Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Deriváty a ich moţnosti pouţitia v SR
Derivatives and their uses in the SR Diplomová práca
Autor: Bc. Marián Murga Financie
Vedúci práce: Ing. Martin Balajty, PhD.
Banská Bystrica September, 2015
1
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne, s vyuţitím vlastných teoretických poznatkov získaných v priebehu štúdia a praktických skúseností riaditeľa pobočky bankovej inštitúcie, ale najmä na základe štúdia odbornej literatúry a ostatných informačných zdrojov uvedených v zozname pouţitej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
2
POĎAKOVANIE
Touto cestou chcem poďakovať vedúcemu práce za jeho prívetivý prístup, poskytnuté cenné rady, konzultácie a pripomienky k tejto práci, ktoré mi pomohli pri jej tvorbe.
3
ANOTÁCIA
MURGA, Marián Bc.: Deriváty a ich moţnosti vyuţitia v SR. [diplomová práca].
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Martin Balajty, PhD. Rok obhajoby: 2014.
Počet strán: 75.
Diplomová práca sa zaoberá podstatou finančných derivátov a charakterizuje ich jednotlivé druhy. Historickým vývojom derivátov vo svete a SR, pribliţuje aktuálnu situáciu v SR a moţnosti ďalšieho vývoja. Prvá kapitola vymedzuje pojem derivát, v druhej kapitole sa venujeme historickému vývoju derivátov a v tretej kapitole pribliţujeme súčasný vývoj na derivátových trhoch.
Kľúčové slová: deriváty, finančné deriváty, futures, forward, opcie, swap
ANNOTATION
Diploma thesis deals with the essence of financial derivatives and the characteristic of their particular species. Historical development of derivatives in the world and close to the current situation in the Slovak Republic and the Slovak Republic, the possibility of further development. The first chapter defines the concept of a derivative, the second chapter is dedicated to the historical development of derivatives, and in the third chapter we are approaching the current developments in the derivative markets.
4
ÚVOD ... 6
1. VYMEDZENIE POJMU DERIVÁT ... 7
1.1. Ako rozdeľujeme deriváty ... 9
1.1.1. Rozdelenie derivátov podľa charakteru práva ... 10
1.1.2. Rozdelenie podľa podkladových aktív ... 12
1.1.3. Delenie podľa organizovanosti trhov ... 14
1.1.4. Delenie podľa druhu rizika ... 16
1.1.5. Delenie podľa motívu využitia ... 17
1.2. Charakteristika druhov finančných derivátov ... 19
1.2.1. Forwardy ... 20
1.2.2. Futures ... 24
1.2.3. Swapy ... 29
1.2.4. Opcie ... 34
2. HISTORICKÝ VÝVOJ DERIVÁTOV ... 40
2.1. Predpoklady vzniku derivátov ... 40
2.2. Prvé deriváty ... 41
2.3. Vývoj finančných derivátov ... 43
3. SÚČASNÝ VÝVOJ NA DERIVÁTOVÝCH TRHOCH ... 45
3.1. Vývoj aktivity na OTC trhoch ... 45
3.2. Vývoj aktivity na derivátových burzách ... 47
3.3. Derivátový trh v podmienkach SR ... 48
3.4. Finančné deriváty na Slovensku v súčasnosti ... 49
4. ZÁVER ... 60
5. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ... 61
6. ZOZNAM OBRÁZKOV ... 65
7. ZOZNAM PRÍLOH A PRÍLOHY ... 66
5
6
ÚVOD
Trţná ekonomika sa spolu s finančnými trhmi v priebehu vekov prejavili ako najefektívnejší doteraz vymyslený spôsob alokácie zdrojov. So zvyšujúcim sa stupňom previazanosti jednotlivých ekonomických sektorov a ekonomík na národnej úrovni, s nárastom počtu subjektov vstupujúcich do vzájomnej interakcie, sa však trh stáva prostredím stále viac neistým. Postupným vývojom finančných trhov a s tým súvisiacou rastúcou kolísavosťou kurzov cenných papierov, komodít, úrokových sadzieb a menových kurzov pociťovali subjekty obchodujúce na reálnom trhu tovarov a sluţieb, prípadne trhoch finančných, potrebu sa proti týmto trţným výkyvom nejakým spôsobom zaistiť. K tomuto účelu poslúţil v 70. rokoch 20. storočia vznik finančných derivátov ako inštrumentov, ktoré mali zníţiť riziko vyplývajúce z pohybu v trţnom prostredí.
Finančné deriváty hrajú celosvetovo stále väčšiu úlohu v sektore financií. Banky, veľké korporácie, správcovia podielových fondov či obchodníci z cennými papiermi v nich našli veľmi efektívny nástroj riadenia rizík, ktorým sú vystavovaný vo svete bol rýchli rozvoj trhov finančných derivátov začatý v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Od tej doby rastie aktivita na derivátových trhoch. Okrem rastu tradičných derivátových kontraktov sú dnes zavádzané stále nové typy, ktoré reagujú na potreby riadenia rizík subjektov finančného i nefinančného sektora.
Na slovenskom kapitálovom trhu prvotný podnet obchodovania s derivátmi nebol ako to býva zvyčajné podnet obchodníkov a potreba riešenia špecifických potrieb pri určitých obchodoch. U nás bolo príčinou začatie kupónovej privatizácie. V tomto prípade bol nedostatočný časový úsek, neznalosť problémov, nedostatočné skúsenosti a nedostatočne právne vymedzenie príčinou veľkých podvodov a celkového povedomia nedôvery voči týmto formám obchodovania.
V diplomovej práci sa budem snaţiť vysvetliť dôvody úspechov týchto finančných inštrumentov v celosvetovom hľadisku a moţnosti ich vyuţitia aj u nás.
7
1. VYMEDZENIE POJMU DERIVÁT
Deriváty sú v tejto dobe širokou a vţdy sa vyvíjajúcou paletou obchodných nástrojov.
Nejde však o novinku ako by sa mohlo veľa ľudí domnievať. Moderné deriváty vznikli skôr ako v druhej polovici 20. storočia. Ale prvé zmienky o podobných obchodoch nájdeme uţ v staroveku. Názov dostali podľa toho, ţe sú derivované od iného bázického inštrumentu. Týmito môţu byť klasické aktíva ako dlhopisy, akcie, meny, komodity, ale aj burzové indexy, alebo úrokové miery.
Derivát je typ kontraktu, ktorý je odvodený (derivovaný) od iného (podkladového) aktíva, ako sú napr. meny, akcie, obligácie, komodity atd. Finanční derivát je finanční inštrument, ktorý umoţňuje k aktuálnemu okamţiku zafixovať (dohodnúť) kurz či cenu, za ktorú sa bude aktívum obchodovať k danému termínu v budúcne. (Kislingerová, 2010, str.
228)
Práve preto, ţe derivátových produktov je moţné vytvoriť obrovské mnoţstvo a kaţdý z nich môţe mať vlastné a jedinečné parametre (cenu, podkladové aktívum, mieru páky, termín vyrovnania...), je zloţité napísať presnú definíciu, ktorá by vystihla vyjadrenie všetkých derivátových produktov. Napriek tomu je moţné pozorovať podobné charakteristiky, ktoré obsahujú jednotlivé derivátové produkty. Tými sú predovšetkým:
Odvodenosť derivátov:
Sú to ekonomické inštrumenty odvodené od iných inštrumentov, ktorých hodnota ovplyvňuje hodnotu derivátu. Uţ vyššie som spomenul, ţe týmito inštrumentmi môţu byť klasické jednoduché typy aktív, ktoré buď samostatne, alebo v kombináciách tvoria derivát. Hodnota derivátov sa teda odvíja od zmeny hodnôt podkladových aktív, na ktoré sú naviazané. No to sa nedá brať ako jednosmerné odvodzovanie, hodnoty podkladových aktív a hodnoty derivátov by mali byť v obojstrannej zhode pri vývoji na trhoch. Zväčša platí, ţe ten likvidnejší segment trhu determinuje vývoj na menej likvidných segmentoch, pretoţe v ich základe leţia iné, spravidla jednoduchšie inštrumenty. Vo všeobecnosti by to malo byť v súlade takým spôsobom, aby na trhoch nevznikal priestor pre arbitráţe.
Termínovaný charakter:
8
Chápeme, ţe doba od uzavretia obchodu do jeho vyrovnania v budúcnosti má ekonomický význam, je teda dlhšia neţ vyţaduje technické vyrovnanie obchodu. Účastníci obchodu si dohodnú fixné podmienky obchodu a zaviaţu sa navzájom realizovať tento obchod v budúcnosti. Maximálna dĺţka lehoty medzi dojednaním termínovaného obchodu a jeho vyrovnaním nie je z teoretického hľadiska obmedzená. No v praxi prevládajú skôr obchody so splatnosťou do jedného roku, avšak u niektorých druhov derivátových kontraktov nie sú neobyčajné ani lehoty splatnosti dosahujúce niekoľko rokov.
