšírením štúdia forwardov a futures. Od roku 1981, keď boli zjednané prvé swapové kontrakty, vyrástol tento trh do obrovských rozmerov.
Kaţdoročne sa obchodujú kontrakty v hodnote stoviek miliárd dolárov so stúpajúcou tendenciou. Najviac zastúpené sú swapy úrokové a menové. (Hull, 2000, str. 135)
V prípade swapu si dve strany niečo vymieňajú napríklad doláre za eurá. Ide o historicky najstarší swap - menový swap. V prípade úrokových swapov si vymieňajú úrokovú sadzbu spravidla variabilnú za premenlivú. Swap predstavuje dohodu, pri ktorej dochádza k premene jedného toku hotovosti za iný. (Tyl, 2013, s.112).
25 Swap je termínovaná zmluva, na základe ktorej sa predávajúci a kupujúci zaväzujú medzi sebou vymeniť medzi sebou dohodnuté finančné aktíva alebo toky za vopred dohodnutých podmienok. (Paulík, 2012, s.129).
Úrokový swap
Predstavuje zmluvne zjednanú opakovanú zmenu určitých úrokových platieb v rovnakej mene, ktoré nastávajú v dohodnutých termínoch v budúcnosti a vťahujú sa k dohodnutej menovitej hodnote a úrokovým obdobiam. Nedochádza k presunu menovitej hodnoty swapu. (Dvořák, 2006, str. 76)
Výmena úrokových platieb medzi dvomi stranami v jednej mene, kde jedna strana sa zaviaţe platiť druhej strane peňaţné plnenie, ktoré plynie z pevnej úrokovej sadzby z dopredu dohodnutej menovitej hodnoty v priebehu dopredu dohodnutého obdobia. Proti tomu sa druhá strana zaväzuje platiť peňaţný tok, ktorý plynie z pohyblivej úrokovej sadzby.
Pevné súčasti dohody:
a) Výška istiny (prípadne amortizácia), b) Pevná úroková sadzba,
c) Variabilná úroková sadzba d) Dátumy splatnosti.
Menový swap
Zmluvne zjednaná opakovaná zmena určitých úrokových platieb denominovaných v dvoch rôznych menách, ktoré nastávajú v dohodnutých termínoch v budúcnosti a vzťahujú sa k dohodnutým menovitým hodnotám a úrokovým obdobiam. Menovité hodnoty swapu, z ktorých sa odvodzujú smenové úrokové platby sú tieţ predmetom zmeny na počiatku a spätne pri ukončení swapu. (Dvořák, 2006, str. 78)
Fázy menového swapu:
1) Zmena kapitálu
2) Zmena úrokových sadzieb 3) Spätná zmena kapitálu
26 Komoditný swap
Zmluvne zjednaná opakovaná zmena určitých platieb v rovnakej mene, ktoré nastávajú v dohodnutých termínoch v budúcnosti, z nich jedna sa určí ako súčin fixne dohodnutej ceny za jednotku určitej komodity a zjednaného mnoţstva tejto komodity a proti tomu druhá je stanovená súčinom pohyblivej jednotky ceny a zjednaného mnoţstva komodity.
Pohyblivá cena je určená priemerom spotových cien komodity za dané obdobie. (Dvořák, 2006, str. 80)
Akciový swap
U akciového swapu dochádza k v výmene platieb z dopredu definovanej čiastky, naviazaných na úrokovú mieru a úrokové obdobie za platby naviazané na výkonnosť akcií, či akciových indexov.
Ďalšie druhy swapových kontraktov
Swapy nie sú štandardizované obchody obchodované na derivátových burzách, preto môţu vzniknúť na akýkoľvek peňaţný tok plynúci z podkladového aktíva. Táto skutočnosť sa odráţa na rozmanitosti druhov swapových kontraktov a moţnosti do kontraktu zakomponovať zloţitejšie štruktúry, ktoré rozširujú jeho pôvodnú pôsobnosť.
- Zero bond swap (odvodené zo zero bondov) - Amortizovaný swap (menovitá hodnota sa zniţuje)
- Extendible swap (zakomponovaná opcia na predĺţenie swapu) - Step – up swap (zvýši sa instina)
- Puttable swap (moţnosť ukončiť swap predčasne)
- Swap úverového zlyhania (naviazaný na úverové zlyhanie)
Swapy predstavujú výhodný nástroj, ktorý dáva trhovým účastníkom ďalšie moţnosti ako si zabezpečovať svoje pozície alebo aj špekulovať na budúci vývoj. Špecifický je najmä ich vzťah k istine kontraktu, ktorá vo väčšine prípadov počas platnosti swapu nemení majiteľa. Kým v prípade forwardov a futures bolo nutné v dobe splatnosti vymeniť
27 podkladové aktíva za peňaţné prostriedky (alebo rôzne iné formy výmeny), v prípade swapov sa menia len pohľadávky a záväzky vyplývajúce z daného podkladového aktíva.