Pákový efekt:
Rozdiel medzi obchodovaním s klasickými finančnými inštrumentmi ako sú akcie, dlhopisy a derivátmi spočíva v tom, ţe pokiaľ chceme napríklad na trhu s akciami vstúpiť do pozície long a špekulovať na rast ceny, musíme pri klasickom obchodovaní skutočne zaplatiť nominálnu hodnotu akcií. Pri derivátoch však môţeme obchodovať s kontraktmi s vysokou nominálnou hodnotou bez tohoaby sme museli investovať celú nominálnu hodnotu kontraktu, ktorý obchodujeme. Môţeme povedať, ţe nám postačí minimálna počiatočná investícia, alebo malá čiastka z nominálnej hodnoty obchodované kontraktu, ktorá sa volá margin pre obchodovanie s kontraktmi z vysokou peňaţnou hodnotou. Táto marţa nám bude na našom obchodnom účte blokovaná pokiaľ bude náš kontrakt trvať a bude odblokovaná po ukončení obchodu. Táto marţa slúţi na krytie prípadnej straty z nášho obchodu.
9 Obr. 1: Príklad pákového efektu.
Zdroj: Dvořák, 2010, str. 65
1.1. Ako rozdeľujeme deriváty
Keď sme si uţ vymedzili základné charakteristické znaky derivátov, môţeme rozdeliť na jednotlivé druhy, ktoré majú ešte špecifickejšie spoločné prvky. Môţu nimi byť rovnaké podkladové aktíva, rovnaké práva a povinnosti pre vysporiadanie obchodu, alebo úroveň organizovanosti trhov, na ktorých sa jednotlivé deriváty obchodujú.
10 Obr. 2: Rozdelenie derivátov.
zdroj: Hnilica, Fotr, 2009, str. 133
1.1.1. Rozdelenie derivátov podľa charakteru práva
Podľa práva a povinnosti, ktoré zo zjednaného derivátu obom stranám vyplývajú, a teda aj ich postavenie v kontrakte, sa rozoznávajú dva typy derivátových obchodov:
1) Pevné, alebo nepodmienené terminované kontrakty sa vyznačujú tým, ţe postavenie oboch strán je rovnaké v tom, ţe majú súčasne právo aj povinnosť dohodnutý obchod splniť. Pevné kontrakty sa môţu vyskytovať v troch formách:
- forwardové kontrakty sú pevne dohodnuté kontrakty na budúci predaj či nákup určitého inštrumentu a sú dojednávané na mimoburzových OTC trhoch,
- futures kontrakty sú vo svojej podstate rovnaké ako forwardy no zásadným rozdielom je, ţe futures sú typom štandardizovaných burzových obchodov,
Charakter vysporiadania
jednorazové v termíne exspirácie
jednorazové v termíne exspirácie
opakované v závislosti od dohody
právo jednorazového a opakovaného
Právo plniť – – – kupujúci
Povinnosť plniť všetci všetci všetci predávajúci
Podmienka nepodmienený nepodmienený nepodmienený podmienený
Obchodovanie OTC Burza OTC Burza a OTC
Úroková miera úrokový forward úrokový futures úrokový swap úroková opcia
Cudzia mena menový forward menový futures menový swap menová opcia
Akcia akciový forward akciový futures akciový swap akciová opcia
Index indexový forward indexový futures indexový swap indexová opcia
Komodita komoditný forward komoditný futures komoditný swap komoditná opcia
Úver a úrok úverový forward úverový futures úverový swap úverová opcia
Deriváty prvej generácie
Pevné kontrakty
Forward Futures Swap Opcia
11
- swapové kontrakty zahrnujú v sebe širokú škálu viac či menej sa líšiacich sa modifikácií. Obecne je moţné swap charakterizovať ako zmluvne dojednanú výmenu vopred dohodnutých cash flow medzi dvom či viacerými subjektmi v určitých termínoch v budúcnosti. Jedná sa predovšetkým o mimoburzové kontrakty. Objavujú sa však aj ako štandardizované kontrakty obchodované na burzách.
2) Podmienené, alebo opčné kontrakty sú kontrakty, pri ktorých subjekt ich zakúpením získava právo, nie však povinnosť na vykonanie určitého obchodu v budúcnosti za vopred pevne dohodnutých podmienok respektíve na určité plnenie, pokiaľ nastanú dohodnuté okolnosti. Oproti tomu predávajúci má povinnosť na poţiadanie kupujúceho vykonať dohodnutý obchod. Opčné kontrakty existujú v nasledujúcich variantách:
- Kúpne a predajné opcie, ktoré sa vyskytujú ako mimoburzovné, alebo štandardizované burzovné kontrakty. Kúpne opcie dávajú majiteľovi právo na kúpu a predajné opcie právo na predaj v základe leţiaceho bázického inštrumentu za dohodnuté realizačnú cenu.
- Exotické opcie v sebe zahrňujú celú radu opčných inštrumentov, ktorých pozitívne vymedzenie je práve vzhľadom na ich veľkú rôznorodosť takmer nemoţné. Sú sem preto zahrňované všetky tie opcie, ktoré nie sú vyššie uvedenými kúpnymi či predajnými opciami, alebo ich kombináciami.
- Opčné listy sú špeciálny druh cenných papierov s ktorými je spojené určité opčné právo.
- Cap, floor sú inštrumenty, ktorých zakúpením získava majiteľ nárok na plnenie vo forme úrokového rozdielu, pokiaľ trţné úrokové sadzby vyrastú na respektíve poklesnú pod pevne dohodnutú sadzbu.
- Collar je kombináciou cab a floor, to znamená, ţe majiteľ dostáva plnenie pra raste úrokových sadieb nad a naopak poskytuje plnenie pri poklese úrokových sadzieb pod stanovené medze.
Určite treba pripomenúť, ţe rozdiely medzi obidvoma typmi kontraktov majú významné praktické dopady.
12
- Pri pevných kontraktoch nesú obidve strany rovnaké úverové riziko vyplývajúce z neschopnosti protistrany splniť dohodnutý kontrakt. Z toho vyplývajú vysoké nároky na bonitu jak kupujúceho tak aj predávajúceho. Naproti tom pri opčných kontraktoch nenesie predávajúci úverové riziko protistrany. Preto vyuţitie opčných kontraktov na strane kupujúceho je otvorené aj pre subjekty z niţšou bonitou.
- Vzhľadom k postaveniu oboch subjektov pri pevných kontraktoch je hodnota pevného kontraktu pri dohadovaní nulová a preto s nimi nie je spojená z tohto titulu na začiatku ţiadna platba. (Dvořák, 2010, str. 38)
Obr. 3: Rozdelenie derivátov podľa charakteru práva.
Zdroj: vlastná úprava
1.1.2. Rozdelenie podľa podkladových aktív
Deriváty rozdeľujeme aj podľa toho, na aké podkladové aktíva sú naviazané a aké riziká si nimi potom kryjú zúčastnené strany. Základné finančné a trţné riziká poznáme ako akciové, úrokové, menové, komoditné, úverové a podľa nich sa delia aj jednotlivé deriváty takto:
13
a) akciové deriváty – sú to deriváty, ktoré majú ako podkladové aktíva akciové produkty, prostredníctvom nich sa subjekty na trhoch snaţia zabezpečovať proti riziku zmeny ceny akcií alebo predpovedať ich budúci vývoj
b) úrokové deriváty – sú to deriváty, ktoré majú ako podkladové aktíva nástroje, ktorých hodnota sa mení zmenou naviazaných úrokových sadzieb, subjekty na trhoch sa snaţia ochrániť pred zmenou ceny takýchto aktív alebo predpovedať vývoj úrokových sadzieb do budúcnosti
c) menové deriváty – sú to deriváty, ktoré majú ako podkladové aktíva menové produkty, ich pomocou sa subjekty na trhu chránia pred kurzovými zmenami alebo sa snaţia špekulovať na vývoj menových kurzov v budúcnosti
d) komoditné deriváty – sú to deriváty, ktoré majú ako podkladové aktíva fyzické komodity, subjekty na trhoch si prostredníctvom nich zabezpečujú ceny komodít do budúcnosti alebo sa snaţia špekulovať na ich vývoj za účelom zisku
e) úverové deriváty – sú to deriváty, ktorých podkladové aktíva tvoria úverové záväzky, subjekty na trhoch sa pomocou nich chránia proti zmenám bonity úverových dlţníkov alebo takisto sa snaţia tieto zmeny predpovedať (Dvořák, 2011, s.34)
Čo sa týka rizikovosti, medzi najrizikovejšie sa zaraďujú úverové deriváty, kde môţe ľahko dôjsť k nesplneniu záväzkov dlţníka, naopak medzi najmenej rizikové sú radené úrokové deriváty, ktorých hodnota plnenia závisí od úrokových mier vyhlasovaných centrálnymi bankami krajín. Či uţ investor na trhu potrebuje zaisťovať svoje aktivity alebo vyhľadáva špekulačné príleţitosti za účelom zisku, pomocou derivátov môţe ľahko nájsť vhodné produkty, ktoré by najlepšie vyjadrovali jeho toleranciu rizika. (Hnilica, Fotr, 2009, str. 133)
14
1.1.3. Delenie podľa organizovanosti trhov
Burza je špecifický organizovaný trh, na ktorom kupujúci, predávajúci a sprostredkovatelia realizujú obchody so zastupiteľskými tovarmi, cenným papiermi, cudzím menami, derivátmi a ďalšími finančnými nástrojmi. Objekty obchodu pritom musia byť k dispozícii a môţu viackrát zmeniť majiteľa bez toho, aby došlo k ich konkrétnemu pohybu (Baláţ a kol., 2005, s. 220).
Deriváty, podobne ako iné finančné inštrumenty, môţu byť obchodované buď na burze alebo mimo burzy (OTC trhy). Zloţenie oboch trhov sa líši v tom, ţe burza
existuje fyzicky na rozdiel od mimoburzového trhu, ktorý je tvorený len jeho účastníkmi.
Znamená to, ţe mimoburzový trh je všade tam, kde sú jeho účastníci.
Obr. 4: Štruktúra mimoburzového devízového trhu.
zdroj: Komorník a kol., 2011, s. 186
Burzové deriváty
Burzové deriváty sa obchodujú na presne vymedzenom mieste t.j. na burze, v presne určenej dobe, počas obchodných hodín burzy a za štandardizovaných podmienok obchodovaných kontraktov.
Tvorca trhu
Tvorca trhu
Tvorca trhu
Nadnárodná spoločnosť
Finančná inštitúcia
Centrálna banka Tvorca
trhu Tvorca trhu Tvorca
trhu
Klient A Klient B Klient C Klient D
15 Mimoburzové deriváty
Mimoburzové deriváty sa naopak neobchodujú na burzách ale na OTC trhoch a podmienky obchodovania nie sú štandardizované.
Za hlavné funkcie derivátových búrz je moţné povaţovať:
- Sú centrálny miestom na ktorom sa stretáva dopyt a ponuka. Ich sústredenie na jednom mieste sa zabezpečuje, ţe dosiahnutá cena odráţa skutočný stav ponuky a dopytu.
- Určujú ekonomické a etické pravidlá obchodov dohodovaných na burze, ktoré vytvárajú potrebný rámec pre bezproblémový priebeh a korektnosť dohadovaných obchodov.
- Vytvárajú inštitucionálny rámec pre riešenie prípadných sporov, ktoré môţu pri obchodovaní nastať.
- Zhromaţďujú a publikujú široké spektrum informácií týkajúcich sa vývoja trhu, dohadovaných obchodov aj faktorov ovplyvňujúcich vývoj cien na trhu, ktoré sú dôleţité pre rozhodovanie účastníkov trhu, ale aj ďalších subjektov.
- Presadzujú obchodné záujmy svojich členov a to hlavne vo vzťahu k regulátorom, alebo vládnym či zákonodarným orgánom.
Trh derivátov, tak isto ako kaţdý iný trh, tvoria kupujúce a predávajúce subjekty. No deriváty sú však špecifické svojím termínovaným charakterom, čo dáva priestor vzniku neobmedzeného mnoţstva rozličných kontraktov medzi subjektmi. A práve preto v minulosti aj v súčasnosti prevládajú obchody na OTC trhoch, ktoré viac vyhovujú individuálnym poţiadavkám investorov ako štandardizované kontrakty obchodujúce sa na svetových burzách. Taktieţ celkový objem obchodov na derivátových burzách a mimoburzových trhoch má stúpajúcu tendenciu v posledných desaťročiach.
16 1.1.4. Delenie podľa druhu rizika
V základnej rovine môţeme deriváty rozdeliť podľa druhu rizika na ktoré sú viazané do troch skupín:
- Deriváty na trţné riziká sú konštruované tak, ţe sa pomocou nich môţe zaisťovať proti trţným rizikám, respektíve špekulovať na ne. Trţné riziko je moţné ďalej rozdeliť podľa druhu inštrumentu ku ktorému sa cena vzťahuje a podľa toho sa dajú členiť deriváty na :
úrokové – v ich základe je úrokový inštrument, ktorého cena je bezprostredne ovplyvnená trţných úrokových sadzieb,
menové – ktoré majú v základe inštrument z ktorého vyplývajú pozície v rôznych menách,
akciové – u ktorých je v základe leţiacim inštrumentom akciový inštrument,
komoditné – v ich základe je komoditný inštrument,
- deriváty na úverové riziko umoţňujú zaistenie proti úverovému riziku, alebo špekulácie na ne a to tým spôsobom, ţe plnenie z nich plynúce je viazané na zmeny v bonite určitého subjektu či inštrumentu. Oproti derivátom na trţné riziká, pri ktorých sa plnenie odvodzuje výhradne od vývoja ceny bázických inštrumentov, je plnenie pri derivátoch na úverové riziko odvodzované od určitej právnej či inak presne definovanej skutočnosti.
- Deriváty na iné riziká – deriváty môţu byť konštruované aj na iné druhy rizík, ako príklad môţu byť aj deriváty na počasie, pri ktorých sa plnenie odvodzuje od vývoja počasia to znamená teplota, mnoţstvo zráţok vo vzťahu k ich pevne stanovenej hodnote dohodnutej v kontrakte.
K rozdeleniu derivátov na trţné a úverové riziká je potrebné učiniť niekoľko poznámok. Napriek tomu, ţe sa môţe javiť teoretické rozlíšenie trţného a úverového rizika ako pomerne jednoznačné, je potrebné si uvedomiť ich vzájomné súvislosti. Aj keď príčiny trţného rizika sú v celkovom vývoji trhu a naopak príčiny úverového rizika vo vývoji
17
bonity individuálneho subjektu. Ich praktické odlíšenie vplyvu oboch faktorov na pohyb ceny daného inštrumentu nie je jednoznačný. Vo vzťahu k derivátom z toho vyplýva, ţe môţu vznikať deriváty u ktorých zaradenie medzi deriváty viazané na trţné, alebo úverové riziká nemusí byť jednoznačné. (Dvořák, 2010, str. 35)
Deriváty podľa doby splatnosti
Pri členení derivátov z hľadiska doby splatnosti je potrebné jednoznačne vymedziť či sa jedná o:
- Splatnosť derivátového kontraktu, to znamená dobu do termínu v budúcnosti ku ktorému je dohodnuté vysporiadanie dohodnutého obchodu, poprípade jeho poslednej časti. Tento prístup sa väčšinou uplatňuje u mimoburzových kontraktov. Burzové kontrakty sú väčšinou špecifikované so splatnosťou do jedného roku. Z tohto hľadiska sa preto jedná o kontrakty krátkodobé a tento pohľad na štruktúru futures kontraktov stráca zmysel.
- Splatnosť nv základe leţiaceho bázického inštrumentu sa uplatňuje ako kritérium pre členenie úrokových derivátových kontraktov. Akciové inštrumenty nemajú stanovenú splatnosť a u menových inštrumentoch sa jedná o výmenu dvoch mien a tak ani v tomto prípade sa nedá hovoriť o splatnosti. Splatnosť bázického úrokového inštrumentu má význam z hľadiska vyuţitia úrokových derivátov, pretoţe z neho vyplýva s akou úrokovou sadzbou je daný derivát spojený.
Je potrebné zdôrazniť, ţe pri úrokových derivátoch sa obidve hľadiská do určitej miery prelínajú. Pri mimoburzových derivátoch sa úroková miera s ktorou je daný derivát spojený odvíja od splatnosti kontraktu, a u burzových kontraktov naopak od splatnosti bázického inštrumentu.
1.1.5. Delenie podľa motívu vyuţitia
18 a) motív zaistenia = hedging
Spočíva v tom, ţe pomocou derivátov si môţeme fixovaťcenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. Inými slovami to znamená, ţe k určitej danej pozícii dohodneme na termínovanom trhu taký obchod, ktorého zisk, alebo strata sa bude vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii. Alebo, pokiaľ sa bude vplyvom vývoja zhodnocovať daná pozícia, bude sa naopak znehodnocovať pozícia na termínovanom trhu. To znamená, ţe z termínovaného obchodu utrpíme stratu a opačne. Z uvedeného je zrejmé, ţe subjekt ktorý sa zaisťuje tak vyrovnáva pomocou termínovaného obchodu určitú svoju pozíciu.
b) motív špekulácie
Je na rozdiel od zaistenia je špekulácia charakterizovaná tým, ţe pri nej dochádza k otvoreniu určitej pozície na terminovanom trhu. Špekulant sa nesnaţí vyrovnať stratu plynúcu z určitej danej otvorenej pozície.