V praxi to prebieha tak, ţe jedna strana vymení svoje práva a povinnosti z podkladového aktíva za iné práva a povinnosti plynúce z podkladového aktíva protistrany (napríklad výmena fixných úrokových platieb z podkladového aktíva jednej strany za pohyblivé úrokové platby z podkladového aktíva druhej strany v očakávaní zmeny úrokových sadzieb).
Výhody swapov:
o moţnosť dohodnutia individuálnych podmienok
o lacnejšia a výhodnejšia varianta ako podobný komplex forwardov o zaisťovanie budúcich platieb
o špekulácie na vývoj budúcich platieb Nevýhody swapov:
o nevýhody mimoburzových trhov o nedodrţanie záväzkov protistrany
1.2.4. Opcie
Opcie predstavujú termínované kontrakty, pri ktorých sa dve strany dohodnú na kúpe/predaji určitého mnoţstva podkladového aktíva za vopred dohodnutú cenu vo vymedzenom termíne v budúcnosti. Opcie zaraďujeme medzi podmienené termínované kontrakty, čo znamená, ţe zmluvné strany nemajú povinnosť obchod uskutočniť.
V prípade opcií táto moţnosť platí vţdy len pre jednu zo zúčastnených strán. Druhá strana je povinná vytvoriť protistranu pre dohodnutý obchod za podmienky vyuţitia svojho opčného práva prvou stranou. Za tieto ponúkané podmienky si druhá strana hneď na začiatku obchodu nechá od prvej strany vyplatiť tzv. opčnú prémiu. Opčné kontrakty zahŕňajú rôzne druhy podkladových aktív – môţu nimi byť akcie, dlhopisy, komodity, meny, burzové indexy...
Dohoda, ktorá dáva kupujúcemu opcie právo (nie povinnosť) kúpiť alebo predať podkladové aktívum za dopredu dohodnutú. (Jílek, 2002, str. 193).
28 K vysporiadaniu môţe dôjsť
- v deň splatnosti opcie, tzv. európska opcia
- kedykoľvek v priebehu trvania opcie, tzv. americká opcia
Cena opcie je tzv. prémium. Kupujúci musí zaplatiť prémium predávajúcemu, proti tomu má predávajúci povinnosť (nie právo) opciu vysporiadať. Základným modelom oceňovania opcií je Black-Scholes model, vyvinutý v sedemdesiatych rokoch Fisherom Blackom a Myronom Scholsom.
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú cenu opcie patrí - aktuálny kurz podkladového aktíva
- dohodnutý realizačný kurz - čas do splatnosti opcie
- volatilita kurzu podkladového aktíva - bezriziková úroková miera
- očakávaná výplata dividend (v prípade opcií na akcie s dividendou)
Cena opcie stúpa v prípade, ţe aktuálny trţný kurz podkladového aktíva stúpa (kúpna opcia) alebo ţe aktuálny trţný kurz podkladového aktíva klesá (predajná opcia). Opcia naberá na hodnote, ak sa čas do splatnosti zvyšuje. Dlhší čas do splatnosti predstavuje vyššiu pravdepodobnosť moţnosti uplatnenia opcie. Tento faktor má vplyv na všetky druhy opcií, na opcie amerického druhu však väčší neţ na opcie európskeho druhu. S vyššou volatilitou taktieţ stúpa cena opcie. S rastúcou volatilitou stúpa aj pravdepodobnosť dosiahnutia priaznivých podmienok v budúcnosti.