Špekulant dojednáva termínovaný obchod z cieľom profitovať na cenovom vývoji. Zjednodušene povedané špekuluje ne to, ţe cena dohodnutá v termínovanom obchode bude niţšia respektíve vyššia, ako koľko bude činiť promptná cena v základe leţiaceho finančného inštrumentu v deň splatnosti, za ktorú môţe tento inštrument na promptnom trhu predať respektíve kúpiť.
c) motív arbitráže
Je zaloţený na vyuţití cenových diferencií, ktoré môţu vzniknúť z pohľadu:
- teritoriálneho – na teritoriálne odlišných trhoch môţu vznikať odlišné ceny na totoţné inštrumenty
- časového – ceny na terminovanom trhu neodpovedajú cenám odvodeným z cien v základe leţiacich inštrumentov na promptnom trhu.
Pokiaľ sú diferencie väčšie ako arbitráţne náklady, arbiter potom na relatívne podhodnotenom trhu nakupuje finančné inštrumenty a na relatívne nadhodnotenom trhu ich okamţite predáva. Dosahuje pritom zisk bez toho, aby niesol akékoľvek riziko.
19
V dôsledku vysokej predajnosti jednotlivých trhov sú v súčasnosti moţnosti k robení arbitráţí pomerne malé.
d) motív odmeňovací
Deriváty sú v tomto prípade dohadované ako časť odmeny. Zväčša pre člena štatutárneho orgánu firmy, prípadne aj jej zamestnanca. Zmyslom týchto derivátov je motivovať majiteľa derivátov k dlhodobému rozvoju firmy, ktorý sa prejaví aj v raste ceny jej akcií. Najčastejšie pouţívanom variantov sú kúpne opcie na akcie firmy, ktoré môţu príjemcovia získavať aj za výhodnejších podmienok.
e) motív prania peňazí
Deriváty v tomto prípade sa vyuţívajú na zlegalizovanie prostriedkov získaných nelegálnou činnosťou. Pri tomto motíve sa postupuje pomocou troch krokov:
- umiestnením (placement) vloţením prostriedkov do finančného systému a jeho správnym umiestnením
- rozvrstvením, alebo zametaním podozrivých stôp (layering)
- vrátením ako uţ čistých peňazí naspäť do finančného systému (integration)
Prostriedky sa musia rozdeliť na beţné nenápadné čiastky, ktoré sa postupne rozloţia po zahraničných účtoch tak aby bolo ťaţké ich identifikovať. Následne sa prelievajú po účtoch, aby sa zamietli všetky stopy. Väčšinou končia prostriedky na účtoch zahraničných firiem, ktoré potom vysporiadajú derivátové obchody z domácou firmou. Dané obchody sú fiktívne a na ich základe firma dosiahnutý zisk normálne zdaní a takto zlegalizuje dané prostriedky. (Jílek, 2006, str. 97)
1.2. Charakteristika druhov finančných derivátov
V tejto podkapitole budem opisovať zovšeobecnenú charakteristiku jednotlivých druhov derivátov so zameraním na najviac pouţívané druhy v súčasnosti. Tými sú predovšetkým forwardy, futures, swapy a opcie.
20
Termínované ako aj derivátové obchody sa delia na dva typy zmlúv a to podmienené a nepodmienené termínované obchody. Pri nepodmienenom obchode sú obidve zmluvné strany povinné splniť záväzok z tohto termínovaného kontraktu k dátumu splatnosti, zatiaľ čo pri podmienenom kontrakte je povinná plniť iba jedna strana obchodu a druhá strana má na výber či kontrakt vyuţije alebo ho nechá prepadnúť k dátumu splatnosti.
Podmienené aj nepodmienené deriváty je moţné navzájom kombinovať tak, ţe samotný derivát sa stáva podkladovým nástrojom. Tak vznikajú napríklad opcie na futures, alebo futures na opcie, opcie na opcie, opcie na swapy, alebo forwardové swapy, ktoré nazývame deriváty druhej generácie. Podľa typu nástroja sa delia finančné deriváty na forwardy, futures, swapy a opcie. (Mynař, 2012, s.33-38).
1.2.1. Forwardy
Najstarším typom derivátov je forward. Tento kontrakt je OTC derivát s vysporiadaním to znamená výmenou, alebo dodaním dvoch podkladových nástrojov v jednom okamţiku v budúcnosti. Prakticky sa jedná o kontrakt na výmenu podkladových nástrojov k určitému dátumu v budúcnosti. Pričom výmena nastáva neskôr ako je zauţívané pri spotovom trhu.
Pritom môţe byť vysporiadanie čisté napr. započítaním úrokových sadieb a istín. Poločisté vysporiadanie je napr. bez započítania úrokových platieb a s započítaním istín. Hrubé vysporiadanie je bez započítania úrokových platieb a istín.
Definícia: jedná sa o dohodu na nákup alebo predaj určitého podkladového aktíva za pevne stanovenú cenu v pevne špecifikovaný čas v budúcnosti.
Pevné súčasti dohody:
- menovitá hodnota podkladového aktíva - Cena vysporiadania
- Dátum vysporiadania (splatnosť)
Jedná sa o najjednoduchší derivát obchodovaný na medzibankových trhoch.
Forwardové dohody sa zjednávajú medzi dvomi inštitúciami alebo medzi inštitúciou a jej firemným klientom. Jedna zo zmluvných strán forwardovej dohody zaujíma „dlhú pozíciu“
21
a zaväzuje sa k nákupu podkladového aktíva za dopredu zjednaných podmienok. Druhá strana kontraktu zaujme „krátku pozíciu“ a zaväzuje sa k predaju daného podkladového aktíva za rovnakých podmienok vyplývajúcich z kontraktu. Cena stanovená vo forwardovej dohode je nazývaná „cena dodania“ . Cena dodania je v čase vstupovania do forwardového kontraktu výpočtom určená tak, aby jeho hodnota bola pre obidve strany nulová. To znamená ţe vstup do dlhej alebo krátkej pozície je bez nákladov.
Forwardový kontrakt je vysporiadaný v deň splatnosti. Drţiteľ krátkej pozície doručí aktívum drţiteľovi dlhej pozície výmenou za finančnú čiastku ktorá je rovná cene dodania.
(Kislingerová, 2010, s.234-235).
Forwardová cena
Forwardová cena je stanovená tak, aby hodnota kontraktu mala nulovú hodnotu, preto musí platiť vzťah:
F(t,T)=S(t)er(T−t)
FW = forwardová cena S = cena podkladového aktíva
r = referenčná (bezriziková) úroková sadzba12 t = čas do uzavretia
T = čas exspirácie forwardu
Tento vzťah platí pre podkladové aktívum, ktoré spĺňa nasledujúce podmienky:
- Je moţné ho predávať nakrátko (short selling) - Nevypláca v priebehu forwardu ţiadne platby - Nemá ţiadne poisťovacie, či skladovacie náklady Druhy forwardových kontraktov
Menový forward: u menového kontraktu dochádza k výmene čiastky v jednej mene za čiastku v druhej mene za pevne stanovených podmienok. Cena menového forwardu sa označuje ako fowardový menový kurz a je závislý na úrokovom diferenciáli daných mien.
S menou s vyššou úrokovou mierou sa obchoduje oproti spotovému kurzu s diskontom, naopak s menou s niţšou úrokovou mierou sa obchoduje s prémiou.
22
Forwardová úroková miera (forward rate agreement, FRA): je dohoda o termínovanej úrokovej sadzbe, je druhom derivátového úrokového kontraktu, ktorý je dohadovaný ako na mieru šitý, neštandarizovaný kontrakt na mimoburzovom trhu. To znamená, ţe všetky podmienky obchodu si môţu partneri dohodnúť úplne individuálne. Podstatu FRA by sme mohli zjednodušene charakterizovať ako inštrument, ktorý umoţňuje zaistiť pre určité obdobie v budúcnosti fixnú úrokovú sadzbu pre určitý záväzok či pohľadávku.
Nespočítava však v skutočnom poskytnutí (prijatí) budúceho úveru (depozita) za pevne dohodnutých podmienok, ale ako plnenie z FRA poskytuje jeden partner druhému úrokový rozdiel medzi pevne dohodnutou úrokovou sadzbou vo FRA a skutočnou výškou trţnej úrokovej sadzby v termíne ku ktorému bol FRA dohodnutý.
Akciový forward: predstavuje forwardový kontrakt na nákup alebo predaj akcií k určitému dátumu v budúcnosti. Do ceny akciového forwardu vstupuje dividenda, ktorú akcia vypláca.
Komoditný forward: predstavuje forwardový kontrakt na nákup alebo predaj komodít k určitému dátumu v budúcnosti.
Medzi základné forwardové pojmy patria:
o Dátum ocenenia (valuation day) – je to dátum, ku ktorému sa uskutočňuje ocenenie (zvyčajne denne)
o Splatnosť forwardu (forward expiry day) – je to dátum, kedy kontrakt vyprší a vzniká povinnosť kúpiť alebo predať podkladový nástroj
o Dátum vysporiadania forwardu (forward settlement day) – je to dátum, ku ktorému je potrebné vysporiadať hotovostné forwardové záväzky (zvyčajne splatnosť forwardu alebo čoskoro potom)
o Forwardové obdobie (forward period) – je to obdobie medzi súčasnosťou a splatnosťou forwardu
o Spotová cena (spot price) – momentálna cena za podkladový nástroj na spotovom trhu o Forwardová cena (forward price) – cena ktorá je dohodnutá za podkladový nástroj
splatná pri dátume vysporiadania forwardu (zvyčajne pri splatnosti forwardu)
o Príjem z aktív (asset income) – vyplácaný príjem vlastníkovi aktíva (podkladového nástroja) počas forwardového obdobia (napríklad úrokové výnosy, dividendy)
(Jílek, 2002, str. 181)
23
Obyčajne platí, ţe dohodnutá forwardová cena sa odlišuje od spotovej ceny v závislosti na očakávaní trhu o budúcom vývoji a od úţitkových preferencií zúčastnených strán z moţnosti vysporiadania obchodu v budúcnosti.
Ako sme si uţ vyššie spomínali, podkladových aktív je u derivátov naozaj veľké mnoţstvo, a navyše existujú rôzne kombinácie. V zásade majú ale určité skupiny podkladových aktív podobné vlastnosti, na základe ktorých ich je moţné rozčleniť:
- Finančné podkladové aktíva:
a) Jednoduché aktíva – akcie, dlhopisy, úrokové sadzby, cudzie meny, drahé kovy b) Súhrnné aktíva – burzové indexy
- Reálne podkladové aktíva
a) Jednoduché aktíva – komodity, nehnuteľnosti, hnuteľné veci
Akciový derivát je finančný derivát, ktorého podkladové aktívum tvorí akciový nástroj. Dôvodom pre uzavretie kontraktu na takýto druh derivátu býva zaistenie pred pohybom akciových kurzov alebo predpoveď ich budúceho vývoja.
Úrokový derivát je finančný derivát, ktorého podkladové aktívum tvorí úver, pôţička, úroková miera alebo dlhový cenný papier. Dôvodom pre uzavretie kontraktu na takýto druh derivátu býva zaistenie pred pohybom úrokových sadzieb alebo predpoveď ich budúceho vývoja.
Menový derivát je finančný derivát, ktorého podkladové aktívum tvorí výmena pevnej čiastky v jednej mene za pevnú čiastku v hotovosti v inej mene. Dôvodom pre uzavretie kontraktu na takýto druh derivátu býva zaistenie pred pohybom menových kurzov alebo predpoveď ich budúceho vývoja.
Úverový derivát je finančný derivát, ktorého podkladové aktívum tvorí úver alebo poskytnutá pôţička. Dôvodom pre uzavretie kontraktu na takýto druh derivátu býva zaistenie pred prípadnou platobnou neschopnosťou dlţníka.
24
Komoditný derivát je finančný derivát, ktorého podkladové aktívum tvorí určitá komodita. Dôvodom pre uzavretie kontraktu na takýto druh derivátu býva zaistenie pred pohybom trţných cien komodít alebo predpoveď ich budúceho vývoja.
1.2.2. Futures
Finančné futures sú pevné štandardizované burzové termínové obchody. Predstavujú pevnú dohodu medzi dvomi partnermi, ktorá im dáva právo a súčasne povinnosť
- kúpiť, resp. predať
- k štandardizovanému termínu v budúcnosti - štandardizované mnoţstvo
- určitého nástroja
- za dopredu zjednanú termínovú (futures) cenu
(Dvořák, 2006, str. 146)
Hlavné príčiny, ktoré si vynútili vznik štandardizovaných burzových futures obchodov z neštandardizovaných OTC obchodov, môţeme hľadať v snahe:
- Sústrediť dopyt a ponuku na jednom mieste a tým zabezpečiť, ţe cena verne zodpovedá skutočnému stavu dopytu a ponuky.
- Eliminovať úverové riziko protistrany spočívajúce v nesplnení dohodnutého terminovaného obchodu.
- Umoţniť priebeţné zúčtovanie ziskov alebo strát bez nutnosti skutočného plnenia dohodnutého obchodu a čakania aţ do dňa splatnosti kontraktu
25
- Dať moţnosť kedykoľvek odstúpiť od dohodnutého obchodu za aktuálnzch podmienok na trhu, alebo môţeme povedať dať moţnosť uzavrieť otvorenú pozíciu jej predajom na likvidnom sekundárnom trhu, a tým fixovať konečný zisk či stratu.
Obr. 5: Kúpené a predané futures, vývoj ziskov a strát.
zdroj: Jílek, 2002, str. 190
Futures kontrakt je moţné ukončiť:
- uzavretím opačnej operácie, tzn. uzavretím protiobchodu s rovnakými podmienkami - vysporiadaním v dobe splatnosti a to s fyzickým vysporiadaním alebo finančným vysporiadaním
V priebehu trvania futures kontraktu dochádza k dennému vysporiadaniu. Pri vstupe do kontraktu zloţí kupujúci či predávajúci počiatočnú marţu. Na základe pohybu kurzov skladá dodatočne variačnú marţu, ktorá je rovná negatívnemu pohybu predošlý obchodný deň. Marţa teda reprezentuje potenciálnu stratu daného kontraktu nasledujúci obchodný deň. Dodatočná marţa môţe byť vo forme hotovosti, cenných papierov, bankových záruk či úverových prísľubov. (Jílek, 2002, str. 190)
26
Jednou z moţných definícií futures je, ţe ide o štandardizovaný forward obchodovaný na derivátovej burze. Prakticky sa jedná o zmluvu medzi dvoma zmluvnými stranami stanovujúcu podmienky výmeny medzi nimi, ktorá sa uskutoční k určitému dátumu.
Kontrakty futures sú štandardizované zmluvy o budúcej výmene špecifických druhov tovaru, v špecifických objemoch a k špecifickému dátumu. Obe strany majú právo, ale najmä povinnosť na výmenu vopred určeného pevného mnoţstva podkladového aktíva v budúcnosti k určitému dátumu, ktorý je na rozdiel od forwardov štandardizovaný, teda určený burzou, vychádzajúci z istých historických štandardov, za pevnú čiastku v hotovosti.
Bázickým aktívom môţu byť podobne ako u ostatných derivátov akcie, dlhové cenné papiere, úroková sadzba, komoditný nástroj, menový kurz alebo úverový nástroj.
Cena futures podkladového aktíva môţe byť vyššia, či niţšia neţ je spotová cena podkladového nástroja a to v závislosti na nákladoch prenosu a na očakávaní trhu, aký bude vývoj ceny podkladového nástroja. Rozdiel medzi spotovou cenou podkladového nástroja a cenou futures sa označuje ako báza. Väčšina futures sa likviduje pred splatnosťou. Futures podlieha kaţdodennému trţnému preceňovaniu. Rozdiel od minulého trţného ocenenia predstavuje variačnú marţu. Poţiadavky na člena clearingového centra určitej derivátovej burzy plynúce z variačnej marţe sa realizujú prostredníctvom marţových výziev. Na počiatku kúpy alebo predaja futures je potrebné zloţiť a potom je treba udrţovať dodatočnú marţu. Ak dôjde u člena clearingového centra určitej devízovej burzy k priaznivému vývoju ceny podkladového nástroja, uvoľní sa pre neho peňaţná čiastka vo výške variačnej marţe. Podobný systém funguje aj medzi členmi clearingového centra a klientom.
Pri obchodovaní s futures rozoznávame dlhú (long) pozíciu a krátku (short) pozíciu.
Long pozíciu si pre jednoduchosť môţeme predstaviť ako lacný nákup a následne drahý predaj. Naproti tomu short pozícia predstavuje najskôr drahý predaj a následne lacnejší nákup. Všimnime si, ţe u futures existuje moţnosť predať aktívum aj bez toho, aby sme boli jeho fyzickým vlastníkom. Následne je však pre vysporiadanie nutné nakúpiť podkladové aktívum s rovnakými parametrami, s akými bolo pred tým predané (samozrejme za rozdielnu cenu). Účastník futures má v oboch prípadoch prakticky neobmedzenú moţnosť zisku alebo straty, ktorá je závislá na vývoji cien obchodovaného podkladového aktíva.