Bezriziková úroková miera má na cenu opcie nepriamy vplyv. V prípade akciových opcií pokles bezrizikovej úrokovej miery spôsobí rast ceny akcií, čo má na drţiteľa kúpnej opcie pozitívny vplyv a na drţiteľa predajnej opcie negatívny vplyv. Súčasne však stúpa súčasná hodnota budúcich peňaţných tokov, čo má na cenu opcie opačný vplyv. Podľa druhu podkladového aktíva existujú opcie na zahraničné meny, úroky, akcie, akciové indexy, dlhové nástroje, komodity, či opcie na futures. (Dvořák, 2006, str. 199)
29 Obr. 4: Základné rozdelenie klasických opcií
Dvořák, 2006, str. 207 Kúpená nákupná opcia
Dáva kupujúcemu právo nakúpiť stanovené mnoţstvo podkladového aktíva za dohodnutú realizačnú cenu (RC) v budúcnosti. Za toto právo musí zaplatiť prémium, ktoré predstavuje jeho obmedzenú maximálnu stratu (viď obr. č. 1). V prípade, ţe sa v dobe splatnosti trţný kurz nachádza nad úrovňou realizačného kurzu, kupujúci vyuţije svoje právo na nákup realizačným kurzom. Jeho potenciálny zisk je neobmedzený a zvyšuje sa rastom ceny podkladového aktíva.
OPCIA
Nákupná (call)
Predajná (put)
Kúpená (long)
Predaná (schort)
Kúpená (long)
Predaná (schort)
30 Obr. 5: Kúpená a predaná predajná opcia, vývoj ziskov a strát
Jílek, 2002, str. 190 Predaná nákupná opcia
Dáva predávajúcemu povinnosť predať stanovené mnoţstvo podkladového aktíva za dohodnutú realizačnú cenu (RC) v budúcnosti. Za túto povinnosť inkasuje prémium, ktoré predstavuje jeho obmedzený zisk. V prípade, ţe sa v dobe splatnosti trţný kurz nachádza nad úrovňou realizačného kurzu, predávajúci splní svoju povinnosť na predaj realizačným
31 kurzom. Jeho potenciálna strata je neobmedzená a zvyšuje sa rastom ceny podkladového aktíva.
Kúpená predajná opcia
Dáva kupujúcemu právo predať stanovené mnoţstvo podkladového aktíva za dohodnutú realizačnú cenu (RC) v budúcnosti. Zisk rastie s poklesom ceny podkladového aktíva.
Strata je obmedzená do výšky zaplateného prémia.
Obr. 6: kúpená a predaná predajná opcia, vývoj ziskov a strát
32 Jílek, 2002, str. 190
Predaná predajná opcia
Dáva predávajúcemu povinnosť predať stanovené mnoţstvo podkladového aktíva za dohodnutú realizačnú cenu (RC) v budúcnosti. Zisk je obmedzený do výšky inkasovaného prémia, strata rastie s klesaním ceny podkladového aktíva. (Dvořák, 2006, str. 207)
Čo sa týka doby splatnosti, dajú sa opcie rozdeliť na:
a) európske opcie – ich realizácia môţe prebehnúť len v dobe splatnosti
b) americké opcie – ich realizácia môţe prebehnúť v hocijakom čase pred dobou splatnosti v rámci ţivotnosti danej opcie
Podľa spôsobu obchodovania a organizovanosti trhu ich môţeme rozdeliť na:
a) štandardizované opcie – obchodujú sa na tzv. opčných burzách (napríklad CBOE), majú štandardizované podmienky a garancie zo strany burzy
b) neštandardizované opcie – predstavujú opcie, ktoré sú vypisované a obchodované prostredníctvom mimoburzových trhov
33 Podľa typu uzavretého obchodu môţeme opcie rozdeliť na:
a) kúpne opcie (call option) – predstavujú opčné kontrakty, pri ktorých má drţiteľ opcie právo, nie však povinnosť, kúpiť dohodnuté mnoţstvo podkladového aktíva v budúcnosti za vopred dohodnutú cenu, druhá strana má povinnosť dané podkladové aktívum predať v termíne za dodrţania predchádzajúcich podmienok – za túto sluţbu inkasuje po uzavretí kontraktu opčnú prémiu
b) predajné opcie (put option) – predstavujú opčné kontrakty, pri ktorých má drţiteľ opcie právo, nie však povinnosť, predať dohodnuté mnoţstvo podkladového aktíva v budúcnosti za vopred dohodnutú cenu, druhá strana má povinnosť dané podkladové aktívum kúpiť v termíne za dodrţania predchádzajúcich podmienok – za túto sluţbu inkasuje po uzavretí kontraktu opčnú prémiu
Pojmy týkajúce sa obchodovania opcií:
o opčná prémia – predstavuje nenávratnú finančnú čiastku, ktorú zaplatí kupujúci opcie predávajúcemu za moţnosť kúpiť/predať určité podkladové aktívum v budúcom termíne za vopred dohodnutú cenu, v typických príkladoch kúpnych a predajných opcií predstavuje aj maximálnu moţnú stratu kupujúceho opcie