27
Aj keď podstata futures a forwardov je v zásade rovnaká, predsa len majú tieto dva produkty vo svete finančných derivátov právom svoje samostatné miesto. Pre ešte lepšie pochopenie otázky forwards a futures je vhodné uviezť si hlavné rozdiely medzi týmito dvoma finančnými derivátmi a tieţ porovnať ich z hľadiska výhodnosti.
Výhodou pre forwardy je moţnosť uzatvárať kontrakty na základe individuálnych poţiadaviek zúčastnených strán. Futures ako burzové produkty majú štandardizované parametre, ktoré sa neprispôsobujú individuálnym poţiadavkám.
Výhodou futures je garancia splnenia podmienok obchodu clearingovým centrom konkrétnej derivátovej burzy. U forwardov garancia nie je.
Na organizovaných burzových trhoch je spravidla vyššia likvidita s tým súvisiace niţšie transakčné náklady neţ na OTC trhoch, na ktorých sú obchodované forwardy.
Pri obchodovaní s futures nie sú účastníci povinní skladať vopred marţu, ktorá na burzových trhoch predstavuje záruku za splnenie kontraktu.
Forwardové kontrakty sú zaloţené na jednorazovom vysporiadaní, zatiaľ čo obchody s futures sa vysporiadávajú priebeţne.
Veľkou nevýhodou forwardov je nemoţnosť ich ďalšieho obchodovania (keďţe je to individualizovaná zmluva medzi dvoma stranami) a tieţ moţnosť rozviazať zmluvu iba na základe vzájomnej dohody. Naopak futures kontrakty je moţné ďalej zobchodovať prípadne uzavrieť svoju pozíciu.
Ostatné rozdiely vyplývajú z postavenia na OTC a na burzovom trhu. „Medzi takéto rozdiely patria osobný verzus neosobný kontakt zúčastnených strán, účastníci trhu (obmedzená účasť/ moţnosť účasti širokej verejnosti), metódy stanovenia ceny (stret ponuky a dopytu medzi veľkým mnoţstvom kupujúcich a predávajúcich/ individuálne podmienky), vyuţitie.
Obr. 6: Rozdiely medzi forwardmi a futures.
28
Forward Futures
Veľkosť kontraktu Podľa dohody obidvoch strán štandardizované
Kolaterál zvyčajne ţiadny vo forme dodatočných marţí
Likvidácia
kontraktu pred splatnosťou
dohoda s partnerom forwardu alebo postúpenie na tretiu osobu
kompenzujúci kontrakt pred splatnosťou
Podmienky kontraktu
šité na mieru štandardizované
Dátum dodania Podľa dohody obidvoch strán štandardizovaný
Trh Súkromný verejný
Vzťah obchodníkov obidve strany kontraktu sa dobre poznajú
strany kontraktu sú si neznáme – neosobný kontakt Účastníci Veľké spoločnosti, banky, makléri
a iné spoločnosti; vôbec nie široká verejnosť
veľké aj malé spoločnosti, banky, makléri a iné spoločnosti;
široká „znalá“ verejnosť Metódy transakcie dohodnuté tvorcom trhu
prostredníctvom telefónu s obmedzeným okruhom účastníkov
stanovené verejnou draţbou medzi mnohými kupujúcimi a predávajúcimi na burzovom parkete alebo elektronicky Poplatky poplatky vystupujú vo forme
rozpätí medzi dopytom a ponukou, tzn.
zvyčajne medzi cenami, za ktoré tvorca trhu vystupuje na obidvoch stranách operácií
štandardné maklérske poplatky
Variačná marţa Ţiadna vyţaduje sa variačná marţa
Denné preceňovanie a vysporiadanie futures
Neexistuje existuje
Ekonomické opodstatnenie
špekulácie a zaisťovanie špekulácie, zaisťovanie a verejne stanovené ceny
Regulácie Samoregulujúce existujúce regulačné orgány
Dodanie zvyčajne fyzické dodanie Zvyčajne dohodnutie
kompenzujúceho futures pred splatnosťou
Cenové obmedzenie
ţiadny denný limit burza môţe stanoviť denný cenový limit
29 Zdroj: Komorník, 2011, s. 180-181
1.2.3. Swapy
Swapy moţno všeobecne charakterizovať ako dohodu dvoch alebo viacerých strán o výmene peňaţných tokov (cash flow) počas obdobia v budúcnosti. Najčastejšie pouţívané typy swapových transakcií sú úrokové a menové swapy, pričom podiel úrokových swapov je výrazne väčší ako podiel menových swapov. Okrem menových a úrokových swapov sa v poslednom čase začína obchodovať vo väčšej miere s komoditnými swapmi (Markovič, 2007, s. 214).
Swapy moţno charakterizovať nasledujúcimi znakmi:
- swap je dohodnutý ako jednoduchá (prostá) výmena peňaţných tokov, a preto by nemal na začiatku vyţadovať ţiadne hotovostné platby. Inými slovami, začiatočná hodnota swapového kontraktu by mala byť nulová,
- kontrakt je vymedzený swapovým rozpätím (swap spread). Táto premenná je potrebná na to, aby dve protistrany boli ochotné vymieňať si peňaţné toky (Chovancová, 2006, s. 214).
Podľa podkladového aktíva môţeme swapy rozdeliť na:
a) úrokové swapy – sú kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany dohodnú na budúcej výmene fixných alebo variabilných úrokových platieb plynúcich z podkladového úrokového nástroja
b) akciové swapy – sú kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany dohodnú na budúcej výmene platieb plynúcich z podkladového akciového nástroja
c) komoditné swapy – sú kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany dohodnú na budúcej výmene platieb plynúcich z rozdielov fixných a trţných cien zjednaných fyzických komodít
30
d) menové swapy – sú kontrakty, pri ktorých sa zmluvné strany dohodnú na budúcej výmene úrokových platieb plynúcich z menových nástrojov alebo aj menových nástrojov samotných
Je to dohoda medzi dvomi spoločnosťami o výmene presne definovaného peňaţného toku podľa dopredu stanového vzorca. Na swap sa dá nahliadať aj ako súhrn forwardových kontraktov, preto je štúdium swapov rozšírením štúdia forwardov a futures. Od roku 1981, keď boli zjednané prvé swapové kontrakty, vyrástol tento trh do obrovských rozmerov.
Kaţdoročne sa obchodujú kontrakty v hodnote stoviek miliárd dolárov so stúpajúcou tendenciou. Najviac zastúpené sú swapy úrokové a menové. (Hull, 2000, str. 135)
V prípade swapu si dve strany niečo vymieňajú napríklad doláre za eurá. Ide o historicky najstarší swap - menový swap. V prípade úrokových swapov si vymieňajú úrokovú sadzbu spravidla variabilnú za premenlivú. Swap predstavuje dohodu, pri ktorej dochádza k premene jedného toku hotovosti za iný. (Tyl, 2013, s.112).
Swap je termínovaná zmluva, na základe ktorej sa predávajúci a kupujúci zaväzujú medzi sebou vymeniť medzi sebou dohodnuté finančné aktíva alebo toky za vopred dohodnutých podmienok. (Paulík, 2012, s.129).
Úrokový swap
Predstavuje zmluvne zjednanú opakovanú zmenu určitých úrokových platieb v rovnakej mene, ktoré nastávajú v dohodnutých termínoch v budúcnosti a vťahujú sa k dohodnutej menovitej hodnote a úrokovým obdobiam. Nedochádza k presunu menovitej hodnoty swapu. (Dvořák, 2006, str. 76)
Výmena úrokových platieb medzi dvomi stranami v jednej mene, kde jedna strana sa zaviaţe platiť druhej strane peňaţné plnenie, ktoré plynie z pevnej úrokovej sadzby z dopredu dohodnutej menovitej hodnoty v priebehu dopredu dohodnutého obdobia. Proti tomu sa druhá strana zaväzuje platiť peňaţný tok, ktorý plynie z pohyblivej úrokovej sadzby.
Pevné súčasti dohody:
a) Výška istiny (prípadne amortizácia), b) Pevná úroková sadzba,
31 c) Variabilná úroková sadzba
d) Dátumy splatnosti.
Menový swap
Zmluvne zjednaná opakovaná zmena určitých úrokových platieb denominovaných v dvoch rôznych menách, ktoré nastávajú v dohodnutých termínoch v budúcnosti a vzťahujú sa k dohodnutým menovitým hodnotám a úrokovým obdobiam. Menovité hodnoty swapu, z ktorých sa odvodzujú smenové úrokové platby sú tieţ predmetom zmeny na počiatku a spätne pri ukončení swapu. (Dvořák, 2006, str. 78)
Fázy menového swapu:
1) Zmena kapitálu
2) Zmena úrokových sadzieb 3) Spätná zmena kapitálu
Komoditný swap
Zmluvne zjednaná opakovaná zmena určitých platieb v rovnakej mene, ktoré nastávajú v dohodnutých termínoch v budúcnosti, z nich jedna sa určí ako súčin fixne dohodnutej ceny za jednotku určitej komodity a zjednaného mnoţstva tejto komodity a proti tomu druhá je stanovená súčinom pohyblivej jednotky ceny a zjednaného mnoţstva komodity.
Pohyblivá cena je určená priemerom spotových cien komodity za dané obdobie. (Dvořák, 2006, str. 80)
Akciový swap
U akciového swapu dochádza k v výmene platieb z dopredu definovanej čiastky, naviazaných na úrokovú mieru a úrokové obdobie za platby naviazané na výkonnosť akcií, či akciových indexov.
32 Ďalšie druhy swapových kontraktov
Swapy nie sú štandardizované obchody obchodované na derivátových burzách, preto môţu vzniknúť na akýkoľvek peňaţný tok plynúci z podkladového aktíva. Táto skutočnosť sa odráţa na rozmanitosti druhov swapových kontraktov a moţnosti do kontraktu zakomponovať zloţitejšie štruktúry, ktoré rozširujú jeho pôvodnú pôsobnosť.
- Zero bond swap (odvodené zo zero bondov) - Amortizovaný swap (menovitá hodnota sa zniţuje)
- Extendible swap (zakomponovaná opcia na predĺţenie swapu) - Step – up swap (zvýši sa instina)
- Puttable swap (moţnosť ukončiť swap predčasne)
- Swap úverového zlyhania (naviazaný na úverové zlyhanie) Výhody swapov:
o moţnosť dohodnutia individuálnych podmienok
o lacnejšia a výhodnejšia varianta ako podobný komplex forwardov o zaisťovanie budúcich platieb
o špekulácie na vývoj budúcich platieb
Nevýhody swapov:
o nevýhody mimoburzových trhov o nedodrţanie záväzkov protistrany
Moţnosti vyuţitia swapov
Swapy sa môţu vyuţiť na zaistenie proti úrokovému a menovému riziku, alebo je moţné pomocou nich špekulovať na vývoj trţných úrokových sadzieb, alebo menových kurzov. Swapy je moţné taktieţ pouţiť na zníţenie nákladov pri získavaní kapitálu v poţadovanej štruktúre.
33
Zaistenie pomocou swapov proti úrokovému a menovému riziku
Úrokové riziko vyplýva zo vzostupu, alebo poklesu úrokových sadzieb, alebo s tým súvisiacim pohybom kurzov fixne úročených dlhopisov.
Rast úrokových sadzieb znamená pre daný ekonomický subjekt riziko dodatočných nákladov v prípade ak má:
- pohyblivo úročené záväzky, alebo - fixne úročené pohľadávky
Naopak pokles úrokových sadzieb znamená riziko v prípade - fixne úročených záväzkov, alebo
- pohyblivo úročených pohľadávok
Uvedené riziká je moţné vylúčiť pouţitím swapov tak, ţe pomocou nich môţeme zmeniť úrokovú štruktúru záväzkov, alebo pohľadávok do poţadovanej štruktúry. (Dvořák, 2010, str. 86)
Špekulácie pomocou swapov
Všetky druhy swapov je moţné vyuţívať aj k špekuláciám na pohyb úrokovej sadzby či menového kurzu. Princíp vyuţitia je analogický ako pri zaistení no z tým rozdielom, ţe špekulant pomocou swapu neuzatvára nejakú svoju existujúcu pozíciu, ale naopak pozíciu otvára. Takto otvorenú pozíciu sa snaţí uzatvoriť za výhodnejších podmienok a profituje na vzniknutej diferencii.
Zníţenie nákladov na získanie kapitálu pomocou swapov
Pasívnych swapov je moţné v dôsledku vyuţitia komparatívnych výhod jedného, či oboch partnerov na určitom segmente finančného trhu vyuţívať k zníţeniu úrokových nákladov na získanie poţadovaného kapitálu.
Z tohto hľadiska je moţné vyuţívať jak swapy menové tak aj úrokové. Princíp vyuţitia je v obidvoch prípadoch rovnaký. K tomu, aby bolo moţné vyuţiť swap k zníţeniu úrokových nákladov na získanie kapitálu, musí ale existovať na dlhovom a swapovom trhu určitá konštalácia úrokových podmienok. Pri ktorých potom môţe jeden či obaja swapový partneri následne zjednať swap k vyššie uvedenému účelu. (Dvořák, 2010, str. 91)
34 1.2.4. Opcie
Opcia predstavuje právo predať alebo kúpiť určité dohodnuté mnoţstvo podkladového aktíva za vopred dohodnutú cenu vo vymedzenom budúcom termíne. Opcie patria medzi podmienené kontrakty, to znamená, ţe zmluvné strany nemajú povinnosť uskutočniť takýto obchod. Tento typ derivátov je špecifický v tom, ţe strany tohto kontraktu si nie sú rovné. Len jedna strana má moţnosť voľby, či daný kontrakt uskutoční pomocou daného finančného nástroja, alebo nie. V prípade, ţe sa táto strana rozhodne opciu uplatniť, druhej strane vznikne povinnosť (Polouček, 2010, s. 240).
Opcie môţeme definovať ako zmluvný vzťah medzi dvoma partnermi, kupujúcim a predávajúcim opcie. Majiteľ opcie (kupujúci) má právo no nie povinnosť tento obchod za vopred stanovenú cenu k dátumu splatnosti opcie realizovať. Vypisovateľ opcie (predávajúci) má naopak záväzok dohodnutý obchod zrealizovať, pokiaľ si to majiteľ opcie bude priať. Z tohto dôvodu sa opcie radia medzi takzvané podmienené termínované kontrakty. Existujú dva základné druhy opcií a to tzv. europské a a americké opcie.
Europské je moţné uplatniť v určitom termíne splatnosti, ktorý je vopred pevne stanovený pri uzatváraní kontraktu. V prípade amerických opcií je moţné kontrakt uplatniť kedykoľvek behom stanovenej časovej lehoty. Názvy týchto typov opcií nemajú nič spoločné s lokálnou pôsobnosťou, pretoţe sa na obidvoch kontinentoch súčasne obchoduje s obidvoma druhmi. Mimo týchto dvoch základných typov opcií existujú aj ďalšie.
Napríklad opcie ázijské, bermudské, modifikované, exotické a iné, ktorých charakteristiky sú trochu iného charakteru. (Rejnuš, 2006, str. 210)
História opčného obchodovania sa datuje zhruba do roku 1973, kedy bola v USA zaloţená prvá opčná burza CBOE. Obrovský úspech tejto prvej opčnej burzy sa následne rozrástol po celom svete. Dnes sa opčné burzy nachádzajú v kaţdej významnejšej finančnej metropole. Na Slovensku nie. S opciami je dnes moţné obchodovať ako na štandardizovaných burzách tak aj na mimoburzových OTC trhoch.
Dôleţité je zmieniť medzi ktorými účastníkmi sa opčné obchody realizujú. Týmito účastníkmi sú dve strany a to predávajúci a kupujúci a clearingové centrum, cez ktoré sa tieto obchody vysporiadavajú. Pri obchodoch na OTC trhoch sú účastníkmi iba predávajúci
35
a kupujúci. Pri týchto individuálnych obchodoch nie je clearingové centrum. Opcie sa delia na kúpne opcie a predajné opcie.
Obr. 7: Základné rozdelenie klasických opcií.
zdroj: Dvořák, 2006, str. 207
Kúpna opcia
Kúpnu opciu môţeme charakterizovať ako právo kúpiť daný podkladový inštrument za vopred stanovenú cenu. Za kúpenie tohto práva je potrebné predávajúcemu zaplatiť opčnú prémiu. Kúpením opcie získava jej drţiteľ právo voľby, za ktoré zaplatí kúpnu cenu opcie, ktorá je však iba zlomkom trţnej ceny podkladového aktíva, ktoré je skutočným predmetom prípadného budúceho obchodu. (Rejnuš, 2006, str. 209)
OPCIA
Kupná (call)
Predajná (put)
Kúpená (long)
Predaná (schort)
Kúpená (long)
Predaná (schort)
36
Kupujúci, ktorý sa rozhodne v dobe splatnosti vyuţiť svoje opčné právo, nakúpi daný podkladový inštrument za vopred stanovenú cenu. Kupujúci je v dlhej pozícii a špekuluje na rast ceny podkladového aktíva. Predávajúci kúpnej opcie je v krátkej pozícii a sleduje pokles ceny podkladového aktíva.