o realizačná cena (strike price) – predstavuje dohodnutú cenu podkladového aktíva v opčnom kontrakte; transakcia v tejto cene prebehne v prípade, ţe sa drţiteľ opcie rozhodol svoje právo realizovať
o vnútorná hodnota opcie – predstavuje hodnotu opcie v závislosti na aktuálnych trţných podmienkach – počíta sa ako rozdiel medzi spotovou cenou podkladového aktíva a realizačnou cenou danej opcie
o časová hodnota opcie – predstavuje hodnotu opcie v závislosti na trţných očakávaniach – počíta sa ako rozdiel medzi opčnou prémiou a vnútornou hodnotou danej opcie – na jej veľkosť majú vplyv parametre ako doba splatnosti opcie, vnútorná hodnota opcie, volatilita podkladového aktíva
o volatilita podkladového aktíva – vyjadruje mieru kolísania cien podkladového aktíva a takisto veľkosť cenových výkyvov, slúţi na vyjadrenie moţnej miery rizika pre obidve strany opčného kontraktu
34 o doba splatnosti opcie – predstavuje dohodnutý termín v opčnom kontrakte, počas ktorého môţe dôjsť k realizácií obchodu, po uplynutí tejto lehoty zanikajú práva a povinnosti zúčastnených strán
Vzhľadom na vnútornú hodnotu nastavujú rôzne trţné situácie:
o opcia sa môţe nachádzať „v peniazoch“ (in the money) – takáto situácia nastáva v prípade, ţe aktuálna spotová cena je vyššia ako realizačná cena opcie, opcia vykazuje vnútornú hodnotu vo veľkosti ich rozdielu
o opcia sa môţe nachádzať „na peniazoch“ (at the money) – takáto situácia nastáva v prípade, ţe aktuálna spotová cena je rovná realizačnej cene opcie, opcia vykazuje vnútornú hodnotu rovnú nule
o opcia sa môţe nachádzať „mimo peňazí“ (out the money) – takáto situácia nastáva v prípade, ţe aktuálna spotová cena je niţšia ako realizačná cena opcie, opcia nevykazuje ţiadnu vnútornú hodnotu
Opcie splňujú tie isté podmienky a moţnosti dohadovania budúcich obchodov ako iné deriváty typu forwardy, futures, s tým zásadným rozdielom, ţe u opcií je moţnosť určenia si výšky maximálnej straty. Tá predstavuje pre investora hodnotu zaplatenej opčnej prémie. Za takýchto podmienok sa dá výraznejšie chrániť proti trţným rizikám – keď spotová cena bude v pásme neprimeranej straty, investor jednoducho nevyuţije svoje opčné právo a nechá opciu prepadnúť.
Kúpne a predajné opcie patria medzi klasické opčné varianty. Investor ich môţe vyuţívať samostatne alebo v rôznych kombináciách. Práve tieto kombinácie umoţnili vzniknúť desiatkam rôznych opčných stratégií. Patria sem napríklad variácie typu butterfly, strangle, straddle, spread... Tieto variácie sú obchodované rozličnými typmi investorov, preferujúcimi výhody a nevýhody jednotlivých stratégií.
Výhody opcií:
o moţnosť zamedzeniu stratám (do výšky opčnej prémie)
o kombináciami rôznych opcií sa dajú realizovať rozličné investičné stratégie o zaisťovanie budúcich podmienok obchodu
35 o moţnosť špekulovať na budúci vývoj
Nevýhody opcií:
o nutnosť zaplatiť opčnú prémiu
o zisk začne investor dosahovať aţ po započítaní opčnej prémie o nevýhody mimoburzového trhu
o moţnosť zlyhania protistrany na OTC trhoch
1.3. SPÔSOBY VYUŢITIA DERIVÁTOV
Deriváty majú vo finančnom svete svoje opodstatnenie a slúţia rozličným sféram spoločnosti. Deriváty uspokojujú potreby v závislosti na skupinách uţívateľov:
o generovanie ziskov tvorcov trhu (tzn. deriváty tvorcov trhu) o zaisťovanie (tzn. deriváty konečných uţívateľov – zaisťovateľov) o špekulácie (tzn. deriváty konečných uţívateľov – špekulantov)
o odmeňovanie (tzn. deriváty zamestnancov a členov štatutárnych orgánov) o podvody (tzn. deriváty podvodníkov)
Ďalšou potrebou, ktorú deriváty uspokojujú, je poskytovanie informácií o najlepších cenách podkladových nástrojov v budúcnosti. Pretoţe ceny na derivátovom trhu zaisťujú informáciu, ktorá nie je k dispozícii na iných trhoch, plnia tieto trhy aj spoločenskú funkciu. Tieto informácie sú dostupné kaţdému, aj tým, ktorí deriváty priamo nevyuţívajú.
(Jílek, 2002, str. 96)
Najväčšou mierou sú deriváty vyuţívané na zaisťovanie, špekulácie a arbitráţe – tieto tri spôsoby vyuţitia patria medzi základné. Rozvojom derivátov však postupne našli aj ďalšie uplatnenie – odmeňovanie, krátenie daní, podvody v účtovníctve.
36 1.3.1. Zaisťovanie pomocou derivátov
Zaisťovanie spočíva v tom, ţe pomocou derivátov si môţeme fixovať cenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. Inými slovami to znamená, ţe k určitej danej pozícii (či uţ v súčasnej alebo budúcej) uzavrieme na termínovanom trhu taký obchod (pozíciu), ktorého zisk alebo strata sa bude vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii.
Ak sa bude vplyvom vývoja zhodnocovať daná pozícia, bude sa naopak znehodnocovať pozícia na termínovanom trhu a naopak. Subjekt, ktorý sa zaisťuje, vyrovnáva pomocou termínovaného obchodu určitú svoju otvorenú pozíciu. (Dvořák, 2008, str. 39)
Zaisťovanie vyuţívajú spoločnosti na krytie rizík plynúcich z predmetu ich činnosti.
Môţu to byť napríklad úverové, menové alebo úrokové riziká. Zafixovaním budúcej ceny podkladového aktíva sa firmy chránia pred nepriaznivým vývojom ale zároveň sa vzdávajú moţnosti participovať na prípadných ziskoch z priaznivého vývoja. Takisto treba brať v úvahu aj náklady spojené so zaistením (rozličné poplatky maklérom, bankám, sprostredkovateľom...). Firmy musia voliť takú formu zaistenia, ktorá dostatočne a za primeranú cenu dokáţe ošetriť poţadované riziká.
1.3.2. Špekulácie prostredníctvom derivátov
Špekulácie sú na rozdiel od zaisťovania charakteristické tým, ţe pri nich dochádza k otvoreniu určitej pozície na termínovanom trhu. Špekulant sa nesnaţí vyrovnať termínovaným obchodom stratu plynúcu z určitej danej otvorenej pozície, ale uzatvára termínovaný obchod s cieľom profitovať na cenovom vývoji. Zjednodušene povedané, špekuluje na situáciu, ţe cena dohodnutá v termínovanom obchode bude niţšia (resp.
vyššia), neţ koľko bude predstavovať promptná cena v základe leţiaceho finančného inštrumentu v deň splatnosti, za ktorú môţe tento inštrument na promptnom trhu predať (resp. kúpiť). (Dvořák, 2008, str. 39)
Špekulanti tvoria na trhu výraznú časť a svojím konaním preberajú na seba riziká s cieľom dosiahnuť zisk z budúceho vývoja. Medzi výhody ich pôsobenia na trhu patria – vytváranie protistrany pre zaisťovateľské subjekty a zabezpečovanie likvidity. Ich
37 nevýhodou je zase to, ţe svojím konaním môţu spôsobovať výkyvy v cenách aj bez výrazných podporných argumentov, čo v konečnom dôsledku nepriaznivo vplýva na subjekty s reálnym záujmom o podkladové aktíva. Dôvodom, prečo sa špekulanti zúčastňujú v tak veľkej miere obchodovania na derivátových trhoch, sú predovšetkým špeciálne moţnosti, ktoré tento trh ponúka. Termínovaný charakter obchodovania zabezpečuje, ţe kontrakt na budúce vyrovnanie môţe pred dobou splatnosti ľubovoľne meniť majiteľa, a preto pri uzavretí otvorenej pozície uţ nevyplývajú obchodníkom ţiadne ďalšie povinnosti alebo fyzická dodávka. Ďalšou výhodou týchto trhov je moţnosť kontrakt predať a neskôr kúpiť (SHORT pozícia), čo neplatí na klasických trhoch s podkladovými aktívami. Týmto spôsobom môţu špekulanti profitovať nielen keď trh stúpa ale aj keď klesá. Avšak medzi najväčšie lákadlá pre špekulantov môţeme zaradiť moţnosť vyuţitia pákového efektu pri obchodovaní. Špekulanti týmto spôsobom môţu aj s relatívne malým kapitálom otvárať veľké pozície a dosahovať výrazného zhodnotenia oproti svojmu počiatočnému kapitálu. Z toho vyplývajúcou nevýhodou pre nich je však aj moţnosť takýmto spôsobom dosahovať výrazné straty. V minulosti boli špekulácie určené najmä pre banky, veľké spoločnosti a bohatých investorov. Postupným vývojom aţ do súčasnosti je však umoţnené stále vo väčšej miere zúčastňovať sa obchodovania s derivátmi aj malým investorom, ktorých špekulačný kapitál sa môţe pohybovať len v niekoľkých stovkách alebo tisíckach EUR. Väčšina z nich má len základné vedomosti o obchodovaní s derivátmi, preto všetky takéto obchodné transakcie môţeme zaradiť svojím charakterom medzi špekulácie. Výnosy a straty môţu dosahovať veľké rozmery v relatívne krátkom časovom období.