Obr. 8:Vývoj zisku, alebo straty kupujúceho kúpnej opcie (long call).
Potenciálny zisk kupujúceho kúpnej opcie je neobmedzený, jeho strata je obmedzená výškou opčnej prémie.
Obr. 9: Vývoj zisku či straty predávajúceho kúpnej opcie (short call).
Zisk predávajúceho kúpnej opcie je obmedzený výškou opčnej prémie, jeho potenciálna strata nie je obmedzená.
zdroj: Jílek, 2002, str. 190
37 Predaná nákupná opcia
Druhým typom opcie je opcia predajná. Kupujúci predajnej opcie má právo no nie povinnosť v termíne splatnosti opcie predať podkladové aktívum za vopred dohodnutú cenu. Za kúpenie opčného práva platí kupujúci predávajúcemu opcie opčnú prémiu.
Predávajúci opcie musí opčný obchod v dobe splatnosti zrealizovať, pokiaľ si to majiteľ opcie bude priať. Kupujúci predajnej opcie je v dlhej pozícii a špekuluje na pokles ceny podkladového aktíva. Predávajúci predajnej opcie je v krátkej pozícii a špekuluje na rast ceny podkladového aktíva. Potenciálny zisk kupujúceho predajnej opcie je obmedzený tým, ţe cena podkladového aktíva môţe klesnúť aţ na nulu. To je však málo pravdepodobné, preto môţeme tvrdiť, ţe pre kupujúceho predajnej opcie existuje veľký priestor pre potenciálny zisk. Potenciálny zisk predávajúceho predajnej opcie je obmedzený výškou opčnej prémie. Jeho potenciálna strata je obmedzená tým, ţe cena podkladového aktíva môţe klesnúť aţ na nulu. Keďţe táto situácia je málo pravdepodobná môţeme povedať, ţe pre predávajúceho predajnej opcie existuje veľký priestor pre potenciálnu stratu. Okrem týchto štyroch základných pozícií je moţné vytvoriť ešte celú radu ďalších opčných stratégií, ktoré je moţné rôznym spôsobom kombinovať. Napríklad straddle, strangle, alebo strap.
Opcie môţeme podľa aktuálnej ceny podkladového aktíva rozdeľovať na:
- ATM – at the Money. Alebo opcie na peniazoch, kedy je realizačná cena opcie rovnaká ako aktuálna cena podkladového aktíva na spotovom trhu.
- ITM – in the Money. Alebo opcie v peniazoch, kedy je realizačná cena niţšia ako aktuálna cena podkladového aktíva v prípade kúpnej opcie a keď je realizačná cena vyššia ako aktuálna cena podkladového aktíva v prípade predajnej opcie.
- OTM – out of the Money. Alebo opcie mimo peniaze, kedy je realizačná cena opcie vyššia ako aktuálna cena podkladového aktíva v prípade kúpnej opcie, a keď realizačná cena opcie niţšia ako aktuálna cena podkladového aktíva na spotovom
38
Obr. 10: Vývoj zisku či straty kupujúceho predajnej opcie (long put).
Obr. 11: Vývoj zisku či straty predávajúceho predajnej opcie (short put).
zdroj: Jílek, 2002, str. 190
Oceňovanie opcií
Stanovenie teoretickej výšky rovnováţnej opčnej prémie nie je pri opciách tak jednoduché ako u pevných derivátových kontraktov. Pre oceňovanie opcií bolo vytvorených niekoľko modelov. Najznámejším modelom je Black-Schollesov model.
Odvodenie výšky opčnej prémie vychádza zo základného princípu, ţe cena učitého inštrumentu (akcia) sa rovná súčasnej hodnote budúceho cash flow spojeného s daným inštrumentom. Kúpna opcia dáva svojmu majiteľovi v dobe splatnosti dve moţnosti:
- Pokiaľ je spotová cena bázického inštrumentu niţšia ako realizačná cena, potom opciu nechá prepadnúť, cash flow teda aj opčná prémia sú v tomto prípade nulové.
- Ak však ide o opačný prípad, kedy spotová cena bázického inštrumentu je vyššia ako realizačná cena, opciu vyuţije a dosiahnutý výsledok sa potom rovná rozdielu medzi spotovou a realizačnou cenou.
39 Pre opčné prémie v dobe splatnosti potom platí:
C1 = max (0,SP1 – RC)
A pre opčné prémie v aktuálnom čase potom súčasná hodnota tohto výrazu:
C0 = max (0,SP0 – RC * ei*n)
Keby sme vedeli cenu akcie v dobe splatnosti, potom by bolo určenie opčnej prémie jednoduché. Nakoľko ju nepoznáme môţeme vyuţiť napríklad Black-Schollesov model, ktorý nahradzuje neznámu cenu bázického inštrumentu v dobe splatnosti určitou strednou hodnotou, ktorú cena akcie pravdepodobne nadobudne.
Moţnosti vyuţitia opcií
Opcie ponúkajú investorom veľmi rôznorodé moţnosti vyuţitia. Za základné motívy, ktoré vedú k vyuţitiu opcií, je moţné povaţovať zaistenie proti úrokovému, menovému, alebo akciovému riziku. A taktieţ špekulácie s cieľom profitovať na očakávanom budúcom vývoji trhu. Vzhľadom k tomu, ţe pomocou opcií môţeme replikovať iné inštrumenty, ponúkajú opcie aj určité moţnosti vyuţitia k dosahovaniu ziskov na základe uskutočňovaných arbitráţnych operácií.
Zaistenie proti poklesu, alebo vzostupu kurzov akcií je jedným zo základných dôvodov vyuţitia opcií. Keď investor napríklad chce zaistiť svoje portfólio akcií proti poklesu kurzov, môţe tak učiniť zakúpením určitého počtu put opcií. Naopak keď chce napr. zaistiť zamýšľanú budúcu investíciu do portfólia akcií proti vzostupu kurzov, môţe tak učiniť zakúpením určitého počtu call opcií. (Dvořák, 2010, str. 224)
40
2. HISTORICKÝ VÝVOJ DERIVÁTOV
Vznik derivátov sa viaţe tak ako všetko čo vytvoril človek k uspokojovaniu potrieb.
Prvá zmienka o opciách pochádza z doby asi pred 3800 rokmi v Chammurapiho Kódexe.
V jednom z jeho paragrafov sa uvádza (paragraf č. 48), ţe v prípade neúrody nemusia farmári ani iné osoby, ktoré majú straty, splácať jeden rok úroky napríklad vo forme zrna.
Aj napriek tomu, sa vznik opcií pripisuje gréckemu filozofovi Thalesovi.
Prvé formy derivátov predstavovali obchodovanie s komoditami. Aj v súčasnosti tvoria podkladové nástroje niektorých derivátov, avšak väčšina derivátov má podkladové nástroje ako sú úrokové, akciové a menové nástroje.
2.1. Predpoklady vzniku derivátov
Dôvodom vzniku kontraktov, ktoré dnes označujeme ako deriváty, bola snaha o zníţenie rizika. V počiatkoch šlo iba o riziká na komoditnom trhu. Riziko volatility cien na komoditnej burze v Chicagu v polovici 19. Storočia vyústilo vo vznik Chicago Board of Trade v roku 1848. Ďalšia burza, CME, vznikla taktieţ v tom istom meste v roku 1874.
Úlohou týchto inštitúcií bolo predovšetkým vytvorenie štandardizovaného trţného prostredia pre obchodníkov z obilím a ďalšími komoditami. Ďalej bolo ich úlohou stanovenie jasných štandardov, pravidiel a kontrol kvality obchodovaných produktov a zvýšenie informovanosti trhu. S počiatku šlo iba o obchody na spotovom trhu, ale čoskoro sa objavili aj prvé termínové kontrakty, vtedy volané to arrive. Prví je datovaný do roku 1851. V 70. rokoch 19. Storočia konečne dostalo obchodovanie s týmito kontraktmi na CBOT základní štruktúru. Kontrakty boli presne špecifikované a bol zavedený aj systém marţí z dôvodu častého neplnenia záväzkov zo strany farmárov. CBOT zaviedla aj pravidlá, ktoré zaisťovali voľnosť obchodu a dostatočnú konkurenciu.
Zavedenie týchto terminovaných obchodov by bolo určite nemoţné bez účasti špekulantov na trhu, ktorí z počiatku do značnej miery určovali cenu a umoţnili tak dohodu medzi producentmi a spracovateľmi komodít. Ich vstup na trh znamenal oddelenie obchodovanie na spotovom a termínovanom trhu. Obchodníci tak mohli predávať svoje