1.3.3. Arbitráţe na derivátových trhoch
Arbitráţ je zaloţená na vyuţití cenových diferencií, ktoré môţu vzniknúť z hľadiska:
o teritoriálneho – na teritoriálne odlišných trhoch môţu vznikať odlišné ceny na zhodné inštrumenty (zhodné kontrakty)
o časového – ceny na termínovanom trhu nezodpovedajú cenám odvodeným z cien v základe leţiacich inštrumentov na promptnom trhu
38 Pokiaľ sú diferencie cien väčšie ako arbitráţne náklady, arbitraţér potom na relatívne podhodnotenom trhu finančné inštrumenty nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu ich okamţite predáva. Dosahuje pritom zisk bez toho, aby niesol akékoľvek riziko.
V dôsledku vysokej prepojenosti jednotlivých trhov sú v súčasnosti moţnosti k realizácií arbitráţí relatívne malé. (Dvořák, 2008, str. 39,40)
Príklad na teritoriálnu arbitráţ:
o akcie spoločnosti ABC sa obchodujú na rozličných burzách, v prípade, ţe obchodník má moţnosti zúčastniť sa obchodovania na jednotlivých burzách, môţe vyhľadávať situácie, keď rozdiely v cenách týchto akcií sú dostatočne veľké, aby vykryli transakčné náklady a ešte aj zabezpečili bezrizikový výnos
Príklad na časovú arbitráţ:
o obchodník nakúpi určité mnoţstvo kukurice na promptnom trhu a zároveň sa zabezpečí termínovaným kontraktom, ktorý mu umoţní túto kukuricu predať v budúcnosti za cenu vyššiu ako ju práve nakúpil, podmienkou je, aby výnos z tejto transakcie pokryl transakčné náklady a takisto náklady na skladovanie/prepravu kúpenej kukurice
Moţnosti bezrizikového výnosu vţdy lákali a budú lákať ľudí, aby takýmto spôsobom mohli čo najviac profitovať. Ideálne podmienky pre takýto výnos priniesli novorozvíjajúce sa finančné trhy v druhej polovici 20. storočia. Zástupcovia veľkých bánk a spoločností spolu súťaţili o zisky a mnohí z nich ich aj dosiahli vyuţitím nevedomosti alebo legálnej obmedzenosti svojich protihráčov. Vyuţitím rôznych foriem derivátov dokázali dosahovať vysokých bezrizikových ziskov pomocou arbitráţe. Akým spôsobom to demonštruje nasledujúci reálny príklad arbitráţe Victora Haghaniho zo spoločnosti Salomon Brothers s japonskými konvertibilnými dlhopismi:
Japonská vláda obmedzila objem akcií, ktoré mohli spoločnosti emitovať. Snaţila sa o obmedzenie ponuky, aby ceny akcií zostali vysoké. Avšak podobné obmedzenie neexistovalo pri konvertibilných dlhopisoch. Japonské konvertibilné dlhopisy vtedy kupovalo málo investorov. Investori si netrúfali kupovať dlhopis s vloţenou akciovou opciou. Preto boli konvertibilné dlhopisy lacné, a to lacnejšie ako podľa teórie efektívneho trhu. Tak právne obmedzenie na emisie akcií a neochota investorov kupovať konvertibilné dlhopisy predstavovali arbitráţnu príleţitosť. Inými slovami, ak by Haghani lacno kúpil akciovú opciu a drahšie ju predal, potom by dosiahol bezrizikového výnosu.
